Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4C/39/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207202983
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2207202983.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou v právnej veci

navrhovateľov: 1. P. Z., bytom I. O., G. cesta XXX, zast.: Z.. S. Zányim, advokátom, Alžbetínske
námestie 2, Dunajská Streda, 2. D. Z., bytom I. O., G. cesta, zast.: JUDr. Mariánom Zányim, advokátom,
Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda proti odporcom: 1. MILI TRADE, s.r.o., so sídlom Borovce 230,
IČO: 36 255 637, 2. S. O., bytom G. XXX, obaja zast. JUDr. Martinom Jánskym, advokátom, Štúrova
13, Nitra, 3. S. Z., bytom G. - O., M. N., Y. XXXX/X, 4. L. E., bytom Y. XXX, 5. M. G., bytom O. N., J.
priateľstva XXXX/X, zast.: JUDr. Helenou Buzgóovou advokátkou, Alžbetínske námestie 2, Dunajská
Streda, 6. Y. I., bytom O. N., J. K. XXXX/XX, zast.: Z.. Helenou Buzgóovou advokátkou, Alžbetínske

námestie 2, Dunajská Streda, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluva o úvere uzavretá dňa 08.08.2005 medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako dlžníkmi
a odporcom v 1. rade ako veriteľom o poskytnutí úveru vo výške 160.000,- Sk je neplatná.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia dňa 13.03.2007 podali na tunajšom súde návrh pôvodne len proti odporcom v 1. a 2. rade,
ktorým sa domáhali, aby súd určil, že zmluva o úvere, uzavretá dňa 8.8.2005 medzi navrhovateľmi ako
dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom o poskytnutí úveru vo výške 160.000,- Sk, je neplatná.

Navrhovatelia taktiež žiadali určiť, že zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v
OSBD Dunajská Streda, uzavretá medzi navrhovateľmi ako prevodcami a odporcom v 2. rade ako
nadobúdateľom je neplatná. Svojím návrhom sa ďalej domáhali, aby súd určil, že sú členmi OSBD
Dunajská Streda a nájomcami družstevného bytu č. XX na VI. posch. v O. N. na J.. K. XXXX/XX.
Zároveň žiadali, aby ich súd zaviazal zaplatiť odporcovi v 1. rade sumu 37.000,- Sk ako rozdiel medzi
výškou poskytnutého úveru (160.000,- Sk) a súčtom zaplatených splátok úveru (123.000,- Sk). V ďalšom
priebehu konania žiadali navrhovatelia rozšíriť pôvodný návrh o ďalších účastníkov na strane odporcov

a to z dôvodu realizácie ďalších prevodov k predmetnému bytu. Navrhovatelia na odôvodnenie svojho
návrhu uviedli, že dňa 17.06.1998 sa stali na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu nájomníkmi
predmetného bytu a členmi OSBD Dunajská Streda. V súvislosti s užívaním bytu však zostali bytovému
družstvu dlžní k 1.8.2008 sumou 160.000,- Sk, v dôsledku čoho im bol po vzájomnej dohode s odporcom
v 1. rade poskytnutý úver vo výške tohto dlhu, a to na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 8.8.2005.
V predmetnej zmluve sa navrhovatelia ako dlžníci zaviazali úver splácať podľa splátkového kalendára.
Súčasne sa zaviazali ako záruku na splatenie úveru, jeho úrokov a všetkých ostatných poplatkov a

platieb previesť členské práva dohodou o prevode členských práv a povinností v prospech konateľa
veriteľa (odporcu v 2. rade) k predmetnému družstevnému bytu. K tomuto právnemu úkonu došlo v
deň podpísania úverovej zmluvy, t.j. dňa 8.8.2005. Navrhovatelia sú toho názoru, že zmluva o úvere je
neplatná s poukazom na ust. § 39 OZ, § 552 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 49 OZ. V čase uzavretia zmluvy oúvere boli v tiesni a túto ich tieseň odporca v 1. rade využil a zneužil. V súlade s neplatnosťou zmluvy
o úvere navrhovatelia napadli aj neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom
v bytovom družstve k bytu č. XX na X. poschodí na J. pV. č. XXXX/XX, O. N., tvrdiac, že túto zmluvu

uzavreli s odporcom v 2. rade za nápadne nevýhodných podmienok, v tiesni a bez právneho dôvodu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia nemali žiadny právny titul prevádzať členské práva a povinnosti k
bytu na odporcu v 2. rade, majú za to, že táto zmluva je v zmysle § 39 neplatná, nakoľko odporuje
zákonu svojim účelom ako aj obsahom a zákon obchádza. Navrhovatelia k návrhu na začatie konania
pripojili výpis z obchodného registra odporcu v 1. rade, Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa

XX.XX.XXXX, Zmluvu o úvere zo dňa X.X.XXXX, Zmluvu o prevode práv a povinností spojených s
členstvom v bytovom družstve, výzvu odporcu v 1. rade, výpisy o zaplatení splátok úveru.

Odporcovia žiadali návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť. Právny zástupca odporcov v 1. a
2. rade poukázal na to, že citované zmluvy boli uzavreté medzi účastníkmi slobodne a vážne, zmluva
o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorý v záväzkových vzťahoch pojem tieseň

nepozná. Súčasne dodal, že poctivý obchodný styk v zmysle obchodného zákonníka porušili práve
navrhovatelia, ktorí zavádzali odporcu v 1. rade pri žiadosti o poskytnutie úveru, keď v nej uviedli,
že dôvodom zmluvy o úvere nie je ich finančná alebo iná tieseň, práve naopak, veriteľom poskytnuté
peniaze chcú vložiť do obchodu za účelom dosiahnutia zisku. Odporca v 3. rade uviedol, že nositeľom
členských práv a povinností k spornému bytu bol asi 3 mesiace, potom tieto práva a povinnosti previedol

na odporcu v 4. rade. Odporca v 4. rade sa k návrhu vyjadril tak, že on odporcovi v 3. rade pri uzavretí
zmluvy o prevode členských práv a povinností k bytu zaplatil 200.000,- Sk. Nájomcom bytu bol 3
mesiace. Tento bol v dezolátnom stave a keďže nemal finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu,
rozhodol sa previesť členské práva a povinnosti k bytu na odporcu v 5. rade. Odporca v 5. rade
uviedol, že on predmetný byt dal do poriadku, do jeho rekonštrukcie investoval 350.000,- Sk a keďže byt

pôvodne kupoval pre svoju dcéru, ktorá sa medzičasom rozhodla študovať na vysokej škole v Bratislave,
dňa 27.08.2007 tieto členské práva a povinnosti previedol na odporcu v 6. rade za odplatu vo výške
1.000.000,- Sk. Odporca v 6. rade k veci uviedol, že o existencii súdneho sporu v čase uzavretia zmluvy
o prevode členských práv a povinností nemal žiadne vedomosti, o tejto skutočnosti sa dozvedel až
5.12.2007.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/39/2007 - 324 zo dňa 15.10.2010, ktorým určil, že
zmluva o úvere uzavretá dňa 8.8.2005 medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a odporcom v
1. rade ako veriteľom o poskytnutí úveru vo výške 160.000,- Sk je neplatná. Taktiež určil, že zmluva o
prevode práv a povinností spojených s členstvom v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dunajská

Streda, Kúpeľná č. 33, Dunajská Streda o prevode družstevného bytu č.. s príslušenstvom na X.
poschodí v O.avretá medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako prevodcami a odporcom v 2. rade ako
nadobúdateľomzodňa8.8.2005jeneplatná,zmluvaoprevodeprávapovinností,spojenýchsčlenstvom
v bytovom družstve Q. o prevode bytW. s príslušenstvom na X. poschodí v O. N. na J. č. XXXX/
XX, uzavretá medzi odporcom v 2. rade S. O. a odporcom v 3. rade S. Z. ako nadobúdateľom zo

dňa 26.3.2007 je neplatná, zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Okresnom
stavebnom bytovom družstve Dunajská Streda, Kúpeľná č. 33 Dunajská Streda o prevode bytu č. XX s
príslušenstvomnaX.poschodívO.uzavretámedziodporcomv3.radeMM.akoprevodcomaodporcom
v 4. rade L. ako nadobúdateľom zo dňa 19.4.2007 je neplatná, zmluva o prevode práv a povinností
spojených s členstvom v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dunajská Streda, H. o prevode bytu

č. XX s príslušenstvom na X. poschodí v O. uzavretá medzi odporcom v 4. rade L. ako prevodcom
a odporcom v 5. rade M.ko nadobúdateľom zo dňa 9.7.2007 je neplatná, zmluva o prevode práv a
povinností spojených s členstvom v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dunajská Streda, Kúpeľná
č.33DunajskáStredaoprevodebytuč.XXspríslušenstvomnaX.poschodíI.uzavretámedziodporcom
v 5. rade M. ako prevodcom a odporcom v 6. rade Y. ako nadobúdateľom zo dňa 27.8.2007 je neplatná.

Tunajší súd zároveň určil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú členmi Okresného stavebného bytového
družstvM., H. na X. poschodí v O. vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolania odporcovia v 1., 2., 5. a 6. rade čo do veci samej, ako aj

navrhovatelia čo do trov konania.

Odporcovia v 1. a 2. rade napadli rozsudok odvolaním z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhli žalobný návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie
odôvodnili tým, že vychádzajúc z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

ku dňu uzavretia úverovej zmluvy dňa 8.8.2005 nie je úverová zmluva ako tzv. absolútny obchod
zmluvou spotrebiteľskou a v tejto taktiež nie sú obsiahnuté ustanovenia, definované ako neprijateľné
podmienky. Poukázali na ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka účinné od 1.1.2008, podľa ktorého,
ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú
odplatu, súd môže túto znížiť, prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných

úveroch a taktiež na to, že v zmysle § 53 ods.7 účinného od 1.11.2008 zabezpečenie splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti
je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Majú za to, že tunajší súd sa taktiež vôbec nevyporiadal
s časovou pôsobnosťou ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k napadnutej úverovej
zmluve. Podľa ich názoru nesprávnym a neodôvodneným bolo aj odôvodnenie určenia neplatnosti
zmlúv pre nesúlad s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom s odkazom, že v zmysle

ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa právne vzťahy, uvedené v ods. 1 spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Otázku nesúladu s poctivým obchodným stykom je pritom jednoznačne možné riešiť
ustanoveniami Obchodného zákonníka, neprichádza tu teda do úvahy aplikácia predpisov Občianskeho
práva. Uviedli, že vzhľadom na to, že tunajší súd nedospel k záveru, že úverová zmluva je neplatná
z dôvodov, uvedených v ust. § 39 Obč. zák., nemožno zároveň založiť určenie neplatnosti na tomto

ustanovení odkazom na § 3 ods. 1 Obč. zák. V súvislosti s posúdením jednotlivých ustanovení úverovej
zmluvy bol podľa ich názoru nesprávne vyhodnotený zistený skutkový stav veci, keď bola jednostranne
konštatovaná nevýhodnosť pre dlžníkov. Taktiež bolo nesprávne vyhodnotené aj znenie článku III. bod. 1
zmluvy, keď prevod členských práv a povinností nie je zabezpečovacím prevodom v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, keď samotná zmluva o prevode členských práv a povinností je

zmluvou sui generis podľa ust. § 229 a § 231 Obchodného zákonníka, systematicky zaradená do II. časti
obchodného zákonníka v rámci právnej úpravy družstva bez akejkoľvek akcesorickej povahy k úverovej
zmluve, na ktorú vzhľadom k systematike Občianskeho zákonníka odkazuje súd.

Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie aj odporcovia v 5. a 6. rade, ktorí rovnako

ako odporcovia v 1. a 2. rade, navrhli, aby odvolací súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Vo svojom odvolaní uviedli, že odporca v 5. rade spolu s manželkou reagovali na inzerát, kde bol
inzerovaný predmetný byt a spolu s prevádzateľom - odporcom v 4. rade si sporný byt ohliadli. Byt
bol v dezolátnom stave, preto sa dohodli na nízkej finančnej čiastke, ako náhradu za prevod práv a
povinností spojených s členstvom v bytovom družstve. Pri uzatváraní dohody s odporcom v 4. rade

spoločne rokovali na bytovom družstve v Dunajskej Strede dňa 9.7.2007. Ani v tomto termíne ani po
tomto termíne ho bytové družstvo neinformovalo, ako ani odporca v 4. rade o tej skutočnosti, aké
problémy sprevádzali predmetný byt do júla 2007. Bytové družstvo previedlo práva a povinnosti, spojené
s členstvom v bytovom družstve na odporcu v 5. rade, ktorý následne tieto previedol Zmluvou o prevode
práv a povinností, spojených s členstvom v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dunajská Streda,

Kúpeľná č. 33, Dunajská Streda na odporcu v 6. rade, keďže odporca v 5. rade pôvodne potreboval
byt pre svoju dcéru, avšak táto sa rozhodla bývať v Bratislave, preto sa rozhodol predmetné členské
práva a povinnosti k bytu previesť na odporcu v 6. rade, ktorý byt potreboval pre seba a svoju rodinu.
Odporca v 5. rade ani pracovníci bytového družstva ho neupozornili na to, že by malo byť nejaké
súdne konanie, týkajúce sa sporného bytu a nikto ho neupozornil, koľko nájomcov predchádzalo ním

uzavretej zmluve. Od augusta 2007, kedy začal odporca v 6. rade byt užívať, neprešiel týždeň, aby ho na
predmetnej adrese nekontaktovali veritelia, ktorí hľadali navrhovateľov a každý po nich žiadal finančné
plnenie. Odvolatelia majú za to, že odporca v 1. rade postupoval v zmysle dohody v zmluve uvedenej
a navrhovatelia dnes hľadajú rôzne zámienky, aby sa na ich úkor obohatili. Všetci obyvatelia obytného
domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza potvrdili, v akom zlom stave boli byt a pivnica zanechané.

Citovanýrozsudokvčastitrovkonanianapadliodvolanímajnavrhovatelia,vktoromnavrhli,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok v časti trov konania zmenil a uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľom spoločne a nerozdielne 1.275,48 eur a 19 % DPH vo výške vo výške 90,17 eur, odporcovi
v 3. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne 1.275,48 eur a 19 % DPH vo výške

90,17 eur a odporcovi v 6. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne 84,62 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet advokáta JUDr. Mariána Zányiho. Súčasne navrhli,
aby odvolací súd uložil odporcom v 1., 2., 3. a 6. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom 73,81 eur a14,02 eur titulom dane z pridanej hodnoty, ktorá povinnosť bude uložená vo vzťahu k navrhovateľom
každému z uvedených odporcov.

Odvolací súd prejednal v medziach odvolaní odvolateľov celú vec a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok nemožno považovať za správny, keď v prípade požiadavky na určenie neplatnosti zmlúv o
prevode práv a povinností spojených s členstvom v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dunajská
Streda a určenia, že navrhovatelia sú členmi OSBD Dunajská Streda sa nestotožnil s tým, ako tunajší
súd posúdil vec po právnej stránke a v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere zistil nedostatky, ktoré

vylučovali možnosť rozhodnutia o veci v tejto časti s konečnou platnosťou. S poukazom na uvedené
skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o
úvere, a tiež závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Čo
sa týka vyslovenia neplatnosti zmlúv o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Okresnom
stavebnom bytovom družstve a určenia, že navrhovatelia sú členmi OSBD Dunajská Streda, odvolací
súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a návrh v tomto rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Predmetom ďalšieho konania tak ostal iba návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti Zmluvy o úvere
uzavretej dňa 0X.XX.XXXX medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako
veriteľom o poskytnutí úveru vo výške 160.000,- Sk. Tunajší súd viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu vo veci opätovne rozhodol.

Súd pri dokazovaní vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinami založenými v spise a to najmä
so Zmluvou o úvere, so Zmluvami o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytom družstve,
so zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, s výpisom z Obchodného registra odporcu v 1.
rade, s vyjadreniami odporcov, s návrhom na rozšírenie návrhu, so žiadosťou o úver, s upovedomením

o začatí exekúcie na čl. 229, s rozsudkom čl. 324 ako aj s rozsudkom KS Trnava č.k. 11Co/107/2011 -
402 zo dňa 03.04.2013 a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že dňa 08.08.2005 bola medzi navrhovateľmi a
odporcom v 1. rade uzavretá Zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe

ktorej odporca v 1. rade ako veriteľ poskytol navrhovateľom ako dlžníkom úver vo výške 160.000,- Sk
a navrhovatelia ako dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť odporcovi v 1. rade spolu s dohodnutou
odplatou vo výške 144.000,-Sk so splatnosťou do 08.02.2007. Účastníci zmluvy sa v zmluve dohodli, že
navrhovatelia budú poskytnutý úver splácať po dobu 18 mesiacov a to tak, že po dobu 17 mesiacov budú
splácať dohodnutú odplatu (t.j. úroky vo výške 144.000,- Sk) v sume 8.000,- Sk mesačne a poslednú

splátku zaplatia vo výške 160.000,- Sk, ktorá suma predstavuje samotnú výšku poskytnutého úveru. Z
návrhu navrhovateľov vyplýva, že navrhovatelia zaplatili odporcovi v 1. rade splátky v celkovej výške
123.000,- Sk.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005)

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005)
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005)

spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej
inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej
inšpekciivzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoúvere(8.8.2005)zmluvouospotrebiteľskomúvereje
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej
inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005) veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej
inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005) spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Z výpisu z obchodného registra odporcu v 1. rade súd zistil, že predmetom jeho činnosti je okrem iného
i poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

Navrhovatelia sú v predmetnej zmluve o úvere označení ako fyzické osoby nepodnikatelia. V úverovej

zmluve je síce uvedené (predtlačené), že dlžník prehlasuje, že dôvodom zmluvy o úvere nie je jeho
finančná alebo iná tieseň, ani tieseň jemu blízkej osoby a veriteľom poskytnuté peniaze chce vložiť do
obchodu za účelom dosiahnutia zisku, odporca v 1. rade však nepreukázal, že úver bol poskytnutý
navrhovateľom v súvislosti s ich podnikaním, v rámci predmetu ich obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Navyše súd poznamenáva, že lustráciou v príslušných registroch bolo zistené, že navrhovatelia

v čase uzavretia úverovej zmluvy nemali oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. V prípade
pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním

nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, o aké podnikanie ide a aký konkrétny súvis s takýmto predmetom
činnosti dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že
vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na podnikanie“ v spojení s nedostatkom
akejkoľvek ďalšej aktivity odporcu v 1. rade (v smere preukazovania nespotrebiteľského charakteru

zmluvy) malo za dôsledok, ako keby v zmluve nebol účel vymedzený vôbec. Na navrhovateľov preto je
potrebné nazerať ako na spotrebiteľov.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2007, teda v
čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere účastníkmi (uzavretá dňa 08.08.2005), zmluva o úvere, ktorá

je upravená v Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit.
§ 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení od 25. 11. 2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľmi

a odporcom v 1. rade je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd
je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona

o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Keďže odporca v 1. rade je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, odporca v 1. rade
pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to,
že navrhovatelia pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ich v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka

v uvedenom znení považovať za spotrebiteľov a zároveň sú spotrebiteľmi i v zmysle § 3 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť odporca
v 1. rade ako dodávateľ navrhovateľom ako spotrebiteľom dočasné peňažné prostriedky vo forme
úveru a navrhovatelia ako spotrebitelia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné

náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. Keďže zároveň nebolo
preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona. Z uvedeného potom vyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A
to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené,

vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou
v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný
právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovatelia sa v danom prípade domáhajú svojho nároku určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c)

O.s.p., pre úspešnosť ktorej je podmienkou, aby mali na určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý
právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní
podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu

súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy
o úvere má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný
dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti resp. čiastočnej neplatnosti

zmluvy. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá
by mohla byť v rozpore s dobrými mravmi (viď rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky č.k. 1
m Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že navrhovatelia
ako spotrebitelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Úverovej zmluvy zo dňa 8.8.2005.

Po tomto ustálení tunajší súd začal jednotlivé ustanovenia zmluvy posudzovať podľa toho, či odporujú
zákonu, obchádzajú zákon resp. sa priečia dobrým mravom alebo nie.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány
a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich

dohodou.

Pojem dobré mravy občiansky zákonník nedefinuje, preto že podliehajú spoločenskému vývoju. Vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je
to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku. Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny
poriadok a samotnú istotu občana (spotrebiteľa), zakladajú riziko konkludentného vžitia subjektmi
právnych vzťahov.

Podľa Čl. I. zmluvy mali navrhovatelia za obdobie 18 mesiacov zaplatiť odporcovi v 1. rade ako úrok za

poskytnutie sumy 160.000,- Sk sumu 144.000,- Sk, čo predstavuje 60 % úrok ročne. Hoci maximálna
výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri úveroch nebola žiadnym právnym
predpisom limitovaná a bola ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nebola neobmedzená.
Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012: „Pri dojednávaní úrokov pri

peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na

skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú

najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek.“ V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že úrok vo výške 60 % ročne dojednaný
v zmluve o úvere zo dňa 08.08.2005 je v rozpore s dobrými mravmi a to vzhľadom na skutočnosť,
že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (august 2005) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do

5 rokov vo výške 14,36 % ročne (zdroj: Štatistické údaje uverejňované Národnou bankou Slovenska),
t.j. dojednaná výška úroku viac ako 4 - násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru.
S poukazom na uvedené, súd vyslovil, že ide o dojednanie, ktoré je absolútne neplatné. Súd zároveň
poznamenáva, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti tohto dojednania, by sa odporcom
v 1. rade poskytnutý úver považoval v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za bezúročný a bez poplatkov,
nakoľko v predmetnej úverovej zmluve absentuje ročná percentuálna miera nákladov.

Tunajší súd ďalej dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa X.X.XXXX je v rozpore s dobrými mravmi
aj v dojednaní o výške zmluvných pokút (čl. IV. bod 1 až 3), podľa ktorého „ak bude dlžník v omeškaní

s niektorou splátkou alebo časťou splátky je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo
výške 5.000,- Sk za každý jeden prípad omeškania z jednotlivej splátky. Pri neuvedení variabilného
symbolu v jednotlivých splátkach je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi čiastku 500,- Sk za náklady
spojené s identifikáciou platby. V prípade porušenia povinností dlžníka vyplývajúcich z článku VII. (podľa
ktorého, pre prípad nevrátenia úveru v celosti s príslušenstvom do 08.02.2007, alebo neuhradenia

dvoch po sebe idúcich splátok dohodnutých podľa splátkového kalendára alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, sa navrhovatelia zaviazali ísť s osobami užívajúcimi nehnuteľnosť /byt č.
XX na X. poschodí na J. č. XXXX/XX, O./ túto vysťahovať, vypratať, nepoškodiť ju a kľúče od nej
odovzdať veriteľovi, a to bez nároku na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie) je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka a tento je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000,- Sk.“

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie
zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty
je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s
porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však premrštenou výškou. Zmluvná
pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná, pre rozpor

s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba
prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Súd zmluvnú pokutu
dojednanú v čl. IV bod 1, podľa ktorého za omeškanie každej jednej splátky vo výške 8.000,- Sk,
prípadne jej časti, má odporca v 1. rade nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk, čo v prípadeomeškania s úhradou celej splátky predstavuje 62,5 % dlžnej čiastky, považoval za neprimeranú a pre
rozpor s dobrými mravmi za neplatnú, a to nielen s poukazom na výšku zabezpečenej pohľadávky ale
aj z dôvodu, že predmetná zmluvná pokuta nezohľadňuje závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti.

Veriteľ si totiž v zmysle uvedeného dojednania môže uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk aj
v prípade, keď je dlžník v omeškaní s úhradou čo i len časti splátky (napr. časti splátky vo výške 1
Sk) a to aj v prípade, keď je v omeškaní iba 1 deň. Za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi súd
považoval aj dojednanie v čl. IV. bod 2, nakoľko súd má za to, že zjavne neprimerané a racionálne
neodôvodnenépožadovaťodspotrebiteľazmluvnúpokutuvovýške500,-Skzaneuvedenievariabilného

symbolu. Za neprimeranú súd považoval aj zmluvnú pokutu dojednanú v čl. IV. v bode 3 zmluvy, ktorej
výška výrazne prevyšuje výšku poskytnutého úveru aj dojednanej odplaty. Z rovnakého dôvodu za
neplatné považoval súd aj dojednanie o sankcii za predčasné splatenie úveru (čl. V. bod 2). Tunajší
súd teda má za to, že sa zmluvnými pokutami dojednanými v zmluve o úvere neobyčajne hrubým
spôsobom narušila rovnováha medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľov, t.j. slabších
strán zmluvy. V spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami najmä o zabezpečení úveru (čl. III.) a o

sankcii za predčasné splatenie úveru (čl. V.) je tak vážne nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľov
v neprimeranom rozsahu.

Okrem toho zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že pre rovnaké porušenie

zmluvných podmienok, omeškanie so zaplatením splátky úveru, postihuje dlžníkov (navrhovateľov)
dvoma spôsobmi, jednak zmluvnou pokutou a jednak v čl. III. bod. 5 prevodom tých členských práv k bytu
na tretiu osobu, ktoré navrhovatelia previedli na odporcu v 1. rade ako záruku na splatenie úveru s tým,
že úver sa bude považovať za predčasne splatený a veriteľovi (odporcovi v 1. rade) vznikne právo podľa
čl. V. bodu 2 zmluvy účtovať si sankciu za predčasné splatenie vo výške 50 % až 100 % z dohodnutého

navŕšenia vrátane splátok navŕšenia uhradených podľa splátkového kalendára, čo je možné považovať
za šikanózny výkon práva.

Podľa Čl. VIII. zmluvy „V prípade úmrtia dlžníka alebo strate spôsobilosti stáva sa dlh splatný v celom
jeho zostatku spolu s príslušenstvom. Spôsob vyrovnania - do 30 dní od úmrtia finančným vyrovnaním

zostávajúceho dlhu. V prípade takýchto skutočností, je právny nástupca, dedič, alebo zákonný zástupca
a pod., povinný tieto skutočnosti veriteľovi okamžite po ich vzniku oznámiť, a v lehote stanovenej
veriteľom vrátiť dlžnú čiastku veriteľovi k možnosti predčasného ukončenia zmluvy, pokiaľ sa zmluvné
strany nedohodnú písomne inak.“ Súd dospel k záveru, že tento článok zmluvy odporuje zákonu tým,
že určuje dedičovi dlžníka plniť povinnosti pred tým, ako sa právoplatne určí okruh dedičov, rozsah

dedičstva a výška dedičského nároku dedičov s prihliadnutím na zodpovednosť dediča alebo dedičov
podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

V Čl. XI. sa zmluvné strany dohodli, že navrhovatelia zaplatia odporcovi v 1. rade prvú splátku úveru
vo výške 8.000,- Sk. v deň poskytnutia úveru, t.j. dňa 8.8.2005. Podľa § 497 Obchodného zákonníka

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa §
2 písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné teda úver

definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné
prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich potrebuje (dlžníkovi). V tomto duchu
je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím veriteľ zinkasuje nejakú
jeho časť, v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda odporca v 1. rade poskytol
navrhovateľom úver nižší ako uvedený v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa 1. splátke, t.j. sume 8.000,-

Sk. Predmetné dojednanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver
na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že predmetné dojednanie je neplatné pre rozpor
so zákonom.

Po konštatovaní neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy, tunajší súd skúmal, či z objektívneho
hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná.
Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale naobjektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná a či by zmluvné strany mali vôľu
na kontrakte bez neplatných klauzúl.

Predmetná úverová zmluva sa skladá z 11 článkov, pričom tunajší súd dospel k záveru, že takmer
niet takého článku zmluvy, ktorý by nemal vadu. Vady sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení ale aj
hlavných náležitostí zmluvy (čl. I.). Vzhľadom na skutočnosť, že sa vyššie uvedené vady dotýkajú aj
podstatných náležitostí zmluvy a že takmer niet bezvadného článku zmluvy, tunajší súd berúc do úvahy
povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností

v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ďalej okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a evidentnú
nadvládu nad dlžníkom, dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka neplatná ako celok.

Na neplatnosť zmluvy o úvere nemá vplyv skutočnosť, že odporca v 1. rade na základe neplatnej zmluvy
už plnil, teda poskytol navrhovateľom úver vo výške 160.000,- Sk a navrhovatelia mu z tejto sumy vrátili

len časť, a to sumu 123.000,- Sk (rozdiel teda predstavuje 37.000,- Sk). Plnenie z neplatného právneho
úkonu je totiž bezdôvodným obohatením (§ 451 OZ), ktoré sa musí vydať. Ide teda o nárok odporcu v
1. rade, ktorý sa môže vrátenia tejto sumy domáhať.

Podľa § 151 ods. 3 veta O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na zložitosť prejednávanej veci, súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.
do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).