Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610219484
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6610219484.7

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, zast. Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C.. R. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ľ. P. XXXX/XX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý,

PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 16745/2010, o
vymoženie sumy 4 768,- eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu v Lučenci č. k. 8Er/1194/2010 - 56, zo dňa 10. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. Exekučné konanie začalo na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 04.11.2010,
na základe vykonateľného rozhodnutia - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.03.2010
sp. zn. 18497/09, ktorý sa stal vykonateľným dňa 07.10.2010. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonaním exekúcie Okresný
súd v Lučenci dňa 14.01.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútor

podaním doručeným súdu dňa 23.03.2016 žiadal súd, aby v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku
preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku, alebo aby rozhodol o pokračovaní exekúcie.

3. Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vychádza
z právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa

28.01.2009. Na základe tejto zmluvy poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 3 500,- eur a
povinný sa zaviazal oprávnenému vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok 946 eur t. j. celkom zaplatiť
sumu 4 446,- eur a to postupne, v dohodnutých mesačných splátkach. Úver bol v zmysle bodu 17. VOP
zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Z dôvodu porušovania zmluvy povinným oprávnený úver v celosti predčasne zosplatnil
dňa 02.05.2010. Oprávnený (ako remitent) dňa 31.08.2009 v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zmenku

doplnil o zmenkovú sumu 4 768,- eur s dátumom úročenia dňa 02.05.2009 a povinnému predložil
zmenku na zaplatenie dňa 07.09.2009. V zmluve je povinný označený aj ako podnikateľ (obchodné
meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu.
Preto súd prednostne posudzoval otázku, či v danom prípade povinný uzavrel zmluvu o úvere ako
fyzická osoba podnikateľ, alebo fyzická osoba nepodnikateľ, povaha účastníkov má totiž zásadný vplyv
na posúdenie otázky ďalšieho pokračovania exekúcie . Vzhľadom na skutočnosti zistené okresným

súdom (viď. bod 5. odôvodnenia uznesenia) súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom (tu oprávneným a povinným) založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, naktorý je treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a nakoľko exekučné konanie začalo pred
1. aprílom 2017 súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
V zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia úverovej zmluvy veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
záväzkov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd zistil, že v danom prípade
veriteľ uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky v rozpore s cit. ustanovením (bod 18. odôvodnenia), preto

súd exekúciu vykonávanú na základe exekučného titulu vydaného v konaní, kde nebolo prihliadané na
uvedené obmedzenie resp. neprípustnosť zmenky podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
zastavil. V dôsledku zastavenia exekúcie o podaní povinného zo dňa 2.11.2016 (sťažnosť voči exekúcii)
súd už nerozhodoval.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odmieta posúdenie subjektu dlžníka
v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa - fyzickej osoby. Odkázal na definíciu spotrebiteľa, na
znenie časovej verzie predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinnej v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere ( zákon č. 258/2001 Z.z.): „§ 2 písm. a) - spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania lebo podnikania“.

Namieta, že povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom KOVO-DREVO-
STAVBY, ako fyzická osoba - podnikateľ, označený IČO-m 10866736, pričom pri uzatváraní zmluvy
o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a finančné prostriedky boli poskytnuté
na účel podnikania. Ide o vzťah obchodnoprávny, nie spotrebiteľský. Dôležité bolo na aký účel boli
úverové prostriedky poskytnuté a nie to, na aký účel dlžník vskutku prostriedky použil. Nie je z

hľadiska platnej legislatívy ani nutné, že veriteľ musí vedieť, či dlžník použil prostriedky na v zmluve
určený účel (podnikanie, zamestnanie, alebo povolanie). Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch
neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru musí byť podnikateľom alebo zamestnaný,
záujemcaupravilvzákoneprípadkedyzáujemcaoúverešteniejepodnikateľom,anizamestnaný,avšak
má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre právnu kvalifikáciu

povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Na podporu tejto
argumentácie oprávnený poukazuje na konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov SR a podľa názoru
oprávneného je jeho argumentácia v súlade aj s judikatúrou ESD v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa
(ESD C-464/01). Niet pochýb o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou
osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavky spotrebiteľského vzťahu, avšak pokiaľ je predmetom tohto

vzťahu účelovo poskytnutý úver, tak nemožno aplikovať ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch, nejde o spotrebiteľský úver. Úvery poskytnuté na účel povolania, zamestnania, podnikania
nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení
zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto druhy zmlúv nevzťahuje (obdobne NS SR sp .zn. 5Cdo
415/2012). Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý

povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch.Úveryposkytnuténaúčelzamestnania,povolania,podnikanianemajúpovahuspotrebiteľského
úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa
na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. viackrát
využil ponúkané pôžičky, tieto aj splatil. Poslednú pôžičku však nevládal splácať a tak bola voči nemu
vedená exekúcia. Pôvodný dlh 4 768 eur bol navýšený na tisíce eur ( až na 55 tis. Eur oproti sume
4 768 eur). V priebehu exekúcie na jeho dôchodok už bolo vymožené cca 4 000 eur. Z dôchodku mu
po odpočítaní exekúcií zostáva 250 eur, z toho nevie vyplatiť dlh. Dokumentáciu k pôžičke nemá, pri

deložácii mu nebolo umožnené si ju vziať. Prežil rôzne podvody voči jeho osobe, čo sa odzrkadlilo na
jeho zlom zdravotnom stave.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a
contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky oprávneného spolu s napadnutým uznesením okresného
súdu, v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd,
na tieto dôvody odkazuje a v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval.
Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že charakter uvedeného vzťahu ako
spotrebiteľskéhoapovahujehoúčastníkovakododávateľaaspotrebiteľa okresný(exekučný)súdustálil
po preskúmaní obsahu Zmluvy o úvere s prílohami. Oprávnený v odvolaní namieta správnosť posúdenia
právneho statusu povinného, podľa jeho názoru povinný z exekučného konania je podnikateľom podľa
§ 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka, nie spotrebiteľom, úver bol povinnému poskytnutý
na účely podnikania resp. zárobkovej činnosti. Faktom je, že povinný (dlžník) je v predmetnej Zmluve

o úvere označený dvojako t.j. menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom (údajmi typickými pre
nepodnikajúcu fyzickú osobu), zároveň sú vyplnené aj kolónky formulárovej predtlače zmluvy o úvere
pre vyplnenie obchodného mena, IČO, miesta podnikania, zápisu v živnostenskom registri vrátane
reg. čísla (ak ako podnikateľ). Tieto skutočnosti konštatuje vo svojom rozhodnutí aj okresný súd, pritom
dodáva, že pre poskytnutie ochrany spotrebiteľovi patriacej v zmluvných vzťahoch s dodávateľom nie

je vylúčené, aby bol tento držiteľom oprávnenia na podnikanie. Vylúčené však je, aby osoba požívajúca
„status spotrebiteľa“ pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd zároveň zdôraznil, že nespotrebiteľský charakter zmluvy však
musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade
je treba uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru
odvolacieho súdu sa okresný súd dôsledne riadil cit. ustanovením pri posudzovaní zmluvného vzťahu
a jeho názor je správny, keď prijal záver, že povinný v danom zmluvnom vzťahu má postavenie
fyzickej osoby spotrebiteľa. Oprávnený je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
povinnýspotrebiteľom(§52ods.4Občianskehozákonníka).FormulárovýaadhéznycharakterZmluvyo

úvere, keď táto je tvorená vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolónkami pre vpísanie identifikačných
údajov dlžníka, výšky poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania, pričom všetky ostatné zmluvné
dojednania sú súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, toto je typické pre spotrebiteľské
zmluvy - spôsob uzatvárania spotrebiteľských právnych vzťahov (nie právnych vzťahov obchodných
medzi podnikateľmi založených na vzájomnom vyjednávaní zmluvných strán). Na právnej kvalifikácii

predmetnej Zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nemôže nič zmeniť ani poukaz oprávneného, že
úver na základe tejto zmluvy bol povinnému poskytovaný na účel jeho „podnikania“. Ako je už uvedené, o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka by totiž nešlo len v prípade, ak by dlžníkom z
úveru bola právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá by pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo však v konaní

preukázané nebolo .

10. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa §

202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č.
2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu
vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.