Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ildikó Kohoutová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119339390
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:6119339390.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: Sayrus s.r.o. so sídlom

Slovnaftská 106/12354, 821 07 Bratislava, IČO: 36 278 211, právne zastúpeného: AdvokAAt advokátska
kancelária s.r.o. so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava, IČO: 52 998 215, URBÁNI &
Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
o zaplatenie 13.466,51 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti sumy 9.720,- EUR s príslušenstvom.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdu24.07.2019domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazal
žalovaného zaplatiť sumu 13.446,51 EUR s príslušenstvom, titulom nedôvodného krátenia poistného
plnenia.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 05.09.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle s EČV: D (ďalej aj len „MV“), ktoré v čase dopravnej nehody
patrilo leasingovej spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. Škoda bola spôsobená motorovým
vozidlom poisteným u žalovanej. Predmetná škodová udalosť bola u žalovaného zaregistrovaná
pod číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný oznámením zo dňa 13.09.2018 oznámil žalobcovi, že škodu
spôsobenú na MV bude likvidovať ako totálnu škodu a náhradu škody poukáže na účet leasingovej
spoločnosti. Tá následne pristúpila ku vzájomnému započítaniu záväzkov a pohľadávok a k
predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a predložila žalobcovi záverečné finančné vysporiadanie,

v zmysle ktorého bol žalobca povinný uhradiť spoločnosti sumu vo výške 4.789,51 EUR. Túto sumu
následne žalobca aj uhradil. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal MV v nepojazdnom stave, uzavrel zmluvu
o výpožičke MV a za požičanie náhradného MV zaplatil sumu 9.720,- EUR. Žalovaný poukázal na
účet žalobcu sumu 960,- EUR za prenájom náhradného MV, zaplatenia zvyšnej sumy - 8.760,- EUR
sa žalobca domáha v tomto konaní. Krátenie plnenia zdôvodnil tým, že prenájom vozidla bol priznaný
do momentu rozhodnutia o totálnej škode na poškodenom vozidle. Žalovaný mal zároveň podhodnotiť
hodnotu MV v čase škodovej udalosti, preto si žalobca dal vyhotoviť vlastný znalecký posudok, v zmysle

ktorého mala byť hodnota MV vo výške 33.617,- EUR a nie 21.905,- EUR, ako uviedla poisťovňa.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 25Up/949/2019 zo dňa 14.08.2019, proti ktorému podal
žalovaný odpor. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu. Vo vzťahu k nároku 4.706,51 EUR,ktorý predstavuje zostatok neuhradenej istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, t.j.
ide o splátky splatné po termíne predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, uviedol, že ide o plnenie
zmluvnej povinnosti žalobcu z leasingovej zmluvy, na ktorú sa slobodne a vážne zaviazal. Takéto plnenie

nepredstavuje vznik škody v majetkovej sfére žalobcu a nie je možné ho subsumovať pod ust. § 4
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“). Nárok žalobcu vo výške 8.760,- EUR predstavuje náklady
na vypožičanie náhradného motorového vozidla, pričom tieto náklady je subjekt povinný nahradiť iba
v rozsahu, v akom boli nutne a účelne vynaložené. Uvedené platí aj vo vzťahu k dĺžke prenájmu

náhradného motorového vozidla, nakoľko tento nárok má poškodený len po dobu nevyhnutnú na opravu
MV, prípadne do dňa zaslania oznámenia o totálnej škode, po tomto dátume je na vôli poškodeného, či
si bude naďalej prenajímať náhradné MV, čo však už nemožno považovať za nárok súvisiaci s poistnou
udalosťou. V zmysle uvedeného žalovaný priznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených
s prenájmom náhradného vozidla od 06.09.2018 do 13.09.2018, o čom ho písomne informoval dňa
29.01.2019. Zároveň namietol aj uplatnené príslušenstvo, nakoľko si žalovaný splnil svoju povinnosť

podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP včas a preto žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle
§ 11 ods. 8 zákona o PZP.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že nárok vo výške 4.706,51 EUR žalobcovi
vznikol v dôsledku nedostatočného ohodnotenia MV, resp. nedostatočne vyčíslenej všeobecnej hodnoty

MV zo strany žalovaného. Pokiaľ by bola táto hodnota vyššia, žalobca by nemusel hradiť predmetnú
sumu leasingovej spoločnosti. Žalobca si dal vyhotoviť znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že hodnota
predmetného MV bola 33.617,- EUR bez DPH, teda suma vo výške 24.571,67 EUR bez DPH, ktorú
vyčíslil žalovaný, bola neprimerane nízka. Vo vzťahu k nároku vo výške 8.760,- EUR žalobca sa
nestotožňuje s názorom žalovaného, keď žalobca vykonal všetky úkony smerujúce k tomu, aby počet

dní za prenájom náhradného MV bol čo najnižší a snažil sa čo najskôr si zadovážiť nové MV. Nové
MV si žalobca prevzal dňa 21.11.2018 a následne v priebehu pár dní automaticky ukončil prenájom,
pričom žalobca niekoľkokrát urgoval predajcu, že nové MV potrebuje v čo najkratšom čase. S ohľadom
na uvedené má za to, že žalovaný nárok je dôvodný.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2019 uviedol, že zotrváva na už uvedenej argumentácii
v podanom odpore a nad jej rámec uvádza, že pod pojmom škoda na veci sa rozumie ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného vlastníka veci a v danom prípade tak škodu na vozidle nemohol
utrpieťžalobca,ktorývčasevznikupoistnejudalostinebolvlastníkompoškodenéhomotorovéhovozidla.
Vlastníkom poškodeného MV bola leasingová spoločnosť, náhrada škody bola poukázaná v prospech

tejto spoločnosti a len táto spoločnosť je subjektom, ktorému v dôsledku predmetnej poistnej udalosti
vznikla škoda na MV. Pokiaľ mal žalobca predloženým znaleckým posudkom v úmysle preukázať, že
žalovaný údajne nesprávne vypočítal všeobecnú hodnotu MV v čase vzniku poistnej udalosti, môže
sa žalobca domáhať výplaty rozdielu medzi všeobecnou hodnotou stanovenou znaleckým posudkom
a žalovaným len v prospech leasingovej spoločnosti. S týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) v rozhodnutí sp.zn. 8Cdo/100/2017 (R 30/2019). Následne
by už bolo záležitosťou leasingovou spoločnosti a žalobcu ako by si vysporiadali vzájomný právny
vzťah založený z leasingovej zmluvy, teda či by v konečnom dôsledku nevznikol žalobcovi nedoplatok
z leasingového vzťahu, na ktorý v žalobe poukazuje ako na svoju škodu.

6. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu 25.11.2020 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach.

7. Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2021 po predložení rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obdo/90/2019
vzťahujúcom sa na účelnosť nájmu pri konštatovaní totálnej škody, vzal právny zástupca žalobcu
žalobu v časti týkajúcej sa sumy 9.720,- EUR späť a zotrval na žalovanom nároku vo zvyšnej časti,

keď nesprávnym vyčíslením všeobecnej hodnoty MV žalovaným vznikla žalobcovi v priamej príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou škoda.

8. Súd postupom podľa § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
oboznámilsobsahomspisu,nakoľkovšetkylistinybolivpriebehukonaniasporovýmstranámdoručenéa

ich obsah nebol stranami spochybnený, týka sa to listín: oznámenie o totálnej škode zo dňa 13.09.2018,
oznámenie o poukázanie náhrady škody zo dňa 14.11.2018, faktúra č. R./XX/XXXXX od spoločnosti
IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. na sumu 4.789,51 EUR, platobný príkaz na úhradu sumy 4.706,51
EUR, oznámenie o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok v zmysle § 580 a nasl. Občianskehozákonníka a § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, finančné vysporiadanie zmluvy č.: T./XX/XXXXX
- BMW 750d X Drive, faktúra za prenájom náhradné MV na sumu 9.720,- EUR zo dňa 28.11.2018,
detail obratu o poukázaní sumy 9.720,- EUR žalobcom, zmluva o výpožičke motorového vozidla zo dňa

06.09.2018, oznámenie žalovaného o priznaní náhrady škody za prenájom náhradného vozidla vo výške
960,- EUR, hlásenie škodovej udalosti, znalecký posudok Ing. Ľubomíra Syča č. XXXXXXXXXXXX,
protokol o prevzatí automobilu zo dňa 21.11.2018, kalkulácia opravy žalovaného č. XXXXXXXXXX,
výpočet výšky škody, uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/100/2017 a sp.zn. 4Obdo/90/2019.

9. Na pojednávaní konanom dňa 23.08.2021 nebola prítomná žiadna zo sporových strán a súd na ňom
v súlade s postupom podľa § 180 C.s.p. vyhlásil rozsudok.

10. Podľa § 442 ods. 1,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“) sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v
peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením

do predošlého stavu.

11. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

13. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

14. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

16. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823 OZ) a je povinný
tento nárok preukázať (§ 799 OZ).

18. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.06.2021
vzal žalobu späť v časti sumy 9.720 EUR, súd v tejto časti zastavil konanie v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p.
(výrok I.).

20. Spornou skutočnosťou v tomto konaní je aktívna legitimácia žalobcu a následne skutočnosť, či má
žalobca nárok na zaplatenie zvyšnej časti žalovaného nároku.21. Vo vzťahu k zvyšnej časti žalovanej sumy súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení poškodeným v danom prípade môže byť len vlastník motorového vozidla, ktorým v
čase škodovej udalosti bola leasingová spoločnosť, pričom uvedená skutočnosť nebola v konaní

sporná. Nakoľko v čase poistnej udalosti bola vlastníkom predmetného motorového vozidla leasingová
spoločnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP, ako aj Občianskeho zákonníka, aj keď bol
poistený iným subjektom (dlžníkom) majetok tejto spoločnosti, len táto mala právo na poistné plnenie zo
zmluvy uzavretej dlžníkom s poisťovňou a teda na podanie žaloby na zaplatenie poistného plnenia od
žalovaného. Súd v tomto smere poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 16. 12. 2014,

sp. zn. III. ÚS 266/2014, podľa ktorého, ak súd prizná navrhovateľovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý
nebol vlastníkom zničenej veci motorového vozidla aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou.

22. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/198/2007, v zmysle ktorého právne
relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného

(majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda
je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou
udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci
a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu
tejto veci v dobe pred tým, než k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo. Tomu, kto nie je vlastníkom
veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do
vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom,

že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu.

23. Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobný automobil. Ak príde k jeho strate, odobratiu alebo

zničeniu, vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v hodnote (tržnej cene) veci v dobe,
kedy k strate alebo k zničeniu prišlo (§ 443 OZ). V prípade porovnania majetkovej situácie žalobcu
pred dopravnou nehodou, s jeho majetkovou situáciou po škodnej udalosti, možno však dospieť k
záveru, že osobné motorové vozidlo totálne zničené škodnou udalosťou v rozhodnom čase nepatrilo
do vlastníctva žalobcu, nenachádzalo sa v jeho majetkovej sfére, preto mu škoda, ktorá by spôsobila

skutočnú škodu na veci, alebo ktorá by zničením tejto veci (vo vlastníctve žalobcu) mu spôsobila ušlý
zisk, vzniknúť nemohla. Rozhodujúcou pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe,
kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo
v dôsledku škodovej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, ktorým bola leasingová
spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a potom (nulová

hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníka. Rovnako náhradu škody formou ušlého zisku si
môže uplatniť len vlastník osobného motorového vozidla, ktorý len je aktívne legitimovaným k podaniu
žaloby uvedeného druhu. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom si vysporiadali vzájomný
právnyvzťahzaloženýleasingovouzmluvouleasingováspoločnosťsnájomcom-žalobcom.Majetkovou
hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi a

samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi. Je už nerozhodné v akej forme je náhrada škody
uplatnená. Súd sa v tomto smere stotožňuje s tvrdením žalovaného, že by prípadne bolo možné zo
strany žalobcu domáhať sa splnenia záväzku poisťovňou v prospech leasingovej spoločnosti a to s
poukazom na právne závery vyslovené NS SR v uznesení sp.zn. 8Cdo/100/2017, avšak uvedenému by
musel zodpovedať ako okruh strán sporu, tak aj samotný petit, ktorým by sa žalobca domáhal plnenia

v prospech leasingovej spoločnosti. Nakoľko v predmetnom konaní žalobca nepostupoval takýmto
spôsobom, súd stotožňujúc sa s uvedenými závermi najvyšších súdnych autorít vo zvyšku žalobu
zamietol, keď mal za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia
zvyšku žalovaného nároku titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávne určenej
všeobecnej hodnoty poškodeného MV žalovaným.

24. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že zároveň predmetný nárok je výsledkom zmluvnej povinnosti
žalobcu vyplývajúcej z leasingovej zmluvy, čo je nárok, ktorý nie je možné subsumovať pod ustanovenie
§ 4 zákona o PZP. Súd zároveň takto vzniknutú škodu na strane žalobcu nepovažuje sa škodu, ktorávzniklavpriamejpríčinnejsúvislostisoškodovouudalosťou(škodažalobcovinevzniklapriamoškodovou
udalosťou), preto ani táto podmienka vzniku nároku na náhradu škody nie je daná.

25. S ohľadom na uvedené súd rozhodol o zvyšku nároku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku (výrok II.).

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods.1 C.s.p.
tak,žežalovanému,ktorýnezavinilzastaveniekonaniavčastisumy9.720,-EURaprizamietnutízvyšnej

časti žalovaného nároku teda mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.