Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 20, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121206770
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7121206770.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Barborka hypericum n.o., Slnečná 1662/16, 048 01 Rožňava,
IČO: 52 135 322, zastúp. spoločnosťou Steiner & Associates s.r.o., Plávková 2, 040 11 Košice, IČO:
36 864 081, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, 045 66 Košice,
IČO: 35 541 016, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 30.08.2021 žalobca žiadal, aby
súd uložil žalovanému, aby uhrádzal žalobcovi každú mesačnú splátku úhrady finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške 6 169,45 EUR a to odo dňa doručenia tohto

rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť
podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o zaplatenie finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Ďalej žiadal, aby mu súd
priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že je neziskovou organizáciou poskytujúcou sociálne služby v zmysle zákona č.

448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom znení (ďalej ako „zákon o sociálnych službách“)
ako neverejný poskytovateľ sociálnych služieb, ktorý poskytovaním sociálnych služieb nedosahuje
zisk. V zmysle ustanovenia § 81 písm. l) zákona o sociálnych službách je Košický samosprávny kraj
(ďalej v texte aj ako „žalovaný“) povinný prispievať neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb,
ktorý poskytovaním služieb nedosahuje zisk finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby v súlade s ustanoveniami § 75 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnych službách. Konkrétne

žalobca prevádzkuje dva druhy sociálnych služieb financovaných žalovaným - domov sociálnych
služieb a zariadenie podporovaného bývania. Poskytovanie finančného príspevku na prevádzku pre
neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí nedosahujú zisk patrí do tzv. výkonu samosprávy
vyššieho územného celku. Poskytnutie finančného príspevku na prevádzku pre žalobcu od žalovaného
sa realizuje podľa § 77 ods. 2 zákona o sociálnych službách v dvoch fázach. Najprv žalovaný
administratívno-právnym postupom vypočíta výšku základných ukazovateľov pre výpočet príspevku

(priemerné bežné výdavky, priemerné skutočne dosiahnuté príjmy) vo svojich vlastných zariadeniach
sociálnych služieb, potom sa tieto údaje prepočítajú na zariadenia žalobcu v rovnakej kategórii podľa
formy, druhu sociálnej služby a kapacity, a odpočíta sa príspevok z MPSVR SR (bližšie vysvetlenie a
zdôvodnenie viď tejto žaloby). Následne sa uzatvorí občianskoprávna zmluva podľa § 51 Občianskeho
zákonníka medzi žalovaným a žalobcom určujúca konkrétnu výšku príspevku na prevádzku zákonom
stanoveným prepočtom na daný rok. Práve z tohto dôvodu sa žalobca domáha dofinancovania ako i

dočasnej ochrany súdu pred rozhodnutím vo veci samej v civilnom konaní, keďže právnym základom
financovania je občianskoprávna zmluva, a to aj napriek tomu, že výšku príspevku určuje zákon a táto savypočítava administratívnym postupom. Uvedené potvrdil Krajský súd v Košiciach v bode 38 Uznesenia
pod sp. zn. 4Cob/78/2021 v skutkovo a právne totožnej veci. Rovnako to posúdil aj Najvyšší súd SR v
konaní sp. zn. 1Ko/8/2020.

2A.Podstata protiprávneho konania žalovaného je v tom, že základné ukazovatele finančného príspevku
vo vlastných zariadeniach (najmä priemerné bežné výdavky) vypočítava protiprávnym spôsobom tak,
že do nich nezapočítava všetky výdavky, ktoré doň majú patriť, čím poníži výšku priemerných bežných
výdavkov a tak aj celú finálnu výšku finančného príspevku na prevádzku. Zákonodarca expressis verbis
určil spôsob, akým sa má výška príspevku vypočítať, pričom žalovaný už roky nerešpektuje zákonom

určený spôsob výpočtu a vypočítava ho v nesprávnej (zníženej) výške. Príspevok na prevádzku je
každým rokom nižší, hoci naopak minimálna mzda ako i náklady na energie a služby každým rokom
stúpajú. Žalovaný vypočítal žalobcovi celkový príspevok na prevádzku: a) na rok 2019 na sumu 84
068,24 EUR (z toho domov sociálnych služieb vo výške 21 268,82 EUR a zariadenie podporovaného
bývania vo výške 62 799,42 EUR), b) na rok 2020 na sumu 74 357,40 EUR (z toho domov sociálnych
služieb vo výške 19 342,68 EUR a zariadenie podporovaného bývania vo výške 55 014,72 EUR),

c) a na rok 2021 sumu 49 938,12 EUR (z toho domov sociálnych služieb vo výške 15 309,00 EUR
a zariadenie podporovaného bývania vo výške 34 629,12 EUR), to všetko pri nezmenenom počte
prijímateľov sociálnych služieb u žalobcu vo všetkých troch rokoch. V roku 2019 zmluvu uzatvoril
ešte právny predchodca žalobcu, a to nezisková organizácia BARBORKA n.o., ktorej činnosť však
kontinuálne prevzal žalobca.

2B.Protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že do priemerných bežných výdavkov vo svojich
zariadeniach zarátava výdavky nie na všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, ale iba
na zamestnancov v prepočte na minimálny normatív počtu zamestnancov (podľa prílohy č. 1 zákona
o sociálnych službách). Správne by mal žalovaný do priemerných bežných výdavkov započítavať
reálne vyplatené mzdy a odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby vo svojich

zariadeniach sociálnych služieb. Príloha č. 1 zákona o sociálnych službách (tzv. Maximálny počet
prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných
zamestnancov na celkovom počte zamestnancov) nebola prijatá za účelom výpočtu príspevku na
prevádzku, ale iba ako zákonodarcom stanovený minimálny personálny normatív počtu zamestnancov,
ktorý musí každý poskytovateľ sociálnych služieb dodržať v prepočte na počet prijímateľov sociálnych

služieb, aby bola zabezpečená aspoň minimálna kvalita sociálnej služby. Samotný žalovaný pritom
tento minimálny normatív prekračuje, keďže je nepostačujúci na kvalitné poskytovanie sociálnych
služieb - v každom porovnateľnom zariadení žalovaného pracuje pri poskytovaní sociálnej služby
počet zamestnancov poskytujúcich sociálne služby ďaleko prevyšujúci minimálny personálny normatív.
Avšak do priemerných bežných výdavkov započítava žalovaný len časť z týchto zamestnancov po

prepočítaní na minimálny personálny normatív na jedného prijímateľa. Príkladmo ilustrované, kým vo
vlastných zariadeniach žalovaný poskytuje sociálnu službu jednému prijímateľovi prostredníctvom troch
zamestnancov, ale minimálny personálny normatív určuje na tento druh služby a zariadenia minimum
dvoch zamestnancov na jedného prijímateľa, do priemerných bežných výdavkov na účely finančného
príspevku na prevádzku pre neverejného poskytovateľa sociálnych služieb započíta žalovaný iba mzdy

a odvody dvoch z troch zamestnancov (hoci sám reálne poskytuje služby troma zamestnancami).
Uvedené znamená, že prijímatelia sociálnych služieb dostanú u verejného poskytovateľa sociálnych
služieb (žalovaného) oveľa vyššiu osobnú starostlivosť, pretože táto je plne financovaná žalovaným,
kým žalobcovi žalovaný vypláca príspevok vypočítaný iba z minimálneho personálneho normatívu
a tak žalobcu núti okresať svojich zamestnancov na minimálny personálny normatív. Poskytovanie

sociálnej služby zamestnancami v prepočte na minimálny personálny normatív však postačuje iba na
minimálne prežitie zariadenia sociálnych služieb, nie na skutočne kvalitne poskytnutú sociálnu službu
pre prijímateľa. Čo je najdôležitejšie, zákon o sociálnych službách neumožňuje žalovanému svojvoľne
do výšky priemerných bežných výdavkov započítavať iba zamestnancov na minimálny personálny
normatív - personálny normatív bol zákonodarcom zavedený pre zabezpečenie minimálnej kvality

sociálnej služby, a nie na účely výpočtu finančného príspevku na prevádzku, t.j. na tieto účely minimálny
personálny normatív nemožno použiť (viď prílohu - stanovisko tvorcu zákona o sociálnych službách
MPSVR SR zo dňa 02.02.2021).
2C.To, že žalovaný skutočne postupuje vyššie opísaným spôsobom, t.j. vypočítava priemerné bežné
výdavky (a teda aj samotný príspevok pre žalobcu) iba z minimálneho personálneho normatívu

je nespornou skutočnosťou medzi sporovými stranami. Vyplýva to najmä z nasledovného: a) túto
skutočnosť potvrdil poverený riaditeľ Odboru sociálnych vecí Košického samosprávneho kraja G.. G. v
liste zn. 05961/2021/OSV-28111 zo dňa 16.07.2021. V tomto liste je uvedené, že „Podľa ustanovenia
§ 77 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. ... Košický samosprávny kraj pri výpočte finančného príspevkuvychádza z priemerných bežných výdavkov, ktorých výšku určuje v súlade s Usmernením č. 8/2015
vydaného odborom sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu Košického samosprávneho kraja.“ b) v
zmysle Usmernenia 8/2015 vydaného odborom sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu Košického

samosprávneho kraja dňa účinné od 01.01.2016 (ďalej ako „Usmernenie“), strana 2 bod II druhý odsek
platí „Za bežné výdavky na poskytovanie soc. služby v štandardnom rozsahu určenom zákonom sa
nepovažujú výdavky na: počet zamestnancov presahujúci zákonom (príloha č. 1 zákona) stanovený
minimálny normatív počtu zamestnancov podľa druhu a formy sociálnej služby (napr. mzdy, poistné,
materiál,školenie,BOZP,pracovnéodevy...)“.c)posťažnostiachneverejnýchposkytovateľovsociálnych

služieb z dôvodu likvidačných príspevkov žalovaného vypočítaných na rok 2021 žalovaný pristúpil k
úprave Usmernenia, a to prijatím Dodatku č. 1 k Usmerneniu zo dňa 22.02.2021, ktorým svojvoľne zvýšil
možnosť započítania do bežných výdavkov vo svojich zariadeniach nielen zamestnancov v prepočte na
minimálny personálny normatív, ale tieto výdavky navýšiť o 10%. V bode 2 písm. b) druhý odsek Dodatku
č. 1 sa uvádza: „Za bežné výdavky na poskytovanie sociálnej služby v štandardnom rozsahu určeným
zákonom sa nepovažujú výdavky na: počet zamestnancov presahujúci 10% zákonom č. 448/2008 Z. z.

(príloha č. 1 tohto zákona) stanovený minimálny personálny normatív počtu zamestnancov podľa druhu
a formy sociálnej služby (napr. mzdy, platy, poistné ...).“
2D.To, že takýto postup žalovaného je nezákonný, deklaroval aj originálny tvorca zákona o sociálnych
službách (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) a to nasledovne: a) MPSVR SR vo svojom
stanovisku zo dňa 02.02.2021, č. 2021-M_OSS okrem iného uviedlo: „To znamená, že na účely určenia

výšky FPP (pozn. autora: FPP znamená finančný príspevok na prevádzku) na príslušný rozpočtový
rok je potrebné vychádzať z reálne vyplatených miezd a odvodov všetkým zamestnancom zariadenia
sociálnych služieb (porovnateľného druhu soc. služby, formy soc. služby a kapacity zariadenia) v
pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Podľa nášho názoru nie je
daná právna možnosť na účely určenia výšky FPP, ak ide o poskytovanie sociálnej služby, ktorú

vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku poskytoval alebo zabezpečoval verejnými
poskytovateľmi tejto sociálnej služby, vychádzať len z minimálneho normatívu počtu zamestnancov pre
daný druh a formu sociálnej služby podľa prílohy č. 1 k zákonu o sociálnych službách.“ „Povinnosťou
konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby je však, popri plneniu tohto personálneho normatívu, plniť
podľa § 9 ods. 8 zákona o sociálnych službách podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby aj

v oblasti personálnych podmienok, ktoré ho súčasne zaväzujú plánovať a meniť stav zamestnancov
vo vzťahu k počtu a k miere odkázanosti prijímateľov sociálnej služby na pomoc inej fyzickej osoby
a aktuálnym potrebám podpory prijímateľov sociálnych služieb. Je teda záväzkom poskytovateľa
sociálnej služby, aby v rámci plnenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby v oblasti
personálnych podmienok počet zamestnancov mal primeraný počtu prijímateľov sociálnych služieb a ich

potrebám. Považujeme za nesporné, že u verejných poskytovateľov sociálnych služieb pri personálnom
zabezpečení poskytovania sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb ide zároveň o viazanosť
účelnosťou, účinnosťou, hospodárnosťou a efektívnosťou pri vynakladaní verejných prostriedkov, čo len
posilňuje náš vyššie uvedený právny názor, že na účely určenia výšky FPP na príslušný rozpočtový
rok je potrebné vychádzať z reálne vyplatených miezd a odvodov všetkým zamestnancom zariadenia

sociálnych služieb (porovnateľného druhu soc. služby, formy sociálnej služby a kapacity zariadenia)
v pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Inak by sa poprel zmysel
a účel poskytovania FPP.“ Okrem tohto stanoviska má žalobca vedomosť o tom, že všetky vyššie
územné celky vrátane žalovaného, boli listom štátneho tajomníka MPSVR SR p. Branislava Ondruša
č. 13024/2018-M_OSS zo dňa 15.05.2018 požiadané, aby pri určovaní výšky finančného príspevku na

prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb postupovali
výlučne podľa platnej právnej úpravy, to znamená, že aby pri určení priemerných bežných výdavkov
na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový
rok vychádzali z platnej ekonomickej klasifikácie výdavkov (Opatrenie MF SR ktorým sa ustanovuje
druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie), teda

do priemerných bežných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok započítavali všetky výdavky
realizované v jednotlivých druhoch sociálnych služieb v hlavnej kategórii 600 - bežné výdavky“. Napriek
tomuto listu zo strany MPSVR SR z roku 2018, ktoré jasne deklarovalo úmysel zákonodarcu a originálny
výkladzákonaosociálnychslužbách,žalovanýneuviedoldosúladusvojnesprávnyanezákonnýspôsob
výpočtu výšky príspevku, prijatý v Usmernení č. 8/2015 z 01.01.2016 a postupoval protiprávne aj pri

výpočte príspevku na rok 2021.
2E.Okrem toho právny zástupca žalobcu pred podaním tohto návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia požiadal podľa zákona o slobode informácií všetky ostatné vyššie územné celky SR o
informáciu, či do priemerných bežných výdavkov vo vlastných zariadeniach započítavajú mzdy a odvodyvšetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby (v súlade so stanoviskami MPSVR SR) alebo
iba mzdy a odvody zamestnancov v prepočte na minimálny personálny normatív. Všetky samosprávne
kraje okrem žalovaného vo svojej odpovedi uviedli, že do priemerných bežných výdavkov vo vlastných

zariadeniach započítavajú mzdy a odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, t.j.
výdavky na týchto zamestnancov nijakým spôsobom neupravujú na minimálny personálny normatív
resp. 10% nad minimálny personálny normatív. Inak povedané, žalovaný je jediným samosprávnym
krajom v SR, ktorý protiprávne postupuje v rozpore so zákonom o sociálnych službách, stanoviskami a
požiadavkami MPSVR SR a tiež postupuje inak ako ostatných sedem samosprávnych krajov SR.

2F.Takýmto protiprávnym postupom žalovaný ponúkol žalobcovi financovanie na rok 2021 vo výške 49
938,12 EUR, čo je o 43% menej prostriedkov ako v roku 2019 pri rovnakom počte prijímateľov sociálnych
služieb a naopak, pri zvyšujúcich sa nákladoch na mzdy, odvody zamestnancov i energie. Táto výška
príspevku nezodpovedá zákonnej výške príspevku, ktorý určuje zákon o sociálnych službách. Preto
žalobca spolu s podpísaným dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní finančného príspevku na rok 2021,
ktorým sa určila táto výška príspevku, zaslal žalovanému aj list zo dňa 05.05.2021, v ktorom namietal

nesprávny výpočet výšky príspevku na prevádzku na rok 2021 a žiadal žalovaného o jeho prepočet
podľa zákona. Žalovaný napriek tejto negociačnej výzve odmietol žalobcovi určiť výšku príspevku podľa
zákona o sociálnych službách. Keďže tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku
financovania zariadenia žalobcu, žalobca za účelom zabezpečenia prevádzky svojej činnosti musel
uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve č. 7377/2020/OSV. Žalobca však uzatvoril tento dodatok určujúci

výšku financovania na rok 2021 v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a s výhradami, ktoré
k dodatku pripojil listom zaslaným spolu s podpísaným dodatkom. Táto nesprávna výška finančného
príspevku na prevádzku (príspevok o 43% nižší ako v roku 2019 pri súčasnom navýšení všetkých
výdavkov) spôsobuje žalobcovi likvidačné problémy, pretože z dôvodu absencie finančných prostriedkov
nevie naďalej financovať poskytovanie sociálnych služieb vo svojich zariadeniach. Z uvedeného dôvodu

bol nútený žalobca vyplatiť zamestnancom za mesiac jún 2021 iba časť ich mzdy, a to každému
zamestnancovi len po 250 EUR, a odviesť dane a odvody Daňovému úradu (945,12 EUR), Sociálnej
poisťovni (3 087,21 EUR) ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni (1 249,24 EUR). Za mesiac júl 2021
nedošlo k žiadnej zmene, a teda žalobca ani za mesiac júl nemá finančné prostriedky na úhradu
miezd svojich zamestnancov v riadnej výške. Jedinou možnosťou ďalšieho pokračovania činnosti a

poskytovania sociálnych služieb odkázaným osobám je poskytnutie predbežnej a dočasnej ochrany zo
strany súdu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zaviaže žalovaného k úhrade
finančného príspevku na prevádzku aspoň vo výške za predchádzajúci rozpočtový rok 2020, pretože pri
financovaní aspoň vo výške za predchádzajúci rozpočtový rok 2020 dokáže žalobca realizovať sociálne
služby až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Pre bližšie ozrejmenie problematiky žalobca súdu v

prílohe predkladá správny (zákonný) výpočet výšky príspevku na prevádzku na rok 2021, ktorú mal
obdržať pri zákonnom spôsobe výpočtu. Ak by žalovaný postupoval v zmysle § 77 zákona o sociálnych
službách,žalobcovibyprispievalvroku2021:a)sumou36628,44EURnažalobcovozariadeniedomova
sociálnych služieb, pričom žalovaný prispieva iba sumou 15 309,00 EUR; b) sumou 74 854,28 EUR na
žalobcovo zariadenie podporovaného bývania, pričom žalovaný prispieva iba sumou 34 629,12 EUR,

c) spolu tak žalovaný mal žalobcovi v roku 2021 prispieť sumou 111 482,72 EUR, avšak prispieva mu
iba sumou 49 938,12 EUR. V žalobe vo veci samej sa bude žalobca domáhať zaplatenia finančného
príspevku v zákonnej výške v zmysle vyššie uvedeného výpočtu podľa prílohy.
2G.Žalobca poukázal na ust. § 324, § 325, § 326 CSP. Všeobecné podmienky návrhu žalobca uviedol
vyššie. V súlade s odborným komentárom (Sedlačko. In Števček a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. C.H.Beck 2016, s. 1092 a nasl.) ako i vychádzajúc zo znenia ustanovením § 326 CSP žalobca
mal za to, že pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP je potrebné osobitne
preukázať podmienky: a) opis rozhodujúcich skutočností, b) potrebu neodkladnej úpravy pomerov -
naliehavosť situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie, c) dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, d) preukázanie účelu neodkladného opatrenia, e) preukázanie tvrdení žalobcu

dôkazmi.
2H.Ad a) Opis rozhodujúcich skutočností uviedol žalobca vyššie.
2I.Ad b) K potrebe neodkladnej úpravy pomerov - k naliehavosti situácie vyžadujúcej neodkladné
riešenie pomerov uviedol, že je neziskovou organizáciou nevytvárajúcou poskytovaním sociálnych
služieb zisk. Preto je v plnom rozsahu odkázaný na financovanie podľa zákona o sociálnych službách,

podľa ktorého najkľúčovejším zdrojom financovania je práve príspevok na prevádzku od žalovaného.
Žalobca v rokoch 2019, 2020 a 2021 zachoval rovnaký počet prijímateľov sociálnych služieb (15
prijímateľov pre zariadenie podporovaného bývania, 6 prijímateľov pre domov sociálnych služieb). Je
všeobecne známe, že výdavky na mzdy a odvody každoročne stúpajú (napr. zvyšovaním minimálnejmzdy, cien surovín a pod.), ale napriek tomu príspevok od žalovaného každým rokom klesá (zo
sumy 84 068,24 EUR v roku 2019 až na 49 938,12 EUR v roku 2021). Jediným dôvodom poklesu
výšky finančného príspevku je pritom protiprávny postup žalovaného pri výpočte výšky príspevku

na prevádzku, čo deklaroval tak tvorca zákona o sociálnych službách MPSVR SR, ako i prax
ostatných samosprávnych krajov, keďže žiaden iný samosprávny kraj nepostupuje pri výpočte tak,
ako to robí žalovaný. Z dôvodu obrovského výpadku financovania v roku 2021 tak už v súčasnosti
žalobca nedokáže ďalej zabezpečiť činnosť zariadenia sociálnych služieb (domov sociálnych služieb a
zariadenie podporovaného bývania) bez radikálneho prepúšťania zamestnancov, nadmerného šetrenia

(napr. splachovanie iba 1x za hodinu, elektrina iba na 10-15 min v rámci hodiny, zníženie vykurovacej
teploty a pod.), alebo úplným zatvorením zariadenia sociálnych služieb. Žalobca už v súčasnosti
zamestnáva zamestnancov vo svojich zariadeniach iba v nevyhnutnom rozsahu, t.j. tak, aby naplnil
štandardy a podmienky zákona o sociálnych službách na prevádzku zariadenia a poskytovanie sociálnej
služby v požadovanej kvalite. Žalobca teda nemá prebytok zamestnancov. Žalobca však nemá z čoho
vyplatiť mzdy ani týchto svojich zamestnancov. Ak zamestnancov prepustí, zároveň prestane spĺňať tzv.

„štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb“ podľa prílohy č. 1 zákona o sociálnych službách (§
9 ods. 4 zákona o sociálnych službách), čo je dôvodom na zánik oprávnenia poskytovať sociálne služby
a na výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb (§ 68 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnych
službách). Ak si zamestnancov ponechá, ale nevyplatí im odvody, dane a poistné, žalobca prestane
spĺňať tzv. „finančné podmienky na prevádzkovanie zariadenia“ podľa § 68 ods. 5 zákona o sociálnych

službách, čo je dôvodom na zánik oprávnenia a výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb
podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnych službách. Preto tak, ako je uvedené v bode 9 tohto
návrhu, žalobca za mesiac jún 2021 uhradil všetky dane, odvody a poistné svojich zamestnancov, avšak
zamestnancom uhradil iba časť ich mzdy, každému po 250 EUR. Žalobca ešte má finančné prostriedky
na úhradu odvodov, daní a poistného za svojich zamestnancov za mesiac júl 2021 (bez úhrady ich

miezd), avšak po tomto už nebude mať prostriedky ani na úhradu daní, odvodov a poistného, a teda
v prípade neposkytnutia ochrany zo strany súdu žalobca naplní ustanovenie § 68 ods. 5 zákona o
sociálnych službách a ukončí svoju činnosť. Konanie žalovaného spočívajúce v nesprávne poskytnutom
príspevkunaprevádzkužalobcovitedajetakejvážnejintenzity,žedefactospôsobujeukončeniečinnosti
žalobcu. Žalobca teda mal za to, že existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov, kedy jedine

súdnym zásahom môže byť aktuálny stav dočasne sanovaný tak, že až do rozhodnutia súdu vo veci
samej bude žalovanému uložená povinnosť financovať žalobcu v rozsahu príspevku za predchádzajúci
rok (2020), pretože príspevok vo výške za rok 2020 (aj keď i ten bol žalovaným vypočítaný protiprávne)
je aspoň v takej výške, že žalobcovi umožňuje zabezpečiť činnosti zariadenia sociálnych služieb, a to
až do rozhodnutia súdu vo veci samej.

2J.Ad c) K dôvodnosť a trvaniu nároku uviedol, že nárok žalobcu stále trvá, pričom každá mesačná
úhrada finančného príspevku na prevádzku realizovaná zo strany žalovaného v nesprávnej výške
prehlbuje finančnú stratu žalobcu a hrozí úplné zatvorenia zariadenia žalobcu. Žalobca sa listom zo
dňa 05.05.2021, doručeným žalovanému spolu s podpísaným dodatkom č. 1 k zmluve o poskytnutí
finančného príspevku na prevádzku na rok 2021 domáhal zvýšenia výšky finančného príspevku na

prevádzku. Na túto žiadosť žalobcu reagoval žalovaný až svojím listom zo dňa 16.07.2021, doručeným
žalobcovi dňa 30.07.2021. V tomto liste žalovaný uviedol, že výšku príspevku považuje za správnu
podľa svojho právneho názoru a odmietol žalobcovi zvýšiť finančný príspevok na prevádzku. Týmto sa
medzi stranami ukončili rokovania o zvýšení (dofinancovaní) finančného príspevku na prevádzku a bolo
zrejmé, že jedinou cestou, ako sa žalobca môže domôcť ochrany, je obrátiť sa na súd. Žalobca má za

to, že uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť dočasnú ochranu činnosti žalobcu,
ktorej sa žalobca domáha. Priznanie povinnosti priebežného dofinancovania žalovanému v rozsahu
plnenia za predchádzajúci rozpočtový rok nevytvára nenávratný stav, ale iba zabezpečuje dostatok
prostriedkov na riadnu činnosť žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý ich
poskytovaním nedosahuje zisk, a to do času súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobca pripomína,

že do aktuálneho stavu finančnej tiesne ho dostal žalovaný protiprávnym výpočtom výšky finančného
príspevku na prevádzku.
2K.Ad d) Vo vzťahu k preukázanie účelu neodkladného opatrenia a zásady primeranosti zásahu uviedol,
žeúčelomneodkladnéhoopatreniajeposkytnutiedočasnejochranyžalobcovhoprávanamajetok,práva
prijímateľov sociálnych služieb na dôstojné životné podmienky a sociálnu starostlivosť. Žalovaný ako

samosprávny kraj má dostatok finančných prostriedkov na to, aby zniesol dočasný zásah do svojich
práv v nevyhnutnom rozsahu, čím je dodržaný aj princíp proporcionality navrhovaného nariadenia
neodkladného opatrenia. Na strane druhej, ak by žalobca sa nedomáhal súdnej ochrany, svoju činnosť
by musel buď výrazne obmedziť alebo ukončiť. Týmto neodkladným opatrením nebudú dotknuté záujmyžalovaného, pokiaľ bude tento zaviazaný neodkladným opatrením financovať zariadenia žalobcu v
rozsahu, ako ho už financoval v roku 2020. Je vo verejnom záujme, aby žalovaný ako samosprávny
kraj, do pôsobnosti ktorého patrí aj starostlivosť o osoby odkázané na sociálne služby, realizoval

svoje povinnosti zákonným spôsobom t.j. zákonným a správnym spolufinancovaním neverejných
poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sa o prijímateľov sociálnych služieb starajú.
2L.Ad e) Žalobca preukazuje svoje tvrdenia dôkazmi doloženými k tomuto podaniu.
2M.V zmysle aktuálnej uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na rok 2021, článok
III. bod 3 platí, že spôsob poskytovania finančného príspevku je určený v usmernení o poskytovaní

finančného príspevku. Aktuálne usmernenie upravujúce spôsob poskytovania príspevku je zverejnené
na webovej stránke žalovaného - Usmernenie č. 5/2020 o podmienkach poskytovania finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej ako „Usmernenie“). Podľa § 5 bod 2 Usmernenia platí, že
príspevok sa vypláca v mesačných splátkach o veľkosti 1/12 z príspevku, a to spravidla ku koncu daného
mesiaca. Preto žalobca požaduje, aby súd poskytoval ochranu žalobcovi tak, že zaviaže žalovaného,

aby každú jednu mesačnú splátku až do rozhodnutia vo veci samej uhrádzal vo výške príspevku
žiadanom podľa tohto návrhu. Žalovaný prispieval žalobcovi finančným príspevkom na prevádzku v roku
2020 v celkovej sume 74 357,40 EUR/rok. Z uvedeného predstavuje 1/12 sumu 6 169,45 EUR.

3.Podľa ust. § 324 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4.Podľa ust. § 325 CSP: (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru
a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na
súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo

niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu,
na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnúintegritualeboduševnúintegritusvojímkonanímohrozuje,g)písomne,telefonicky,elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená. (3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd
nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

5.Podľa ust. § 326 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva.

6.Podľa ust. § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

7.Podľa ust. § 328 CSP: (1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.8.Podľa ust. § 329 CSP: (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

9.Podľa ust. § 330 CSP: (1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

10.Podľa ust. § 331 CSP: (1) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním
bolo neodkladné opatrenie nariadené. (2) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr
do troch dní od jeho vyhotovenia. (3) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie,

podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2
aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

11.Podľa ust. § 332 CSP: (1) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (2) Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho

vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

12.Podľa ust. § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

13.Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

14.Podľa ust. § 335 CSP: (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací

súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu
zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3)
Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví,
či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

15.Podľa ust. § 336 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

16.Podľa ust. § 337 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe

vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

17.Podľa ust. § 338 CSP ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej
alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenieo neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné
alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil.

18.Podľa ust. § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.

19.Podľa ust. § 340 CSP: (1) Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu

než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. (2)
Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné
ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

20.Podľa ust. § 4 zák. č. 302/2001 Z.z. v platnom znení: (1) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa

stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä a) zabezpečuje
tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho
kraja, b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, c) obstaráva,
prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov,
d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje, e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a

podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja
samosprávneho kraja, f) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové
organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, g) podieľa sa na tvorbe a ochrane
životného prostredia, h) utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných
útvarov a ostatných prvkov svojho územia, i) obstaráva a schvaľuje program rozvoja v oblasti

poskytovania sociálnych služieb a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzickými
osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb, j) utvára
podmienky na rozvoj zdravotníctva, k) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v
stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania, l) utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj
kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a stará sa o ochranu pamiatkového fondu, m) utvára podmienky

na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj, n) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a
starostlivosť o deti a mládež, o) spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického
rozvojaobcí,p)podieľasanariešeníproblémov,ktorésatýkajúviacerýchobcínaúzemísamosprávneho
kraja, q) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov, r) vykonáva ďalšie pôsobnosti
ustanovené osobitnými zákonmi. (2) Samosprávny kraj je povinný utvárať v rámci svojej pôsobnosti

účinný systém kontroly, zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja (ďalej len "hlavný
kontrolór") a voliť hlavného kontrolóra. Samosprávny kraj je tiež povinný vytvárať vhodné organizačné,
finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon kontroly.

21.Podľa ust. § 7 zák. č. 302/2001 Z.z. v platnom znení: (1) Samosprávny kraj pri výkone svojej

pôsobnosti spolupracuje so štátnymi orgánmi, s inými samosprávnymi krajmi, obcami a s inými
právnickými osobami. (2) Samosprávny kraj predkladá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky návrh
symbolov (§ 1 ods. 6) na zápis do Heraldického registra Slovenskej republiky. (3) Štátne orgány
poskytujú samosprávnemu kraju potrebné údaje z jednotlivých evidencií v rozsahu vymedzenom
osobitnými zákonmi. 8) Samosprávny kraj poskytuje štátnym orgánom, obciam a iným právnickým

osobám údaje potrebné na ich činnosť v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi. (4) Štátne orgány
podporujú spoluprácu samosprávneho kraja s územnými a správnymi celkami alebo s orgánmi, alebo
s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie; dbajú na to, aby samosprávny kraj bol
informovaný o možnostiach tejto spolupráce. (5) Štátne orgány a samosprávny kraj utvárajú podmienky
na ďalšie vzdelávanie predsedov, poslancov zastupiteľstva a zamestnancov samosprávneho kraja. (6)

Prednosta príslušného obvodného úradu v sídle kraja sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva, ak
program zasadnutia sa týka úloh miestnej štátnej správy. (7) Samosprávny kraj upozorňuje orgány
miestnej štátnej správy a obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri plnení svojich úloh. (8) Obec
poskytuje samosprávnemu kraju na plnenie jeho úloh údaje z evidencií, ktoré vedie. (9) Obec, ktorá je
sídlom samosprávneho kraja, poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní umiestnenia jeho orgánov. (10)

Štátne orgány vykonávajú dozor a kontrolu nad činnosťou samosprávneho kraja v rozsahu vymedzenom
v zákone. 9)22.Podľa ust. § 10 zák. č. 302/2001 Z.z. v platnom znení: (1) Majetok samosprávneho kraja slúži na
plnenie úloh samosprávneho kraja. (2) Majetok samosprávneho kraja a nakladanie s ním ustanovuje
osobitný zákon.

23.Podľa ust. § 7 zák. č. 446/2001 Z.z. v platnom znení: (1) Vyšší územný celok a správca sú povinní
hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku v prospech rozvoja vyššieho územného celku, jeho
obyvateľov a ochrany a tvorby životného prostredia. (2) Vyšší územný celok a správca sú povinní
majetok vyššieho územného celku zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, najmä sú povinní tento majetok

a) udržiavať a užívať, b) chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky
právne prostriedky na jeho ochranu vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených
záujmovpredpríslušnýmiorgánmi,c)viesťvúčtovníctvepodľaosobitnéhopredpisu.5)(3)Vyššíúzemný
celok môže upustiť od vymáhania majetkových práv vyššieho územného celku len vtedy, ak dôvody pre
trvalé alebo dočasné upustenie určí v zásadách hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.

24.Podľa ust. § 9 zák. č. 446/2001 Z.z. v platnom znení: (1) Vyšší územný celok a správca
sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku podľa tohto zákona a v súlade so
zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku schválenými zastupiteľstvom. (2) Zásady
hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku upravia najmä
a) práva a povinnosti správcov, b) podmienky odňatia správy majetku vyššieho územného celku

správcom, c) postup a podmienky prenechávania majetku vyššieho územného celku do užívania iným
osobám, d) úkony správcov neuvedené v odseku 3, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstvom,
e) určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyžaduje schválenie
zastupiteľstvom, f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových
podielovnaprávnickýchosobáchzaloženýchvyššímúzemnýmcelkomalebovktorýchmávyššíúzemný

celok postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv, 19aa) s dôrazom na transparentnosť
a efektívnosť nakladania s majetkom. (3) Zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva
nehnuteľného majetku vyššieho územného celku; to neplatí, ak je vyšší územný celok povinný previesť
nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 1aa) b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má
prevod vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku realizovať na základe obchodnej

verejnej súťaže, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku, ak sa realizujú
priamym predajom, d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku vyššieho územného celku nad hodnotu
určenú v zásadách podľa odseku 2, e) nakladanie s majetkovými právami vyššieho územného celku
nad hodnotu určenú v zásadách podľa odseku 2, f) vklady majetku vyššieho územného celku do
majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, g) koncesné zmluvy na uskutočnenie

stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu
19ab)(ďalejlen"koncesnázmluva"),atotrojpätinovouväčšinouvšetkýchposlancov,h)zámerrealizovať
zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve vyššieho územného celku
prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy
o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.19ac)

25.Podľaust.§2zák.č.448/2008Z.z.vplatnomznení:(1)Sociálnaslužbajeodbornáčinnosť,obslužná
činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku
nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej
sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti

fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie
nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d) riešenie
krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby
a rodiny, f) zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri
starostlivosti o dieťa. (2) Nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby

sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje
problémy a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných
životných potrieb, b) pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo
návykových škodlivých činností, c) pre ohrozenie jej vývoja z dôvodu jej zdravotného postihnutia, ak ide
o dieťa do siedmich rokov veku, d) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav,

e) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu 1)
(ďalej len "dôchodkový vek"), f) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
g) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo, ak sa stala obeťou správania iných fyzických
osôb, alebo h) pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej ageneračne reprodukovanej chudoby, i) z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia stratou bývania. (3)
Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby
na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej

základnej osobnej hygieny. (4) Krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo
zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou. (5) Situácia v
rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti o dieťa podľa odseku 1 písm. f), sa na účely tohto zákona
považuje za nepriaznivú sociálnu situáciu. (6) Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom
sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji

poskytovaniasociálnychslužieb.(7)Správaníminýchfyzickýchosôbpodľaodseku2písm.g)sarozumie
domáce násilie, rodovo podmienené násilie alebo násilný trestný čin. (8) Zotrvávanie v priestorovo
segregovanej lokalite podľa odseku 2 písm. h) je zotrvávanie v priestore vymedzenom bytovým domom,
ulicou,mestskoučasťou,obcoualebozotrvávanievlokalitemimoúzemiaobcebezzákladnejobčianskej
vybavenosti. (9) Koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba podľa odseku 2 písm. h) je
dlhodobopretrvávajúcanepriaznivásociálnasituáciaskupinyfyzickýchosôbzdôvoduvýskytuviacerých

negatívnych javov súčasne, ktorými sú najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza,
nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb a výskyt
sociálnopatologických javov s vysokou toleranciou k nim.

26.Podľa ust. § 81 zák. č. 448/2008 Z.z. v platnom znení: Vyšší územný celok a) vypracúva, schvaľuje

koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, b) je správnym orgánom v konaniach
o 1. odkázanosti na sociálnu službu poskytovanú v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom
stredisku,vdomovesociálnychslužiebavšpecializovanomzariadení,2.zánikuodkázanostinasociálnu
službu uvedenú v prvom bode, 3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode po zmene
stupňa odkázanosti, 4. povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu

službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13, 5. nezapísaní do registra, 6. zákaze poskytovať sociálnu
službu, 7. výmaze poskytovateľa sociálnej služby z registra, c) vyhotovuje posudok o odkázanosti
na sociálnu službu podľa § 51, d) zabezpečuje poskytovanie 1. sociálnej služby v útulku, v domove
na polceste, v zariadení núdzového bývania, v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, v zariadení
podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom

zariadení a v integračnom centre, 2. podpory samostatného bývania, 3. tlmočníckej služby, e) poskytuje
základné sociálne poradenstvo, f) zabezpečuje poskytovanie sociálneho poradenstva a služby včasnej
intervencie, g) môže zabezpečiť poskytovanie aj iných druhov sociálnej služby podľa § 12, h) uzatvára
zmluvu1.oposkytovanífinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, 2. o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods.

10, i) zriaďuje, zakladá a kontroluje útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania,
zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko,
domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a integračné centrum, j) môže zriaďovať, zakladať
a kontrolovať aj iné zariadenia podľa tohto zákona, k) uhrádza ekonomicky oprávnené náklady podľa §
71 ods. 10, l) poskytuje podľa § 75 ods. 3 a 4 finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej

služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, m) môže poskytovať podľa § 75 ods. 6 finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,
n) môže poskytovať podľa § 75 ods. 8 finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, o) môže poskytnúť finančný príspevok podľa § 78a

ods. 8 písm. b) na základe písomnej zmluvy podľa osobitného predpisu13) a kontroluje hospodárenie
s ním, p) vykonáva zápis do registra, oznamuje vykonanie zápisu do registra, vydáva výpis z registra,
vykonáva výmaz z registra, q) vedie register a vykonáva zmeny v registri vo svojom územnom obvode
v informačnom systéme sociálnych služieb, r) kontroluje plnenie podmienok na zápis do registra počas
poskytovania sociálnej služby a povinností poskytovateľa sociálnej služby, s) kontroluje hospodárenie

s finančným príspevkom pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch
sebaobsluhy a finančným príspevkom na prevádzku, t) ukladá opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmenách r) a s) a kontroluje ich plnenie, u) kontroluje
účelnosť využitia finančných prostriedkov poskytnutých podľa § 71 ods. 10, v) vedie v informačnom
systéme sociálnych služieb evidenciu 1. fyzických osôb, 1a. o ktorých odkázanosti na sociálnu službu

v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a v
špecializovanom zariadení bolo vydané rozhodnutie, 1b. ktorým vznikla na základe rozhodnutia podľa
písmena b) štvrtého bodu povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods.
13, 1c. za ktoré vznikla fyzickým osobám uvedeným v bode 1b. povinnosť platiť úhradu za sociálnuslužbu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13, 1d. ktoré podali žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej
služby podľa § 8 ods. 1, 2. osôb, ktorým 2a. bol poskytnutý finančný príspevok podľa písmen l) až
o) a jeho sumu pre jednotlivé druhy sociálnych služieb, pre ktoré je tento finančný príspevok určený,

a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení uvedenom v § 34 až 40, aj pre jednotlivé formy
sociálnej služby v zariadení, 2b. nebol poskytnutý finančný príspevok podľa písmen l) až o) a jeho
požadovanú sumu pre jednotlivé druhy sociálnych služieb, pre ktoré mal byť tento finančný príspevok
určený, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení uvedenom v § 34 až 40, aj pre jednotlivé
formy sociálnej služby v zariadení, a dôvod jeho neposkytnutia, 2c. bolo vydané vyjadrenie podľa § 83

ods. 9, w) poskytuje štatistické údaje z oblasti poskytovania sociálnych služieb štátnym orgánom na
účely spracovania štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov, 44) x) uhrádza poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, y) môže
poveriť právnickú osobu, ktorú zriadil alebo založil, vykonávaním sociálnej posudkovej činnosti na účely
vyhotovenia posudku podľa písmena c), z) bezodkladne zasiela údaje podľa § 64 ods. 2 písm. i)
v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na vydanie výpisu z registra trestov, za) vydáva písomné vyjadrenie podľa § 83 ods. 9.

27.Podľa ust. § 71 ods. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. v platnom znení: Sociálne služby poskytované
neverejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované a) z finančného príspevku pri
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a z finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom, b)
z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby a z úhrad za iné činnosti podľa § 15 ods. 3 uvedených v osobitnej zmluve podľa § 74 ods. 8, c)
z rozpočtu ministerstva, a to z 1. finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach
podmienených odkázanosťou podľa § 78a, 2. finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby

v nocľahárni podľa § 78aa, d) z vlastných zdrojov neverejného poskytovateľa sociálnej služby, e)
z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy, 35) f) z výsledku hospodárenia z
podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, ktorú vykonáva neverejný poskytovateľ sociálnej
služby podľa osobitných predpisov, 36) g) zo zisku zo sociálneho podniku, 34) h) z iných zdrojov.

28.Podľa ust. § 72 ods. 3, 4 a 5 zák. č. 448/2008 Z.z. v platnom znení: (3) Neverejný poskytovateľ
sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia zmluvou podľa
§ 74 v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby, ktorý zverejní na svojom webovom sídle, a ak
ho nemá, na inom verejne dostupnom mieste, tak, aby priemerná suma úhrady za sociálnu službu
požadovaná neverejným poskytovateľom sociálnej služby od prijímateľov tejto sociálnej služby v súlade

s uzatvorenými zmluvami podľa § 74 ods. 7 písm. h) bola po prepočítaní tejto úhrady na prijímateľa
tejto sociálnej služby na mesiac alebo na inú jednotku výkonu podľa § 77 ods. 1 najviac vo výške
rozdielu medzi a) priemernými ekonomicky oprávnenými nákladmi neverejného poskytovateľa tejto
sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok, po ich prepočítaní na mesiac na prijímateľa sociálnej
služby alebo na inú jednotku výkonu podľa § 77 ods. 1, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, po

ich prepočítaní na mesiac na počet miest v zariadení zapísaný v registri a b) priemerným príjmom
neverejného poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok z finančného príspevku
podľa § 76, § 77, § 78a a 78aa po prepočítaní týchto príjmov na mesiac na prijímateľa sociálnej služby
alebo na inú jednotku výkonu podľa § 77 ods. 1, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, po prepočítaní
týchto príjmov na mesiac na počet miest v zariadení zapísaný v registri. (4) Určovanie sumy úhrady

najviac vo výške podľa odseku 3 sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý
poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. (5) Ekonomicky oprávnené náklady podľa odsekov 2
a 3 sú náklady poskytovateľa sociálnej služby na činnosti uvedené v § 16 až 18, ktoré je pre poskytovaný
druhsociálnejslužbypovinnývykonávať,zabezpečovaťichvykonávaniealeboutváraťpodmienkynaich
vykonávanie a na činnosti uvedené v § 61 ods. 9, ktoré tvoria a) mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania

vo výške, ktorá zodpovedá výške platu a ostatných osobných vyrovnaní podľa osobitného predpisu,
38) b) poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na
starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom v rozsahu určenom podľa písmena a), c)
tuzemské cestovné náhrady, d) výdavky na energie, vodu a komunikácie, e) výdavky na materiál
okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov, f) dopravné, g) výdavky na rutinnú údržbu a

štandardnú údržbu okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí a riešenia havarijných stavov,
h) nájomné za prenájom nehnuteľnosti alebo inej veci okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych
strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu najviac vo výške obvyklého nájomného, za
aké sa v tom čase a na tom mieste prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhualebo porovnateľné veci, i) výdavky na služby, j) výdavky na bežné transfery v rozsahu vreckového podľa
osobitnéhopredpisu,20)odstupného,odchodného,náhradypríjmupridočasnejpracovnejneschopnosti
zamestnanca podľa osobitného predpisu, 39) k) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku podľa

účtovných predpisov, o ktorom poskytovateľ sociálnej služby účtuje a odpisuje ho ako účtovná jednotka;
33c) odpis hmotného majetku, ktorým sú novoobstarané stavby, byty a nebytové priestory užívané na
účely poskytovania sociálnych služieb v zariadeniach alebo ich technické zhodnotenie, najviac vo výške
obvyklého nájomného, za aké sa v tom čase a na tom mieste prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel
veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

29.Podľa ust. § 75 ods. 3, 4, 8 až 15 zák. č. 448/2008 Z.z. v platnom znení: (3) Vyšší územný celok
je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o
poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadal vyšší územný
celok a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je 1. útulok, 2. domov na pol ceste, 3. zariadenie

núdzového bývania, 4. zariadenie dočasnej starostlivosti o dieťa, 5. zariadenie podporovaného bývania,
6. rehabilitačné stredisko, 7. domov sociálnych služieb, 8. špecializované zariadenie, b) službu včasnej
intervencie, c) tlmočnícku službu, d) sociálnu službu v integračnom centre, e) podporu samostatného
bývania. (4) Vyšší územný celok je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s

cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej
služby požiadal vyšší územný celok a poskytuje a) špecializované sociálne poradenstvo ako samostatnú
odbornú činnosť, b) sociálnu rehabilitáciu ako samostatnú odbornú činnosť. (8) Vyšší územný celok
môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o
poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadal vyšší územný
celok a poskytuje sociálnu službu uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje
obec.(9)Finančnápodporapodľatejtohlavysaposkytujeneverejnémuposkytovateľovisociálnejslužby,
ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme. (10) Poskytovanie sociálnej služby neverejným

poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme je poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi
sociálnej služby, ktorý je na sociálnu službu odkázaný, a poskytovanie sociálnej služby neverejným
poskytovateľom sociálnej služby je v súlade s komunitným plánom sociálnych služieb príslušnej
obce alebo s koncepciou rozvoja sociálnych služieb príslušného vyššieho územného celku. (11)
Neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku

pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odsekov 1 až 8. (12) Za príslušnú obec
alebo príslušný vyšší územný celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa

považuje obec alebo vyšší územný celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu
na to, ktorá obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný
celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. (13) Za príslušnú obec alebo príslušný
vyšší územný celok na účely poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby uvedenej v § 24a až 24d, § 25 až 29, § 43 až 46, § 53, § 57 až 60 a finančného príspevku

na prevádzku špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie poskytovaných ako
samostatné odborné činnosti sa považuje obec alebo vyšší územný celok podľa svojej pôsobnosti,
v ktorého územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby, bez ohľadu na
trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby. (14) Finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na
pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, 13) najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy
o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77. (15)
Finančnýpríspevokpriodkázanostifyzickejosobynapomocinejfyzickejosobypriúkonochsebaobsluhy

sa poskytuje neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby a finančný príspevok na prevádzku sa
poskytuje neverejnému poskytovateľovi pobytovej sociálnej služby v plnej výške aj vtedy, ak sa
prijímateľovi sociálnej služby neposkytuje sociálna služba najviac 30 po sebe nasledujúcich dní z dôvodu
neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby.30.Podľa ust. § 77 zák. č. 448/2008 Z.z. v platnom znení: (1) Finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby sa určí podľa druhu sociálnej služby, a ak ide o sociálnu službu

poskytovanú v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia, v prepočte na počet
prijímateľov sociálnej služby, na počet hodín sociálneho poradenstva, na počet hodín opatrovateľskej
služby, na počet hodín sociálnej rehabilitácie, na počet hodín služby včasnej intervencie, na počet
kilometrov prepravnej služby, na počet hodín sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na počet
hodín tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu. (2) Ak odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške
rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce
alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu
podľa odseku 1 a a) priemerným príjmom z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 na
sociálnu službu v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu
podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 35, § 36 a 40, b) priemerným

príjmom neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa §
78a na sociálnu službu za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku
1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39, c) príjmom neverejného
poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 76 na sociálnu službu
na príslušný rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu

uvedenú v § 41, d) priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu
poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok
v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1. (3) Obec a vyšší územný celok zisťujú priemerné
bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné
skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce

alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, v členení podľa jednotlivých druhov
poskytovaných sociálnych služieb, a ak ide o sociálne služby poskytované v zariadení, aj podľa formy
sociálnej služby a kapacity zariadenia podľa registra, v prepočte na prijímateľa sociálnej služby, na
hodinu sociálneho poradenstva, na hodinu sociálnej rehabilitácie, na hodinu služby včasnej intervencie,
na hodinu opatrovateľskej služby, na kilometer prepravnej služby, na hodinu sprievodcovskej služby

a predčitateľskej služby, na hodinu tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu. Na účely prvej vety sa
priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods.
6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy zisťujú v závislosti od toho, či kapacita zariadenia je do
40 miest, od 41 do 100 miest alebo od 101 miest. Priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z
poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia

úhrady za sociálnu službu podľa prvej vety a druhej vety obec a vyšší územný celok zverejnia na
svojom webovom sídle a aj na úradnej tabuli alebo spôsobom v obci a vo vyššom územnom celku
obvyklým a musia byť prístupné k nahliadnutiu na obecnom úrade alebo úrade samosprávneho kraja.
Priemerné bežné výdavky podľa predchádzajúcej vety obec a vyšší územný celok zverejní najneskôr
do konca februára príslušného rozpočtového roka a v štruktúre podľa § 72 ods. 5 najneskôr do

konca apríla príslušného rozpočtového roka. (4) Ministerstvo zisťuje priemerné príjmy neverejných
poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 78a za predchádzajúci
rozpočtový rok, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39, v členení podľa
jednotlivých druhov zariadení a formy sociálnej služby v prepočte na prijímateľa sociálnej služby a
podľa územných obvodov jednotlivých vyšších územných celkov. Za príjem neverejného poskytovateľa

sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 78a sa považuje suma tohto finančného
príspevku podľa príslušnej zmluvy uzatvorenej na predchádzajúci rozpočtový rok. Priemerné príjmy
neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 78a zistené
podľa prvej vety ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle najneskôr do konca septembra
predchádzajúceho kalendárneho roka. (5) Ak neboli v predchádzajúcom rozpočtovom roku uhradené

bežné výdavky, ktoré vznikli za obdobie január až december predchádzajúceho rozpočtového roka, pri
zisťovaní priemerných bežných výdavkov na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce alebo
vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa tieto bežné výdavky započítavajú na účely určenia výšky
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 1 na nasledujúci
rozpočtový rok. Ustanovenie prvej vety platí rovnako aj na vratky alebo nedoplatky vzniknuté v rámci

bežných výdavkov. (6) Ak neboli v predchádzajúcom rozpočtovom roku skutočne zaplatené úhrady za
sociálnu službu, ktoré mali byť prijaté za obdobie január až december predchádzajúceho rozpočtového
roka, pri zisťovaní priemerných skutočne dosiahnutých príjmov z platenia úhrad za sociálnu službu v
pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa príjmy z platenia týchto úhradzapočítavajú na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
podľa odseku 1 až na nasledujúci rozpočtový rok. Ustanovenie prvej vety platí rovnako aj na vratky
alebo nedoplatky vzniknuté v rámci platenia úhrady za sociálnu službu. (7) Za príjem neverejného

poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 76 sa považuje suma
tohto finančného príspevku podľa príslušnej zmluvy uzatvorenej na príslušný rozpočtový rok. (8) Ak
neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, ktorú obec alebo vyšší územný
celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali prostredníctvom
právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili, za priemerné bežné výdavky a za priemerné skutočne

dosiahnuté príjmy sa považujú a) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy
za túto sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti inej obce v územnom obvode príslušného vyššieho
územného celku, v ktorom sa obec nachádza, za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o obec, b)
priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti iného vyššieho územného celku, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom
vyššieho územného celku, za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o vyšší územný celok, c) priemerné

bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu poskytovanú inými
neverejnými poskytovateľmi sociálnej služby s finančnou podporou podľa odseku 1 a § 76 alebo §
78a, v územnom obvode obce za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o obec, d) priemerné bežné
výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu poskytovanú inými neverejnými
poskytovateľmi sociálnej služby s finančnou podporou podľa odseku 1 a § 76 alebo § 78a, v územnom

obvode vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o vyšší územný celok,
e) skutočné bežné výdavky a skutočne dosiahnuté príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby
za predchádzajúci rozpočtový rok, alebo f) predpokladané bežné výdavky a predpokladané príjmy
neverejného poskytovateľa sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok, ak neverejný poskytovateľ
sociálnej služby neposkytoval túto sociálnu službu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. (9) Do

priemerných bežných výdavkov, do skutočných bežných výdavkov a do predpokladaných bežných
výdavkov na poskytovanie sociálnej služby sa nezapočítajú bežné výdavky a predpokladané bežné
výdavky na vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností
podľa § 15 ods. 3. (10) Do priemerných skutočne dosiahnutých príjmov, do skutočne dosiahnutých
príjmov a do predpokladaných príjmov z platenia úhrad za sociálnu službu sa nezapočítajú skutočne

dosiahnuté príjmy a predpokladané príjmy z platenia úhrad za vykonávanie, zabezpečovanie alebo
utváraniepodmienoknavykonávanieinýchčinnostípodľa§15ods.3.(11)Akječastrvaniaposkytovania
sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby kratší než rozpočtový rok, určí sa výška
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pomerne.

31.Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

32.Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné

dôkazy: Zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa
07.02.2019 (č. 2490/2019/OSV-2518), DODATOK č. 1 k zmluve č. 2490/2019/OSV-2518 o poskytovaní
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 03.04.2019, Zmluvu o
poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 04.02.2020 (č.
7407/2019/OSV-46393), DODATOK č. 1 k zmluve č. 7407/2019/OSV-46393 o poskytovaní finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 16.04.2020, Zmluvu o poskytovaní
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 21.12.2020 (č. 7377/2020/
OSV-44965), DODATOK č. 1 k zmluve č. 7377/2020/OSV-44965 o poskytovaní finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 15.04.2021, List žalovaného adresovaný žalobcovi
zo dňa 16.07.2021 (značka žalovaného 05961/2021/OSV-28111), Usmernenie č. 8/2015 vrátane príloh

č. 1 a 2 (Postup pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov, bežných výdavkov a bežných príjmov)
s účinnosťou od 01.01.2016, Dodatok č. 1 k Usmerneniu č. 8/2015 s účinnosťou od 22.02.2021,
List Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 02.02.2021 (adresovaný právnemu
zástupcovi žalobcu), List štátneho tajomníka zo dňa 15.05.2018 (číslo: 13024/2018-M_OSS), ListTrnavského samosprávneho kraja z 22.07.2021 (adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu-), List
Prešovského samosprávneho kraja z 22.07.2021 (adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu-), List
Banskobystrického samosprávneho kraja z 28.07.2021 (adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu-),

List Žilinského samosprávneho kraja z 23.07.2021 (adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu-), e-
mail z 22.07.2021 od Bratislavského samosprávneho kraja, List Trenčianskeho samosprávneho kraja
z 23.07.2021 (adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu-), e-mail z 28.07.2021 od Nitrianskeho
samosprávneho kraja, List žalobcu adresovaný žalovanému z 05.05.2021, PRÍLOHA X 17 - Výpočet
správnej výšky finančného príspevku na prevádzku na rok 2021 - Domov sociálnych služieb, List

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 10.05.2021 (adresovaný žalobcovi), List
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 23.03.2021 (adresovaný právnemu zástupcovi
žalobcu), Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za
sociálnu službu (X 17) z 30.04.2021, List žalovaného adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa
26.07.2021, Výpočet ekonomicky oprávnených nákladov, bežných výdavkov a bežných príjmov za rok
2020 z 03.02.2021, Priemerné príjmy neverejných poskytovateľov soc. Služieb z finančného príspevku

MPSVR SR, Opatrenie MF SR, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a
ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie, PRÍLOHA X 18 - Výpočet správnej výšky finančného
príspevku na prevádzku na rok 2021 - Zariadenie podporovaného bývania, Výpočet ekonomicky
oprávnených nákladov, bežných výdavkov a bežných príjmov za rok 2020 z 29.01.2021, Výpočet
ekonomicky oprávnených nákladov, bežných výdavkov a bežných príjmov za rok 2020 z 02.02.2021,

zoznam nevyplatených miezd zamestnancom (zoznam úhrad za 06/2021 a výpisy výplatných pások),
výpis z účtu.

35.Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery žalobcu a žalovaného s poukazom na to, že jedine súdnym zásahom môže byť aktuálny stav

dočasne sanovaný tak, že až do rozhodnutia súdu vo veci samej bude žalovanému uložená povinnosť
financovať žalobcu v rozsahu príspevku za predchádzajúci rok (2020), pretože príspevok vo výške za rok
2020 (aj keď i ten bol žalovaným vypočítaný protiprávne) je aspoň v takej výške, že žalobcovi umožňuje
zabezpečiť činnosti zariadenia sociálnych služieb.

36.Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní,
ktoré slúži na zabezpečenie ochrany porušovaných alebo ohrozovaných práv procesných strán
(účastníkov konania). Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

37.Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že úlohou súdu je skúmať, či je osvedčený nárok,
k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje, a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho
ochranu, t.j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby upraviť pomery procesných strán.

38.Zo Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa
07.02.2019 (č. 2490/2019/OSV-2518) a DODATKU č. 1 k zmluve č. 2490/2019/OSV-2518 o poskytovaní
finančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyzodňa03.04.2019súdzistil,žezarok
2019 sa žalovaný zaviazal neverejnému poskytovateľovi BARBORKA, n.o., IČO: 35 583 339 poskytnúť
príspevok na prevádzku poskytovaných sociálnych služieb celkovo v sume 84 068,24 EUR.

39.Zo Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo
dňa 04.02.2020 (č. 7407/2019/OSV-46393) a DODATKU č. 1 k zmluve č. 7407/2019/OSV-46393 o
poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 16.04.2020 súd
zistil, že za rok 2020 sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť príspevok na prevádzku poskytovaných

sociálnych služieb celkovo v sume 74 357,40 EUR.

40.Zo Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo
dňa 21.12.2020 (č. 7377/2020/OSV-44965) a DODATKU č. 1 k zmluve č. 7377/2020/OSV-44965 o
poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 15.04.2021 súd

zistil, že za rok 2020 sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť príspevok na prevádzku poskytovaných
sociálnych služieb celkovo v sume 49 938,12 EUR.41.Súdu nebolo preukázané, že žalobca je právnym nástupcom organizácie BARBORKA, n.o., IČO: 35
583 339, Špitálska 1, 049 22 Rožňava.

42.Žalobca tvrdil, že žalovaný koná v rozpore so zákonom, keď základné ukazovatele finančného
príspevku vo vlastných zariadeniach (najmä priemerné bežné výdavky) vypočítava tak, že do nich
nezapočítava všetky výdavky, ktoré doň majú patriť, čím poníži výšku priemerných bežných výdavkov a
tak aj celú finálnu výšku finančného príspevku na prevádzku.
Zákonodarcaurčilspôsob,akýmsamávýškapríspevkuvypočítať,pričomžalovanýužrokynerešpektuje

zákonom určený spôsob výpočtu a vypočítava ho v nesprávnej (zníženej) výške. Príspevok na
prevádzku je každým rokom nižší, hoci naopak minimálna mzda ako i náklady na energie a služby
každým rokom stúpajú.

43.Zo stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj z odpovedí
Trnavského samosprávneho kraja z 22.07.2021, Prešovského samosprávneho kraja z 22.07.2021,

Banskobystrického samosprávneho kraja z 28.07.2021, Žilinského samosprávneho kraja z 23.07.2021,
Bratislavského samosprávneho kraja z 22.07.2021, Trenčianskeho samosprávneho kraja z 23.07.2021
a Nitrianskeho samosprávneho kraja z 28.07.2021, na otázku či sa pri výpočte priemerných bežných
výdavkov na poskytovanie sociálnej služby započítavajú do bežných výdavkov v zariadeniach v ich
zriaďovateľskej pôsobnosti mzdy a odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, súd

zistil, že pri výpočte priemerných bežných výdavkov sa započítavajú do bežných výdavkov mzdy a
odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby.

44.Žalovanývykladáustanoveniaprávnychpredpisovovýpočtebežnýchvýdavkovinakakoministerstvo
a všetky ostatné samosprávne kraje. Toto tvrdenie nie je sporné a vyplýva aj z odpovede žalovaného

na výzvu žalobcu. Podľa žalobcu tak prijímatelia sociálnych služieb dostanú u verejného poskytovateľa
sociálnych služieb (žalovaného) oveľa vyššiu osobnú starostlivosť, pretože táto je plne financovaná
žalovaným, kým žalobcovi žalovaný vypláca príspevok vypočítaný iba z minimálneho personálneho
normatívu a tak žalobcu núti okresať svojich zamestnancov na minimálny personálny normatív.
Poskytovanie sociálnej služby zamestnancami v prepočte na minimálny personálny normatív však

postačuje iba na minimálne prežitie zariadenia sociálnych služieb, nie na skutočne kvalitne poskytnutú
sociálnu službu pre prijímateľa. Žalobca tvrdil, že zákon o sociálnych službách neumožňuje žalovanému
svojvoľne do výšky priemerných bežných výdavkov započítavať iba zamestnancov na minimálny
personálny normatív - personálny normatív bol zákonodarcom zavedený pre zabezpečenie minimálnej
kvality sociálnej služby, a nie na účely výpočtu finančného príspevku na prevádzku, t.j. na tieto účely

minimálny personálny normatív nemožno použiť.

45.Žalovaný ponúkol žalobcovi financovanie na rok 2021 vo výške 49 938,12 EUR, čo je o 43%
menej prostriedkov ako v roku 2019 pri rovnakom počte prijímateľov sociálnych služieb a naopak, pri
zvyšujúcich sa nákladoch na mzdy, odvody zamestnancov i energie. Táto výška príspevku nezodpovedá

zákonnej výške príspevku, ktorý určuje zákon o sociálnych službách. Preto žalobca spolu s podpísaným
dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní finančného príspevku na rok 2021, ktorým sa určila táto výška
príspevku, zaslal žalovanému aj list zo dňa 05.05.2021, v ktorom namietal nesprávny výpočet výšky
príspevku na prevádzku na rok 2021 a žiadal žalovaného o jeho prepočet podľa zákona. Žalovaný
napriek tejto výzve odmietol žalobcovi určiť výšku príspevku podľa zákona o sociálnych službách. Keďže

tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu, žalobca
za účelom zabezpečenia prevádzky svojej činnosti musel uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve č. 7377/2020/
OSV. Žalobca však uzatvoril tento dodatok určujúci výšku financovania na rok 2021 v tiesni, za nápadne
nevýhodných podmienok a s výhradami, ktoré k dodatku pripojil listom zaslaným spolu s podpísaným
dodatkom. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané listom žalobcu z 05.05.2021.

46.Žalobca tvrdil, že táto nesprávna výška finančného príspevku na prevádzku mu spôsobuje
likvidačné problémy, pretože z dôvodu absencie finančných prostriedkov nevie naďalej financovať
poskytovanie sociálnych služieb vo svojich zariadeniach. Z uvedeného dôvodu bol nútený žalobca
vyplatiť zamestnancom za mesiac jún 2021 iba časť ich mzdy, a to každému zamestnancovi len po 250

EUR, na preukázanie týchto tvrdení predložil súdu zoznam úhrad, výpis z účtu a výplatné lístky. Ani za
mesiac júl nemal finančné prostriedky na úhradu miezd svojich zamestnancov v riadnej výške. Tvrdil,
že jedinou možnosťou ďalšieho pokračovania činnosti a poskytovania sociálnych služieb odkázaným
osobám je poskytnutie predbežnej a dočasnej ochrany zo strany súdu nariadením neodkladnéhoopatrenia, ktorým súd dočasne zaviaže žalovaného k úhrade finančného príspevku na prevádzku
aspoň vo výške za predchádzajúci rozpočtový rok 2020, pretože pri financovaní aspoň vo výške za
predchádzajúci rozpočtový rok 2020 dokáže žalobca realizovať sociálne služby až do rozhodnutia súdu

vo veci samej.

47.Žalobca predložil súdu aj správny (zákonný) výpočet výšky príspevku na prevádzku na rok 2021,
ktorú mal obdržať pri zákonnom spôsobe výpočtu. Podľa tvrdenia žalobcu na rok 2021 mal obdržať
príspevok vo výške 111 482,72 EUR.

48.Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobca popísal vo svojom návrhu (bod 2I. odôvodnenia tohto
uznesenia). Z dôvodu obrovského výpadku financovania v roku 2021 už v súčasnosti žalobca nedokáže
ďalej zabezpečiť činnosť zariadenia sociálnych služieb (domov sociálnych služieb a zariadenie
podporovaného bývania) bez radikálneho prepúšťania zamestnancov a nadmerného šetrenia. Žalobca
zamestnáva zamestnancov vo svojich zariadeniach iba v nevyhnutnom rozsahu, t.j. tak, aby naplnil

štandardy a podmienky zákona o sociálnych službách na prevádzku zariadenia a poskytovanie sociálnej
služby v požadovanej kvalite. Žalobca teda nemá prebytok zamestnancov. Žalobca však nemá z čoho
vyplatiť mzdy ani týchto svojich zamestnancov. Ak zamestnancov prepustí, zároveň prestane spĺňať tzv.
„štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb“ podľa prílohy č. 1 zákona o sociálnych službách (§
9 ods. 4 zákona o sociálnych službách), čo je dôvodom na zánik oprávnenia poskytovať sociálne služby

a na výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb (§ 68 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnych
službách). Ak si zamestnancov ponechá, ale nevyplatí im odvody, dane a poistné, žalobca prestane
spĺňať tzv. „finančné podmienky na prevádzkovanie zariadenia“ podľa § 68 ods. 5 zákona o sociálnych
službách, čo je dôvodom na zánik oprávnenia a výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb
podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnych službách. Konanie žalovaného spočívajúce v nesprávne

poskytnutom príspevku na prevádzku žalobcovi teda je takej vážnej intenzity, že de facto spôsobuje
ukončenie činnosti žalobcu.

49.Žalovaný v liste zo dňa 16.07.2021, doručenom žalobcovi dňa 30.07.2021 uviedol, že výšku
príspevku považuje za správnu podľa svojho právneho názoru a odmietol žalobcovi zvýšiť finančný

príspevok na prevádzku.

50.Žalobca mal za to, že uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť dočasnú
ochranu činnosti žalobcu, ktorej sa žalobca domáha. Priznanie povinnosti priebežného dofinancovania
žalovanému v rozsahu plnenia za predchádzajúci rozpočtový rok nevytvára nenávratný stav, ale

iba zabezpečuje dostatok prostriedkov na riadnu činnosť žalobcu ako neverejného poskytovateľa
sociálnych služieb, ktorý ich poskytovaním nedosahuje zisk, a to do času súdneho rozhodnutia vo
veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany žalobcovho práva na
majetok, práva prijímateľov sociálnych služieb na dôstojné životné podmienky a sociálnu starostlivosť.
Podľa žalobcu žalovaný ako samosprávny kraj má dostatok finančných prostriedkov na to, aby zniesol

dočasný zásah do svojich práv v nevyhnutnom rozsahu, čím je dodržaný aj princíp proporcionality
navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia. Na strane druhej, ak by žalobca sa nedomáhal
súdnej ochrany, svoju činnosť by musel buď výrazne obmedziť alebo ukončiť. Týmto neodkladným
opatrením nebudú dotknuté záujmy žalovaného, pokiaľ bude tento zaviazaný neodkladným opatrením
financovať zariadenia žalobcu v rozsahu, ako ho už financoval v roku 2020. Je vo verejnom záujme,

aby žalovaný ako samosprávny kraj, do pôsobnosti ktorého patrí aj starostlivosť o osoby odkázané
na sociálne služby, realizoval svoje povinnosti zákonným spôsobom t.j. zákonným a správnym
spolufinancovaním neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sa o prijímateľov sociálnych
služieb starajú.

51.Finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe zmluvy,
ktorá sa uzatvára v dvoch etapách na jeden rok. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému uhrádzať
mesačnú splátku úhrady finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške 6
169,45 EUR a to odo dňa doručenia tohto rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
pričom navrhol, aby mu súd uložil povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej.

52.Súd mal za to, že nárok žalobcu s poukazom na to, že zmluva o poskytovaní finančného príspevku
sa uzatvára každoročne na obdobie rozpočtového roku, nie je dôvodný. Uloženie takejto povinnosti
žalovanému až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na dĺžku súdnych konaní, akoaj s poukazom na to, že na základe zmluvy č. 7377/2020/OSV-44965 zo dňa 21.12.2020 v znení
dodatku z 15.04.2021 príspevok sa poskytne len na obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021, nie je
primerané vo vzťahu ku konaniu žalovaného. Na obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 procesné strany

uzavrú novú zmluvu na základe nových podmienok platných pre toto obdobie. Princíp proporcionality
vyžaduje, aby strana - ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie -
ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení
neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je
povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia;

ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné
opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za
následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Navyše žalobca už z DODATKU č. 1 k
zmluve č. 7377/2020/OSV-44965 zo dňa 15.04.2021 zistil v akej výške mu bude poskytnutý príspevok
na tento rok a mohol podať aj žalobu vo veci samej vzťahujúcu sa na príslušné obdobie.

53.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal nevyhnutnosť
úpravy pomerov medzi stranami a primeranosť zásahu do majetkových práv žalovaného.

54.Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

55.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch

alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

57.Nakoľko žalobca nemal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému úspech, súd
mu priznal náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
( § 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.