Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921010274
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5921010274.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra
2021 sťažnosť odsúdeného Y. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Nt/37/2021 z
29.9.2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Y. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Ružomberok uznesením, sp.zn. 1Nt/37/2021 zo dňa 29.9.2021 rozhodol
podľa § 411 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a) Zákona č. 475/2005 Z.z. tak, že návrh odsúdeného
Y.Y.,nar.XX.X.XXXXvL.,naposledybytomH.XXXX/XX,D.,tohočasuvovýkonetrestuodňatiaslobody
v ÚVTOS Ružomberok, na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu na výkon trestu
odňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženiadoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnym

stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/52/2017 zo dňa
30.1.2018, právoplatným dňa 4.10.2018 a rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/140/2017 zo
dňa 2.6.2021, právoplatným dňa 2.6.2021, zamieta.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate s poukazom na nasledovné:

Odsúdený Y. Y. podal návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu so stredným
stupňom stráženia na ústav s minimálnym stupňom stráženia vo vzťahu k odsúdeniu na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/52/2017 zo
dňa 30.1.2018, právoplatným dňa 4.10.2018, pre prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. (skutok

spáchal od začiatku školského roka 2016/2017 do 20.12.2016) a vo vzťahu k odsúdeniu na trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/140/2017 zo
dňa 2.6.2021, právoplatným dňa 2.6.2021, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. (spáchanie skutku
v druhom polroku školského roka 2016/2017).

Odsúdený návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňomstráženiadoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženiaodôvodnil
tým, že v minimálnom stupni stráženia má väčšiu šancu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, a teda sa dostať domov, pričom doma má 5 detí, o ktoré sa treba postarať, čo ho
motivuje k tomu, aby sa čím skôr dostal domov. Spáchanie trestnej činnosti veľmi ľutuje, vo výkone
trestu odňatia slobody si uvedomil veľa vecí. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce viesť

riadny slušný život, hlavne sa zamestnať a pomôcť deťom. Z uložených trestov odňatia slobody má
vykonaných 21 mesiacov.Na verejnom zasadnutí konanom pred okresným súdom o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu
výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený využil zákonné právo a vo veci odmietol vypovedať.
Zo správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený trest vykonáva, vyplýva, že

správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu bolo na požadovanej úrovni,
vo vzťahu k odsúdenému neboli zistené žiadne nedostatky a neboli zistené ani sklony k agresívnemu
a impulzívnemu správaniu. V dodržiavaní ústavného poriadku bol zaznamenaný len jeden, a to menej
závažný nedostatok, ktorý bol riešený pohovorom. K trestnej činnosti, za ktorú si aktuálne vykonáva
trest odňatia slobody, odsúdený zastáva kritický postoj. Odsúdený bol opakovane zaraďovaný do

práce, z ktorej bol vyradený zo zdravotných dôvodov. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, ani
disciplinárne potrestaný. Stanovené ciele programu zaobchádzania počas výkonu trestu odsúdený plní
a je predpoklad, že bude pokračovať v ich plnení aj v ústave na výkon trestu s nižším stupňom stráženia,
a preto ústav odporučil žiadosti odsúdeného vyhovieť.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 3-krát odsúdený pre prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. Opakovane 3-krát bol

tiež odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák.
Po dokazovaní vykonanom na verejnom zasadnutí okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného
Y. Y. nie sú splnené zákonné podmienky na vyhovenie jeho návrhu a rozhodnutie o zmene spôsobu
výkonu trestu odňatia slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 9 ods. 2 Zákona

č. 475/2005 Z.z. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším
stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením
do ústavu s nižším stupňom stráženia. Na pozitívne rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia
slobody do ústavu s nižším stupňom stráženia nie je obligatórny nárok, ide o nárok fakultatívny.
Odsúdený má síce vykonanú príslušnú časť trestu odňatia slobody v zmysle § 9 ods. 4 písm. a) vyššie

uvedeného zákona, t.j. tretinu trestu, avšak nespĺňa ďalšie zákonné podmienky na vyhovenie jeho
žiadosti, a to aj napriek hodnoteniu, ktoré bolo na jeho osobu podané ústavom, kde si trest odňatia
slobody vykonáva.
Okresný súd zamietavé rozhodnutie opiera o postoj odsúdeného k prejednávanému návrhu na verejnom
zasadnutí a o kriminálnu minulosť odsúdeného. V súvislosti s kriminálnou minulosťou odsúdeného

okresný súd osobitne uvádza, že Y. Y. bol opakovane odsúdený za prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže, za ktorý si trest odňatia slobody vykonáva aj v súčasnej dobe, a teda v tomto smere jeho
vyjadrenie o tom, ako sa chce starať o svoje deti, vyznieva čisto účelovo. Odsúdený sa ako špeciálny
recidivista zo svojho predchádzajúceho protiprávneho konania nepoučil. Doposiaľ počas výkonu trestu
odňatiaslobodyneboldisciplinárneodmenený,anipotrestaný.Všetkytietoskutočnostivosvojomsúhrne

potom odôvodňujú zamietnutie návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený Y. Y. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť odsúdený pri jej zahlásení ani neskôr nezdôvodnil, a to i
napriek tomu, že mu bolo riadne doručené písomne zdôvodnené rozhodnutie súdu, a teda mal možnosť

oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré súd jeho návrhu nevyhovel.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného Y. Y. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť
skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre
rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené
aj to, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia

slobody. Z týchto zistení je potom potrebné vychádzať pri rozhodnutí.

Vo veci konajúcemu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadne pochybenie v konaní, ktoré
predchádzalo vyhláseniu napadnutého uznesenia. Konajúci súd prvého stupňa zároveň dokazovanímna verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného
na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodol vecne správne a zákonne, keď návrh
odsúdeného Y. Y. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu so stredným stupňom

stráženia na ústav s minimálnym stupňom stráženia zamietol. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu a v
podrobnostiach naň odkazuje, nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného sťažnostného
súdu tvoria jednotu a pri existencii správneho a podrobne zdôvodneného rozhodnutia súdu prvého
stupňa sťažnostný krajský súd nevidí dôvod, v tomto svojom rozhodnutí znovu opakovať správne

dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa. Úlohou sťažnostného súdu, po preskúmaní vecnej správnosti
a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania ktoré mu predchádzalo, je ďalej reagovať na
sťažnostné námietky odsúdeného, ktoré však v danom prípade absentovali, nakoľko odsúdený nevyužil
právo zahlásenú sťažnosť zdôvodniť.

Krajský súd na úvod pripomína, že odsúdený Y. Y. podal návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia

slobody z ústavu so stredným stupňom stráženia na ústav s minimálnym stupňom stráženia vo vzťahu
k odsúdeniu na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Galanta, sp.zn. 2T/52/2017 zo dňa 30.1.2018, právoplatným dňa 4.10.2018, pre prečin ohrozenia
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §

138 písm. b), j) Tr. zák. (skutok spáchal od začiatku školského roka 2016/2017 do 20.12.2016) a vo
vzťahu k odsúdeniu na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Galanta, sp.zn. 2T/140/2017 zo dňa 2.6.2021, právoplatným dňa 2.6.2021, pre prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. b), j) Tr. zák. (spáchanie skutku v druhom polroku školského roka 2016/2017). Odsúdený výkon
trestu odňatia slobody nastúpil dňa 14.11.2019, predpokladaný koniec trestu má určený na 14.8.2022.

Podľa § 9 ods. 4 písm. a) Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, odsúdený môže
podaťnávrhozmenuspôsobuvýkonutrestuodňatiaslobodypreradenímlendoústavusnižšímstupňom

stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 9 ods. 2 vyššie uvedeného zákona, ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom
stráženiaplníprogramzaobchádzania,môžemusúdzmeniťspôsobvýkonutrestupreradenímdoústavu
s nižším stupňom stráženia, to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, u odsúdeného súd môže rozhodnúť o zmene
spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z vyššieho do nižšieho stupňa stráženia, ak má
vykonanú príslušnú časť trestu a súčasne odsúdený vo vyššom stupni stráženia musí plniť program
zaobchádzania. Je však potrebné poznamenať, že odsúdený aj pri splnení týchto zákonných podmienok
nemá nárok na pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody

preradením do ústavu na výkon trestu s nižším stupňom stráženia.

Krajský súd na zhrnutie uvádza, že odsúdený Y. Y. má vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť
trestu odňatia slobody a vo vyššom (strednom) stupni stráženia podľa správy ústavu plní program
zaobchádzania. V zmysle všeobecnej zákonnej definície účelu výkonu trestu odňatia slobody musí však

mať súd tiež preukázané, že účel trestu sa u odsúdeného dosiahne aj jeho výkonom v nižšom, v danom
prípade minimálnom stupni stráženia, čo však u odsúdeného naplnené nie je. Ohľadne uvedeného
krajský súd poukazuje na kriminálnu minulosť odsúdeného. Vo vzťahu k aktuálne vykonávanému trestu
odňatia slobody odsúdeným je potrebné osobitne poukázať na špeciálnu recidívu u odsúdeného, keď
odsúdenýsivsúčasnostivykonávatrestodňatiaslobodyznovuzarovnakútrestnúčinnosť(adokoncasa

jedná až o dve odsúdenia), za akú si už v minulosti trest odňatia slobody vykonával v minimálnom stupni
stráženia. Výkon trestu odňatia slobody za rovnakú trestnú činnosť v minimálnom stupni stráženia však
u odsúdeného zjavne nebol dostatočným pre dosiahnutie jeho prevýchovy a nápravy, keď odsúdený
v podstate pomerne krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 14.8.2014 znovu, a to
dokoncaopakovanespáchalrovnakútrestnúčinnosť,zaktorúsiaktuálnevykonávatrestodňatiaslobody

v strednom stupni stráženia. Odsúdený bol v minulosti dokonca opakovane vo výkone trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia (a to aj pre inú trestnú činnosť), no ani opakovaný výkon
trestu odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia, a to aj za inú trestnú činnosť neviedol u neho k
naplneniu účelu trestu pokiaľ ide o jeho nápravu a prevýchovu a za ďalšiu spáchanú trestnú činnosť muuž bol nepodmienečný trest odňatia slobody ukladaný so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Za tohto stavu pre dosiahnutie účelu trestu u odsúdeného je plne dôvodným, aby odsúdený
vo výkone trestu odňatia slobody ďalej pokračoval v strednom, prísnejšom stupni stráženia. Nemožno

tiež opomenúť nedostatočnú snahu odsúdeného preukázať polepšenie, keď odsúdený doposiaľ počas
pomerne dlhého výkonu trestu odňatia slobody nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu. Ústav na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, síce u odsúdeného
odporučil jeho preradenie do nižšieho stupňa stráženia. Ohľadne tohto však krajský súd uvádza, že
odporučenie ústavu nie je pre súd záväzné a z vyššie podrobne uvedených dôvodov je pre dosiahnutie

účelu trestu u odsúdeného nevyhnutné, aby tento ďalej vo výkone trestu odňatia slobody pokračoval v
strednom stupni stráženia.

Za tohto stavu potom krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. zamietol.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.