Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317216941
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2317216941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: E. N., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/
XX, L., právne zastúpená: splnomocnencom Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o.,
Hlavná č. 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30. júna 2020, č.k. 15C/47/2017-255, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IIIp o t v r d z u j e a v
závislom výroku IV. m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.

26C/161/2016-39 dňa 22.2.2017 patria:
a/ nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. L. ako pozemok parc. reg. „C“ č. 2222/2 o výmere
194 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 2222/4 o výmere 54 m2 - záhrady a rodinný
dom s.č. XXXX ležiaci na parcele č. 2222/2 v celkovej hodnote 77 200,- Eur, b/ poľovné a
guľové zbrane v počte 8 kusov v hodnote 2 000,- Eur, c/
finančné prostriedky vo výške 410 000,- Eur vyplatené žalovanému titulom kúpnej ceny za predaj

nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. L. ako parc. reg.“ „C“ č. 64 o výmere 1413 m2
- zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. „C“ č. 67 o výmere 967 m2 - záhrady a rodinný
dom s.č. 1193 ležiaci na parc. č. 64 (výrok I.), zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu
vyporiadal tak, že: do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje: nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX
pre kat. úz. L. ako pozemok parc. reg. „C“ č. 2222/2 o výmere 194 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parc. reg. „C“ č. 2222/4 o výmere 54 m2 - záhrady a rodinný dom s.č. XXXX ležiaci na parcele č.
2222/2 v celkovej hodnote 77 200,- Eur, do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: poľovné a

guľové zbrane v počte 8 kusov v hodnote 2 000,- Eur, finančné prostriedky vo výške 410 000,- Eur
vyplatené žalovanému titulom kúpnej ceny za predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat.
úz. L. ako parc. reg.“ „C“ č. 64 o výmere 1413 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg.
„C“ č. 67 o výmere 967 m2 - záhrady a rodinný dom s.č. XXXX ležiaci na parc. č. 64 (výrok II.),
žalovanému uložil povinnosť titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť
žalobkyni sumu 167.400,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a o trovách konania

rozhodol tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so
žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 22.2.2017. Dôvodila, že žalovaný najejvýzvynamimosúdnevyporiadaniezaniknutéhoBSMnijakonereagoval.Žiadaladomasyzaniknutého
BSM zahrnúť nehnuteľné veci, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. L., ktorých hodnota podľa znaleckého
posudku Ing. Miroslava Javora ku dňu zániku manželstva bola 77 200,- Eur. Pôvodne žiadala do masy

BSM zahrnúť aj motorové vozidlá, zariadenie rodinného domu s.č. XXXX, neskôr však už na poňatí
týchto hnuteľných vecí do BSM netrvala. Medzi hnuteľné veci zaradila aj poľovné a guľové zbrane,
podľa jej odhadu v počte asi 10 kusov, v hodnote 20000,- Eur. Žiadala do BSM zahrnúť aj finančné
prostriedky, ktoré boli žalovanému vyplatené ako kúpna cena za predaj nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej ešte pred zánikom manželstva, ktorá zmluva sa týkala prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. L. ako pozemok č. 64 o výmere 1413 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 67 o výmere 967 m2 - záhrady a rodinný dom č.súp.
XXXX na parc. č. 64, ku ktorým mal žalovaný nadobudnúť vlastníctvo za trvania manželstva zmluvou
zo dňa 21.12.2010 a tieto nehnuteľnosti mal predať tretím osobám tiež za trvania manželstva v marci
2016. Kúpnu cenu si žalobca ponechal, výhradne s nimi disponoval, ona nemala vedomosť ako s týmito
prostriedkami naložil. Keďže nejde o majetok vyňatý z režimu BSM, žiadala tento vyporiadať v rámci

BSM. Navrhla do jej výlučného vlastníctva prikázať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz.
L. a žiadala, aby jej bola žalovaným vyplatená finančná čiastka, ktorá zostane z jej polovičného podielu
na finančných prostriedkoch získaných žalovaným za predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXXX,
po odpočítaní podielu žalovaného na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX. Žalovaný uviedol,
že súhlasí s prikázaním nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX do výlučného vlastníctva žalobkyne.

Súhlasil aj s hodnotou nehnuteľností v sume 77.200,- Eur. Čo sa týka zariadenia rodinného domu, má
toto zariadenie hodnotu 10.000,- Eur a poľovné a guľové zbrane v počte 8 kusov majú hodnotu 2.000,-
Eur. K motorovým vozidlám uviedol, že tieto neboli ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo vlastníctve strán sporu. Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré mu mali byť vyplatené
za predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, tieto pri ich kúpe financoval čiastočne z pôžičky,

ktorú mu poskytla tretia osoba, ktorá je v čase rozhodovania súdu už nebohá. Na LV bol vedený ako
výlučný vlastník, žalobkyňa túto skutočnosť nenamietala. Po odpredaji nehnuteľností v roku 2016 z
utŕženej kúpnej ceny vrátil pôžičku vo výške 265.000,- Eur a časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-
Eur mala byť použitá na potreby domácnosti a detí. Navrhol manželke prikázať aj hnuteľný majetok v
hodnote 10.000,- Eur a do jeho výlučného vlastníctva žiadal prikázať zostatky na účtoch, poľovné a

guľové zbrane a to bez povinnosti vyplatenia vzájomnej náhrady medzi stranami. Súd vec právne posúdil
podľa § 143, § 148 ods. 1 OZ. Skonštatoval, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 10.1.2017, č.k. 26C/161/2016-39, právoplatným dňa 22.2.2017. Súd
dospel k záveru, že do masy BSM je potrebné zahrnúť nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat.úz.
L., ktorých hodnota bola určená znaleckým posudkom č. 126/2017 na sumu 77.200,- Eur. Hodnotu

tejto nehnuteľnosti nerozporovala žiadna zo strán, preto súd vychádzal z tejto hodnoty. Ďalej súd do
masy BSM zahrnul poľovné a guľové zbrane v počte 8 kusov, v hodnote 2.000,- Eur. Túto hodnotu
určil žalovaný a žalobkyňa ju akceptovala a nerozporovala ju. Čo sa týka uvádzaných motorových
vozidiel žalobkyňa súhlasila s vyjadrením žalovaného, že tieto nebudú zahrnuté do BSM. Čo sa týka
zariadenia rodinného domu č. XXXX uvádzal žalovaný jeho hodnotu 10.000,- Eur, avšak toto zariadenie

žiadnym spôsobom nešpecifikoval podľa jednotlivých kusov a hodnoty, preto súd vychádzal z toho,
že existencia zariadenia rodinného domu v hodnote tak ako to tvrdil žalovaný, nebola preukázaná a
špecifikovaná, preto nemohla byť súdom ani zahrnutá do masy BSM. Súd zahrnul do masy BSM aj
finančnú čiastku 410.000,- Eur z dôvodu, že tieto finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené tretími
osobami na základe kúpnej zmluvy ako kúpna cena za predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXXX. K

výplate kúpnej ceny došlo na účet žalovaného v dňoch 7. a 15. marca 2016. Je nesporné, že k predaju
nehnuteľností došlo za trvania manželstva. Nehnuteľnosti jednoznačne podľa názoru súdu patrili do
BSM, pretože aj keď ich na základe zmluvy zo dňa 15.11.2010 kupoval žalovaný a bol aj vedený ako
jediný vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností, nadobúdal tieto nehnuteľnosti počas trvania BSM,
je právne irelevantné, že ako jediný vlastník bol vedený žalovaný, pretože ani sám žalovaný nestavia

svoju obranu na tom, že nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva. Za finančné prostriedky, ktoré
boli výlučne v jeho vlastníctve naopak tvrdí, že ich kúpu financoval z pôžičky od tretej osoby, pričom
následne podstatnú časť finančných prostriedkov, ktoré získal predajom týchto nehnuteľností použil
na vrátenie pôžičky. Tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež nepreukázané
zostali tvrdenia žalovaného, že zvyšnú časť finančných prostriedkov použil pre potreby domácnosti

a detí. V konaní o rozvod manželstva sám žalovaný naopak tvrdil, že túto zvyšnú časť finančných
prostriedkov mal dať na charitu. Z tohto dôvodu preto súd považuje obranu žalovaného za nedôvodnú,
nekonzistentnú a vychádzal z toho, že žalovaný s týmito finančnými prostriedkami disponoval sám a
svojvoľne a to aj napriek tomu, že tieto patrili do BSM a mali o ich použití rozhodovať manželia spoločne.NehnuteľnostivedenénaLVč.XXXXnadobudolodY.U.zmluvouzodňa15.11.2010,avšakpredávajúca
mala záujem tieto nehnuteľnosti previesť do jeho výlučného vlastníctva, o čom má podľa žalovaného
svedčiť aj fakt, že následne spísala závet, do ktorého tieto nehnuteľnosti zahrnula a pre prípad svojej

smrti ich odkázala žalovanému. Takúto obranu súd považoval za irelevantnú , nakoľko do BSM strán
sporu sa dostali nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, nie titulom dedenia ani titulom darovania.
Čo sa týka zostatkov na účtoch, tu vychádzal súd z toho, že ide o zostatky na účtoch, na ktoré bola
vyplácaná kúpna cena za predaj nehnuteľností žalovaným, preto existuje veľká pravdepodobnosť, že
tieto zostatky sú finančné prostriedky, ktoré na účtoch zostali po tom, čo žalovaný realizoval z týchto

účtov výbery a preto nie je potrebné ich vyporiadavať, pretože ich súd vyporiada v rámci celej sumy
410.000,- Eur. Súd po tom, ako prisúdil nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX žalobkyni, poľovné a guľové
zbrane v počte 8 kusov v hodnote 2.000,- Eur prikázal žalovanému a finančné prostriedky vyplatené za
predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v celkovej výške 410.000,- Eur prikázal do výlučného
vlastníctvažalovaného,vdôsledkučohokonečnéfinančnévyporiadanievykonaltak,žežalobkynisvedčí
povinnosť výplaty v prospech žalobcu vo výške 38.600,- Eur a žalovanému v prospech žalobkyne vo

výške 206.000,- Eur, teda žalovaný je povinný titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vyplatiť 167.400,- Eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
žalobkyni priznal právo na plnú náhradu trov, nakoľko žalobkyňa pred podaním samotnej žaloby bola v
otázke vyporiadania aktívna, so žalovaným sa snažila komunikovať, tento však na jej návrhy nereagoval
a teda procesné zavinenie za začatie sporu je jednoznačne na strane žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že rozsudok je tendenčný, jednoznačne z neho vyplýva zaujatosť pre pojednávajúceho
sudcu proti jeho osobe, rozsudok je nejasný, nepreskúmateľný aj nevykonateľný. Povinnosťou súdu
je rozhodnutie náležite odôvodniť, čo je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však nespĺňa zákonné
náležitosti, nelogické a neodôvodnené je rozhodnutie súdu pokiaľ ide o skutočnosť, že žiadal priznať
hodnotu zariadenia rodinného domu na sumu 10.000,- Eur. Súd vychádza z toho, že existencia
zariadenia domu nebola preukázaná, preto ju do masy BSM nezahrnul. Toto odôvodnenie postráda
najprimitívnejšiu logiku, nemá oporu vo vyvracajúcom dôkaze. Žalobkyňa nikdy nepoprela, že dom bol

kompletne vybavený, a naviac nikoho kto logicky rozmýšľa by ani nenapadlo, že by sa jednalo o tzv.
holodom. Keď sa z domu odsťahoval nechal ho kompletne zariadený, bola tam zariadená obývacia izba,
kuchyňa s bežnými spotrebičmi, kompletne zariadená spálňa, kúpeľňa, kompletne vybavená pracovňa,
kompletne zariadená práčovňa, zariadený sklad s mrazničkou a kompletne vybavená garáž s dielňou.
Suma 10.000,- Eur je podľa názoru veľmi nízka pokiaľ ide o cenu zariadenia celého rodinného domu.

Ak tvrdenie o tom, že nepreukázal existenciu zariadenia domu má byť popretím jeho tvrdenia, potom
toto popretie je neúčinné, pretože neboli uvedené žiadne vlastné relevantné tvrdenia o skutkových
okolnostiach týkajúcich sa zariadenia domu. Pokiaľ sa týka zbraní, prikázaných do jeho výlučného
vlastníctva, tento výrok je nejasný, nepreskúmateľný a tiež nevykonateľný. Pokiaľ je uvedené len, že
poľovné a guľové zbrane v počte X kusov v hodnote 2.000,- Eur znenie tejto vety rozdeľuje zbrane na

poľovné a guľové, pričom poľovné zbrane môžu byť aj guľové aj iné, napr. brokové. Naviac zbrane sú
veľmi prísne evidované, musia byť popísané viacerými znakmi tak, ako to určuje zákon o zbraniach a
strelive. Zbraň musí byť popísaná továrenskou značkou, typom alebo modelom, kalibrom, či ide o dlhú
alebo krátku zbraň, či ide o brokovú, guľovú zbraň, musí mať zbraň výrobné číslo, ktoré je vyrazené
temer neodstrániteľným spôsobom na hlavných častiach zbrane. Ako súd neznáme zbrane označil

vo svojom výroku je tento výrok nejasný, nepreskúmateľný, nie je možné ho považovať za zákonný.
Pokiaľ ide o závery súdu týkajúce sa nadobudnutia a následne predaja nehnuteľností vedených na LV
č. XXXX pre kat.úz. L. tvrdí, že žalobkyňa počas celej doby vedela, že je výlučným želaním pani Y.
U., aby tieto nehnuteľnosti získal výlučne len on. Na tému určenia vlastníctva v prospech pani U. sa
dlhé roky viedli súdne spory, kde on bol menovanej maximálne nápomocný. Žalobkyňa vedela, že tieto

nehnuteľnosti môžu a budú patriť výlučne len jemu a nikdy počas celej doby nemala žiadnu námietku,
keď tieto boli na LV zapísané ako jeho výlučné vlastníctvo. Neurobila žiadny právny krok v tomto smere.
Predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania manželstva počas existencie BSM ale celkom určite
ako manželia nemali k dispozícii v rámci spoločného majetku dostatočne vysokú sumu na to, aby tieto
nehnuteľnosti zakúpili z prostriedkov patriacich do BSM. Kúpna cena z predaja týchto nehnuteľností

bola vyplatená v marci 2016, po vrátení časti kúpnej ceny, ktorá bola predtým požičaná zostalo cca
100.000,- Eur, ktoré boli spotrebované pre potreby rodiny a detí, nakoľko manželstvo trvalo ešte takmer
rok po vyplatení kúpnej ceny. Pri výpočte vyrovnacieho podielu súd vychádzal z toho, že z polovice
sumy 410.000 Eur odpočítal sumu 38.600,- Eur, čím mu vyšla suma 167.400,- Eur. Ak výťažok z predajanehnuteľností nepatrí do BSM potom sú tieto výpočty zbytočné. Táto časť argumentácie súdu v bode 12.
odôvodnenia dokonca znie tak, ako keby pojednávajúci sudca nebol nestrannou osobou ale externým
pracovníkomadvokátskejkancelárie,ktorázastupovalažalobkyňu.Argumentujetotižbezdôkazov,ktoré

by vyvrátili jeho tvrdenie, a ani nevysvetľuje tak, ako to ukladá zákon, prečo jeho tvrdeniu neuveril,
pričomakojeuvedenévyššie,žalobkyňažiadnevlastnétvrdenia,ktorýmibyvyvrátilapoužitiefinančných
prostriedkov pre rodinu a deti súdu ako dôkaz nepredložila. Navrhol rozsudok zmeniť, do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázať nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX s tým, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Ak by druhostupňový súd s týmto návrhom petitu sa nestotožnil, navrhuje

rozsudok ako nezákonný zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pokiaľ sa týka zariadenia rodinného domu,
tak už v žalobe uvádzala, že toto pozostáva zo sériového obstarožného nábytku a spotrebičov, ktoré
nemajú v čase vyporiadania žiadnu komerčnú hodnotu, z ktorého dôvodu ho nežiadala poňať do masy
BSM. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru má zariadenie hodnotu približne 10.000,- Eur. Na rozdiel

od žalobkyne tvrdil existenciu majetkovej hodnoty, ktorá má byť predmetom vyporiadania. Ak však tvrdil,
že existuje majetková hodnota, pričom žalobkyňa jej existenciu v konaní popierala, vznikol ohľadom
tejto skutočnosti medzi stranami spor, preto bolo povinnosťou žalovaného ako strany, ktorá existenciu
spornej majetkovej hodnoty tvrdila, aby jej existenciu aj preukázala. To sa však nestalo. Žalovaný ani len
neuviedol, aké konkrétne hnuteľné veci tvoriace zariadenie rodinného domu majú byť týmito vecami,

ktorých súhrnná hodnota má dosahovať ním uvádzanú sumu 10.000,- Eur. Neuniesol tak dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, čo súd prvej inštancie správne skonštatoval v odôvodnení. Dodala, že napriek
tomu, že žalovaný tvrdil existenciu majetkovej hodnoty v súhrnnej hodnote 10.000,- Eur, tak v tom
istom vyjadrení súdu de facto navrhol, aby pri aplikácii zásady rovnosti podielov oboch manželov pri
vyporiadaní na túto majetkovú hodnotu vôbec neprihliadal, keďže jeho návrh na vyporiadanie majetku

obsahoval výslovnú požiadavku nepriznania akejkoľvek peňažnej náhrady, napriek tomu, že majetok,
ktorý mala vyporiadaním nadobudnúť žalobkyňa mal mať hodnotu približne 87.200,- Eur, zatiaľ čo
majetok ktorý mal nadobudnúť žalovaný mal mať hodnotu len približne 6.300,- Eur. Skutočnosť, že
žalovaný nežiadal vyplatenie peňažnej náhrady na dorovnanie podielov pri ním navrhnutom spôsobe
vyporiadania preukazuje, že si bol veľmi dobre vedomý toho, že žalobkyňa má v skutočnosti pri

vyporiadaní BSM nárok participovať na majetku oveľa vyššej hodnoty a to práve na kúpnej cene vo
výške 410.000,- Eur. K poľovným zbraniam uviedla, že už v žalobe uviedla, že nemá vedomosť ani
o presnom počte týchto zbraní, ani o ich bližšej identifikácii, ani o hodnote. Bolo teda na žalovanom
aby buď existenciu tohto majetku poprel alebo aby rozsah a hodnotu upresnil. Žalovaný existenciu
majetku nepoprel, ani to, že patrí do BSM, pričom upresnil, že tento majetok pozostáva z poľovných

a guľových zbraní v počte 8 ks v súhrnnej hodnote 2.000,- Eur. Toto jeho vymedzenie je totožné s
výrokom napadnutého rozsudku. Žalovaný žiadal súd, aby mu daný majetok prikázal do výlučného
vlastníctva. Výrok v tejto časti nie je nevykonateľný, keď na nevykonateľnosť je potrebné nazerať aj
z pohľadu potreby reálneho výkonu rozhodnutia. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
poľovné zbrane, ktoré mal od počiatku v držbe len žalovaný registrované na jeho meno, s ktorými

žalobkyňa nikdy neprišla do kontaktu, takže na dosiahnutie výkonu práv a priznaného žalovanému
napadnutýmvýrokomrozsudkuniejepotrebnéžiadneďalšievykonávaciekonanie.Pokiaľsatýkakúpnej
ceny z predaja nehnuteľností vedených na LV č. XXXX žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 143 OZ BSM je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva
s výnimkou tých vecí, ktoré predmetné ustanovenie taxatívne vymenúva. Toto ustanovenie zakladá

vyvrátiteľnú právnu domnienku o bezpodielovom spoluvlastníctve vecí nadobudnutých počas trvania
manželstva čo i len jedným manželom. V danom prípade bolo nesporné, že predmetné nehnuteľnosti sú
vecou, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, boli nadobudnuté počas trvania manželstva, na základe
kúpnej zmluvy, ktorej účastníkmi bol na strane kupujúceho len žalovaný. Správnosť právnej domnienky
nie je potrebné na súde preukazovať, preto sa žalovaný mýli, keď v odvolaní uvádza, že žalobkyňa

mala preukazovať, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM. Naopak, bol to žalovaný pokiaľ tvrdil, že
predmetné nehnuteľnosti do BSM nepatria, kto mal preukázať skutočnosti, ktoré by právnu domnienku
vyplývajúcu z § 143 OZ vyvracali. Súd správne skonštatoval, že žalovaný tieto svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázal, súd prihliadol aj na nekonzistentnosť procesnej obrany žalovaného v konaní
o vyporiadanie BSM v porovnaní s konaním o rozvode manželstva, pokiaľ ide o jeho rôzne verzie

toho, ako mal nakladať s kúpnou cenou získanou z predaja nehnuteľností, v dôsledku ktorej bolo
taktiež potrebné vyhodnotiť procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú. Žalovaný v priebehu konania
neprodukoval žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov a
tiežsanezúčastňovalústnychpojednávaní,pretojehonámietkyvznášanévodvolacomkonanípovažujelen za jeho snahu o účelové predlžovanie konania. Navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné(§355ods.1CSP)poskonštatovaní,žeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie dôvody
(§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných dôvodmi odvolania (§ 380 CSP),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia

dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM je správne.

5. Predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 15C/47/2017 bolo vyporiadanie

BSM strán sporu po ich rozvode. Strany sporu E. N. a Y. N. uzavreli dňa XX.X.XXXX manželstvo, ktoré
bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.1.2017, č.k. 26C/161/2016-39, právoplatným dňa
22.2.2017 rozvedené. Rozvodom manželstva strán sporu zo zákona podľa § 148 ods. 1 OZ zaniklo aj
ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV
č.XXX pre kat. úz. L. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, poľovné a guľové zbrane a finančné
prostriedky vo výške 410.000,- Eur prikázal žalovanému. Zároveň určil žalovanému povinnosť vyplatiť
žalobkyni titulom vyporiadania vyrovnací podiel 167.400,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

7.VýrokováčasťrozsudkuovyporiadaníBSMobsahujevždyviacerovýrokov(medziinýmiotom,čosaz
BSM prikazuje jednej zo strán sporu, o tom či a čo má jedna strana plniť druhej na ich úplné vyrovnanie).
Na toto rozhodnutie je potrebné hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu napadne odvolaním rozsudok

súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM či už ako celok alebo niektorý z jeho výrokov, odvolací súd
nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov
odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť. Odvolací súd
musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, t.j. všetky jeho výroky vo
veci samej. Z uvedeného dôvodu aj keď žalovaný podal odvolanie len v časti vyporiadania poľovných a

guľových zbraní a finančných prostriedkov vo výške 410.000,- Eur a hnuteľného majetku spočívajúceho
v zariadení nehnuteľnosti, odvolací súd musel preskúmať vec v celom rozsahu a o nej aj v celom rozsahu
rozhodnúť.

8. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods.

2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd
ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

9. Pokiaľ sa týka nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre kat. úz. L., rodinného domu s pozemkami,
tak zahrnutie týchto do masy BSM ani hodnota, ani spôsob vyporiadania prikázaním do výlučného
vlastníctva žalobkyni neboli sporné a odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v
tejto časti vecne správne.

10. Odvolateľ v odvolaní namietal nezahrnutie hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu
do BSM, neurčitosť, nevykonateľnosť výroku v časti hnuteľných vecí poľovných a guľových zbraní azahrnutie sumy 410.000,- Eur ako kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená za predaj nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX do masy BSM.

11. Pokiaľ sa týka nezahrnutia hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu do masy BSM,
odvolací súd mal za to, že uvedená odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Spor o vyporiadanie
BSM má povahu tzv. dvojitého sporu, označovaného aj ako iudicum duplex, kde z hľadiska dôkazného
bremena je relevantné hmotnoprávne ustanovenie obsiahnuté v § 143 OZ, z ktorého je nevyhnutné
vyvodiť, že subjekty na oboch stranách konania môžu mať postavenie ako žalobcu tak aj žalovaného

v súvislosti s tvrdením a preukazovaním určitých konkrétnych okolností. (porovnaj 48/2010, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 52/2008 zo dňa 29.4.2009). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, a teda ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/174/2012 zo dňa
25.7.2013). Hoci toto špecifické konanie môže začať iba na návrh, súd nie je viazaný žalobným petitom,

nakoľko z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami konania
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 406/2014 zo dňa 26.10.2016). V
preskúmavanom prípade, keď žalovaný označil zariadenie domu ako súčasť BSM (č.l. 47) a žalobkyňa
existenciu zariadenia domu nepoprela (č.l. 2), je nevyhnutné vychádzať z faktu, že strany konania
označili zariadenie domu za predmet konania o vyporiadanie BSM. Naproti tomu žalobkyňa a žalovaný

sa rozchádzajú v určení hodnoty zariadenia domu, keď žalovaný tvrdí, že hodnota zariadenia domu
je 10.000,- Eur (č.l. 47), pričom žalobkyňa argumentuje, že ide o obstarožný nábytok a spotrebiče
bez hodnoty (č.l. 2). Zložitá je interpretácia aktuálneho postoja žalovaného, ktorý v odvolaní (č.l. 262)
napadol všetky výroky rozsudku a tvrdil, že neuznaním sumy 10.000,- Eur, čo je hodnota zariadenia
domu bol poškodený pri záverečnom výpočte vyrovnania, avšak v replike (č.l. 287) argumentoval, že sa

nedomáhalurčiťzariadeniedomudoBSM,aletrvalnatom,žeodôvodnenienespĺňazákonnénáležitosti,
pričom v podstate toleruje, že bol o podiel na tejto majetkovej podstate ukrátený. Tu je však dôležité
zdôrazniť, že bolo úlohou žalovaného, aby si splnil svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dokazovania
čo do vymenovania položiek zariadenia domu a označenia hodnoty konkrétnych položiek zariadenia
domu, nakoľko hodnotu zariadenia domu v sume 10.000 eur žalovaný považuje za súčasť masy BSM a

prikázanie uvedených vecí žalobkyni požaduje zohľadniť pri vyporiadavaní BSM. Žalovaný však v tomto
smere v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol zoznam položiek s hodnotami, ktoré by mali tvoriť
zariadenie domu v sume 10.000 eur, a v tomto smere ani nepredložil a ani nenavrhol žiaden dôkaz.
Nemožno prihliadnuť na žalovaným v odvolaní uvedené nové skutkové tvrdenia, čo do všeobecného
zhrnutia zariadenia domu, nakoľko takýto postup žalovaného je v rozpore so zákonnou koncentráciou

konania v zmysle § 154 CSP a uvedené tvrdenia sú neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle
§ 366 CSP.

12. K námietke zahrnutia sumy 410.000,- Eur do masy BSM odvolací súd udáva, že túto považoval
za nedôvodnú. Nemožno vylučovať vec z BSM len preto, že bola obstaraná v dobe, kedy manželia

spolu už nežili, pokiaľ ich BSM stále existovalo. V prípade výberu z bankového účtu uskutočneného
len jedným z manželov bez vedomia druhého z manželov nemožno dôkazným bremenom zaťažiť
toho, kto výber neuskutočnil, lebo tento manžel nevie o použití vybraných čiastok, ale naopak ten,
kto peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne ho zaťažiť dôkazným bremenom ohľadne
ich použitia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 1135/2005 zo dňa

20.6.2005). V preskúmavanom prípade manželstvo medzi žalobkyňou a žalovaným bolo uzatvorené
dňa 15.1.1977 (č.l. 6, 14). Z čestného vyhlásenia syna žalobkyne a žalovaného vyplýva, že žalobkyňa
a žalovaný od roku 1994 spolu podnikali v oblasti maloobchodného predaja drogériového tovaru,
keďže žalobkyňa je vyučená v odbore drogéria (č.l. 64). Žalovaný ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu
na prevedené nehnuteľnosti s kúpnou cenou 165.969,59 eur (č.l.77) počas trvania manželstva dňa

15.11.2010. Na základe uvedených skutočností sa javí ako nevierohodné ničím nepodložené tvrdenie
žalovaného, že žalobkyňa a žalovaný nemali dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej
ceny za prevádzané nehnuteľností. Bolo úlohu žalobcu, aby tvrdil a preukázal, že na kúpu prevádzaných
nehnuteľností použil finančné prostriedky nepatriace do BSM. Keďže žalovaný označil ako zdroj
finančných prostriedkov ústnu zmluvu o pôžičke s veriteľom, ktorý medzičasom už zomrel, uvedené

tvrdenie žalovaného je nevyhnutné označiť za účelové s cieľom dosiahnuť výhodu pri vyporiadaní
BSM. Žalovaný až v odvolacom konaní predložil listinný dôkaz k spôsobu nadobudnutia prevedených
nehnuteľnosti predchádzajúcim vlastníkom - rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/32/2010-150
zo dňa 29.6.2010 (č.l. 266), čo je však nevyhnutné vyhodnotiť ako neprípustnú novotu v odvolacomkonaní v zmysle § 366 CSP. Neobstojí ani argument žalovaného, že bol v katastri nehnuteľností
zapísaný ako výlučný vlastník prevedených nehnuteľností, nakoľko síce pre kataster nehnuteľností
platí prezumpcia hodnovernosti údajov katastra, ale uvedená domnienka je vyvrátiteľná v zmysle §

70 katastrálneho zákona, pričom v preskúmavanom prípade je relevantné, že bolo preukázané, že
prevádzané nehnuteľnosti boli nadobudnuté jedným z manželov za trvania manželstva, a teda patria
do BSM v zmysle § 143 OZ. Dôležitá je tiež skutočnosť, že kúpna zmluva s kúpnou cenou vo výške
410.000 eur bola uzavretá dňa 4.3.2016 (č.l. 76), návrh na rozvod manželstva bol podaný dňa 15.4.2016
a manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 22.2.2017 (č.l. 6, 14). Kúpna cena za prevedené

nehnuteľnosti bola teda vyplatená na bankové účty žalovaného a vybraná z banky žalovaným síce za
trvania manželstva, ale v časovej blízkosti iniciovania konania o rozvod manželstva a zreteľne v čase
absencie spolužitia manželov v spoločnej domácnosti. Za daných okolností bolo úlohu žalovaného, aby
uviedol a preukázal relevantné skutočnosti týkajúce sa nakladania s finančnými prostriedkami veľkého
rozsahu pochádzajúcimi z kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Žalovaný zmenil tvrdenia o osude
uvedených finančných prostriedkov, keď v konaní o rozvod manželstva uviedol ako spôsob použitia

vrátenie pôžičky a charitu (č.l. 11), a v tomto konaní tvrdil ako účel vrátenie pôžičky a potreby rodiny (č.l.
47). Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že existovala pôžička, ktorú splatil z časti kúpnej ceny za
prevedené nehnuteľnosti a o tom, že použil časť kúpnej ceny na potreby rodiny. To, že by žalovaný použil
v takom rozsahu uvedené finančné prostriedky pre potreby rodiny je v rozpore aj s čestným vyhlásením
syna strán sporu (č.l. 66).

13. K námietke týkajúcej sa neurčitosti a označenia zbraní a nevykonateľnosti petitu v časti poľovných a
guľovýchzbraní,odvolacísúduvádza,žežalobkyňavžalobežiadalavyporiadaťajpoľovnézbrane,ktoré
žalovaný nadobudol v čase trvania manželstva, uviedla, že nemá vedomosť o presnom počte ani bližšej
identifikácii ani o ich hodnote, no podľa nej ich hodnota je 20.000,- Eur. Bol to žalovaný, ktorý existenciu

tohto majetku nepoprel, sám upresnil hodnotu tohto majetku v písomnom vyjadrení zo dňa 28.05.2018,
keď uviedol, že tento majetok pozostáva z poľovných a guľových zbraní v počte 8 kusov v súhrnnej
hodnote 2.000,- Eur. Žalobkyňa s touto hodnotou súhlasila, toto tvrdenie žalovaného nepoprela,
takže odvolací súd mal za to, že takéto označenie aj hodnota sú pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva dostatočné. Pokiaľ sa týka vykonateľnosti petitu, tak v tomto konaní sa bude v

prípade, ak nebude dobrovoľne plnené na základe rozsudku, vykonávať len hodnota teda suma 2.000,-
Eur. Zbrane sa nachádzajú u žalovaného, ktorú skutočnosť žalovaný sám potvrdil, takže pri výkone
rozhodnutia nepôjde o vydanie zbraní, takže nie je potrebné tieto zbrane presne identifikovať. V konaní o
BSM je podstatná ich hodnota, ktorú určil žalovaný ako držiteľ týchto hnuteľných vecí, pričom žalobkyňa
túto hodnotu nerozporovala a nepoprela. Vzhľadom k tomu odvolací súd považoval rozsudok aj v tejto

časti za vecne správny.

14. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
V závislom výroku o náhrade trov konania odvolací súd nepovažoval rozhodnutie za správne.

Rozhodnutie o trovách konania v spore o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že
rozhodnutie v tomto konaní je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V
tomto konaní môžu žalobu podať obidve strany a súd nie je žalobou viazaný a tak pri stanovení úspechu
s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v
konaní bránil, ale úspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na

žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd
postupuje v konaní o vyporiadanie BSM ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo
je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne
za takejto situácie k aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd vo výroku IV. rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.1 za
použitia ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu
celom rozsahu.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).