Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/165/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519010282
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2519010282.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. W., nar. XX.XX.XXXX
v A., pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 21T/6/2019-333 zo dňa 22.07.2020, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 23.11.2021 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. W., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 21T/6/2019-333 zo dňa 22.07.2020 bol
obžalovaný A. W., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom P. XXX, P., uznaný vinným zo spáchania prečinu
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

ako jediný konateľ spoločnosti COMPACT BAU, s.r.o., so sídlom Ostrov 332, IČO: 34126848, v Ostrove
a ani na inom mieste, na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.2012 medzi spoločnosťou
COMPACT BAU, s.r.o. ako zamestnávateľom a poškodeným M. C. ako zamestnancom a tiež na základe
výplatných listín nezabezpečil, aby boa poškodenému za vykonanú prácu robotníka pri preberaní tovaru,

vydávaní tovaru a výrobe plastových okien s miestom výkonu práce vo S., Z. XXXX, vyplatená mzda
za mesiace september, október, november, a december v roku 2012, a to v najbližších výplatných
termínoch najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, vo výške 330 eur mesačne, ale
tieto prostriedky zadržal, hoci v dňoch splatnosti mzdových nárokov ako konateľ spoločnosti disponoval
dostatkom peňažných prostriedkov na ich výplatu, čím poškodenému M. C. vznikla škoda vo výške 1320
eur.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona s poukazom
na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon uloženého
trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu
v trvaní jeden rok.

O náhrade škody rozhodol podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku tak, že poškodeného M. C., nar.
XX.XX.XXXX v A., trvale bytom W. XX, W. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 333-335.Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal na Okresný súd Piešťany
dňa 09.12.2019 obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia
mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom a právnom základe obžaloby.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu
obžalovaného, výsluchom poškodeného, prečítaním znaleckého posudku, oboznámením sa odpisom
z registra priestupkov ako aj registra trestov na obžalovaného. Pretože obžalovaný sa na hlavné
pojednávanie nedostavil, nepožiadal o odročenie pojednávania a svoju neúčasť žiadnym spôsobom

neospravedlnil, okresný súd v súlade s ustanovením § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti a na návrh prokurátora v súlade s ustanovením § 258 ods. 4
Trestného poriadku bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z vykonaného dokazovania
zistil, že spoločnosť COMPACT BAU s.r.o., disponovala v jednotlivé dni splatnosti mzdy poškodeného za
mesiace september až december 2012 peňažnými prostriedkami vo výške : 15.10.2012 - 4025,92 eur,
15.11.2012 - 3153,55 eur, 15.12.2012 - 2879,87 eur, 15.01.2013 - 421,22 eur. Z uvedeného vyplýva, že

ku dňu splatnosti mzdy za mesiace september až december bolo ku dňu splatnosti mzdy poškodeného
na bankovom účte a v hotovosti finančné prostriedky, ktoré postačovali na úhradu mzdy poškodeného
vo výške 348,87 eur, pričom spoločnosť nebola v skúmanom období v platobnej neschopnosti. Okresný
súd dospel k záveru, že obžalovaný ako štatutárny orgán hoci mal v rozhodnom období dostatok
finančných prostriedkov na vyplatenia mzdy nevyplatil svojmu zamestnancovi (poškodenému) mzdu,

hoci s ním mal uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu, pričom mzda bola splatná a najneskôr do 15.
dňa nasledujúceho mesiaca mala byť vyplatená. Celkovo nevyplatená mzda za celé obdobie činila
čiastku 1.395,48 eur, ktorú mzdu mohol a mal možnosť obžalovaný zamestnancovi ku dňu jej splatnosti
riadne vyplatiť, čo sa však nestalo. Spoločnosť nebola v období od 15.10.2012 do 15.01.2013 platobne
neschopná, práve naopak viac než 50 % celkového pohybu peňažných prostriedkov na jej účtoch

nesúviselo s podnikaním. Obžalovaný ako štatutár spoločnosti dal v danom prípade prednosť pred
splatením vlastnej pohľadávky ktorú mal voči spoločnosti pred úhradou splatnej mzdy zamestnanca.
V danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie materiálneho korektívu, a to vzhľadom na
celkom 4 nevyplatené mzdy poškodenému, ktoré obžalovaný nevyplatil ako počas súdneho konania,
tiež s poukazom na okolnosti za ktorých bol čin spáchaný ako aj miery zavinenia obžalovaného.

Obžalovaný nevyplatil poškodenému ani len časť mzdy, z dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať, že obžalovaný by v uvedenom čase potreboval peniaze
na zabezpečenie chodu spoločnosti - zamestnávateľa. Tvrdenie obžalovaného o potrebe úhrady tovaru
pred úhradou mzdy neboli preukázané. Obžalovaný bližšie neuviedol akého konkrétneho tovaru, kedy
a ktorým dodávateľom sa mali platby ktoré mali byť nevyhnutné pre zabezpečenie činnosti právnickej

osoby a mali preto prednosť pred výplatou splatnej mzdy zamestnanca. Obžalovaný sa tak dopustil
spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, keďže ako
štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie mal
nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne
nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, pri úvahe o treste a jeho výmere okresný súd vychádzal z ustanovení § 34
Trestného zákona a zistil, že obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ bol dvakrát
priestupkovo postihnutý, nebol súdne trestaný. Okresný súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, v dôsledku

čoho pristúpil k úprave - zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3
Trestného zákona, a trest ukladal v rozmedzí trestnej sadzby 0-24 mesiacov. Okresný súd považoval
za primeraný trest v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Pokiaľ ide o náhradu škody, okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemal podklad na
vyslovenie povinnosti obžalovaného na náhradu škody, nakoľko v danom prípade osoba poškodeného
M. C., bola zamestnancom spoločnosti, pričom nevyplatením mzdy obžalovaným mu pohľadávka
voči spoločnosti nezanikla, nedošlo ani k zmene na strane veriteľa. Subjektom povinným mu mzdu
vyplatiť je stále spoločnosť, o pohľadávke ktorej už aj právoplatne rozhodol súd v civilnom procese

platobným rozkazom ktorý už nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť, a preto okresný súd v súlade
s ustanovením § 288 ods. 2 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal poškodeného
na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil na č.l. 339.

Obžalovaný v podanom odvolaní (nesprávne označenom ako odpor proti trestnému rozkazu) neuviedol

žiadne odvolacie dôvody. Uviedol, že svoje odvolanie dodatočne, po porade s obhajcom (nesprávne
označeným ako zákonným zástupcom) odôvodní, k čomu do nariadenia verejného zasadnutia
odvolacieho súdu nedošlo.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 23.11.2021 za prítomnosti zástupkyne Krajskej

prokuratúry v Trnave. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný ani poškodený, na čo senát
odvolacieho súdu rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v ich neprítomnosti. Odvolací súd na
verejnom zasadnutí oboznámil s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom z registra
trestov na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného okresný súd jasne, zrozumiteľne a

presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel
a akými úvahami sa spravoval. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje sa primeraný, zákonný a
spravodlivý. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a
odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Ako prvé je potrebné uviesť, že podanie obžalovaného, hoci nesprávne označené ako „odpor proti
trestnémurozkazu“odvolacísúdpostupompodľa§62Trestnéhoporiadkuvyhodnotilpodľajehoobsahu,
a to ako odvolanie proti rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho pristúpil k odvolaciemu prieskumu.
Z tohto odvolania okrem uvedeného nedostatku vyplýva, že v ňom absentuje relevantná odvolacia

argumentácia obžalovaného, k jeho doplneniu nedošlo aj napriek tvrdeniu obžalovaného o doplnení
odvolacích dôvodov po porade so svojim obhajcom, obžalovaný navyše ani nepožiadal o predĺženie
lehoty na doplnenie odvolania. S poukazom na uvedené, odvolací súd na podporu argumentácie
okresného súdu len v stručnosti dopĺňa:

Podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba,
ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú
odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň
ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval
na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou,

alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Objektom tohto trestného činu je nárok zamestnanca na mzdu, resp. iné plnenie voči zamestnávateľovi,
ktorý vyplýva z pracovného alebo obdobného pomeru. Objektívna stránka spočíva alternatívne v

nevyplatenímzdy,platualeboinejodmenyzaprácu,náhradymzdyaleboodstupnéhoakoajvovykonaní
opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto peňažných nárokov. Subjektom (špeciálnym) je
štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista.
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.

V prípade tohto trestného činu sa vyskytuje nepovinný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty, a
to čas spáchania skutku pojmovo vyjadrený ako „v deň splatnosti“. Podmienkou trestnosti nevyplatenia
platu v zmysle tohto ustanovenia je, aby zamestnávateľ mal finančné prostriedky, a to v deň splatnosti
na výplatu týchto nárokov. Preto, ak páchateľ nemal finančné prostriedky v deň splatnosti, nie je trestnezodpovedný za nesplnenie záväzku, a to ani vtedy, ak finančné prostriedky mal deň predtým alebo deň
po tom, avšak v deň splatnosti ich nemal. Pre vykonanie opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia
týchto peňažných prostriedkov sa tento čas nevzťahuje, štatutárny orgán môže vykonať opatrenia na

zmareniu vyplatenia aj pred dňom splatnosti. Pre trestnosť tohto trestného činu sa rovnako vyžaduje
to, aby páchateľ peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej
osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Štatutárnym orgánom právnickej osoby
je osoba alebo osoby, ktoré sú podľa zakladacej listiny, zmluvy o zriadení právnickej osoby alebo
zo zákona oprávnené robiť právne úkony za právnickú osobu. Podmienky pre štatutárne orgány pri

jednotlivých druhoch právnických osôb ako obchodných spoločností a družstiev stanovuje zákon č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pričom pri spoločnosti s ručením obmedzeným (ako je tomu v tomto
prípade) je štatutárnym orgánom jeden alebo viac konateľov. Mzdou je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Zmarením
vyplatenia sa rozumie činnosť zodpovedných osôb, ktorá smeruje k tomu, aby sa uvedené dávky
zamestnancovi nevyplatili. Podstatou takéhoto konania je predovšetkým cieľ, aby neboli prostriedky v

deň splatnosti k dispozícií (prevedenie na účet inej spoločnosti, môže ísť aj o splatenie iných faktúr a
pod.). Trestný čin je dokonaný po splnení podmienok buď nevyplatením platu alebo ďalších náležitostí
v deň ich splatnosti, alebo vykonaním opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia. Pre zánik trestnosti
trestného činu nevyplatenie mzdy a odstupného platia špeciálne ustanovenia, podľa ktorých trestnosť
trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 <. Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak

trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do
60 dní od dokonania trestného činu (§ 86 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona).

Podľa čl. 3 veta prvá zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), zamestnanci majú právo
na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci, na odpočinok a

zotavenie po práci.

Podľa§47ods.1písm.a)ZP,ododňa,keďvznikolpracovnýpomer,zamestnávateľjepovinnýprideľovať
zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky
na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi,

kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Z vykonaného dokazovania (z pracovnej zmluvy) nesporne vyplýva, že dňa 09.05.2012 uzatvorila
spoločnosť COMPACT BAU, s.r.o., ako zamestnávateľ v zastúpení jediným konateľom - obžalovaným
A. W. s poškodeným M. C. ako zamestnancom pracovnú zmluvu podľa § 43 a nasl. ZP, na základe

ktorej sa zamestnávateľ zaviazal platiť zamestnancovi mzdu vo výške 330 eur mesačne (čl. IV, bod
4.1 pracovnej zmluvy). Mzda zamestnanca bola splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, na účet vedený v banke uvedený zamestnancom v
záhlaví pracovnej zmluvy (čl. IV, bod 4.2 pracovnej zmluvy). Poškodený ako zamestnanec vykonával
pre zamestnávateľa dohodnutú prácu skladového pracovníka podľa pokynov zamestnávateľa, pričom

zamestnávateľ nevyplatil poškodenému riadnu mzdu za 4 odpracované kalendárne mesiace, a to
september 2012 až december 2012. Obžalovaný ako štatutárny orgán zamestnávateľa poškodenému
nevyplatil mzdu ani na písomnú výzvu poškodeného zo dňa 19.03.2012, rovnako mu mzdu nevyplatil
ani dodatočne, v priebehu trestného konania. Na tomto mieste je nutné poukázať na výzvu OČTK v
prípravnom konaní smerovanú obžalovanému, ktorou bol tento vyzvaný na zaplatenie splatnej mzdy

(č.l. 261), pričom obžalovaný aj napriek prevzatiu výzvy mzdu poškodenému nezaplatil. Zamestnávateľ
sa okrem prečinu nevyplatenia mzdy zamestnancovi (poškodenému) dopustil aj iných pochybení
vyplývajúcich z pracovnoprávneho pomeru, a to nepredloženie podkladov pre ročné zúčtovanie dane
zamestnanca a daňového priznania, v dôsledku čoho bola u zamestnávateľa vykonaná inšpekcia
práce na základe podnetu podaného poškodeným, ktorý bol vyhodnotený ako opodstatnený, nakoľko

zamestnávateľ poškodeného neposkytol, a to ani na opakované výzvy súčinnosť príslušnému orgánu
Inšpektorátu práce Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, tým, že nepredložil doklady potrebné pre výkon
inšpekcie.

Obžalovaný v podstate nenamietal ani inak nesporoval skutočnosť, že poškodenému mzdu za rozhodné

obdobie v celkovej sume 1.320 eur nevyplatil. Obžalovaný vo výpovedi z prípravného konania, ktorá
bola prečítaná na hlavnom pojednávaní v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný
sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, uviedol, že v rozhodnom období nemal
dostatok finančných prostriedkov na úhradu mzdy. Finančné prostriedky, ktorými disponoval použilna nákup tovaru, uprednostnil tak nákup tovaru, bez ktorého by bol nútený prepustil jedného zo
zamestnancov. Odvolací súd rovnako ako okresný súd takúto obranu obžalovaného neprijal. Tvrdenie
o platobnej neschopnosti celkom jednoznačne vylučujú závery znaleckého posudku č. 2/2017 znalkyne

Ing. Jany Ferancovej, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ poškodeného v ten ktorý deň splatnosti
mzdy poškodeného (t.j. 15.10.2012, 15.11.2012, 15.12.2012 a 15.01.2013) mal dostatok finančných
prostriedkov (a to tak na bankovom účte ako aj hotovostné finančné prostriedky v pokladni) na to, aby
poškodenému ako zamestnancovi mzdu vo výške 330 eur vyplatil. Zo znaleckého posudku vyplýva
tiež to, že finančné prostriedky, ktoré mal zamestnávateľ k dispozícií boli využívané okrem úhrad

materiálových a prevádzkových nákladov aj na úhrady, ktoré nesúviseli s podnikateľskou činnosťou
(napr. aj na zníženie záväzku obžalovaného ako štatutárneho orgánu voči spoločnosti). Spoločnosť v
rozhodnom období nebola v platobnej neschopnosti ako sa snaží navodiť obžalovaný, rovnako nebolo
preukázané na aké úhrady údajne mali byt finančné prostriedky využité a z akého dôvodu by eventuálne
mali byť uprednostnené pred povinnosťou zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu tak ako vyplýva
z § 47 ods. 1 písm. a) ZP. Ku dňu 25.01.2013 (t.j. 10 dní po splatnosti mzdy za mesiac december 2012)

bola na účet spoločnosti pripísaná suma 38.906 eur, z tejto sumy bolo možné zjavne bez ohrozenia
podnikateľskej činnosti zamestnávateľa vyplatiť poškodenému nevyplatenú mzdu vo výške 1.320 eur,
čo však obžalovaný ako štatutárny orgán neurobil, a to aj napriek tomu, že suma nevyplatenej mzdy
predstavovala z prijatej platby len cca 3,40 % (presne 3,39 %). K tvrdenej platobnej neschopnosti
odvolací súd už len záverom dodá, že pokiaľ by aj uvedené bolo pravdou, zamestnávateľ je v takomto

prípade povinný v zmysle § 22 ZP informovať zamestnancov (prípadne odborové orgány pôsobiace u
zamestnávateľa) o platobnej neschopnosti, a to najneskôr do 10 dní od jej vzniku, čo sa rovnako nestalo.

Odvolací súd záverom pri ustálení viny u obžalovaného uvádza, že v trestných veciach musia byť dôkazy
nad slnko jasnejšie (lat. In criminalibus probationes debent esse luce clariores), tak ako to bolo aj v

danom prípade.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo v konaní bez akýkoľvek pochýb preukázané, že
obžalovanýakoštatutárnyorgánspoločnostiCOMPACTBAU,s.r.o.-zamestnávateľavrozhodnomčase
(pretože z výpisu z OR SR vyplýva, že odo dňa 05.11.2020 už obžalovaný konateľom spoločnosti nie je)

nevyplatil poškodenému ako zamestnancovi mzdu za obdobie od septembra 2012 do decembra 2012, to
ajnapriektomu,ževrozhodnomobdobímaldostatokfinančnýchprostriedkovabolsivedomýpovinnosti
vyplatiť zamestnancovi-poškodenému mzdu, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 1.320 eur.
Uvedeným konaním sa dopustil spáchania prečinu podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, trestná sadzba za uvedený prečin je v rozmedzí 0 až 3 roky, avšak po
zohľadnení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona bolo nutné vychádzať z
upravenej trestnej sadzby, a to 0-2 roky. V danom prípade bolo nutné zohľadniť to, že obžalovaný ako
konateľvmenespoločnostinevyplatilpoškodenémumzduza4mesiace(t.j.1/3-inukalendárnehoroka),
neučinil tak ako dodatočne, a to ani na výzvu poškodeného, ani po vykonaní inšpekcie práce a nakoniec

ani po vydaní platobného rozkazu, ktorým súd v civilnom konaní zaviazal spoločnosť na úhradu dlžnej
sumy spolu s úrokom z omeškania. Obžalovaný ako štatutárny orgán uprednostnil zníženie vlastného
záväzku voči spoločnosti, a to aj napriek pomerne nízkej mzde, ktorú bol povinný poškodenému vyplatiť,
svoju obranu okrem roviny tvrdenia nijako nepreukázal, v konaní bol pasívny. Pre všetky uvedené
skutočnosti je trest v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní

12 mesiacov trestom zákonným a spravodlivý, zohľadňujúcim všetky okolnosti spáchania skutku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.