Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010614
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119010614.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michalom Eliašom a prísediacimi

Daniely Marešovej a Ing. Heleny Hukelovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému W. B., nar.
XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom NA., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno
d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. B., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. XXX/XX, Y., t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase v období minimálne odo dňa 30.11.2015 do dňa 26.02.2016 v priestoroch
oddielu so zmierneným režimom výkonu väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov hrozil Y. W., že mu fyzicky
ublíži, ak nebude v trestnom konaní vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ
v Trnave pod ČVS:ORP-1716/1-VYS-TT-2015, v ktorom boli obaja trestne stíhaní ako spoluobvinení
pre skutok založený na tom, že spoločne zadovažovali a následne aj dňa 26.11.2015 prechovávali

v motorovom vozidle omamné a psychotropné látky, vypovedať tak, že všetky zaistené omamné a
psychotropné látky patrili Y. W. s tým, že W. B. s nimi nemal nič spoločné, pričom mu následne aj
odovzdal list, na ktorom bolo napísané, ako má vypovedať pred vyšetrovateľom PZ v uvedenej trestnej
veci,pričompodľaobsahutohtolistuobžalovanýnemalmaťvedomosťotom,ževovozidlesúprevážané
omamné a psychotropné látky, a následne po tom, ako Y. W. v mesiaci január 2016 nevypovedal pred
vyšetrovateľom PZ podľa takto nachystanej výpovede, ponúkal v bližšie nezistenom čase L. Z. a ďalším
doposiaľ nestotožneným osobám umiestneným vo väzbe v ÚVTOS s ÚVV Leopoldov nákupy v hodnote
najmenej 50,- eur za účelom, aby fyzicky ublížili Y. W.,

teda
v trestnom konaní použil hrozbu násilia, aby pôsobil na stranu trestného konania
čím spáchal

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší vo vzťahu k obžalovanému W. B. výrok o treste rozsudku T.
súdu Trnava, sp. zn. 7T/48/2016 zo dňa 22.01.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp.

zn. 5To/34/2018, zo dňa 07.06.2018, právoplatným dňa 07.06.2018, ktorým mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného W. B., ktorý

vyhlásil, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného Y.
W. ako aj čítaním jeho výpovede z prípravného konania, svedka L. Z. ako aj čítaním jeho výpovede
z prípravného konania, svedka W. T., čítaním výpovedí svedkov L. N., B. I., W. Z. z prípravného
konania, čítaním znaleckých posudkov W.. F. I., oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi
zabezpečenými v rámci prípravného konania, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.

zn. 7T/48/2016. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil
skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný W. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, že je to celé vymyslené. Nikomu
neponúkalžiadnepeniaze,nijakosanevyhrážalY.W..Nikdymuaninenapadlodaťmunejakýpapier,kde
bymalobyťnapísanéakomávypovedaťpredvyšetrovateľom.Zjehopohľadutoboljehopremyslenýťah
ako ho dostať z oddielu, len aby ho dostal z oddielu na kolúznu väzbu, aby ho tam nemusel dennodenne
stretávať pretože ho na základe jeho výpovede dali do väzby. On asi čakal, že ho pustia z CPZ domov a

on pôjde do basy. Urobil to preto, pretože ho každé ráno, každé poobedie stretával na oddiely. Zastavili
ich policajti a on sa snažil na neho hodiť drogy, ktoré boli v aute, ktoré si viezol poškodený v aute.
Bola to marihuana. Snažil sa na neho previesť trestnú zodpovednosť že to bolo obžalovaného, pretože
poškodený bol šofér. Išiel do väzby ja aj poškodený hneď po zadržaní. Odsúdili ho. Teraz sedí ten trest
sp. zn. 7T/48/2016 dostal 5 rokov a 4 mesiace. O liste nevie nič, nevie kto ho písal, nevie kto mal záujem,

aby Y. W. zmenil svoju výpoveď v ich trestnom konaní okrem nich dvoch tam nikto iný stíhaný nebol.
Tento prípad sa udial v leopoldovskej väzbe. Pred zadržaním rekreačne užíval marihuanu. Nie je pravda,
že ponúkal spoluobvineným v ÚVV Leopoldov, aby fyzicky ublížili W.. Bol odsúdený iba na základe
výpovede Y. W.. Nemal v pláne meniť výpoveď Y. W., pretože jeho výpoveď bola samé klamstvo, čakal
že na súde to dokážeme, a že W. postavil svoju výpoveď na klamstvách, ale nakoniec ho odsúdili. Na

oddiele sa s poškodeným rozprávali, aj mu požičal všelijaké veci. Myslel si, že on si uvedomí že ublížil
človeku, ktorému nemal a že možno začne hovoriť pravdu.

Svedok poškodený Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná pár rokov, asi 4 roky.
Zoznámili sa cez kamaráta B.. Vypovedal vo veci trikrát, vypovedal vo výkone trestu. A keď ho pustili,

tak to bola taká bublina spravená na obžalovaného, bolo to všetko na neho nahraté, niekto sa mu chcel
pomstiť a spravili to cez neho, asi im to nevyšlo. Bol zavádzaný spoluväzňami a jeho okolím. Dostal
list, aj si ho čítal, týkalo sa to tejto veci. Dal mu ho obžalovaný a nepamätá si, čo mu povedal k tomu.
Nepamätá si, čoho sa týkal ten list, list odovzdal. Bol písaný rukou, nevie koho to bolo písmo. V minulosti
bol stíhaný za drogovú trestnú činnosť, bol odsúdený. Mal spolupáchateľa - obžalovaného. V tej veci

vypovedal. To, ako v tej veci vypovedal, bola pravda. Išlo vtedy o trávu. Nikto sa mu nevyhrážal. Nemá
vedomosť, že by mal byť terčom útoku počas pobytu vo väzení. S obžalovaným sa stretával vo väzbe,
boli to stretávania každodenné. Nikto sa mu nevyhrážal, ani mu nikto nehovoril, ako vypovedať.

Čítala sa výpoveď svedka poškodeného Y. W. z prípravného konania zo dňa 04.04.2018 z č.l. 48-53,

nakoľko sa odstraňovali rozpory s výpoveďou z hlavného pojednávania, kde poškodený uvádzal, že
obžalovaný sa mu vyhrážal v súvislosti s ich spoločnou trestnou vecou, pričom sa mu vyhrážal priamo,
alebo cez druhých väzňov, tým že mu fyzicky ublíži. Väzňom sľuboval 50 eurové nákupy. O tomto vedel
od Z.. Obžalovaný mu dal list, ako má vypovedať, predtým mu sľuboval rôzne veci, že mu dá na slobode
10 000 Eur a nejaké auto, ale to odmietol. Keď to odmietol, tak sa vyhrážal, že ho zabije. V danej veci

už vypovedal, priznal sa a vypovedal aj na obžalovaného. V liste, ktorý mu dal obžalovaný, bolo akomá vypovedať a neusvedčovať obžalovaného, že on o ničom nevedel. Mal strach, že tieto vyhrážky
obžalovaný aj naplní.

Svedok poškodený k prečítanej výpovedi uviedol, že keď sa dostal z basy von, zistil, že to bolo všetko
hrané, aby sa pomstili obžalovanému. Výpoveď nie je pravdivá, všetko to bolo inak. Nevie presne, ako
to už bolo, len vie, že tí ľudia, ktorí to všetko zinscenovali, boli s nimi vo väzbe. Boli to väzni. V tom
liste od obžalovaného bolo niečo, že sa nezhodli a od neho dostal vo väzbe iba jeden tento list. Nútili
ho vypovedať pod hrozbou peňažného trestu. Povedal, že nechce vypovedať. Robili si svoje otázky,

svoje odpovede, aby všetko sedelo. Vie, že na výsluchu boli dvaja vyšetrovatelia. Zápisnicu o výsluchu
podpísal.

Zároveň obhajca na hlavnom pojednávaní namietal zákonnosť výpovede svedka poškodeného Y. W. z
prípravného konania zo dňa 04.04.2018 z č.l. 48-53, nakoľko bola vykonaná pod hrozbou poriadkovej
pokuty, pretože poškodený najskôr odmietal vypovedať a vypovedal až po tejto potenciálnej peňažnej

sankcií.

Podľa ustálenej praxe súdov a podľa teórie trestného práva je v konaní pred súdmi dokazovanie
výpoveďou svedka založené na všeobecnej povinnosti svedčiť, ktorú možno aj vynucovať podľa
ustanovení Trestného poriadku, nemožno opomenúť, že právo svedka odoprieť výpoveď, za podmienok

určených zákonom, je dôsledkom ústavnej ochrany proti sebaobviňovaniu uvedenej v článku 37 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd. V právnom štáte by táto zásada mala mať prednosť pred dosiahnutím
účelu trestného konania, a to aj vtedy, ak by mala viesť k dôkaznej núdzi. Ide totiž o úplne subjektívne
- Ústavou zaručené právo svedka, ktorý po poučení podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej
len „Tr. por.“) sám zváži a rozhodne, či svoje právo využije alebo nie, opierajúc sa o okolnosti, ktoré

sám vníma a cíti. V uvedenom smere nemôže a nesmie byť potenciálne ohrozený svedok vo svojom
rozhodovaní obmedzovaný, či dokonca nútený vypovedať. V prípadoch, v ktorých sa svedok rozhodol
využiť svoje právo odoprieť výpoveď pre nebezpečenstvo trestného stíhania podľa § 130 ods. 2 Tr.
por., ide o veľmi citlivú problematiku, najmä ak Trestný poriadok zveruje orgánom činným v trestnom
konaní a súdom právo rozhodnúť o dôvodnosti odopretia vypovedať. Orgán činný v trestnom konaní

alebo súd, ak má ísť o skutočný rozhodovací proces, musia mať k dispozícii aspoň v nevyhnutnej miere
dostatočné informácie o dôvodnosti odopretia výpovede. U svedka, ktorý chce využiť toto svoje právo,
to však na druhej strane môže viesť k nebezpečenstvu porušenia jeho práv na ochranu pred privodením
si nebezpečenstva trestného stíhania, berúc tiež do úvahy, že zneužitie takého práva svedkom bude
vždy prítomné. Právo odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr. por. sa však nemôže vzťahovať na

výpoveď ako celok, nemôže byť absolútne (na rozdiel od práva odoprieť výpoveď podľa § 130 ods.
1 Tr. por.), najmä z dôvodov poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť získať
dostatočne potrebné podklady k zisteniu, či je hrozba nebezpečenstva trestného stíhania svedka reálna,
alebo nie. Podľa § 132 ods. 1 a 2 Tr. por. na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer
k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho

nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám
o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Svedka možno vypočúvať len do miery
nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie
neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa
nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky,

ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene
zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného, obzvlášť, ak ide
o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti. Tento zákonný
postup dáva dostatočný rámec a prostriedky (najmä u svedka, ktorý komunikáciu a priori neodmieta) aj
na to, aby orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistil dostatočné podklady pre svoje rozhodnutie o

odôvodnenosti odopretia výpovede pre hrozbu nebezpečenstva trestného stíhania svedkovi alebo jemu
blízkymosobámasvedkovizároveňponechaldostatočnýpriestor,abyvynechalto,čopovažujepreseba
alebo blízke osoby za nebezpečné. Odôvodnenie práva odoprieť vypovedať z dôvodu nebezpečenstva
trestného stíhania je však výlučne na svedkovi samotnom a nemožno ho viesť, či dokonca nútiť k
svedeckej výpovedi alebo dokonca k ohrozeniu svojho ústavného práva neprivodiť si nebezpečenstvo

trestného stíhania vlastnou výpoveďou. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tošs 9/2008
zo dňa 21.02.2008)Poškodený pri svojej výpovedí z prípravného konania zo dňa 04.04.2018 sice uviedol, že odmieta
vypovedať, nakoľko by si mohol privodiť trestné stíhanie, na toto svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, len stroho konštatoval, pričom podľa názoru prvostupňového súdu bol správny a zákonný

postup zo strany OČTK, keď bol poškodený poučený, že keď odoprie vypovedať, resp. patrične
nezdôvodni svoje prvotné vyjadrenie, bude to považované za bezdôvodné odopretie výpovede a
môže mu byť uložená aj poriadková pokuta. Po tomto postupe zo strany OČTK poškodený začal
sám spontánne vypovedať a preto súd jeho výpoveď z prípravného konania považuje za zákonnú a
použiteľnú v prejednávanej trestnej veci.

Svedok L. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná, v živote ho nevidel.
Poškodeného Y. W. nepozná. Vo výkone trestu je od 05.12.2018. Asi v roku 2015 alebo 2016 sa
nachádzal aj v ÚVV Leopoldov. Bol aj vo väzbe aj vo výkone trestu. Nemá vedomosť o žiadnom liste,
ktorý by nejaký obvinený adresoval inému obvinenému v ÚVV Leopoldov. Neponúkal mu nikto počas

výkonu väzby žiadne nákupy, dary či iné veci, aby vystupoval vo vzťahu k niekomu inému.

Čítala sa výpoveď svedka poškodeného L. Z. z prípravného konania zo dňa 14.02.2018 z č.l. 77-78,
nakoľko sa odstraňovali rozpory s výpoveďou z hlavného pojednávania, kde uviedol, že pozná aj
obžalovaného , aj poškodeného, pričom mu obžalovaný kázal aby poškodenému nejako ublížil, že on

mu nemôže dať facku. Zato mu sľúbil nákup, že mu kúpi tabak alebo kávu. O týchto nákupoch vedel
celý oddiel, dokoca niektorí aj zobrali od obžalovaného nákup, avšak poškodenému nespravili nič, robili
si potom z obžalovaného srandu.

Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že túto výpoveď počuje prvýkrát, túto výpoveď podpísal a to bolo

všetko. Nie je to pravda. Vypočúvali ho v Leopoldove a raz bol v Trnave na polícii. Prítomný pri výsluchu
na polícii bol obhajca obžalovaného.

Svedok W. T. na hlavnom pojednávaní nič podstatné uviedol, len že obžalovaného pozná z väzby od
roku 2016. Väzbu vykonával v ÚVV Leopoldov. Stretával aj poškodeného, bol s ním na cele. Vie o tom

len to, že obžalovaný a poškodený mali nejaké nezhody medzi sebou, prišli spolu do výkonu väzby a
mali spoločný trestný čin.

So súhlasom obžalovaného ako aj prokurátora sa prečítala výpoveď svedka B. I. na č.l. 101-102 zo dňa
09.02.2018, z ktorej nevyplýva, nič podstatné.

So súhlasom obžalovaného ako aj prokurátora sa prečítala výpoveď svedka W. Z. na č.l. 106 - 108 zo
dňa 29.05.2018, z ktorej nevyplýva, nič podstatné.

Čítala sa výpoveď svedka L. N. zo dňa 23.11.2017 č.l. 91-94 z prípravného konania, nakoľko

niekoľkokrát opakovane si na adrese trvalého pobytu nepreberal predvolanie na hlavné pojednávania,
minulo sa účinkom aj doručovanie cestou polície, ako aj samotné predvádzanie. Vo svojej výpovedi
uviedol, že spolu s poškodeným bol na jednej cele, pozná aj obžalovaného. M. si ako obžalovaný
tlačil na poškodeného, aby zobral ich spoločnú vec na seba. Poškodený sa bál obžalovaného, snažil
sa nestretávať s ním. Vedel o tom, že obžalovaný dal list poškodenému, ako má vypovedať pred

vyšetrovateľom, alebo na súde. Nevidel odovzdanie listu, ale ten list videl osobne, pričom písmo na
100% nebolo poškodeného. Poškodený sľúbil obžalovanému, že bude vypovedať podľa toho listu, ale
neurobil tak a list odovzdal PBS v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítal znalecký posudok W.. F. I. č. 26/2016 z č.l. 116-139,

z ktorého vyplýva, že pisateľom predloženého listu písaného rukou nie je obžalovaný.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

- zápisnica o vydaní veci na č.l. 139 zo dňa 16.5.2016

- list bez udania dátumu na č.l. 140 - 141, z ktorého vyplýva akým spôsobom mal poškodený vypovedať
vo veci OS Trnava sp.zn. 7T/48/2016, tak aby neusvedčoval obžalovaného- hodnotenie ÚVTOS Leopoldov k Y. W. č.l. 158-160 zo dňa 15.5.2018, z ktorého vyplýva, že poškodený
počas väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov bolo na požadovanej úrovni, bol 2x disciplinárne odmenený,
potrestaný nebol.

- uznesenie o vznesení obvinenia na č.l. 169-174 zo dňa 27.11.2015
- pripojený spis OS Trnava sp. zn. 7T/48/2016, z neho najmä rozsudok OS Trnava sp.zn. 7T/48/2016
- aktuálny odpis registra trestov
- výpis z lustrácie priestupkov
- výpis z lustrácie CDB databázy súdov SR

Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať dokazovanie oboznamovaním sa so zápisnicou o
výsluchu Y. W. č.l. 175-180, zápisnicou o výsluchu Y. W. 181 - 186, zápisnicou o HP na č.l. 192 - 197,
uznesením o zmene dôvodov väzby na č.l. 216 - 223, uznesením o zamietnutí sťažnosti na č.l. 224 -
226, záznamom o šetrení na č.l. 244 - 247, záznamom o šetrení na č.l. 260 - 262, navrhnutými zo strany

OP na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.6.2020 z dôvodu, že tieto návrhy sú nepodstatné pre
rozhodovanie v tejto trestnej veci a bolo by to nehospodárne, neúčelne a nič nepreukazujúce.

Výrok o vine :

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k

jednoznačnému záveru, že obžalovaný W. B. sa dopustil zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344
odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru,
že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko v trestnom
konaní použil hrozbu násilia, aby pôsobil na stranu trestného konania - poškodeného. Svojím konaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty týchto trestného činu. Vykonaným dokazovaním bola

vina obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná.

Na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká presvedčivá skutočnosť, ktorá by dôvodnosť
trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného spochybňovala, v tomto kontexte prioritne treba poukázať
usvedčujúcu výpoveď poškodeného Y. W. na hlavnom pojednávaní v spojení s jeho výpoveďou z

prípravného konania, ktorá bola v rámci dokazovania oboznamovaná na hlavnom pojednávaní, kde
potvrdil odovzdanie listu s nachystanou výpoveďou práve zo strany obžalovaného, pri výpovedi v
prípravnom konaní za prítomnosti obhajcu jasne popísal konanie a hrozby zo strany obžalovaného a
hoci na hlavnom pojednávaní zrejme zo strachu vypovedal vyhýbavo, po odstraňovaní rozporov vo
výpovediach je celkom zrejmé, že pravdivo popísal konanie obžalovaného práve v prípravnom konaní.

Čo sa týka usvedčujúcej výpovede z prípravného konania, túto súd považuje za zákonnú a použiteľnú
pre trestné konanie, a súd sa nestotožnil s námietkami zo strany obhajoby, kde svoje dôvody súd
už vysvetlil vyššie. Táto usvedčujúca výpoveď poškodeného je podporená samotným listom, ktorý
obžalovaný odovzdal poškodenému, a s obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, pripravená výpoveď pre
poškodeného v ich spoločnej trestnej veci, pričom je irelevantné či predmetný list nenapísal vlastnou

obžalovaný, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou, na napísanie tohto listu požiadal niektorého zo
spoluväzňov na danom oddiele v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Tvrdenia poškodeného korešpondujú aj
s výpoveďami svedkov L. Z., W. T. a L. N. predovšetkým z prípravného konania, kde u svedka Z.
súd považoval za pravdivú práve tú, s prihliadnutím na ostatné usvedčujúce dôkazy, zároveň jeho
výpoveď na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil predovšetkým ako snahu o vyvinenie obžalovaného,

kde jednoznačne klamal, že nepoznal ani poškodeného ani obžalovaného, kde uvádzal, že výpoveď z
prípravného konania podpísal, ale nie je jeho, počul ju prvý krát na hlavnom pojednávaní.

K samotnej motivácií zo strany obžalovaného súd uvádza, že táto vyplýva už len zo samotnej výpovede
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kde uvádzal, že bol odsúdený iba na základe výpovede Y. W..

Nemal v pláne meniť výpoveď Y. W., pretože jeho výpoveď bola samé klamstvo, čakal že na súde to
dokážeme, a že W. postavil svoju výpoveď na klamstvách, ale nakoniec ho odsúdili. Na oddiele sa s
poškodeným rozprávali, aj mu požičal všelijaké veci. Myslel si, že on si uvedomí že ublížil človeku,
ktorému nemal a že možno začne hovoriť pravdu.Zároveň z priebehu konania v dotknutej drogovej trestnej veci, kde sa poškodený Y. W. od počiatku
priznával k spáchaniu daného trestného činu a usvedčoval pritom obžalovaného, ktorý svoju vinu

popieral, obaja boli stíhaní väzobne. Z ďalšej chronológie spisu OS Trnava sp. zn. 7T/48/2016 je zjavné,
že po tomto konaní obžalovaného už poškodený zo strachu z obžalovaného vypovedať odmietol, pričom
aj na hlavnom pojednávaní bola len čítaná jeho výpoveď z prípravného konania. V ďalšom priebehu
konania boli obaja právoplatne uznaní za vinných (u Y. W. rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.
7T/48/2016 - 561 zo dňa 13.03.2017, právoplatným dňa 29.03.2017, a u W. B. rozsudkom Okresného

súdu Trnava č. k. 7T 48/2016 - 786 zo dňa 22.01.2018, právoplatným dňa 07.06.2018). Zo skutkových
zistení súdu na str. 19 predmetného rozsudku je zrejmé, že dôvod odmietnutia výpovede poškodeného
Y. W. na hlavnom pojednávaní identifikoval v strachu pred spoluobžalovaným B..

Za danej situácie nemožno u poškodeného Y. W. vzhliadať motív, pre ktorý by mal poškodený Y. W.
nepravdivo vypovedať v neprospech obžalovaného B. a zabezpečovať si falošné listinné dôkazy proti

inej osobe, pričom by z takéhoto konania nemal žiadny osoh. Naopak, je to obžalovaný, kto mal dôvod
konať tak ako mu je kladené za vinu. Navyše aj zo samotného textu zaisteného listu je evidentné, že
myšlienkový pôvodca textu bol oboznámený s predmetným skutkom a dôkaznou situáciou a obžalovaný
bol v skutočnosti jedinou osobou, ktorá mala záujem na jeho obsahu. Jedná sa pritom o osobu, ktorá
podľa registra trestov už v minulosti páchala okrem drogovej trestnej činnosti aj trestnú činnosť násilného

charakteru, a to aj s osobitným motívom (z pomsty), zatiaľ čo poškodený (odhliadnuc od odsúdenia v
priamo súvisiacej drogovej veci) je osobou, ktorá má 2 záznamy pre majetkovú, a teda druhovo odlišnú
trestnú činnosť.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili

súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho
spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný W. B..

Výrok o treste :

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v
zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Obžalovaný W. B. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, v priestupkovom registri nemá záznamy
za priestupky. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný,
predovšetkým za drogovú trestnú činnosť a aj trestnú činnosť násilného charakteru. Pre toto konanie
je najpodstatnejšie odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T 48/2016 - 786 zo dňa
22.01.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 07.06.2018, sp. zn. 5To/34/2018,

pretože sa jedná o zbiehajúcu trestnú činnosť obžalovaného, kde prichádza do úvahy ukladanie
súhrnného trestu, nakoľko skutok spáchaný v predmetnej drogovej veci bol dňa 26.11.2015 a v
prejednávanej veci odo dňa 30.11.2015 do 26.02.2016. Na súdoch SR sa voči obžalovanému nevedú
ďalšie trestné konania.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd následne vychádzal najmä zo všeobecných zásad
uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona,
pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku,
zavinenia, pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho
pomery a možnosť nápravy, uložil obžalovanému pri nezistení poľahčujúcej okolnosti a zistení jednej

priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona - v minulosti súdne trestaný (OS Piešťany sp.
zn. 2T/196/2011)), podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37
písm. m) Trestného zákona, nakoľko bola prevaha priťažujúcich okolností (zvyšuje sa dolná hranica o
jednu tretinu), § 41 ods. 2 Trestného zákona (spáchané zločiny/asperačná zásada/zvyšuje sa horná
hranica o jednu tretinu), § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6

rokov a 6 mesiacov,(t.j. pri spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa 172 odsek 1 Trestného
zákona, keď trest mohol súd ukladať v sadzbe od 5 rokov a 4 mesiace do 13 rokov a 4 mesiacov
(pôvodná sadzba od 3 rokov do 10 rokov,)), pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnymstupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním skutku vo
výkone nepodmienečného trestu. Súd musel ukladať trest podľa prísnejšej trestnej sadby zbiehajúcej
sa trestnej činnosti obžalovaného, kde podľa § 344 odsek 1 Trestného zákona je trestná sadzba od 1

roka do 6 rokov.

Súd nepovažoval za potrebne ukladanie prísnejšieho trestu, pričom však nepovažoval za dostatočný
už uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, nakoľko toto bol minimálny trest
len za drogovú trestnú činnosť a marenie spravodlivosti je závažnou trestnou činnosťou, ktorá bola u

obžalovaného motivovaná predovšetkým zbabelým zbavením sa viny za svoje konanie, pričom možno
konštatovať, že obžalovaný dlhodobo, egoistický pristupuje k nerešpektovaniu zákonov ako aj názorov
iných.

Keďže súd ukladal súhrnný trest, podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušíl vo vzťahu k
obžalovanému W. Podhradskému výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 7T/48/2016

zo dňa 22.01.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/34/2018, zo dňa
07.06.2018, právoplatným dňa 07.06.2018, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov 4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.