Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/176/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212007
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120212007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: W. K., E.. XX.X.XXXX, I.

Č. XX, XXX XX J., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov č.
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava,
IČO: 31 335 004, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.631,91 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.631,91 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.631,91 eur od 30.10.2020 do zaplatenia a to všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 20.10.2020 na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.631,91 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov
konania.

2. Žalobu odôvodnila tak, že so spoludlžníkmi uzavrela so žalovanou dňa 12.08.2004 Zmluvu o

medziúvere č. 2487785 6 02 a stavebnom úvere č. 2487785 9 01, na základe ktorej poskytla žalovaná
žalobkyni medziúver vo výške 4.862,91 eur. Zmluva zanikla odstúpením žalovanej od nej na základe
listu zo dňa 21.7.2009. Žalovaná vyplatila žalobkyni úver vo výške 4.862,91 eur. Žalobkyňa žalovanej na
účet medziúveru uhradila sumu 6.638,31 eur a na účet stavebného sporenia sumu 856,51 eur, celkovo
teda zaplatila 7.494,82 eur. Žalovaná sa preto bezdôvodne obohatila o sumu 2.631,91 eur. O skutočnosti
žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko poprela nárok
žalobkyne a vzniesla námietku premlčania. Žalovaná z dôvodu porušovania podmienok dohodnutých
v Zmluve o mimoriadnom medziúvere č. 2487785 6 02 a stavebnom úvere č. 2487785 9 01 pristúpila
k odstúpeniu od úverovej zmluvy listom zo dňa 21.07.2009. Účinky odstúpenia od úverovej zmluvy
začali plynúť dňa 27.07.2009, t.j. kedy právny úkon bol doručený do dispozičnej sféry žalobkyne.
Zároveň v uvedenom prípade došlo k úhrade pohľadávky zo strany žalobkyne. Posledná úhrada bola

pripísaná v prospech účtu žalovanej dňa 28.10.2013. O skutočnosti, že došlo k splateniu pohľadávky
bola žalobkyňa informovaná listom zo dňa 25.06.2014. Objektívna premlčacia doba preto uplynula
najneskôr dňom 25.06.2017. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že nárok žalobkyne je v celom
rozsahu premlčaný z dôvodu uplynutia trojročnej objektívnej doby.4. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.2.2021 uviedla, že žalovaná, ako licencovaný profesionálny
poskytovateľ úverov vie (musí vedieť), že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a preto

má nárok len na vrátenie reálne mi poskytnutej sumy, teda istiny úveru, z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalovaná však napriek tomu, že vedela, že mala nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny vo
výške 4.862,91 eur, prijala od žalobkyne spolu sumu 7.494,82 eur. O každú splátku, nad sumu 4.862,91
eur, spolu vo výške 2.631,91 eur (7.494,82 eur - 4.862,91 eur = 2.631,91 eur) tým, že ju žalovaná
od nej prijala a nevrátila ju, ale si ju ponechala, sa tak na jej úkor bezdôvodne úmyselne obohatila,

spolu o sumu 2.631,91 eur. Žalobkyňa sa o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila,
dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a následne od jej právneho zástupcu.
Z uvedených dôvodov jej toho názoru, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie
je, nakoľko žaloba bola podaná včas, v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, v rámci desaťročnej
objektívnej premlčacej doby. Všetky platby, ktoré od nej žalovaná prijala do výšky istiny je potrebné
započítaťlennaistinu.Platbynadistinu,zaplatenévroku2013vovýške1.563,-eurazvyšokdocelkovej

sumy bezdôvodného obohatenia 2.631,91 eur, to je vo výške 1.068,91 eur (2.631,91 eur - 1.563,- eur =
1.068,91 eur), boli zaplatené v roku 2012. Žaloba bola podaná 20.10.2020, o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia, rozhodných pre začatie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby sa
žalovaná dozvedela od Združenia, a desaťročná objektívna premlčacia doba začala plynúť pri každej
splátke, zaplatenej v r. 2013 a v r. 2012, do sumy 2.631,91 eur jej prijatím a ponechaním si žalovanou.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami (zmluva o medziúvere a stavebnom úvere, odstúpenie od zmluvy,
výpisy z účtu medziúveru za roky 2004-2013, výpisy z účtu stavebného sporenia za roky 2004 - 2013,
príkaz na úhradu, výpis z účtu odstúpeného medziúveru), pričom zistil tento skutkový stav:

6. Medzi žalobkyňou a ďalšími osobami ako dlžníkmi a žalovanou ako veriteľom bola dňa 12.08.2004
uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 150.000,- Sk (4.846,31 eur) s tým, že po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení a pri dodržaní zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver
zmení na stavebný úver vo výške 97.000,- Sk (2.987,45 eur), s úrokovou sadzbou medziúveru 7,79 %

p.a. a úrokmi stavebného úveru 4,70 % p.a.. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej
sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

7. V zmysle čl. VII. bod 1. Zmluvy - Odstúpenie od zmluvy - veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť
a požadovať okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane

niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

8. Podľa bodov 5, 6 a 7 článku VII. Zmluvy, odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka,
prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy
nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom resp. treťou osobou.

Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do
zaplatenia cieľovej pohľadávky. Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto
oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj v dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve, ani pri zmene
adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky

bez jej uloženia na pošte z toho dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný alebo je
neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

9. Listom zo 21.07.2009 žalovaná oznámila žalobkyni, že týmto v súlade s článkom VI. a VII. úverovej
zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zároveň požaduje

okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 4.233,04 eur.

10. Z predložených výpisov z účtu stavebného sporenia a výpisu z účtu odstúpeného medziúveru
žalobkyne, ako aj príkazov na úhradu mal súd za preukázaný pohyb finančných prostriedkov.

11. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 6.10.2020 súd zistil, že
dňa 9.1.2020 mu žalobkyňa predložila Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
12.8.2004, prehľady účtov medziúveru a stavebného sporenia a doklady o platbách na medziúver a na
stavebné sporenie. Zároveň im predložila list - odstúpenie od zmluvy. Po posúdení zmluvy ju informovali,že podľa ich názoru ide o zmluvu spotrebiteľskú a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a keďže
sporiteľňa odstúpila od zmluvy je povinná vrátiť toľko, koľko jej sporiteľňa poskytla. Informovali ju, že ak
jej sporiteľňa poskytla úver vo výške 4.862,91 eur a uhradila sporiteľni 7.494,82 eur, čiže vyššiu sumu

ako je bola poskytnutá došlo k bezdôvodnému obohatenia na strane sporiteľne.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 23a ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 30.10.2010 bola 0,0 %.

13. Zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere upravuje zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ cit. zákona o stavebnom sporení dočasne voľné zdroje fondu stavebného

sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných
podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov,
ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú alebo
stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.

14. V prejednávanom prípade žalovaná poskytla dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia
dlžníkom, medzi ktorých patrí aj žalobkyňa, za účasti ručiteľa ako úver za komerčných podmienok,
ide medzi nimi o úverový právny vzťah, a teda absolútny obchod. Na predmetný vzťah sa z tohto
dôvodu aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pretože v prejednávanom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu

uzatvorenú podľa ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzatvorenia
zmluvy), nakoľko sa jedná o zmluvu uzatváranú vo viacerých prípadoch a dlžníci nemohli jej obsah
podstatným spôsobom zmeniť.

15. Definícia spotrebiteľských zmlúv je upravená v § 52 OZ. Tou sa rozumie každá zmluva medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetom činnosti žalovanej (v zmysle citovaného zák. č. 310/1992
Zb.) je prijímať vklady od stavebných sporiteľov, poskytovať úvery stavebným sporiteľom, vykonávať
platobný styk a zúčtovania so stavebným sporením, poskytovať stavebné úvery na stavebné účely
zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia a tiež stavebné úvery z dočasných voľných zdrojov
fondu stavebného sporenia za komerčných podmienok stavebným sporiteľom. Dlžníkom ako stavebným

sporiteľom žalovaná poskytla stavebný účelový medziúver za komerčných podmienok a títo ho nemali
v úmysle použiť na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

16. Z ust § 54 ods. 1 OZ vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od OZ v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným

spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Už uvedené potom následne vedie k tomu, že
normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy,
ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
OZ a v predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže
uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v OZ a vo vykonávacích predpisoch k nemu, pričom

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. Súd poukazuje na to, že je
oprávnený a povinný vzhľadom na spotrebiteľský charakter samotného záväzku preskúmať zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských
zmlúv s príslušnými ustanoveniami OZ a predpisov s ním súvisiacich, keď normy obchodného práva,
podľa ktorých bola úverová zmluva uzatvorená, sú pre spotrebiteľské zmluvy použiteľné a je možné ich

aplikovať, ale iba v rozsahu, v ktorom neodporujú obmedzeniam účelovo chrániacim práva spotrebiteľa,
ako sú obsiahnuté v OZ a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že
zmluva medzi stranami sporu je uzatvorená ako zmluva medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má
podporu štandardnej formulárovej zmluvy, kedy spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú
predtlač a spotrebiteľ buď príjme podmienky uvedené v zmluve alebo neprijme, ale v takom prípade

zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je za takéhoto skutkového stavu z hľadiska informovanosti a
svojej vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Žalovaná sama naformulovala zmluvu
(štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodla využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keďexistujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej
uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

17. Ustanovenie § 52 ods.2 OZ, podľa ktorého: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiťnormyobchodnéhopráva“bolovykonanénovelouObčianskehozákonníka,zákonomč.102/2014
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a to s účinnosťou

od 1.4.2015. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku.
Podľa tejto úpravy je už bez akýchkoľvek úvah potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j.
spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa niet
prechodného ustanovenia, podľa uvedeného ustanovenia treba postupovať aj pri vzťahoch vzniknutých
pred uvedeným dátumom, teda pri všetkých sporoch v čase ich rozhodovania (rozsudok NS SR z 21.

apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).

18. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaná odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnou úvere v zmysle čl. VI. a VII. úverovej zmluvy z dôvodu porušenia povinností dlžníkmi, ktorí
sa dostali do omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako

dva mesiace. Žalovaná ako veriteľ požadovala od žalobkyne okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov. Dlžnú sumu ku dňu 21.07.2009 vyčíslila vo výške 4.233,04 eur.

19. Na odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon žalovaného adresovaný žalobcovi ako
spoludlžníkovi z uzatvorenej zmluvy o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

a nie ustanovenia Obchodného zákonníka.

20. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2
OZ), pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 OZ povinní vrátiť poskytnuté plnenie.
Pokiaľ dlžníci dostali plnenie vo forme peňažných prostriedkov, uvedené plnenia je nutné vrátiť v

rovnakej výške, samozrejme s prihliadnutím na protiplnenia poskytnuté zo strany dlžníka. Akékoľvek iné
zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi,
poplatkami a ostatnými nákladmi, ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho

zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka v danom prípade nepoužiteľné.
Posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože
pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný
dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre žalobcu výhodnejšie.

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaná poskytla na základe zmluvy peňažné prostriedky vo
výške 4.862,91 eur. Odstúpením od zmluvy má tak žalovaný nárok na vrátenie uvedenej sumy.
Nakoľko odstúpením od uvedenej zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia, súd tak vyčíslil
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej tak, že od súčtu súm poskytnutých plnení žalobkyňou
odpočítal sumy plnení poskytnutých žalovanou. Uvedený rozdiel je tak žalovaná suma predstavujúca

bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovanej po odstúpení od uvedenej zmluvy, ktoré
bezdôvodné obohatenie je táto povinná vydať. Nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanej sumu v
celkovej výške 7.494,82 eur a teda výška sumy bezdôvodného obohatenia činí 2.631,91 eur.

22. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou

premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti uplatneného
práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo
samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej
len vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo
strany povinného subjektu. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená

dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp.
desaťročná v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich
vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho plynutia, začiatku aj konca. Ak skončí
plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre určenie začiatkuplynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne
(fakticky) vzniklo. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je
teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či

oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal.
Subjektívna doba nemôže presiahnuť dobu objektívnu, to znamená, že aj keď bolo právo uplatnené
v subjektívnej dvojročnej dobe, táto nemôže presiahnuť objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú dobu,

ktorá začína dňom, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá,
nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne
uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

23. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, žalovaná ako osoba podnikajúca na trhu poskytovateľov
stavebného sporenia, ktoré predstavuje bankovú činnosť, má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,

ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať
poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, vrátane súvisiaceho poradenstva
a i. a teda jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
stavebných úverov. Žalovaná ako obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej
báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj

zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Žalovaná ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na
finančnom trhu mala vedomosť o nárokoch, ktoré si uplatňovala v rozpore so zákonom, napriek tomu
tak postupovala v množstvách ďalších zmlúv a jej konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. Súd vzhľadom na uvedené preto vychádzal z 10-ročnej premlčacej

doby na uplatnenie práva pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Z uvedeného teda vyplýva, že ani
objektívna premlčacia doba neuplynula.

24. K námietke žalovaného ohľadne premlčania uvedenej pohľadávky, a to z dôvodu uplynutia
objektívnej premlčacej lehoty v zmysle OZ súd uvádza, že uvedenú námietku považuje za nedôvodnú.

Dňa 25.10.2011 prvýkrát vznikol preplatok na strane žalovanej, resp. bezdôvodné obohatenie, a od
uvedenej doby začala plynúť 10-ročná objektívna premlčacia lehota, ktorá vzhľadom na podanú žalobu
dňa 20.10.2020 neuplynula. Nakoľko žalobkyňa dlh uhrádzala aj po uvedenom dátume, o bezdôvodnom
obohatení v danom čase nevedela, nemohla tak začať plynúť subjektívna premlčacia lehota. Žalobkyňa
sa preukázateľne o bezdôvodnom obohatení podľa názoru súdu dozvedela od občianskeho združenia,

a teda odo dňa 6.10.2020 mohla začať plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá plynie v rámci lehoty
objektívnej. Z uvedeného potom vyplýva, že k premlčaniu žalobou uplatnenej pohľadávky nedošlo, a
teda žaloba bola podaná včas.

25. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania od 29.10.2020 (odo dňa nasledujúceho po dni doručenia

žaloby žalovanej) a vo výške nepresahujúcej limit v zmysle citovaného nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z.. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu alebo nevyplýva z dohody účastníkov a preto je dlžník (v tomto
prípade žalovaná) podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie

žaloby žalovanej, ktorá bola povinná plniť nasledujúceho dňa a preto sa do omeškania dostala až ďalší
deň, t.j. od 30.10.2020. Súd preto žalobu v časti úroku z omeškania za deň 29.10.2020 zamietol.

26.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom

rozsahu, keďže bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.