Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/317/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214206624
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214206624.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcov: 1. Y. F. KUK&FUK, so sídlom v
Malej Ide, Bukovecká 263/26, IČO: 10 697 217, zastúpený Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná 3, 2. Y. F. P.., nar. 10.1.1979, 3. P. F., rod. C.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Č. - X., T. X proti žalovaným: 1. S.E.V. s.r.o., so sídlom v Košiciach,

Popradská č. 56, IČO: 45 581 631, 2. STRATEGY CAPITAL GROUP, Inc., so sídlom v Seychelskej
republike, Victoria Mahe, registrovanej pod č. 106 656, Suit 15. Ist Floor Oliaji Trade Center, Francis
Rachel Street, P.O.Box 1004, 3. Investičná Správcovská s.r.o., IČO: 44 484 011, so sídlom v Košiciach,
Popradská č. 56, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Patríciou Uhrínovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, ul. Slobody č. 23, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 17C/52/2014-376 zo dňa 24. októbra 2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

U r č u j e, že:

I. Zmluva o úvere č. 01/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o.
so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a dlžníkom: Y. F. KUK&FUK, s miestom podnikania
Bukovecká 263/26, Malá Ida, IČO: 10 697 217, zabezpečená ručiteľskými záväzkami: 1/ Y. F., 2/ Y. F.
P.., 3/ KUK&FUK s.r.o.,

II. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 02/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi
záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: Y. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, P. G.,

III. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 03/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi

záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: Y. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, P. G.,

IV. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 04/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi
záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: Y. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, P. G.,V. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 05/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi
záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcami: 1/ Y. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. X, Č. - X., 2/ P. F., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom T. X, Č. - X.,

VI. Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 06/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi
záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: Y. F. KUK&FUK, s miestom podnikania Bukovecká 263/26, Malá Ida, IČO: 10 697 217,

VII. Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 07/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi
záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: Y. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, P. G.,

VIII. Zmluva o zriadení záložného práva k ochrannej známke č. 08/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012

medzi záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581
631 a záložcom: KUK&FUK s.r.o., so sídlom Bukovecká 263/26, Malá Ida, IČO: 36 205 940,

IX. Zmluva o založení pohľadávok č. 09/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi záložným veriteľom: euro
invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a záložcom: KUK&FUK s.r.o.,

so sídlom Bukovecká 263/26, Malá Ida, IČO: 36 205 940,

X. Zmluva o založení pohľadávok č. 10/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi záložným veriteľom: euro
invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a záložcom: Y. F. KUK&FUK,
s miestom podnikania Bukovecká 263/26, Malá Ida, IČO: 10 697 217,

XI. Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 11/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi
záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: Y. F. KUK&FUK, s miestom podnikania Bukovecká 263/26, Malá Ida, IČO: 10 697 217,

XII. Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 12/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi
záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: KUK&FUK s.r.o., so sídlom Bukovecká 263/26, Malá Ida, IČO: 36 205 940,

XIII. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 13/2012 uzatvorená dňa 11.5.2012 medzi

záložným veriteľom: euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice, IČO: 45 581 631 a
záložcom: Y.A. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, P. G.,
sú neplatné.

Konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u je.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 3.3.2014, ktorou sa žalobca

domáhal určenia neplatnosti hore napádaných právnych úkonov.

3. Uznesením č. k. 17C/52/2014-152 zo dňa 8.4.2014 súd prvej inštancie pripustil do konania na strane
žalobcu Y. F. ml. a P. F..

4. Uznesením č.k. 17C/52/204-226 zo dňa 25.8.2014 pripustil do konania na strane žalovaného
STRATEGY CAPITAL GROUP, Inc.

5. Žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že dňa 11.5.2012 bola medzi žalobcom - živnostníkom ako

dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom uzatvorená Zmluva o úvere č. 01/2012, predmetom ktorej
bolo poskytnutie krátkodobého bezúčelového úveru v sume 350.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou
3% p.a.. V skutočnosti však žalovaný odovzdal žalobcovi len sumu 250.000,- eur, ktorú skutočnosť jevšak obtiažne preukázať. Zmluva o úvere bola zabezpečená ručiteľským záväzkom Y. F. (žalobcu ako
fyzickej osoby), Y. F. ml. a spol. KUK&FUK, s.r.o..

6. Dňa 11.5.2012 boli na zabezpečenie peňažnej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 01/2012 uzatvorené
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 02/2012, 03/2012, 04/201, 05/2012 a 13/2012,
Zmluvyozriadenízáložnéhoprávakhnuteľnýmveciamč.06/2012,07/2012,11/2012a12/2012,Zmluva
o zriadení záložného práva k ochrannej známke č. 08/2012, Zmluva o založení pohľadávok č. 09/2012
a 10/2012, ktorých neplatnosti sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú. Všetky uvedené zmluvy boli

dňa 11.5.2012 zo strany žalovaného v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu) podpísané G.. L. O.,
ktorý v čase podpisu predmetných zmlúv vystupoval ako konateľ spoločnosti euro invest limited SK,
s.r.o.. Žalobca dal do pozornosti súdu svedeckú výpoveď G.. L.. O. zo dňa 20.12.2013 v trestnom konaní
vedenom OR PZ v Košiciach, odborom kriminálnej polície č. k. ČVS:ORP-2027/7-OEK-KE-2013, z ktorej
vyplynulo, že G.. L.. O. v máji, kedy bola so žalobcom podpísaná zmluva o úvere už nebol konateľom
spol. euro invest limited SK, s.r.o., od februára bol mimo firmy. Žalobca mal za to, že z výpovede G.. L..

O., ako aj z Oznámenia o vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti zo dňa 12.1.2012 je jednoznačné, že
predmetné Oznámenie bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 7.2.2012 a v tejto súvislosti poukázal
na ust. § 13 ods. 1 a § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Nakoľko oznámenie o vzdaní
sa funkcie konateľa spoločnosti bolo žalovanému v 1. rade (jeho právnemu predchodcovi) doručené dňa
7.2.2012 a orgán spol. euro invest limited SK, s.r.o., ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového

člena orgánu spoločnosti nezasadol ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie a neodvolal
G.. L.. O. z funkcie skôr, toto vzdanie sa nadobudlo účinnosť najneskôr od prvého dňa nasledujúceho po
uplynutí tejto lehoty, t. j. najneskôr dňa 8.5.2012, a teda tri dni pred podpísaním vyššie uvedených zmlúv
zaniklaG..L..O.funkciakonateľaspoločnostižalovaného(jehoprávnehopredchodcu).Pretopredmetné
zmluvy (zmluva o úvere č. 01/2012 a záložné zmluvy 02/2012 - 13/2013) neboli podpísané osobou na

to oprávnenou, čo predstavuje dôvod absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov. Z úplného výpisu
z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť euro invest limited SK, s.r.o., bola v dobe od 8.5.2012 do
7.8.2012 bez ustanoveného štatutárneho orgánu, v dôsledku čoho spoločnosť nebola právne spôsobilá
uzatvárať žiadne zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade (jeho pr. predchodca) uviedol deň 30.7.2012
ako deň skončenia funkcie konateľa G.. L.. O., pričom vedel, že deň skončenia funkcie v súlade s ust.

§ 66 ods. 2 ObZ bol 8.5.2012, iba potvrdzuje protiprávne konanie žalovaného.

7. Poukazoval na nariadené predbežné opatrenie (od 1.7.2016 neodkladné opatrenie) v spore, ako aj
výmaz žalovaného v 1. rade z obchodného registra.

8. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 13 ods. 1, § 66 ods. 2, § 407 ods. 2
Obchodné zákonníka (ďalej len „ObZ“) a to potom čo konštatoval procesnú prípustnosť predmetnej
určovacej žaloby žalobcov v zmysle § 137 písm. c/ CSP, nakoľko dospel k záveru, že na strane žalobcov
je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napádaných právnych úkonov (viď body 23 až

26 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

9. Pokiaľ ide o určenie samotnej neplatnosti napádaných právnych úkonov mal súd prvej inštancie za
to, že v tejto časti žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a ich žaloba je dôvodná, nakoľko Zmluva o úvere
a Zmluvy o zriadení záložného práva boli uzatvorené dňa 11.5.2012 a za spol. euro invest limited SK,

s.r.o. tieto uzatváral so žalobcami G.. L. O.G.O., ako konateľ spoločnosti, ktorý listom označeným ako
„Oznámenie o vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti“ zo dňa 12.1.2012, doručeným spoločnosti euro
invest limited SK, s.r.o. dňa 7.2.2012 oznámil, že sa vzdáva funkcie konateľa obchodnej spoločnosti
euro invest limited SK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Popradská 56, IČO: 45 581 631.

10. Keďže žalovaní v konaní nepreukázali, že by orgán spoločnosti euro invest limited SK, s.r.o. bol
oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena spoločnosti, nezasadol do troch mesiacov odo dňa
vzdania sa funkcie, funkcia G.. O.O. - konateľa spoločnosti zanikla, resp. jeho vzdanie sa funkcie bolo
účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty, t.j. 8.5.2012 (§ 66 ods. 2 ObZ).

11. Zmluvy uzatvorené medzi spol. euro invest limited SK, s.r.o. a žalobcami, neboli podpísané osobou
oprávnenou konať za spoločnosť sú absolútne neplatné, keďže za spoločnosť euro invest limited SK,
s.r.o. nekonal štatutárny orgán ani zástupca na základe plnomocenstva (§ 13 ObZ).12. Pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že G.. O.O. bol plnohodnotným konateľom spoločnosti až do
svojho odvolania dňa 30.7.2012 a až do momentu jeho odvolania riadne podpisoval zmluvy, daňové
priznania a ďalšiu agendu spoločnosti (č.l. 154), o čom predložili súdu zmluvy uzatvárané s inými

subjektmi dňa 7.6.2012, 15.6.2012, 14.5.2012, súd prvej inštancie uzavrel, že ich (ne)platnosť nie je
predmetom tohto konania a pokiaľ za spol. euro invest limited SK, s.r.o. podpisovala zmluvy a iné
dokumenty neoprávnená osoba i tieto sú neplatné, čo však nie je predmetom prieskumu v tomto konaní.

13. K namietanej skutočnosti žalovanými, že žalobca prvýkrát spochybnil platnosť zmluvy, resp. výšku

poskytnutej sumy v odvolaní proti predbežnému opatreniu (viď č.l. 154), ale dobrovoľne uhradil časť
dlžnej sumy v štyroch splátkach v celkovej výške 40.000,- eur, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa
o tom, že G.. O.O. nie je konateľom spol. euro invest limited SK, s.r.o. dozvedel až po podaní trestného
oznámenia a po podaní výpovede G.. O.G.O. dňa 20.12.2013, kedy do zápisnice o výsluchu svedka
uviedol, že v čase podpisu zmluvy už nebol konateľom spol. euro invest limited SK, s.r.o., pričom p.
O. ho ubezpečil, že zmluvy (zápisnice) podpísať môže s tým, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť

napádaných právnych úkonov, ktorá neplatnosť pôsobí od začiatku, nemožno ani uznať neexistujúci dlh.

14. K ďalšej namietanej skutočnosti žalovanými, že konateľ spoločnosti G.. O.O. bol v čase podpisu
zmlúv so žalobcom zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti euro invest limited SK,
s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že jeho funkcia zanikla dňom nasledujúcim po uplynutí trojmesačnej

lehoty odo dňa vzdania sa funkcie konateľa (doručené spoločnosti 7.2.2012), a to dňa 8.5.2012 (§ 66
ods. 2 ObZ), čo vyplýva aj z Oznámenia o vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti zo dňa 12.1.2012,
adresovaného spol. euro invest limited SK, s.r.o., ktorá prijatie tohto oznámenia potvrdila dňa 7.2.2012,
čím bol žalobcami preukázaný opak tvrdenia žalovaných o pravosti zápisu G.. O.G.O. v obchodnom
registri.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 251 a 255 CSP.

16. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 2. rade a uplatnil odvolacie
dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, ktoré odôvodnil konkrétnymi

skutočnosťami v bodoch pod č. 1 až 4. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby, z dôvodu neexistencie dlhu
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere a v neposlednom rade vo vzťahu k preukázaniu neplatnosti právnych
úkonov - Zmluvy o úvere a na ňu nadväzujúcich zmlúv navrhoval, aby odvolací súd, rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. K neexistencii naliehavého právneho záujmu žalovaný v 2. rade uviedol, že samotným určením
neplatnosti Zmluvy o úvere a na ňu nadväzujúcich zmlúv nedôjde k zmene postavenia žalobcov v
pozícii dlžníkov, ani k znegovaniu skutočnosti, že došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov a to s

poukazom na samotný fakt, že zo strany právneho predchodcu žalovaného v 2. rade došlo k vzájomnej
dohode a následnému poskytnutiu finančných prostriedkov, čo nie je ani medzi stranami sporné. Nikto
nespochybnil platnosť samotnej zmluvy ani výšku poskytnutých finančných prostriedkov a žalobca
dobrovoľne uhradil časť dlžnej sumy v celkovej výške 40.000,- eur.

18. K vzdaniu sa funkcie konateľa spoločnosti, žalovaný v 2. rade poukazoval na to, že žalobcovia
v v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu obsahu
obálky zasielanej G.. L. O.O. spoločnosti euro invest limited SK, s.r.o. dňa 31.01.2012, ani vo vzťahu
k preukázaniu jej doručenia spoločnosti (zo strany žalovaných bolo jej doručenie preukázateľne
spochybnené), čo však súd ani nevzal pri rozhodovaní do úvahy.

XX. G.. L. O.G.O. mal so spoločnosťou euro invest limited SK s.r.o. uzatvorenú Manažérsku zmluvu,
ktorú uzatváral ako podnikateľ a odmenu v zmysle čl. VII predmetnej zmluvy na mesačnej báze
fakturoval, tzn. obsahom žalobcom uvádzanej zásielky a to aj s ohľadom na termín jej odoslania
31.1.2012 (faktúry za výkon činnosti boli vystavované koncom mesiaca), čo ale nekorešponduje s

dátumom 12.1.2012 uvedeným v Oznámení o vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti s priložením
faktúry za výkon činnosti v zmysle Manažérskej zmluvy za obdobie 01/2012, vystavenej dňa 30.1.2012
pod č. 01/01/12 v súlade s čl. VII. ods. 2 v spojení s čl. X. ods. 2 Manažérskej zmluvy.20. Uviedol, že z priloženej žiadosti o poskytnutie informácie vo vzťahu k doručeniu zásielok zasielaných
G.. O.G.O. dňa 31.1.2012 spoločnosti euro invest limited SK s.r.o. vyplýva, že zásielky prevzal dňa
2.2.2012splnomocnenec-G..P.P.,ktorávšakčinnosťvspoločnostieuroinvestlimitedSKs.r.o.ukončila

ku dňu 13.1.2012, čo aj žalovaný dokumentárne preukázal na pojednávaní zo dňa 24.10.2016 a to s
poukazom aj na ust. § 111 ods. 1 CSP s tým, že údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak, keďže doručenka je verejnou listinou s odkazom aj na citáciu uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010, v zmysle ktorého „dokladom o doručení písomnosti
súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. s tým, že súd vychádza

z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd
považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu
domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených
na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť
dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Teda, ak zo strany žalovanej bolo spochybnené
doručenie zásielky a predložený dôkaz na preukázanie pravdivosti jej tvrdenia (v preskúmavanom

prípade podpísané vyhlásenie JUDr. I. N.), pričom podpisy, na doručenke a vo vyhlásení sa krajskému
súdu nejavili na základe vizuálneho porovnania rovnaké, bolo povinnosťou súdu odstrániť tento rozpor
vykonaním šetrenia postupu doručovania zásielky. Keďže tak krajský súd nepostupoval, dovolací súd
jeho rozhodnutie považoval za predčasné a ako také nesprávne. Preto v ďalšom konaní uložil krajskému
súdu písomne požiadať Slovenskú poštu, a.s. o poskytnutie informácií o dodaní zásielky (kedy, komu a

akým spôsobom bola doručená) a zistiť, ktoré osoby boli splnomocnené preberať zásielky adresované
žalovanej a zabezpečiť vyjadrenie týchto osôb k tomu, či prevzali 25. marca 2010 zásielku a až na
základetaktozistenéhoskutkovéhostavubudemožnézistiť,čizásielkabolariadnedoručená.“Žalovaný
mal za to, že p. O. bol plnohodnotným konateľom spoločnosti až do svojho odvolania dňa 30.7.2012
a až do momentu jeho odvolania riadne podpisoval zmluvy, daňové priznania, resp. ďalšiu agendu

spoločnosti, pričom nikdy nespochybnil, že na ich podpis nie je oprávnený, resp. že už nie je konateľom
spoločnosti.

21. K materiálnej publicite obchodného registra poukazoval na znenie ust. § 27 ods. 3 ObZ v tom znení,
že údaje zapísané v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, a to

s poukazom na konkrétne odôvodnenie pozitívnej a negatívnej stránky tohto zápisu a preto kritérium
platnosti úkonu za účasti tretej osoby je existencia, či neexistencia dobrej viery ako predpokladu dôvery
v aktuálny stav zápisu, čo je významné pri posudzovaní sporných prípadov pri určení, či boli určité osoby
oprávnené v mene podnikateľa k založeniu právneho vzťahu s treťou osobou resp., či boli tieto právne
úkony týmito osobami realizované bez toho, aby k tomu boli oprávnené.

22. K ust. § 407 ods. 3 ObZ v znení, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, žalovaný v 2. rade dával do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa
22.11.2007 sp.zn. 32 Odo/480/2006 a 29 Odo/180/2003 v tom znení, že „ak bol uznaný neexistujúci
záväzok, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného záväzku, inak bude nútený

záväzok plniť s tým, že pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom
neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej
existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate
popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.“

23. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade mali za to, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu rozhodnutiu, ktoré riadne odôvodnil, pričom vychádzal z náležite zisteného skutkového
a právneho vzťahu a preto nesúhlasili s tvrdením žalovaného v 2. rade, čo sa týka namietaných
skutočností, t.j. neexistencie naliehavého právneho záujmu, k zdaniu sa funkcie konateľa spoločnosti,
nemožnosti predkladať nové dôkazy a poukazovali na nemožnosť predkladať nové dôkazy, pričom sa

konkrétne vyjadrovali k vzdaniu sa funkcie konateľa a k argumentácii žalovaného v 2. rade uvádzaného
v podanom odvolaní, ako aj k ust. § 407 ods. 3 ObZ.

24. K otázke naliehavého právneho záujmu poukazovali na to, že postup podľa § 80 ods. c) O.s.p.
účinného v čase podania žaloby, resp. v čase rozhodovania súdu bol legitímny, keďže vlastnícke právo

žalobcov bolo ohrozené a žalobcovia nemali a nemajú právny titul na podanie žaloby na plnenie,
keďže podľa zmluvy sú dlžníkmi a ručiteľmi, čo taktiež potvrdzuje právny záujem na žalobe určovacej.
Preto v danom prípade je daný objektívny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť.Preto nemôže byť na ťarchu žalobcov, že sa žalovaný nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy samotnou
žalobou na plnenie, keďže sa skúma naliehavý právny záujem na strane žalobcu a nie žalovaného a
rozhodnutie vo veci má jasný dopad na istotu vlastníckych práv k celému majetku žalobcov v 1. až 3.

rade.

25. K vzdaniu sa funkcie konateľa spoločnosti uviedli, že žalovaný v 2. rade v odvolaní predložil nové
listiny(manažérskuzmluvu,žiadosťoposkytnutieinformácievovzťahukdoručeniuzásielok)ačiastočne
upravil svoju argumentáciu, ktorú prezentoval pred súdom prvej inštancie tak, že G.. L. O.G.O. mal so

spoločnosťou euro invest limited SK, s.r.o. uzatvorenú manažérsku zmluvu a obsahom zásielok bola
faktúrazavýkončinnostianievzdaniesafunkciekonateľaazároveň,žezásielkypánaG..O.O.prevzala
dňa 2.2.2012 splnomocnenkyňa spoločnosti, ktorá ukončila svoju činnosť dňa 31.1.2012.

26. Čo sa týka tejto odvolacej námietky, poukazovali na navodenie nového skutkového stavu, keďže
ide o nové dôkazy, ktoré z procesného hľadiska nie je možné v konaní predkladať, keďže právo na

uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností
a dôkazov a preto bude úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného úkonu,
ktoré uvádzajú v citácii až teraz, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento
predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadať.

27. Rovnako mali za to, že pripustenie dôkazov, ktoré mal subjekt konania možnosť použiť pred súdom
prvej inštancie, by zakladalo porušenie práva na „fair trial“ a je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti
konania, kedy je druhému subjektu odobratá možnosť použiť náležité prostriedky procesnej obrany v
konaní pred súdom prvej inštancie. Preto nie je možné poukazovať na nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže ide o dôkazy, ktoré mala druhá strana k

dispozícii v konaní pred súdom prvej inštancie a ich nepredložila v zmysle aj cit. ust. § 366 CSP v
kontexte do 1.7.2016 účinného ustanovenia § 205a O.s.p. s poukazom na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach pod sp.zn. 5Co/422/2005 zo dňa 6.10.2006, keďže len vtedy, ak sa preukáže, že účastník
„objektívne“ nemohol o týchto skutočnostiach a dôkazoch vedieť, alebo ak z procesného hľadiska inak
nezavinil nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti, prichádza do úvahy naplnenie

uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), c), d) CSP, so zreteľom aj na to, že
odvolateľom predkladané dôkazy a argumentácia nesmeruje k odvolaniu pre nesplnenie procesných
podmienok v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, ďalej postupom súdu sa neznemožnilo strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP a konanie nemá inú vadu, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je dôvodom spočívajúcim v pochybení v

procesnom postupe súdu. Poukazovali na tú skutočnosť, že manažérska zmluva bola uzatvorená dňa
1.3.2011; faktúry, ktoré predkladá žalovaný sú z 13.2.2012 a 10.1.2012; žiadosť o zaslanie poštových
poukážok je zo dňa 30.1.2014 a všetkými týmito dokumentmi žalovaný v 2. rade disponoval, pričom
súdne konanie trvalo od 3.3.2014 do 24.10.2016.

28. K vzdaniu sa funkcie konateľa, v zmysle argumentácie odvolateľa, žalobcovia uviedli, že odvolateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal, že nedošlo k prevzatiu listu obsahujúceho vzdanie sa funkcie, práve
naopak jediným vykonaným dôkazom v tomto konaní je doručenka opatrená pečiatkou spoločnosti euro
invest limited SK, s.r.o. a v súvislosti s obsahom obálky „výpoveď p. G.. O.“, ktorá potvrdzuje, že zasielal
oznámenie o skončení výpovede funkcie konateľa a zároveň opakovane upozorňoval spoločníkov

spoločnosti, že už nie je konateľom. Žalobca preukázal doručenku predmetnej zásielky s Oznámením
o vzdaní sa funkcie konateľa opatrenú pečiatkou spoločnosti, čím jednoznačne preukázal prevzatie
predmetnej zásielky spoločnosťou euro invest limited SK, s.r.o. a preto v dobe od 8.5.2012 do 7.8.2012
bola spoločnosť euro invest limited SK, s.r.o. bez ustanoveného štatutárneho orgánu, v dôsledku čoho
spoločnosť nebola právne spôsobilá uzatvárať žiadne zmluvy (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 29Cdo/659/00).

29. K materiálnej publicite obchodného registra žalobcovia apelovali na to, že v tomto prípade
sa spoľahlivo preukázal opak (dokazovanie pred súdom prvej inštancie, najmä výpoveď konateľa,
oznámenie o vzdaní sa funkcie konateľa, doručenky), pričom princíp materiálnej publicity je princípom

založeným na ochrane tretej strany, ktorá nemá iné informácie ako tie, ktoré sú publikované v
obchodnom registri a teda nemôže ten, kto omyl spôsobil poukazovať na subjekt, ktorý vychádzal z
údajov v obchodnom registri po tom, čo bol preukázaný opak, nakoľko princíp materiálnej publicity sa
nemôže využívať na ťarchu tretej strany alebo iba v jej prospech.30. K ust. § 407 ods. 3 ObZ a k čiastočnému plneniu záväzku zo strany žalobcu, pričom takéto plnenie
má mať účinky uznania zvyšku dlhu, žalobcovia poukazovali na to, že žalobca sa o skutočnosti, že

G.. O.G.O. nie je konateľom spoločnosti euro invest limited SK, s.r.o. dozvedel až po podaní trestného
oznámenia a po podaní výpovede G.. O.G.O. dňa 20.12.2013 a tieto skutočnosti nastali potom, ako
žalobca plnil žalovanému časť dlhu, pričom platnosť uznania záväzku je prípustná aj v prípade uznania
neexistujúceho záväzku, so zreteľom aj na to, že žalobcovia absolútnu neplatnosť napádaných právnych
úkonov nespôsobili. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 387 CSP potvrdil ako

vecne správny a zároveň žalobcovi v 1. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

31. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, v ktorom opätovne poukazoval na skutočnosti
uvádzané v podanom odvolaní, týkajúce sa neexistencie naliehavého právneho záujmu, k vzdaniu sa
funkcie konateľa spoločnosti a právnym zástupcom žalobcu tvrdenej nemožnosti predkladania nových

dôkazov, pričom apeloval na žiadosť o poskytnutie informácie vo vzťahu k doručeniu zásielok, ktorá bola
obsahom pripojeného trestného spisu a taktiež aj k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k
doručenke a obsahu obálok, ako aj k materiálnej publicite obchodného registra a ust. § 407 ObZ.

32. Žalobcovia k vyjadreniu odvolateľa opätovne poukazovali na danosť naliehavého právneho záujmu,

a to s poukazom na ich vyjadrenie zo dňa 8.4.2017 a uvádzali, že v prípade, ak by žalovaný pristúpil k
výkonu záložného práva na podklade predmetných zmlúv, došlo by k predaju všetkého nehnuteľného
ako aj hnuteľného majetku žalobcov. Vychádzajúc z objektívneho stavu právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným a nemožnosťou inak odstrániť nepriaznivý stav právnej neistoty je naplnený účel určovacej
žalobypredovšetkýmtým,žesaeliminujestavohrozeniaprávnehopostaveniažalobcov,vnesiesaistota

v neistých právnych vzťahov, ktorých nápravu nemožno dosiahnuť inak a vytvorí sa pevný základ v
právnych vzťahoch, v ktorých sa dosiahne odvrátenie prípadných budúcich sporov strán sporu s apelom
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. 1Cdo/69/2003 a judikatúru Najvyššieho súdu
SR č. 40/96 z. 4 a číslo 3/98 z. 1 zverejnenú v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, kde
bola danosť naliehavého právneho záujmu zadefinovaná tak, že určovacou žalobou sa vytvorí pevný

právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu „a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na
plnenie, ak určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného
právneho vzťahu.“ Preto v danej veci majú žalobcovia daný naliehavý právny záujem.

33. K vzdaniu sa funkcie konateľa a k tvrdenej nemožnosti predloženia dôkazov žalobca v 1. rade

uviedol, že manažérska zmluva, resp. okolnosti ohľadne preberania pošty pani P. boli predmetom už
konania na súde prvej inštancie, žalobcovia nespochybňovali skutočnosť, že na manažérsku zmluvu
ako listinný dôkaz nebolo počas konania na prvom stupni poukázané protistranou ale skutočnosť, že
skutkový stav aký žalovaný v 2. rade opísal a snažil sa preukázať odvolaním, je už novo upravovaný a
vykonštruovaný a mohol ho odvolateľ použiť už v čase trvania konania pred súdom prvej inštancie. No z

vlastnej nedbanlivosti ho v predmetnom konaní nepoužil a preto nebola splnená zákonná podmienka pre
pripustenie novôt v odvolacom konaní. V konaní bolo listinnými dôkazmi (výpoveďou bývalého konateľa
p. O.G.O. - listom zo dňa 12.1.2012 doručeným 7.2.2013; potvrdením pošty o odoslaní a doručení
zásielky) preukázané vzdanie sa funkcie konateľa v spoločnosti.

34. K obsahu zásielky a k doručenke uviedol, že obsah zásielky bol v konaní preukázaný, pričom
žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie ohľadne iného obsahu poštovej zásielky. Skutočnosť, že zásielku
prevzalazamestnankyňaspoločnostieuroinvestlimitedSKs.r.o.,ktoroupárdnipredtoutoskutočnosťou
menovaná spoločnosť ukončila pracovný vzťah, nemôže byť preto na ťarchu tretích osôb, v tomto
prípade žalobcom, keďže platí fikcia zákonného zástupcu a dobromyseľnosť tretích osôb a podnikateľ

musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzke. Žalobcovia mali za to, že argument odvolateľa
o prebratí zásielky neoprávnenou osobou, nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný a aj keby k
takémuto konaniu došlo, nepožívalo by právnu ochranu, resp. také konanie nemôže byť na ťarchu tretej
osoby.

35. Žalovaný v 2. rade ako odvolateľ k podanému vyjadreniu žalobcov zo dňa 16.10.2017 uviedol, že
potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bude znamenať vnesenie neistoty do právnych vzťahov -
neexistencia titulu na poskytnutie finančných prostriedkov, bude príčinou vzniku budúcich sporov medzi
stranami sporu - žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie naopak s tým, že k vzdaniu sa funkciekonateľa spoločnosti a jeho vzťahu k žalobcovi poukazoval na výpoveď pána O.O. na pojednávaní
dňa 24.10.2016 kde uviedol, „že pána F. poznám veľmi dávno, sme sa niekedy stretli, keď boli prvé
štrukturálne fondy“, následne výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 8.9.2016, kde na otázku súdu, kedy

sa dozvedel, že nie je konateľom, žalobca uviedol, „vtedy keď som podal trestné oznámenie na polícii a
pán O. sa mi ozval sám a ja som sa predtým s ním stretol ešte pred výpoveďou a on mi povedal, že bude
svedčiť v môj prospech, pretože odišiel preč“, a to aj s poukazom na rozpor vo výpovediach p. O.G.O.
v trestnom konaní zo dňa 22.11.2013 a 22.12.2013 priložených k odvolaniu „ku svojej výpovedi zo dňa
22.11.2013 „by som chcel uviesť........ pri prvom výsluchu som si neuvedomil, že v čase podpisu zmluvy

somužnebolkonateľomtejtospoločnosti,napadlomitoneskôr.“VkontexteajvýpovedepánaO.G.O.na
pojednávaní dňa 24.10.2016 s tým, že k obsahu obálok doručených dňa 2.2.2012 odvolateľ poukazoval
na výpoveď p. O.G.O. na pojednávaní konanom dňa 24.10.2016, z ktorej jednoznačne nevyplýva, či
vzdanie sa funkcie oznamoval aj prostredníctvom pošty, keďže na otázku právneho zástupcu žalobcu
uviedol, že „si to už nepamätá ale dával to určite papierovou formou šéfovi firmy. Je možné, že to išlo aj
poštou.“ Skutočnosť, že v obálke sa nachádzala listina odlišná od vzdania sa sa funkcie konateľa, bola

z ich strany na rozdiel od nejednoznačných a navzájom si odporujúcich tvrdení p. O.G.O. jednoznačne
preukázaná (na skutočnosť, že obsahom obálky bola faktúra za výkon činnosti za obdobie 1/2012 v
zmysle mandátnej zmluvy, bolo zo strany odvolateľa už poukázané na pojednávaní dňa 24.10.2016 a
následne v odvolaní zo dňa 2.2.2017 s tým, že dátum jej vystavenia 30.1.2012 resp. splatnosti 31.1.2012
na rozdiel od vzdania sa funkcie konateľa 12.1.2012 korešponduje s dátumom jej odoslania 31.1.2012).

36. Ďalšie strany sporu k tomuto vyjadreniu odvolateľa sa už nevyjadrili.

37. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas a oprávnenou osobou

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, f/, g/ a h/ CSP, v zmysle
konkrétneho odôvodnenia skutočností viažucich sa k neexistencii naliehavého právneho záujmu na
podaní predmetnej určovacej žaloby, skutočnosti vzdania sa funkcie konateľa spoločnosti, k materiálnej

publicite obchodného registra s odkazom na ust. § 407 ods. 3 ObZ a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 2. rade je dôvodné so zreteľom aj na ust. § 367 ods. 2 posledná veta CSP a naplnenia
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

38. Ako prvé odvolateľ v podanom odvolaní napádal danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na

určení neplatnosti napádaných právnych úkonov a to tým, že samotným určením neplatnosti zmluvy
o úvere a naň nadväzujúcich zmlúv nedôjde k zmene postavenia žalobcov v pozícii dlžníkov a ani k
negovaniu skutočnosti, že došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, pričom žalobca dobrovoľne časť
dlžnej sumy v celkovej výške 40.000,00 eur už uhradil.

39. Odvolací súd ale apeluje na to, že táto odvolacia námietka nemôže zmeniť záver súdu prvej inštancie
o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcov vo veci, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu sa
predmetnou určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu a predíde sa
prípadne ďalším žalobám na plnenie, nakoľko až v prípade, ak by žalovaný pristúpil k výkonu žalobného
práva na podklade predmetných zmlúv vychádzajúcich zo spornej zmluvy o úvere, došlo by k predaju

všetkého hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku žalobcov, berúc do úvahy aj objektívny stav právnej
neistoty medzi žalobcami a žalovaným a nemožnosťou zo strany žalobcov inak odstrániť nepriaznivý
stav právnej neistoty, s eliminovaním stavu ohrozenia právneho postavenia žalobcov a vnesením istoty
do neistých právnych vzťahov strán sporu.

40. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností, keďže žalobcovia majú daný naliehavý právny záujem
vo veci, je odvolacia námietka žalovaného v tomto smere nedôvodná.

41. Odvolací súd k otázke preskúmania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby o
neplatnosť právnych úkonov len dopĺňa, že podľa platnej procesnej úpravy účinnej od 1.7.2016 zákon č.

160/2015 Z.z. možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ CSP).42. Konštrukcia procesnej prípustnosti tzv. určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca tvrdí určitú
existenciu alebo neexistenciu určitého práva, čo znamená, že prípadný vyhovujúci výrok bude mať
deklaratórne účinky. Petit na určenie, či tu právo je alebo nie je, má byť pritom formulovaný tak, aby

reflektoval aktuálny právny stav.

43. Odvolací súd ale pripomína, že vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov
vykonaných za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP), je
potrebné existenciu procesnej prípustnosti určovacej žaloby posudzovať podľa procesného právneho

predpisu účinného v čase začatia konania, teda podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Aj keď súd prvej inštancie danosť naliehavého právneho
záujmu vo veci posudzoval v zmysle § 137 písm. c/ CSP a nie správne v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.,
nemá to vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie v tomto smere.

44. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu je podmienkou
procesnej prípustnosti žaloby jednak v predchádzajúcej procesnej právnej úprave a rovnako aj za
účinnosti CSP. Súdna prax vychádza dlhodobo a ustálene zo zásady, že v prípade absencie naliehavého
právneho záujmu súd zamietne žalobu, pričom je vylúčené, aby zároveň skúmal žalobu z vecnej stránky.

45. Určovacia žaloba má okrem iného preventívny charakter. Prichádza do úvahy vtedy, ak jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom
k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatňuje vtedy, ak tu nie je
účinnejší prostriedok zodpovedajúci obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a prostredníctvom
takejto žaloby je možné dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia

budúcich sporov medzi stranami sporu. Takáto funkcia určovacej žaloby korešponduje s predpokladom
naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno očakávať splnenie týchto funkcií, nie je tu daný naliehavý
právny záujem na určení. Pri rozhodovaní o tom, či je daný naliehavý právny záujem, súd musí posúdiť,
či sa ním dosiahne vyriešenie spornosti práva v konkrétnej veci, čo podľa odvolacieho súdu je dané v
predmetnom spore a to so zreteľom na platnosť ďalších napádaných právnych úkonov prameniacich z

určenia ne/platnosti zmluvy o úvere.

46. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu existuje naliehavý právny záujem na
určeníprávnehovzťahualeboprávazaťažujetoho,ktosaurčeniadomáha.Pokiaľchcežalobcaosvedčiť
naliehavý právny záujem, musí dostatočne poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci

vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
na druhej strane zase vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným prostriedkom, ktorý tento
spor rieši (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/31/2011).

47. Nakoľko odvolací súd vzhliadol vo veci danosť naliehavého záujmu žalobcov na určení neplatnosti

napádaných právnych úkonov, vo veci preskúmania vecnej, ako aj právnej stránky sporu, v kontexte
odvolacích námietok žalovaného viažucich sa k nevyhodnoteniu všetkých súdom prvej inštancie
vykonaných dôkazov v kontexte ich neodôvodnenia, odvolací súd konštatuje, naplnenie odvolacích
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, keďže napadnutý rozsudok v ďalšom jeho
odôvodnení nespĺňa zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP a preto súd prvej inštancie

vykonané dôkazy nevyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím dospel k predčasným skutkovým, ako
aj právnym záverom a svojim procesným pochybením znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval mu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP).

48. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

49. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnejstránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

50. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) je daný vtedy, ak
súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil
žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania
zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej
inštancie neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.

51. Podľa § 205a ods. 1, 2 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

52. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli stranami sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli
najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.

1 O.s.p., od 01.07.2016 § 217 CSP) malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“
rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba
striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom
odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného
odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti

tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že
sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú,
nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie
odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže
byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu zo svojej viny neuplatnila v konaní na súde prvej

inštancie.

53. Čo sa týka konaní už v čase účinnosti CSP, t.j. po 01.07.2016 treba brať zreteľ aj na § 366 CSP.

54. Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

55. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho nadaný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

56. Konkrétne, čo sa týka uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, je v
tomto smere potrebné vziať zreteľ na odvolaciu námietku žalovaného v 2. rade týkajúcu sa fungovania
splnomocnenca spoločnosti euro invest limited SK, G.. P. P., ktorá činnosť spoločnosti euro invest
limited SK s.r.o. ukončila ku dňu 13.11.2012, na čo žalovaný aj poukazoval na pojednávaní konanom
dňa 24.10.2016 a z čoho aj pramenila jeho procesná obrana na súde prvej inštancie a zároveň aj

v odvolacom konaní - viď prednesy odvolateľa na pojednávaní zo dňa 24.10.2016 (na č.l. 371-372
spisu) ku skutočnosti oprávnenia p. P. P. v predmetnej spoločnosti, kde právna zástupkyňa žalovaných
po predložení registračného listu fyzickej osoby uviedla, „že P. P. bola splnomocnená na preberanie
pošty u žalovaného v 1. rade, nemohla ale prevziať zásielky, ktoré boli doručené spoločnosti 31.1.,
keďže 13.1.2012 bola p. P. odhlásená zo Sociálnej poisťovne, keďže nastúpila na materskú dovolenku,
pričom právna zástupkyňa nepozná obsah doručovaných zásielok, ale mohli byť však v nich faktúry,

ktoré zasielal G.. O.“ a to s poukazom aj na str. 4 č.l. 172 spisu, právnou zástupkyňou žalovaného
uvádzanú skutočnosť, že „súčasťou stanoviska pošty je samotná žiadosť o doplnkové dispozičné služby
zo dňa 29.9.2011, z ktorých je zrejmé, že jediná osoba oprávnená preberať poštu bola G.. P. P., a
to aj s poukazom na to, že oznámenie o ukončení funkcie konateľa je datované 12.1.2012, pričom
toto oznámenie bolo žalovanému v 1. rade doručované až vo februári.“ Zároveň odvolací súd aj z

odôvodnenia bodu 18 posledná veta napadnutého rozsudku, t.j. z výpovede svedka G.. L. O.G.O. zistil,
že „na preberanie pošty bola v tom čase oprávnená ekonómka“.

57. S uvedenými skutočnosťami, v kontexte aj v tomto smere podanou odvolacou námietkou, sa ale súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal, t.j. so spornosťou obsahu

doručovaných zásielok, ako aj oprávnenosťou osôb, konkrétne v čase doručenia spornej zásielky
p. O.O., na preberanie zásielok spoločnosti euro invest limited SK, dôsledkom čoho je v tejto časti
dôvodná odvolacia námietka odvolateľa, nakoľko neodôvodnenie vyhodnotenia tejto procesnej obrany
žalovaného, má dopad na zákonnosť doručenia „Oznámenia o vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti“,
pričom táto sporná skutočnosť má podstatný dopad na určenie neplatnosti napádaných právnych

úkonov. Keďže súd prvej inštancie neodôvodnil vyhodnotenie tejto procesnej obrany žalovaného svojim
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, ako aj žalobcovi, uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/)
s odkazom aj na naplnenie inej vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, čo je v tomto smere
naplnením novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. c/ CSP (viď v tomto smere str. 1243-1244

Veľkého komentára CSP - Števčík, Ficová a kol.) a s poukazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP §
205 ods. 1 písm. b) O.s.p..

58. Z dôvodu neodôvodnenia vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov vo veci v zmysle § 220 ods.
2 CSP, vychádzajúc z hore uvedených skutočností, súd prvej inštancie vec predčasne skutkovo, ako aj

právne posúdil a preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, okrem výroku o zastavení konania proti
žalovanému v 1. rade, ktorý zanikol a to v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie
bude vychádzať zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu o riadnom odôvodnení rozhodnutia v
zmysle§220ods.2CSP,t.j.vyhodnotiťvykonanédokazovanienaposúdenieskutkovýchtvrdenížalobcu

o spornosti absolútnej neplatnosti predmetných právnych úkonov v kontexte odôvodnenia všetkých
dôkazov viažucich sa k doručeniu oznámenia o vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti p. O.G.O. a
to aj so zreteľom na napádané skutočnosti v tomto smere odvolateľom, za dôvodnej aplikácie ust.
§ 366 písm. c/ CSP, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, neodôvodnil vyhodnotenie
všetkýchvykonanýchdôkazovstránsporu,vkontexteajvtomtosmereuvádzanýchodvolacíchnámietok

odvolateľa, ďalej dôkazy skutkovo a právne vyhodnotiť spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP
a vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie po každej stránke spĺňalo predpoklady v
zmysle § 220 CSP s tým, že podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

59. Čo sa týka ust. § 220 ods. 2 CSP odvolací súd apeluje na to, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považujeza preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

60. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)

musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak,
aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké

majú strany na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

61. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi
konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

62. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z
jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom rozpore
s vykonanými dôkazmi (listinnými).

63. So zreteľom na komentár k § 220 CSP je podľa nového procesného podpisu do odôvodnenia
potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti. Je však povinný súd prvej inštancie vyhodnotiť
dôkaznú situáciu. Odôvodnenie nie je súhrnom súdneho spisu, preto sa v ňom nemajú opisovať
kompletné svedecké výpovede ani texty listinných dôkazov, obsahom hodnotenia dôkazov je totiž

opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké
zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Celé odôvodnenie musí mať logickú
postupnosť (konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom predstavuje spojené nádoby).
Najskôr je vhodné uviesť dôkazy, z ktorých vyplynuli rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. Pre prípad
rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za vierohodný a iný nie, je pritom povinný

vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 základných
princípov CSP a § 191 ods. 1, aj tento princíp je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými
zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov
a jeho právnymi závermi. Preto nemožno pripustiť neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k
jednostranným záverom a potom vyhlásiť rozsudok (pozri nález I.ÚS 114/2008).

64. Odvolací súd z akceptovanej judikatúry odôvodnenia rozsudku poukazuje na stanovisko Rc 4/1968,
lebo odôvodnenie rozsudku musí sledovať účel vyložiť opodstatnenie a zákonnosť a napokon aj
spravodlivosť záverečného úsudku súdu, odôvodnenie rozsudku je prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia z hľadiska možnosti preskúmať rozhodnutie na podklade

opravného prostriedku.

65. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie so zreteľom na čl. 46 ods. 1 Ústavy zavedenej zák.
č. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) a vzhľadom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, je treba konštatovať, že v tomto spore ide o nepreskúmateľný rozsudok. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s Ústavným
právom zakotveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR tak ako citované ústavné práva
ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru (viď uznesenie ÚS SR sp.zn. II.ÚS
4/1994 z 19.1.1994, I.ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2 CSP, ktorým sazakotvujeprincíprovnosti,ktorýgarantujerovnaképostaveniestránvkonaní.Podrovnakýmpostavením
treba rozumieť také procesné práva strán, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).