Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11Csp/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204775
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817204775.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobkyne Mgr. W.

S., nar. XX.X.XXXX, bytom S., A. XXX/XX, zast. Podhorský & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom Zámocká 35, Bratislava, IČO: 46 962 000 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 o zaplatenie sumy 675,05 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie sumy 675,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 14.3.2017 až do zaplatenia z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 400 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
45,76 % voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie

platobného rozkazu, ktorým jej súd prisúdi sumu 675,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 14.3.2017 do zaplatenia a uplatnila aj trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným dňa 25.11.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 1.294,56 eur. Žalovaný však
poskytol menej, ako bolo zmluvnými stranami dohodnuté. Vo veci sa viedlo súdne konanie na Okresnom
súde Prievidza sp. zn. 13C 145/2014, v ktorom žalovaný žaloval žalobkyňu na zaplatenie sumy 657,32

eur s príslušenstvom, no konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu, lebo mal za to, že Zmluva
o revolvingovom úvere je neplatná, lebo nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, teda peňažné
prostriedky, ktoré poskytol žalovaný žalobkyni jej boli poskytnuté bez právneho dôvodu. Bolo v konaní
preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.166,40 eur a žalobkyňa z tohto úveru
splatila žalovanému sumu 1.841,45 eur.
Ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že žalobkyňa splatila,
vrátila žalovanému sumu 1.841,45 eur aj napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobkyni

finančné prostriedky len vo výške 1.166,40 eur. Žalovanému preto vznikla povinnosť vrátiť ich z titulu
bezdôvodného obohatenia žalobkyni. Žalobkyňa poskytnutú sumu vrátila, dokonca ju preplatila. Na
základe uvedeného sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne vo výške 675,05 eur, t. j. suma
uhradená navyše zo strany žalobkyne žalovanému.Po právnej stránke žalobu odôvodnil § 451 ods.1 Občianskeho zákona.
Poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov, čo sa týka otázky 10-ročnej premlčacej doby.
Uplatnila aj úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákona.

3. Súd na návrh žalobkyne vydal dňa 24.marca 2017 platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobkyne.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žaloba je neurčitá,
nezrozumiteľná a z právneho hľadiska nesprávna. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného

obohatenia z titulu uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2009, ktorá má byť neplatná,
avšak tvrdenia nepodporuje žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania na vydanie nároku bezdôvodného obohatenia podľa § 107
ods.1,2 Občianskeho zákona.
Uviedol, že subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícii
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Premlčacia doba sa posudzuje z hľadiska plynutia od momentu zistenia takejto skutočnosti, pretože
zmyslom zákonodarcu nie je to, aby sa lehoty týkajúce sa premlčania počítali svojvoľne. Tvrdenie
žalobkyne nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne
uvádzaná skutočnosť by mohla určiť začiatok aj koniec premlčacej doby, v podstate kedykoľvek. Poprela
tvrdenie žalobkyne o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor.

Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č. k. 9Co 516/2015 týkajúci sa objektívnej premlčacej
doby 10 rokov.

5. Súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, posledné pojednávanie súd určil na 7.marca 2019, na
ktorý sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 6.3.2019 a nežiadal súd o

odročenie pojednávania.
Súd pojednával bez prítomnosti žalovaného.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej právneho zástupcu, oboznámil listinné
dôkazy - žaloba č.l. 1 - 3, výpis z obchodného registra č.l. 5 - 6, pripojený rozsudok OS Prievidza č. l. 8 -

13, platobný rozkaz č.l. 15, odpor č.l. 20 - 21, vyjadrenie žalobcu č.l. 25 - 27, vyjadrenie žalobcu č.l. 33
- 38, vyjadrenie žalovaného č.l . 43 - 44, výška odplaty č.l. 45, vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne
č.l. 52 - 54, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy č.l. 55, výpisy z VÚB č.l. 56 a iné listiny o platbách
žalobkyňou č.l. 57 - 92, dohoda o zrážkach zo mzdy č.l. 98, oznámenie OÚ - odbor školstvo č.l. 102,
rozšírenie žaloby č.l. 109-111, oznámenie žalobkyne č.l. 112, odpoveď Ministerstva spravodlivosti na

žiadosť č.l. 113 - 115, 116- 118, uznesenie OS Prievidza č.l. 120, vyjadrenie žalovaného č.l. 122 -
123, 124, zmluva o revolvingu č.l. 125, vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne č.l. 131-132, 135,
vyjadrenie žalovaného č.l. 137, 142 a vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne č.l. 145, pripojený spis
OS Prievidza č. k. 13C/145/2014 a zistil tento skutkový stav:

7. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. žalovaný je zapísaný v oddieli: Sro,
vo vložke číslo: 22160/B pod obchodným menom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752 s dňom zápisu 24.7.2000 a predmet činnosti okrem iných činnosti
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

8. Okresný súd Prievidza rozhodol rozsudkom zo dňa 4.februára 2015 sp. zn. 13C 145/2014, ktorým
sa navrhovateľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava domáhal voči odporkyni Mgr. W.
S., bytom Prievidza za účasti vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
Bratislava o zaplatenie sumy 657,32 eur s príslušenstvom tak, že konanie o sumu 126,17 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 657,32 eur za deň 6.11.2011 zastavil, návrh

v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznal a navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 61,04 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.septembra 2015.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd skúmal samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa
27.11.2009, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a odporkyňou ako
dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah, ktorý mal byť založený zmluvou označenou ako
„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovaťpodľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú aj „Zmluvné
dojednania o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, spol. s.r.o.“.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by návrh vyplnený v bode 6 Žiadosti alebo

navrhnutý obsah zmluvy v Oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so žiadosťou dlžníka, resp.,
že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods.1 a § 46 ods.2 Občianskeho zákona prijal, teda, že by
návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou.
Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade
s § 40 ods.1 Občianskeho zákona, považoval súd úkon za neplatný právny úkon a teda podľa § 457

Občianskeho zákona, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. Keďže odporkyňa obdržala z titulu úveru dňa 27.11.2009 sumu 1.166,40 eur (po
započítaní odmeny za odklad splátok vo výške 128,16 eur v zmysle bodu 8 Zmluvy) a navrhovateľovi
zaplatila dňa 16.12.2013 sumu 1.715,68 eur a celkom do dňa rozhodnutia súdu 1.841,45 eur, je návrh
navrhovateľa podaný nedôvodne už aj z toho titulu, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi viac ako
bola povinná zaplatiť.

Vzhľadom k tomu, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliadol z úradnej moci na premlčanie
podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z.. Súd posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú, navrhovateľovi
by v tomto prípade vznikol len nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok sa však
premlčal podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákona v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr v
trojročnej objektívnej premlčacej dobe a to odo dňa, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, t.

j.od27.11.2009.Dobanauplatnenienárokunavrhovateľomtakuplynula27.11.2011anároknavrhovateľ
uplatnil na súde dňa 16.6.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok navrhovateľa je preto aj z tohto
dôvodu aj z dôvodu premlčania nedôvodný, ako to konštatoval prvostupňový súd vo svojom odôvodnení.
Súd mal za to, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úveru je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
navrhovateľ konal pri dojednaní o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je úrok neprimeraný

až úžernícky. Dohodnuté úroky vo výške 70 % sú v rozpore tak, ako súd uviedol už vyššie, pretože
prekračujú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery.
Súd návrh navrhovateľa zamietol v celom zostávajúcom rozsahu.
Čo sa týka sumy 126,17 eur s príslušenstvom, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods.1,3 OSP zastavil,
nakoľko navrhovateľ pred začatím pojednávania zobral v tejto časti návrh späť. Voči tomuto rozsudku

nebolo podané odvolanie a rozsudok sa stal právoplatný dňa 3.septembra 2015.

9. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu k odporu v písomnom podaní zo dňa 18.5.2017
uviedol, že Krajský súd Prešov a Krajský súd Žilina vo viacerých svojich rozhodnutiach posúdil konanie
dodávateľov ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje

zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch a uplatňujú neprimerané vysoké úroky za
poskytnutie úveru. Preto považuje objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia
10 rokov. Mal za to, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia
v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo.

Námietka premlčacia zo strany žalovaného je neurčitá, nie je zrejmé, kedy začala plynúť premlčacia
doba.

10. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 18.júla 2017 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu uviedla, že dojednané úroky za poskytnutie úveru - RPMN vo výške 70 %

nebolo konanie s odbornou starostlivosťou, išlo o vysoké úroky dojednané vedome a žalovaný spôsobil
dodatočnou zmenou podmienok zmluvy to, že zmluva nebola uzavretá, pričom toto konanie predstavuje
jednoznačne rozpor s dobrými mravmi za účelom získať vysokú odmenu za poskytnutie finančných
prostriedkov. Žalovaný mal svoje zmluvy o úveroch a proces ich uzatvárania zosúladiť s právnym
poriadkom.Jezrejmé,žežalovanýprijímalplnenianadrámecprípustnejzákonomúmyselnesvedomím,

že ide o plnenia v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a to vo viacerých prípadoch. Žalovaný dlhodobo
uplatňuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými
mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj poplatky a úroky, na ktoré nemá nárok pre neplatné uzavretie
zmlúv na celom území SR. Robí to vedome s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľov. Ide podľa
neho o úmyselné konanie.

K 10-ročnej premlčacej dobe uviedol, že neuplynula objektívna 10-ročná lehota od poskytnutia plnenia
žalobkyňou nad jej povinnosť aj so zreteľom na všetky okolnosti prípadu správny, v dôsledku čoho je
možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať. Za stavu, že žalobkyňa popísala, ako sa dozvedelao problematickosti zmluvy, teda až v samotnom súdnom konaní na Okresnom súde Prievidza sp. zn.
13C 145/2014.
Žalobkyňa tvrdila, že v prípade žalovaného sa má aplikovať ustanovenie § 107 ods.2 Občianskeho

zákona, lebo žalovaný konal v úmysle bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor a je potrebné aplikovať 10-
ročnú objektívnu premlčaciu lehotu. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčí vtedy, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy
alebo nepriamy, jednoznačne smeroval k bezdôvodnému obohateniu a existoval už v čase získania
bezdôvodného obohatenia.

Namietal výkon práva žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania, pretože takýto výkon práva
je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákona. Žalobkyňa poukázala na to,
že vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnenie námietky
premlčania žalovaným je podľa názoru žalobkyne výrazným zneužitím práva na úkor účastníka, ktorý
márne plynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku
plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním

uplatňovaného práva a z dôvodu, pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. S prihliadnutím na vznesenú
námietku premlčania žalovaným je tvrdým postihom vo sfére žalobkyne, kedy žaloba by bola zamietnutá
aj napriek tomu, že žalobca nemohol a nevedel skôr uplatniť svoje nároky a žalovaný vedome minimálne
s nepriamym úmyslom sa obohatil na jej úkor. Žalobkyňa mala za to, že sú preukázané výnimočné
dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi, pričom

považuje za nutnosť uprednostniť spravodlivé skončenie sporu pred formálnym zamietnutím žaloby.
Ak podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby
vznesené námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Považuje
vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného za výraz zneužitia tohto práva na úkor druhého

účastníka konania. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veciach Stagno v Belgicku a
Zehenter v Rakúsku.
Trvala na pôvodnej žalobe.

11. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 31.augusta 2017 žalobkyňa prostredníctvom právneho

zástupcu uviedla a predložila prehľad odoslaných platieb veriteľom. Dňa 8.6.2012 odoslala 11 eur, dňa
6.7.2012 odoslala 11 eur, dňa 7.8.2012 odoslala 11 eur, dňa 6.9.2012 odoslala 6 eur, dňa 9.11.2012
odoslala 10,82 eur, dňa 7.12.2012 odoslala 10,82 eur, dňa 8.1.2013 odoslala 10,82 eur, dňa 8.2.2013
odoslala 10,82 eur, dňa 8.3.2013 odoslala 7,79 eur, dňa 8.4.2013 odoslala 10,82 eur, dňa 9.5.2013
odoslala 11,33 eur, dňa 7.6.2013 odoslala 11,33 eur, dňa 8.7.2013 odoslala 6,92 eur, dňa 12.8.2013

odoslala 11,32 eur, dňa 10.9.2013 odoslala 9,07 eur, dňa 8.10.2013 odoslala 9,63 eur, dňa 8.11.2013
odoslala 9,39 eur, dňa 11.12.2013 odoslala 7,07 eur, dňa 9.1.2014 odoslala 9,39 eur, dňa 11.2.2014
odoslala 9,39 eur, dňa 10.3.2014 odoslala 9,39 eur, dňa 8.4.2014 odoslala 9,39 eur, dňa 9.5.2014
odoslala 9,39 eur, dňa 9.6.2014 odoslala 9,39 eur, dňa 7.7.2014 odoslala 9,39 eur, dňa 7.7.2014
odoslala 9,39 eur, dňa 11.8.2014 odoslala 9,39 eur, dňa 10.9.2014 odoslala 9,49 eur, dňa 13.10.2014

odoslala 9,49 eur, dňa 11.11.2014 odoslala 10 eur, dňa 11.12.2014 odoslala 10 eur, dňa 13.1.2015
odoslala 10 eur.
V tomto písomnom podaní sa opakovane žalobkyňa vyjadrovala k objektívnej 10-ročnej premlčacej
dobe, kde uvádza, že okamihom začatia plynutia premlčacej doby bolo právoplatnosť rozsudku
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13C 145/2014 zo dňa 4.2.2015 a to preto, že až na základe názoru

súdu sa žalobkyňa dozvedela, že Zmluva o úvere nie je platná a že žalobkyňa zaplatila viac, ako jej na
základe úveru bolo poskytnuté. Preto je toho názoru, že je potrebné a nevyhnutné aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu dobu. Podľa nej bola zachovaná aj 2-ročná subjektívna premlčacia doba, lebo až
týmto rozsudkom sp. zn. 13C 145/2014 sa dozvedela, že zmluva o úvere je neplatná a uhradila viac
ako bola povinná zaplatiť.

K tomuto pripojila aj výpisy o úhradách tak, ako sú uvedené vo vyjadrení (č.l.55 - 72).

12. Žalobkyňa predložila súdu (č.l.76-92) úhrady pre veriteľa spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
uskutočnené Prvou odlžovacou spoločnosťou v Žiline. Ide o splátky dňa 12.6.2012 v sume 11 eur, dňa
12.7.2012 v sume 11 eur, dňa 8.8.2012 v sume 11 eur, dňa 10.9.2012 v sume 6 eur, dňa 12.11.2012

v sume 10,82 eur, dňa 12.12.2012 v sume 10,82 eur, dňa 8.1.2013 v sume 10,82 eur, dňa 12.2.2013
v sume 10,82 eur, dňa 11.3.2013 v sume 7,79 eur, dňa 9.4.2013 v sume 10,82 eur, dňa 14.5.2013
v sume 11,33 eur, dňa 10.6.2013 v sume 11,33 eur, dňa 9.7.2013 v sume 6,92 eur, dňa 14.8.2013 v
sume 11,32 eur, dňa 11.9.2013 v sume 9,07 eur, dňa 11.10.2013 v sume 9,63 eur, dňa 13.11.2013 vsume 9,39 eur, dňa 13.12.2013 v sume 2,07 eur, dňa 13.1.2014 v sume 9,39 eur, dňa 12.2.2014 v
sume 9,39 eur, dňa 11.3.2014 v sume 9,39 eur, dňa 10.4.2014 v sume 9,39 eur, dňa 13.5.2014 v sume
9,39 eur, dňa 10.6.2014 v sume 9,39 eur, dňa 8.7.2014 v sume 9,39 eur, dňa 12.8.2014 v sume 9,39

eur, dňa 16.9.2014 v sume 9,49 eur, dňa 13.10.2014 v sume 9,49 eur, dňa 12.11.2014 v sume 10 eur,
dňa 15.12.2014 v sume 10 eur, dňa 14.1.2015 v sume 10 eur.

13. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 22.12.2017 prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu rozšírila žalobu o sumu 800 eur ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodnila

tým, že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, neprimerane vysokú cenu úveru, čo nemožno
hodnotiť inak ako zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu s minimálne
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami žalovaného v predchádzajúcich
podaniach.
Aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pri posudzovaní mnohých podnetov spotrebiteľov
dospelo k záveru, že spotrebiteľské zmluvy obsahujú viaceré zmluvné podmienky zakomponované v

zmluvách spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako neprijateľné; spoločnosť využíva finančnú
situáciu spotrebiteľov a je potrebné podať podnet Združeniam na ochranu spotrebiteľov na zváženie
podania žaloby proti spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. na súd.
Žalobkyňa k nároku na primerané finančné zadosťučinenie uviedla, že Zmluva o úvere v konaní sp.
zn. 13C 145/2015 je bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí zmluvy

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Konanie žalovaného v tomto konaní bolo v rozpore s dobrými
mravmi.
Poukázala na § 3 ods.5 posledná veta z. č. 250/2007 Z. z. - o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žiadna ujma ani hrozba ujmy sa v tomto
prípade nevyžaduje s poukazom na § 217 ods.1 CSP. Podmienkou práva spotrebiteľa na primerané

finančné zadosťučinenie nie je porušenie spotrebiteľskej zmluvy, ale konkrétne súdne konanie, v ktorom
bol občan ako spotrebiteľ úspešný. V súvislosti s tým poukázala na rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 16C 221/2014 zo dňa 6.3.2015, aj na uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co 34/2014
zo dňa 16.2.2015 a iné rozhodnutia, napr. KS Prešov sp. zn. 18Co 34/2014, KS Prešov sp. zn. 7Co
350/2015, KS Prešov sp. zn. 7Co 56/2017.

Zdôraznila, že po 9.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval za primerané zaplatenie sumy 800 eur ako
primerané finančné zadosťučinenie. Táto výška je odôvodnená charakterom zásahu do práv žalobkyne,

ako aj údajným nárokom vo výške 657,32 eur, ktorý žalovaný uplatnil voči žalobcovi v pôvodnom konaní
na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 13C 145/2014 napriek tomu, že žalobca úver preplatila o 675,05
eur. Spotrebiteľ nielen, že preplatil úver o sumu 675,05 eur, ale súčasne žalovaný podal voči nemu
žalobu na zaplatenie 657,32 eur s príslušenstvom, čo spolu znamená, že žalovaný sa obohatil a chcel
obohatiť sumu 1.332,27 eur (657,32 eur + 675,05 eur). Z tejto sumy 1.332,27 eur považuje žalobkyňa

60 % za primerané, teda 799,42 eur, zaokrúhlene 800 eur. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co 96/2013 zo dňa 28.10.2013.

14. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 4.apríla 2018 pripustil zmenu žaloby - jej rozšírenie o primerané
finančné zadosťučinenie o sumu 800 eur.

15. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobkyne zo dňa 5.júna 2018 uviedla skutočnosti uvedené vo
svojich predchádzajúcich podaniach. Poukázala na niektoré rozhodnutia krajských súdov KS Prešov sp.
zn. 18Co 34/2014, KS Prešov sp. zn. 7Co 350/2015, KS Prešov sp. zn. 20Co 96/2013.

16. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.júla 2017 uviedla, že
pokiaľ žalobkyňa napáda výšku úrokov v Zmluve o revolvingovom úvere, neuvádza žiadne podporné
skutočnosti. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, žalovaný uvádza, že namietané skutočnosti sú
nesprávne pre rozpor s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákona. Zmluvné strany sa dohodli
na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na uzavretie

je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre
vznik zmluvy o úvere.Poukázala na § 502 ods.1 Obchodného zákona, v zmysle ktorého platí, že dlžník je povinný platiť úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Uvedené ustanovenie je svojou povahou a obsahom lex specialis, keďže ustanovenie Obchodného

zákonníka sa použije v rozsahu, v akom nejaká otázka nie je upravená osobitne v Občianskom zákone.
Zákonom v prípade úpravy maximálnej výšky odplaty bolo v rozhodnom čase pritom ustanovenie, ktoré
upravovalo maximálnu výšku odplaty. Ak by uvedená hodnota určená na jeho základe bola prekročená,
potom by v zmysle § 502 ods.1 Obchodného zákona nešlo o neplatný právny úkon. Dlžník z takejto
zmluvy by nebol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú hodnotu. Z tohto

vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere odporuje zákonu a to konkrétne
§ 502 ods.1 Obchodného zákona, ktorý určuje iný právny následok v prípade rozporu výšky úrokov so
zákonom, než aký tvrdí žalobca.
Ďalej uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 27.11.2009. Tento dátum je
rozhodujúci, pretože sa použije v súvislosti s určením právnej úpravy pre posúdenie tvrdení žalovaného
o výške odplaty.

Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákona platného a účinného ku dňu 27.11.2009 platilo, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Keďže z tvrdení žalobkyne vyplýva, že úver na základe Zmluvy o revolvingovom úvere je

spotrebiteľským úverom platí, že výška odplaty sa posudzuje podľa z. č. 258/2001 Z. z., ktorý mal
vlastnú, osobitnú úpravu maximálnej výšky a odplaty za spotrebiteľské úvery.
Poukázal tiež na § 3 ods.9, ods.11 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, na § 1 ods.1 nar. vlády č. 238/2008 Z. z..
RPMN uvedená v zmluve nebola neprimerane vysoká, pričom je zároveň neprípustné, aby osobitné

pravidlo pre reguláciu bolo negatívne všeobecným a právne neurčitým ustanovením § 3 Občianskeho
zákona. Ustanovenia § 3 ods.10 a 11 z. č. 258/2001 Z. z. majú aplikačnú prednosť ako lex specialis
a tiež ako lex prosterior.
Keďže RPMN v prípade uzavretej zmluvy predstavuje vyjadrenie celkových nákladov, ktoré sú tvorené
len úrokom, potom hodnota úrokovej sadzby a RPMN sú v súlade s vyššími uvedenými ustanoveniami.

V ich zmysle platí, že vyjadrenie odplaty ako celok nie je neplatné a zároveň, že sa stanovuje presná
hranica, aká je odplata prípustná.
K tomuto vyjadreniu predložila aj maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za
III. štvrťrok 2009.

17. V ďalšom svojom písomnom vyjadrení doručené súdu 15.5.2018 žalovaný uviedol, že popiera nárok
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože ustanovenie § 3 ods.5 z. č. 250/2007 Z.
z. - o ochrane spotrebiteľa vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré spotrebiteľ namietal
a uplatnil a na základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver súdu o porušení práva spotrebiteľa.
Žalobkyňa sa domáha uplatneného nároku na základe predpokladu úspešnosti v spore vedenom pred

Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 13C 145/2014, v ktorom konajúci súd žalobu žalovaného o
zaplatenie 657,32 eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu, že považoval Zmluvu o revolvingovom úvere
za bezúročnú a bez poplatkov.
Z citovaného rozhodnutia však nevyplýva konkrétny právny záver o úspešnosti spotrebiteľa ani
konštatovanie o porušení práva spotrebiteľa. Poukazuje na to, že existenciu dôvodov, pre ktoré by

sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie spochybňuje aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky
dochádza z výrazným časový odstupom. K uplatneniu požiadavky na finančné zadosťučinenie, ktoré
by podľa tvrdenia žalobkyne malo byť satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv nedošlo
z bezprostrednej časovej následnosti po vydaní uvedeného rozhodnutia, ale s výrazným časovým
odstupom. Žalobkyňa mohla nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatniť vzájomnou žalobou

už v predmetnom konaní, rozsudok prvej inštancie bol vydaný 4.2.2015. V nadväznosti na uvedené
žalovaný tvrdí, že nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bol uplatnený po uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty, žaloba bola na súd doručená 16.3.2017, najskôr možno predpokladať,
že odovzdanie na poštovú prepravu dňa 14.3.2017, t. j. po uplynutí premlčacej doby.

18. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 26.júna 2018 uviedol, že žalovaný popiera dôvodnosť nároku
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, lebo § 3 ods.5 z. č. 250/2007 Z. z. - o ochrane
spotrebiteľa vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré spotrebiteľ namietal a uplatnil na
základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver súdu o porušení práva spotrebiteľa. Tvrdil, že jepotrebné poukázať na to, že pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie je potrebná
výroková časť súdneho rozhodnutia s odôvodnením, v ktorom sa konštatuje, že konkrétne právo
spotrebiteľa bolo porušené a akým spôsobom sa tak stalo. Tým, že bola žaloba zamietnutá, ešte nebol

splnený žiadny z predpokladov, ktoré právna úprava pre priznanie takéhoto uplatneného nároku
pripúšťa. Z označeného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza č. k. 13P 145/2014 nevyplýva žiadny
konkrétny právny záver o úspešnosti spotrebiteľa a konštatovanie o porušení práva spotrebiteľa.
Poukázal aj na to, že existenciu dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie
spochybňuje aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým odstupom. K

uplatňovaniu požiadavky na finančné zadosťučinenie, ktoré by podľa tvrdenia žalobcu malo byť
satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv nedošlo v bezprostrednej časovej následnosti po
vydaní uvedeného rozhodnutia, ale s výrazným časovým odstupom, takmer dva roky.

19. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že Zmluvu o úvere podpísala v roku 2009 a bolo jej pripísaných
na účet 1.166,40 eur. Žalovaný si stiahol z úveru nejaké poplatky. Splácala úver splátkami a to

vkladom na účet do ČSOB, tak ako je to upravené v zmluve. Splátky uhrádzala nepravidelne alebo v
nižších splátkach. Žalobkyňa sa skontaktovala s odlžovacou spoločnosťou, ktorá s ňou spolupracovala a
splácala žalovanému nižšie splátky, čo žalovaný i akceptoval. Po roku 2015 žiadne splátky neuhrádzala
a nepamätala si, kedy zaplatila poslednú splátku.
V priebehu konania uviedla, že si nepamätá, či podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy, ale žalovaný

požiadal jej zamestnávateľa o zrážky zo mzdy a zamestnávateľ jej i zrážal zo mzdy splátky podľa
zmluvy za obdobie marec až júl 2010 a zrazil jej 474,60 eur. V priebehu konania uviedla, že zaplatila
žalovanému okolo 1.800 eur, ale úver preplatila. Nevedela o tom, že jej právny zástupca podal žalobu
o bezdôvodné obohatenie až 16.3.2017, mohol ju podať skôr, ale spoliehala sa na jeho právnické
vzdelanie a jeho pomoc. To, že žiadal súd o rozšírenie žaloby o sumu 800 eur sa dozvedela len na

pojednávaní dňa 7.marca 2019. O takomto návrhu nevedela, pričom ju jej právny zástupca o tomto
rozšírení žaloby neinformoval a ani o sume, o ktorú žiadal rozšíriť žalobu. Žalobkyňa pracuje a jej
mesačný príjem je v čistom okolo 860 eur a z toho má zrážku 83 eur mesačne a ďalšie splátky, ktoré
uhrádza exekútorovi okolo 80 eur. Mesačne platí inkaso 165 eur. Má jednu vyživovaciu povinnosť, je
rozvedená. Jej bývalý manžel jej neplatí na výživu dieťaťa. Ponechala na úvahu súdu ako rozhodne.

Neuplatnila trovy konania.

20. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že Zmluvu o úvere žalobkyňa uzavrela v
roku 2009, ktorá však neobsahuje všetky zákonné predpísané náležitosti, teda neobsahuje náležitosti
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a tiež so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Bol prijatý

iný návrh, tzv. pozmenený návrh oproti zmluve, ktorá bola k dispozícii na vyplnenie. Žalobkyňa obsah
zmluvy nemohla ovplyvniť. RPMN bola v zmluve uvedená viac ako 70 %, v danom prípade išlo zo strany
žalovaného o nekalú praktiku. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 13C 145/2014.
V priebehu konania uviedol, že zrážky zo mzdy boli realizované žalobkyni až po rozhodnutí Okresného
súdu Prievidza, ktorým rozhodnutím bol žalobný návrh zamietnutý. Z uvedeného je zrejmé, že chcel

žalovaný poškodiť žalobkyňu a naďalej zrážal z jej mzdy splátky, na ktoré už nemal nárok.

21. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods.2 cit. zákona, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

23. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, žedošlo kbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil(§107ods.1OZ).Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods.2 OZ).
V prípade práva na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu
a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ
skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožnooprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o
bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorýchmôžepodaťžalobu ovydanieplneniabezdôvodnéhoobohatenia,t.j.,keďnadobudnevedomosť

o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohatenia a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods.1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých
je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákon stanovuje kombinovanú premlčaciu
dobu subjektívnu a objektívnu. Tieto premlčacie doby začínajú plynúť a končia nezávislé od seba. Pokiaľ

márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb, t. j. buď subjektívna alebo objektívna a je
vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.
Tak ako súd uviedol už vyššie, pri posudzovaní otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
sa vychádza z ustálenej súdnej praxe, že pre jej začiatok je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a

kto ho získal, že pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny
moment, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na
súde.

24. Podľa § 451 ods.1 cit. zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods.2 cit. zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 3 ods.5 z. č. 250/2007 Z. z. - o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinnosti
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na
súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. Novšie znenie ustanovenia § 3 ods.5 poslednej vety cit. zákona účinné od 10.6.2013, zmiernilo

podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sa v súčasnosti poskytuje aj bez
toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľov. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné
zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej z. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

Účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom
do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie
má plniť funkciu satisfakčnú a sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a takisto treba zohľadniť aj to, že spotrebiteľ sa

pustil do sporu s nepoctivým ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol
benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého
sa dopustil voči nemu, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči
nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Na tomtomieste je potrebné takisto uviesť, že žalobca sa v postavení spotrebiteľa na Okresnom súde Prievidza vo
viacerých ďalších konaniach domáha voči žalovanému v postavení dodávateľa vydania bezdôvodného
obohatenia.

Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to
intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Súd vychádza
z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti s nezákonnou odplatou, ktorú žalovaný od neho požadoval, hoci
na ňu nemal nárok, o čom vedel, resp. musel vedieť a túto odplatu na žiadosť žalovaného odmietol
tomuto vydať.

Tak ako súd uviedol už vyššie, pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia je potrebné
skúmať, či spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva. Nemusí preukázať,
že titulom porušenia spotrebiteľského práva spotrebiteľovi bola ujma skutočne spôsobená.

28. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí

premlčacej doby, preto súd v časti, kde žiadala od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia sumu
675,05 eur s príslušenstvom žalobu zamietol.
Čo sa týka ďalšieho nároku žalobkyne a to primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré uplatnila v
sume 800 eur, v tejto časti bol nárok dôvodný len sčasti.

29. Žalobkyňa sa žalobou domáhala o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 675,05 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.3.2017 do zaplatenia vychádzajúc z právoplatného rozsudku
Okresného súdu Prievidza č. k. 13C 145/2014, v ktorom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Zmluva
o revolvingovom úvere je absolútne neplatný právny úkon, lebo nebola uzavretá písomnou formou,

ktorú vyžaduje § 40 ods.1 Občianskeho zákona. Žalobkyňa zaplatila v čase vydania rozsudku č. k.
13C 145/2014 sumu 1.841,45 eur, pričom úver jej bol poskytnutý vo výške 1.166,40 eur. Keďže súd
považuje zmluvu za neplatnú, žalovaný ako veriteľ, keď prijal od žalobkyne finančné prostriedky
nad poskytnutý úver sa bezdôvodne obohatil a takéto obohatenie žalobkyňa žiada vrátiť titulom
bezdôvodného obohatenia (1.841,45 eur - 1.166,40 eur = 675,05 eur).

Poukázala na to, že neuplynula objektívna premlčacia doba desať rokov.
Žalobkyňa v priebehu konania rozšírila žalobu a žiadala od žalovaného primerané finančné
zadosťučinenie v sume 800 eur, o ktorom rozšírení žalobkyňa nemala informáciu od svojho právneho
zástupcu. Mala za to a vyplynulo to aj z rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 13C 145/2014, že
Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2009 bola uzavretá v rozpore so zákonom, je absolútne

neplatná a uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.
Jej právny zástupca v písomnom stanovisku uviedol, že žiadna ujma a ani hrozba ujmy sa nevyžaduje
pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, podmienkou je, že sa spotrebiteľ úspešne domohol
na súde svojho práva. Túto sumu odôvodnil tým, že žalovaný sa obohatil o sumu 675,05 eur a 800 eur
považuje za primerané finančné zadosťučinenie.

30. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, lebo nárok žalobkyne je premlčaný.
K primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok po uplynutí
subjektívnej premlčacej doby, žalobu podala až 16.3.2017, preto jej takéto primerané finančné

zadosťučinenie nepatrí.

31. Súd mal v konaní za preukázané a vyplýva to i z rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 13C
145/2014 zo dňa 4.februára 2015, že prvostupňový súd posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú

dňa 27.11.2009 medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. a dlžníčkou Mgr. W. S. za absolútne
neplatný právny úkon, lebo žalobkyňa podpísala formulárovú žiadosť tak, ako to vyplýva zo zmluvných
dojednaní bod 2.2.1, t. j., že sa zmluva uzatvára na predtlačovom formulári veriteľa, ale žiadosť posúdil
ako návrh na uzavretie zmluvy, ale predmetná zmluva predložená ako dôkaz navrhovateľom nie je
platnou zmluvou v súlade s § 40 ods.1 Občianskeho zákona, lebo si vyžaduje na platné uzavretie

zmluvy písomnú formu. V konaní súd nemal preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru bol predložený dlžníčkou, bol prijatý veriteľom PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady alebo obmedzenia, resp. iné zmeny sa
považuje ako za nový návrh. Keďže dlžníčka predložila veriteľovi formulárovú žiadosť o poskytnutierevolvingového úveru v súlade s § 43a Občianskeho zákona, dali návrh na uzavretie zmluvy veriteľovi
a v súlade s § 44 Občianskeho zákona by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu,
ale ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady a obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto

sa považuje v súlade s § 44 ods.2 Občianskeho zákona za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou
prijatý, t. j. dlžníkom.
Z tohto dôvodu súd posúdil v konaní č. k. 13C 145/2014 zmluvný vzťah tak, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy v písomnej forme, ako to vyžaduje § 40 ods.1 Občianskeho zákona a nasl., teda ide o neplatný
právny úkon a účastníci konania sú povinní si vrátiť vzájomné plnenia (§ 457 Občianskeho zákona).

Zodôvodneniatohtorozsudkutiežvyplývatak,akosúduviedolužvyššie,žekudňuvyhláseniarozsudku
žalobkyňa uhradila sumu 1.841,45 eur žalovanému a bol jej poskytnutý úver vo výške 1.166,40 eur,
teda zaplatila veriteľovi viac ako mala. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy, žalovanému (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) nemôže patriť žiadne plnenie zo Zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2009, ale len plnenie z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia,
ktoré poskytnutím peňažných prostriedkov nastalo na strane žalobkyne. Je evidentné, že žalobkyňa

prijala plnenie v sume 1.166,40 eur a žalovanému uhradila sumu 1.841,40 eur, čo vyplýva z výpovede
žalobkyne na pojednávaní dňa 4.2.2015 v konaní č. 13C 145/2014, čo žalovaný v tomto konaní
nespochybnil. Žalovaný takto prijal plnenie nad rámec poskytnutého plnenia v sume 675,05 eur, čo
predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, lebo prijal plnenie z neplatného právneho
úkonu (§ 40 ods.1 OZ).

Žalobkyni v konaní č. 11Csp 46/2017 vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je
ale premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a tiež trojročnej premlčacej dobe podľa § 107
ods.1 a § 107 ods.2 Občianskeho zákona.
Žalobkyňa potvrdila vo svojej výpovedi, že dňa 25.11.2009 uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorú opatrila svojím podpisom, sama považovala tento úver za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva

neobsahovala predpísané zákonné náležitosti. Na pojednávaní dňa 4.2.2015 v konaní č. 13C 145/2014
vo svojej výpovedi uviedla, že reálne jej veriteľ PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. vyplatil sumu 1.166,40
eur a do dňa pojednávania v tejto veci zaplatila viac, ako 1.800 eur, preto nedlhuje už veriteľovi žiadnu
sumu.
Z uvedenej výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa dozvedela o tom, že zaplatila veriteľovi spoločnosti

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. viac ako mala minimálne dňa 4.2.2015, teda od tohto dňa začína
plynúť dvojročná premlčacia subjektívna doba, ktorá uplynula dňa 4.2.2017. V tento deň sa dozvedela
preukázateľne (možno aj skôr), že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., pretože zaplatila viac ako mala a tiež vedela, kto sa na jej úkor obohatil. Súd zobral do
úvahy jej výpoveď zo 4.2.2015, kedy vo svojej výpovedi jasne a zrozumiteľne uviedla, že už vedela, že

zaplatila veriteľovi viac ako mala.
Keďže zmluva je absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v rozsudku Okresného súdu
Prievidza č. k. 13C 145/2014, od tohto okamihu, t. j. odo dňa uzavretia zmluvy od 27.11.2009 začala
plynúť objektívna trojročná premlčacia doba, pretože od tohto dňa skutočne došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane veriteľa PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. bez ohľadu na to, či o tom žalobkyňa

vedela alebo nie. Trojročná premlčacia doba ubehla 27.11.2012.
Keďže márne uplynuli obidve premlčacie doby a bola vznesená námietka premlčania v priebehu konania
zo strany žalovaného vo veci č. k. 11Csp 46/2017, súd žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania
zamietol, lebo ubehla subjektívna aj objektívna premlčacia doba, lebo návrh na začatie konania bol
podaný na Okresný súd Prievidza dňa 16.3.2017.

Súd sa stotožnil s dôvodmi neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2009 uvedených v
rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 13C 145/2014, ktorá je neplatná pre nedodržanie písomnej
formy, ktorú vyžaduje § 40 ods.1 Občianskeho zákona, preto je podľa § 37 ods.1 cit. zákona absolútne
neplatným právnym úkonom.

32. Čo sa týka 10-ročnej premlčacej doby, na preukázanie úmyslu konajúcej osoby (PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o.) získať bezdôvodné obohatenie nestačí len všeobecné tvrdenie o zaužívanej praxi
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, resp. vedomosť o tom, že viaceré
nároky voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za

neplatné alebo považované za bezúročné a bez poplatkov. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú
zložku úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť by bolo nutné v každom prípade s poukazom na
okolnosti uzavretia konkrétnej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými stranami preukazovať, že žalovaný ako
úverový veriteľ v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe zmluvy skutočne vedel aleboaspoň bol upozornený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor dlžníkov. Žalovaný skutočne chcel
získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver (70%), táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel
získaťbezdôvodné obohatenie.Úmyselné konaniezostranyžalovaného nebolopreukázanéprizískaní

bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo vplyv na predĺženie objektívnej premlčacej doby z troch rokov
na desať rokov.

32. Žalobkyňa uplatnila v konaní nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 z. č.
250/2007 Z.z.-oochranespotrebiteľaauplatnilasumu 800eur,ktorýodôvodnilaúspechomvkonaní č.

13C145/2014,leboprvostupňovýsúdžalobužalobcuPROFICREDITSlovakias.r.o.vočižalovanejMgr.
Jarmile Belkovej zamietol, ktorou sa domáhal voči žalovanej sumy 657,32 eur z dôvodu, že považoval
Zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatný právny úkon podľa § 40 ods.1 Občianskeho
zákona. Touto žalobou sa žalobca domáhal o zaplatenie sumy 657,32 eur z titulu neuhradených ďalších
splátok zo strany žalobkyne. Keďže žalobkyňa bola v konaní č. 13C 145/2014 úspešná, v tomto konaní
si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva zodpovedá, t. j.

zodpovedá spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.. V konaní je nepochybné, že žalovaná strana
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. je zodpovedná za porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne, ktorá
preplatila úver, hoci zmluva o revolvingovom úvere bola absolútne neplatná pre nedodržanie písomnej
formy. Súd považuje za podstatné uviesť, že v zmluve o revolvingovom úvere bola neprimeraná odplata
vo výške 70 %, čo súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a takáto výška odplaty, t. j.

dohodnutých úrokov je v rozpore s dobrými mravmi a vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú
bankami za obdobné úvery. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce z § 3 ods.3 z. č. 250/2007 Z. z.,
pričom tento výklad je v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou

črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V tejto väzbe súd posudzoval aj obsah náležitosti
upravených v spotrebiteľskej zmluve. Súd uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia
800 eur považoval za vysokú, považoval za primeranú sumu 400 eur s prihliadnutím aj na výšku úveru
1.166,40eur,ktorábolažalobkyni poskytnutá,aleajsprihliadnutímnasumu,ktorúžalovanáuplatňovala
v konaní. Túto sumu považuje za primeranú s prihliadnutím i na morálnu a majetkovú ujmu žalobkyne,

ktorejžalovanýzrážalzomzdyďalšiesumynazákladežiadostižalovanéhozodňa27.7.2015,hociužbol
vydaný rozsudok vo veci č. k. 13C 145/2014 zo dňa 4.februára 2015. Súd prihliadol na to, že žalobkyňa
bola v konaní č. 13C 145/2014 úspešná a nemusela preukazovať, že titulom porušenia spotrebiteľského
práva bola jej ako spotrebiteľovi ujma skutočne aj spôsobená. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Cdo 389/2015.

33. Pokiaľ žiadala žalobkyňa viac titulom primeraného finančného zadosťučinenia, súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

34. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.