Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200838
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200838.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne MVDr.
HanaKonkoľová,NováĽubovňa505,IČO:37164996,právnezastúpenejJUDr.MilošomKvasňovským,
advokátom, KVASŇOVSKÝ & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Dunajská 32,811 03 Bratislava, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. októbra 2017
Číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 02. februára 2017 číslo:
XXXXXXXXX/XXXX, na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.10.2017 pod Č.: XXXXXXXXX/XXXX podľa § 74 ods.

4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 02.02.2017 číslo
XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a
6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 167 114,34 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2010 daňovému subjektu MVDr. Hana Konkoľová, Nová Ľubovňa 505, IČO: 37 164 996,
DIČ: 1020003853 (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt, žalobkyňa“) a vyrubil daň v sume 166 878,35
Eur, potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový
subjekt odvolanie 02.02.2017, ktoré na základe výzvy správcu dane doplnil podaním zo dňa 10.04.2017.
V časti I. odvolania daňový subjekt popísal skutkový stav, uviedol úkony, ktoré v tomto konaní vykonal on
isprávcadane,včastiII.odvolaniacitovalustanoveniazákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnoty
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoDPH“),ustanovenia§17bods.1a2zákonač.171/1993
Z.z. o policajnom zbore, poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a príslušné kapitoly a články

Nariadenia Rady č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v
oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie Rady č. 904/2010“). V časti III. vyjadrenie pod
bodom I. Protokol daňový subjekt namietal, že správca dane vydal z predmetnej kontroly v rozpore s § 46
ods. 8 Daňového poriadku dva protokoly. Pod bodom 2. Preukázané kontrolné zistenia daňový subjektpoukazuje na kontrolné zistenia správcu dane pri preverovaní deklarovaného zdaniteľného obchodu
dodaného daňovým subjektom I.. a namieta, že trvá na tom, že dodanie výkopových tesárskych a
betonárskych prác na farme M. A. nastalo, čo je možné preukázať výpoveďou svedka B.a I., bývalého

konateľa spoločnosti I. s.r.o.
Poukazuje daňový subjekt na kontrolné zistenia správcu dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru pre
poľské daňové subjekty A. B. M. a Y. I. - F., M. M.. Daňový subjekt v prípade intrakomunitárneho
nadobudnutia tovaru od poľského daňového subjektu Y. I.-F., M. M. poukazuje na skutočnosť, že M.
M. najprv priznal, že uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru, a neskôr poskytol vysvetlenie, že v

mesiacoch marec, apríl, máj, jún a júl 2010 ho neuskutočnil, a predložil za uvedené mesiace korekciu
súhrnných výkazov. Podľa daňového subjektu M. M. konal účelovo a od správcu dane žiada vysvetlenie,
prečo neprihliada na jeho tvrdenie o tom, že intrakomunitárne dodanie tovaru uskutočnil. Na základe
odpovedí poľskej daňovej správy sa intrakomunitárne dodanie tovaru uvedeným poľským daňovým
subjektom nepotvrdilo. Daňový subjekt namieta, že i v tomto prípade došlo zo strany správcu dane k
porušeniu § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového

poriadku má právo sa vyjadriť v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich
zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane v priebehu
daňovej kontroly oboznámil daňový subjekt len s tvrdením poľskej daňovej správy a neumožnil mu
uplatniť právo v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, čím došlo aj k porušeniu
článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Protokol z daňovej kontroly neobsahuje všetky zákonom ustanovené

náležitosti, bol vydaný v rozpore s § 47 písm. h/ Daňového poriadku, a ak mal správca dane pochybnosti
o uskutočnení zdaniteľných obchodov, bol povinný vykonať dokazovanie. V tejto súvislosti daňový
subjekt poukázal na tvrdenie M. „...nepopiera uskutočnené vyrovnania“. Daňový subjekt trvá na tom, že
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nastalo. V odvolaní daňový subjekt tiež namietal porušenie § 3
ods. 3, § 24 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, nakoľko správca dane v priebehu daňovej

kontroly oboznámil daňový subjekt len s tvrdením poľskej daňovej správy a neumožnil mu uplatniť právo
v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, čím došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Daňovýsubjektdôvodil,žesplnilvšetkypodmienkypreuplatnenieoslobodeniaoddaneaakmalsprávca
dane pochybnosti o predložených dôkazoch vo vecnom uskutočnení prepravy, bol povinný vykonať
dokazovanie. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykonal výsluch navrhovaných svedkov

O. C. O. C.C. avšak vzhľadom na rozporné výpovede mal správca vykonať konfrontáciu svedeckých
výpovedí pre odstránenie rozporu, čo však správca dane nevykonal, ale akceptoval iba dôkaz bez
náležitého odôvodnenia a konštatovanie, že zo strany daňového subjektu nebol predložený žiadny
hodnoverný dôkaz je irelevantné a zavádzajúce.

3. Daňový subjekt poukázal, že správca dane u neho vykonal kontrolu na dani z príjmu fyzickej osoby
za rok 2010, z ktorej vyhotovil protokol zo dňa 08.02.2012. V predmetom protokole nespochybnil
žiadnu z vyhotovených faktúr a nespochybnil ani príjmy týkajúce sa týchto faktúr, čo znamená, že
potvrdil správnosť faktúr a správnosť účtovania o prijatých platbách. Správca dane porušil aj princíp
proporcionality, pretože s poukázaním na príslušné ustanovenia Daňového poriadku, Ústavu SR a

Nariadenia Rady č. 904/2010 je správca dane daňovú kontrolu vykonať v lehote najviac jeden rok odo
dňa jej začatia, pričom v prípade jej prerušenia z dôvodu potreby získať informácie podľa Nariadenia
Rady č. 904/2010 môže prerušiť výkon daňovej kontroly, avšak informácie, ktorých získanie bolo
dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, musia byť poskytnuté v maximálnej lehote tri mesiace odo
dňa podania žiadosti. Uplynutím predmetnej lehoty zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly

v zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s § 61 ods. 4
Daňového poriadku pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. Daňový
subjekt poukázal, že v súvislosti s dožiadaniami o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) prerušil výkon
daňovej kontroly správca dane dvakrát a daňová kontrola v danom prípade nebola vykonaná v súlade
so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,

ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, viď nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa
29.06.2010. Keďže daňový subjekt bol súčinný pri vykonávaní daňovej kontroly, správca dane prekročil
zákonom stanovenú maximálnu lehotu trvania daňovej kontroly, protokol z daňovej kontroly zo dňa
20.08.2015 je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý nemôže byť použitý ako podklad na
vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, žiadal daňový subjekt o zrušenie rozhodnutia správcu

dane zo dňa 02.02.2017 v celom rozsahu.
Žalovanývzmysle§74ods.2Daňovéhoporiadkupreskúmalodvolanímnapadnutérozhodnutiesprávcu
dane, ktorý zistil a podrobne popísal skutkový stav na základe vykonaného dokazovania správcom dane
a na strane 9 až 12 rozhodnutia sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne.II.

Žalobné dôvody

4. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia správcu dane. V bode I. žaloby poukázala na skutkový stav, v bode II. žaloby na právny
základ správnej žaloby, v bode III. podrobne poukázala na nezákonný postup správcu dane, namietala

dĺžku daňovej kontroly, na nezákonné získaný listinný dôkaz - protokol, ktorý nevyvoláva právny stav
ukončenia daňovej kontroly a poukázala aj na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na nález
Ústavného súdu č.k. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva záväzný právny názor, že
ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú
súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z
takejto kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže

byť použitý. Žalobkyňa poukázala na to, že správca dane si osvojil trend faktického predĺženia zákonnej
lehoty na výkon daňovej kontroly a je zrejmé, že aj v tomto prípade účelovo obchádza zákonom
ustanovenú dobu na výkon daňovej kontroly, a to cez inštitút prerušenia daňovej kontroly. Správca dane
neúčelne a neprimerane prerušil daňovú kontrolu za účelom zistenia skutočností v rámci MVI. Správca
dane požadoval od príslušného orgánu cudzieho štátu informácie po častiach na základe viacerých

žiadostí, pričom v záujme efektívnosti je možné kumulovať poskytnutie informácie do jednej žiadosti.
Slovné spojenie „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ (§ 61 ods. 4 Daňového poriadku) je
potrebné vykladať v kontexte Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v
oblastí daní a zrušenie Smernice 77/799/EHS (ďalej ako „Smernica“), a teda pominutie dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre

poskytnutie požadovaných informácií (3 mesiace od prijatia žiadosti).

5. Žalobkyňa poukázala na to, že oznámením o daňovej kontrole zo dňa 07.03.2012 začal žalovaný u
žalobkyne výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2010. V rozpore s vyššie uvedeným oznámením o daňovej kontrole správca dane vydal Protokol č.

XXXXXXX/XXXX/ zo dňa 20.08.2015 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január 2010, február 2010, september 2010 a december 2010 (ďalej ako „Protokol 1“) a súčasne vydal
správca dane Protokol č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015 z daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,
október 2010 a november 2010 (ďalej ako „Protokol 2“). Uvedené je v rozpore s § 47 písm. d/ Daňového

poriadku, podľa ktorého protokol musí obsahovať predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie
obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Daňový poriadok jednoznačne definuje, že správca dane
vyhotovuje jeden protokol, čo možno vyvodiť na základe gramatického výkladu. Protokol 1 v zmysle jeho
obsahu zodpovedá kontrolovanému obdobiu január až december 2010 a doručením kontrolovanému
daňovému subjektu sa podľa platných a účinných ustanovení Daňového poriadku kontrola končí.

Zároveň žalobkyňa citovala vyňaté časti z rozsudkov NS SR sp. zn. 4Sž/65/01, 4Sž/66/01, 4Sž/113/01,
4Sž/114/01, 8Sžf/13/2013 a rozsudku Krajského súdu Žilina 21S/124/2012.

6. V bode IV. žaloby žalobkyňa namietala neobstaranie dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie
vo veci. Poukázala na to, že ak správca dane považoval odpoveď poľskej daňovej správy za hodnoverný

a dostatočný dôkaz, bol povinný zabezpečiť kontrolovanému daňovému subjektu možnosť vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom z dôvodu dodržania zásady rovnosti zbraní. Rovnako žalovaný
nijakým spôsobom nezodpovedal zásadnú otázku, ako môže správca dane vychádzať z tvrdenia M. M.,
ktorý celkom zjavne konal účelovo a nedôveryhodne, neakceptoval tvrdenia kontrolovaného daňového
subjektu, ktorý počas výkonu daňovej kontroly svoje výpovede a predkladané dôkazy nemenil a úzko

spolupracoval so správcom dane, keď mu to bolo umožnené. Žalobkyňa v priebehu daňovej kontroly
v rámci vyjadrenia k výsledkom daňovej kontroly uvedeným v protokole zo dňa 20.08.2015 navrhla
vypočuť svedkov a namietala vyhotovenie dvoch protokolov z vykonanej daňovej kontroly, nevynímajúc
to, že Protokol 1 a Protokol 2 neobsahuje žiadne zistenia poľskej daňovej správy, že preklad z poľského
do slovenského jazyka je nesprávne preložený a rovnako tak závažné pochybenie správcu dane, ktoré

spočíva v upretí práva žalobkyni klásť svedkovi M. otázky.

7. V bode V. žaloby žalobkyňa namietala nevysporiadanie sa s jej námietkami a tiež nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa opakovane žiadala možnosť nahliadnuť do dôkazovzískaných poľskou daňovou správou, o odôvodnenie vyhodnotenia dôkazov zo strany správcu dane,
o preukázanie skutočností, že žalobkyňa bola informovaná o vypočutí svedka s možnosťou kladenia
otázok prostredníctvom MVI, o vysvetlenie významu vety „náš daňovník nepopiera uskutočnené

vyrovnania“, o opätovný výsluch svedkov, ktorých výpovede sa stali podkladom pre rozhodnutia správcu
dane aj žalovaného. J. citovala čl.2 ods.3 Ústavy SR, § 29 ods.8 Daňového poriadku a zaujala názor,
že je povinná preukázať len to, že tovar nakúpila od ňou deklarovanej spoločnosti a tento predala.
Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že daňové orgány si nezaobstarali
dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný

stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia v súlade s
relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom
predpísané náležitosti a procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom. Dôvodila, že
preukázala svoj nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty spôsobom a v rozsahu v akom od nej možno
v zmysle platných právnych predpisov spravodlivo požadovať, že príslušný správny orgán autoritatívne
a nad rámec svojej právomoci rozhodoval bez prihliadnutia na žalobkyňou uvádzané skutočnosti, že bol

povinný sa vysporiadať s jej námietkami v celom rozsahu, a to vzhľadom na obsah a význam pre riadne
a správne posúdenie predmetnej veci. Žalovaný sa však bez ďalšieho stotožnil s postupom správcu
dane, pričom sám sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami žalobkyne v dostatočnom rozsahu
nevysporiadal a neprihliadal na ne. Žalovaný bez akejkoľvek aktivity opísal priebeh daňovej kontroly
na základe správcom dane osvojených informácií, na základe MVI, správcovi dane nevytkol žiadnu

zo žalobkyňou namietaných skutočností, nezrušil jeho rozhodnutie ani sa s otázkou nedostatočného
zistenia a odôvodnenia skutkového stavu ako aj právneho stavu nijako nevysporiadal. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala, že na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená,
že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa musí vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní, vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol v doplnkoch odvolania. Ak sa správny

orgán v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, je to
dôvod, aby súd zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
V bode VI. a VII. žaloby opätovne dôvodila poukazom na rozpor vo výpovedi svedka M. a argumentovala
porušením zásady dvojinštančnosti. V bode IX. žaloby žalobkyňa podala návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.03.2018 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii

uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Návrh žalobkyne
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalovaný považuje za neopodstatnený, pretože podľa
výsledku daňovej kontroly žalobkyňa neoprávneným oslobodením od dane znížila svoju vlastnú daňovú
povinnosť o sumu 167 114,34 Eur, to znamená, že toto konanie jej nemohlo spôsobiť nepriaznivú
finančnú situáciu. V zmysle § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) žiadal,

aby súd vo veci nariadil pojednávanie.

IV.
Závery správneho súdu

9. Uznesením zo dňa 19. apríla 2018 sp.zn. 3S/64/2017-45 správny súd zamietol návrh žalobkyne na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 20.12.2017 s poukazom na to, že neboli splnené
podmienky uvedené v § 185 S.s.p.

10. S poukazom na § 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p. správny súd nariadil na deň 22.11.2018 pojednávanie,

na ktorom vypočul právneho zástupcu žalobcu a bez prítomnosti povereného zástupcu žalovaného
potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu vo veci rozhodol.

11. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.).

12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, preskúmal konanie, ktoré im

predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobkyne, konal a rozhodol v súlade s § 114 S.s.p. v
neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov a
ich postup sú v súlade so zákonom.

17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku určil žalobkyni rozdiel v sume 28 660,66 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2010.

18. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

21. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

22. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
23. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

24. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len "kontrolovaný daňový' subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.25. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia.

26. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola
začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole; daňová kontrola je ukončená dňom
doručenia protokolu podľa ods. 8; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa

jej začatia.

27. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo

vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu

daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť (veta prvá až piata).

28. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia
a vyhodnotenie dôkazov.

29. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu ( napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti

podvodom v oblasti DPH).

30. Podľa § 68 ods.1(veta prvá a druhá) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou
podľa § 46 ods.8 a § 49 ods.1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie

konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods.8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s
výzvou podľa § 46 ods.8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal
daňovú kontrolu.

31. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (veta prvá a druhá).

32. Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

33. Podľa § 43 ods.5 zákona o DPH v znení platnom do 30.09.2012 platiteľ je povinný preukázať, že sú
splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie
tovaru do iného členského štátu kópiu faktúry, a

a/ ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným
dokladom o odoslaní, v ktorom je určené miesto určenia,
b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.34. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná
odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5

písm. b/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho
mesiaca,vktoromsauskutočnilododanietovaru.Akplatiteľnemádokladypodľaodseku5písm.b/alebo
c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

35. Podľa § 69 ods.1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37.Podľa§49ods.2písm.a/zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

39. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý
preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej

skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho
konania) na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a tiež úplnosť, vierohodnosť a správnosť
záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.

40. Predmetné ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý

je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa
23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

41. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav,
nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, absenciu správnej úvahy,
dĺžku trvania daňovej kontroly a porušenie procesných práv žalobkyne v daňovom konaní.

42. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov vykonal

u žalobkyne kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010
na základe oznámenia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2012. Kontrolou predložených
dokladov správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v kontrolovanom zdaňovacom
období marec 2010 nadobudnutie tovaru podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov oď dodávateľov Y. I. „R.“, O R. W., „X.“, W. XX, W., O A. B. M., XX-XXX A. A., M. G.

XXX, O a Y. I.-F., M. M., XX-XXX O. XX, A. A.Nadobudnutie tovaru správca dane žiadal preveriť
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, ato žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
KraM zo dňa 26.06.2014 (dodávateľ R. W.), žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXSXX/XXÍX zo dňa
26.11.2012 (dodávateľ A. B. M.) a žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012
(dodávateľ Y. I.-F.). Z dôvodu podania uvedených žiadostí správca dane rozhodnutiami č. XXXXXXX/X/

XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2010 a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/KraM zo dňa 28.07.2014
kontrolu dane z pridanej hodnoty do dňa doručenia odpovedí prerušil.

43. Pri preverovaní nadobudnutia tovaru od dodávateľa tovaru A. B. M. poľská daňová správa v
čiastočnej odpovedi doručenej správcovi dane dňa 01.07.2013, v čiastočnej odpovedi doručenej dňa

09.06.2014 a v konečnej odpovedi na žiadosť č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012
uviedla, že vecné plnenie z faktúr č. 123/2010 zo dňa 30.03.2010, základ dane 4 055,04 eura a
č. 129/2010 zo dňa 31.03.2010, základ dane 195 489,04 eura v celkovej hodnote 199 544,64 eura
nenastalo, a tým aj vznik daňovej povinnosti z titulu nadobudnutia tovaru u kontrolovaného daňovéhosubjektu, z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Poľský
daňovník nepopiera uskutočnené vyrovnania.
Na základe uvedených kontrolných zistení správca dane vyčíslil rozdiel základu dane v riadku 07

daňového priznania v sume 199 544,64 eura, ktorý spôsobil v riadku 08 a v riadku 21 daňového priznania
rozdiel v sume 37 913,48 eura.
Pri preverovaní nadobudnutia tovaru od dodávateľa tovaru Y. I.- F., M. M. poľská daňová správa v
odpovedi č. X/XXXXXXX doručenej správcovi dane dňa 24.05.2013 na základe žiadosti č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 uviedla, že intrakomunitárne dodania boli len v mesiacoch máj

a jún 2010, a to dodanie strúhanky, čriev, smaženej cibule a mäsových produktov, intrakomunitárne
dodania tovaru pre MVDr. Hana Konkoľová v mesiacoch marec a apríl 2010 preverovaný daňový
subjekt neuskutočnil. Počas daňovej kontroly M. M. poskytol vysvetlenie, z ktorého vyplýva, že v
mesiacoch marec, apríl, máj, jún a júl 2010 nenadobudol intrakomunitárne dodanie tovaru od MVDr.
HanaKonkoľováavmesiacochmarecaapríl2010preňuintrakomunitárnedodanietovaruneuskutočnil.
Platby boli realizované v hotovosti, a to za nadobudnutie v novembri 2010 a za uskutočnené dodávky v

mesiacoch máj a jún 2010. Po ukončení daňovej kontroly M. M. predložil korekcie súhrnných výkazov
za mesiace marec, apríl, máj, jún a júl 2010.
Uvedené kontrolné zistenia preukázali, že vecné plnenie z faktúr č. XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2010,
základ dane 115 029,04 eura, č. XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2010, základ dane 71 532,70 eura, č.
XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2010, základ dane 70 740,24 Eur, č. XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2010,

základ dane 46 534,64 eura, č. XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2010, základ dane 42 643,68 eura, č.
XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2010, základ dane 22 169,16 eura a č. XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2010,
základ dane 87 500,84 eura v celkovej hodnote 456 150,30 eura nenastalo, a tým aj vznik daňovej
povinnosti z titulu nadobudnutia tovaru u kontrolovaného daňového subjektu, z čoho následne vyplynulo
neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane.

44. Na základe uvedených kontrolných zistení správca dane vyčíslil rozdiel základu dane v riadku 07
daňového priznania v sume 456 150,30 eura, ktorý spôsobil v riadku 08 a v riadku 21 daňového priznania
rozdiel v sume 86 668,55 eura.
S poukázaním na ustanovenie § 11 ods. 1,2,4,13, § 19 ods. 1, § 20 ods. 1, § 49 ods. 1 a § 69 ods. 6

zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane na základe uvedených kontrolných
zisteníneuznalkontrolovanémudaňovémusubjektunároknaodpočítaniedanevsume124582,03eura.
Kontrolovaný daňový subjekt v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2010 vykázal dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného Členského štátu podľa
§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške 1 077 849,68 eura. Podľa

súhrnného výkazu za I. štvrťrok 2010 podaného daňovým subjektom dna 19.04.2010 nadobúdateľmi
tovaru boli poľské daňové subjekty A. B. M. (hodnota tovaru 904 670,00 eur) a Y. I.- F., M. M. (hodnota
tovaru 177 991,00 eur).
Deklarované dodanie tovaru správca dane žiadal preveriť na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 (A. B. M.) a žiadosti č. XXXXXXX/X/

XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 (Y. I.-F., M. M.). Pri preverovaní dodania tovaru odberateľovi A. B.
M. poľská daňová správa v čiastočnej odpovedi doručenej správcovi dane dňa 01.07.2013, v čiastočnej
odpovedi doručenej dňa 09.06.2014 a v konečnej odpovedi na žiadosť správcu dane č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 uviedla, že v zdaňovacom období marec 2010 boli nadobudnutia
tovaru uskutočnené vo výške 31 186,18 eura, a to na základe faktúr Č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2010 v

celkovej hodnote 13 828,23 eura a č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2010 v celkovej hodnote 17357,95 eura.
Zostávajúce faktúry v hodnote 868 671,82 eura, a to č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2010 v celkovej hodnote
166 446,50 eura, č. XXXXXXX zo dňa 02.03.2010 v celkovej hodnote 33 511,50 eura, č. XXXXXXX zo
dňa 05.03.2010 v celkovej hodnote 11 954,59 eura, č. XXXXXXX zo dňa 05.03.2010 v celkovej hodnote
38 607,64 eura, č. XXXXXXX zo dňa 11.03.2010 v celkovej hodnote 106 242,64 eura, č. XXXXXXX zo

dňa 02.03.2010 v celkovej hodnote 32 153,70 eura, č. XXXXXXX zo dňa 09.03.2010 v celkovej hodnote
30 909,49 eura, č. XXXXXXX zo dňa 16.03.2010 v celkovej hodnote 50 034,89 eura, č. XXXXXXX zo
dňa 16.03.2010 v celkovej hodnote 21 081,34 eura, č. XXXXXXX zo dňa 17.03.2010 v celkovej hodnote
40 587,27 eura, č. XXXXXXX zo dňa 18.03.2010 v celkovej hodnote 23 427,88 eura, č. XXXXXXX zo
dňa 22.03.2010 v celkovej hodnote 49 420,26 eura, č. XXXXXXX zo dňa 23.03.2010 v celkovej hodnote

8 100,00 eura, č. XXXXXXX zo dňa 25.03.2010 v celkovej hodnote 53 450,92 eura, č. XXXXXXX zo dňa
26.03.2010 v celkovej hodnote 41 206,23 eura, č. XXXXXXX zo dňa 27.03.2010 v celkovej hodnote 36
832,90 eura, č. XXXXXXX zo dňa 33.03.2010 v celkovej hodnote 34246,48 eura, č. XXXXXXX zo dňa
31.03.2010 v celkovej hodnote 36 166,98 eura, č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2010 v celkovej hodnote 26722,93 eura, faktúra č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2010 v celkovej hodnote 27 587,67 eura nedokumentujú
skutočné transakcie, boli to fiktívne transakcie. Poľský daňovník nepopiera uskutočnené vyrovnania.

45. Pri preverovaní dodania tovaru odberateľovi Y. I.-F., M. M. poľská daňová správa v odpovedi č. X/
XXXXXXX doručenej správcovi dane dňa 24.05.2013 na základe žiadosti č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX zo dňa 26.11.2012 uviedla, že intrakomunitárne dodania na základe faktúr Č. XXXXXXX zo dňa
16.03.2010 za bravčové mäso v celkovej hodnote 25 418,69 eura, č. XXXXXXX zo dňa 12.03.2010
za hovädzie mäso v celkovej hodnote 14 681,02 eura, č. XXXXXXX zo dňa 22.03.2010 za bravčové

mäso v celkovej hodnote 27 331,23 eura, č. XXXXXXX zo dňa 29.03.2010 za baranie črevá, cibuľa,
korenie paprika v celkovej hodnote 3 582,11 eura, č. XXXXXXX zo dňa 22.03.2010 za hovädzie mäso
v celkovej hodnote 8 340,17 eura, č. XXXXXXX zo dňa 16.03.2010 za hovädzie mäso v celkovej
hodnote 4 744,58 eura, č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2010 za sóju v celkovej hodnote 93 893,69 eura sa v
zdaňovacom období marec 2010 v hodnote 177 991,49 eura neuskutočnilo. Počas daňovej kontroly M.
M. poskytol vysvetlenie, z ktorého vyplýva, že v mesiacoch marec, apríl, máj, jún a júl 2010 nenadobudol

intrakomunitárne dodanie tovaru od MVDr. Hana Konkoľová a v mesiacoch marec a apríl 2010 pre ňu
intrakomunitárne dodanie tovaru neuskutočnil. Platby boli realizované v hotovosti, a to za nadobudnutie
v novembri 2010 a za uskutočnené dodávky v mesiacoch máj a jún 2010. Po ukončení daňovej kontroly
M. M. predložil korekcie súhrnných výkazov za mesiace marec, apríl, máj, jún a júl 2010.
Správca dane s poukázaním na § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), § 19 ods.

1, § 22 ods. 1, § 43 ods. 1, 5, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a s
poukázaním na závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-l 84/05 a C-409/04 konštatoval, že k
dodaniu deklarovaného tovaru v celkovej hodnote 1.046 663,50 eura v zmysle § 43 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov odberateľmi Y. I. F., M. M. a A. B. M. v kontrolovanom zdaňovacom
období marec 2010 nedošlo, preto vyčíslil rozdiel základu dane v riadku 03 daňového priznania celkom

v sume 1 046 663, 50 eura a rozdiel dane v riadku 04 celkom v sume 167 114, 34 eura.

46. Správca dane oboznámil kontrolovaný daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly pri ústnom
pojednávaní dňa 06.08.2015 (zápisnica č. XXXXXXX/XXXX) a dňa 20.08.2015 mu osobne doručil
protokol č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015, v ktorom zaznamenal výsledky daňovej kontroly

za zdaňovacie obdobia január 2010, február 2010, september 2010, december 2010 a protokol
č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015 spolu s výzvou č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015
na vyjadrenie sa k výsledkom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec 2010, apríl 2010,
máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, október 2010 a november 2010. Dňa 20.10.2015 bolo
správcovi dane doručené vyjadrenie daňového subjektu k výsledkom daňovej kontroly uvedeným

v protokole č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015, v ktorom navrhol vypočuť svedkov a namietal
vyhotovenie dvoch protokolov z vykonanej daňovej kontroly, že protokol neobsahuje žiadne zistenia
poľskej daňovej správy, namietal nedostatočný preklad z poľského do slovenského jazyka, upretie práva
klásť svedkovi M. M. otázky a nedostatočné vyhodnotenie dôkazov. Pripomienky a návrhy daňového
subjektu boli prerokované pri ústnom pojednávam dňa 22.09.2016 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX).

V rámci ústneho pojednávania dňa 22.09.2016 boli prijaté závery, ku ktorým sa daňový subjekt vyjadril
podaním zaevidovaným u správcu dane pod číslom XXXXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2016. Uvedené
pripomienky boli prerokované pri ústnom pojednávaní dňa 26.01.2017, z ktorého bola spísaná zápisnica
č. XXXXXXXXX/XXXX, a ktorú správca dane považoval za poslednú vo vyrubovacom konám. Následne
správca dane vydal vo vyrubovacom konám rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2017,

ktorým daňovému subjektu MVDr. Hana Konkoľová vyrubil rozdiel v sume 166 878,35 Eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010.

47. Žalobkyňou vznesené žalobné námietky správny súd považuje za nedôvodné.

Daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a
vyslovili právny názor, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými
podmienkami upravenými v § 49 a § 51 zákona o DPH. Daňová kontrola bola správcom dane
vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu. Na preukázanie skutočne
realizovaných transakcií bolo potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu tovaru

subjektom na faktúre uvedeným. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca
dane pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal
rozsiahle šetrenie a dokazovanie, z ktorého vyplýva, že daňovým dokladom, ktoré predložil žalobcachýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i vierohodnosti účtovnej
evidencie vedenej žalobcom.

48. Podmienky upravené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH majú
hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie
je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné
kumulované splnenie všetky zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátene

preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ
deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.

49. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR
vysloveného v rozsudku zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 8Sžf/9/2012 vykonanie dokazovania je primerane

rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním
preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je
povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa
na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane
nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným

dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne
nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby. V tejto súvislosti správny súd dal do pozornosti
uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 784/2015 zo dňa 02.12.2015, v ktorom vyslovil právny názor, že
prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva
daňového subjektu na inú právnu ochranu.

50. Žalobkyňa v žalobe spochybňuje zákonnosť vykonaného dokazovania využitím inštitútov miestneho
zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane aj v rámci medzinárodnej výmeny.
Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom
príslušných dožiadaní správcov dane a medzinárodnou výmenou informácií sú zákonnými prostriedkami

získania informácií správcom dane na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo
preverenie základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho
zisťovania a získané informácie sú daňovému subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné,
k nim má právo sa vyjadrovať, navrhovať dôkazy, rovnako má právo vyjadriť sa v zákonom stanovenej
lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly, podávať námietky proti postupu správcu dane v priebehu

výkonu daňovej kontroly. Z judikatúry Súdneho dvora napr. rozsudok vo veci C-276/12 vyplýva...
„právo Únie, tak ako vyplýva najmä zo smernice Rady 77/799/EHS z 19.12.1977 o vzájomnej pomoci
príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie, zmenenej a
doplnenej smernicou Rady 2006/98/ES z 20.11.2006, a zo základného práva byť vypočutý, sa má
vykladať v tom zmysle, že daňovníkovi určitého členského štátu nepriznáva ani právo byť informovaný

o žiadosti tohto štátu o pomoc adresovanej inému členskému štátu najmä na účely overenia údajov,
ktoré tento daňovník poskytol v rámci svojho priznania k dani z príjmov, ani právo podieľať sa na
formulácii žiadosti adresovanej dožiadanému členskému štátu, ani právo zúčastniť sa na výsluchu
svedkov, ktoré tento členský štát uskutočnil. Smernica 77/799/ zmenená a doplnená smernicou 2006/98,
neupravujeotázku,zaakýchpodmienokmôžedaňovníkspochybniťsprávnosťinformácie,ktorúposkytol

dožiadaný členský štát, ani neustanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej
informácie“.

51. Taktiež nie je dôvodná žalobná námietka žalobkyne, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal
s jej námietkami uvedenými proti rozhodnutiu správcu dane, pretože podľa názoru správneho súdu

uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia. Správny súd poukázal
na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo
veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku)
a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III.
ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú

vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na
zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zároveň odôvodnil, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a pri aplikácii právnej úpravy.52. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH
musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale
súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne

neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet
DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda, že tovar
alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.
Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je
platiteľ povinný preukazovať, a za správnosť ktorých zodpovedá.

53. Správca dane zároveň poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného
styku a na skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu
je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho
súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 5Sžf/50/2014 zo dňa 27.januára 2015, podľa ktorého... „ sa

nejedná o prenos zodpovednosti za prípadné porušenie daňovej povinnosti iného subjektu (napr.
nepodanie daňového priznania, nezdržiavanie sa v sídle podnikania), jedná sa o zodpovednosť chrániť
v obchodnom styku svoje záujmy v súvislosti s podnikateľským rizikom. Toto oprávňuje v obchodnom
styku vyžadovať doklady preukazujúce povinnosti, ktoré má daňový subjekt kooperujúci v reťazci voči
správcovi dane“.

54. Námietka žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je
neopodstatnená.Zustanovenia §63ods.2Daňovéhoporiadkuvyplýva,žerozhodnutiemusívychádzať
zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí

byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade
so zákonom postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne
potvrdil. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako to
upravuje Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,

dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie
náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobkyne a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

55. Námietka žalobkyne o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nedôvodná.

Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.07.2016 zverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 60 konštatoval, že ak správca dane preruší výkon daňovej
kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca
dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto
dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca

dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a
nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.
Ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 Nariadenia (ES) č. 1798/2003 zo dňa
07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa
07.10.2010 prepracované znenie). Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je

daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, to znamená, že do zákonom stanovenej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly (najviac jeden rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 1
Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená.

56. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že každý daňový prípad je treba posudzovať individuálne

bez paušalizovania. Napríklad v rozsudku v spojených veciach sp.zn. C-80/11 a C-142/11 zo dňa
21.06.2012 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodu, daňovým únikom
a prípadným zneužitím je cieľ priznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (rozsudok Halifax zo dňa
07.12.2010, C-285/09, bod 36, zo dňa 27.10.2017 Tanoarch C-504/10 bod 50). Súdny dvor rozhodol, že
osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať

noriem práva únie. Preto prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na
odpočet, ak sa z ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny
dvor v judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetkyopatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

57. K námietke žalobkyne, že správca dane nemohol vypracovať z daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2010 dva protokoly správny súd poukazuje, že z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
marec, apríl, máj, jún, júl, august, október a november 2010, v ktorých zistil porušenia právnych
predpisov správca dane vypracoval protokol zo dňa 20.08.2015 číslo XXXXXXX/XXXX, ktorý zaslal

žalobkyni spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V protokole č. XXXXXXX/
XXXX zo dňa 20.08.2015 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január,
február, september a december 2010 nezistil porušenia právnych predpisov. V zmysle § 68 ods. 1
Daňového poriadku vyrubovacie konanie nezačína a výzva sa podľa § 46 ods. 8 citovaného zákona
nezasiela.

58. K námietke žalobkyne, že správca dane si neobstaral dostatok potrebných podkladov pre
rozhodnutie vo veci, jeho postupom došlo k porušeniu § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď neprihliadol
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo s poukazom na hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich
vzájomnej súvislosti a neumožnil daňovému subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k
zisteným skutočnostiam, správny súd poukazuje, že za účelom preverenia nadobudnutia tovaru od

poľských daňových subjektov správca dane žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií požiadal
poľskú daňovú správu o preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. V odpovedi poľská daňová
správa uviedla, že išlo o fiktívne transakcie. Správca dane odpoveď poľskej daňovej správy považoval
za jednoznačný dôkaz a mal za to, že informácie, ktoré poskytla poľská daňová správa sú dôkazy
takej váhy akoby tieto samotné informácie zabezpečil správca dane tuzemsky. Ustanovenie zákona

č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenia Rady EÚ č.
904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanejhodnotynevyplývapovinnosťdožiadanýmčlenskýmštátompredkladaťjednotlivédôkazy,podľa
ktorýchspracovalzaslanúinformáciunazákladežiadostidaňovejsprávyinéhočlenskéhoštátu.Zároveň
z obsahu administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že správca dane umožnil dňa 18.09.2015

splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu v zmysle § 23 Daňového poriadku nazrieť do spisu v
súvislostisvyrubovacímkonanímzazdaňovacieobdobiajanuáraždecember2010abolimupredložené
k nahliadnutiu všetky doklady súvisiace s ukončenou kontrolou. Splnomocnený zástupca si mobilným
telefónom vyhotovil kópie dokumentov.

59. Správca dane dôkazy uvedené v odpovediach na žiadosti o MVI podrobne a dostatočne popísal
v protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015, na základe ktorých neuznal
daňovému subjektu oslobodenie dane z dodania tovarov do iného členského štátu, konkrétne do Poľskej
republiky pre odberateľov tovaru Y. I.-F., M. M. a A. B. M.. Právnym predpisom EÚ pre túto oblasť
spolupráce je Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a

boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Samotné nariadenie stanovuje podmienky,
za ktorých majú príslušné orgány členských štátov zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH
spolupracovať navzájom medzi sebou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel
stanovil pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a
navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výberu

daní, kontrola riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci spoločenstva a bojom proti
podvodom súvisiacim s DPH. Správny súd má za to, že poľská daňová správa pri svojom preverovaní
konala podľa svojich zákonných postupov. Pri preverovaní obchodných transakcií poľská daňová správa
konala s oprávnenými osobami a ich vyjadrenia, ktoré sú uvedené v odpovediach sú informáciou, ktoré
správca dane nespochybnil. Ide o skutočnosti, ktoré majú vplyv na dokazovanie. Odpovede poľskej

daňovej správy považoval správca dane za hodnoverný a dostatočný dôkaz a vyžadované skutočnosti
považuje vykonaným šetrením poľskou daňovou správou za dostatočne preukázané. Odpovede poľskej
daňovej správy sú listinnými dôkazmi získanými plne zákonným postupom a tak správca dane ako
i daňový subjekt nemá žiadny dôvod uvedené listinné dôkazy spochybňovať. Žalobkyňa vo svojom
vyjadrení tvrdila, že tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do Poľska, konkrétne označila šoférov

motorových vozidiel, ktorý prepravu tohto tovaru v roku 2010 uskutočňovali pre žalobkyňu. Správca
dane v rámci vyrubovacieho konania vykonal ústne pojednávania s navrhnutými svedkami O. K.
(zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.03.2016) a B. C. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
06.04.2016). Svedkovia vypovedali, že tovar - mäso v roku 2010 vyviezli iba jedenkrát do Poľska, kdeto bolo konkrétne si nepamätajú, ale niekde blízko hraníc, tovar rozvážali iba na území SR. Odpovede
navrhnutých svedkov - šoférov nepotvrdili tvrdenia žalobkyne. Svedok MVDr. Konkoľ (zápisnica o
ústnom pojednávaní zo dňa 17.05.2016) vypovedal, že bol skoro pri každej nakládke tovaru, ktorý mal

byť vyvezený do Poľskej republiky, preprava bola vykonávaná buď poľskými odberateľmi, vozidlami
žalobkyne, vozidlami Podtatranskej hydiny, a.s., ale zo strany kontrolovaného daňového subjektu nebol
vo vyrubovacom konaní predložený žiadny dôkaz, že tovar bol skutočne prepravený do iného členského
štátu, konkrétne odberateľom M. M. a A. B. M., ako uviedol svedok vo svojej výpovedi. Kontrolovanému
daňovému subjektu boli zaslané upovedomenia o vypočutí svedkov, ktoré boli kontrolovaným daňovým

subjektom prevzaté, ale na ústne pojednávanie v prípade vypočutia svedkov - šoférov sa daňový subjekt
ani jeho zástupca nedostavil, kedy v zmysle § 25 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový
subjekt alebo jeho zástupca, má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Výpovede
svedkov - šoférov, ktoré jednoznačne potvrdili skutočnosť, že nebola vykonaná preprava tovaru do iného
členského štátu - do Poľska správca dane považoval za ďalší hodnoverný a dostatočný dôkaz v spojitosti
so skutočnosťami preukázanými poľskou daňovou správou, ktoré sú popísané v odpovediach na MVI

zo dňa 09.06.2014, 24.05.2013 a následne v protokole zo dňa 20.08.2015.

60. Správny súd zdôraznil, že správca dane pri získavaní informácii od poľskej daňovej správy
postupoval podľa zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Podľa §
22 citovaného zákona pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci a spolupráce

pri správe daní na základe medzinárodnej zmluvy sa primerane postupuje podľa tohto zákona a podľa
osobitného prepisu, ktorým je daňový poriadok. Podľa zákona č. 442/2012 Z.z. správca dane, ktorým
je daňový úrad môže požiadať vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného
správcu dane, ktorým je daňový úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie
alebo rýchlejšie. V takomto prípade zistenia iného správcu nepreveruje a s výsledkami zisťovania

zaobchádza tak, ako keby ich získal sám.

61. Žalobkyňa v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010 vykázala dodanie
tovaru s oslobodením do iného členského štátu EU podľa § 43 ods.1 zákona o DPH vo výške 1 077
849,68 Eur (riadok 15 a 16 daňového priznania). Výsledky preverovania nepotvrdili v celom rozsahu

dodanietovarupodľacitovanéhoustanoveniapreodberateľovtovaruY.I.-F.,M.M.vhodnote177991,00
Eur a pre odberateľa A. B. M. v hodnote 904 4670,00 Eur A. B. M. v hodnote 285 525,00 Eur, nakoľko
správca dane poľskej daňovej správy preukázal, že títo poľskí odberatelia nepriznali nadobudnutia vo
výške uvedenej žalobkyňou v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie marec 2010, preto
správca dane vyčíslil rozdiel základu dane v riadku 03 daňového priznania celkom v sume 1 046 663,50

Eur a v riadku 04 rozdiel dane v sume 167 114,34 Eur.

62. Ustanovenie § 43 zákona o DPH určuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z
jedného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia - dodávateľ a odberateľ, z ktorých
dodávateľ je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v

štáte nadobudnutia tovaru - ide o intrakomunitárne dodanie tovaru. Za intrakomunitárnu dodávku tovaru
môžeme označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Tovar v zmysle predložených odberateľských faktúr bol
v skutočnosti vyskladnený zo skladu kontrolovaného daňového subjektu ako platiteľa dane z pridanej

hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období, avšak odberatelia tovaru (poľské daňové subjekty) v
rámci výkonu kontroly popreli intrakomunitárne nadobudnutie tovarov, pričom uviedli, že išlo o fiktívne
transakciemedzidodávateľom(žalobkyňou)aodberateľmi,tiežprepravcoviatovarov-šoférivypovedali,
že prepravu tovaru do Poľskej republiky uskutočnili iba jedenkrát. Na základe uvedeného daňový subjekt
nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru pre nadobúdateľa - osobu identifikovanú pre daň v inom

členskom štáte s oslobodením od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepreukázal, že splnil
podmienky pre oslobodenie od dane pre dodaný tovar z tuzemska do iného členského štátu podľa §
43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobkyni vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, v
nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, t.j. dňom nadobudnutia
tovaru, nakoľko miesto dodania tovaru je tuzemsko.

63. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozsudok ESD vo veci C-184/05 (bod 26), z ktorého
vyplýva:... „dôkazné bremeno vzniku nároku na zrušenie alebo oslobodenie z daňovej povinnosti znáša
osoba, ktorá sa domáha uplatnenia takéhoto práva uvedeného v rámci obmedzení práva Spoločenstva.Okrem toho z hľadiska uplatnenia článku 28c A písm. a/ prvého odseku šiestej smernice, znáša dôkazné
bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že boli splnené podmienky oslobodenia uvedené v
bode 23 tohto rozsudku (t.j. ..., aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa,

keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v
dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania)“.

64. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že správca dane pri kontrole dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 nespochybňuje závery z kontroly dane z

príjmov za rok 2010, ktorých príjmy za predaj tovaru daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní. V
rámci kontroly DPH správca dane uviedol, že tieto príjmy z pohľadu DPH neboli príjmami oslobodenými
v zmysle § 43, ale daňový subjekt ich mal vykázať ako príjmy v zmysle § 8 v nadväznosti na § 19
zákona o DPH. Kontrolovaný daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania nepreukázal, že bola
splnená základná podmienka oslobodenia od dane a to, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do
iného členského štátu, na že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania

(Slovensko). Platiteľ dane musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené
tak ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch.

65. Správny súd poukázal aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci

VandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedenýchpodsp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

66. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne
uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový
stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobkyne rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa §

190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

67. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa

pomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniaibaak
to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne. keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom k tomu, že mal žalobca vo veci celkom úspech.

68. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné

body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ S.s.p.; ak je žalovaným Centrum

právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).