Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 3, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118239152
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6118239152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej
veci posudzovaného: D. C., nar. 2. novembra XXXX, trvale bytom Q., v konaní zastúpeného procesným
opatrovníkom Q. C., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom D. 4, T. T., o návrhu navrhovateľky: D. C., nar.
XX. januára XXXX, trvale bytom Q. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, o odvolaní posudzovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32Ps/5/2018-338 zo dňa 11. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. a V. výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v II. až IV. výrokovej vete m e n í nasledovne:
SúdobmedzenémuvspôsobilostinaprávneúkonyD.C.,nar.XX.XX.XXXX ustanovuje opatrovníka
v osobe Z. Q., so sídlom Q. XX, XXX XX Q., IČO: 00 313 882, ktorá je oprávnená obmedzeného
v spôsobilosti na právne úkony zastupovať pred všetkými štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi
verejnejsprávy,súdmi,fyzickými,právnickýmiosobami,rozhodovaťoposkytovanízdravotnejasociálnej
starostlivosti, nakladať s jeho majetkom, preberať v jeho mene dôchodok a nakladať s ním okrem sumy

100,-Eur týždenne.
Opatrovník je oprávnený na všetky úkony, ktoré sú bežné a úkony, ktoré nie sú bežné, sa vyžaduje
súhlas súdu.
Opatrovník je povinný každý rok vždy k 31.11. a k 31.05 predkladať súdu správy o stave majetku
obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony.

III. Účastníkom konania n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.

32Ps/5/2018-338 zo dňa 10. novembra 2020 rozhodol nasledovne:
I. Súd D. C., nar. XX.XX.XXXX obmedzuje spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý
na všetky úkony spojené s nakladaním so svojím majetkom, uzatvárať zmluvy a dohody finančného
a majetkového charakteru, rozhodovať o poskytovaní sociálnej a zdravotnej starostlivosti, konať a
vystupovať pred všetkými štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi verejnej správy, súdmi, fyzickými,
právnickými osobami, byť volený, preberať invalidný dôchodok a nakladať s ním, okrem sumy 100,- eur
týždenne.

II. Súd obmedzenému spôsobilosti na právne úkony D. C., nar. XX.XX.XXXX ustanovuje
opatrovníka v osobe D. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená obmedzeného spôsobilosti na právne
úkony zastupovať pred všetkými štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi verejnej správy, súdmi,fyzickými, právnickými osobami, rozhodovať o poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nakladať
s jeho majetkom, preberať v jeho mene dôchodok a nakladať s ním okrem sumy 100,- eur týždenne.
III. Opatrovník je oprávnený na všetky úkony, ktoré sú bežné a úkony, ktoré nie sú bežné, sa vyžaduje

súhlas súdu.
IV. Opatrovník je povinný každý rok, vždy k 30.11. a k 31.05., predkladať súdu správy o stave majetku
obmedzeného spôsobilosti na právne úkony.
V. Trovy dôkazov znáša štát.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka, matka posudzovaného, sa
domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna a žiadala, aby mu v takom prípade
bola ustanovená za opatrovníka; tvrdila, že posudzovaný niekoľko rokov trpí duševnou poruchou, ktorá
nie je prechodná, bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrickej klinike, po prepustení z nemocnice vždy
svojvoľne ukončil liečbu, odmietal spolupracovať s lekármi a užívať lieky. Bez liečby sa jeho stav zhorší,
prestáva sa orientovať v realite, stáva sa agresívnym, neuvedomuje si závažnosť svojho ochorenia,

ani dôsledky svojho konania. K návrhu pripojila listinné dôkazy, najmä pokiaľ ide o lekárske správy,
resp. správy o hospitalizácii. Posudzovaný v priebehu konania s návrhom nesúhlasil, tvrdil, že vie
zaobchádzať s peniazmi, vybavovať si veci s úradmi, potvrdil, že niektoré veci rieši navrhovateľka, ktorá
mu nedovolí samému niečo riešiť. Tvrdil, že je orientovaný v čase, pozná hodnotu mincí. Uviedol, že
v čase podania návrhu invalidný dôchodok ešte nemal, bol uznaný za invalidného dôchodcu na 70%.

Popísal dôvody, prečo prestal chodiť do školy, namietal spôsoby liečby, poukázal na hospitalizáciu na
psychiatrických oddeleniach na Slovensku, v Španielsku, ako aj niektoré konflikty v zahraničí. Uviedol,
že liečbu nepotrebuje, pri výsluchu uviedol, že sa lieči u MUDr. Jančovej, užíva predpísané lieky, chodí
na kontroly, jedenkrát mesačne na injekciu, drogy aktuálne neužíva.

1.2 Okresný súd uzneseniami posudzovanému ustanovil procesného opatrovníka v osobe jeho otca Q.
C.; vo veci nariadil znalecké dokazovanie; dňa 14.08.2018 do konania vstúpil prokurátor.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 10 ods.2, § 27 ods.2 Občianskeho zákonníka, aplikoval
tiež ustanovenie § 248 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“),

ustanovenia § 272 až § 277 C.m.p. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, navrhovateľky,
posudzovaného, procesného opatrovníka; vo veci sa vyjadril prokurátor. Okresný súd nariadil znalecké
dokazovanie, v konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 57/2018, v nadväznosti na závery
dokazovania bol doplnený znalecký posudok, okresný súd znalca vyslúchol na pojednávaní. Okresný
súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpismi z účtu, predložených posudzovaným za

obdobie 3/2019 do 12/2019 s počiatočným stavom na účte cez 33.000,-Eur a konečným stavom na
účte 29,-Eur; oboznámil sa so skutočnosťami vyplývajúcimi z lustrácie Sociálnej poisťovne, podľa ktorej
je posudzovaný poberateľom invalidného dôchodku vo výške 1.243,50 Eur; z pripojeného spisu sp.zn.
37Pu/5/2018 okresný súd zistil, že uznesením č.k. 37Pu/5/2018-13 zo dňa 27.02.2018 bolo rozhodnuté,
že prevzatie posudzovaného do zdravotného zariadenia bolo prípustné. Z iného spisu okresný súd zistil,

že uznesením č.k. 32Pu/27/2015-9 zo dňa 23.09.2015 bolo vyslovené, že prevzatie posudzovaného do
ústavu zdravotnej starostlivosti bolo v súlade so zákonnými dôvodmi.

1.4 Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhovateľka žiadala
konanie zastaviť; okresný súd uznesením č.k. 32Ps/5/2018-198 zo dňa 23.10.2019 konanie vo veci

nezastavil.

1.5 Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska zdôraznil účel a
význam konania o spôsobilosti na právne úkony; obmedzenie spôsobilosti je opatrením v záujme tých,
ktorí nemajú možnosť ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Ustálil predpoklady pre

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby, ktorými je 1/ skutočnosť, že fyzická osoba
trpí duševnou poruchou, 2/ duševná porucha fyzickej osoby je dlhodobejšieho charakteru, nie je len
prechodná, 3/ fyzická osoba nie je schopná robiť právne úkony v dôsledku duševnej poruchy. Na
základevykonanéhodokazovaniamalsúdjednoznačneanepochybnepreukázané,žeposudzovanýtrpí
závažným duševným ochorením, a to nediferencovanou schizofréniou; toto duševné ochorenie je trvalé,

liečbou len parciálne ovplyvniteľné, je chronické, prejavuje sa poruchami myslenia, vnímania, emotivity a
osobnosti. Nemožno očakávať podstatné zlepšenie zdravotného stavu posudzovaného. Ani krátkodobé
dodržiavanie liečby v priebehu konania neovplyvnilo trvalosť duševného ochorenia posudzovaného, čo
potvrdil znalecký posudok vypracovaný v konaní. Okresný súd tak mal splnené prvé dva predpokladypre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného. Okresný súd ustálil, že vykonaným
dokazovaním zistil, že posudzovaný doposiaľ neprijal svoje závažné duševné ochorenie, vo vzťahu k
ochoreniu a k liečbe je nekritický, neobjektívny, o čom svedčia lekárske správy, prepúšťacie správy

z hospitalizácií posudzovaného a rozhodnutia súdu v konaniach vedených pod sp.zn. 37Pu/5/2018
a 32Pu/27/2015. Posudzovaný je uznaný za invalidného dôchodcu, nedokáže účelne, hospodárne
nakladať s finančnými prostriedkami. Uvedené vyplynulo z predložených výpisov z účtu, vyjadrenia
samotného posudzovaného o spôsobe nakladania a minutia invalidného dôchodku. Posudzovaný
spätne vyplatený invalidný dôchodok za 3 roky v sume cez 40.000,-Eur neúčelne minul na viacero

počítačov, mobilných telefónov, zobral pôžičku. Aj z uvedeného mal okresný súd za preukázané, že
posudzovanýnedokážeúčelneahospodárnenakladaťsfinančnýmiprostriedkami.Neriešilotázkusvojej
nezamestnanosti, poberanie dávky v hmotnej núdzi, invaliditu. Týmto okresný súd nemal preukázanú
spôsobilosť posudzovaného sám za seba konať a vystupovať. V období od mája do decembra 2019
posudzovaný nedodržiaval liečbu, nedostavoval sa na kontroly k ošetrujúcemu psychiatrovi, žil sám v
prenajatom byte, nájomný vzťah bol vlastníkom nehnuteľnosti predčasne ukončený. Už zo samotného

výsluchu posudzovaného súd prvej inštancie nemal preukázanú schopnosť posudzovaného sám si
viesť domácnosť, mať zabezpečenú riadnu a pravidelnú stravu. Uvedené konštatovania potvrdzujú
aj závery znaleckého dokazovania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia,
zapísaného v znaleckom denníku pod č. 57/2018 a 104/2019. Okresný súd tak ustálil, že mal naplnený
aj tretí predpoklad pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony; z uvedeného dôvodu považoval návrh

navrhovateľky za dôvodne podaný. Z uvedených dôvodov obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na
právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia. Ustálil však, že posudzovanému umožnil
nakladať s invalidným dôchodkom v sume 100,-Eur týždenne, aby mal možnosť sám si samostatne
zabezpečiť veci osobnej potreby ako je oblečenie, urobiť si drobné potravinové nákupy. Pri uvedenej
sume okresný súd zohľadnil výšku invalidného dôchodku posudzovaného; sledoval však ochranu

posudzovaného pri neúčelnom nakladaní s finančnými prostriedkami a v neposlednom rade ochranu
jeho zdravia a zamedzenie prístupu k návykovým látkam.

1.6 Pokiaľ okresný súd obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony, zdôraznil, že s
konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené konanie o ustanovenie opatrovníka.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka, matka posudzovaného, je pre
posudzovaného najbližšou osobou, najlepšie pozná jeho potreby, dohliada na zdravotnú starostlivosť
o posudzovaného. Poskytla mu súčinnosť pri posudzovaní jeho invalidity, je osobou bezúhonnou s
plnou spôsobilosťou na právne úkony, žije usporiadaným spôsobom života. Na základe uvedených
skutočností mal súd prvej inštancie preukázané splnenie zákonných predpokladov u navrhovateľky pre

vykonávanie funkcie opatrovníka posudzovanému a návrhu v tejto časti tak vyhovel. Ani z vyjadrenia
posudzovaného nevyplynula žiadna iná osoba, ktorá by bola schopná a ochotná vykonávať funkciu
opatrovníka. Je v najlepšom záujme posudzovaného, aby mu bol ustanovený opatrovník z rodinného
prostredia. V rozhodnutí okresný súd vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníka v rozsahu, v ktorom
je posudzovaný obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

1.7 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 251 C.m.p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie posudzovaný
(ďalej aj „odvolateľ“), z podaného odvolanie je zrejmé, že nesúhlasí, aby bol obmedzený v spôsobilosti

na právne úkony. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. b) a f)
zákona č.160/2015 Z.z., tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Napokon tvrdil, že existujú aj iné opodstatnené dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku okresného

súdu.

2.1 V podanom odvolaní vyjadril nedôveru v súdnictvu (dajte mi aspoň jeden bod v stabilnom čase, prečo
by som mal dôverovať súdnictvo, lebo naposledy ma súdnictvo sklamalo); svoje vnímanie sveta, ktoré
je odlišné od vnímania sveta psychiatrom (pre môj svet je dôležitá iba realita, ktorá vychádza z mojej

základnej školy, a to, že je fyzikálna, a to, že my nežijeme v termoske, ako sa mi on snažil naznačiť,
keď poprel moju termálnu turbínu, ktorá saje teplo, ktoré z atmosféry treba odstrániť do použiteľnej
energie..., ...moja termálna turbína len spája chladničku a tepelný motor s tým, že ich efektivita je dokopy
vyššia ako 103%, čo psychiater v živote nedokáže docieliť, a preto ma označil za blázna). Vyjadril svojchronický strach (z toho, že psychiater mi antipsychotikami ubližuje), strach z psychiatrie, ktorá mu
bola predostrená, jeho psychiater ani psychiatrický znalec asi nevylieči. Jeho strach vyplýva z toho, že
psychiatri ho mučili, väznili ho proti jeho vôli, vyhrážali sa mu. Snažia sa riadiť všetko pekné a krásne v

jeho živote tak, že mu to zmizne z mysle. Bez serotonínu (šťastie) a dopamínu (pohoda) sa nezaobíde,
ak mu to zablokuje psychiater liekmi. Vyjadril nedôveru k psychiatrom (čítajú len zle preložené veci a
vidno na nich ich vedeckú nahotu..., ...väčšina psychiatrov si asi zaplatila za diplom) a zdôraznil, že má
ústavné právo, aby sa mu psychiater nemiešal do života; ak psychiater zasahuje do súdnej moci tým,
že súd sa tváril, že ho musí poslúchať, tak je to sudca, porota aj kat.

2.2 Odvolateľ vyjadril názor, že ak je psychotický, môže to byť problém endokrynologický, nadobličky
mu môžu produkovať priveľa adrenalínu; toto sa môže riešiť bez toho, aby mu odstránili aj dopamín;
dá sa to riešiť aj dostatočným množstvom serotonínu. Nikto nevie, či ten stav z dávok liekov, nie je
predávkovanie, ktoré je len menej vidno a pomaly v ňom zlyhávajú orgány a hlavne centrálna nervová
sústava. To, že ho psychiater nechápe neznamená, že je duševne chorý, psychiater si to vynucuje,.

Zdravá duša môže byť aj taká, akú psychiater nepoznal a iba on ju opravovaním zničil.

2.3 Posudzovaný namietal, že o zdravotnom stave (chorobe) rozhoduje jediná osoba, ktorou je
psychiater, ktorá dokáže človeku za 100,-Eur zničiť život tým, že jeho matke dala pilulku, ktorú mu
mala dať do jedla a následne človek dostane psychózu, ktorú psychiatri potom liečia do konca života.

Psychiatri sa správajú horšie ako drogoví díleri, ktorí nechcú človeku predať chemikáliu, ktorá je splašok
petrochemického priemyslu, alebo nedovarok inej farmaceutickej firmy. Vyslovil otázku, či to nie je tak,
že predpíšu hocikomu hocičo, na chorobu, ktorú nemal pred tým, ako prišiel na psychiatriu. Uviedol,
že na psychiatrii sa dejú nekalé veci, zakázané elektrošoky, psychiatri robia umelých autistov, ktorí by
bez psychiatrickej liečby boli zdraví ľudia. Psychiatri sa snažia umelo formovať spoločnosť, presviedčajú

ľudí, že sú chodí, dávajú im na to návykové drogy; tvária sa, že sú vedecká autorita ale falšujú si štúdie.
Robiatolenzozvykuaľudskejzlomyseľnosti,akojepredávaťlátku,priktorejprvejdávkečlovekdostane
schizofréniu; je to len ohlúpovač a ďalej ho liečia len tým ohlúpovačom. Psychiatrička jeho tvrdenie len
ignorovala.

2.4 Pokiaľ ide o navrhovateľku, k tejto sa odvolateľ vyjadril tak, že je už len ľahkomyseľná starena, ktorá
uverí každému na niečo, čo pôsobí pozitívne ako lieky, ublížilo by mu, ak by mohla rozhodovať ona; ani
súdnaznalkyňaniejesúdneznalá.Jehomamasaneviepostaraťanioseba,onjejprispievaviacpeňazí,
ako ona na neho minie; nevie sa v právnom štáte orientovať a neuvedomuje si následky svojich činov.
Nie je schopná splácať úver, ktorý má v banke. Nesúhlasil s vyšetrením u znalkyne, iba u iného súdneho

znalca. Uviedol tiež, že jeho náboženstvo popiera psychiatra, ako pochopenie ľudského vedomia.

2.5 Odvolateľ mal za to, že schizofrénia je nevyvrátiteľné ochorenie, ktoré pravdepodobne spôsobuje
pilulkaaleboinjekcia,ktorásapredpisujeakojejliečba,akovedľajšiepríznaky,ktorévedúkďalšejliečbe,
ktoré je nekonečná; pacient nemá ako prerušiť liečbu. Kauza vznikla preto, lebo ho psychiatri nenávidia;

na začiatku kauzy odmietol dosvedčiť, že mu lieky pomohli, a preto jeho depresie prediagnostikovali
ako schizofréniu, a to len preto, lebo odmietol spolupracovať na farmaceutickej lži. Jeho zavreli na
psychiatriu iba preto, že vo veku 18 rokov vedel ísť za peniazmi, ktoré by ho uživili bez ohľadu na to, aby
musel brať antidepresíva a antipsychotiká a bez toho, aby na ňom museli testovať nepodložené vedecké
štúdie ľudia, ktorí sa tvária, že pomáhajú ale pritom ničia životy. Za takýchto ľudí považuje psychiatrov

a svoju matku (navrhovateľku). Jeho predali psychiatrom na pokusy; ak by mu vzali právo rozhodovať
o zdravotnej starostlivosti, robili by na ňom ešte krutejšie pokus, zakážu jeho mozgu regeneráciu.

2.6 Uviedol, že do školy neprestal chodiť preto, že by dostal schizofréniu keď chodil vonku alebo bral
nejakú handričku s toluénom; do školy prestal chodiť kvôli tomu, že ho doma mamin priateľ šikanoval; on

predbiehal o tri roky učivo na gymnáziu; venoval sa kurzom z prestížnych zahraničných univerzít. Jeho
šikanovali, vypínali mu počítač, dávali mu tresty, zoraďovali mu jedálniček na nezdravú stravu; on si
ústavné právo interpretoval ako právo mať sa dobre; interferovali ho s jeho slobodnou voľbou povolania
tým, že ho zavreli na psychiatriu; vybavili mu murárske učenie, pričom on chcel byť programátor
neurálnychsietí,kontrolórfyzikálnychpočítačovýchsimulácií,automatizátor,gamificationengeneer,web

developer. Bol nepochopený, sú porušované jeho ústavné práva, najmä jeho právo na zdravie. Cíti
sa dobre prevažne keď je zdravý, keď druhí ľudia neexperimentujú s jeho zdravím a pocitmi. Ak mal
nezaplatenú faktúru za telefón, toto vzniklo preto, že mu matka nedovolila pracovať z domu; cestou do
zahraničia sa zabýval v meste, kde bolo fajn kým nestratil občiansky, kým matke nepovedal, že držalzopár tisíc eur v hotovosti, ktorú mu ukradli. Vyslovil podozrenie, že celá kauza je vykonštruovaná len
preto, aby sa dostali k peniazom, o ktorých on sám nevie, lebo mu vymyli mozog na psychiatrii. Chodiť
v noci von je normálne; z denného chodenia do roboty by sa tiež dala spraviť psychiatrická diagnóza.

2.7 Za blud považoval odvolateľ záver súdu prvej inštancie, že sa nevie zastupovať pred úradmi sám;
pre neho skutočnosť, že vypĺňa odvolanie znamená, že komunikuje s úradmi; ak si nejde pre 43,-Eur ako
dávku v hmotnej núdzi, jeho to s jedlom a státím na zastávke stojí tak 5,- až 6,-Eur. Rozsudok navodzuje
dojem, že je nekompetentný idiot; poukázal na to, že jeho investičná stratégia za posledné dva roky

zarobila z 10.000,-Eur asi 50.000,-Eur; musel mať výdavky na telefón, na internet. To, žeby sa nemohol
zadlžiť, by porušilo jeho základné ľudské práva. Dlh potom splatil kvôli tej starej pani (navrhovateľka),
ktorá by bez úplatku ani nedokončila základnú školu; súdna znalkyňa nereaguje na vývoj vedy, používa
názvy liekov, ktoré sa už volajú ináč; predpisuje mu nefungujúce liečivo, nefunkčnosť liečiva sa psychiatri
snažia zakryť za iný názov. Tá stará pani (navrhovateľka) sa nevie orientovať vo svete, vyhodila
ho z domu, nemohol potom pracovať, na ubytovňu si počítač zobrať nevedel; na Slovensku vonku

v zime prežiť nevedel, preto emigroval. Znalkyňu považoval odvolateľ za nekvalifikovanú a zaujatú;
nerozhodoval sudca ale súdny znalec; znalkyňa nebola kvalifikovaná, mala dať na odborný názor, ktorý
mábyťsúdomposúdený,alenieakceptovaný.Súdniznalci,psychiatri,súakosekta,skartujúnáhodných
okoloidúcich, ktorých iba nedokážu pochopiť. Skartujú ich zaživa ich procesom, nemocnicami, ťažkými
liekmi a zakázanými elektrošokmi. Ak tvrdia, že nebol na injekcii, iba si to zabudli poznačiť; pacientov

nadžgávajú liekmi, ktoré majú slúžiť na ukľudnenie po nejakej traume, v nemocnici ich ale vyjedajú ako
lentilky. Keď mu navrhovateľka našla huby, nie je kvalifikovaný mykológ, aby určila, že ide o lysohlávky.
Tým, že mu prehľadávala veci, porušila jeho práva; vyhodila mu huby, ktoré bránia tomu, aby sa cítil
zle; on po hubách vôbec nehalucinoval, bolo mu len menej smutno za životom, ktorý mohol žiť. Po
hubách,ktoréobsahujúniečopodobnéako5HTPmujedobre,ajdievčatásamuviacpáčia,hudbalepšie

znie, lepšie mu idú písať počítačové programy, ako by nemal tú depresiu, ktorú mu vnucuje psychiatria.
Navrhovateľka tak manipulovala s lysohlávkami bez toho, aby nato mala legálny nárok; on mal pritom
iba nevinnú hubičku, ktorá sa im podobá; 5-hydroxytrytophan; serotonín.

2.8 Odvolateľ naopak uviedol, že z haloperidolu dostal kataplexiu; stav, pri ktorom nevie kontrolovať

vlastné svalstvo, potom dostal psychózu; doktorovi ako psychiatrovi neverí, vie sa sám liečiť, trvá to dlho
a je to bolestivé, nie je psychicky chorý. Ak súd uzná, že sa nemôže rozhodovať o svojom zdraví, budú
ho celý život kŕmiť nechutnými vecami, nezdravou výživou a liekmi, z ktorých mu je zle a po ktorých
sa zabúda.

3. Prokurátor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje sa
zákonný a správny, reflektujúci zdravotný stav posudzovaného. Súd prvej inštancie vychádzal z riadne
vykonaného dokazovania; výsluchov strán konania a záverov vypracovaného znaleckého posudku.
Odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce niektorý z odvolacích dôvodov podľa
ustanovenia § 365 C.s.p. alebo § 62 C.m.p.. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4.Navrhovateľkavpísomnomvyjadreníuviedla,žekdôvodomodvolaniasavyjadrovaťnebude.Zároveň
netrvala na to, aby bola ustanovená za opatrovníka; uviedla, že opatrovníkom môže byť otec alebo iná
osoba, ktorú určí súd.

5. Procesný opatrovník považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Pokiaľ ide o odvolanie v
ňom uvedená argumentácia potvrdzuje, aby bol posudzovaný pod dohľadom opatrovníčky; celá vec bola
riešená s úmyslom ochrániť posudzovaného pred sebou samým s ohľadom na povahu jeho ochorenia.

6. V ďalšom podaní odvolateľ špecifikoval dôvody odvolania, keď konkrétne uviedol vadu v tom,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Tvrdil, že Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky tento prípad nevedie, o rozsudku sa nedá dočítať na informačnej
tabuli ministerstva a aj preto by mal byť rozsudok neplatný. Nebola mu ani napriek žiadosti zaslaná
zápisnica z pojednávania, nastala tak súdna chyba.

7. Po predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu navrhovateľka v písomnom vyjadrení uviedla,
že už viac nemôže súhlasiť s jej ustanovením za opatrovníka posudzovanému. Súhlas s ustanovením
za opatrovníka zobrala späť z dôvodu, že jej syn (posudzovaný) ignoruje odporúčania lekárov,navrhovateľku vôbec nerešpektuje, liečbu kombinuje s drogami a alkoholom. Obáva sa nátlaku a
agresívneho správania posudzovaného; syn stráca zábrany, napriek dohode v izbe fajčí nielen cigarety
ale aj drogy, zakazuje navrhovateľke vstupovať do jeho izby, navrhovateľka už má strach do jeho izby

vstúpiť. Uviedla, že dňa 16.03.2021 prišla posudzovanému obálka, v ktorej boli malé sáčky a v nich
nejaký prášok, syn jej uviedol, že je to liečivo; následne však 50 hodín nespal, behal po dome a púšťal
si nahlas hudbu, upozornenia ignoroval. Na navrhovateľku bol vulgárny, zavolala tak záchrannú službu
a aj políciu, ktorá s jej súhlasom prehľadala izbu, z ktorej zobrali viaceré predmety.

8. V nadväznosti na vyjadrenie navrhovateľky a jej nesúhlas s ustanovením za opatrovníka odvolací
súd zisťoval osobu, ktorá by mohla byť posudzovanému ustanovená za opatrovníka, účastníci konania
žiadnu takú osobu neuviedli; otec posudzovaného ustanovenie za opatrovníka odmietol.

9. Z uvedeného dôvodu odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 27 ods.3 Občianskeho zákonníka
postupom podľa ustanovenia § 7 ods.1 a § 10 ods.1 C.m.p. pribral do konania obec Tajov ako osobu, u

ktorej prichádza do úvahy ustanovenie za opatrovníka. Obec Tajov sa vo veci nevyjadrila.

10. Pred pojednávaním posudzovaný doručil odvolaciemu súdu mailovú správu, v ktorej uviedol, že
nevie, či sa vôbec môže dostaviť na pojednávanie; navrhol, aby bol súd pozastavený do objasnenia
úmyselného predávkovania ho liekmi, ktoré rieši na prokuratúre. Konanie pred súdom prvej inštancie

považoval za šikanózne, doktori sa snažili ho spraviť neschopným brániť sa, chceli ho už aj zabiť
alebo prizabiť. Okresný súd mu chcel bez príčiny siahnuť na ľudské práva ako vlastniť majetok a byť
účastníkom politiky; právo odmietnuť lekára, ktorý by mu mohol ublížiť. Vyjadril názor, že ho chcú zbaviť
svojprávnosti, aby proti nemocnici nemohol podniknúť právne kroky.

11. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 zákona
č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“). V nadväznosti na
odvolaciu argumentáciu posudzovaného, skutočnosť, že rozsudkom súdu prvej inštancie ustanovená

opatrovníčka odvolala súhlas s ustanovením za opatrovníka, pribratie obce Tajov a s prihliadnutím na
ustanovenie § 63 C.m.p. krajský súd vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony postupom
podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil; pokiaľ však ide o ustanovenie
opatrovníka a oprávnenia a povinnosti opatrovníka napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 C.s.p.

zmenil tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

12.1 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.2 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd doplnil (zopakoval) dokazovanie na pojednávaní dňa 05.11.2021, pojednávanie
vykonal v neprítomnosti posudzovaného, ktorý vopred v mailovej správe pripustil, že sa pojednávania
nezúčastní. Dôvody, ktoré v podaní uviedol, nepovažoval odvolací súd za dôvody, pre ktoré by bolo
potrebné pojednávanie odročiť; posudzovaný žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam vo vzťahu k odročeniu
pojednávania nepredložil. Neboli tak splnené podmienky pre odročenie pojednávania.

13.1Odvolacísúddoplnildokazovanievýsluchomnavrhovateľky,procesnéhoopatrovníka;oboznámilsa
s vyjadrením prokurátora, Obce Tajov; dôkaz listinami obsiahnutými v súdnom spise vykonal postupom
podľa ustanovenia § 204 C.s.p.

13.2 Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od vtedy, ako posudzovaný dostal dôchodkové dávky,
stal sa závislý od pervitínu, vybavil si ale bývanie. Aj s navrhovateľkou komunikoval, aby sa konanie (o
spôsobilosti na právne úkony) zrušilo. Ona sa do bytu posudzovaného dostala až po skončení nájmu,
byt bol v dezolátnom stave. Posudzovaný sa dostal akoby do začarovaného kruhu, zvyšujú mu dávkyliekov, aby potlačili závislosť na pervitíne; jej sa zdá, že čím viac liekov dostával, tým viac pervitínu bral.
Posudzovaný minul sumu asi 40.000,-Eur, ktorú dostal ako invalidný dôchodok, následne si zobral ďalšie
úvery. Od rozhodovania súdu prvej inštancie sa stav posudzovaného zhoršil, prestal brať lieky, berie

drogy. Keď dostane dôchodok, rýchlo ho minie, potom už peniaze na drogy nemá a musí si požičať. Keď
s posudzovaným bývala v spoločnej domácnosti, posudzovaný ju nerešpektoval, nadával jej, požíval
pervitín v izbe a fajčil marihuanu. Navrhovateľka mala z jeho správania strach; nemienila už dobrovoľne
žiť s človekom, ktorý je závislý na drogách, a preto posudzovanému zrušila aj trvalý pobyt. Vyjadrila
nesúhlas, aby bola posudzovanému ustanovená za opatrovníka.

13.3 Procesný opatrovník posudzovaného (otec posudzovaného) považoval napadnuté rozhodnutie
okresného súdu za správne; skutočnosti uvedené v odvolaní považoval za typické pre spôsob
rozmýšľania a fungovania posudzovaného. On totiž verí sám sebe, aj keď ide o klamstvo; toho, kto s ním
nesúhlasí alebo si myslí niečo iné, považuje za nepriateľa. Posudzovaný je, resp. bol veľmi inteligentný,
situácia sa zhoršila, keď mu bol priznaný invalidný dôchodok spätne za tri roky, odrazu mal dostatok

peňazí na svoje aktivity. Pokiaľ posudzovaný hovoril o internetových kurzoch na Oxforde a Cambridge,
ide o prípad, keď klame, ale je presvedčený o tom, že hovorí pravdu. Procesný opatrovník uvedené
klamstvá pripísal zdravotnému stavu posudzovaného, ide o fantazijné klamstvo, je to ovplyvnené aj tým,
že požíva drogy. Od rozhodovania súdu prvej inštancie posudzovaný u neho krátky čas býval, keď však
dostal dôchodok, dva týždne sa neukázal, na otca naliehal, aby mu ručil za úver. Tento úver napokon

dostal, požičal si 20.000,-Eur, z toho podľa vedomosti procesného opatrovníka splatil starý úver a ostala
mu suma 10.000,-Eur.

13.4 Starostka obce Tajov na pojednávaní uviedla, že situáciu okolo posudzovaného dobre pozná, o
probléme sa rozprávala s navrhovateľkou. Obec nemá s postavením opatrovníka osoby obmedzenej v

spôsobilosti na právne úkony žiadne skúsenosti. Starostka posudzovaného pozná len vizuálne, nikdy
sa nerozprávali. O problémoch však vie aj z toho, že nedávno bol na pošte, zrejme bol pod vplyvom
omamných látok, spal na zastávke, prišla aj polícia, lebo niekde stratil mobilný telefón. Vyjadrila sa, že
obec by sa chcela povinnosti opatrovníka vyhnúť.

13.5 Prokurátor na pojednávaní vyjadril názor, že od posledného rozhodnutia k zmene situácie pokiaľ
ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nedošlo, navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku I.
potvrdiť. Je zrejmé, že posudzovaný neprijal svoje ochorenie, je k nemu nekritický, neobjektívny, nevie
nakladať so svojím majetkom a nevie rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navrhol, aby
do funkcie opatrovníka bol ustanovený verejný opatrovník, obec Tajov. Poukázal na ustálenú judikatúru,

podľa ktorej pri ustanovení verejného opatrovníka nie je podstatné, že obec na túto funkciu nemá
vytvorené predpoklady.

13.6 Účastníci sa k vykonaným dôkazom nevyjadrili, ďalšie dokazovanie nenavrhli vykonať, v
záverečných rečiach žiadne ďalšie (nové) skutočnosti neuviedli.

14. Z obsahu spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konal a
rozhodoval vo veci spôsobilosti na právne úkony posudzovaného D. C., tohto v rozsahu uvedenom vo
výroku rozsudku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka mu v rozsahu obmedzenia
ustanovil navrhovateľku, matku posudzovaného. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie

precízne vysporiadal s právnou úpravou spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby, možnosťou
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyplývajúcou z ustanovení právnych predpisov ako aj s
predpokladmi, ktoré musia byť naplnené pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

14.1 Hmotné právo, tu ustanovenie § 10 Občianskeho zákonníka, rozlišuje pozbavenie spôsobilosti

na právne úkony (§ 10 ods.1 OZ) a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (§ 10
ods.2 OZ). Procesné právo (tu Civilný mimosporový poriadok) však už neumožňuje pozbaviť fyzickú
osobu spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu; ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony, vo výroku rozhodnutia vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť na právne úkony obmedzil. Z
ustanovenia§10ods.2Občianskehozákonníkavyplýva,žeakfyzickáosobapreduševnúporuchu,ktorá

nie je len prechodná alebo pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov
či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a
rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.14.2 Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 248 definuje, že konanie o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je vždy spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka podľa § 272 až § 277
C.m.p.. Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí presný rozsah, v

akom sa spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzuje. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
súd vymedzí pozitívne alebo negatívne. Súd vo výroku rozsudku ustanoví aj opatrovníka a vymedzí
rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. Jedná
sa o ustanovenie opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby,
o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo. Súdom ustanovený opatrovník je povinný vykonávať svoje práva

a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Na spôsob výkonu funkcie opatrovníka dohliada súd.
Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa mení právne postavenie osoby v tom
smere, že nie je spôsobilá nadobúdať svojimi právnymi úkonmi práva a povinnosti v rozsahu, aký je
uvedený vo výroku rozsudku. Rozsudok, ktorým sa rozhodlo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
treba považovať za rozsudok o osobnom stave, ktorý nemá spätnú účinnosť.

14.3 Predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je tak existencia duševnej poruchy,
skutočnosť, že táto duševná porucha nie je len prechodného charakteru a v dôsledku práve tejto
duševnej poruchy fyzická osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony. Uvedené predpoklady
mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané; preukázané ich má aj odvolací
súd. Okresný súd sa neuspokojil len s tvrdeniami navrhovateľky, vykonal dokazovanie v prítomnosti

posudzovanej osoby, ktorú na pojednávaní vyslúchol. Okresný súd zároveň s poukazom na ustanovenie
§ 244 C.m.p. v konaní ustanovil znalca, neuspokojil sa iba s podaním písomného znaleckého posudku,
ale znalca vyslúchol na pojednávaní; účastníci konania mali možnosť klásť znalcovi otázky k záverom
vyplývajúcim zo znaleckého posudku. Aj keď posudzovaná osoba má v konaní o spôsobilosti na
právne úkony spôsobilosť konať pred súdom v plnom rozsahu, súd prvej inštancie jej v súlade s

ustanovením § 240 ods.1 C.m.p. ustanovil procesného opatrovníka. Okresným súdom ustanovená
znalkyňa mala pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu
posudzovaného, vykonala znalecké vyšetrenie posudzovaného; znalecký posudok dal odpoveď na
otázku existencie duševnej poruchy u posudzovanej osoby a zároveň na otázku, či táto porucha je
alebo nie je prechodného charakteru. Z obsahu záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa

„u posudzovaného zisťuje závažné duševné ochorenie, a to nediferencovanú schizofréniu. Jedná sa
o ochorenie trvalé, liečbou len parciálne ovplyvniteľné.“. Znalkyňa konštatovala, že: „Schizofrénia je
duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä poruchami myslenia, vnímania, emotivity a osobnosti,
ktoré následne ovplyvňujú správanie a konanie postihnutej osoby a môže vyústiť do ťažkého deficitného
syndrómu, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje jej fungovanie v rodine, v spoločnosti“. Súd prvej

inštancie v nadväznosti na uvedené závery správne ustálil, že zákonná podmienka pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, a teda, že posudzovaný trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len
prechodného charakteru, je splnená.

14.4 Okresný súd vnímal aj ústavný rozmer interpretácie ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka,

ktorý spočíva v rešpektovaní ľudskej dôstojnosti osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná;
vyplýva okrem iného z Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), z jej čl. 19 ods.1 (každý má
právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena); spôsobilosť na
právne úkony a otázky z nej vyplývajúce upravuje aj čl. 14 Ústavy (každý má spôsobilosť na práva), čl. 16
ods.2 Ústavy (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch

ustanovených zákonom), ako aj čl. 19 ods.2 Ústavy (každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života). Okrem uvedeného na posudzovanie spôsobilosti
na právne úkony má dopad aj úprava vymedzená v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

14.5 Správnosť záveru súdu prvej inštancie pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti posudzovaného v
rozsahu vymedzenom vo výroku rozsudku okresného súdu (výrok I.), bola splnená aj podľa názoru
odvolacieho súdu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vyplývajúcim z
napadnutého rozsudku, že práve v dôsledku zistenej duševnej poruchy posudzovaný je schopný
robiť len niektoré právne úkony; jeho zdravotný stav ho robí nespôsobilým právne v rozsahu, v

ktorom ho súd prvej inštancie obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, keď si opätovne osvojil
nie len závery vyplývajúce zo znaleckého posudku: „posudzovaný je spôsobilý len čiastočne robiť
právne úkony; za predpokladu dôsledného dodržiavania liečebných opatrení, ale hlavne v chránených
podmienkach by posudzovaný mohol byť schopný rozhodovania o niektorých osobných záležitostiach,ako napríklad stravovanie, obliekanie, rozhodovanie o záujmovej činnosti, o vzdelaní, osobných
vzťahoch; nie je ale schopný rozhodovania o mieste bývania, zamestnaní, nie je schopný postarať sa
o svoje osobné veci, o domácnosť, nie je schopný vybavovať osobné záležitosti s úradmi, záležitosti

týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilý rozhodovania vo veciach majetkového charakteru
(najmä vykonávanie správy vlastníctva nehnuteľností a hnuteľných vecí, nakladanie s finančnými
prostriedkami, preberanie dôchodku, uzatváranie zmlúv a pod.)“. Práve uvedené závery, ktoré
potvrdzujú aj skutkové okolnosti zistené z ďalších vykonaných dôkazov (najmä výsluch navrhovateľky,
procesného opatrovníka, rozhodnutia v konaniach o prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zariadení,

výsluch samotného posudzovaného, rozhodnutie o priznaní invalidity, listiny preukazujúce finančné
hospodárenie posudzovaného), dostatočne odôvodňujú záver o tom, že práve v dôsledku duševnej
poruchy, ktorá nie len prechodného charakteru, posudzovaný nie je schopný samostatne rozhodovať vo
všetkých oblastiach, v ktorých ho súd prvej inštancie obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Uvedené
odôvodňujú aj ďalšie závery, ktoré boli zistené súdom prvej inštancie, keď ustálil, že posudzovaný
doposiaľ neprijal svoje závažné duševné ochorenie, vo vzťahu k nemu a k liečbe je nekritický a

neobjektívny. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil, z akých dôvodov
posudzovaného považuje za nespôsobilého samostatného rozhodovania v jednotlivých oblastiach, s
týmito závermi sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne poukazuje. Prechodné zlepšenie
zdravotného stavu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebolo jednoznačne ustálené a
zrejme bolo následkom čiastočného dodržiavania liečby posudzovaným a predovšetkým skutočnosťou,

že posudzovanému bol spätne vyplatený priznaný invalidný dôchodok v sume prevyšujúcej 40.000,-
Eur; zistené hospodárenie posudzovaného s uvedenými finančnými prostriedkami však pochybnosti o
spôsobilosti samostatného rozhodovania v majetkových vzťahoch v zásade potvrdilo, už v priebehu
roka po obdržaní finančných prostriedkov bol posudzovaný nútený vstúpiť aj do úverového vzťahu. V
konečnom dôsledku duševný stav posudzovaného bol v konaní po návrhu navrhovateľky na zastavenie

konania opätovne posudzovaný aj prostredníctvom znaleckého dokazovania, zmena k iným záverom,
aké prijal súd prvej inštancie, zistená nebola.

14.6 Pokiaľ súd prvej inštancie posudzovaného obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu
uvedenomvovýrokurozhodnutia, jejehorozhodnutievecnesprávnevrátaneustanoveniaopatrovníkovi

posudzovanej v rozsahu, v akom táto bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd tiež
správne ustanovenému opatrovníkovi uložil povinnosť zasielať súdu písomné správy o stave majetku
posudzovaného tak, aby mohol byť dohľad súdu na spôsobe výkonu funkcie opatrovníka dodržaný.

15. Odvolanie posudzovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa vyplývajúcim z podaného odvolania, že neboli
splnené podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
posudzovanýtrpíduševnouporuchou,ktorániejelenprechodnéhocharakteru(bod14.3tohtorozsudku)
a zároveň, že práve táto duševná porucha ho robí nespôsobilým samostatne rozhodovať v oblasti
nakladania s majetkom, vrátane uzatvárania zmlúv a dohôd finančného a majetkového charakteru, v

oblasti rozhodovania o poskytovaní sociálnej a zdravotnej starostlivosti, konania pred štátnymi orgánmi
a organizáciami, orgánmi verejnej správy, fyzickými a právnickými osobami, v oblasti volebného práva
a poberania a nakladania s invalidným dôchodkom (bod 14.5 tohto rozsudku). Nebol tak dôvod na
zastavenie konania podľa ustanovenia § 247 ods.1 C.m.p..

15.1 Odvolateľ v podanom odvolaní tvrdil, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd takéto procesné pochybenia z obsahu spisu a obsahu napadnutého
rozhodnutia nezistil. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba vo všeobecnosti rozumieť
taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý spočíva v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, vymykajúcich sa zo zákonného a ústavnoprávneho rámca, a ktoré porušenie zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva;
judikatúravtomtosmerepoukazujepredovšetkýmnaverejnéprejednanievecizaprítomnostiúčastníkov
konania, právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na jeho predvídateľnosť, na zachovanie rovnosti účastníkov, právo na konanie súdu

spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

15.2 Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade s
ustanovením § 220 ods.2 C.s.p. odôvodnený, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázalna predmet konania, obsah a účel konania o spôsobilosti na právne úkony, vychádzal z tvrdení
navrhovateľky a zaoberal sa tvrdeniami posudzovaného. Z odôvodnenia jasne vyplýva, aké dôkazy súd
prvej inštancie vykonal, ako hodnotil vykonané dôkazy a zároveň ako vec právne posúdil; je zrejmé,

ktoré zákonné ustanovenia pri svojom rozhodovaní aplikoval. Vadou nepreskúmateľnosti napadnuté
rozhodnutie netrpí.

15.3 Súd prvej inštancie vec verejne prejednal, účastníci boli na jednotlivé pojednávania riadne
predvolávaní, okresný súd im vzájomne doručoval písomné vyjadrenia, rozsudok bol verejne

vyhlásený na pojednávaní, ktoré vyhláseniu rozsudku bezprostredne predchádzalo. Okresný súd okrem
všeobecných ustanovení aplikoval aj ustanovenia Civilného mimosporového poriadku pokiaľ ide o
konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 a nasl. C.m.p.), posudzovanému patrila
spôsobilosť v konaní samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu (§ 239 C.m.p.), okresný súd mu
ustanovil procesného opatrovníka (§ 240 ods.1 C.m.p.), posudzovaný bol o svojich procesných právach
a povinnostiach riadne poučený (§ 241 C.m.p.), okresný súd posudzovaného na pojednávaní vyslúchol,

umožnil mu vyjadriť sa aj k ostatným vykonaným dôkazom; v konaní bol ustanovený znalec, ktorý bol
na pojednávaní aj (opakovane) vyslúchnutý.

15.4 Postup súdu prvej inštancie nebol svojvoľný, okresný súd precízne postupoval podľa procesných
ustanovení procesných predpisov; spravodlivosť posudzovanému odmietnutá nebola.

16. Neobstojí ani tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniami, prípadne, že nebol zistený skutočný stav veci (§ 62 ods.1 C.m.p.). Z obsahu
je zrejmé, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal, neuspokojil sa iba s tvrdeniami navrhovateľky,
prípadne procesného opatrovníka, správne nariadil znalecké dokazovanie, ustanovil znalca, znalca na

pojednávaní aj opakovane vyslúchol. Okresný súd zároveň správne konanie na návrh navrhovateľky
nezastavil, dôvodnosť takéhoto návrhu posúdil s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie nevykonal niektoré navrhnuté
dôkazy, v odvolaní absentuje tvrdenie, ktorý z navrhnutých dôkazov okresný súd nevykonal, resp.
odmietol vykonať, prípadne nevykonanie ktorého by v rozsudku neodôvodnil.

16.1 Vo vzťahu k námietke nesprávne, prípadne neúplne zisteného skutkového stavu, odvolací súd má
zato, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, hodnotil
všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Neobstojí tvrdenie, že súd prvej inštancie
nekriticky vychádzal len z jedného vykonaného dôkazu, a to zo záverov znaleckého posudku a z

výsluchu znalca. Tento dôkaz hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými
dôkazmi, spolu so skutkovými okolnosťami zistenými výsluchom navrhovateľky, posudzovaného a
procesného opatrovníka, zistenými z listinných dôkazov. Je zrejmé, že práve komplexné hodnotenie
vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie poskytlo dostatočný podklad pre záver o naplnení
všetkých kritérií pre pozitívne rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti posudzovaného na právne úkony

v jednotlivých oblastiach. Nemožno dôvodne tvrdiť, že skutočný stav veci bol zistený nesprávne alebo
neúplne.

16.2 Ak odvolateľ tvrdil, že o rozsudku sa nedá dočítať na informačnej tabuli ministerstva a aj preto by
mal byť rozsudok neplatný, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 82a ods.1 zákona č.757/2004

Z.z., podľa ktorého súdy povinne zverejňujú právoplatné rozhodnutia vo veci samej; vzhľadom k tomu,
že je vedené odvolacie konanie, rozsudok súdu prvej inštancie doposiaľ právoplatnosť nenadobudol.
Neobstojí ani tvrdenie, že posudzovanému nebola doručená zápisnica z pojednávania, jej zaslanie
posudzovanému z obsahu spisu vyplýva (čl.601 spisu).

17. V odvolaní odvolateľ namietal aj odbornú otázku, postavenie psychiatrie, diagnostiku schizofrénie
ako duševného ochorenia a závery znalkyne, pokiaľ táto ustálila, že posudzovaný trpí duševnou
poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru.

17.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že psychiatria je všeobecne akceptovaná ako medicínsky

odbor; oblasť medicíny zameraná na diagnostiku, liečbu a prevenciu duševných, emočných a
behaviorálnych porúch. Ak ustanovenie § 10 ods.2 Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony uvádza duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, je
logické, že posúdenie, či fyzická osoba trpí duševnou poruchou, patrí psychiatrovi, ako odborníkovi vpsychiatrii. Práve psychiater je lekár špecializujúci sa na duševné zdravie vrátane duševných porúch;
práve psychiater je kvalifikovaný na posúdenie psychických a fyzických aspektov psychologických
problémov. Súd si nemôže sám posúdiť, či fyzická osoba trpí duševnou poruchou; rozhodnutie v

danom prípade záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Vedecké poznatky
v danom prípade môže zistiť a v konaní prezentovať v znaleckom posudku, resp. pri výsluchu iba
psychiater. V prípade konkrétnej ustanovenej znalkyne ide o znalkyňu, zapísanú v zozname znalcov
vedenomMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepublikypreodborzdravotníctvoafarmácia,odvetvie
psychiatria, o odbornosti ktorej tak neboli pochybnosti.

17.2 Úloha znalca je pritom vyčerpaná odborným posúdením posudzovaných skutočností; súd nemôže
hodnotiť odbornú správnosť znaleckého posudku. Súd iba hodnotí znalecký posudok ako jeden z
dôkazných prostriedkov, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými dôkazmi a
všetkým, čo počas konania vyšlo najavo. Súd môže hodnotiť osobu znalca, skutočnosť, či posudok
vychádza zo správneho skutkového stavu veci, či zodpovedá skutočnostiam, ktoré mu súd na posúdenie

určil. Môže hodnotiť, či posudok je vnútorne logický a nie je vnútorne rozporný, či si jednotlivé závery
posudkuneodporujúačiznalecvzaldoúvahyvšetkyrelevantnéinformácie.Obsahposudkusúdhodnotí
z hľadiska spoľahlivosti zdroja informácií, o ktoré sa opiera, z hľadiska presnosti a úplnosti odborných
postupov ako aj z hľadiska logických nadväzností posudku.

17.3 Pokiaľ si súd prvej inštancie osvojil závery znaleckého dokazovania je zrejmé, že nezistil žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že znalecký posudok je nesprávny a vznikla by potreba
znalecké dokazovanie doplniť. Aj podľa odvolacieho súdu znalecký posudok dal odpovede na položené
otázky, jeho závery nie sú vnútorne rozporné, prípadne v rozpore so zásadami elementárnej logiky; je
zrejmé, aké informácie znalec vzal do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku, z akých skutočností

vychádzal a aké znalecké vyšetrenie vykonal.

17.4 Odvolateľ spochybňoval diagnostický záver znalca a ponúkol vlastné vysvetlenie odmietajúce
schizofréniu ako duševnú poruchu, resp. tvrdil, že on schizofréniou netrpí, prípadne, že je účelne a
umelo udržiavaný psychofarmakami v stave, ktorý odôvodňuje pokračovanie v psychiatrickej liečbe.

K uvedenému odvolací súd uvádza, že schizofrénia je naďalej akceptovaná psychiatrická diagnóza,
ktorá označuje chronickú duševnú chorobu, ktorá rôzne ovplyvňuje správanie, myslenie a emócie.
Argumentácia posudzovaného v tomto smere iba potvrdzuje záver súdu prvej inštancie, že posudzovaný
doposiaľ neprijal svoje závažné duševné ochorenie, vo vzťahu k nemu a k liečbe je nekritický
a neobjektívny. Uvedenú diagnózu u posudzovaného potvrdzuje pritom nielen výsledok znaleckého

dokazovania, ale aj rozsiahla zdravotná dokumentácia posudzovaného; zo spisu vyplývajú závažné
stavy u posudzovaného, ktoré mali za následok hospitalizáciu posudzovaného v psychiatrickej
nemocnici, a to nielen na území Slovenskej republiky; problémy so svojím duševným stavom mal
posudzovaný aj v zahraničí (Španielsko, Holandsko).

17.5 Aj z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsiahlu argumentáciu odvolateľa snažiacu
sa spochybniť odborné závery podané znalcom a vyplývajúce zo znaleckého posudku za nenáležitú;
vrátane obvinenia navrhovateľky, prípadne ošetrujúcich psychiatrov z podania „prvej pilulky“, ktorá mala
u posudzovaného chorobu vyvolať iba za účelom, aby bola u neho ďalej umelo udržiavaná. Rozsudok
súdu prvej inštancie vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo

výrokovej časti tak považoval odvolací súd v plnom rozsahu za vecne správny.

18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že s konaním o spôsobilosti na právne úkony je spojené
konanie o ustanovenie opatrovníka; v čase vydania napadnutého rozhodnutia okresný súd správne za
opatrovníčku ustanovil navrhovateľku, ktorá spĺňala všetky zákonné predpoklady a s ustanovením za

opatrovníčku súhlasila.

18.1 Až po rozhodnutí súdu prvej inštancie ustanovená opatrovníčka z osobných dôvodov svoj súhlas na
ustanovenie za opatrovníka odvolala. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v odvolacom konaní zisťoval
iné osoby z rodinného prostredia posudzovaného, u ktorých by prichádzalo do úvahy ustanovenie za

opatrovníka a takúto osobou a ani inú fyzickú osobu, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenia za
opatrovníka a súhlasila by s vykonávaním tejto funkcie nezistil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
uznesením do konania pribral obec Tajov, v ktorej má posudzovaný hlásený pobyt a z uvedenýchdôvodov prichádzala do úvahy podľa ustanovenia § 27 ods.3 Občianskeho zákonníka ako subjekt, ktorý
môže byť posudzovanému za opatrovníka ustanovený.

18.2 Obec Tajov s ustanovením za opatrovníka posudzovanému nesúhlasila. Odvolací súd v tomto
smere prihliadal na konštantnú judikatúru, že ustanoviť fyzickú osobu do funkcie opatrovníka možno
len vtedy, ak spĺňa zákonné predpoklady a s ustanovením za opatrovníka súhlasí. Ustanovenie § 27
ods.3 Občianskeho zákonníka v prípade orgánu miestnej správy súhlas s ustanovením za opatrovníka
nevyžaduje, zo zákonného znenia vyplýva, že ak niet inej osoby, súd orgán miestne správy za

opatrovníka ustanoví (nie môže ustanoviť). Posudzovaný mal pritom trvalé bydlisko v obci Tajov,
ako navrhovateľka (Tajov 214), po konfliktných udalostiach mu navrhovateľka trvalé bydlisko zrušila,
posudzovaný má tak hlásený pobyt bezdomovca v obci Tajov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
usúdil vhodnosť ustanovenia obce Tajov za opatrovníka posudzovanému, najmä z dôvodu jeho bydliska
v uvedenej obci za súčasného konštatovania, že príbuzní posudzovaného ustanovenie do funkcie
opatrovníka odmietli a súd inú vhodnú osobu nezistil. Iba námietka, že obec na opatrovníctvo doposiaľ

nemá vytvorený potrebný aparát, nie je dôvodom, aby funkciu opatrovníka vykonávať nemohla.

18.3 Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok pokiaľ ide o ustanovenie opatrovníka
zodpovedajúcim spôsobom vo výrokoch II.-IV. zmenil reagujúc na odopretie súhlasu s opatrovníctvom
navrhovateľkou, vymedzil oprávnenia opatrovníka v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony

posudzovaného a opatrovníkovi uložil povinnosť predkladať súdu správy o hospodárení s majetkom
posudzovaného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
prvej výrokovej vete (o obmedzení spôsobilosti na právne úkony) a vo výroku o nároku na náhradu

trov konania štátu (výrok V.) postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil,
nezistiac dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní o trovách štátu
okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 251 ods.1 C.m.p.. V dôsledku skutočností, ktoré nastali
po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388
C.s.p. vo výrokoch týkajúcich sa opatrovníka zmenil, za opatrovníka ustanovil obec Tajov a vymedzil

rozsah oprávnení opatrovníka.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).