Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200690
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200690.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468,
060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI,
s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej
žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podľa § 6 ods. 2 písm. f) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
teda žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, domáhal, aby správny súd určil, že zásah

do práv žalobcu na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
04.9.2019 na vymoženie daňového nedoplatku č. daňového exekučného konania XXXXXXXXXXXX
daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb a
príkaz poskytovateľovi platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania zablokoval na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku na
bankovom účte žalobcu je nezákonný zásah do práv žalobcu, a zároveň sa žalobca domáhal, aby

žalovaný upustil od príkazu poskytovateľovi platobných služieb K., a.s. blokovať na účte spoločnosti
HYDINA SK s.r.o. peňažné prostriedky vo výške daňového nedoplatku, na základe rozhodnutia
Daňového úradu Prešov o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
04.9.2019. Taktiež sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, obnovu stavu, ktorý bol pred doručením rozhodnutia žalovaného
o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.9.2019 a taktiež, aby

žalovaný vydal príkaz spoločnosti K., a.s. na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré sú
blokované na základe rozhodnutia žalovaného o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 04.9.2019. V bode 5 navrhovaného petitu žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa vydania ďalšieho príkazu poskytovateľovi platobných služieb blokovať na účte
žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku v súvislosti s rozhodnutím o začatí
daňového exekučného konania č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.9.2019. Záverom žiadal priznať nárok

na náhradu trov konania.

2. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil tým, že za nezákonný zásah považuje daňovú exekúciu
prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného spoločnosťou K. G. N., a.s. a zablokovanie peňažných
prostriedkov na účte daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku na základe príkazu žalovaného.
Žalobca namietal tú skutočnosť, že žalovaný blokoval finančné prostriedky na účte žalobcu, čím porušil

zásaduprimeranosti,keďžesprávcadanemalmožnosťpohľadávkuvovýške188695,50Eurzabezpečiť
zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku, ktorého hodnota je podľa znaleckého posudkuF. .Z. G., U.., znalca z odboru stavebníctvo, 1.264.576,20 Eur. Žalobca taktiež poukázal na účtovnú
závierku za posledný účtovný rok 2018, pričom pozornosť upriamil na riadok 14, v ktorom je deklarovaná
hodnota hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu vo výške 3.071.987,- Eur a táto hodnota vzrástla oproti

predchádzajúcemu účtovnému roku o cca 880.000,- Eur. V riadku 53 účtovnej závierky sú uvedené
evidované pohľadávky v hodnote 3.002.660,- Eur, ktoré je správca dane oprávnený v zmysle Daňového
poriadku exekvovať ich prikázaním. Žalobca namietal spôsob vedenia exekučného konania, keďže
podľa jeho názoru sa jednalo o najintenzívnejší spôsob, v dôsledku ktorého sa u svojich obchodných
partnerov stal nespoľahlivým a nedôveryhodným subjektom, ktorý im nie je schopný uhradiť faktúry za

dodané tovary a služby. Žalobca rozhodnutie o začatí exekučného konania považoval za rozhodnutie,
ktoré bolo vydané bez odôvodnenia tak závažného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako daňového
subjektu, ktorý je zároveň zamestnávateľom. Mal za to, že žalovaný neprihliadol na zásadu primeranosti,
keď pri voľbe spôsobu nepostupoval tak, aby čo najmenej ekonomicky zaťažil žalobcu. Poukázal na
svoju platobnú disciplínu a na skutočnosť, že na neho nebolo doposiaľ začaté daňové exekučné konanie
a všetky rozhodnutia správcu dane, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť uhradil bez potreby

núteného výkonu. Na základe uvedeného mal za to, že nie sú naplnené predpoklady, keďže neexistuje
obava, že daňový záväzok nebude v čase jeho vymáhateľnosti vymožiteľný. Žalobca namietal neúplne
zistený skutkový stav, z dôvodu, že žalovaný nezistil, či rozhodnutie o vyrubení dane je právoplatné, a
taktiež, že žalovaný nezistil aktuálnu ekonomickú situáciu žalobcu ani aktuálne zabezpečovacie inštitúty.
Poukázal na to, že v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a následnej

blokácie bankových účtov disponoval majetkom v obstarávacej hodnote 5.213.440,82 Eur, pričom po
zohľadnení odpisov disponoval majetkom v zostatkovej hodnote 3.985.433,79 Eur, ktorý zveľaďoval
a v čase podania správnej žaloby mal jeho majetok hodnotu 5.234.982,78 Eur. Žalobca uviedol, že
na základe predložených informácii je zrejmé, že žalobca sa nachádza vo veľmi dobrom finančnom
a ekonomickom zdraví, žiaden konkurz mu nehrozí, preto rozhodnutie o začatí daňovej exekúcie č.

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.9.2019 považuje za nezákonné a ním uvedený zásah do práv žalobcu
za protizákonný, preto žiadal správny súd, aby žalovanému uložil povinnosť zdržať sa pokračovania v
danom zásahu.

3. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo

právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

4. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

5. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy

priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

6. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.
1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný

je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Správny súd považuje za potrebné najskôr sa vysporiadať s tou skutočnosťou, čoho sa domáhal
žalobca prostredníctvom svojej žaloby. Z obsahu žaloby v korelácií s navrhovaným petitom žaloby jezrejmé, že žalobca žiada, aby správny súd určil, že začatie daňového exekučného konania predstavuje
nezákonný zásah do práv žalobcu a v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 SSP sa domáhal, aby správny
súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu (upustil od príkazu blokovať peňažné

prostriedky na účte žalobcu, vydal príkaz na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov a uložil
mu povinnosť zdržať sa vydania ďalšieho príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu v banke) a uložil mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca považuje začatie
daňovej exekúcie ako aj jej priebeh za nezákonný zásah, ktorý bol vykonaný v rozpore so zákonom a to
z dôvodu, že tento výkon rozhodnutia začal napriek neexistencii vykonateľného rozhodnutia a žalovaný

pristúpil k vykonaniu daňovej exekúcie spôsobom, ktorý je v rozpore s zásadou primeranosti.

10. V súvislosti s takto formulovanou žalobou je nepochybné, že žalobca napáda jednak začatie daňovej
exekúcie ako aj spôsob akým sa táto exekúcia vedie. Správny súd však považuje za nevyhnutné
poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 252 ods.1 SSP, v zmysle ktorých
sa iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy alebo aj

postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ktorým sú
alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
priamo dotknuté. V preskúmavanom prípade sa nejedná o postup orgánu verejnej správy pri výkone
kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, preto sa správny súd zaoberal tou skutočnosťou,
či začatie a spôsob vedenia daňového exekučného konania možno považovať za iný zásah orgánu

verejnej správy. Je potrebné akcentovať na tú skutočnosť, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia
má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, z čoho vyplýva, že pri ňom neprebehlo
žiadne formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie
ale tento zásah je len výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste
samom, pričom tento zásah musí byť spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov

alebo povinnosti a to fyzických alebo právnických osôb. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.37)

11. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžz/2/2103 vyplýva, že „Občiansky
súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem zásah nedefinuje, pričom jeho definíciu neobsahujú ani

iné zákony. Definovať nezákonný zásah nie je ani dosť dobre možné, pretože pod tento pojem spadá
veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych
zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú
záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti
sa zdržať alebo strpieť... Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných

súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti,
ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície,
vojenskej polície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov colnej správy,
strážnikov obecnej polície (typicky rôznych policajných prechmatov), ale napr. tiež úkony úradných osôb
pri výkone štátneho stavebného dohľadu, daňovej kontroly, či neoprávnený výkon exekúcie atď.).“

12. V preskúmavanom prípade žalobca za iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle znenia bodu 1
ním formulovaného petitu považuje začatie daňovej exekúcie na základe rozhodnutia č.XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 04.9.2019, ktorým sa vymáha daňový nedoplatok vo výške 188.695,50 Eur na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.9.2019. V zmysle § 90 ods.

1 Daňového poriadku je dňom vydania tohto rozhodnutia, predmetné rozhodnutie právoplatné a nie je
voči nemu prípustné odvolanie. Uvedené rozhodnutie sa ani nedoručuje daňovému dlžníkovi, keďže
jeho účelom je zabezpečiť blokovanie majetku a doručuje sa iba osobám, ktoré užívajú, evidujú,
nakladajú alebo spravujú jeho majetok. V zmysle § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane
doručí daňovému dlžníkovi až daňovú exekučnú výzvu a to bezodkladne po doručení rozhodnutia o

začatí daňového exekučného konania vyššie uvedeným osobám. Daňová exekučná výzva umožňuje
daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré
môžu celkom alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii, teda v rámci odvolania mohol žalobca uvádzať
tie skutočnosti, ktoré namietal v predmetnej žalobe. Voči daňovej exekučnej výzve je prípustné
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Následne

voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba, čo vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/65/2012 z 28.2.2013 a 2Sžf/65/2012
z 22.5.2013 a 8Sžf/19/2013 z 23.10.2013. Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že daňové exekučné
konanie predstavuje administratívne konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia, ktorémôžu byť následne preskúmavané na základe samostatných správnych žalôb. Správnemu súdu je
zrejmé, že voči daňovej exekučnej výzve č. XXXXXXXXX/XXXX z 9.9.2019 podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXXXXX/XXXX z 20.11.2019 tak, že

potvrdilo daňovú exekučnú výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX z 9.9.2019. Voči uvedenému rozhodnutiu
podal žalobca správnu žalobu, ktorá je vedená Krajským súdom v Prešove pod sp.zn. 1S/6/2020, v
uvedenom konaní je správny súd oprávnený rozhodovať o odkladnom účinku žaloby, následkom čoho v
prípadevyhoveniunávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,bydošlokodloženiudaňovej
exekúcie.Nazákladevyššieuvedenýchskutočností,jenevyhnutnékonštatovať,žepostupsprávcudane

v rámci daňového exekučného konania nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na
základe faktického úkonu správcu dane ale správca dane postupuje výslovne len na základe zákonnom
procesneformalizovanéhopostupu,tedasprávcadanekonávrámciadministratívnehokonania.Totožný
záver vyplýva aj z komentára k Správnemu súdnemu poriadku: „Pod procesnou formalizáciou je
pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh
a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z tohto pohľadu preto administratívne konanie nemá povahu

faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom, t.j. jeho výsledkom nie je iný
zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typickým jeho bezprostredný faktický výkon. Aj preto v legálnej
definícii iného zásahu orgánu verejnej správy tento nie je spojený s administratívnym konaním, pričom
podmienka jeho verejnosprávnosti bola dosiahnutá prostredníctvom výslovného odkazu na „plnenie úloh
v oblasti verejnej správy“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.

Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.34)

13. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania správneho súdu nie je možné dospieť k záveru, že
žalobcom označený postup žalovaného predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom
chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu, a preto správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm.

g) SSP správnu žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol ako neprípustnú,
keďže sa v danom prípade o predmetný druh správnej žaloby nejedná.

14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.
1 Správneho súdneho poriadku)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho

poriadku)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku)