Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 47Sa/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200252
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Senica,
katastrálny odbor, Hollého1596/18A, Senica, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č.
V-1109/14-2zodňa04.07.2014,zaúčastiúčastníčkysprávnehokonania:J.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Q. XXXX/X, P., zastúpená opatrovníkom: Mgr. Petra Janeková, vyššia súdna úradníčka Okresného súdu
Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Senica, katastrálny odbor č. V-1109/14-2 zo dňa
04.07.2014 p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi a účastníčke konania J. B. sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35,- Eur do troch
dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca svojim rozhodnutím č. V-1109/14-2 zo dňa 04.07.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z. z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom dňa
24.04.2014 pod číslom konania V-1109/2014 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 89/2014-

PTR uzavretou dňa 25.03.2014 na základe zmlúv o úvere č. 106400096 zo dňa 18.04.2013 a č.
106400112 zo dňa 22.05.2013. Podľa odôvodnenia rozhodnutia záložnú zmluvu za záložcu podpísal
splnomocnenec - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe
dohody o splnomocnení zo dňa 18.04.2013 a zo dňa 22.05.2013. Podľa odporcu bola dohoda o
splnomocnení napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, čím sú dané dôvodné pochybnosti, či
dlžník mal reálnu možnosť sám si zvoliť zástupcu a či mu zástupca ProHelp nebol vopred určený
navrhovateľom, rovnako bezodplatné poskytnutie právnej pomoci z titulu zastupovania oprávnene

vzbudzujepochybnosti,čizástupcadlžníkamalskutočnehájiťzáujmydlžníkavsúvislostisnávratnosťou
úveru do budúcna a primárnym účelom nemalo byť uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka. Odporca
uviedol vážne pochybnosti, či prejav vôle splnomocniteľa bol skutočne aj adresovaný splnomocnencovi
a či formulárové vyhotovenie dohody o splnomocnení nebolo „vyplnené“ priamo pri uzatváraní zmluvy
o úvere. Vzhľadom na zrejmý rozpor záujmov dlžníka a zástupcu odporca dohodu o splnomocnení a
záložnú zmluvu posudzoval ako absolútne neplatný právny úkon, pričom poukazoval na ustanovenia
§ 22 ods. 2 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Poukazoval tiež na množstvo obdobných zmlúv

predložených navrhovateľom na zápis záložného práva, s tým, že prítomnosť totožného zástupcu vo
viacerých prípadoch je dôkazom zhodného konania veriteľa a splnomocnenca.Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie (doručené okresnému úradu
dňa 31.07.2014), prejednanie ktorého spadá do právomoci tunajšieho súdu (§ 492 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku).

Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ

vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu,
ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho
poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba
potenciálnamožnosťtakéhotorozporu,pričompodľaobsahudohodyosplnomocnení,tátobolauzavretá
práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim
dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ
takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah

udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania
plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so
záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte
záujmov, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie od dlžníka vyžadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval , dohoda spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a nemožno pochybovať

o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle záložcu.

Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitútu zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba v
prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné, že
záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade

dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.

Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých navrhovateľ a odporca
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil
sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru
o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Predložené zmluvy o úvere zo dňa 18.04.2013 a 22.05.2013, rovnako ako všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú ich súčasťou, neobsahujú zmienku o zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti
zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie navrhovateľa na druhej strane potvrdzuje

domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za
účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 106400096 a č. 106400112, bolo skrytou
podmienkou poskytnutia úveru.

Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí doby takmer jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia
plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek
logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia
- naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Nepochybne je tiež v rozpore s účelom založenia
združenia ProHelp, ktorým podľa jeho stanov je ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného
hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného
zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa asplnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu
veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú
nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
dohody o splnomocnení a v súvislosti s tým aj zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.03.2014,
jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie
podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného

nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmy zastúpeného).

Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi
a zúčastnenej osobe Adriáne Kováčovej žiadne trovy nevznikli.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd
podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.