Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 4, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/353/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604112578
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1604112578.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, právnej veci žalobcov: 1. S.. S. E., nar. XX.XX.XXXX bytom Z. XXXX/XX, G.,

2. F.. Y. E., nar. XX.XX.XXXX bytom O. XX, XXXX W., I., obaja zast.: Pro Legis s. r. o., Staromestská
3, Bratislava proti žalovanému: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik Pliešovce, Odštepný závod
Malacky, Zámocká 7, Malacky, IČO: 31 577 920, zast.: JUDr. Renáta Barbušová, advokátka, AK so
sídlom Štúrova 13, Bratislava, o mzdových nárokoch vo výške 78 957,86 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v časti náhrady priemerného zárobku pôvodného žalobcu za obdobie od
07.02.2005 do 06.03.2006 zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca F.. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sa podanou žalobou domáhal
1. určenia neplatnosti jeho - odvolania z funkcie riaditeľa odštepného závodu S., š.p. Vojenské lesy a
majetky SR Pliešovce zo dňa 09.02.2004, 2. určenia neplatnosti jeho odvolania z funkcie vedúceho
Lesnej správy Jablonové, OZ Malacky zo dňa 27.02.2004, 3. určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru uzavretého medzi ním a žalovaným zo dňa 19.04.2004, 4. náhrady mzdy, 5.
doplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v počte 1 deň, na ktorú mu vznikol nárok v
roku 2003, umožnenia vyčerpania dovolenky v počte 25 dní, na ktorú mu vznikol nárok v roku 2004,

resp. vyplatenia náhrady za túto dovolenku, 6. poskytnutia vecných, odevných náležitostí, 7. doplatenia
finančného príspevku - náhrady za nezabezpečenie stravovania, 8. vykonania dodatočných odvodov
dane z príjmu a odvodov do fondov zdravotnej a sociálnej poisťovne, 9. umožnenia protokolárneho
odovzdania funkcie riaditeľa ku dňu 09.02.2004.

2. Pôvodný žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že u žalovaného začal pracovať od 01.09.1972 ako
„samostatný lesný technik“. Dňom 01.01.1996 bol vymenovaný do funkcie „vedúceho Lesnej správy

Jablonové, OZ Malacky“. Dňom 01.11.1996 ho riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR v
Pliešovciach (ďalej len š.p. VLaM SR) vymenoval v súlade s čl. 19 Organizačného poriadku š.p. VLaM
SR do funkcie riaditeľa odštepného závodu Malacky, menovacím dekrétom č.j.: XXXX/V./X. zo dňa
21.10.1996. Týmto dňom mu tak vznikol pracovný pomer pre výkon funkcie riaditeľa odštepného závodu,
ktorý s ním uzatvoril riaditeľ š.p. v zmysle čl. 10 Organizačného poriadku. Za celé obdobie tejto jeho
funkciemuneboliústnouanipísomnouformouvytknuténedostatkyvjehopráci.Dňa09.02.2004obdržal
„Dekrét o odvolaní z funkcie riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR Pliešovce“, podľa ktorého bol odvolaný

z funkcie riaditeľa OZ Malacky dňom 09.02.2004 v súlade s čl. 19 Organizačného poriadku š.p. VLaM
SR Pliešovce bez uvedenia dôvodov odvolania. Pôvodný žalobca poukázal na právnu úpravu, ktorá
vznikla účinnosťou zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce od 01.04.2002 a to na tú skutočnosť, že nová
právna úprava neplatí na pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním. Pôvodný žalobcaďalej v písomnej žalobe zdôvodňoval z akých príčin je podľa jeho názoru neplatné jeho odvolanie z
funkcií riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR Pliešovce a z funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové OZ
Malacky a z akých dôvodov je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného

zo dňa 19.04.2004. Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalobca žiadal o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru s ním zo strany žalovaného, žiadal žalovaného zaviazať aj na náhradu
mzdy v mesačnej výške 65 000,- Sk za obdobie od 16.03.2004, až do času, keď mu žalovaný umožní
pokračovať v práci, resp. ukončí s ním platne pracovný pomer. Po zrušení prvostupňového rozsudku
zo dňa 09.09.2005 pôvodný žalobca žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie náhrady mzdy

za obdobie od 06.05.2004 do rozhodnutia súdu. Bol toho názoru, že nepochybne je splnený jeho nárok
na 9 mesačnú náhradu mzdy a ďalej bol tiež toho názoru, že mu patrí náhrada mzdy i po tejto lehote.
Žalovaný ho totiž nechal v neistote. Spôsobom ako s ním ukončil pracovný pomer pôvodný žalobca
utrpel nielen finančnú ujmu, ale aj sociálnu, spoločenskú a zdravotnú ujmu. Pôvodný žalobca uviedol
ďalej,žepočasdobytrvaniasúdnehosporubolodkázanýibanasvojeúspory.Másíceživnosť,alepríjmy
zo živnosti mu nepostačovali na živobytie, čo doložil daňovými priznaniami za toto obdobie. Pôvodný

žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na svoj zhoršený zdravotný stav, vek, a okolnosti za akých bol s ním
skončený pracovný pomer. Táto skutočnosť v danom regióne bola všeobecne známa a to pôvodného
žalobcu postavilo do zlého svetla u potencionálnych zamestnávateľov. Pôvodný žalobca sa domáhal aj
ďalších nárokov, tak ako je to uvedené vyššie.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Bol toho názoru, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa Odštepného
závodu žalovaného v Malackách zo dňa 09.02.2004 a odvolanie z funkcie vedúceho Lesnej správy
Jablonové, OZ Malacky zo dňa 27.02.2004 bolo v súlade s jeho internými predpismi a aj zákonné.
Žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 14 Zák. o štátnom podniku, v zmysle ktorého je riaditeľ š.p.
oprávnený vymenovať a odvolať tých zamestnancov podniku, ktorí sú mu priamo podriadení, a to aj

bez uvedenia dôvodu. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 a ust. § 42 ods.
2 platného Zákonníka práce, v zmysle ktorého je odvolanie z funkcie, predpokladom pre výkon ktorej
je predchádzajúce vymenovanie zamestnanca do takejto funkcie, výpovedným dôvodom zo strany
zamestnávateľa. Je potom zrejmé, že je možné odvolať zamestnanca z funkcie a je tiež zrejmé, že
odvolanie z funkcie bolo vykonané oprávnenou osobou. Takéto odvolanie z funkcie je preto platné.

Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nejde o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru
v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce a preto je potrebné, aby žalobca, v prípade určovacích
nárokov, keďže sa jedná o určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. preukázal naliehavý právny
záujem na takomto určení, nakoľko prípustnosť takejto žaloby nie je daná ust. § 77 Zákonníka práce.
Toto však žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal. Čo sa týka nároku žalobcu (pôvodného),

ktorým žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru s ním zo strany žalovaného je neplatné,
žalovaný vychádzal z toho, že po odvolaní z funkcie riaditeľa bude zaradený na predchádzajúcu
pracovnú pozíciu. Túto pracovnú pozíciu však pôvodný žalobca odmietol vykonávať a na toto pracovné
miesto nenastúpil. Žalovaný nesúhlasil ani s návrhom pôvodného žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy
vovýške65000,-Skmesačnezaobdobieododňa16.03.2004dočasu,kedyžalovanýumožnížalobcovi

pracovať alebo s ním platne skončí pracovný pomer z dôvodu, že právo na zaplatenie náhrady mzdy
v sume priemerného zárobku patrí odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, čo sa však stalo až 06.05.2004. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že pôvodnému
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady mzdy v súlade s ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce len
za obdobie 9 mesiacov. V opačnom prípade by bol pôvodný žalobca neprimerane zvýhodnený, nakoľko

takýto príjem by v pracovnom pomere so žalovaným nedosiahol ani v prípade, ak by nedošlo k jeho
okamžitémuskončeniu.Žalovanýnesúhlasilanisďalšíminárokmipôvodnéhožalobcuuvedenýmivyššie
pod bodmi 5 až 9.
4. Prvostupňový súd o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 09.09.2005. Určil, že odvolanie pôvodného
žalobcu z funkcie riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce zo dňa 09.02.2004 a odvolanie z

funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové OZ Malacky zo dňa 27.02.2004 sú neplatné. Súd ďalej
určil, že je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru s pôvodným žalobcom zo dňa 19.04.2004.
Súd napokon žalovanému uložil povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi náhradu mzdy v mesačnej
výške 65 000,- Sk za obdobie od 16.03.2004 až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci,
prípadne, keď s ním skončí platne pracovný pomer. Ďalšie nároky pôvodného žalobcu súd zamietol.

Súd rozhodol aj o náhrade trov konania a poplatkovej povinnosti.

5. Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie žalovaný a to čo do výroku o určení „neplatnosti
odvolaniapôvodnéhožalobcuzfunkcieriaditeľaOZMalackyš.p.VLaMSRPliešovcezodňa09.02.2004a neplatnosti odvolania pôvodného žalobcu z funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové OZ Malacky
zo dňa 27.02.2004, do výroku o zaplatení náhrady mzdy, do výroku o náhrade trov prvostupňového
konania a do výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

6. Pôvodný žalobca odvolanie nepodal.
7. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 2Co/122/2006 zo dňa 29.09.2006 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uložil prvostupňovému súdu v ďalšom
konaní sa dôsledne zaoberať otázkou danosti naliehavého právneho záujmu pôvodného žalobcu na

určení neplatnosti jeho odvolania z funkcie riaditeľa OZ Malacky zo dňa 09.02.2004 a na určení
neplatnosti odvolania pôvodného žalobcu z funkcie vedúceho lesnej správy Jablonové OZ Malacky zo
dňa 27.02.2004 a uviesť svoj záver o danosti naliehavého právneho záujmu, alebo o jeho nedostatku
na požadovanom určení. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy súd prvého stupňa za čas presahujúci 9
mesiacov odo dňa 06.05.2004 má prihliadnuť v súlade s § 79 ods. 2 Zák. práce na predpoklady pre
prípadné vyplatenie náhrady mzdy aj za čas presahujúci 9 mesiacov. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd

prvého stupňa má priznať náhradu mzdy odo dňa 06.05.2004 a zdôvodniť akým spôsobom dospel k
zisteniu priemerného zárobku žalobcu.
8. Okresný súd preto vo veci konal ďalej a opäť rozhodol rozsudkom zo dňa 05.06.2007. Rozhodol tak,
že súd návrh pôvodného žalobcu v časti, ktorou žiadal určiť, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa OZ
Malacky, š.p. VLaM SR, Pliešovce zo dňa 09.02.2004, je neplatné, zamietol. Súd konanie o návrhu

pôvodného žalobcu v časti, ktorou žiadal určiť, že jeho odvolanie z funkcie vedúceho Lesnej správy
Jablonové, OZ Malacky zo dňa 27.02.2004, je neplatné, zastavil, keďže v tejto časti pôvodný žalobca
zobral svoj návrh späť. Súd ďalej uložil žalovanému povinnosť pôvodnému žalobcovi zaplatiť náhradu
priemerného zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 05.06.2007 v sume 2.378.684,50 Sk a ďalej súd
rozhodol o trovách konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie pôvodný žalobca, aj žalovaný.

9. Pôvodný žalobca sa odvolal proti tomu výroku rozsudku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh v časti, v
ktorej žiadal určiť, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR, Pliešovce zo dňa
09.02.2004 je neplatné a aj proti výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania.
10. Žalovaný sa odvolal proti výroku rozsudku súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade mzdy v súvislosti

s neplatným skončením pracovného pomeru. Ďalej sa odvolal proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o
náhrade trov konania a o výroku, ktorým bolo rozhodnuté o poplatkovej povinnosti.
11. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom, č.k. 7Co/28/07 zo dňa 16.06.2009 tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh pôvodného žalobcu o určenie, že
jeho odvolanie z funkcie riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR, Pliešovce zo dňa 09.02.2004 je neplatné,

potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v
rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
12. Odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne zaoberal nárokmi uplatnenými pôvodným
žalobcom. Konštatoval v dôvodoch svojho rozhodnutia, že náhrada mzdy žalobcovi môže patriť len od
06.05.2004, keď žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a to vyrátaná

z priemerného zárobku za rozhodujúce obdobie, ktorým bol prvý štvrťrok 2004. Odvolací súd však
vytkol prvostupňovému súdu, že nesprávne bol vyrátaný priemerný zárobok pôvodného žalobcu za
rozhodujúce obdobie, keďže súd prvého stupňa vychádzal zo zárobku riaditeľa odštepného závodu
v celom danom období, hoci pôvodný žalobca túto funkciu už nemohol od 10.02.2004 vykonávať.
Konštatoval ďalej, že už v priebehu konania na súde prvého stupňa zostalo nepochybným to, že dňa

06.03.2006 bolo právoplatne súdom vyslovené, že rozviazanie pracovného pomeru dňom 20.04.2004
zo strany žalovaného s pôvodným žalobcom bolo neplatné, a teda pracovný pomer trval naďalej. Krajský
súdtedakonštatoval,ženeboldanýžiadenzákonnýdôvodnarozhodovanieonáhrademzdypôvodného
žalobcu v čase od 07.03.2006 naďalej a keďže súd prvého stupňa tak rozhodol, v tejto časti postupoval
nesprávne. Ďalej súd poukázal na ustanovenie § 79 ods. 2 Zák. práce a vytkol súdu prvého stupňa, že

sa nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre záver, že náhrada mzdy patrí pôvodnému
žalobcovi v plnej výške a aj nad čas uvedený v ust. § 79 ods. 2 Zák. práce. Krajský súd konštatoval,
že tá skutočnosť, že sa pôvodnému žalobcovi nedarilo v podnikateľskej činnosti sama o sebe a bez
ďalšieho nezakladá jeho nárok na náhradu mzdy v plnej výške v súvislosti s neplatným rozviazaním
pracovného pomeru. Konštatoval tiež, že bolo potrebné zaoberať sa aj chovaním pôvodného žalobcu,

ako sa zaujímal o prácu u žalovaného, prečo neprijal pracovnú pozíciu pred vymenovaním za riadiaceho
pracovníka a ďalšími skutočnosťami. Keďže rozsudok súdu prvého stupňa neobsahoval vyššie uvedené
dôvody a úvahy, súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred ním a teda realizovať tieprocesné práva, ktoré im O.s.p. priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany, ich práv a práv
chránených záujmov.
13. Krajský súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zabezpečiť za aktívnej účasti žalovaného

mzdové listy pôvodného žalobcu za rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného zárobku pôvodného
žalobcu, resp. jeho pravdepodobného zárobku. Ďalej konštatoval, že pôvodnému žalobcovi patrí
náhrada mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru maximálne za čas od 06.05.2004,
kedy oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, do 06.03.2006, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného

pomeru. Ďalej uložil prvostupňovému súdu dôsledne sa zaoberať pri rozhodovaní aj otázkou, či v zmysle
návrhu žalovaného pôvodnému žalobcovi možno vôbec priznať náhradu mzdy aj nad čas uvedený v
ustanovení § 79 ods. 2 Zák. práce, resp. túto znížiť.
14. Prvostupňový súd ďalej v konaní rozhodol svojim rozsudkom zo dňa 08.04.2010 tak, že žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu priemerného zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 06.02.2005 v
sume 7 535,05 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu

zamietol. Pôvodný žalobca sa pritom žalobou domáhal náhrady priemerného zárobku za obdobie od
06.05.2004 do 06.03.2006 s poukazom na ust. § 79 ods. 1 Zák. práce a ďalej sa domáhal náhrady mzdy
za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008, v tomto prípade s poukazom na ust. § 142 ods. 3 Zák. práce.
Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy rozhodnutie KS BA sp. zn. 7Co/28/2008 podľa, ktorého nie
je daný žiaden zákonný dôvod pre rozhodnutie v prospech pôvodného žalobcu o náhrade mzdy v čase

od 07.03.2006 naďalej. Od tohto obdobia, keďže pôvodný žalobca stále nepracoval, mohlo by ísť len o
prekážky v práci na strane pôvodného žalobcu alebo žalovaného, čo však nie je predmetom tohto sporu.
V tomto prípade ani nejde o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 1
Zák. práce. Súd preto priznal pôvodnému žalobcovi podľa ust. § 79 ods. 1 Zák. práce náhradu mzdy za
obdobie od 06.05.2004 do 05.02.2005, t. j. za 9 mesiacov. Súd uviedol v tomto svojom rozsudku akým

spôsobom dospel k výške náhrady mzdy. Súd teda nepriznal pôvodnému žalobcovi právo na náhradu
mzdy za obdobie od 07.02.2005 do 06.03.2006 a ani za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008.
15. Proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 09.04.2010 sa odvolal žalobca. Pôvodný žalobca
považoval rozsudok OS Malacky č. k. 5C/353/2008-390 zo dňa 08.04.2010 za nezákonný a nesprávny,
pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Pôvodný žalobca podaním zo dňa 16.09.2009 upresnil a rozšíril svoju žalobu tak, že požadoval od
žalovaného náhradu priemerného zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 06.03.2006 vo výške 46 754,62
Eur v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zák. práce a za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008 náhradu mzdy vo
výške 62 990,84 eur v zmysle ust. § 142 ods. 3 Zák. práce. Pôvodný žalobca nesúhlasil so spôsobom
výpočtu priznanej výšky náhrady mzdy a nesúhlasil ani s obdobím za ktoré mu bola náhrada mzdy

priznaná. Bol toho názoru, že mu patrí nie iba do 06.02.2005 (od 06.05.2004), ale až do 06.03.2006.
Vychádzal pri tom z toho, že má zákonný nárok na náhradu mzdy odo dňa oznámenia, že trvá na
ďalšom zamestnávaní a to až do doby, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo dôjde
k platnému skončeniu pracovného pomeru. Pôvodný žalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu, že
konal v rozpore s dobrými mravmi, keď od roku 1995 bol živnostníkom bez súhlasu žalovaného a že

neprijal pracovnú pozíciu, ktorú mu žalovaný ponúkal. Bol toho názoru, že povinnosť zamestnávateľa
poskytnúť náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1, 2 Zák. práce má sankční charakter a súd nedostatočne
odôvodnil, prečo by pôvodný žalobca nemal mať nárok na náhradu mzdy aj po 06.02.2005. Pôvodný
žalobca bol toho názoru, že to bol práve žalovaný, ktorý hrubým spôsobom a dešpektom voči nemu
neustálym porušovaním záväzných ustanovení Zákonníka práce konal v hrubom rozpore so zákonom

a dobrými mravmi. Pôvodný žalobca podal svoje odvolanie v plnom rozsahu a žiadal, aby Krajský súd v
Bratislave rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného k náhrade jeho priemerného zárobku za obdobie
od 06.05.2004 do 06.03.2006 vo vyššie uvedenej výške a tiež za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008
tiež vo vyššie uvedenej výške.
16. Krajský súd v Bratislave rozsudok OS Malacky č. k. 5C/353/2008-390 zo dňa 08.04.2010 zrušil

v napadnutej zamietajúcej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd
konštatoval, že prvostupňovým rozsudkom zo dňa 09.09.2005 už súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.04.2004 je neplatné. Odvolací súd uviedol tiež v dôvodoch
svojho rozhodnutia, že súd prvej inštancie pochybil pri určení výšky náhrady priemerného zárobku, keď
mu priznal sumu 7 535,05 Eur. Uložil súdu prvého stupňa zabezpečiť a vyžiadať od žalovaného mzdové

listy žalobcu za rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného zárobku pôvodného žalobcu, resp. jeho
pravdepodobného zárobku a to v súlade s ust. § 134 Zák. práce. Súd totiž pri svojom rozhodnutí
vychádzal len z podkladov žalovaného, tých, ktoré boli poskytnuté prostredníctvom vtedajšieho PZ
žalovaného zo dňa 16.02.2010. V tomto smere súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa zanepreskúmateľný. Ďalej uložil prvostupňovému súdu opätovne zdôvodniť správanie sa pôvodného
žalobcu, teda to ako a kedy sa zaujímal o prácu, prípadne koho kontaktoval u samotného žalovaného, z
akých dôvodov neprijal pracovnú pozíciu, ktorú vykonával ešte predtým ako bol vymenovaný do funkcie

riaditeľa odštepného závodu resp. vedúceho Lesnej správy, keď pôvodný žalobca, ako to už konštatoval
odvolací súd, žiadnu odbornú prácu funkcie riaditeľa odštepného závodu, resp. vedúceho Lesnej správy
nevykonával. Druhostupňový súd považoval tiež za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcov v 1. a 2.
rade v tom, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v časti,
v ktorej sa žalobcovia domáhali ďalšieho nároku náhrady mzdy v súvislosti s ust. § 142 ods. 3 Zák.

práce bolo totiž potrebné podanie pôvodného žalobcu, v zastúpení jeho PZ podaním zo dňa 28.09.2009
došlé súdu 30.09.2009 označené ako upresnenie návrhu posúdiť buď ako nový návrh, resp. o tomto
návrhu rozhodnúť, keďže súd tak doteraz neurobil a ide pritom o podstatnú zmenu, resp. doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej doplneniami, výsluchom účastníkov a
ich právnych zástupcov, písomným vyjadrením k žalobe, dekrétom o vymenovaní pôvodného žalobcu

do funkcie Lesnej správy Jablonové č.j.: 11/PSÚ/l996 z 01.01.1996, dekrétom o vymenovaní pôvodného
žalobcu do funkcie riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce č.j.: 1928/R/l996 z 25.10.1996,
dekrétom o odvolaní pôvodného žalobcu z funkcie riaditeľa OZ Malacky č.j.: 24/02/VpaM/0/2004 z
09.02.2004, s trestným oznámením pôvodného žalobcu na Ing. Róberta Repiského z 09.02.2004,
s dekrétom o odvolaní pôvodného žalobcu z funkcie vedúceho LS Jablonové č.j.: 15/PSÚ/2004 z

27.02.2004, so zápisom zo 16.03.2004 z prerokovania ďalšieho pracovného zaradenia pôvodného
žalobcu po jeho odvolaní, s dokladmi zaslanými žalovaným pôvodnému žalobcovi, so stanoviskom
pôvodného žalobcu k odvolaniu - pokusom o zmier z 19.03.2004, s odpoveďou žalovaného na pokus o
zmier č.j.: 629R/2004 z 24.03.2004, s výzvou žalovaného č.j.: 22/PSÚ/2004 zo 17.03.2004, s okamžitým
skončením pracovného pomeru č.j.: 28/PSÚ/2004 z 20.04.2004, so stanoviskom pôvodného žalobcu k

okamžitému skončeniu pracovného pomeru z 03.05.2004, s Organizačným poriadkom š.p. VLaM SR
Pliešovce z 19.12.1996, s potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2007
predložených pôvodným žalobcom, výpisom z jeho živnostenského registra, dokladom o okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 26.08.2008, dokladom o prerokovaní okamžitého skončenia
pracovného pomeru odborovým orgánom zamestnávateľa zo dňa 14.08.2008, zápisom z prerokovania

ďalšieho pracovného zaradenia Ing. Ľubomíra Huťana zo dňa 30.07.2008, dohodou o zmene pracovnej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi zo dňa 15.01.1980, 01.09.1986, s odvolaním žalovaného proti
prvostupňovému rozsudku a s vyjadrením pôvodného žalobcu k odvolaniu, s uznesením KS Bratislava
sp.zn. 2Co 122/2006 zo dňa 29.09.2006, rozsudkom KS Bratislava sp.zn. 7Co 28/2007 zo dňa
16.06.2009, uznesením KS Bratislava sp. zn. 14Co/819/2014 zo dňa 22.05.2018 a zo dňa 31.07.2017 z

č.l. 580, uznesením OS Malacky sp. zn. 4C/351/2009 zo dňa 17.05.2011 a uznesením KS Bratislava sp.
zn. 3Co/349/2011 zo dňa 31.10.2011, uznesením OS Malacky sp. zn. 12D/271/2014 zo dňa 21.01.2019,
jednotlivými odvolaniami strán sporu proti rozhodnutiam OS v Malackách, Krajského súdu v Bratislave
a s ďalším obsahom spisu a zistil tento stav veci:

18. Pôvodný žalobca bol vymenovaný dňom 01.11.1996 do funkcie riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM
SR Pliešovce dekrétom o vymenovaní zo dňa 25.10.1996, č.j.: 1928/R/96. Dekrétom o vymenovaní do
funkcie zo dňa 01.01.1996 č.j.: ll/PSÚ/96 bol pôvodný žalobca vymenovaný dňom 01.01.1996 do funkcie
vedúceho Lesnej správy Jablonové, Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. OZ Malacky. Dekrétom o

odvolaní z funkcie vydaným Ing. Miroslavom Hríbom, PhD., poverený riadením š.p. VLaM SR Pliešovce
č.k. 24/02/VpaMO/2004 zo dňa 09.02.2004 bol pôvodný žalobca dňom 09.02.2004 odvolaný z funkcie
riaditeľa odštepného závodu Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce. V tomto dekréte sa uvádza, že ďalšie
pracovnézaradeniepôvodnéhožalobcuod10.02.budevzmyslezák.č.311/2001Z.z.azák.č.111/1990
Zb. a výška mzdy pôvodného žalobcu bude stanovená mzdovým výmerom. Dekrétom o odvolaní z

funkcievydanýmriaditeľomVLaMSROZMalackyF..V.V..j.:XX/K./XXXX bolpôvodnýžalobcaodvolaný
dňom 16.03.2004 z funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové, OZ Malacky. V tomto dekréte sa uvádza,
že ďalšie pracovné zaradenie pôvodného žalobcu od 16.03.2004 bude v zmysle ust. zák. č. 311/2001
Z.z. v platnom znení a zák. č. 111/1990 Zb. v platnom znení a pracovnej zmluvy uzavretej s pôvodným
žalobcom zodňa31.08.1992ajejposlednéhododatku.VzmyslepracovnejzmluvyriaditeľVLaMSROZ

Malacky zaradil pôvodného žalobcu na funkciu samostatný technik výroby na LS Jablonové. Pôvodný
žalobca písomne listom zo dňa 19.03.2004 oznámil svoje stanovisko poverenému riaditeľovi žalovaného
k svojmu odvolaniu z funkcie. Pôvodný žalobca vo svojom liste zo dňa 19.03.2004 uvádza, že považuje
právny úkon, ktorým bol odvolaný z funkcie riaditeľa OZ Malacky za neplatný a ďalej trvá na tom,aby mu bola pridelená práca podľa menovacieho dekrétu, ktorým bol do funkcie riaditeľa odštepného
závodu vymenovaný. Ďalej pôvodný žalobca vo svojom liste označenom ako pokus o zmier uvádza,
že podmienky, ktoré mu boli ponúknuté na rokovaní dňa 16.03.2004 sú pre neho neprijateľné, pretože

ponúkaná pracovná pozícia „samostatného technika“ ho odborne vracia do obdobia, kedy v profesii
začínal a absolútne nezohľadňuje jeho vzdelanie, prax a pracovné skúsenosti z riadiacej a organizačnej
práce. Pôvodný žalobca vo svojom liste vyjadruje aj nesúhlas s odvolaním z funkcie vedúceho Lesnej
správy Jablonové a uvádza aj dôvody, prečo odmietol možnosť skončenia svojho pracovného pomeru
so žalovaným dohodou. Na list pôvodného žalobcu zo dňa 19.03.2004 odpovedal poverený riaditeľ

žalovaného a konštatoval, že z funkcie riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce bol odvolaný v
zmysle platného zák. č. 111/1990 Zb., zák. č. 311/2001 Z.z. a Organizačného poriadku š.p. VLaM SR
Pliešovce. Pôvodnému žalobcovi ďalej bolo oznámené, že jeho ďalšie pracovné zaradenie bude riešiť
riaditeľ OZ Malacky, ktorému tieto kompetencie náležia. Riaditeľ š.p. VLaM SR OZ Malacky oznámil
listom zo dňa 17.03.2004 pôvodnému žalobcovi, že dňa 16.03.2004 bolo s ním prejednané jeho ďalšie
pracovné zaradenie a keďže nenastúpil do zamestnania, neprítomnosť v práci vedú ako absenciu. Dňa

19.04.2004 pod č.j.: 28/PSÚ/2004 bol s pôvodným žalobcom okamžite skončený pracovný pomer podľa
ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo
v tom, že bez ospravedlnenia a bez udania dôvodu neospravedlnene zameškal pracovné zmeny v
čase od 16.03.2004 do 19.04.2004, čím sťažil organizáciu práce na pracovisku. Pôvodný žalobca vo
svojom liste zo dňa 03.05.2005 adresovanom riaditeľovi š.p. VLaM SR OZ Malacky napísal, že dňa

20.04.2004obdržaloznámenieookamžitomskončenípracovnéhopomeruaďalejmuoznámil,žedôvod
ani formu okamžitého skončenia pracovného pomeru neakceptuje, že konanie žalovaného proti svojej
osobe považuje za účelové a vykonštruované a oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

19. Prvostupňovým rozsudkom zo dňa 09.09.2005 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru

s navrhovateľom zo dňa 19.04.2004 je neplatné. Pôvodný žalobca ani žalovaný proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie nepodali a je preto právoplatné.
20. Podľa čl. 2 Základných zásad Zák. práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu
vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti

zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spolu zamestnancov.
21. Podľa § 251 ods. 1 Zák. práce v znení účinnom od 01.04.2004, zákon č. 311/2001 Z.z., ktorý
zrušil zákon č. 65/1965 Zb. (Zákonník práce), ďalej len Zákonník práce, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 01.04.2002 sa posudzujú podľa doterajších

predpisov.
22. Podľa § 252 ods. 1 Zák. práce, pracovné pomery, ktoré boli založené voľbou alebo vymenovaním
podľa § 27 ods. 3-5 Zák. práce pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za
pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona.
23. Podľa § 42 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.
24. Podľa § 42 ods. 2 Zák. práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v

priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
25. Podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak prestal spĺnať požiadavky podľa § 42 ods. 2.
26. Podľa § 47 ods. 3 písm. a) zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak

zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi.
27. Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
28. Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada

mzdy presahuje 9 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 9 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať;
súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tom čase zamestnaný u iného
zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce
nezapojil.

29. Podľa § 19 ods. 1 Zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku riaditeľa vymenuje zakladateľ na základe
výberového konania.

30. Podľa § 19 ods. 3 Zák. č. 111/1990 Zb. riaditeľ riadi činnosť podniku a ako štatutárny orgán koná
vo všetkých jeho veciach; zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom v správe podniku.

Riaditeľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
podniku,najmäjepovinnýzaobstaraťsiaprirozhodovanízohľadniťvšetkydostupnéinformácietýkajúce
sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo podniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami

podniku.

31. Podľa § 19 ods. 14 Zák. č. 111/1990 Zb. riaditeľ vymenúva a odvoláva svojho zástupcu z radov
zamestnancov podniku, ktorý ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a
povinností. Ak riaditeľ určí viacerých zástupcov, určí aj poradie, v akom ho zastupujú. Ďalej vymenúva

a odvoláva ďalších sebe priamo podriadených zamestnancov podniku.

32. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

33. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo.

34. Podľa § 141 C.s.p., ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení z meny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143
ods. 2.

35. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne potom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

36. Podľa § 143 ods. 1 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

37. Podľa § 143 ods. 2 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej
žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

38.Podľa§379C.s.p.odvolacísúdjerozsahomodvolaniaviazanýokremprípadovuvedenýchvzákone.

39. Podľa § 380 C.s.p. ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

40. Podľa § 381 C.s.p. odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

41. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
42. Pôvodný žalobca sa svojím návrhom domáhal náhrady priemerného zárobku za obdobie od

06.05.2004 do 06.03.2006 s poukazom na ust. § 79 ods. 1 Zák. práce a ďalej sa domáhal náhrady mzdy
za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008 s poukazom na ust. § 142 ods. 3 Zák. práce. Krajský súd v
Bratislave vo svojom rozsudku, sp.zn. 7Co/28/07, ale uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia, že nie je
daný žiaden zákonný dôvod na rozhodnutie pôvodného žalobcu o náhrade mzdy v čase od 7.3.2006naďalej. Od tohto obdobia, keďže pôvodný žalobca ďalej nepracoval, by mohlo ísť len o prekážky v práci
na strane žalobcu alebo žalovaného, čo ale nie je predmetom tohto sporu. V tomto prípade nejde o
nárok, z neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle vyššie cit. § 79 ods. 1 Zák. práce. Muselo

by sa jednať v tejto časti o samostatnú žalobu. V rámci uzavretej - pracovnej zmluvy žalovaný ponúkol
pôvodnému žalobcovi nové pracovné zaradenie, ktoré však odmietol.

43. Súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu predovšetkým rozhodol o ďalšom nároku pôvodného
žalobcu na náhradu mzdy a to za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008. Súd s poukazom na vyššie

citované ustanovenia § 139 až § 143 ods. 2 nepripustil zmenu žalobného návrhu o žalobu o náhradu
mzdy od 07.03.2006 do 25.08.2008. Predmetom konania od podania žaloby totiž boli všetko iba
nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1, ods. 2 Zák. práce. O týchto
nárokoch už rozhodoval a rozhodol jednak prvostupňový súd ako aj odvolací súd. Pôvodne sa žalobca
domáhal 9 čiastkových nárokov, pričom je už rozhodnuté právoplatne o všetkých okrem náhrady mzdy
po 06.02.2005. Celé doterajšie konanie a dokazovanie bolo zamerané práve na nároky súvisiace

s neplatným rozviazaním pracovného pomeru pôvodného žalobcu žalovaným. V žiadnom prípade
predmetom konania neboli a ani nemôžu byť nároky podľa § 142 ods. 3 Zák. práce. Preto súd zmenu
žaloby nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe (§ 238 C.s.p.). Súd o nepripustení zmeny
žaloby rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 05.10.2021.

44. Vzhľadom na vyššie cit. ust. § 19 ods. 14 Zák. č. 111/1990 Zb. je zrejmé, že právom riaditeľa
štátneho podniku je vymenovať aj odvolať sebe priamo podriadených zamestnancov podniku. Je teda
zrejmé,žezamestnanecvykonávajúciurčitúfunkciunemánaňuprávnynárok,môžebyťodvolaný.Takto
sa postupovalo aj v prípade pôvodného žalobcu. Odvolaním pôvodného žalobcu z funkcie sa nestalo

neistým jeho právne postavenie, keďže naďalej zostal v pracovnom pomere a teda neexistoval ani
dostatok právneho záujmu na určení neplatnosti odvolania z určitej funkcie na čo napokon (na zotrvanie
vo funkcii neobmedzene), nie je právny nárok. Preto súd po zrušení rozsudku zo dňa 09.09.2005
zamietol návrh pôvodného žalobcu v časti, ktorou žiadal určiť, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa OZ
Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce zo dňa 09.02.2004 je neplatné.

í
45. Podľa vyššie cit. ust. § 79 ods. 1,2 Zák. práce súd priznal pôvodnému žalobcovi náhradu mzdy za
obdobie od 06.05.2004 do 06.02.2005, t. j. za 9 mesiacov (§ 79 ods- 2 Zák. práce účinného v čase
vzniku nároku. Súd vo svojom rozsudku zo dňa 08.04.2010 vysvetlil akým spôsobom dospel k výške
náhrady priemerného zárobku pôvodného žalobcu za obdobie od 06.05.2004 do 06.02.2005. Odvolací

súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 14Co/819/2014 zo dňa 22.05.2018 výpočet náhrady priemerného
zárobku pôvodného žalobcu za priznané obdobie spochybnil, preto lebo sa súd spoľahol na doklady
predložené PZ žalovaného, rozsudok však v tejto časti nezrušil. Treba teda konštatovať, že odvolací
súd buď nerozhodol o celom odvolaní, alebo je nutné konštatovať, že v časti prvého výroku rozsudku
prvostupňového súdu zo dňa 08.04.2010 z č.l. 390 je v tejto časti rozsudok právoplatný. Odvolací súd

vo svojom uznesení sp. zn. 14Co/819/2014 zo dňa 22.05.2018 v odsekoch čísla 24 a35 jasne uvádza,
že súd rozsudok zrušil iba v zamietajúcej časti. Povinnosťou prvostupňového súdu je preto vec znovu
prejednať v zrušenom rozsahu a to v rozsahu, či patrí pôvodnému žalobcovi náhrada mzdy aj za dlhšie
obdobie ako 9 mesiacov.

46.Pozrušenírozsudkusúduprvéhostupňazodňa08.04.2010užžalobcoviav1.a2.radežiadneďalšie
dôkazy nepredložili. Uviedli, že nemajú k dispozícii žiadne doklady, ktorými by sa dalo preukazovať, že
pôvodnýžalobcasanejakýmspôsobomuchádzaloprácuužalovaného,prípadnečisaoprácuzaujímal.
Žalobcovia v 1. a 2. rade boli toho názoru, že to bol práve žalovaný, ktorý so žalobcom nekomunikoval.
Vec nebola rozhodnutá na súde a pôvodný žalobca nevedel s čím má počítať.

47. Žalovaný poukázal na to, že v súčasnosti je predmetom konania už len nárok žalobcov na
náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru s pôvodným žalobcom. Pritom už
druhostupňovým súdom bolo rozhodnuté a judikované, že do úvahy prichádza priznať náhradu mzdy za
obdobie od 06.05.2004 do 06.03. 2006. Uviedol tiež, že on predložil doklady o mzde pôvodného žalobcu.

Žalovaný uviedol tiež, že reálny stav v súvislosti s odvolaním pôvodného žalobcu a s ďalším jeho
pracovným zaradením bol taký, že to bol pôvodný žalobca, kto odmietol ponúkanú prácu, kto odmietol
nastúpiť do zamestnania. Túto skutočnosť potvrdil aj pôvodný žalobca sám na pojednávaní na okresnom
súde a to dňa 16.02.2010 do zápisnice. Pôvodný žalobca sa nikdy nedomáhal toho, aby mu bolaprideľovaná práca. Jeho podnikanie bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru u žalovaného.
Žalovaný žiadal, aby súd žalobcom náhradu mzdy nad rozsah 9 mesiacov nepriznal. Nesúhlasil ani s
tým, aby súd rozhodoval o uplatňovanej náhrade mzdy aj za obdobie od 07.03.2006 do 25.06.2008. Táto

zmena žaloby bola totiž podaná až 30.09.2009 a nemá oporu v doterajšom dokazovaní, neobsahuje ani
procesnoprávne ani hmotnoprávne náležitosti, nie je zdôvodnený ani skutkovo ani právne. Pokiaľ ide o
náhradu mzdy za obdobie od 06.05.2004 do 06.02.2005, v tejto časti považoval žalovaný rozhodnutie
za právoplatné, keďže proti tejto časti prvostupňového rozsudku nebolo podané odvolanie.

48. Súd sa po zrušení svojho rozhodnutia zo dňa 08.04.2010 opäť oboznámil s dokladmi, ktoré sú
obsahom spisu. Súd konštatuje, že pôvodnému žalobcovi nebola daná výpoveď, bol platne odvolaný
z konkrétnej funkcie. Podľa vyššie cit. ust. § 42 ods. 2 Zák. práce tento upravuje aj voľbu alebo
vymenovanie na výkon vedúcej funkcie zamestnanca. Pracovný pomer sa založí písomnou pracovnou
zmluvou až po vymenovaní alebo zvolení zamestnanca. Ak sa zamestnanec vzdá funkcie alebo bude
z funkcie odvolaný, prestane plniť požiadavku na výkon funkcie. Zamestnávateľ sa so zamestnancom

môžedohodnúťnainejprenehovhodnejpráci.Aknedôjdekdohode,môžesnímzamestnávateľskončiť
pracovný pomer výpoveďou. Keďže v prípade pôvodného žalobcu išlo o jeho vymenovanie podľa § 27
ods. 3 až 5 Zák. práce č. 65/1965 Zb. vtedy platného, na tento stav sa aplikuje vyššie cit. ust. § 252
ods. 1 Zák. práce.

49. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 16.03.2004 sa uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom bolo
pôvodnému žalobcovi ponúknuté pracovné zaradenie „samostatný lesný technik na LS Jablonové“, čo
odmietol vraj ako nevhodné pracovné zaradenie. Išlo pri tom o rovnaké pracovné miesto, ktoré pôvodný
žalobca vykonával predtým, než bol menovaný do vedúcich funkcií. Pôvodný žalobca do práce fyzicky
nechodil od 09.04.2004, čo vyplýva z písomných dokladov nachádzajúcich sa v spise aj z výpovede

na pojednávaní čo žalovaný potvrdil. Žalovaný preto vykazoval pôvodnému žalobcovi neospravedlnenú
absenciu v práci a okamžite s ním zrušil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. V
tomto prípade žalovaný postupoval podľa názoru súdu nesprávne. V prípade pôvodného žalobcu totiž
zrejme boli splnené podmienky pre výpoveď danú zamestnávateľom podľa vyššie cit. ust. § 63 ods. 1
písm. d), bod 2 Zák. práce. Preto aj súd právoplatne rozhodol o tom, že je neplatné okamžité skončenie

pracovného pomeru dané pôvodnému žalobcovi.

50. Podľa citovaného § 79 ods. 1,2 Zák. práce patrí v takom prípade právo na náhradu mzdy a to na 9
mesiacov. V prípade ak by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy dlhšie, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa presahujúci 9 mesiacov primerane znížiť, alebo zamestnancovi vôbec nepriznať.

51. Pôvodný žalobca do zamestnania už nikdy nenastúpil, napriek tomu, že bol naďalej v pracovnom
pomere (do ....). Začal vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ktoré
mal od 01.03.1995. Na výkon podnikateľskej činnosti mimo svojho zamestnania nemal od svojho
zamestnávateľa súhlas, čo napokon viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Deklaroval

síce, že v podnikaní nebol moc úspešný, avšak v podnikateľskej činnosti ďalej pokračoval. V spise na
č.l. 253 sa nachádza návrh dohody, ktorá bola pôvodnému žalobcovi predložená dňa 29.07.2008. Podľa
tejto dohody mala byť pôvodnému žalobcovi vyplatená náhrada mzdy za obdobie od 06.05.2004 do
05.06.2007 v sume 2.378.684,50 Sk (78 957,56 Eur), mali byť tiež uhradené všetky odvody a poplatky
do zdravotnej a sociálnej poisťovne za obdobie od 16.03.2004 do 31.07.2008. Súčasťou dohody bola i

úhrada mzdy za obdobie od 16.03.2004 do 06.05.2004 vo výške 96 776 Sk. Bolo dohodnuté aj urovnanie
ďalších sporných nárokov, práv a povinností. Pôvodný žalobca takto pripravenú dohodu nepodpísal a to
ani ďalšiu podľa ktorej sa navrhovalo vyplatiť mu ešte odstupné za 12 mesiacov vo výške 771 588 Sk.
Ani takúto navrhovanú dohodu pôvodný žalobca neuzavrel.

52. Dôvody prečo pôvodný žalobca do práce nenastúpil (okrem tvrdenia, že mu bola ponúknutá
nevhodná funkcia) nevysvetlil, nezdokladoval. Taktiež nezdôvodnil prečo sa nezaujímal o prácu u
žalovaného. Zo žiadneho ustanovenia Zák. práce nevyplýva, že by zamestnanec mal právo na
vykonávanie konkrétnej pracovnej funkcie. Žalovaný síce neplatne skončil s pôvodným žalobcom
pracovný pomer avšak v ďalšom období už nemožno z jeho činnosti vyvodiť protiprávnosť alebo

nezákonnosť. Žalovaný nakoniec platne s pôvodným žalobcom ukončil pracovný pomer dňom
28.08.2008, čo bolo potvrdené aj rozhodnutiami súdov (uznesenie OS Malacky sp. zn. 4C/351/2009,
uznesenie KS Bratislava sp. zn. 3Co/349/2011). Pôvodný žalobca bol odvolaný z dovtedy vykonávanej
funkcie zákonným spôsobom, keď ho odvolal v rámci svojich kompetencií riaditeľ š.p. Pôvodný žalobcaako dlhoročný riadiaci pracovník sám musel vedieť, že do funkcie do ktorej bol menovaný, môže byť
z nej aj odvolaný a ž následne vznikne otázka jeho ďalšieho pracovného zaradenia. Vzhľadom na
nesprávne skončenie pracovného pomeru žalovaným s pôvodným žalobcom, vznikol tomuto nárok na

náhradu mzdy za 9 mesiacov, od 06.05.2004 do 06.05.2005, o čom súd už aj rozhodol rozsudkom sp.
zn. 5C/353/2008-390 zo dňa 08.04.2010. Jedná sa v tomto prípade o sankciu za neplatné skončenie
pracovného pomeru.

53. Je tiež nesporné, že pôvodný žalobca vykonával počas svojho pracovného pomeru u žalovaného

(vo vysokej riadiacej funkcii) aj podnikateľskú činnosť a to bez súhlasu zamestnávateľa, ktorého sám
bol riaditeľom jedného z odštepných závodov. Takéto konanie pôvodného žalobcu je podľa názoru
súdu nesporne v rozpore s dobrými mravmi, s vyššie cit. čl. 2 Zák. práce. Tá skutočnosť, že pôvodný
žalobca neprijal ponúkanú funkciu a neprijal ani ponúkané podmienky mimosúdneho vyrovnania, bola
samozrejme jeho vecou. Argumentácia pôvodného žalobcu ust. § 47 ods. 3 písm. a) Zák. práce, prečo
údajne pôvodný žalobca už u žalovaného nepracoval je podľa názoru súdu neprijateľná. Nie je možné

konštatovať, že žalovaný ponúkol pôvodnému žalobcovi prácu, ktorá bola v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi. Išlo iba o osobné rozhodnutie pôvodného
žalobcu, o jeho „boj“ s jeho skoro celoživotným zamestnávateľom. Za takýto postup pôvodného žalobcu
však nemôže niesť žalovaný zodpovednosť. Bolo by nespravodlivé ak by žalovaný mal za postoj
pôvodného žalobcu znášať škodu vo forme náhrady mzdy voči pôvodnému žalobcovi (teraz žalobcom v

1. a 2. rade) rádovo v desiatkach mesiacov za situácie, že pôvodný žalobca vôbec nepracoval, o prácu
sa nezaujímal, odmietal navrhnuté ponuky a dohody. Súd preto už aj s poukazom na vyššie citované
dôvody zamietol mzdové nároky žalobcov v 1.a 2. rade za obdobie od 07.02.2005 do 06.03.2006 a
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

54.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. V konaní boli po úmrtí pôvodného žalobcu stranou sporu na strane žalobcov v 1. a 2. rade jeho
deti. Títo však spor na súde nezavinili, iba žiadali, aby súd dosiaľ neskončenú vec rozhodol, čo sa aj
stalo. V konaní však nemali úspech. Samotný žalobcovia žalobu nepodávali, neboli účastníkmi žiadnych
právnych úkonov, ktoré boli predmetom sporu. Bolo by preto podľa názoru súdu nespravodlivé ak by

mali znášať náklady tohto konania. Súd preto podľa uvedeného § 257 C.s.p. žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).