Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319205695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319205695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: Ing. G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
K., ulica Z. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Gejza Sidó, advokát so sídlom Dunajská Streda, ulica Malá č.
13, proti žalovanému 1/: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX, 2/: Q. H., nar. X.X.XXXX, bytom U.
C. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Peter Belovič, advokát so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, o zaplatenie
41.416,69 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/70/2019-89 zo dňa
27. októbra 2020, voči zamietajúcej časti (výrok II., III.) a o odvolaní žalovaného 1/ voči vyhovujúcej časti
nad sumu 2.269,60 eur (výrok I.) a v časti náhrady trov konania (výrok V.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo veci samej vo výroku I.
m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 2.269,60 eur, úrok z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 82 eur od 01.01.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a v ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo veci samej vo výroku II. a III.
p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania vo výroku IV.
p o t v r d z u j e .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania vo výroku V. m e n í tak, že žalovaný
1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

V. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi
35.713,04 eur, ako aj denný úrok z omeškania vo výške 0,4 % zo sumy 82 eur od 01.01.2019 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. žalobu voči žalovanému 2/
Rolandovi Nagymu zamietol. Výrokom III. v ostatnej časti súd žalobu zamietol, výrokom IV. žalovanému
2/ priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté
osobitným uznesením súdom prvej inštancie. Výrokom V. žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ právo
na náhradu trov konania vo výške 72,46 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom

prvej inštancie.

2. Rozsudok po citovaní § 115 ods. 2, §369 ods. 1, § 265 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ)
vecne odôvodnil tým, že z dokazovania bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretáZmluva o prevode obchodného podielu. Na základe tejto zmluvy žalobca previedol svoj obchodný podiel
v spoločnosti Kvalita A-Z s. r. o. na žalovaného 1/ E. R.. V zmluve v čl. III bola uvedená kúpna cena za
prevádzanýpodielvovýške163.339eur.Tátokúpnacenazaobchodnýpodielbolavyplatenávsplátkach

a to 66.667 eur pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny bola vyplatená v ôsmych splátkach po
12.084 eur. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20bo 102/2001 uverejnenom v časopise Zo súdnej
praxe č. 1/2002 sa uvádza: „Pri odplatnom prevode obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená
jeho cena alebo spôsob jej určenia“. V predmetnej zmluve bolo jasným a nespochybniteľným spôsobom
určená cena za prevod obchodného podielu. Podľa § 35 ods. 2 z Občianskeho zákonníka právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V čl. III. Zmluve o prevode
obchodného podielu sa jasným a zrozumiteľným spôsobom uvádza dokedy majú a v akých splátkach
nadobúdatelia zaplatiť prevodcom. Ako z jazykového - písomného prejavu tak aj z vôle účastníkov
zmluvy je úplne jasné koľko činí cena za obchodný podiel, komu sa má vyplatiť a v akých termínoch.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sa jedná o deliteľné plnenie. Z tohto deliteľného plnenia

vyplýva, že žalovaný 1/ mal plniť žalobcovi, že medzi nimi je právny vzťah. Z tohto dôvodu žalovaný 2/
nie je pasívne legitimovaný a z tohto dôvodu súd žalobcu voči nemu zamietol.

3. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu
zodpovednosť.Omeškaniedlžníkavšaknenastane,pokiaľdlžníknemôžesplniťsvojzáväzokvdôsledku

omeškania veriteľa. Je to jediný relevantný liberačný dôvod. Výška úrokov z omeškania sa spravuje
predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nenastupuje
výška úrokov ustanovená zákonom. Pri posudzovaní či výška úrokov je v rozpore so zásadami
pocitového obchodného styku treba mat primárne na zreteli, že riadne a včasné plnenie prevzatých
záväzkovjejednouzozákladnýchzásadpoctivéhoobchodnéhostyku.Pretoexistenciuporušeniatýchto

zásad treba vyvodzovať v každom jednotlivom prípade z celého komplexu skutočností. Treba tu brať na
zreteľ dôvody, ktoré viedli k dohodnutej výške úrokov, dôvody nesplnenia záväzku, pomer dohodnutého
úroku k hodnote nesplneného záväzku.

4. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 6 M O bdo 3/2006 zásady poctivého obchodného styku sú

výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy.
Tvoria ucelený súbor zásad správanie, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje
ako poctivý. V obchodných vzťahoch je právna úprava prísnejšia a zákonodarca tak robí v záujem
právnej istoty v obchodných vzťahoch. Žalovaný sa v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti
usiluje sankčnej povinnosti zaplatiť úroky z omeškania zbaviť, s poukazom na to, že ide o výkon práva v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov
porušil jednu zo základných zásad poctivého obchodného styku. V tomto prípade by ustanovenie § 265
Obchodného zákonníka nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne
narušujúcim právnu istoty účastníkov obchodných záväzkových vzťahov.

5. Súd pri svojom rozhodovaní bral zreteľ na to, že ako kúpa cena za obchodný podiel tak výška úrokov
bola medzi stranami dojednaná, že 60 % kúpnej ceny sa malo vyplatiť v splátkach v horizonte štyroch
rokov pričom obchodné podiely žalovaná strana nadobudla po podpise zmluvy. Zaplatenie kúpnej ceny
v splátkach v horizonte štyroch rokov malo zabezpečiť, aby sa nadobúdatelia obchodných podielov
nedostali do omeškania.

6. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok
alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné,
zrušený záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. Podľa ods. 3 cit. Zákonného
ustanovenia dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný

písomne. Listina na č. l. 53 spisu je zrušením záväzku, nakoľko v tejto listine žalobca jasne deklaruje, že
vo veci uhradenej pohľadávky dňa 26.10.2016 si zmluvné úroky uplatňovať nebude. Žalobca si v žalobe
uplatňoval aj túto svoju pohľadávku a úrok z omeškania za 118 dní vyčíslil sumou 5.703,65 eur. V tejto
časti súd žalobu zamietol.

7. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 0,4 % denne za každý deň z omeškania takto:

- sumy 12.048 eur splatné 31.12.2015 uhradené 29.2.2016 omeškanie 60 dní - 2.900,16 eur- sumy 12.048 eur splatné 31.12.2015 úhrada 8.256 eur 20.5.2017 omeškanie 130 dní - 4.189,12 eur;
úhrada 4.028 eur 19.5.2017 omeškanie 139 dní - 2.239,57 eur
- sumy 12.048 eur splatné 30.6.2017 uhradené 7.9.2017 omeškanie 69 dní - 3.335,18 eur

- sumy 12.048 eur splatné 31.12.2017 uhradené 2.1.2018 omeškanie 2 dní - 96,67 eur
- sumy 12.048 eur splatné 31.12.2017 úhrada 6.000 eur 18.3.2019 omeškanie 261 dní - 6.264 eur;
úhrada 3.000 eur 3.4.2019 omeškanie 277 dní - 3.324 eur; úhrada 3.000 eur 10.4.2019 omeškanie 284
dní - 3.408 eur; úhrada 84 eur 15.7.2019 omeškanie 380 dní - 127,68 eur
- sumy 12.048 eur splatné 31.12.2018 úhrada 3.944 eur 15.7.2019 omeškanie 196 dní - 3.092,10 eur;

úhrada 4.028 eur 19.7.2019 omeškanie 200dní - 3.222,40 eur; úhrada 4.030 eur 6.8.2019 omeškanie
218 dní - 3.514,16 eur.
Neuhradená časť istiny zostala vo výške 82 eur.

8. Súd zaviazal žalovaného 1/ aj na zaplatenie sumy 82 eur čo činí doposiaľ nezaplatená istina. V zmysle
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je žalovaný povinný túto sumu zaplatiť spolu s dohodnutým úrokom

z omeškania vo výške 0,4 % denne za každý deň omeškania a to od doby splatnosti jeho záväzku.

9. Žaloba bola voči žalovanému 2/ zamietnutá a preto má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Žalobca bol voči žalovanému 1/ čiastočne úspešný. Žalobca si voči nemu uplatňoval
sumu 41.416,69 eur a bola mu prisúdená suma 35.713,04 eur. Úspech žalobcu v konaní bol 86,23 %

a jeho neúspech vo vec bol 13,77 %. Ak od úspechu odpočítame neúspech, dostaneme percentuálny
úspech žalobcu v konaní proti žalovanému 1/, ktorý činí 72,46 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedol, že súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol

v celom rozsahu. Súd dospel k záveru, že nakoľko sa jedná o deliteľné plnenie, /výlučne/ žalovaný 1/ mal
plniť žalobcovi. Súd podľa žalobcu nesprávne právne posúdil vec, pretože neaplikoval príslušnú právnu
normu v celom rozsahu. Aplikoval normu deliteľnosti plnenia ako normu výlučnú pre posúdenie veci,
pričom táto norma nie je normou principiálnou pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
2/, pretože súd mal zhodnotiť, či sa jedná o spoločný záväzok žalovaných, a nie iba to, či sa jedná o

deliteľnosť alebo nedeliteľnosť plnenia.

11. Deliteľnosť plnenia sporné nie je, v predmetnom prípade sa jedná o plnenie v peniazoch, teda o
mechanickú deliteľnosť plnenia. Na strane veriteľskej sa jedná o delený záväzok, a žalobcovi prislúcha
požadovať to, čo mu patrí /riadne určená cena obchodného podielu/ od každého žalovaného.

12. Predpoklady solidárneho záväzku žalovaných boli preukázateľne naplnené, pretože
- na strane dlžníckej vystupujú dva subjekty, to žalovaný 1/ a 2/,
- ako bolo vyššie opísané, jedná sa o deliteľné plnenie,
- a existuje aj zákonom ustanovená právna skutočnosť, ktorá zakladá solidaritu.

13. Touto právnou skutočnosťou je Zmluva o prevode obchodných podielov /ďalej len Zmluva/, teda
dohoda strán sporu zakladajúca solidaritu na strane žalovaných. Zo znenia čl. III ods. 3 Zmluvy
jednoznačne vyplýva, že prvú časť kúpnej ceny, splatnú pri podpise Zmluvy, sú žalovaní zaplatiť
každému z troch prevodcov /teda aj žalobcovi/ vo výške 66.667,00 eur spoločne a nerozdielne. Takisto

zo znenia Zmluvy o zaplatení zvyšnej časti kúpnej ceny je možné jednoznačne vyvodiť konklúziu, že
aj zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatia žalovaní spoločne a nerozdielne. Nebolo zmluvne určené, ktorý
zo žalovaných nadobúdateľov má zaplatiť ktorému prevodcovi, čo bola aj požiadavka žalovaných, -
vzhľadom aj na podstatne predlženú splatnosť zvyšnej časti kúpnej ceny v celkovej výške 290.016,00
eur až do konca roku 2018, t.j. 4 roky od uzavretia Zmluvy resp. nadobudnutia obchodných podielov

žalovanými, - aby jednotliví žalovaní mali legálne opodstatnenie plniť kúpnu cenu ktorémukoľvek
prevodcovi. Na strane žalobcu týmto ustanovením Zmluvy bola posilnená vymáhateľnosť jeho zmluvnej
pohľadávky. Teda na plnenie kúpnej ceny žalobcovi boli zaviazaní žalovaní, pričom podľa § 293 prvá
veta ObZ pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

14. Tomuto prislúcha aj formulácia zmluvného ustanovenia o úroku z omeškania podľa čl. III. ods. 4
Zmluvy, vyššie uvedené preto platí aj pre uplatnenie si zmluvného úroku z omeškania od žalovaných.
Uvedené potvrdzuje aj následné správanie žalovaného 2/, keď niektoré časti ceny obchodného podieluzaplatil žalobcovi žalovaný 2/, čo je žiadúce pre účely § 35 ods. 2 OZ vykladať ako neohrozenú vôľu
žalovaného 2/.

15. Zo Zmluvy a povahy záväzku žalovaných dlžníkov vyplýva, že žalovaní sú na plnenie zaplatiť kúpnu
cenu alebo jednotlivé časti kúpnej ceny za obchodné podiely zaviazaní spoločne a nerozdielne, preto
popri § 511 OZ, aj podľa § 293 ObZ žalobca môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek zo žalovaných.
Táto pasívna solidarita je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou
splniť dlh tomu istému veriteľovi /žalobcovi/ spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vznikla v dohode

účastníkov, že účastníci /žalovaní/ sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

16.Súdtým,ženesprávneprávneposúdilvec,oslabilprávožalobcunavymáhaniejehopohľadávky.Súd
v odôvodnení rozsudku poukázal iba na jeden predpoklad solidárneho záväzku žalovaných /deliteľnosť
plnenia/, pričom sú splnené všetky zákonom predpísané predpoklady na zaviazanie /aj/ žalovaného 2/
k plneniu v tomto konaní. S poukazom na vyššie uvedenú explikáciu, žalobca má za to, že žalovaný 2/

v tomto spore je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie.

17. Súd žalobu v časti 5.703,65 eur zamietol. Žalobca má za to, že súd aplikoval nesprávnu právnu
normu, navyše túto nesprávnu právnu normu aj nesprávne interpretoval. Žalobca písomne vyhlásil, že
vo veci uhradenej pohľadávky dňa 26.10.2016 si zmluvné úroky uplatňovať nebude /listinný dôkaz na č.

l. 53 súdneho spisu/. Jedná sa o úroky z omeškania za 118 dní omeškania žalovaných so zaplatením
prislúchajúcej časti ceny na prevod obchodného podielu, čo je časť pohľadávky žalobcu uplatňovanej
v tomto konaní vo výške 5.703,65 eur. Uvedené vyhlásenie žalobcu je absolútne neplatné z viacerých
dôvodov.

18. Pri obsahovom výklade tohto oznámenia /vyhlásenia/ žalobcu je možné dospieť jedine k záveru, že
sa buď vzdáva svojho práva alebo odpúšťa dlh, preto je nevyhnutné aplikovať ust. § 574 ods. 1 OZ, ktoré
ust. hovorí - Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa;
táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

19. K zániku dlhu (záväzku) môže dôjsť na základe toho, že veriteľ dlžníkovi dlh odpustí. Môže k tomu
dôjsť len na základe dohody; jednostranné vzdanie sa práva takéto právne účinky nemá. Dohoda o
vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu má za následok zánik samotného záväzkového právneho
vzťahu. Odpustenie dlhu sa uskutočňuje zmluvou uzavretou medzi veriteľom a dlžníkom (nie teda
jednostranným právnym úkonom veriteľa), ktorou sa veriteľ so súhlasom dlžníka vzdáva svojho práva,

resp. dlžníkovi odpúšťa dlh.

20. Dohodu o odpustení dlhu je potrebné odlíšiť od tzv. dohody o tom, že veriteľ nebude od dlžníka
súdne vymáhať splnenie dlhu (pactum de non petendo). Táto dohoda spočíva v jednostrannom záväzku
veriteľa, že nebude uplatňovať svoju pohľadávku voči dlžníkovi. V predmetnom prípade sa o takýto

záväzok žalobcu nejedná.

21. Ak je sporné, či vôbec došlo k vzdaniu sa práva alebo odpusteniu dlhu, platí výklad, že k vzdaniu
sa práva alebo k odpusteniu dlhu vôbec nedošlo. Uplatní sa tu teda stará zásada rímskeho práva, že v
prípade pochybností sa vychádza z toho, že dotknutý subjekt sa svojho práva nechcel vzdať (renuntiatio

non praesumitur).
22. Odpustiť dlh možno iba na základe dohody. Zákon nepripúšťa jednostranné odpustenie dlhu bez
súhlasu dlžníka, keďže dlžník môže mať podstatný záujem na tom, aby jeho záväzok takto nezanikol
a aby mohol dlh splniť alebo môže mať aspoň záujem na tom, aby si ho veriteľ morálne nezaväzoval
k vďačnosti tým, že mu dlh odpustí. Dohoda o odpustení dlhu je dvojstranným právnym úkonom,

ktorá nadobúda platnosť, až keď dlžník s dohodou prejaví súhlas. Vzhľadom na to, že ide o závažné
usporiadanie vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, zákon vyžaduje pre platnosť dohody o vzdaní sa
práva alebo odpustení dlhu písomnú formu. Vyššie uvedený výklad sa týka aj dohody o vzdaní sa práva.

23. Predmetné oznámenie žalobcu nie je dvojstranným právnym úkonom - dohodou o odpustení

dlhu, uzatvoreným medzi žalobcom a žalovaným, alebo žalovanými, čím nespĺňa zákonom predpísané
náležitosti stanovené § 574 ods. 1 OZ, preto vyhlásenie žalobcu v tomto smere nie je takým úkonom,
ktorý spôsobuje právny následok zániku dlhu. Advokát žalobcu uvedené predniesol na začiatku svojejzáverečnej reči pri vyjadrovaní sa k právnej stránke veci /dôkaz - zápisnica o pojednávaní zo dňa
01.10.2020/.

24. Súd namiesto § 574 ods. 1 OZ aplikoval § 572 ods. 2 OZ, čo v uvedenom prípade nie je správna
norma, pretože v § 572 ods. 2 OZ je upravená dohoda o zániku (zrušení) existujúceho záväzku. V
predmetnom prípade sa nejedná o dohodu dlžníka a veriteľa o zrušení doteraz nesplneného záväzku,
resp. jeho časti bez toho, aby doterajší záväzok bol nahradený novým.

25. Dohodu o zrušení záväzku (contrarius consensus) možno uzavrieť s účinkami ex tunc alebo ex nunc.
V prvom prípade dochádza k zániku záväzku od začiatku (k dobe jeho vzniku) a zmluvné strany by sa
mali dohodnúť o osude už poskytnutých plnení. Ak sa nedohodnú, je potrebné aplikovať ustanovenie §
573 OZ /nárok na vrátenie/. V druhom prípade zanikne zrušovaný záväzok, keď návrh na jeho zrušenie
bol prijatý druhým účastníkom záväzku. V predmetnej veci sa nejedná o ani jeden z týchto dvoch
prípadov.

26. Navyše súd túto nesprávnu právnu normu interpretoval nesprávne, nakoľko sa vôbec nejedná o
dohodu o zrušení záväzku, ale o jednostranné oznámenie žalobcu - veriteľa, pričom v predmetnom
prípade by dohoda dlžníka a veriteľa o zrušení doteraz nesplneného záväzku musela mať písomnú
formu, pretože by sa zrušoval záväzok, ktorý bol zriadený písomnou formou, to Zmluvou. Týmto má

žalobca za to, že jeho nárok v časti 5.703,65 eur je nárok oprávnený, teda napriek jeho oznámeniu
o tom, že si časť zmluvných úrokov uplatňovať nebude, jeho právo vymáhať pohľadávku v tejto časti
zostáva zachované a neporušené.

27. Žalobca sa s poukazom na toto odvolanie domáha toho, aby žalovaný 1/ a 2/ boli súdom zaviazaní

k plneniu žalobcovi spoločne a nerozdielne, vo výške nároku uplatňovaného v pôvodnom petite žaloby,
preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby o tomto odvolaní rozhodol tak, že rozsudok Okresného
súdu Galanta č. 8C/70/2019 - 89 IČS: 2319205695 zo dňa 27.10.2020 zmení rozsudkom -

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 41.416,69 eur, ako aj denný úrok z omeškania

vo výške 0,4 % zo sumy 82,00 eur od 01.01.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o
ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdu prvej inštancie.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku I. a V. podal odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že súd považoval
žalobu voči žalovanému 1/ za dôvodnú v časti 35.713,04 eur, a to primárne z dôvodu toho, že plnenie
kúpnej ceny bolo čiastočne (60 % kúpnej ceny) rozdelené na splátky v polročných cykloch, rozložené

na 4 roky tak, aby nadobúdateľ mal dostatočný časový priestor na splnenie splátok a takto dohodnutú
povinnosť porušil, keď nezaplatil včas a riadne, preto sa nemôže dovolávať konania (žalobcu) v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, keď tieto zásady sám porušil.

29. Takéto právne posúdenie považuje žalovaný 1/ za nie dostatočne presvedčivé a má za to, že

bolo dôvodné posúdiť okolnosti aj na strane žalovaného 1/, ktorý (spolu s druhým nadobúdateľom)
musel okrem splácania úveru zaťažujúceho nehnuteľnosť vo vlastníctve nadobudnutej spoločnosti
vo výške 1.294.562,84 eur (o ktorom úvere bol informovaný, vyplýva to z čl. VI. zmluvy) splniť aj
záväzok nadobudnutej spoločnosti voči ručiteľovi úveru - DSC, a.s., ktorý titulom ručenia banke zaplatil
sumu 210.000,00 eur, o čom boli súdu predložené žalovaným 1/ dôkazy a tieto sú uvedené v aj v

písomnom vyhotovení rozsudku, avšak v zásade nie sú nijak zhodnotené. Tento záväzok v zmluve o
prevode obchodných podielov nie je uvedený. Súd ďalej v odôvodnení síce uviedol, že pri posudzovaní
dôvodnosti a výšky zmluvne dohodnutého úroku z omeškania je treba brať na zreteľ dôvody, ktoré
viedli k dohodnutej výške úrokov, dôvody nesplnenia záväzku, pomer dohodnutého úroku k hodnote
nesplneného záväzku (ods. 19.), avšak tieto dôvody a dôkazy v danom prípade nedostatočne preskúmal

a nevyhodnotil. Pritom je zrejmé, že žalobca neuvádzal počas konania žiadne (výnimočné) dôvody, ktoré
viedli k dohodnutej výške úroku z omeškania a žalovaný 1/ prezentoval dôvody, prečo došlo k omeškaniu
s plnením splátok kúpnej ceny (pretože okrem úveru banke musel splatiť aj ručiteľské plnenie voči DSC,
a.s. v celkovej sume 210.000,00 eur), tieto však neboli nijak zohľadnené v konečnom rozhodnutí súdu.Pokiaľ ide o pomer dohodnutej výšky úroku k hodnote nesplneného záväzku, rovnako podľa názoru
žalovaného 1/ z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či a ako súd posúdil primeranosť dohodnutého
úroku v kontexte tohto hodnotiaceho kritéria.

30. Žalovaný 1/ je presvedčený, že takto dohodnuté zmluvné dojednanie o výške úroku z omeškania
0,4 % denne je absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výkon
práva, ak by aj takéto právo napriek uvedenému platne existovalo, ale toto je jednoznačne v rozpore s

poctivým obchodným stykom, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na ust. § 265 Obchodného
zákonníka.

31. Je nesporné, že úrok z omeškania má byť sankciou a peňažnou kompenzáciou pre veriteľa za
to, že nemal peňažné prostriedky od dlžníka k dispozícii včas, avšak táto sankcia a kompenzácia by
nemala bez výnimočného právneho dôvodu presahovať zákonnú sadzbu (v danom prípade 8,05 % p.a.

a 8 %) alebo sadzbu porovnateľnú za poskytnutie peňažného úveru bez účelovej viazanosti peňažným
ústavom/inou finančnou inštitúciou. Žalovaný 1/ je toho názoru, že hoci je zmluva o prevode obchodného
podielu tzv. absolútnym obchodom, je nutné vziať do úvahy skutočnosť, že tento zmluvný vzťah má
povahu obchodnoprávneho vzťahu iba s ohľadom na predmet zmluvy (ktorým je prevod obchodného
podielu v obchodnej spoločnosti), nie však z dôvodov spočívajúcich v osobách zmluvných strán. Tieto

tu ako na strane prevodcov, tak aj na strane nadobúdateľov, nie sú podnikateľmi. Čiže ak by predmetom
zmluvy nebolo plnenie, ktoré má (v zmysle zákonných ustanovení Obchodného zákonníka) povahu
absolútneho obchodu (napr. by predmetom prevodu bola nehnuteľnosť alebo hnuteľná vec), bol by
vzťah medzi nimi vzťahom občianskoprávnym. Tento rozdiel v právnej povahe zmluvného vzťahu je
tiež dôležitým kritériom pre posúdenie zákonných limitov pre možnosti dohodnutia úroku z omeškania

a vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný 1/ za to, že skutočnosť, že zmluvný vzťah má povahu
obchodného vzťahu výlučne len z dôvodu toho, čo bolo predmetom zmluvy, ale táto bola uzavretá medzi
fyzickými osobami - nepodnikateľmi, je jedným z kritérií pre posúdenie ne/primeranosti dohodnutého
úroku z omeškania so zásadami poctivého obchodného styku.

32. Žalovaní v odpore dokladovali, že v roku 2015 - v čase uzavretia zmluvy nepresahovali úroky
za poskytnutie úveru priemernú hranicu 11,58 % p.a. (pričom uvedená sadzba sa týka úverov
spotrebiteľských/ostatných s dobou fixácie nad 5 rokov, čiže tých, ktoré sú podľa údajov NBS úročené
najvyššou sumou) a v roku 2018 - v čase vzniku omeškania 8,17 % p.a.

33. Pokiaľ ide o vyčíslenie sumy úroku z omeškania, ktorá bola žalobou uplatnená, žalovaní namietali,
že deň splatnosti peňažnej sumy a deň úhrady peňažnej sumy v hotovosti resp. deň pripísania sumy
na účet sa do celkového počtu dní omeškania nezapočítavajú, takže počet dní omeškania vyčíslený
žalobcom v tabuľke, ktorá je súčasťou návrhu, má byť v každom jednom prípade mínus jeden deň. Súd
túto námietku v písomnom vyhotovení neuviedol (ako sa s ňou vysporiadal) a v rozsudku priznal (po

odpočítaní sumy vzdaného sa nároku) celý zvyšok žalovanej istiny, teda na túto námietku neprihliadol,
hoci je žalovaný 1/ tohto názoru, že táto je dôvodná.

34. Súd pri posudzovaní primeranosti dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,4% denne na strane
žalobcu zohľadnil skutočnosť, že 60 % kúpnej ceny bolo rozvrhnuté na splátky rozložené na 4 roky, ale

neprihliadol na skutočnosť a dôkazy o tom, že nadobudnutá spoločnosť okrem úveru vo výške cca 1,2
mil. eur vo vzťahu k banke musela následne zaplatiť ručiteľovi (DSC, a.s.) sumu vo výške cca 2/3 zvyšku
kúpnej ceny, ktorá bola rozložená na splátky (pozn. na splátky rozložené na 4 roky dvaja nadobúdatelia
zaplatili 3 prevodcom dokopy sumu cca 290.000 eur). Ručiteľ si napriek omeškaniu a ťažkostiam v
splácaní žiadne sankčné úroky voči spoločnosti neuplatnil.

35. Napriek tomu, že neexistovali žiadne výnimočné dôvody na strane žalobcu (resp. prevodcov)
na dojednanie úroku z omeškania, ktorý v ročnom vyčíslení predstavuje 146 % (!!!) a ktorý tak
vysoko presahuje primeranú mieru úročenia úverov poskytovaných v rozhodujúcom období bankami/
nebankovýmisubjektmiajeneprimeranápovaheplnenia,ktorézabezpečujeataktovysokéúrokypriznal

len s odôvodnením, že plnenie bolo rozložené na 4 roky. Žalobca argumentoval tým, že si nedojednal iné
zabezpečenie svojho nároku (napr. zmluvná pokuta, odstúpenie od zmluvy), avšak zmluvu pripravovala
strana prevodcov a možnosť odstúpenia od zmluvy pre omeškanie dlžníka explicitne upravuje aj
samotná právna norma (ust. § 344 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka), čiže žiadne„naviac“ zmluvné ustanovenie v tomto smere ani nebolo potrebné. Je skôr podľa okolností tohto prípadu
zrejmé, že prevodcovia, a teda aj žalobca, chceli vystúpiť zo spoločnosti aj za cenu toho, že kúpnu cenu,
resp. jej časť dostanú v splátkach, čiže im tento stav vyhovoval a nerobili dojednaním o splátkovom

kalendári žiadny ústupok žalovaným.

36.Istinabola,hocisomeškaním,uhradenáaomeškanietrvalodlhšiudobu(alenieviacako1rok)práve
v roku 2018, kedy spoločnosť Kvalita A-Z musela ručiteľovi DSC splatiť zvyšok dlžnej sumy 210.000 eur
(viď dôkazy - not. zápisnica z 13.3.2018 a splátkový kalendár), pričom však žalobca nepreukázal, že

mu oneskoreným zaplatením splátok kúpnej ceny vznikla vôbec nejaká škoda, ktorá by nebola pokrytá
zákonnýmúrokomzomeškania.Žalovaný1/užvodporeuviedol,žejeochotnýzaplatiťúrokzomeškania
vovýškeurčenejprávnounormou,pokiaľsúddospejekzáveru,žedohodnutýzmluvnýúrokzomeškania
nepožíva právnu ochranu z dôvodu toho, že je v rozpore s poctivým obchodným stykom.

37. Výška žalovanej sumy je nepresne určená, keď do výpočtu je započítaný aj deň úhrady (pripísania

sumy na účet žalobcu), a to v rozpore s ust. § 339 ObchZ.

38. Žalovaný 1/ je presvedčený, že dojednanie o úroku z omeškania vo výške 0,4 % denne (t.j. 146
% ročne!!!) je ďaleko za hranicou tzv. obvyklých sankčných úrokov, a to ako v obchodnoprávnych
vzťahoch (spravidla banky), tak aj vo vzťahoch občianskoprávnych (aj nebankové subjekty). Právny

vzťah medzi stranami sporu má povahu obchodnoprávneho vzťahu výlučne kvôli predmetu zmluvy.
Žalobca pri podávaní žaloby neuviedol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali takúto výnimočnú (inak
neplatnú) dohodu o zmluvnom úroku z omeškania niekoľkonásobne prevyšujúceho bežné (obvyklé)
úrokové sadzby.

39. Pri posúdení dojednania o výške zmluvného úroku z omeškania sa spravidla prihliada na rizikovosť
transakcie, prípadne predchádzajúce vzťahy medzi účastníkmi zmluvy, prípadne aj okolnosti, ktoré viedli
kuzavretiuzmluvy.Pokiaľideorizikovosťtransakciezpohľadužalobcu,tátobolapraktickynulová.Akby
jeho pohľadávka nebola žalovaným 1/ splnená včas a riadne, zákon mu umožňoval od zmluvy odstúpiť
a žiadať vrátenie obchodného podielu. Skutočná škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku oneskoreného

plnenia žalovaným 1/, nebola žalobcom ani tvrdená a ani preukazovaná, preto je možné vychádzať z
predpokladu, že žiadna väčšia škoda (ktorá by bola opodstatnená vyšším krytím) mu nevznikla. Bežná
ujma, ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť z porušenia povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, by bola bohato
pokrytá aj zákonným úrokom z omeškania, nakoľko úroky na termínových vkladoch bánk sú už dlhšiu
dobu prakticky nulové, resp. veľmi nízke.

40. Úrok z omeškania ako sankcia za porušenie povinnosti dlžníka peňažnej povahy platí ako v
občianskoprávnych, tak aj v obchodných vzťahoch. V obchodných vzťahoch síce zmluvná sloboda
je limitovaná len zásadami poctivého obchodného styku resp. dobrými mravmi, avšak podľa názoru
žalovaného 1/ by nemala byť výrazne odlišná od rovnakého inštitútu, ktorý platí pre oblasť

občianskoprávnych vzťahov, pretože stále ide o ten istý inštitút (sankciu). Ak teda v občianskoprávnych
vzťahoch platí zákonný limit, nad ktorý nie je možné zmluvný úrok z omeškania dohodnúť/priznať vôbec
(5 % p.a.) a v obchodnoprávnych vzťahoch platí zákonná úprava pre prípad absencie iného dojednania
(8 % p.a.), tak potom dojednanie o zmluvnom úroku z omeškania, ktoré ďaleko prevyšuje zákonné
pravidlá pre prípad absencie iného dojednania, ako je tomu v tomto prípade, by malo byť podľa názoru

žalovaného v 1. rade súdom vyhodnotené ako absolútne neplatné.

41. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu rozhodnutím Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 M Obdo 3/2006
s poukazom na to, že v obchodných vzťahoch je právna úprava prísnejšia, žalovaný 1/ má za to,
že posudzovanie tohto vzťahu ako obchodného vzťahu predstavuje prílišný formalizmus, pretože ako

bolo už uvedené, právny vzťah, z ktorého sa uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania má povahu tzv.
absolútneho obchodu len z dôvodu predmetu plnenia, avšak ide o vzťah medzi fyzickými osobami
vystupujúcimi v ňom ako nepodnikatelia.

42. Žalovaný je toho názoru, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá také usporiadanie, aby

bol zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej právnou normou, a preto navrhuje, aby
odvolací súd rozhodol tak, že Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta zmení tak, že
vo výroku I. žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ úrok z omeškania iba v zákonnej výške, ktorá činí
sumu 2.269,60 eur a vo zvyšnej časti návrh zamieta; vo výroku V. mení napadnutý rozsudok Okresnéhosúdu Galanta tak, že žalovanému 1/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového
konania v rozsahu 90,54 %. Odvolací súd priznáva žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

43. Dôvodom, prečo žalovaný 1/ navrhuje priznanie nároku na náhradu trov konania je ten, že nebol v
minulosti a ani pred podaním žaloby vyzvaný na mimosúdne usporiadanie vzťahov. Hoci formálne nie
je povinnosťou veriteľa takúto výzvu učiniť, domnieva sa, že spravodlivému a rozumnému usporiadaniu
vzťahov v takomto spornom prípade má zodpovedať snaha pred vyvolaním sporu vyriešiť právny

problémmimosúdnoucestouaažvprípade,aksa(zmluvné)stranynevediadohodnúťatrvajúnasvojich
stanoviskách, je na mieste predložiť spor súdu. O to viac, keď na tunajšom súde prebiehajú ďalšie dva
spory,vktorýchstranoužalobcusúostatnídvajaprevodcovia(každýsporsjednýmprevodcomnastrane
žalobcu) a stranou žalovaných sú označení účastníci rovnako ako v tomto konaní. Všetky tri spory majú
rovnaký skutkový základ, právny titul, ako aj právne zastúpenie.

44. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení
uviedol, že žalovaný 1/ v odvolaní poukazuje na záväzok nadobudnutej spoločnosti voči ručiteľovi úveru
- DSC, a.s., ktorý titulom ručenia banke zaplatil sumu 210.000,00 eur, o čom boli súdu predložené
žalovaným 1/ dôkazy a tieto sú uvedené v aj v písomnom vyhotovení rozsudku, avšak v zásade nie sú
nijak zhodnotené. Podľa žalovaného 1/ pre tento záväzok došlo k omeškaniu s plnením splátok kúpnej

ceny (pretože okrem úveru banke musel splatiť aj ručiteľské plnenie voči DSC, a.s. v celkovej sume
210.000,00 eur).

45. Takéto odôvodnenie omeškania žalovaných nie je pre účely tohto konania prijateľný z viacerých
dôvodov:

- Zmluvu o prevode obchodných podielov strany sporu uzatvorili dňa 20.01.2015 /ďalej len Zmluva/, so
záväzkom žalovaných zaplatiť cenu za prevádzané obchodné podiely riadne a včas, pričom žalovaní
boli zapísaní do OR ako spoločníci dňom 11.02.2015 a ako štatutári dňom 05.02.2015,
- exekučný titul notárskej zápisnice je zo dňa 13.03.2018 /ďalej len NZ/, teda prebehli viac ako tri roky

od momentu, ako sa žalovaní stali spoločníkmi /aj štatutármi/ obchodnej spoločnosti Kvalita A-Z, s.r.o.,
- o tom, že NZ podpíšu, mali rozhodovacie právo výlučne žalovaní, v postavení štatutárov obchodnej
spoločnosti Kvalita A-Z, s.r.o.,
- označenou povinnou osobou v NZ je obchodná spoločnosť Kvalita A-Z, s.r.o., t.j. žalovaní podľa NZ
neručili vlastným majetkom za dlh uvedený v NP, za splatenie dlhu podľa NZ je zodpovedná obchodná

spoločnosť Kvalita A-Z, s.r.o., ktorá ručí celým svojím majetkom, ale nie majetkom jej spoločníkov,
- v prípade, že žalovaní medzitým podpísali aj ručiteľské listiny, ktoré listiny do tohto konania doložené
neboli, kde sa zaviazali ručiť za dlh obchodnej spoločnosti Kvalita A-Z, s.r.o. v postavení FO, bola
prejavenou vôľou žalovaných, na ktorú vôľu žalobca vplyv alebo dosah nemal, pričom týmto úkonom,
keď žalovaní boli v omeškaní so splácaním ceny za obchodné podiely podľa Zmluvy, mohli ako dlžníci

poškodiť žalobcu ako veriteľa.

46. Žalovaný 1/, keď uvádza dlh spoločnosti, pozabudol uviesť fakt, že majetkom spoločnosti v čase
nadobudnutia OP podľa Zmluvy, bola okrem iného aj hodnotná nehnuteľnosť /založená v prospech
bankyposkytujúcejúver/,kdevšeobecnáhodnotanehnuteľnostibolaurčenáZPč.72/2014k26.03.2014

vo výške 2.120.000,00 eur. Hodnota nehnuteľnosti bola žalovaným známa, v prvom rade kvôli tejto
nehnuteľnosti /vtedy penzión seniorov/ vstupovali do spoločnosti.

47. Týmto žalobca považuje snahu žalovaného 1/ vyviniť sa z omeškania za prekonanú a
neopodstatnenú.

48. Žalovaný je v odvolaní presvedčený o tom, že dohodnuté zmluvné dojednanie o výške úroku z
omeškania 0,4 % denne je absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Výkon práva, ak by aj takéto právo napriek uvedenému platne existovalo, ale toto je jednoznačne v

rozpore s poctivým obchodným stykom, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na ust. § 265
Obchodného zákonníka.49. Žalobca už v písomnej časti konania uviedol a odôvodnil všetky dojednané podmienky Zmluvy,
v kontexte celého obchodného procesu, ktoré cez konsenzus zmluvných strán viedli k určeniu
dojednaného úroku z omeškania. Nad rámec odôvodnenia výšky úroku z omeškania, ktorými dôvodmi

sa súd stotožnil, pripája princíp dohody, na základe ktorého za zmluvné strany rozhodli pre inštitút
úrokov z omeškania namiesto dojednania zmluvnej pokuty. Týmto princípom bolo to, že pre dojednané
a časovo rozsiahle splátkové plnenie zo strany žalovaných, si strany zvolili dynamickú sankciu úrokov
z omeškania, závislú od trvania omeškania, a nie trvalú zmluvnú pokutu, ktorá by napriek rôznemu
časovému omeškaniu žalovaných bola pevná a teda pre prípad dlhodobého omeškania žalovaných

neprimeraná, rozumej nevýrazná.

50. Žalovaný 1/ ani v odvolaní nevymenoval taký argument, na základe ktorého by bola umožnená
rozprava o absolútnej neplatnosti zmluvne dojednaného úroku z omeškania. Pôvod neplatnosti nemôže
spočívať v tom, že žalovaný 1/ bez príslušných, aj potrebných dôvodov len poukáže na výšku
úroku z omeškania, alebo túto výšku, bez adekvátneho odôvodnenia, premiestňuje jednak do práva

občianskeho, alebo porovnáva k spotrebiteľským sadzbám. Žalobca ďalej pripomína, že odstúpenie
od Zmluvy pre omeškanie žalovaných, keď obchodnú spoločnosť počas omeškania riadili žalovaní,
takisto spoločníkmi boli žalovaní, a na ktorú obchodnú spoločnosť žalobca nemal žiadny dosah, by
bolo neúčelné. Cieľu primeraným nárokom žalobcu v predmetnom prípade bolo obdržať cenu za jeho
prevádzaný obchodný podiel v spoločnosti riadne a včas, k čomu ale kvôli žalovaným, teda pre značné

omeškanie zo strany žalovaných nedošlo.

51. Žalovaný 1/ sa v odvolaní domnieva, že žalobcovi omeškaním žalovaných žiadna škoda nevznikla.
Žalobca touto cestou odkazuje žalovanému 1/ to, že otázka vzniku škody na strane žalobcu nie je
predmetom tohto konania, žalobca pre účely úspešnosti žaloby v tomto konaní nemusí preukazovať

vznik škody. Prípadné nároky žalobcu na náhradu škody týmto nie sú dotknuté.

52. Žalobca, s poukazom na okolnosti uzatvorenia predmetného absolútneho obchodu, ktoré žalobcom
riadne odôvodnené zmluvné prostredie žalovaný 1/ v rámci prvostupňového konania alebo v odvolaní
nevyvrátil, má za to, že takto dojednaný zmluvný úrok z omeškania je zákonný a platný, zaväzujúci

žalovaných.

53. K iným jednostranným a univerzálnym úvahám žalovaného 1/ v odvolaní o zneužití práva, o
neustálom posúvaní Zmluvy a úroku z omeškania do občianskoprávnych vzťahov, k dobrým mravom,
nakoľko tie sú kompletne bezdôvodné, priamo zbytočné vo vzťahu k prejednávanej veci, alebo

nezodpovedajú k primeranému právnemu posúdeniu veci, sa žalobca nevyjadruje.

54. Na margo vyjadrenia žalovaného 1/ o tom, že nebol v minulosti a ani pred podaním žaloby
vyzvaný na mimosúdne usporiadanie vzťahov, žalobca dáva do pozornosti žalovanému 1/ fakt, že počas
omeškania so splátkami ceny OP boli žalovaní opakovane a teda mnohokrát vyzývaní k plneniu, to

písomnými doporučenými výzvami. Žalobca touto cestou odkazuje žalovanému 1/ to, že žalobca pre
účely úspešnosti žaloby v tomto konaní nemusí preukazovať snahu na mimosúdne riešenie sporu,
nakoľko takáto zákonná alebo zmluvná povinnosť na strane žalobcu nejestvuje. Podanie žaloby nie je
podmienené takýmto úkonom žalobcu.

55. Žalobca s poukazom na toto vyjadrenie navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ zamietol
a rozhodol v súlade s odvolacím návrhom žalobcu.

56. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. K názoru žalobcu o vecnej nesprávnosti rozsudku
pre nesprávne právne posúdenie v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému 2/ Q. H. uvádzajú, že

napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým žalobu voči žalovanému 2/ Q. H. zamietol, považujú obaja
žalovaní za vecne správny.

57. Žalovaní vzniesli námietku nedostatku vecnej legitimácie z dôvodu toho, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia a tiež zo žiadneho ustanovenia zmluvy o prevode obchodných podielov nevyplýva ich

spoločná a nerozdielna zodpovednosť zo splnenie záväzkov zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za prevod
obchodných podielov v obchodnej spoločností Kvalita AZ, s.r.o.58. Súd bol povinný sa takouto námietkou zaoberať a svoje rozhodnutie o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného 2/ ako dôvode pre zamietnutie žaloby voči nemu aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia dostatočne, zrozumiteľne a vecne správne vysvetlil.

59. Predmetom prevodu podľa citovanej zmluvy o prevode obchodných podielov boli tri samostatné
obchodné podiely troch prevodcov, s ktorými bol oprávnený každý z nich disponovať samostatne; nešlo
o spoločný obchodný podiel. Nadobúdateľmi boli dve fyzické osoby, ktoré nadobudli podiely tak, ako je to
v zmluve uvedené, t.j. žalovaný 1/ E. R. nadobudol obchodné podiely prevodcu 1/ - tu žalobcu - Ing. G. K.

a prevodcu 2/ Ing. A. E. a žalovaný 2/ Q. H. nadobudol obchodný podiel prevodcu v 3. rade MUDr. T. T..

60. Kúpna cela bola dohodnutá osobitne za každý prevádzaný obchodný podiel, a to vo výške
163.339,00 eur za každý podiel. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o prevode obchodných podielov
nevyplýva, že by záväzok na zaplatenie kúpnej ceny za každý z prevádzaných obchodných podielov bol
dohodnutý ako spoločný a solidárny záväzok nadobúdateľov.

61. Pokiaľ žalobca argumentuje ust. § 293 Obchodného zákonníka a prípadnými pochybnosťami resp.
domnienkami, ktoré by podľa jeho názoru mali založiť solidárnu zodpovednosť žalovaných, žalovaní
opätovne uvádzajú, že:

- zmluva o prevode obchodných podielov bola pripravovaná stranou prevodcov, nie stranou
nadobúdateľov
- zmluva jasne deklaruje, ktorý podiel na koho prechádza, aká je kúpna cena za ten ktorý podiel a kto má
kúpnu cenu zaplatiť a ako. Žiadne ustanovenie zmluvy neobsahuje deklarovanie záväzku na zaplatenie
kúpnej ceny ako záväzku spoločného a solidárneho na strane žalovaných.

- ak by strana spochybnila určitosť a zrozumiteľnosť zmluvy, je to v danom prípade strana žalobcu. ktorá
sa dovoláva použitia výkladových pravidiel ust. § 293 ObchZ, hoci to nie je dôvodné. Každopádne, ak
by zmluva mala vyvolať akékoľvek pochybnosti o zrozumiteľnosti a určitosti zmluvných dojednaní (a tým
fakticky nastoliť aj otázku platnosti zmluvy ako takej), podľa ust. § 268 ObchZ za neplatnosť právneho
úkonu zodpovedá ten, kto ju spôsobil.

62. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva povinnosť žalovaných 1/ a 2/ uhradiť prvú časť kúpnej
ceny každému z troch prevodcov spoločne a nerozdielne tak, ako to v odvolaní tvrdí žalobca. Takéto
ustanovenie sa v zmluve nenachádza. O zaplatení prvej časti dohodnutej kúpnej ceny pojednáva čl. III
a tam žiadne ustanovenie neuvádza, že by záväzok bol dohodnutý tak, ako to tvrdí žalobca (spoločne

a nerozdielne).

63. Z vyššie uvedeného tak podľa názoru žalovaných vyplýva, že ak plnenie nebolo dohodnuté
ako solidárny záväzok a zároveň ide o plnenie deliteľné, tak potom právna povinnosť každého z
nadobúdateľov obchodných podielov je daná len voči tomu z prevodcov, od ktorého tento konkrétny

obchodný podiel v celom nadobudol.

64. Ak žalovaní nie sú spoločne zaviazanými dlžníkmi z pohľadu hmotného práva, tak potom ten, kto nie
je nositeľom právnej povinnosti (v tomto prípade žalovaný 2/ Q. H.) nemá pasívnu legitimáciu v spore a
je na mieste, aby súd žalobu voči nemu zamietol, čo sa aj stalo.

65. K názoru žalobcu o vecnej nesprávnosti rozsudku pre nesprávne právne posúdenie v časti
zamietnutia žaloby čo do zaplatenia sumy 5.703,65 eur uvádza, že napadnutý rozsudok v časti výroku,
ktorým žalobu v ostatnej časti (t.j. v časti týkajúcej so zaplatenia sumy 5.703,65 eur) zamietol, považujú
obaja žalovaní za vecne správny.

66.Vtejtosúvislostizdôrazňujú,žepodľanázoružalovanýchbolúrokzomeškaniavovýške0,4%denne
dojednaný absolútne neplatne. Z uvedeného dôvodu bolo žalovaným 1/ podané odvolanie, v ktorom
podaní je uvedená podstatná právna argumentácia, prečo považuje žalovaný 1/ napadnutý rozsudok,
ktorým ho súd zaviazal na zaplatenie takto vysokého úroku z omeškania, za vecne nesprávny a tejto

argumentácie sa v celom rozsahu pridržiava.

67. V prípade, že odvolací súd dospeje k rovnakému záveru o absolútnej neplatnosti dojednania tak
vysokého úroku z omeškania s ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. l Občianskehozákonníka a s ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. potom na prejav vôle žalobcu, vyjadrený v
oznámení zo dňa 02.11.2016 možno nahliadať tak, že toto nemá žiadne právne účinky, nakoľko sa
viaže k právu, ktoré ani nevzniklo, prípadne vzniklo, ale jeho výkon bol súdom posúdený ako rozporný

s dobrými mravmi. resp. poctivým obchodným stykom.

68. Posudzovanie platnosti takto žalobcom prejavenej slobodnej, autonómnej vôle má tak zmysel
výlučnevprípade,akbysúdnámietkyžalovaného1/ohľadomneplatnostidojednaniaúrokuzomeškania
vo výške 0,4 % denne nevyhovel a teda by nárok na takto vysoký úrok posúdil ako daný. Výlučne pre

tento prípad uvádza, že oznámenie žalobcu je možné vyhodnotiť ako platné vzdanie sa práva "uplatniť" -
žalovať (pactum de non petendo) a nevidí žiadnu prekážku v tom, aby súd na takýto prejav vôle žalobcu,
hoci vykonaný jednostranným právnym úkonom, neprihliadol, keďže ide o úkon zrozumiteľný, určitý, a
hoci nie je v našom právnom poriadku zavedený explicitnou právnou úpravou, nejde o úkon nedovolený,
nejde o vzdanie sa práva, ktoré má vzniknúť až v budúcnosti a nejde ani o úkon priečiaci sa dobrým
mravom.

69. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací
súd rozhodol vo veci podaných odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ rozsudkom nasledovne:

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 27.10.2020 mení tak, že vo výroku l.

žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ úrok z omeškania iba v zákonnej výške, ktorá činí sumu 2.269,60
eur a vo zvyšnej časti návrh zamieta; vo výroku V. mení napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta
tak, že žalovanému 1/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu
90,54 %.

Vo zvyšnej časti vo výroku II., III. a IV. napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 27.10.2020
potvrdzuje. Odvolací súd priznáva žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odvolací súd priznáva žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

70. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.12.2020 sa vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu.

Uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore o vecnej nesprávnosti rozsudku, a to z dôvodov, ktoré
uviedol vo svojom písomnom odvolaní. Nezohľadnenie, resp. nedostatočné zohľadnenie dôkazov, ktoré
súd vykonal, považuje okrem iných vád za jeden z dôvodov, pre ktoré vníma napadnutý rozsudok ako
vecne nesprávny.

71. Žalobca v prvej časti vyjadrenia uvádza len argumenty vo vzťahu k notárskej zápisnici, ktorá bola
spísaná 13.03.2018. Dôležité však je tiež to, že táto nadväzuje na Dohodu o uznaní záväzku a jeho
úhrade v splátkach, ktorú spoločnosť Kvalita A-Z, s. r. o. uzatvorila so svojim ručiteľom DSC, a.s. (ktorý
za ňu banke OTP titulom ručenia uhradil celkovo sumu 210.000 eur za úver), v zastúpení žalobcom a tiež
Ing. E. A. - ďalší z prevodcov obchodných podielov dňa 30.01.2015 a žalovaní 1/ a 2/ prevzali ručenie za

tento záväzok voči DSC a.s. uvedeným právnym úkonom, v ktorom sú označení ako "garant dlžníka".

72.Obadôkazybolisúdupredloženésúčasne(napojednávaní09.06.2020)asúdobavykonal.Povinnou
osobou z notárskej zápisnice bola spoločnosť Kvalita A-Z, s.r.o., avšak ručenie za splatenie záväzku
žalovaní 1/ a 2/ prevzali ešte listinou zo dňa 30.01.2015, čiže nie je pravdou, že by sa nesplatenie tohto

záväzku ich majetkovej sféry nijak nedotklo v prípade, že by DSC, a.s. svoju pohľadávku vymáhala.
Žiadne iné ručenie okrem toho, ktoré je inkorporované do listiny zo dňa 30.01.2015 (ako sa snaží
žalobca navodzovať argumentom, že ak podpísali medzitým aj ručiteľské listiny, ktoré neboli do konania
doložené ... ) žalovaní 1/ a 2/ neprevzali, pretože toto je obsiahnuté v predmetnej dohode, ktorá bola
súdu predložená a ktorú súd ako dôkaz aj vykonal.

73. K poznámke žalobcu o tom, že spoločnosť Kvalita A-Z v čase prevodu obchodných podielov vlastnila
hodnotnú nehnuteľnosť žalovaný uvádza, že lukratívna nehnuteľnosť sa síce môže javiť z pohľadu jej
odborného ocenenia ako výhodná investícia a áno, žalovaní vstupovali do spoločnosti so znalosťou
o jej hodnote, avšak nie je to vec alebo komodita, ktorá by v prípade potreby bola ľahko a ziskovo

prevoditeľná na likvidné finančné prostriedky. Každopádne, okrem tejto hodnotnej nehnuteľnosti mala
spoločnosť Kvalita A-Z aj významné záväzky, s ktorých splácaním už v tom čase (uzavretia zmluvy o
prevode obchodných podielov) v omeškaní bola, čo z vykonaného dokazovania, najmä z listiny Dohoda
o uznaní záväzku zo dňa 30.01.2015, nepochybne vyplýva. Čiže opäť je na mieste uviesť, že za danéhofaktického stavu prevodcovia, vrátane žalobcu, veľmi ochotne previedli svoje podiely aj s rozložením
splátok ceny na 4 roky a tak toto dojednanie (o plnení v splátkach) nepredstavovalo žiadny ústupok
žalovaným, ako sa to žalobca snažil prezentovať v konaní.

74. K obsahu vyjadrenia žalobcu v druhej časti vyjadrenia uvádza, že sa žalovaný 1/ pridržiava
všetkých argumentov a námietok uvedených v odvolaní a predovšetkým dojednanie o úroku z
omeškania považuje za absolútne neplatné. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že nevymenoval
žiadne argumenty, na základe ktorých by bola umožnená rozprava o absolútnej neplatnosti. Absolútnu

neplatnosťprávnehoúkonujesúdpovinnýskúmaťexoffo,bezohľadunato,čitostranakonanianamieta
alebo nie (pričom žalovaný 1/ túto námietku vzniesol a riadne odôvodnil) a tiež bez ohľadu na to, či ide
o vzťah občianskoprávny, obchodnoprávny alebo akýkoľvek iný právny vzťah. Nestotožňuje sa ani s
názorom žalobcu o neúčelnosti prípadného odstúpenia od zmluvy pre porušenie záväzku zaplatiť kúpnu
cenu včas a riadne, z dôvodu toho, že spoločnosť riadili žalovaní. Odstúpenie od zmluvy je právom
veriteľa a je využiteľné a účelné v každej fáze právneho vzťahu, ak veriteľ nie je spokojný so stavom

riešenia svojej pohľadávky. Napokon, spoločnosť úver voči banke naďalej riadne plnila a splnila, hoci
s ťažkosťami aj záväzok voči ručiteľovi DSC, a.s., ktorý sa napriek omeškaniu zachoval korektne a
žiadne sankcie si voči spoločnosti neuplatnil, hoci mohol. Spoločnosť je aj k dnešnému dňu vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú uvádza žalobca vo vyjadrení, takže ak by žalobca využil svoje právo od zmluvy
odstúpiť jeho postavenie v porovnaní so stavom pred prevodom by nebolo horšie.

75. K argumentu žalobcu o tom, že nie je predmetom konania a ani jeho povinnosťou preukazovať vznik
škody uvádza, že táto otázka súvisí s prípadným posúdením zmluvného ustanovenia o výške úroku %
omeškania ako platným, avšak ani výkon (inak platného) práva (ak by súd posúdil zmluvné ustanovenie
ako platné) nepožíva podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka ochranu, ak je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku. Žalovaný 1/ je toho názoru, že za takej situácie, kedy je síce právo platné,
ale jeho výkon je otázny z dôvodu možného rozporu s poctivým obchodným stykom, zaťažuje dôkazné
bremenoprávetústranu,ktorávýkontakéhotoprávožiada.Pretosažalovaný1/nestotožňujesnázorom
žalobcu ani v tejto otázke.

76. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolania žalobcu i žalovaného 1/ sú čiastočne dôvodné.

77. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 41.413,69 spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,4 % denne zo sumy 82 eur od 01.01.2019 do zaplatenia, ktoré si uplatňuje titulom
zaplatenia kúpnej ceny za predaj obchodného podielu (suma 82 eur) a titulom úrokov z omeškania.

78. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 35.713,04 eur, ako aj v časti denného

úroku z omeškania vo výške 0,4 % zo sumy 82 eur od 01.01.2019 do zaplatenia voči žalovanému 1/,
avšak voči žalovanému 2/ žalobu zamietol ako nedôvodnú.

79. Voči predmetnému rozsudku sa odvolali tak žalobca ako aj žalovaný 1/ s tým, že žalobca namietal,
že na strane žalovaných 1/ a 2/ ide o nerozlučné spoločenstvo a pokiaľ mu súd nepriznal istinu vo výške

5.703,65 eur, uvedené neposúdil správne, nakoľko v danom prípade sa nejedná ani o zrušenie záväzku
a ani o vzdanie sa práva. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, namietal výšku priznanej sumy s ohľadom na to, že
úroky z omeškania sú v rozpore s ust. § 39 OZ v spojení s § 3 ods. 1 OZ a tiež ust. § 265 Obchodného
zákonníka, namietal tiež počet dní omeškania. Vzhľadom k uvedenému bolo posúdiť správnosť záverov
súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd dospel k záveru, že obe odvolania boli čiastočne dôvodné,

avšak nakoľko dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie nároku žalobcu,
čo posudzoval súd prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie
odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1
CSP).80. Ustanovenie § 511 OZ upravuje pasívnu solidaritu, teda stav, ak viac dlžníkov má tomuto istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, čo znamená, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie

od ktoréhokoľvek z dlžníkov a ak splní dlh čo aj jeden dlžník povinnosť ostatných dlžníkov zanikne.
Toto ustanovenie vyjadruje zásadu, podľa ktorej vo vzťahu k tretím osobám, každý člen spoločenstva
zodpovedá podľa výšky svojho podielu, okrem: ak v právnom predpise, alebo v rozhodnutí súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak z povahy plnenia nevyplýva, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne.

81.Preposúdenie,čiideosamostatnéalebonerozlučnéspoločenstvo,jerozhodujúcapovahapredmetu
konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo
neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi.
V prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie konať s osobou, ktorej z hmotnoprávnych predpisov
vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v zmysle § 77 ods. 1 CSP musí nájsť svoj obraz aj v

rozhodnutí súdu. V prípade tohto spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej ak neboli
účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže
byť účinné voči tým, ktorí neboli účastníkom konania. Obchodný zákonník obsahuje aj právnu úpravu
spoločných nerozlučných záväzkov, ktoré môžu byť splnené iba spoločnou činnosťou viacerých osôb.
V takom prípade je treba uvažovať o analogickej aplikácii ust. § 295 OBZ, podľa ktorého „ ak niekoľko

osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba súčinnosťou všetkých
spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.“

82. Nesporným v danej veci bolo to, že dňa 20.01.2015 bola uzavretá Zmluva o prevode obchodných
podielov, kde ako prevodcovia vystupujú: Ing. Ervin Szabó, Ing. A. E., MUDr. T. T., ako nadobúdatelia:

E. R., Q. H.. V zmluve sa uvádza, že prevodcovia sú spoločníkmi v obchodnej spoločnosti Kvalita A-Z
s.r.o. IČO: 36 256 650 a že každý z prevodcov vlastní v spoločnosti obchodný podiel predstavujúci vo
vzťahu k účasti na spoločnosti 33,33 % a vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti sumu 2.324 eur,
pričom základné imanie spoločnosti je 6.972 eur. Predmetom prevodu je obchodný podiel a každého
z prevodcov v spoločnosti predstavujúci práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na

spoločnosti. Každý z prevodcov prevádza na nadobúdateľov svoj obchodný podiel predstavujúci 33,33
% imania spoločnosti tak, že:

- Prevodca 1 touto zmluvou prevádza na nadobúdateľa 1 svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti,
vo výške 33,33 %, ktorý zodpovedá vkladu do základného imania Spoločnosti vo výške 2.324,00 eur za

cenu dohodnutú v čl. III tejto zmluvy a nadobúdateľ 1 tento obchodný podiel za podmienok dohodnutých
v tejto zmluve prijíma.
- Prevodca 2 touto zmluvou prevádza na nadobúdateľa 1 svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti,
vo výške 33,33 %, ktorý zodpovedá vkladu do základného imania Spoločnosti vo výške 2.324,00 eur za
cenu dohodnutú v čl. III tejto zmluvy a nadobúdateľ 1 tento obchodný podiel za podmienok dohodnutých

v tejto zmluve prijíma.
- Prevodca 3 touto zmluvou prevádza na nadobúdateľa 2 svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti,
vo výške 33,33 %, ktorý zodpovedá vkladu do základného imania Spoločnosti vo výške 2.324,00 eur za
cenu dohodnutú v čl. III tejto zmluvy a nadobúdateľ 2 tento obchodný podiel za podmienok dohodnutých
v tejto zmluve prijíma.

83. Podľa článku III. Zmluvné strany sa dohodli na cene za prevod obchodných podielov každého
prevodcu vo výške 163.339 eur. Cena za prevod všetkých obchodných podielov prevodcov prestavuje
spolu sumu 490.017 eur. Kúpna cena bude uhradená v splátkach nadobúdateľmi rovným dielom a to
nasledovným spôsobom:

Časť kúpnej ceny vo výške 200.001,00 eur bude uhradená bankovým prevodom pri podpise tejto zmluvy
a to nasledovne:

- Zmluvné strany sa dohodli, že nadobúdatelia zaplatia prevodcovi 1, prevodcovi 2, prevodcovi 3 časť z

ceny za prevod jeho príslušnej časti obchodného podielu každému vo výške 66.667,00 eur pri podpise
tejto zmluvy, na bankový účet prevodcov 1, 2 a 3 uvedený v článku I. tejto zmluvy.
Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 290.016,00 eur bude uhradená v splátkach najneskôr do 31.12.2018
a to nasledovne:b l/ v kalendárnom roku 2015 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny najneskôr do 30.06.2015: vo
výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v článku I. tejto zmluvy do
31.12.2015: vo výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v článku

I. tejto zmluvy.
V kalendárnom roku 2015 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny vo výške 72.504,00 eur.
b2/ v kalendárnom roku 2016 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny najneskôr do 30.06.2016: vo
výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v článku I. tejto zmluvy, do
31.12.2016: vo výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v Článku

I. tejto zmluvy.
V kalendárnom roku 2016 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny vo výške 72.504,00 eur.
b3/ v kalendárnom roku 2017 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny najneskôr do 30.06.2017: vo
výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v Článku I. tejto zmluvy, do
31.12.2017: vo výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v Článku
I. tejto zmluvy.

V kalendárnom roku 2017 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny vo výške 72.504,00 eur.
b4/ v kalendárnom roku 2018 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny najneskôr do 30.06.2018: vo
výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v Článku I. tejto zmluvy. do
31.12.2018: vo výške po 12.084,00 eur každému z prevodcov na ich bankový účet uvedený v Článku
I. tejto zmluvy.

V kalendárnom roku 2018 nadobúdatelia uhradia časť kúpnej ceny vo výške 72.504,00 eur.

84. Podľa čl. III. bod 4 Zmluvy ak sa nadobúdatelia dostanú do omeškania s plnením akéhokoľvek
splatného peňažného záväzku prevodcovia majú právo uplatniť voči nadobúdateľom úrok z omeškania
vo výške 0,4 % denne a z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

85. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na
spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti,
ak spoločenská zmluva/zakladateľská listina neurčuje inak.

86. Z vyššie dojednaných ustanovení Zmluvy nie je možné vyvodiť záver o tom, že nadobúdatelia
obchodnýchpodielovprevodcovsúzaviazanízaplatiťcenuobchodnýchpodielovjednotlivýmprevodcom
spoločne a nerozdielne. Je jasne definované v akej výške, v akej cene a komu (ktorému zo žalovaných)
boli prevedené obchodné podiely prevodcov. Ani z článku III. nie je možné vyvodiť iný záver. Bolo
dohodnuté kedy a v akej výške sú povinní obchodné podiely uhradiť, avšak už nie, že túto povinnosť

majú spoločne a nerozdielne. Pokiaľ sa v danom článku uvádza, že kúpna cena bude uhradená
nadobúdateľmi rovným dielom, ani táto časť nezaväzuje nadobúdateľov obchodných podielov tieto
uhradiť spoločne a nerozdielne. Z obsahu zmluvy vyplýva, že obchodný podiel žalobcu vo výške 33,33%
nadobudol žalovaný 1/ za cenu dohodnutú v čl. III. Ani z hmotného práva povinnosť plniť spoločne a
nerozdielne nevyplýva.

87.Nazákladeuvedenéhojepotrebnéprijaťzáverotom,žepokiaľsúdzamietolžalobuvočižalovanému
2/, rozhodol vecne správne.

88. V ďalšom však už závery a právne posúdenie súdu prvej inštancie nebolo správne.

89. Podľa § 572 ods. 2, 3 OZ, Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa
zrušujebeztoho,abyvznikolnovýzáväzok.Akzdohodynevyplývaniečoiné,zrušovanýzáväzokzaniká,
keďnávrhnajehozrušenieprijaladruhástrana.(3)Dohodaozrušenízáväzkusamusíuzavrieťpísomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

90. Podľa § 574 ods. 1 OZ, Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že
dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

91. Súd prvej inštancie posúdil úkon učinený žalobcom (podľa č. l. 53) ako zrušenie záväzku, keďže

listina na č. l. 53 spisu je zrušením záväzku, nakoľko v tejto listine žalobca jasne deklaruje, že vo
veci uhradenej pohľadávky dňa 26.10.2016 si zmluvné úroky uplatňovať nebude. Žalobca si v žalobe
uplatňoval aj túto svoju pohľadávku a úrok z omeškania za 118 dní vyčíslil sumou 5.703,65 eur. V tejto
časti súd žalobu zamietol.92.Uvedenýzáversúduprvejinštancienemožnopovažovaťzasprávny.Zobsahudanejlistiny,nemožno
uzavrieť, že ide o dohodu o zrušení záväzku. Nezodpovedá tomu formulácia obsahu daného úkonu. Pri

obsahovom výklade tohto oznámenia /vyhlásenia/ žalobcu je možné dospieť jedine k záveru, že sa buď
vzdáva svojho práva alebo odpúšťa dlh (ust. § 574 ods. 1 OZ).

93. Tu sa odvolací súd stotožňuje so záverom žalobcu v tom, že k zániku dlhu (záväzku) môže dôjsť na
základe toho, že veriteľ dlžníkovi dlh odpustí. Môže k tomu dôjsť len na základe dohody; jednostranné

vzdanie sa práva takéto právne účinky nemá. Dohoda o vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu má
za následok zánik samotného záväzkového právneho vzťahu. Odpustenie dlhu sa uskutočňuje zmluvou
uzavretou medzi veriteľom a dlžníkom (nie teda jednostranným právnym úkonom veriteľa), ktorou sa
veriteľ so súhlasom dlžníka vzdáva svojho práva, resp. dlžníkovi odpúšťa dlh.

94. Dohodu o odpustení dlhu je potrebné odlíšiť od tzv. dohody o tom, že veriteľ nebude od dlžníka súdne

vymáhať splnenie dlhu (pactum de non petendo). Ak je sporné, či vôbec došlo k vzdaniu sa práva alebo
odpusteniu dlhu, platí výklad, že k vzdaniu sa práva alebo k odpusteniu dlhu vôbec nedošlo. Odpustiť
dlh možno iba na základe dohody. Zákon nepripúšťa jednostranné odpustenie dlhu bez súhlasu dlžníka,
keďže dlžník môže mať podstatný záujem na tom, aby jeho záväzok takto nezanikol a aby mohol dlh
splniť alebo môže mať aspoň záujem na tom, aby si ho veriteľ morálne nezaväzoval k vďačnosti tým,

že mu dlh odpustí. Dohoda o odpustení dlhu je dvojstranným právnym úkonom a predmetné oznámenie
žalobcu nie je dvojstranným právnym úkonom.

95. Viď napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 4157/2009, kde uviedol, : Podľa ust. § 574 OZ veriteľ
sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí

byť uzatvorená písomne odsek 1. Vyššie citované ustanovenie upravuje zánik záväzku na základe
dvojstranného právneho úkonu, ktorým sa veriteľ vzdáva alebo odpúšťa dlžníkovi dlh a dlžník s tým
súhlasí. Jednostranné odpustenie dlhu veriteľom (bez súhlasu dlžníka) je bez právnych účinkov, keď
zákon vychádza z toho, že je nielen povinnosťou, ale aj právom dlžníka splniť svoj záväzok, a k platnému
odpusteniu dlhu vyžaduje dvojstranný právny úkon. Nestačí preto ani prejav veriteľa, ktorým sa vzdáva

svojho práva alebo odpúšťa dlh, urobený voči tretím osobám, aj keď v písomnej forme (k tomu porovnaj
napr. Švestka, J. Spáčil, J. Škkárová, M. Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460- 880. Komentár
I. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2008, str. 1517-1518).

96. Na základe uvedeného je možné prijať záver o tom, že pokiaľ sa žalovaný 1/ dostal do omeškania s

plnením, hoci urobil vyhlásenie (viď vyššie), bez dohody s dlžníkom išlo o neúčinný právny úkon. Preto
žalobca má nárok na úrok z omeškania aj za príslušné obdobie (zo sumy 12.084 eur od 30.06.2016
do 25.10.2016).

97. Žalovaný v ďalšom namietal počet dní omeškania a tiež uplatnenú výšku úrokov z omeškania.

98. Podľa § 337 ods. 1 Obchodného zákonníka, (1) Peňažný záväzok plní dlžník na svoje
nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku veriteľa, ak zmluva alebo
tento zákon neustanovujú inak.

99. Podľa § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, (2) Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky
alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet
veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný
zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

100. Z obsahu žaloby vyplýva, že do počtu dní, počas ktorých bol žalovaný 1/ v omeškaní s plnením
žalobca započítal aj deň, kedy zo strany žalovaného 1/ došlo k plneniu. V zmysle vyššie citovaných
ustanovení vyplýva, že tento deň je plnením zo strany žalovaného 1/ a preto ho nemožno považovať ako
ďalší deň, ktorým bol žalovaný s plnením v omeškaní. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd skorigoval
početdníomeškaniatak,žedeňkedyžalovanýuhradilpríslušnúsumunaúčetžalobcuvzmyslepodania

žalobcu (ktorú skutočnosť žalovaný ani nerozporoval), nezapočítal ako deň omeškania žalovaného, to
je v prípade omeškania so sumou 12.084 eur splatnou 31.12.2015 bol v omeškaní 59 dní, so sumou
12.084 eur splatnou 30.06.2016 bol v omeškaní 117 dní, so sumou 8.056 eur splatnou 31.12.2016
bol v omeškaní 129 dní, so sumou 4.028 eur splatnou 31.12.2016 bol v omeškaní 138 dní, so sumou12.084 eur splatnou 30.06.2017 bol v omeškaní 68 dní, so sumou 12.084 eur splatnou 31.12.2017 bol v
omeškaní 1 deň, so sumou 6.000 eur splatnou 30.06.2018 bol v omeškaní 260 dní, so sumou 3.000 eur
splatnou 30.06.2018 bol v omeškaní 276 dní, so sumou 3.000 eur splatnou 30.06.2018 bol v omeškaní

283 dní, so sumou 84 eur splatnou 30.06.2018 bol v omeškaní 379 dní, so sumou 3.944 eur splatnou
31.12.2018 bol v omeškaní 195 dní, so sumou 4.028 eur splatnou 31.12.2018 bol v omeškaní 199 dní,
so sumou 4.030 eur splatnou 31.12.2018 bol v omeškaní 217 dní.

101. Odvolací súd má za to, že i odvolacia námietka žalovaného 1/ ohľadom uplatnenej výšky úrokov

z omeškania je dôvodná.

a. R 6/1998: Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96).

102. Etické hľadisko podnikania upravuje predovšetkým Obchodný zákonník tak, že predpokladá určitý
typ poctivého správania v rámci obchodnoprávneho vzťahu. Podľa ustanovenia § 265 Obchodného
zákonníka platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu. Zneužitie práva možno chápať ako snahu, resp. zámer jednej zmluvnej strany
výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Toto ustanovenie vyjadruje zároveň

zákaz šikanózneho výkonu práva, o ktoré ide vtedy, ak je právo vykonávané za účelom poškodzovania
iného subjektu. Šikanózny výkon práva však musí byť v prípade súdneho sporu preukázaný a dôkazné
bremeno zaťažuje poškodeného.

103. Čo sa týka všeobecnej úpravy etiky v podnikaní, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého akýkoľvek právny úkon alebo jeho časť, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatný. Obchádzanie
zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon
neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
abyzákondodržanýnebol.Obchádzaniezákonaspočívaivzámernompoužitíprostriedkov,ktorésamio

sebeniesúzákonomzakázané,alesvojimidôsledkamiodporujúzákonu.Tentojavsavprávnejodbornej
terminológii označuje ako konanie „in fraudem legis“ a predstavuje postup, keď sa niekto síce správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci.

104. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku vymedzil dobré mravy ako správanie

obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym
zásadám. Dobré mravy sú chápané ako určité nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých
spravodlivo uvažujúcich osôb.

105. Pojem dobré mravy je obsahovo širším pojmom ako zásady poctivého obchodného styku. Zásady

poctivého obchodného styku v podstate chápeme ako podmnožinu dobrých mravov. Znamená to, že ak
je nejaké konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemusí byť zároveň v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa môžu v praxi prekrývať s porušeniami zásad
poctivého obchodného styku. Konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
však nie je neplatné, ale je vylúčená jeho právna ochrana v prípade súdneho konania. Znamená to, že

podnikateľ sa nemôže úspešne domáhať takéhoto práva na súde. Posúdenie, či ide o zneužitie práva,
je výlučne vecou úvahy súdu, rozhodujúceho konkrétny spor.

106. Následky porušenia zásad poctivého obchodného styku je v konkrétnom prípade potrebné hľadať
najskôr v rámci úpravy špeciálnych skutkových podstát, ktoré obsahujú konkretizáciu poctivosti v

obchodnom styku. § 265 Obchodného zákonníka je priamo aplikovateľná norma, preto je v prípade
absencie vlastnej úpravy následkov porušenia poctivosti v obchodnom styku, potrebné vychádzať zo
všeobecnej maximy a takému výkonu práv nepriznať ochranu. V rozhodnutiach slovenských súdov je
možné stretnúť sa s uplatnením zásad poctivého obchodného styku vo vzťahu k dojednanej výške
zmluvnej pokuty, či úrokov z omeškania. „Ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá

zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno výkonu práva z takejto dohody priznať súdnu
ochranu. To znamená, že súd nemôže priznať úroky vo výške, ktorá by uvedeným zásadám odporovala,
i keď bola výška úrokov zmluvne dohodnutá. Podľa ústavného súdu ustanovenie § 265 Obchodnéhozákonníka však neobmedzuje súd priznať zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške, ktorá nie je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.“

107. Odvolací súd má za to, že požadované plnenie spočívajúce v uplatnenom nároku úroku z
omeškania, ktorý v zmysle dohody medzi účastníkmi mal predstavovať 0,4 % denne, čo je 146 %
ročne, nemôže požívať právnu ochranu. Hoci zákon v prípade v obchodných vzťahov pripúšťa zmluvnú
voľnosť, je potrebné zohľadňovať aj vyššie uvedené aspekty a to tú skutočnosť, či dojednaná výška
úrokov z omeškania nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a v rozpore s dobrými mravmi. Je

nepochybné, že úroky z omeškania predstavujú určitú sankciu za to, že si dlžník nesplnil svoju povinnosť
riadne a včas, ale je tiež potrebné skúmať, či nemá skôr šikanózny charakter. V právnej praxi dojednaná
výška úrokov z omeškania nad 30 % ročne predstavuje už rozpor s poctivým obchodným stykom, ale
je aj v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie úroku z omeškania vo výške 146 % ročne je šikanózne
a ďaleko za obvyklými dojednaniami o úrokoch z omeškania, ktoré sú v súlade s poctivým obchodným
stykom. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že žalovaní o výške úroku z omeškania

vedeli a ani tá skutočnosť, že zaplatenie kúpnej ceny mali dojednané na niekoľko rokov dopredu. Z
konkrétneho sporu je zrejmé, že hoci žalovaný s plnením meškal, čo odôvodňoval aj ďalším záväzkom
v súvislosti s úverom na nehnuteľnosť, v konečnom dôsledku si svoju povinnosť pokiaľ ide o zaplatenie
kúpnej ceny splnil (až na sumu 82 eur, ktorej splnenie nemá súd preukázané), preto i z tohto dôvodu sa
javí výkon práva žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a v rozpore s dobrými mravmi.

108. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 548/2014 zo dňa 17.
septembra 2014, ktorým Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa (hoci v danom prípade išlo o
dojednanie o úrokoch z omeškania až vo výške 1825 % ročne, ale aj napr. na Nález Ústavního soudu ČR
sp. zn. I.ÚS 728/10 ze dne 1. 7. 2010, ktorý zrušil rozhodnutie Mestského súdu a okrem iného uviedol:

109. „Pokud bývá v judikatuře zdůrazňováno, že porušení zásad poctivého obchodního styku při
uplatnění nároku na úrok z prodlení je nutno zkoumat ve vazbě na konkrétní okolnosti, na zásadu
řádného a včasného plnění závazků a že rozpor právního úkonu s dobrými mravy je třeba posuzovat v
každém případě individuálně, s přihlédnutím ke konkrétním okolnostem jednání účastníků v příslušném

období a k jejich tehdejšímu postavení, je samozřejmě taková úvaha potud správná, pokud sama výše
těchto úroků nemá spíše než motivační charakter právě charakter šikanózní. Částka, kterou je povinen
platit subjekt, jenž se dostane do prodlení, odpovídající úroku 182 % ročně, jako je tomu právě ve
zkoumaném případě, je již očividně (rovněž) za hranicí, kterou lze považovat podstatě a smyslu daného
institutu úroku z prodlení za adekvátní. Na tom nic nemění to, že úroky byly sjednány pro prvních 30

dnů prodlení ve výši 0,1 % a až následně pro delší prodlení byly sjednány úroky ve výši 0,5 %.

110. Důsledkem toho je hrubý nepoměr mezi vzájemnými povinnostmi stran, které mezi sebou vedly
spor. Žalobci tak bylo přiznáno tolik, kolik by zdaleka nemohl získat, uložil-li by vymáhanou částku u
kterékoli banky, a ani si nelze představit jinou investici, která by nabízela obdobný zisk. Jak již bylo

uvedeno, smysl úroku z prodlení lze nacházet v jeho motivační a sankční funkci, pokud se dlužník
ocitne v prodlení se včasným a řádným vrácením dluhu. I zde je však nutno - podle názoru Ústavního
soudu - dbát na zásadu přiměřenosti, jeden ze stěžejních principů ústavního soudnictví, dodržovaný v
demokratických právních státech, chápaný nikoliv pouze formálně, ale zejména materiálně (materiální
právní stát). Již odedávna, a to i v obchodním styku, platí ve slušné společnosti maxima "každému co

jeho jest"; ani zajištění tohoto smluvního nároku však nesmí být nadměrné. Je pochopitelné, že zcela
neúměrná výše úroků, a to i úroků z prodlení, může být oprávněně pociťována dotčeným subjektem jako
nespravedlivá, a to i bez ohledu na to, je-li v konkrétním případě pro něj likvidační či nikoliv. To přirozeně
musí být konfrontováno i z hlediska objektivního posouzení dané věci.

111. V této souvislosti je namístě poukázat např. i na judikát Nejvyššího soudu sp. zn. 21 Cdo 1484/2004,
s jehož závěry Ústavní soud souhlasí a který, ač má občanskoprávní charakter a vztahuje se na výši
smluvních úroků, a nikoliv úroků z prodlení, je v některých pasážích použitelný i pro daný případ.
Nejvyšší soud tam v příslušné právní větě mj. uvedl, že neodpovídá obecně uznávaným pravidlům
chování a vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu, aby dlužník

poskytoval věřiteli nepřiměřené nebo dokonce lichvářské úroky; podle Nejvyššího soudu nepřiměřenou,
a tedy odporující dobrým mravům, je zpravidla taková výše úroků sjednaná ve smyslu ustanovení §
658 odst. 1 občanského zákoníku, která podstatně přesahuje úrokovou míru v době jejich sjednáníobvyklou, stanovenou zejména s přihlédnutím k nejvyšším úrokovým sazbám uplatňovaným bankami
při poskytování úvěrů nebo půjček.".

112. Z citovaného textu plyne tehdy vyslovený právní názor Ústavního soudu, že je protiústavní sjednání
povinnostizaplatitúrokzprodlenívevýši0,5%denně,tj.182,5%ročně.ProtoÚstavnísoudvcitovaném
nálezu konstatoval porušení základního práva stěžovatelky na spravedlivý proces podle čl. 36 odst. 1
Listiny základních práv a svobod (dále též "Listina").“

113. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že dojednanie úrokov z omeškania vo výške
146%ročnejevrozporespoctivýmobchodnýmstykomavrozporesdobrýmimravmiapriznalžalobcovi
iba zákonný nárok na úroky z omeškania.

114. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nar. vlády č. 21/2013 Z. z., (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka

omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

115. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 150/2007, sp. zn. 32 Odo 174/2005:
Neplatnosť zmluvného dojednania o výške úrokov z omeškania neznamená zánik nároku žalobkyne na

zákonný úrok z omeškania (pokiaľ právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniklo), lebo tento nárok
zostal neplatným zmluvným dojednaním nedotknutý. Pokiaľ odvolací súd zamietol návrh na úhradu
úrokov z omeškania bez toho, aby posudzoval, či žalobkyni nevzniklo právo na náhradu zákonných
úrokov z omeškania, je jeho právne posúdenie v rozpore s hmotným právom, a preto nesprávne.

116. Podľa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, súd priznal žalobcovi nárok
na 8,5 % ročný úrok z omeškania z príslušnej omeškanej čiastky, ktorými bol v omeškaní od 31.12.2015
a 8 % ročne z príslušnej čiastky, ktorými bol v omeškaní od 30.06.2016). Pri takto stanovenej úrokovej
sadzbe omeškania činí nárok žalobcu podľa už vyššie uvedeného počtu dní omeškania žalovaného 1/

s plnením s príslušnou sumou celkom 2.054 eur + sumu 82 eur ako istinu (ktorú nemá odvolací súd
za uhradenú), čo je celkom 2.136 eur. Odvolací súd však priznal žalobcovi sumu 2.269,60 eur, keďže
odvolanie žalovaného 1/ smerovalo nad túto sumu a priznal tiež žalobcovi úrok z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 82 eur od 01.01.2019 do zaplatenia, nakoľko odvolací súd nemal za preukázanú
úhradu sumy 82 eur a príslušenstvo z nej.

117. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

118. S poukazom na vyššie uvedené iné právne posúdenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku I. s použitím § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
a v napadnutých častiach vo veci samej vo výroku II. a III. a aj v časti náhrady trov konania vo vzťahu

k žalovanému 2/ (výroku IV.) v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

119. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej v
napadnutej časti (výrok I.) zmenil, je v zmysle citovaného ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového
poriadku povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

120. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP má nárok na náhradu trov konania
tá strana sporu, ktorá je vo väčšej miere úspešnejšia a veľkosť jej úspechu v percentách predstavuje
rozdiel medzi trovami konania úspešnejšej strany a neúspešnejšej strany, aby sa mohlo o náhrade trovkonania rozhodnúť jedným výrokom. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca
svoju žalobou požadoval zaplatenie sumy istiny 41.416,69 eur a denný úrok z omeškania vo výške

0,4 % zo sumy 82 eur od 01.01.2019 do zaplatenia, čo do rozhodnutia odvolacieho súdu 30.11.2021
(1064 dní) predstavuje sumu 349 eur) tak 41.765,69 eur, pričom mu súd priznal sumu 2.269,60 eur a
úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 82 eur od 01.01.2019 do zaplatenia (čo do rozhodnutia
odvolacieho súdu je 19 eur), to je spolu 2.288,60 eur. Výpočet úspechu žalobcu je potom 2.288,60
eur /41.765,69 eur x 100, t. j. 5 %. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 5 % a neúspešný vo výške

95 % (čo predstavuje úspech žalovaného 1/). Po pomernom rozdelení trov konania, t. j. po odpočítaní
úspechu a neúspechu žalobcu, potom súd dospel k záveru, že žalovanému patrí náhrada trov konania
vo výške 90 % (95 % - 5 %), o ktorých v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musel
aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

121. Úspešný žalovaný 2/ má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní celom
rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,atosamostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

122. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).