Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212407
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2116212407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov JUDr.

Gabriely Briškovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobkyne: G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
L. č.d. XXX, Slovenská republika, t.č. bytom v Spolkovej republike Nemecko, E. XX, XXX XX E. T.,
zastúpená advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: G. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č.d. XX, zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr.
Peter Peružek, s.r.o., Podzámska 41/A, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8.
novembra 2019, č.k. 33C/16/2016-306, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. až VI. m e n í tak, že
vyporiadava bezpodielového spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne:
1/ z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:
a) zariadenie detskej izby v hodnote 150,-Eur
b) televízor v hodnote 60,-Eur
c) konferenčný stolík v hodnote 15,-Eur

d) komoda zo spálne v hodnote 20,-Eur
e) posteľný rám v hodnote 20,-Eur
f) práčka v hodnote 15,-Eur
2/ z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:
a) sedacia súprava v hodnote 130,-Eur
b) obývací nábytok v hodnote 70,-Eur
c) jedálenský stôl a stoličky v hodnote 80,-Eur

d) zariadenie spálne v hodnote 400,-Eur
e) osobný automobil značky Škoda Felicia v hodnote 200,-Eur

3/ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Hlohovec, obec L., katastrálne územie L., zapísané na liste
vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Hlohovec katastrálny odbor ako
- stavba rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele č. 77/2
- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 76/1 druh pozemku: záhrady o výmere 424 m2

- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 76/2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2
- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 77/1 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2
- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 77/2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2
v podiele 1/1 sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti

4/ spoločný záväzok z úverovej zmluvy uzavretej so Štátnym fondom rozvoja bývania z úverovej zmluvy
č. 203/350/2009 v dlžnom zostatku 33.109,35 Eur ku dňu zániku BSM sa p r i k a z u j e žalovanému.5/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielov sumu 28.904,01 Eur do 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Závislý výrok VIII. o poplatkovej povinnosti odvolací súd potvrdzuje.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu nasledovne:

I. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:
1. zariadenie detskej izby v hodnote 150,-Eur
2. televízor v hodnote 60,-Eur
3. konferenčný stolík v hodnote 15,-Eur

4. komoda zo spálne v hodnote 20,-Eur
5. posteľný rám v hodnote 20,-Eur
6. práčka v hodnote 15,-Eur
II. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

1. sedacia súprava v hodnote 130,-Eur
2. obývací nábytok v hodnote 70,-Eur
3. jedálenský stôl a stoličky v hodnote 80,-Eur
4. zariadenie spálne v hodnote 400,-Eur
5. osobný automobil značky Škoda Felicia v hodnote 200,-Eur

III. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Hlohovec, obec L., katastrálne územie L., zapísané na
liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Hlohovec katastrálny odbor ako
- stavba rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele č. 77/2
- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 76/1 druh pozemku: záhrady o výmere 424 m2
- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 76/2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2

- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 77/1 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2
- pozemok parcela reg. „C“ par. č. 77/2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2
v podiele 1/1 sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti.
IV. Spoločný záväzok z úverovej zmluvy uzavretej so Štátnym fondom rozvoja bývania z úverovej
zmluvy č. 203/350/2009 v dlžnom zostatku 33.109,35 Eur ku dňu zániku BSM sa p r i k a z u j e

žalovanému.
V. Spoločný dlh z pôžičky poskytnutej rodičmi žalovaného, H. a K. G., v dlžnom zostatku 4.979,09
Eur ku dňu zániku BSM, sa
p r i k a z u j e žalobkyni v pomere 40 % a žalovanému v pomere 60 %.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielov sumu 23.851,76 Eur v lehote

do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
VIII. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike súdny
poplatok vo výške 3.214,50 Eur na účet Okresného súdu Trnava, titulom vyporiadania BSM, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Súd vracia žalobkyni nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške 21,02 Eur, zložený
a zapísaný dňa 13.03.2019 v učtárni Okresného súdu Trnava pod D14, pol. reg. 114, rok 2019, VS:
2109823119, bez vyčkania na právoplatnosť rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa
26.05.2016 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM), ktoré

zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Uviedla, že za trvania manželstva nadobudli
rodinný dom v katastrálnom území L., zapísaný na LV č. XXX, postavený na parcele č. 77/2, a pozemky
parcely registra „C“ s parcelnými číslami 76/1, 76/2, 77/1, 77/2, celkovo o výmere 1.080 m2. Nehnuteľný
majetok navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Hnuteľný majetok navrhla vyporiadať
podľa toho, ako strany hnuteľné veci, ktoré tvoria zariadenie rodinného domu a osobné motorové vozidlo

po zániku manželstva užívajú. Ďalej uviedla, že spoločne uzavreli so Štátnym fondom rozvoja bývania(ŠFRB) úverovú zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver za účelom financovania výstavby
rodinného domu vo výške 38.350,- Eur. Dlžný zostatok úveru predstavoval ku dňu 29.01.2016 sumu
33.109,35 Eur, ktorý navrhla prikázať žalovanému ako výlučnému dlžníkovi z úveru voči ŠFRB. Za

účelom ustálenia predbežnej hodnoty nehnuteľností vykonala žalobkyňa dopyt v realitných kanceláriách
v Hlohovci, na základe čoho dospela k hodnote nehnuteľností vo výške 85.000,- Eur. Preto celková
hodnota masy BSM patriacej do BSM (hnuteľné a nehnuteľné veci) predstavuje 89.280,- Eur, a po
odpočítaní spoločného záväzku voči ŠFRB predstavuje sumu 56.170,65 Eur, z ktorej jedna polovica
predstavuje 28.085,33 Eur. Z tejto sumy odčítala hodnotu hnuteľných vecí, ktoré navrhuje prikázať

do jej vlastníctva v sume 280,- Eur, a vyporiadací podiel, ktorý by mal žalovaný titulom finančného
vyporiadania jej vyplatiť na dorovnanie jej podielu, predstavuje 27.805,33 Eur. Žalovaný uviedol, že
s návrhom na vyporiadanie BSM sčasti súhlasí. Mal za to, že pozemky nadobudli strany na základe
kúpnej zmluvy, ktorá simulovala darovaciu zmluvu a preto mal za to, že predmetom vyporiadania je
len rodinný dom. Súhlasil s tým, že tento má byť prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Súhlasil
s prikázaním dlžného zostatku úveru jemu ako žalovanému. Poukázal však na to, že od 21.08.2013

do 09.11.2015 platil splátky tohto úveru výlučne on. Zároveň poukázal na ďalšie pasíva vzniknuté za
trvania manželstva a to dve pôžičky od jeho rodičov v sume 150.000,- Sk v roku 2008 a v sume
4.979,- Eur v roku 2009, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu a využité ako preukázanie
vlastných prostriedkov potrebných na poskytnutie úveru zo ŠFRB, ktorý fond žiadal, aby mal žiadateľ
min. 20 % vlastných prostriedkov na účte. Žalovaný ďalej tvrdil, že priniesol do manželstva finančné

prostriedky vo výške 6.966,22 Eur. Tiež mal uzatvorené stavebné sporenie vo výške 3.186,61 Eur, ktoré
prostriedky sa využili na výstavbu rodinného domu. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie o skutočnosť, že
počas manželstva uzavreli zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 19.11.2012 v celkovej sume 3.173,87
Eur, po právoplatnosti rozvodu so zostatkom 765,49 Eur a z zmluvu o splátkovom úvere zo dňa
13.02.2012 v celkovej sume 2.560,32 Eur, z ktorej ku dňu právoplatnosti rozvodu zostala nesplatená

suma 262,83 Eur. Žalobkyňa uviedla, že do masy BSM patria aj pozemky parc. č. 76/1, 76/2, 77/1,
77/2, nakoľko konanie o žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá simulovala darovaciu zmluvu,
bolo skončené právoplatným zastavením konania, takže úvahy o vyňatí pozemkov z masy BSM sú
bezpredmetné. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 5, § 150
OZ. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že žaloba je

podaná dôvodne, k dohode bývalých manželov ohľadne vyporiadania BSM nedošlo. V konaní nebolo
sporným,kedydošlokuzavretiumanželstva(15.10.2005),kedydošlokzánikumanželstva(09.11.2015),
a po dokazovaní nebola medzi stranami sporu sporná masa BSM týkajúca sa aktív. Rovnako nebolo
sporné, akým spôsobom majú byť aktíva vyporiadané, keď strany sa zhodli u hnuteľných vecí na ich
prikázaní do výlučného vlastníctva toho z bývalých manželov, ktorý hnuteľné veci aj užíva. Zostatkovú

hodnotu hnuteľných vecí ku dňu zániku BSM si strany zhodne ustálili počas súdneho sporu, preto z
nej súd aj vychádzal. K nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. L. sa strany
počas sporu zhodli ohľadne rozsahu predmetu vyporiadania, ktoré zahŕňa tak rodinný dom ako aj
pozemky nadobudnuté kúpnou zmluvou od rodičov žalovaného za kúpnu cenu 0,03 Eur, o platnosti
ktorej súd nemal pochybnosti. Dohodli sa na spôsobe vyporiadania prikázaním nehnuteľností do

výlučného vlastníctva žalovaného v celosti. Predmetom dokazovania bolo ustálenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností súdom ustanoveným znalcom vychádzajúc z ich stavu v čase zániku BSM s určením
ceny ku dňu vyporiadania BSM, resp. ku dňu vypracovania posudku, čo bolo v máji 2019. Preto súd
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak ako strany zhodne navrhli a hnuteľné veci v hodnote
280,- Eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, hnuteľné veci v hodnote 880,- Eur, prikázal

do výlučného vlastníctva žalovaného. Predmetné nehnuteľnosti v celkovej hodnote 106.000,- Eur súd
prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Spornými medzi stranami boli pasíva. S ohľadom na
Oznámenie ŠFRB zo dňa 29.01.2016 bola stranami sporu zhodne ustálená výška zostatku spoločného
záväzku týkajúceho sa len nesplatenej istiny v ŠFRB v sume 33.109,35 Eur, ktorý obe strane navrhli
prikázať žalovanému a nedomáhali sa vyporiadania úrokov ku dňu zániku BSM, ani úrokov, ktoré k dlhu

prirastú až v budúcnosti. Preto pre príslušenstvo úveru zo ŠFRB, ktoré nebolo predmetom súdneho
sporu, platí domnienka uvedená v § 149 ods. 4, 5 OZ. Žalovaný sa domáhal, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho výlučného majetku vynaložil na nadobudnutie spoločného majetku. Súd mal preukázané, že do
manželstva vniesol úspory vedené na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. vo výške 6.083,95 Eur, a úspory
na účte v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 1.757,37 Eur. Žalovaný preukázal, že dňa 16.12.2008

bol na účet žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a. s. vykonaný vklad hotovosti vo výške 4.979,09 Eur,
ktorý predstavoval pôžičku rodičov žalovaného žalobkyni a žalovanému. Z výsluchu svedka Ing. G. G.,
švagra žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že spolu s manželkou dostali od rodičov žalovaného
takú istú sumu, ako žalovaný so žalobkyňou, mal súd preukázané tiež výsluchom svedka K. G., otcažalovaného. Oznámením o neposkytnutí podpory zo ŠFRB za rok 2008 mal súd preukázané, že emisný
hotovostný vklad zo dňa 16.12.2008 predstavuje pôžičku od rodičov žalovaného, ktorú je potrebné
zohľadniť pri vyporiadaní. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k uhradeniu tejto pôžičky od rodičov

žalovaného a v záverečnej reči vzniesla námietku premlčania tohto nároku. Deň splatnosti poskytnutej
pôžičky od rodičov žalovaného bol ponechaný na vôli strán sporu ako dlžníkov, čo znamená, že deň
splatnosti určí na návrh veriteľa súd, podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými
mravmi. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.11.2017 vypovedal, že sa dohodli tak, že keď sa žalobkyňa
zamestná, budú mať dva platy, začnú to splácať. Rodičia ho do toho netlačili. Otec žalovaného ako

svedok uviedol, že sa dojednali tak, že keď budú obaja, teda žalobkyňa a žalovaný robiť, tak im to budú
splácať. Preto súd na námietku premlčania vznesenú žalobkyňou neprihliadol. Poukázal tiež na to, že
námietku premlčania môže vzniesť dlžník voči veriteľovi, nie voči druhému dlžníkovi. Súd tak spoločný
dlh z pôžičky poskytnutej rodičmi žalovaného v dlžnom zostatku 4.979,09 Eur vyporiadal samostatným
výrokom so zohľadnením disparity podielov bývalých manželov. Nakoniec žalovaný preukázal, že v čase
zániku BSM splácal dva spotrebné úvery poskytnuté Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytnuté zmluvou

zo dňa 13.2.2012, pričom na úhradu po zániku BSM zostávalo 262,83 Eur a z úverovej zmluvy zo dňa
19.11.2012 pričom na úhradu po zániku BSM zostávalo 638,- Eur. Žalobkyňa mala za to, že súd by
na tieto úvery nemal prihliadnuť, keď žalovaný nepreukázal, že by išlo o úvery, ktoré boli použité na
nadobudnutie spoločného majetku a ona o nich nemala vedomosť. Zmluvnou stranou bol len žalovaný.
Žalovaný preukazoval účel spotrebných úverov na finančné krytie operačného zákroku a hospitalizáciu

maloletej U. s matkou na oddelení Nemocnice na Kramároch, kúpu osobného motorového vozidla zn.
Feliciaspoistením kudňu24.2.2012aúčinnepoprelnevedomosťžalobkyneoúverezodňa19.11.2012,
keď preukázal, že žalobkyňa sa v rozhodnom období podieľala na jeho splácaní a splátky v čase od
16.5.2013 do 16.8.2013 v sume 45,66 Eur mesačne sama poukazovala na účet žalovaného. Poskytnutie
druhej pôžičky od rodičov žalovaného v sume 4.979,09 Eur žalovaný nepreukázal. Pri takto ustálenej

mase aktív súd pristúpil k výpočtu refundačnej náhrady. Hodnotu toho, čo žalovaný vniesol zo svojho
do spoločného za to, že je potrebné odpočítať od hodnoty majetku BSM, nie od sumy, ktorú by mal
jeden spoluvlastník vyplatiť druhému spoluvlastníkovi na úplné vyrovnanie. Preto súd ustálil celkový
majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami, pričom pasíva odčítaval v ich zostatkovej
výške ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a teda zániku BSM. Z celkovej hodnoty

nehnuteľnosti sa odčítal zostatok nesplatenej istiny v ŠFRB, odčítali sa úspory žalovaného vnesené
do manželstva, odčítala sa pôžička rodičov žalovaného a odčítali sa zostatky spotrebiteľských úverov
z roku 2012. Z takto zisteného základu v sume 59.169,41 Eur ako čistej hodnoty majetku mal súd za
to, že žalobkyni patrí podiel vo výške 40% a žalovanému vo výške 60%. Súd dospel totiž k záveru o
potrebe odklonu od zákonom zakotvenej zásady rovnakého kvantitatívneho podielu. Dôvody disparity

súd videl v skutočnostiach, že žalobkyňa sa za trvania manželstva odsťahovala v auguste 2013 zo
spoločnej domácnosti. Od tohto dňa neprejavila žiaden záujem na udržaní spoločne nadobudnutých
vecí, ako aj na splácaní spoločných záväzkov. Žalovaný sám splácal dva spotrebné úvery, sám splácal
spoločný záväzok v Štátnom fonde rozvoja bývania a pokračoval v ich splácaní aj po zániku manželstva.
Ďalším dôvodom pre disparitu podielov bolo zohľadnenie zásluhovosti pri výstavbe rodinného domu

a najmä pri nadobudnutí pozemkov na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi rodičmi žalovaného
ako predávajúcimi a žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi za kúpnu cenu 0,03 Eur, ktorú podľa
otca žalovaného ani nezaplatili. Zo znaleckého posudku Ing. Šuranovej pritom vyplýva, že všeobecná
hodnota pozemkov predstavuje 23.652,- Eur ku dňu zániku BSM, čo je značné zhodnotenie v porovnaní
s nadobúdacou kúpnou cenou. Nepovšimnutým z dokazovania nemohla zostať skutočnosť tvrdená

žalovaným a potvrdená z výsluchu matky žalobkyne, ktorá s generálnym splnomocnením od dcéry
po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti a vyúčtovaní preplatku na zálohových platbách pri
odbere zemného plynu v domácnosti, ktorý prevzal žalovaný, požiadala v plynárňach o odpojenie
plynu v domácnosti, v ktorej naďalej žil žalovaný. O tom, že k zmene údajov z pôvodne evidovaného
odberateľa, ktorým bola dovtedy žalobkyňa, môže dôjsť zadarmo so zápisom na žalovaného, ak sa

žalovaný zať dostaví do jedného mesiaca na plynáreň mu matka žalobkyne nepovedala. Z uvedených
dôvodov súd dospel k záveru, že sú tu splnené dôvody na disparitu podielov v prospech žalovaného a
za spravodlivý odklon pri vyporiadaní BSM považoval súd určenie podielu žalovaného v rozsahu 60% a
podielu žalobkyne v rozsahu 40%. Pri určenom základe 59.169,41 Eur tak podiel žalobkyne, ktorý mala
dostať, predstavuje 23.667,76 Eur a podiel žalovaného vo výške 60% sumu 35.501,65 Eur. Obdobne

pri vyporiadaní hnuteľných vecí v celkovej hodnote 1.160,- Eur podiel žalobkyne, ktorý mala dostať, je
464,- Eur, podiel žalovaného, ktorý mal dostať, je 696,- Eur. Porovnaním toho, čo strany sporu mali
dostať a čo dostali, súd zistil, že žalobkyňa nadobudla veci v hodnote 280,- Eur, žalovaný v hodnote
880,- Eur. Porovnaním toho, čo dostala žalobkyňa a mala dostať, súd zistil vyrovnací podiel, ktorý jepotrebné žalobkyni žalovaným doplatiť a to 184,- Eur. U vyporiadaných nehnuteľností so zohľadnením
pasív a pomeru podielov strán sporu porovnaním toho, čo strany sporu mali dostať a čo dostali zistil,
že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti v hodnote 0,- Eur pričom mala dostať 23.667,76 Eur, ktorá

suma predstavuje jej vyrovnací podiel. Celkovo tak vyrovnací podiel, na ktorý vznikol žalobkyni nárok,
prestavuje sumu 23.851,76 Eur (184,- Eur + 23.667,76 Eur), ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. V konaní
o vyporiadanie BSM patrí náhrada trov konania podľa procesného úspechu. Celkovým zhodnotením

sporu mal súd za to, že žalobkyňa iniciovala konanie, v ktorom navrhla spôsob vyporiadania BSM, od
ktorého spôsobu prikázaním hnuteľných a nehnuteľných vecí sa súd neodklonil. Spôsob vyporiadania
však medzi stranami ani nebol sporný. Predmetom dokazovania sa stalo ustálenie výšky pasív, najmä
vnosu žalovaného, v ktorej časti bol v prevažnej miere procesne úspešný žalovaný. Žalovaný bol tiež
úspešný pri dokazovaní zásluhovosti nadobudnutia a udržania spoločného majetku ako dôvodu na
vyslovenie disparity podielov. Čo sa týka výšky vyrovnacieho podielu, strany boli porovnateľne úspešné,

keď žalobkyňa žiadala priznať refundačnú náhradu 32.824,67 Eur, súd priznal o 8.972,91 Eur menej
a žalovaný navrhol priznať refundačnú náhradu v záverečnej reči v sume 15.368,79 Eur, súd priznal
o 8.482,97 Eur viac, čo predstavuje porovnaním úspešnosti oboch návrhov strán k priznanej výške
vyrovnacieho podielu nepatrný rozdiel. Súd preto rozhodol tak, že každá zo strán si znáša trovy konania
sama, nemá nárok na náhradu trov konania voči protistrane. Súd v súlade s § 2 ods. 1 písm. c) zák. č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 3.214,50 Eur (3% z vyporiadavaného majetku v hodnote 107.160,- Eur). Nakoniec
súd rozhodol o vrátení nespotrebovaného preddavku na trovy dôkazu žalobkyni v sume 21,02 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa.

Dôvodila, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil jej, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala súdom určenú disparitu podielov
sporových strán. Uviedla, že súd na pojednávaní ako predbežné právne posúdenie veci vyjadril svoj

záver, že je naklonený myšlienke vychádzať z disparity podielov 60% ku 40%, avšak ako jediný
dôvod na podporu tejto myšlienky prezentoval skutočnosť, že žalobkyňa po odchode zo spoločnej
domácnosti neuhrádzala splátky úveru voči ŠFRB, ktoré v celkovej výške uhradil žalovaný do zániku
manželstva v sume 4.649,67 Eur, čím za žalobkyňu uhradil 2.324,80 Eur. Iné dôvody pre konštatovanie
disparity v priebehu konania neuviedol. Niekoľkokrát uviedol, že zásluhovosť tej ktorej sporovej strany na

výstavbe rodinného domu, ktorá bola realizovaná svojpomocne rodinnými príslušníkmi sporových strán,
nebude zohľadňovať. Vyjadril sa, že výsluch svedkov v tejto otázke bol zbytočný a nehospodárny. Preto
žalobkyňa nenavrhovala ďalších svedkov na preukázanie toho, ktorá časť rodiny sa akým spôsobom
vlastnou fyzickou prácou podieľala na výstavbe rodinného domu. V prípade nadobudnutia pozemku
kúpnou zmluvou od rodičov žalovaného súd v rámci predbežného právneho názoru vyslovene uviedol,

že v tejto otázke žiaden dôvod zásluhovosti v prospech žalovaného nevidí. Rovnako sa súd ani len
okrajovo nezmienil o tom, že by malo byť odpojenie rodinného domu od plynu zo strany matky žalobkyne
dôvodom pre disparitu. Uvedeným postupom súdu tak boli porušené procesné práva žalobkyne, ktorej
bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd skonštatoval disparitu na základe skutočností,
o ktorých sa predtým buď vôbec nezmenil, alebo ktoré výslovne označil za bezpredmetné. Pokiaľ sa

týka toho, že žalovaný po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti sám uhrádzal splátky úveru
od ŠFRB, tak žalovaný bol po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti výlučným užívateľom
nehnuteľností, ku ktorým sa vzťahoval predmetný úver. Tieto užíval sčasti aj so svojou novou rodinou.
Žalovaný od odchodu žalobkyne prezentoval jednoznačnú vôľu ponechať si tieto nehnuteľnosti a stať
sa do budúcna ich výlučným vlastníkom. Žalobkyňa v priebehu celého konania popierala, že by mala o

spotrebných úveroch zo SLSP z roku 2012 vedomosť. Zmluvnou stranou pri úveroch bol len žalovaný
a bol tak sám dlžníkom pri týchto úveroch. Závery súdov o použití finančných prostriedkov na operáciu
a hospitalizáciu maloletej U. sú úplne nepochopiteľné, nakoľko bolo preukázané, že táto bola v celom
rozsahu hradená zo zdravotného poistenia. Náklady na pobyt žalobkyne v nemocnici po dobu jednej
noci predstavovali sumu 3,35 Eur. Pokiaľ sa týka kúpy osobného motorového vozidla, ak by aj teoreticky

sa pripustilo, že finančné prostriedky z úverov boli použité na kúpu osobného motorového vozidla,
užívateľom tohto bol a dodnes je výlučne žalovaný, ktorý bol týmto jediným požívateľom úžitkov z
vozidla,pretojenedôvodné,abybolosplácaniečastitakýchtoúverovzostranyžalovanéhodôvodompre
konštatovanie disparity podielov. Navyše ak žalobkyňa sama znášala náklady na výživu ich maloletýchdetí E. a U., pričom žalovanému vznikol za trvania manželstva titulom rozsudku OS Piešťany zo dňa
13.12.2011, sp. zn. 3P/18/2011 dlh na výživnom celkom vo výške 4.230,- Eur, pre ktorý bola aj vedená
exekúcia. Pokiaľ sa týka výstavby rodinného domu, tak zo strany žalobkyne sa na nej podieľal primárne

jej strýko G. L., ktorý bol jediný vyučený murár. Mal jediný zo zainteresovaných osôb skúsenosti so
stavbou a preukázateľne vykonával všetky murárske práce, ako i odborné činnosti na stavbe domu.
Taktiež nemalou mierou sa podieľal na stavbe otec žalobkyne D. L. a jej brat D., pričom žalobkyňa
so svojou matkou zabezpečovala pre pracovníkov stravu. Zo strany žalovaného sa na stavbe podieľal
on sám a jeho otec K. G.. Ešte sporadicky sa zúčastňoval sused C. G.. Žalovaný tvrdil, že aj pán G.,

čo však poprel hlavný murár G. L., keďže v tom čase už mal 70 rokov, bol vážne chorý a krátko po
postavení domu aj zomrel. Výstavba domu bola realizovaná svojpomocne bez nároku na odmenu, čo
vyslovene uviedol hlavný staviteľ G. L.. Pokiaľ sa týka kúpy pozemkov, súd sa jednoznačne v rámci
predbežného právneho posúdenia vyjadril, že nadobudnutie pozemku na základe kúpnej zmluvy žiadnu
zásluhovosť na strane žalovaného nezakladá. Je preto nepochopiteľné, ako túto skutočnosť v konečnom
rozhodnutí posúdil ako zásluhovosť na nadobudnutí tohto majetku žalovanému. V otázke odpojenia

rodinného domu uviedla, že neodišla zo spoločnej domácnosti len tak, ale dôvodom bolo pretrvávajúce
psychické a fyzické násilie zo strany žalovaného. Je zrejmé, že za takéhoto stavu bola komunikácia
medzi manželmi na nulovej úrovni. Ak teda žalobkyňa odišla z domácnosti a dodávaný plyn užíval
len žalovaný, nebol žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť plyn evidovaný na žalobkyňu. Žalovaný nebol
ochotný vykonať zmenu odberateľa. Vzhľadom k tomu, že v prípade nedoplatku by žalobkyni hrozila

exekúcia za dlh, ktorý nespôsobila a o ktorom by sa ani nedozvedela, došlo k odpojeniu plynu, ktoré
iniciovala matky žalobkyne na základe jej plnomocenstva. Dodávka plynu bola však následne obnovená
na meno žalovaného bez toho, by žalovanému vznikla akákoľvek škoda. Preto je táto skutočnosť pre
vyporiadanie BSM bez akéhokoľvek právneho významu. Pokiaľ sa týka vyporiadania pôžičky, ktorá mala
byť sporovým stranám poskytnutá zo strany rodičov žalovaného vo výške 4.979,09 Eur a ktorú súd

prikázal žalobkyni v pomere 40% žalovanému a 60% uviedla, že žiaden takýto dlh neexistuje. Žalovaný
tvrdil, že pôžička mala byť poskytnutá na preukázanie vlastných finančných prostriedkov potrebných na
poskytnutie úveru od ŠFRB. V roku 2008 im žiadosť o úver zamietli, preto si opätovne podali žiadosť
v roku 2009. Z toho titulu žalovaný, nie jeho rodičia, vložil na konci roka 2008 na účet sumu 4.979,09
Eur. O uzavretí zmluvy o pôžičke neexistuje žiaden písomný doklad, ani dôkaz o tom, že finančné

prostriedky boli reálne odovzdané. Na účet žalovaného bol dňa 16.12.2008 pripísaný hotovostný vklad
vo výške 150.000,- Sk bez identifikácie vkladateľa, čo znamená, že vklad na účet mohol realizovať
výhradne sám žalovaný. Otec žalovaného vo svojej výpovedi v rozpore s tým, čo je uvedené vo výpise
uviedol, že pôžičku poskytol na pobočke SLSP a to prevodom z knižky. Na knižku žiaden takýto prevod
z výpisov predložených žalovaným nevyplýva. Súd však mal napriek uvedeným závažným rozporom a

významných pochybnostiam v otázke spôsobu poskytnutia údajnej pôžičky preukázaný vznik pôžičky a
to výhradne s poukazom na to, že na účet žalovaného bola ním samotným vložená predmetná suma.
Motivácia žalovaného a jeho otca je však úplne zrejmá a logická s cieľom vytvárať rôzne skutkové
konštrukcie za účelom zníženia vyrovnacieho podielu, ktorý by mal byť vyplatený žalobkyni. Ak by aj
teoreticky sa pripustilo, že finančné prostriedky 150.000,- Sk boli poskytnuté sporovým stranám zo

strany rodičov žalovaného, tieto boli poskytnuté výhradne za účelom preukázania vlastných finančných
prostriedkov ako predpoklad k získaniu úveru od ŠFRB. Tak ak bol sporovým stranám začiatkom
roka 2009 schválený úver od ŠFRB, pominula potreba preukazovania finančných prostriedkov, čo
bolo dôvodom k tomu, aby žalovaný finančné prostriedky z účtu vybral a vrátil ich svojim rodičom,
čo v prípade, že finančné prostriedky pochádzali od jeho rodičov s pravdepodobnosťou hraničiacou

s istotou aj reálne učinil, keď bol z účtu žalovaného dňa 20.2.2009 vykonaný výber v sume 4.979,09
Eur, ktorý presne kopíruje sumu 150.000,- Sk vloženú dňa 16.12.2008 na účet žalovaného. Ak sa teda
jednalo o pôžičku zo strany rodičov žalovaného, túto im žalovaný tak, ako mu bola poskytnutá, vrátil.
Bola by totiž až neuveriteľná náhoda, že by žalovaný po preukázaní vlastných finančných prostriedkov
za účelom poskytnutia úveru po troch mesiacoch od vkladu vykonal tomu zodpovedajúci výber za

iným účelom ako na splatenie vrátenia finančných prostriedkov. Po preukázaní vlastných finančných
prostriedkov bol sporovým stranám schválený úver vo výške 38.350 eur, preto by potreba ponechávať
si finančné prostriedky z údajnej pôžičky od rodičov žalovaného vo výške 4.979,09 eur postrádala
akýkoľvek racionálny zmysel. V nadväznosti na uvedené skutočnosti tak súd vykonal aj nesprávny
výpočet vyrovnacieho podielu žalobkyne, nakoľko nedôvodne vychádzal z disparity podielov, nesprávne

odpočítal údajný spoločných dlh sporových strán rodičom 4.979,09 eur a odpočítal tiež zostatky úverov
od SLSP, a.s. z roku 2012 vo výške 638 eur a 262,83 eur. Správne pri podiele 50 % u každej strany
sporu výsledná suma vyrovnacieho podielu žalobkyne predstavuje sumu 32.824,66 eur. Pokiaľ sa týka
náhrady trov konania, tak rozhodnutie tu nie je súladné so zákonom. Mala za to, že v zmysle žaloby sadomáhala vyplatenia sumy 27.805 eur, pričom jej bol priznaný vyrovnací podiel 23.851,76 eur. Žalovaný
navrhoval vyplatiť žalobkyni len sumu 10.000 eur. Z uvedeného tak vyplýva jednoznačný procesný
úspech žalobkyne, a to i za situácie, že súd pri vyporiadaní vychádzal z disparity podielov sporových

strán a zohľadnil tiež záväzky v podobe údajnej pôžičky od rodičov a zostatky spotrebných úverov, čo
sú skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil nesprávne. Súd úplne opomenul konanie žalovaného v priebehu
konania, ktorý predložil zavádzajúce odborné stanovisko v otázke hodnoty nehnuteľnosti, podľa ktorej
bola jej hodnota určená vo výške 84.400 eur, avšak znaleckým dokazovaním navrhnutým žalobkyňou
bola hodnota zistená vo výške 106.000 eur. Žalobkyňa bola teda i v otázke preukazovania hodnoty

jednotlivých zložiek majetku úspešnejšia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie,
vyčerpávajúco odôvodnil každý svoj výrok. Najdôležitejšou otázkou v predmetnom konaní je disparita
podielov oboch účastníkov. Žalovaný má za to, že súd sa dostatočne spoľahlivo vysporiadal aj s
odôvodnením disparity. Je zavádzajúce to, že by súd pri vyslovení predbežného právneho posúdenia

použil slová, že vykonané dokazovanie bolo nepotrebné a podobne. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, preto nie je úlohou súdu, aby suploval úlohu žalobkyne pri vedení dokazovania. Nejde o
náhodilé rozhodnutie, ktoré je náhodné, ale naopak je vyústením vykonaného dokazovania. Čo sa týka
pôžičky od rodičov žalovaného, táto bola dostatočne preukázaná a súdom odôvodnená, a súčasne je
nedôvodné spochybňovanie vierohodnosti rodičov žalovaného, kým nespochybnil vierohodnosť rodičov

žalobkyne. Správne súd posúdil aj náhradu trov konania. Žalovaný nepredložil zavádzajúce odborné
vyjadrenie k cene nehnuteľností. Hodnota stavieb v tomto vyjadrení bola rovnaká, líšila sa len v časti
pozemkov, nakoľko v obci Kľačany nastala masívna individuálna bytová výstavba, ktorá zvýšila hodnotu
pozemkov.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP á contrario), postupom podľa § 219 ods. 3 CSP, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je z časti dôvodné.

5. Predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 33C/16/2016 bolo vyporiadanie
BSM strán sporu po ich rozvode. G. G. a G. G. uzavreli dňa 15.10.2005 manželstvo, ktoré bolo
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20. apríla 2015, č. k. 18P/54/2013-294, právoplatným dňa
9.11.2015 rozvedené. Rozvodom manželstva strán sporu zo zákona podľa § 148 ods. 1 O. z. zaniklo aj
ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že časť hnuteľných vecí prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne, časť do výlučného vlastníctva žalovaného, nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného ako aj spoločný záväzok z úverovej zmluvy uzavretej so Štátnym

fondomrozvojabývaniavzostatku33.109,35eur,spoločnýdlhzpôžičkyposkytnutejrodičmižalovaného
v dlžnom zostatku 4.979,09 eur prikázal žalobkyni v pomere 40 % a žalovanému v pomeru 60 % a
určil žalovanému povinnosť zaplatiť na vyrovnanie hodnoty podielov žalobkyni sumu 28.851,76 eur do
30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa pritom v odvolaní namieta disparitu výšky podielov,
ktorú určil súd prvej inštancie v pomere 60 % a 40 %, namieta záväzok z pôžičky poskytnutej rodičmi

žalovaného 4.979,09 eur, záväzok zo spotrebných úverov a takisto v dôsledku toho zlý výpočet hodnoty
podielu, ktorý je povinný žalovaný jej zaplatiť.

7. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom, čo sa z
BSM prikazuje jednej zo strán sporu, o tom, či a čo má jedna strana plniť druhej na ich úplné vyrovnanie).

Na toto rozhodnutie je potrebné hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu napadne odvolaním rozsudok
súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok alebo niektorý z jeho výrokov) odvolací súd
nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokovodvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2
CSP). Odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM,
t. j. všetky jeho výroky vo veci samej. Z uvedeného dôvodu, aj keď žalobkyňa podala odvolanie len

proti výrokom V., VI. a súvisiacemu výroku VII. o náhrade trov konania odvolací súd musel pri zmene
odvolaním napadnutého rozsudku vec preskúmať v celom rozsahu a o nej aj v celom rozsahu rozhodnúť
(porov. uznesenie NS SR 3Cdo/343/2014).

8. V prejednávanej veci boli spornými a odvolaním žalobkyne nastolenými otázky disparity podielov strán

sporu, existencie pôžičky od rodičov žalovaného vo výške 4.979,09 eur, výpočet vyrovnacieho podielu
a náhrada trov konania.

9. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyporiadania BSM obsiahnuté čo do zadefinovania tzv.
masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí existujúcich v čase zániku BSM, tak aj v čase jeho
vyporiadania, medzi obe strany v napadnutom rozsudku a tiež pôžička poskytnutá štátnym fondom

rozvoja bývania v zostatku ku dňu zániku BSM v sume 33.109,35 eur, úspory žalovaného vnesené
do manželstva v sume 7.841,32 eur treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami
plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania, kde s takýmto určením masy BSM a vyporiadaním obe
strany súhlasili. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v týchto častiach dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a preto v týchto častiach sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie.

10. K prvej z odvolacích námietok žalobkyne týkajúcej sa disparity podielov odvolací súd má za to,
že tu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Toto ustanovenie však nevylučuje, aby súd

vyjadril rozdielnosť podielu manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc na to ako sa každý
z manželov zaslúžil o nadobudnutie, udržanie spoločnej veci. Odklon od princípu rovnosti podielov
je nevyhnuté označiť za postup mimoriadny a výnimočný. Prevažná časť odbornej literatúry a súdnej
praxe zastáva názor, že odklon od princípu rovnosti podielov je na mieste iba v prípade, ak je
daná zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na

nadobudnutie a udržanie spoločných vecí pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti
bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, resp. ak zvýšené úsilie jedného z manželov malo za
následok nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad
skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu,
že sa nepričiňoval, hoci mohol, o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Pri určení

miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti
(uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/202/2010). Výnimočné prisúdenie väčšieho podielu pri vyporiadaní
BSM jednému z manželov nemožno bez ďalšieho odôvodniť väčšími zásluhami na získaní majetku
bez toho, aby bol zohľadnený tiež prínos druhého z manželov pri starostlivosti o rodinu a obstarávanie
spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie ako dôvod disparity videl skutočnosť, že žalobkyňa sa počas

trvania manželstva odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tohto dňa neprejavila žiaden záujem na
udržaní spoločne nadobudnutých veci ako aj na splácaní spoločných záväzkov. Ďalším dôvodom bolo
zohľadnenie zásluhovosti pri výstavbe rodinného domu a najmä pri nadobudnutí pozemkov, na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi rodičmi žalovaného ako predávajúcimi a žalobkyňou a žalovaným ako
kupujúcimi dňa 16.10.2007 za kúpnu cenu 0,03 eur (1,- Sk), keď cena týchto pozemkov bola znalcom

určená na 23.652 eur. Ďalšou skutočnosťou bola okolnosť odpojenia rodinného domu, v ktorom býval
po odsťahovaní žalobkyne žalovaný. Súd tak určil disparitu podielov v prospech žalovaného, keď určil
podiel žalovaného v rozsahu 60 % a podiel žalobkyne v rozsahu 40 %. Odvolací súd tieto dôvody pre
disparitu nepovažoval za dôvodné. Je pravdou, že žalobkyňa sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti
pred rozvodom. Odsťahovala sa však pre zlé a narušené vzťahy so žalovaným. Odkedy sa odsťahovala

naďalej sa riadne starala o maloleté deti, pričom naopak žalovaný na ich výživu riadne neprispieval,
v dôsledku čoho bola voči nemu vedená aj exekúcia. Keďže v rodinnom dome zostal po odsťahovaní
žalobkyne s maloletým deťmi žiť žalovaný, odvolací súd tu mal za to, že starostlivosťou o maloleté
deti vykompenzovala žalobkyňa zásluhovosť žalovaného na udržaní spoločných vecí a tiež ako aj na
splácaní spoločných záväzkov. Ďalšia okolnosť, že žalovaný sám splácal pôžičku do Štátneho fondu

rozvoja bývania ako aj dva spotrebiteľské úvery, tak tu odvolací súd uvádza, že úver zo Štátneho
fondu rozvoja bývania bol poskytnutý na výstavbu rodinného domu, v ktorom rodinnom dome zostal
žiť žalovaný a o ktorý aj prejavoval záujem, aby mu bol pri vyporiadaní BSM dom prikázaný do
výlučného vlastníctva, takže nie je nepochopiteľné, že splácal úver spojený s výstavbou tohto rodinnéhodomu. Zásluhovosť pri výstavbe rodinného domu odvolací súd nepovažoval za preukázanú v takom
rozsahu, ktorá by odôvodňovala disparitu podielov. Rodinný dom, ako vyplynulo z výpovede strán sporu
i navrhnutých svedkov, sa staval svojpomocne. Na brigádach sa zúčastňovali príbuzní z obidvoch strán

sporu, pričom za tieto práce, ktoré na stavbe vykonali nepožadovali žiadnu odmenu a táto im nebola ani
nikdy vyplatená. Navyše žalobkyňa v čase výstavby sa starala o maloleté deti, domácnosť a podieľala
sa na príprave stravy pre brigádnikov na stavbe. Nadobudnutie pozemkov od rodičov takisto nie je
možné pričítať ako výnimočnú zásluhovosť žalovaného. Rodičia žalovaného sa totižto rozhodli tieto
pozemky predať obom manželom, keď účastníkmi kúpnej zmluvy boli obaja manželia, aj keď v tejto

kúpnej zmluve je uvedená suma 1 euro, ak by táto zmluva bola aj darovacou, účastníkmi zmluvy boli
obaja manželia. V prípade, ak by mali rodičia žalovaného úmysel tieto nehnuteľnosti podarovať alebo
predať len svojmu synovi, neboli by žalobkyňu zahrnuli do zmluvného vzťahu. Takže táto okolnosť takisto
nemôže sa považovať za okolnosť, ktorá je spôsobilá privodiť disparitu výšky podielov. Skutočnosť
opisovaná žalovaným ohľadne odpojenia rodinného domu od plynu takisto je bezvýznamná s ohľadom
na skutočnosti, pre ktoré môže dôjsť k určeniu disparity výšky podielov. Odvolací súd tak má za to, že v

danom konaní tvrdené skutočnosti, pre ktoré súd prvej inštancie určil disparitu podielov nie sú spôsobilé
disparitu výšky podielov privodiť. Preto mal za to, že súd prvej inštancie v tejto časti vec nesprávne
právne posúdil, keď skutočnosti tvrdené žalovaným vyhodnotil ako spôsobilé pre disparitu.

11. Ďalšou spornou skutočnosťou bola tvrdená pôžička poskytnutá rodičmi žalovaného manželom vo

výške 4.979,09 eur. Táto pôžička mala byť poskytnutá za účelom preukázania 20 % ceny požadovaného
úveru pri jeho poskytnutí od Štátneho fondu rozvoja bývania, keďže strany sporu uvedenú hotovosť
nemali, rodičia žalovaného im túto sumu poskytli, aby mohli Štátnemu fondu rozvoja bývania preukázať,
že disponujú sumou 20 % z ceny požadovaného úveru.

12. Z listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 16.12.2008 bola z účtu H. G., matky žalovaného vybratá v
hotovosti suma 150.000,- Sk a to v MsP Trnava, v ten istý deň bola suma 150.000,- Sk vložená v MsP
Trnava na účet žalovaného. Dňa 20.4.2009 uzavreli strany sporu so Štátnym fondom rozvoja bývania
úverovú zmluvu č. 203/350/2009, na základe ktorej bol stranám sporu poskytnutý úver 38.350,- Eur,
dňa 20.2.2009 urobil žalovaný hotovostný výber zo svojho účtu v sume 4.979,09 Eur (150.000,- Sk).

Žalobkyňa tvrdila, že tento výber bol v tej istej sume ako hotovostný vklad a potom, ako im začiatkom
roku 2009 bol schválený úver, nebolo potrebné uvedenú sumu držať na účte a preto túto sumu žalovaný
rodičom vrátil. Otec žalovaného uviedol, že strany sporu pôžičku nevrátili, že sumu, ktorú žalovaný
vybral, použil na stavbu domu. Odvolací súd má za to, že výpoveď svedka nemožno považovať za
kvalifikovanú na popretie tvrdenia žalobkyne o vrátení pôžičky. Druhá tvrdená pôžička žalovaným od

jeho rodičov nebola žiadnym hodnoverným dôkazom preukázaná. Z uvedených skutočností tak odvolací
súd mal za to, že prvá pôžička, ktorú rodičia žalovaného poskytli stranám sporu bola rodičom vrátená a
o ďalšej tvrdenej pôžičke nebolo vôbec preukázané, že bola poskytnutá.

13. Ďalšou spornou skutočnosťou namietanou v odvolaní boli spotrebné úvery, ktoré boli poskytnuté

len žalovanému ako dlžníkovi a to Slovenskou sporiteľňou na základe zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 13.02.2012 na sumu 1.850,- Eur s dohodnutou mesačnou splátkou 55,20 Eur a zmluvou zo
dňa 19.11.2012 na sumu 2.001,- Eur s dohodnutou mesačnou splátkou 45,66 Eur mesačne. Ak za
trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo
vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci,

aj táto vec - hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť a ktorý ich
vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva a vyporiada sa ako vnos vynaložený každým z manželov na spoločný majetok, keďže
§ 150 OZ upravujúci vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ustanovuje, že každý z manželov

je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok. Takže v prípade, ak každý z účastníkov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky
z pôžičiek uzavretých každým z nich samostatne, treba ich vyporiadať ako vnos vynaložený každým z
nich na spoločný majetok. Z uvedeného vyplýva, že treba preukázať, či finančné prostriedky, ktoré získal
za trvania manželstva zo zmluvy o úvere uzavretej len jedným z manželov, boli použité na spoločný

majetok.

14. Žalovaný tvrdil, že z úveru poskytnutého v roku 2012 vo februári bolo zakúpené osobné motorové
vozidlo a peniaze z úverov boli minuté na operáciu maloletej U. v nemocnici v Bratislave na Kramárocha všetky výdavky spojené s touto operáciou. Žalobkyňa tieto tvrdenia poprela, tvrdila, že o predmetných
úveroch nevedela, nemala o nich žiadnu vedomosť, dozvedela sa o nich až v priebehu tohto konania a
financie z nich získané neboli použité na spoločný majetok, ani na kúpu auta, nakoľko auto bolo kúpené

ešte v roku 2010 alebo v roku 2011 a s operáciou maloletej U. v Bratislave nemali spojené žiadne
výdavky,kvôliktorýmbybolopotrebnébraťúver.Žalovanýtvrdil,žežalobkyňaoúverochvedela,pretože
z úveru poskytnutého dňa 13.02.2012 zrealizovala sedem splátok. Tu žalobkyňa uviedla, že tieto splátky
nerealizovala ako splátky úveru, ale z dôvodu, že v tom období zakúpili sedačku za sumu 699 Eur, čo
vydokladovala a žalovaný ju vyzval, aby mu uhradila polovicu z ceny tejto sedačky. Uviedol jej číslo účtu

a sumu, ktorú má mesačne splácať. Táto suma korešpondovala s výškou sumy mesačnej splátky úveru
45,66 Eur. Túto sumu však neuhrádzala na účet banky, ale na účet žalovaného. Odvolací súd má za to,
žezuvedenéhovyplýva,žežalovaný,ktorýboldlžníkompredmetnýchspotrebnýchúverov,nepreukázal,
či boli finančné prostriedky poskytnuté z týchto úverov použité na spoločnú vec. Čo sa týka motorového
vozidla neuviedol a nepreukázal, kedy bolo vozidlo kúpené, za akú cenu, akým spôsobom, od koho.
Predložil len zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zo dňa 24.02.2012, z ktorého potvrdenia však vôbec

nie je zrejmé, že sa jedná o prvé poistenie. Je to len poistenie ročné, takže rok predtým mohlo byť
vozidlo tiež poistené, či už u tej istej poisťovne alebo u inej poisťovne, takže tento dôkaz nepreukazuje,
že vozidlo bolo zakúpené vo februári 2012. Takisto žalovaný nepreukázal, že by finančné prostriedky
boli použité v spojení s operáciou očí maloletej U., naopak, žalobkyňa preukázala, že s operáciou neboli
spojené žiadne výdavky, kvôli ktorým by bolo potrebné brať úver vo výške 1.850,- alebo 2.000,- Eur.

Odvolaciemu súdu sa skôr javí hodnoverná výpoveď žalobkyne o tom, že splátky, ktoré uhrádzala 45,66
Eur tvorili polovicu ceny sedačky, ktorá bola v tom období zakúpená a tieto platby neuhrádzala banke ale
žalovanému, takže ani táto skutočnosť, nepreukazuje jej vedomosť o spotrebnom úvere. Z uvedeného
odvolací súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom, že finančné prostriedky z
úverov, ktoré boli poskytnuté na základe úverovej zmluvy uzavretej len s ním ako dlžníkom, boli použité

na spoločný majetok a preto pri vyporiadaní BSM odvolací súd na tieto úvery neprihliadal.

15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k opačnému záveru z vykonaného
dokazovania ako súd prvej inštancie, a to ohľadne disparity podielov, keď odvolací súd mal za to, že
tieto sú rovnaké, teda 50% pre žalobkyňu a 50% pre žalovaného, takisto dospel k opačnému záveru

ohľadne pôžičky poskytnutej rodičmi žalovaného, keď mal za to, že bolo preukázané, že bola poskytnutá
len jedna pôžička, ktorá však bola aj vrátená. A pokiaľ sa týka spotrebných úverov, dospel takisto
k opačnému záveru, keď považoval za nepreukázané tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky
získané zo spotrebných úverov boli použité na spoločný majetok. Odvolací súd mal za to, že s
prihliadnutím k uvedenému potom súd prvej inštancie neurčil správne ani výšku vyrovnacieho podielu,

ktorý mal byť správne určený sumou 28.904,01 Eur, keď hodnota masy BSM je 107.160 Eur / 106.000
eur(nehnuteľnosti) + 1.160 Eur (hnuteľné veci)/ z toho 50% výška podielu každého z manželov
predstavuje sumu 53. 580 Eur, z ktorej je potrebné odpočítať sumu 280 eur, ktorú žalobkyňa dostala v
hnuteľných veciach a tiež je potrebné odpočítať polovicu výšky nesplateného úveru 16.554,67 Eur a tiež
sumu 7.841,32 Eur predstavujúcu úspory žalovaného pred manželstvom.

16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch I. až. VI. podľa § 388 CSP zmenil a BSM strán sporu vyporiadal tak, ako je to
uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku VIII. o zaplatení súdneho poplatku odvolací
súd podľa ust. § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil. Výrok IX. o vrátení nespotrebovaného
preddavku na znalečné odvolaním napadnutý nebol a nie je ani výrokom závislým, preto ho odvolací
súd nepreskúmaval.

18. O nároku na náhradu trov tohto ( prvoinštančného i odvolacieho ) konania rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej žalobkyni priznal
ich náhradu v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o náhrade trov o vyporiadanie BSM je procesný úspech
vo veci potrebné posudzovať podľa viacerých hľadísk, je potrebné vziať do úvahy výsledok konania
a primerať ho k návrhom strán v priebehu konania. Je potrebné prihliadať aj na výšku požadovanej a

skutočne priznanej výšky vyporiadaceho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré
veci (majetkové položky s vyššou hodnotou) prináležia do spoločného majetku a ktoré nie. Ak niektorý
z účastníkov odmietol pred začatím sporu bez ospravedlniteľného dôvodu o vyporiadanie spoločného
majetku vôbec jednať a znemožnil tak mimosúdne vyporiadanie je potrebné vziať do úvahy aj tútoskutočnosť. Rozhodnutie o tom, či a nakoľko bol účastník procesne úspešný tak závisí na úvahe súdu
(viď uznesenie NSČR, sp.zn. 22Cdo 3730/2015). V danom prípade rozsudkom bolo BSM vyporiadané
tak, ako žalobkyňa požadovala pred podaním žaloby i žalobou, pričom vyrovnací podiel bol určený

vyššou sumou ako požadovanou v žalobe, preto žalobkyňu považoval odvolací súd v spore za plne
úspešnú.

19. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).