Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119205118
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119205118.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: M. K., nar. XX.X.XXXX,

bytom M. ulica XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Dagmar Danóciová, advokátka os sídlom
Nitra, Hodálova 2, proti žalovanému: SR - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36,
817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., obci M.
F., kat. územie M. F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E KN parcely č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 10.305 m2 v celosti.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právnej zástupkyni domáhal, aby súd určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese XX.XXX obci M. F., kat. územie M.
F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E KN parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10.305
m2 v celosti.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je zapísaný na LV č. XXXX pod B2, ako výlučný vlastník nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v okrese N., obci M. F., kat. územie. M. F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E
KN parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10.305 m2 v celosti, pričom v predmetnom liste vlastníctva
je v časti B/LV pod B2 zapísaná poznámka , duplicitný vlastník , de je uvedená poznámka o práve k
parcele registra E - KN č. D. bola spochybnená C - 31/2016-130/17.
Žalovaný je tiež zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti v liste vlastníctva č.XXXX pod
B1 , kde je zapísaná poznámka hodnovernosť údajov katastra o práve k parcele E - KN č. 1 - XXXX/
X bola spochybnená C - XX/XXXX-XXX/XX.

Žalobca v žalobe tvrdí , že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania a jeho vyhlásenie o
nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním bolo urobené do notárskej zápisnice XX.XX.XXXX, N XXX/
XX zo dňa 09.12.1994 formou Osvedčenia.
Žalobca v žalobe tvrdí , že pôvodne predmetný pozemok nadobudol do vlastníctva jeho právny
predchodca - starý otec Q. K. spolu so svojou manželkou V. K., rod. V. a to titulom prídelu Štátneho
pozemkového úradu v Bratislave v septembri 1932 podľa pracovného programu pre pozemkovú reformu
na r. 1926 - 1927, ako prídel do vlastníctva z bývalého veľkostatku ,, M. „ a ako doklad o tejto skutočnosti

v spore predložil výpis z registra prídelov z tohto veľkostatku, ktorý bol zostavený Štátnou obvodnou
úradovňou Štátneho pozemkového úradu v Bratislave, pričom vlastnícke právo pre jeho právneho
predchodcu do pozemkovej knihy vložené ale nebolo. Q. K. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v zmysle
dedičského uznesenia Štátneho notárstva v Nitre č. D 653/56 je on jeho jediným dedičom. Q. K. odroku 1932 v dobrej viere ako skutočný a bezosporný vlastník vstúpil do držby a užívania označeného
pozemku spolu so svojou manželkou a po jeho smrti ( zomrel ako vdovec) on v plnom rozsahu do jeho
práv a povinností spojených s dobromyseľnou držbou a užívaním pozemku vstúpil, ako jediný dedič a

pozemok takto v dobrej viere ako svoj vlastný nepretržite držal a užíval až do 1958, kedy na základe
osobitných právnych predpisoch o prešiel do užívania vtedajšieho JRD M. F..
Ďalej v žalobe tvrdil, že ako vlastník prenajal nehnuteľnosť Poľnohospodárskemu družstvu Mojmírovce
a ostatná nájomná zmluva bola uzavretá pod č. XXXX - XX dňa 05.05.2008, pričom družstvo riadne
platilo dohodnuté nájomné a až v roku 2016 ho požiadalo listom o predloženie dokladov o vlastníctve

a vtedy sa dozvedel, že žalovaná bola zapísaná do listu vlastníctva na základe Registra obnovenej
evidencie pozemkov pod č. Z 5535/2015, ako vlastník.
Žalobca v žalobe tvrdil, že splnil zákonné podmienky vydržania , keďže nehnuteľnosť užíva nerušene,
dobromyseľne s vedomím, že je jej vlastníkom po dobu viac ako 10 rokov, pričom do oprávnenej držby
vstúpil po smrti svojho starého otca v roku 1956 a mal za to, že jej starý otec bol skutočným vlastníkom,
keďže pozemok nadobudol prídelom a tento užíval od roku 1932 až do svojej smrti.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis z LV č. XXXX pre kat.
územie M. F. , Notárska zápisnica NZ 321/94, N 166/94, Uznesenie ŠN v Nitre č. D 653/56, Rejstřík
prídelú september 1932, nájomná zmluva zo dňa 05.05.2008, List od Poľnohospodárskeho družstva
Mojmírovce zo dňa 06.05.2016.

3./ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s predmetnou žalobou nesúhlasí a uviedol, že
právnemu predchodcovi žalobcu nebol sporný pozemok pridelený do vlastníctva a nie sú u neho, ani u
žalobcu splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca, pridelenie pôdy
do vlastníctva svojmu právnemu predchodcovi nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Predložil

len register prídelov Obvodnej úradovne Št. pozemkového úradu v Bratislave z roku 1932 pre kat územie
Urmín.Registerprídelcovnemôženahradiťrozhodnutiekompetentnéhoorgánov(pozemkovéhoúradu)
o prídele a teda nemohol byť ani právnym titulom, od ktorého by právny predchodca žalobcu odvodzoval
svoje vlastnícke právo. D.K. mohol byť len užívateľom spornej parcely, nakoľko sa jednalo o parcelu,
ktorá podliehala záboru.

Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že bez ďalších dôkazov nie je možné vyvodiť, že od uvedeného
dátumu právny predchodca žalobcu vstúpil dobromyseľne do držby nehnuteľností, a že j nej získal
vlastnícke právo. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o existencii právneho titulu, od ktorého
by sa mohol jeho právny predchodca domnievať, že je vlastníkom nehnuteľnosti, preto ani žalobca od
počiatku nemohol byť dobromyseľným držiteľom a užívateľom pozemku, v dôsledku čoho nemohol a

nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním.

4./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný vo svojom vyjadrení označil výpis z PKV č. XXX
pre kat. územie M. F. ( pôvodne kat. územie Urmín), v ktorej bola nehnuteľnosť evidovaná.

5./Právnazástupkyňažalobcunapojednávanívrámciprocesnéhoútokuuviedla,žežalobcajezapísaný
v LV č. XXXX pod B2, ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v kat. území D.F. a to parc. č. XXXX/X a v
tomto liste vlastníctva je pod B2 zapísaná poznámka duplicitný vlastník a hodnovernosť údajov katastra
bola spochybnená. Žalovaná Slovenská republika je tiež zapísaná ako výlučný vlastník predmetnej
nehnuteľnosti pod B1 , kde je tiež zapísaná poznámka hodnovernosť údajov katastra o práve k parcele

bola spochybnená. Poznámka o hodnovernosti údajov katastra bola zapísaná do listu vlastníctva po
ukončení registra obnovenej evidencie pozemkov v obci M. F..
Žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania a jeho vyhlásenie o nadobudnutí
vlastníckehoprávabolourobenédonotárskejzápisnicezodňa 09.12.1994.Vtejtonotárskejzápisnicisa
okrem iného uvádza, že starý otec Q. K. so svojou manželkou V. K. predmetnú nehnuteľnosť nadobudli

a to titulom prídelu štátneho pozemkového úradu v Bratislave v septembri 1932.XX.X.XXXXa v zmysle
dedičského uznesenia je žalobca jediným dedičom. Žalobca, ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti túto
prenajal Poľnohospodárskemu družstvu Mojmírovce a posledná nájomná zmluva bola uzavretá dňa
05.05.2008. Poľnohospodárske družstvo riadne platilo dohodnuté nájomné až do roku 2016, kedy došlo
k zápisu do listu vlastníctva po vykonaní ROEPU.

Ďalej tvrdila, žalobca splnil zákonné podmienky vydržania v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže nehnuteľnosť užíval nerušene a dobromyseľne po dobu viac ako 10 rokov od
roku 1956, pričom poukazuje na to, že osvedčenie o vydržaní bolo vydané v roku 1994. Pokiaľ by
bola vydaná prídelová listina v zmysle vtedy platných právnych predpisov na starých rodičov žalobcu,nebolo by potrebné domáhať sa určenia vlastníckeho práva vydržaním, keďže pozemok by bol riadne
prejednaný v dedičskom konaní po pôvodných prídelcoch. Práve z tohto dôvodu existuje inštitút
vydržania, keď dobromyseľní užívatelia užívajú nehnuteľnosť na základe právneho, hoci aj domnelého

titulu. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6SžO 137/2010,
tento rozsudok však nemožno aplikovať na predmetný spor, pretože predmetom tohto rozsudku bola
reštitúcia a v zmysle reštitučných zákonov je možné pozemky vydať iba pôvodnému vlastníkovi. Žalobca
nadobudol predmetnú nehnuteľnosť vydržaním a preto je nadbytočné sa zaoberať oprávnenou držbou,
prípadne vydržaním jeho právnych predchodcov. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR

22CdO/1843/2000, v ktorom okrem iného súd konštatuje, že v prípade, že účastník konania sám
podmienky vydržania nesplní, je na mieste sa zaoberať tým, či držba jeho právneho predchodcu bola
kvalifikovaná. Pokiaľ však účastník, ktorý vydržanie uplatňuje sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné
sa zaoberať oprávnenou držbou, prípadne vydržaním jeho právnych predchodcov.
Ďalej tvrdila, že žalobca nadobudol vlastnícke práva vydržaním urobené do notárskej zápisnice Nz
321/94 dňa 9.12.1994. Od tejto doby až do roku 2016 bol dobromyseľný v tom, že je vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti, mal riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu s užívateľom PD Mojmírovce a do
tohto roku mu bolo riadne vyplácané nájomné.
Čiže existoval právny titul notárska zápisnica, o ktorý sa opierala jeho dobrá viera, nakladal s vecou
počas celej vydržacej doby ako vlastnou a vzhľadom na tieto okolnosti mal za to, že mu vlastnícke právo
patrí, pričom poukázala aj na nález Ústavného súdu SR, ktorý sp. zn. IIÚS 484/2015, kde Ústavný súd

konštatuje, že ak držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že vydržanú vec poctivým spôsobom
nadobudol, nemôže byť rozhodujúce za akých podmienok a akým právnym titulom, podstatné je, že ho
nadobudol v súlade s dobrými mravmi, pričom je toho názoru, že akýkoľvek právny titul hoc aj domnelý,
ktorý nie je v rozpore so zákonom zakladá dobrú vieru oprávneného držiteľa nehnuteľnosti.
Ďalej tvrdila, že Notárska zápisnica bola vydaná v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. a žalobca splnil

všetky zákonné podmienky v zmysle tohto zákona. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 2 tohto
zákona, ktorý bol v tomto znení účinný do 31.8.1995.
V zmysle týchto zákonných ustanovení sa stal žalobca oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti
a po uplynutí 10-tich rokov sa stal jej vlastníkom, pričom od vydania notárskej zápisnice už uplynulo
viac ako 20 rokov a počas celej tejto doby žiadna právnická, resp. fyzická osoba nespochybnila jeho

vlastnícke právo. Duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnosti bolo vyznačené po ROEPe myslím, že v roku
2016, je to aj na liste vlastníctva, hodnovernosť údajov bola spochybnená zápisom v roku 2017.

6./ Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní v rámci procesnej obrany uviedol, že je toho názoru,
že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o existencii právneho titulu, od ktorého by sa mohol jeho

právny predchodca, alebo on samotný domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Preto ani
právny predchodca žalobcu ani žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom a užívateľom pozemku,
v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
Právne predpisy, ktoré upravovali prvú pozemkovú reformu bývalej ČSR boli účinné od účinnosti
intabulačnej zásady, v zmysle ktorej vlastníctvo sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy,

a až zápis v pozemkovej knihe mal konštutívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k
pozemkovému majetku. Táto skutočnosť bola všeobecne známa.
Tvrdila, že žalobca predložil len register prídelov, ktorý však je len technickým podkladom vypracovaným
za účelom rozdelenia užívania pôdy, nie však rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a teda
nemohol byť právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva.

Pre nadobudnutie vlastníctva fakticky odovzdanému pozemku nepostačovalo vstúpenie do užívania.
Samotné užívanie teda nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Právny predchodca žalobcu
nebol zapísaný do pozemkovej knihy ako vlastník spornej nehnuteľnosti a už aj táto skutočnosť v ňom
musela vyvolať dôvodné pochybnosti, že mu do pozemkovej knihy nezapísaná nehnuteľnosť vlastnícky
patrí. Preto tak právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca samotný nemajú žiadny právny titul, od

ktorého by mohli odôvodňovať vlastníctvo od spornej nehnuteľnosti a preto im ani nikdy nezačala plynúť
vydržacia doba.
Dedičským konaním po právnom predchodcovi žalobcu bol ustanovený za dediča samotný žalobca,
pričom však predmetom dedičského konania nebola sporná nehnuteľnosť. Vzhľadom na uvedené u
právneho predchodcu žalobcu ako aj u samotného žalobcu neboli splnené podmienky pre nadobudnutie

vlastníctva vydržaním, nakoľko obaja od začiatku vedeli, že táto nehnuteľnosť im nebola pridelená do
vlastníctva ale len do užívania. Notár nezodpovedá za pravdivosť skutočností uvedených vo vyhlásení
účastníka, ktorý žiada osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva. Podľa PKV XXX zápisu pod B1, ktorý
bol uskutočnený v roku 1926 svedčí zápis bývalého Československého štátu, o tejto skutočnosti muselvedieť tak právny predchodca žalobcu, ako aj samotný žalobca a preto v žiadnom prípade nemohlo
dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko ani jeden nebol dobromyseľný.
Žalobca odvodzuje vydržanie od notárskej zápisnice z roku 1994 a túto považuje za titul, o ktorý opiera

dobrú vieru. SPF uvádza, že podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia je len zaznamenať
dej, ktorý sa pre ňu odohráva. Notár nezodpovedá za pravdivosť skutočností uvedených vo vyhlásení
účastníka, ktorý žiada osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva. Notárske osvedčenia nie je právnym
úkonom, keďže teda notár neosvedčuje či tu je právny vzťah alebo právo. Vzhľadom na uvedené
notárska zápisnica nemôže byť titulom vstupu žalobcu do oprávnenej a dobromyseľnej držby, nakoľko

aj v čase jej spísania samotný zápis vlastníckeho práva k spornému pozemku v PKV svedčal štátu.
Právny predchodca žalobcu zomrel v roku 1956 a podľa uznesenia Štátneho notárstva v Nitre zo
dňa 6.10.1956 sp. zn. D 653/56 dedičstvo po ňom nadobudol žalobca, pričom predmetom dedičského
konania nebol sporný pozemok, ktorá skutočnosť musela objektívne vyvolať u žalobcu pochybnosť o
tom, že mu tento pozemok vlastnícky patrí. S poukazom na vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu dám
do pozornosti judikatúru NS SR sp. zn. 2Cdo/191/2009 zo dňa 29.11.2010 a sp. zn. 2Cdo/159/2010 z

27.6.2012, ktorý NS SR zaujal názor, že aj v prípade vydania notárskej zápisnice podľa zákona č.
293/1992 je potrebné aj po uplynutí 10-ročnej doby posudzovať okolnosti, za ktorých notárka vydala
predmetné osvedčenie, nakoľko takéto podmienky na vydržanie vlastníctva nemuseli byť splnené, má
za to, že právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, nakoľko ani jeden z nich nebol oprávneným a dobromyseľným držiteľom a preto

žalobu navrhujem zamietnuť.

7./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

7a./ Z predloženej notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Svrčkovej N 166/94,
NZ321/94 zvyžiadanéhospisuodnotára (č.l.15)bolozistené,žedňa9.12.1994bolaspísanázápisnica
na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Svrčkovej, notárky so sídlom Nitra, ulica Fraňa Mojtu č.8, pričom
predmetom zápisnice bolo zmena právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, na základe vydržania a to na
žiadosť M. K., nar. XX..X.XXXX.

Z predmetného už osvedčenia bolo zistené, že žalobca splnil podmienky uvedené v zákone číslo
293/92 Zb. s odkazom na ustanovenie § 134 ods. 1 OZ a § 868 OZ, stal vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. F. (V.) označeného ako parcela číslo XXXX/X roľa o
výmere 1 hektár 54 m2 podľa pozemkového katastra a neidentické, podľa K N združené, v celosti. Z
predmetného osvedčenia sa zisťuje, že predmetný pozemok pôvodne nadobudol do vlastníctva právny

predchodca žalobcu a to jeho starý otec Q. K. spolu so svojou manželkou V. K., rodenou V. a to
titulom prídelu štátneho pozemkového úradu v Bratislave v septembri 1932 podľa pracovného programu
pre pozemkovú reformu na roky 1926 až 1927 ako prídel do vlastníctva z bývalého veľkostatku S..
Žalobca v konaní o vydanie osvedčenia ohľadom tejto skutočnosti predložil výpis z registra prídelov
z tohto veľkostatku, ktorý bol zostavený štátnou obvodovou úradovňou štátneho pozemku úradu v

Bratislave a vlastníctvo pre jeho právneho predchodcu do pozemkovej knihy vložené ale nebolo. Ďalej
uviedol, že jeho starý otec zomrel 25.8.1956 a v zmysle dedičského uznesenia Štátneho notárstva v
Nitre D 653/56 sa stal žalobca výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti a to z dôvodu, že v zmysle
dedičského rozhodnutia po nebohom právnom predchodcovi sa on stal jediným dedičom z dôvodu, že
sa stal on spolu s manželkou jediným dedičom.

7b./ Zo žalobcom predloženého dedičského uznesenia D 653/56 vydaného dňa 06.10.1956 bolo zistené,
že žalobca sa stal dedičom po svojom právnom predchodcovi Q. K. zomrelom XX. augusta XXXX a stal
sa na základe uznesenia dedičom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., zapísaný
vovložkečísloXXXX,parcelačísloXXXX/XB1vcelosti, vovložkečísloXXX parcelačísloXXXX-XXXX

B 1 v 1-ici, nehnuteľnosti vo vložke číslo XXX parcela číslo XXXX B 1 v 1-ine a z dôvodov predmetného
uznesenia bolo zistené, že jeho starý otec, teda právny predchodca žalobcu zomrel bez zanechania
závetu a jeho syn dedičstvo odmietol a preto do dedičstva po ňom bol povolaný vnuk poručiteľa M. K.
mladší, teda žalobca. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.11.1956.

7c./ Zo žalobcom predloženého Rejstříku prídelu pre katastrálne územie Urmín, vydaného Obvodnou
úradovňou štátneho pozemkového úradu v Bratislave bolo zistené, že sa jednalo o veľkostatok Urmín,
pracovný program 1926 až 1927 a právny predchodca žalobcu spolu so svojou manželkou na základetohto Rejstříka nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M. dolina, pričom sa
jedná o parcelu číslo XXXX o výmere 1hektár 0054 m2 za úhrnnú cenu 6.465,- korún československých.

7e./ Ďalej z predloženého spisu od notárky N 166/94 bolo zistené, že v predmetnom spise sa nachádzali
vyjadrenia od Z. V. a V. W., ako aj vyjadrenie z Obecného úradu M. F. a od Poľnohospodárskeho družstva
Mojmírovce, pričom z čestného prehlásenia Z. V. a V. W. bolo zistené, že právny predchodca žalobcu
XXXXK. zomrel XX. augusta XXXX, nehnuteľnosti nadobudol v roku 1932 do vlastníctva spolu so svojou
manželkou titulom prídelu a od roku 1930 v dobrej viere ako vlastník, najskôr so svojou manželkou

a po jej smrti sám, predmetné pozemky držal a užíval až do svojej smrti, teda do roku 1956, kedy do
týchto jeho práv ako vlastník a užívateľ v plnom rozsahu vstúpil jeho jediný zákonný dedič a to vnuk
M. K.. Ďalej z tohto čestného prehlásenia je zistené, že žalobca tieto nehnuteľnosti držal a užíval ako
vlastník až do roku 1958, kedy na základe osobitných právnych predpisov pozemky prešli do užívania
vtedajšieho JRD Veľká Dolina.
Z vyjadrenia Obecného úradu bolo zistené, že teda právny predchodca žalobcu až do svojej smrti, teda

do roku 1956 pozemky ako vlastník držal a užíval a po jeho smrti teda v roku 1956 tieto ako vlastník
držal a užíval jeho dedič, vnuk M. K., až do roku 1958, kedy na základe osobitných právnych predpisov
prešli pozemky do užívania vtedajšieho JRD Veľká Dolina.
Z predloženého potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce bolo zistené, že
Poľnohospodárske družstvo užíva pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území V., časť M. F.,

ako parcela číslo XXXX/X roľa o výmere 1 hektár 54 m2, pričom na predmetné pozemky si ako
vlastník uplatnil nárok žalobca. Ďalej z potvrdenia vyplýva, že žalobca predmetné pozemky v roku 1958
združil do užívania vtedajšieho JRD Veľká Dolina ako vlastník a nadobudol ich ako jediný zákonný dedič
zomrelého, pričom platný doklad o vlastníctve doposiaľ preukázaný nebol.
Z predmetného notárskeho spisu bolo ďalej zistené, že notárka vydala oznámenie, na základe ktorého

vyzývala každého, kto môže byť podaným návrhom o vydržanie dotknutý vo svojich právach, aby do
60 dní od zverejnenia tohto oznámenia podal svoje námietky proti vydaniu osvedčenia navrhovateľovi
- žalobcovi a to na Obecný úrad Veľká Dolina alebo na notárskom úrade.
Z identifikácie parciel predloženej k osvedčeniu bolo zistené, že parcela č. XXXX/X jedná sa o roľu o
výmere 1 hektár 54 m2, pričom ide o neidentickú parcelu a združenú v organizácii.

7f./ Zo žalobcom predloženej nájomnej zmluvy číslo 2044.08 uzavretej medzi žalobcom ako
prenajímateľom a nájomcom Poľnohospodárskym družstvom Mojmírovce zo dňa 05.05.2008 bolo
zistené, že žalobca spornú nehnuteľnosť dal do dočasného užívania na dobu 5 rokov za odplatu. Z
predloženého výpisu listu vlastníctva číslo XXXX bolo zistené, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci

M. F., katastrálne územie M. F., parcela číslo XXXX/X pričom sa jedná o druh pozemku orná pôda vo
výmere 10 305 m2, je ako vlastníkom uvedený 1/ Slovenská republika v celosti, 2/ X./., t.j. žalobca,
pričom pri každom uvedenom vlastníkovi je uvedená poznámka hodnovernosť údajov katastra o práve
k parcele registra E - K N číslo XXXX/X bola spochybnená C XX XXXX - XXX/XXXX.

8./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

9./ Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

10./ Podľa odseku 2 držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

11./ Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

12./ Podľa odseku 2 ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa odseku 3 oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil

na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.
Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.13./ Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14./ Podľa odseku 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).

15./ Podľa odseku 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

16./ Podľa § 3 ods.1, písm. b) Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notárskou
činnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64).

17./ Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené
v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri
činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

18./ Podľa § 56 ods.1, písm. g) Notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti,

ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne
následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní.
Podľa § 63 Notárskeho poriadku, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice.
Notárska zápisnica musí obsahovať:

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu6a)
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b), že nemá k vzniku

vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

19./ Podľa § 205 CSP listiny vydané
orgánomverejnejmocivmedziachichprávomoci,akoajlistiny,ktorésúosobitnýmpredpisomvyhlásené
zaverejné,potvrdzujúpravdivosťtoho,čosavnichosvedčujealebopotvrdzuje,akniejedokázanýopak.

20./ Notárska zápisnica je forma zaznamenania právneho úkonu notárom. Notár je osoba určená

štátom, ktorá je oprávnená vykonávať notársku činnosť a inú činnosť podľa zákona. Postavenie notárov,
ich činnosť ako aj samosprávu notárov upravuje zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok
"). Činnosť notárov bezprostredne súvisí s
nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním, keďže o takomto úkone notári spisujú notársku zápisnicu

označovanú ako Osvedčenie o vyhlásení vydržania.

21./ Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. O pôvodnom
nadobudnutí vlastníckeho práva hovoríme vtedy, ak vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené
od vlastníckeho práva predchodcu (ako je tomu tak napríklad pri kúpnej zmluve). V prípade vydržania

ide o spôsob nadobudnutia vlastníctva, pri ktorom sa z oprávneného držiteľa po uplynutí zákonom
stanovenej doby stáva vlastník. Hlavným účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním možno tak hnuteľným, ako
aj k nehnuteľným veciam, avšak len po splnení podmienok ustanovených v Občianskom zákonníku. Vyhotovovanie osvedčení o vydržaní patrí
do pôsobnosti notárov, ktorí postupujú v zmysle Notárskeho poriadku.

22./ Súd prvej inštancie poznamenáva, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej

opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010 ).
23./ O vydržaní vlastníckeho práva notár spisuje osvedčenie o vydržaní v zmysle § 56 ods. 1 písm.

g/ Notárskeho poriadku. Pri osvedčení o vydržaní je potrebné uviesť podstatné okolnosti o držbe,
týkajúce sa predovšetkým jej doby, oprávnenosti a nepretržiteľnosti. Všetky tieto okolnosti musia byť
obsiahnuté vo vyhlásení o vydržaní, ktoré notár osvedčí formou notárskej zápisnice. Rovnako je
potrebné notárovi predložiť dôkazy, ktoré osvedčované skutočnosti potvrdzujú. V zmysle Notárskeho
poriadku sa navyše vyžaduje aj kladné vyjadrenie obce v katastrálnom území, ktorej sa nehnuteľnosť

nachádza, kladné vyjadrenie posledného vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností (prípadne jeho
právnych nástupcov) a kladné vyjadrenie správcu nehnuteľnosti, ktorým je napr. Slovenský pozemkový
fond, ak sa vydržanie týka pozemkov neznámych vlastníkov, ktoré sú v správe tohto orgánu. Následne
notár vyhotoví oznámenie, ktoré sa zverejní v obci a na notárskom úrade. Súčasťou tohto oznámenia je
výzva, aby každý, kto sa cíti byť dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia svoje

námietky. Až po dodržaní tohto postupu môže notár vydať osvedčenie o vydržaní, na základe ktorého
kataster (príslušný katastrálny odbor okresného úradu, bývalá správa katastra pozn.) zapíše vlastnícke
právo k vydržanej nehnuteľnosti záznamom.
Osvedčenie o vydržaní vyhotovené notárom je podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností záznamom. Kataster posudzuje osvedčenie len z formálnej stránky, či nemá chyby v

písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti a či je listinou spôsobilou na vykonanie záznamu.
Právnu stránku veci už neposudzuje. V prípade pochybností o legitímnosti postupu notára v súvislosti s
osvedčením vydržania je možné domáhať sa svojich práv v súdnom konaní formou určovacej žaloby.

24./ Predmetom sporu je určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v okrese N., obci M. F., kat. územie. M. F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E KN parcely č.
XXXX/X - orná pôda o výmere 10.305 m2 v celosti.
Právna zástupkyňa tvrdila, že žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním formou
Notárskej zápisnice Nz 321/94 zo dňa 09.12.1994 a od tejto doby až do roku 2016 bol dobromyseľný
v tom, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, mal riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu s užívateľom

PD Mojmírovce, ktoré mu do roku 2016 riadne vyplácalo nájomné, čiže existoval právny titul Notárska
zápisnica,oktorýsaopieralajehodobráviera,aodtohtoobdobianakladalsvecou počascelejvydržacej
doby ako vlastnou, mal za to, že mu vlastnícke právo patrí.
Právna zástupkyňa ďalej tvrdila, že bez ohľadu na všetky skutočnosti, ako aj na užívanie pozemku
právnymi predchodcami žalobcu je podstatné to, že žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť

vydržaním a preto je nadbytočné sa zaoberať oprávnenou držbou, prípadne vydržaním jeho právnych
predchodcov.
Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci obrany tvrdil, že žalobca nepredložil žiadny relevantný
dôkaz o existencii právneho titulu, od ktorého by sa mohol jeho právny predchodca alebo on samotný
domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností a preto ani právny predchodca žalobcu ani žalobca

nemohol byť dobromyseľným držiteľom a užívateľom pozemku, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním.
Žalovaný ďalej tvrdil, že právne predpisy, ktoré upravovali prvú pozemkovú reformu bývalej ČSR boli
účinné od účinnosti intabulačnej zásady, v zmysle, ktorej sa vlastníctvo nadobúdalo až zápisom do
pozemkovej knihy a až zápis v pozemkovej knihe mal konštruktívny charakter svedčiaci o nadobudnutí

vlastníctva k pozemkovému majetku, pričom táto skutočnosť bola všeobecne známa a žalobca predložil
len register prídelov, ktorý je len technickým podkladom vypracovaným za účelom rozdelenia užívania
pôdy, nie však rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a teda nemohol byť právnym titulom
pre založenie vlastníckeho práva, pre nadobudnutie vlastníctva nepostačovalo vstúpenie do užívania,právny predchodca žalobcu nebol zapísaný do pozemkovej knihy ako vlastník spornej nehnuteľnosti,
pričom aj táto skutočnosť musela vyvolať dôvodné pochybnosti, že mu nehnuteľnosť vlastnícky nepatrí.
Spornou bola otázka, či žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním, a spornou bola otázka

aj ohľadom určenia vydržacej doby žalobcu.

25./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne.

26./ Žalobca v spore argumentoval tým, že spornú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním formou notárskej

zápisnice v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom od 01.01.1993 do 31.08.1995.
Súd prvej inštancie poukazuje na to, že účelom zákona číslo 293/1992 Zb. účinného od 11. júna
1992 bolo okrem iného upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam (§ 1 písm. a/).
Cieľom tejto právnej úpravy bolo usporiadanie neevidovaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v
urýchlenom a pokiaľ možno najmenej formálnom konaní. Tento cieľ bol reakciou na skutočnosť, že

vtedajšia evidencia nehnuteľností neodrážala skutočné vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam. Postup a
podmienky zápisu za vlastníka do evidencie nehnuteľností upravovala druhá časť uvedeného zákona
§ 2 až § 9.
V danom spore žalobca tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol jeho právny predchodca a to
starý otec spolu so svojou manželkou titulom prídelu štátneho pozemkového úradu v Bratislave a to v

septembri 1932 podľa pracovného programu pre pozemkovú reformu na rok 1926 až 1927, pričom sa
jednalo o prídel do vlastníctva z bývalého veľkostatku S.. Túto skutočnosť sa snažil žalobca preukázať
v konaní výpisom z registra prídelov z tohto veľkostatku. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny
predchodca zomrel dňa 25.8.1956 a on sa stal jediným dedičom po nebohom, v zmysle dedičského
uznesenia, vstúpil do držby a užívania sporného pozemku spolu so svojou manželkou a takto predmetný

pozemok nerušene užívali až do roku 1958, kedy teda prešiel do užívania vtedajšieho JRD Veľká Dolina
a po vydaní predmetnej nehnuteľnosti uzavreli nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom
a vzhľadom na to, že predmetná skutočnosť, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva jeho právneho
predchodcu nebola žiadnym spôsobom zaznamenaná, mal za to, že predmetnú nehnuteľnosť vydržal,
na základe čoho predmetnú nehnuteľnosť vydržal osvedčením formou notárskej zápisnice, kde riadne

splnil podmienky uvedené v zákone v tej dobe účinnom a to § 293/92 Zb., pričom splnil všetky
predpoklady a podmienky pre vydržanie, čo bolo preukázané z pripojeného notárskeho spisu N 166/94,
Nz 321/94, z ktorého bolo zrejmé, že žalobca predložil vyhlásenie, že splnil podmienky vydržania,
predložil vyjadrenia osôb, ktoré preukazovali jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, bolo preukázané
vyjadrenie obce, ako aj právnickej osoby, ktorá teda mala právo nakladať s nehnuteľnosťou, čiže

vyjadrenie Poľnohospodárskeho družstva, pričom k osvedčeniu zo strany žalobcu došlo z dôvodu, že
bol žalobca nad všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul nasvedčuje.
Žalobca sa na základe notárskeho osvedčenia o držbe vydaného za podmienok stanovených zákonom
v evidencii a to v katastri nehnuteľností zapísal za vlastníka nehnuteľnosti, vychádzajúc teda z
osvedčenia, čo vyplýva z § 2 ods. 1 zákona číslo 293/1992 Zb. a podľa odseku 2 tohto zákona ak do

10-tich rokov od zápisu neuplatnila v konaní na súde, alebo v inom konaní o pozemkových úpravách
vlastnícke právo iná osoba, stala sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania, pričom žalovaný
hodnovernosť namietal až v roku 2015 v rámci ukončenia registra obnovenej evidencie pozemkov, z
čoho vyplýva, že oprávnenosť držby namietal až po uplynutí 10 ročnej lehoty, na základe ktorej sa stal
žalobca vydržaním legitímnym vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Žalovaný v predmetnom spore nepreukázal, že by od zápisu duplicitného vlastníctva vlastníctvo žalobcu
relevantným spôsobom spochybnil, z jeho strany nebola podaná žiadna určovacia žaloba, pričom od
duplicitného zápisu uplynula doba viac, ako štyri roky.
Súd prvej inštancie mal za preukázané z tohto dôvodu, že vzhľadom na duplicitný zápis v liste
vlastníctva týkajúci sa spornej nehnuteľnosti, bola žaloba podaná dôvodne, žalobca uniesol dôkazné

bremeno preukazujúce, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním v zmysle zákona číslo
293/1992 Zb. Ďalej bolo v predmetnom spore jednoznačne preukázané, že nikto v lehote desiatich
rokov od spísania notárskej zápisnice neuplatnil vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, v dôsledku
čoho sa teda po uplynutí 10 ročnej doby od zápisu stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti s poukazom
na ustanovenie § 129 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa držby a oprávnenej držby.

Z tohto dôvodu aj argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca sa nemohol stať vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a to na základe vydržania a to z dôvodu, že jeho právnemu predchodcovi
sporný pozemok nebol pridelený do vlastníctva a jeho právny predchodca mohol byť len užívateľom
spornej parcely a to z dôvodu, že sa jednalo o parcelu, ktorá podliehala záboru, súd k takto vznesenejnámietke žalovaného uvádza, že táto námietka nie je dôvodná a to z dôvodu, že žalobca splnil
podmienky vydržania a je nadbytočné sa zaoberať oprávnenou držbou, prípadným vydržaním jeho
právnych predchodcov, pričom účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom

právnym ( Uznesenie najvyššieho súdu SR z 28.03.2011, sp. zn. 5Cdo/87/2010 ).
V danom prípade, žalobca preukázal skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním
v zmysle zákona číslo 293/1992, pričom oprávnenosť jeho držby bolo potvrdené aj vyjadrením
z Poľnohospodárskeho družstva v Mojmírovciach zo dňa 11.8.1994, jeho oprávnenosť držby bola
potvrdená aj vyjadrením z Obecného úradu voXX.j F., ako aj čestným prehlásením pani Z. V., nar.

X.X.XXXX a V. W., nar. XX.X.XXXX a z toho dôvodu mal súd za to, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., v obci M. F., katastrálne územie M. F., zapísanej v liste
vlastníctva číslo XXX a to E KN parcely číslo XXXX/X orná pôda vo výmere 10. 305 m2 v celosti a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mi priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127
CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania § 365 ods. 3 CSP) .