Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/127/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514216639
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7514216639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Y.. B. O., narodený XX.XX.XXXX,
S. A. S., E. XX, zastúpeného W.. T. M., S. A. I. J., Ľ. Š. XX, proti žalovaným: 1/ Slovak Telecom a.s.,
so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpený JUDr. Augustín Tomáš, advokát, so
sídlom v Košiciach, Floriánska 16, 2/ KOREMA a.s., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 1, IČO: 35 838
809, o určenie neplatnosti časti zmluvy a zaplatenie 1.356,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.07.2020 sp. zn. 16C/274/2014 a dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.07.2021 sp. zn. 16C/274/2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.07.2020 č. k.
16C/274/2014-439 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.07.2021
č. k. 16C/274/2014-532, okrem výroku II., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.

O d m i e t a odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.07.2020 č. k.
16C/274/2014-439 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.07.2021
č. k. 16C/274/2014-532 vo výroku II., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a vo výroku,

ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 22.07.2020
č. k. 16C/274/2014-439 žalobu zamietol (výrok I.), návrh na prerušenie konania zamietol (výrok II.),
vyslovil, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok III.)

a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.07.2021 č.k. 16C/274/2014-532 súd konanie v časti o zaplatenie
sumy 1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa bude viesť pod sp. zn.
14C/88/2021.

3. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena

uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ v časti čl. II ods. 1 písm. b/, c/, e/, f/ je neplatná
z dôvodu nedostatočnej identifikácie a neurčitosti a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená
medzi žalovaným 1/ a 2/ v časti čl. II ods. 1 písm. d/ je neplatná z dôvodu obchádzania zákona arozporu s dobrými mravmi. Zároveň si žalobca uplatnil nárok voči žalovanému 1/ vo výške 1.356,50 €
s príslušenstvom.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou ako kupujúci prevzal nehnuteľnosti s ťarchami
vymedzenými v čl. V bod 5i-iii. Taktiež zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá bola uzavretá medzi
Slovak Telecom a.s. a vtedajším kupujúcim (a následným predávajúcim) KOREMA a.s. vymedzuje
predmet vecného bremena veľmi široko podľa ust. § 151n a nasl. OZ v čl. II ods. 1 písm. a/ - h/ zmluvy.
Žalovaní sa dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. Podľa žalobcu ide o veľmi hlboký

zásah do vlastníckeho práva a široké obmedzenie vlastníctva, resp. dispozičného práva vlastníka, čo
v značnom rozsahu vylučuje vlastníka nehnuteľnosti, napr. aj z užívania niektorých miestností stavby a
značne ho obmedzuje aj v užívaní pozemku.

5. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 17.12.2009 žalobca so žalovaným 2/ uzavreli
kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. a

to parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 702 m2, parcela č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 171 m2, stavba súpisné číslo XXX, stojaca na pozemku parcela č. XXX/X -
automat. telefónna ústredňa. Kúpnou zmluvou žalobca prevzal nehnuteľnosti s ťarchami vymedzenými
v článku V. bod 5i-iii. Podľa žalobcu spor bol vyvolaný neochotou žalovaného 1/ komunikovať o nárokoch
žalobcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy, teda z kúpnej zmluvy a zo zmluvy o zriadení vecného bremena.

Žalobca nadobudol zaťaženú nehnuteľnosť, avšak vzhľadom na rozsah ako je definované upravené
vecné bremeno sú určité problémy a žalobca má záujem komunikovať so žalovaným 1/ s cieľom
úpravy vzájomných práv vyplývajúcich z uvedeného vecného bremena, teda, že žalovaný 1/ sa bude
podieľať na úhrade výdavkov, ktoré vznikajú v súvislosti s prevádzkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorá
je zaťažená vecným bremenom. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobca mu doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy

o vynaložených nákladoch, hoci mu táto povinnosť vyplýva a pokiaľ ide o určovací výrok, žalovaný
1/ má za to, že na takomto návrhu žalobca nemá naliehavý právny záujem. Žalobca kúpil zaťaženú
nehnuteľnosť, súhlasil s vymedzením rozsahu vecného bremena a pokiaľ ide o náklady, ktoré by
mala oprávnená z vecného bremena platiť, tieto neboli nijako preukázané ani uplatnené. Žalovaný 2/
konštatoval, že zmluvu uzavrel so spoločnosťou Slovak Telecom, musel prijať ponúknuté zaťaženie

každej nehnuteľnosti, keďže každá ponuka na nehnuteľnosť bola s ťarchami. Nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetom kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom odpredali za nižšiu sumu ako oni kúpili od žalovaného
1/. Poukázal na to, že bol zohľadnený stav nehnuteľnosti, teda stavby, ktorá nemala veľkú hodnotu pri
výmene pozemku, pričom žalobca bol oboznámený so stavom nehnuteľnosti aj s rozsahom zaťaženia,
teda vecným bremenom.

6. Podaním doručeným súdu 09.07.2020 žalobca podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že
podaním zo dňa 21.05.2020 podal prostredníctvom advokáta proti uzneseniu Okresného súdu Košice
- okolie č. k. 16C/274/2014-420 zo dňa 05.03.2020 ústavnú sťažnosť, ktorá bola Ústavnému súdu SR
doručená26.05.2020.Zuvedenéhodôvodužiadal,abysúdvsúlades§162ods.1písm.a/CSPkonanie

prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti. Okresný súd uznesením zo
dňa 05.03.2020 nepripustil zmenu žaloby a tým podľa jeho názoru zasiahol do jeho základných práv a
porušil jeho právo na spravodlivý proces. O posúdení otázky porušenia práva môže rozhodovať jedine
Ústavný súd SR na základe jeho podanej ústavnej sťažnosti. Ďalším dôvodom je predísť zbytočným
prieťahom v súdnom konaní, teda hospodárnosť konania.

7. Právne vec posúdil podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 80 O.s.p. v znení
účinnom do 30.06.2016 a § 137 písm. c/ CSP.

8.Dospelkzáveru,žežalobcanemánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Súdkonštatoval,

že naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP
(predtým § 80 písm. c/ O.s.p.), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci
rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni spory
medzi stranami. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia,

a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak,
že právny záujem musí mať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Podľa koncepcie CSP je možné žalovať neplatnosť právnej
skutočnosti len vtedy, ak sa to priamo prejaví v právach a povinnostiach strany sporu a nesmie sateda jednať o riešenie prípadnej medzitýmnej otázky. V záujme zachovania právnych účinkov úkonov
vykonaných v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP (§ 420 ods. 2 CSP), súd prípustnosť
podanej žaloby posudzoval podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Z podanej žaloby a doposiaľ vykonaného

dokazovania nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na žiadanom určení neplatnosti zmluvy o
zriadení vecného bremena a to v časti čl. II 2 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/. Prípadný úspech žalobcu
v tomto konaní nezmení jeho právne postavenie a vyhovenie žalobe by nemohlo priniesť žiadne
konečné právo žalobcovi, nanajvýš by mohlo byť prostriedkom pre ďalšie súdne konania, čo je v
zásade neprípustné. Existencia naliehavého právneho záujmu nebola v konaní preukázaná, preto súd

žalobu bez posudzovania jej dôvodnosti zamietol. Pre úplnosť dodal, že súčasná procesná úprava
sporového konania pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti právnej skutočnosti (tou je aj zmluva o zriadení
vecného bremena) len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Úmyslom zákonodarcu
bolo vylúčiť žaloby o určenie neplatnosti právnej skutočnosti s výnimkou toho, kde to zákon vyžaduje.
Výslovným záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a

míňajú sa účelu žaloby určovacej. Dôvodnosťou žaloby sa už nezaoberal.

9. S poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm. a/, ods. 2 a ods. 3 CSP súd zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania, pretože nevzhliadol dôvody na obligatórne prerušenie konania podľa § 162 ods. 1
písm.a/CSPaozamietnutínávrhurozhodolspolusrozhodnutímvovecisamej.Konštatoval,žekonanie

pred ústavným súdom nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre tento
spor a povinnosťou súdu je eliminovať návrhy na prerušenie konania, ktoré sú absolútne bezdôvodné,
ako je v tomto prípade. Súd preto návrh na prerušenie konania po podaní sťažnosti na ústavný súd
zamietol.

10.Ohľadnenávrhunaodročeniepojednávaniastanovenéhonadeň22.07.2020súduviedol,žežalobca
nesplnil povinnosť bezodkladného oznámenia prekážky a žiadosti o odročenie pojednávania, a preto
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu
doručená krátko predtým, než súd vo veci začal pojednávať. S poukazom na ust. § 183 ods. 3 CSP je
strana povinná oznámiť súdu dôvod, pre ktorý žiada odročiť pojednávanie bezodkladne potom, čo sa o

ňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutímnavšetkyokolnostimohlapredpokladať.
Zástupca žalobcu poukázal na to, že má zdravotné problémy a od vzniku pandémie sa nezúčastnil
pojednávania. Za tejto situácie mohol zástupca súdu oznámiť túto okolnosť už 15.07.2020, kedy bol na
ošetrení.

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ bol v konaní
plne úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, v odôvodnených, účelných a
preukázanýchvýdavkov.Žalovanému2/žiadnetrovynevznikli,pretomunáhradutrovkonanianepriznal.

12. Dopĺňacím rozsudkom súd rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.356,50 € s

príslušenstvom z dôvodu, že odvolací súd vrátil predčasne predloženú vec súdu prvej inštancie s tým,
že predmetom sporu je aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.356,50 € s príslušenstvom, o ktorom
súd prvej inštancie nerozhodol ani ho v rozhodnutí neodôvodnil. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s osobitne uplatneným nárokom na zaplatenie určitej sumy. Citujúc ust. § 180
CSP súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného 2/. Žalobca zotrval na podanej žalobe v tejto časti

a žalovaný 1/ trval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Po citácii ust. § 166 ods. 2
CSP a vzhľadom na splnenie zákonných podmienok súd doplnil rozsudok a konanie v časti o zaplatenie
1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie.

13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd v zmysle §
389 ods. 2 CSP zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 16C/274/2014-420 zo dňa 05.03.2020,
ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo a podané odvolanie v značnom rozsahu smeruje k
nepripusteniu zmeny žaloby a napadnuté uznesenie má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ktoré vo

svojom odvolaní aj špecifikuje. Zároveň požadoval, aby o trovách v odvolacom konaní rozhodol súd
prvej inštancie po vrátení veci v novom rozhodnutí.14. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z procesného dôvodu, a to z dôvodu
neexistencie naliehavého právneho záujmu, preto sa už nezaoberal dôvodnosťou žaloby. Rovnako súd
prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania z dôvodu, že nevzhliadol dôvody na obligatórne

prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže konanie pred ústavným súdom nie je
konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre tento spor. Poznamenal, že ide
o skúmanie otázky, či nepripustenie zmeny žaloby uznesením súdu v tomto konaní bez riadneho
odôvodnenia súdom nebolo svojvoľné a arbitrárne, ktorou zmenou práve za účelom odstránenia
všetkých pochybností na základe toho istého skutkového základu malo dôjsť k zmene z určovacieho

žalobného petitu na žalobný petit na uloženie povinnosti. Ide o spor na ochranu vlastníckeho práva pred
neoprávneným, resp. neprimeraným a hrubým zásahom do ústavného práva žalobcu. Je nesporné,
že pred rozhodnutím o merite veci práve otázka pripustenia zmeny žaloby mohla mať význam pre
tento spor, v ktorom sa od roku 2014 do 2018 prakticky nekonalo. Ak súd zamietol žalobu z dôvodu
neexistencie naliehavého právneho záujmu po 6 rokoch od uplatnenia práva, pritom zmenu žaloby
nepripustil a zamietol aj návrh na prerušenie konania, tak vôbec nie je možné sa tu zmieniť o efektívnosti

a hospodárnosti konania a je možné s istotou konštatovať, že zbytočné prieťahy v konaní nespôsobil
žalobca. Odvolanie podáva najmä z dôvodu porušenia jeho procesných práv v konaní, v ktorom
minimálne štyri roky od podania žaloby sa prakticky nekonalo, respektíve okrem výmeny vyjadrení a
doložení listín fotodokumentácie a mapových podkladov sa nepojednávalo, a naviac súd prvej inštancie
zrejme v snahe rýchlo ukončiť vec jeho návrh na zmenu žaloby, v ktorom jednoznačne vymedzil

a precizoval žalobný petit svojim uznesením nepripustil, a to bez náležitého odôvodnenia, pričom
zmena žaloby vychádza z toho istého skutkového základu ako žaloba v znení z 27.06.2019 a nemá
vplyv na zmenu dokazovania v inom smere, ale v smere, v ktorom dokazovanie počas šesťročného
obdobia nebolo náležite vykonané a vzhľadom na procesné rozhodnutie súdu dôkazy neboli vôbec ani
vyhodnotené. Unáhlené rozhodnutie nemôže ísť na úkor spravodlivého súdneho procesu. Súd prvej

inštancie nepripustil zmenu žaloby a neprerušil konanie z dôvodu podania ústavnej sťažnosti na Ústavný
súd SR proti uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby a rozhodol bez účasti žalobcu a zástupcu na
pojednávaní napriek riadnemu a neodkladnému ospravedlneniu po tom, ako sa zástupca dozvedel o
zdravotnej prekážke.

15. Pokiaľ ide o nepripustenie zmeny žaloby, súd o nej rozhodol osobitným uznesením a táto
otázka a nesprávny postup má dopad aj na posúdenie dôvodnosti odvolania voči napadnutému
rozsudku. Keďže súd prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby rozhodol osobitným uznesením a
nie výrokom v napadnutom rozsudku, na ochranu svojho práva z dôvodu právnej istoty bol nútený
sa obrátiť so sťažnosťou na Ústavný súd SR a je toho názoru, že odvolací súd ako obvykle v

rámci odvolacieho konania by sa mal vysporiadať aj s touto inak rozhodujúcou procesnou otázkou.
Žalobca vyslovil názor, že okresný súd arbitrárnym, neodôvodneným a svojvoľným rozhodnutím bez
zákonného dôvodu nepripustil zmenu žaloby inak podanej na podnet súdu, za danej skutkovej a právnej
situácie podrobne popísanej nižšie tohto odvolania došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do
dispozičného oprávnenia žalobcu a tým aj k odopretiu spravodlivosti v dlhotrvajúcom sporovom konaní,

v ktorom výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť a jednoznačne sú podkladom aj na konanie o
zmenenej žalobe, a konanie o zmenenej žalobe nepredpokladá ďalšie dlhotrvajúce dokazovanie ani za
situácie viacročnej nečinnosti súdu, ale iba právne posúdenie veci. Žalobca konštatoval, že zákonom
vymenované dôvody podľa § 143 CSP na nepripustenie zmeny žaloby tu neboli a nie sú. Žaloba
nebola zjavne nedôvodná, keďže sa o žalobe viedlo konanie viac rokov a ani po novej úprave CSP

nebola žaloba počas šesť rokov z dôvodu neodstrániteľných nedostatkov odmietnutá, ale ani zamietnutá
z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určenie neexistencie práva. Zastáva názor,
že na určenie neplatnosti zmluvy naliehavý právny záujem je vždy daný, ak sa to týka práv, ktoré
sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Napriek tejto skutočnosti teda, že žaloba aj na určenie bola
dôvodná a za účelom odstránenia všetkých pochybností zmenou žaloby malo dôjsť ku zmene z určenia

čiastočnej neplatnosti úkonu na uloženie povinnosti, teda plnenie. Z podania žalobcu nesporne vyplýva,
že ide o zmenu žaloby z určenia neplatnosti niektorých častí zmluvy o zriadenie vecného bremena, na
uloženie povinností žalovanému 1/ za účelom odstránenia nedostatkov v zápisovom konaní v katastri
nehnuteľností a najmä za účelom odstránenia právnej neistoty, pokiaľ ide o rozsiahle vecné bremeno
k pozemkom a časti stavby a totálne obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcu

bez geodetického zamerania a poskytnutia náhrady. Teda zmena žaloby vychádzajúca z toho istého
skutkovéhozákladuužnebolaourčení,akotonesprávneazavádzajúcouvádzaodôvodnenieuznesenia
súdu prvej inštancie, ale o uloženie povinnosti teda plnení. Žalobca uviedol, že podal k veci obsahovo
rozsiahle vyjadrenie, ktorým náležite odôvodnil zmenu žaloby a to v podaní z 23.07.2019, poukázalna to, že súd nerozhodol o podanom návrhu na zmenu žaloby. Okresný súd mal rozhodnúť o zmene
žaloby na pojednávaní prv dňa 24.10.2018, alebo na pojednávaní 27.06.2019. Súd však ani na tomto
pojednávaní nerozhodol, iba vyslovil svoj právny názor a uložil lehotu 30 dní podať stanovisko k veci

a zvážiť žalobný návrh a vytýčil termín pojednávania na 05.09.2019. Ak bol toho názoru, že naliehavý
právny záujem na určenie práva tu nie je, mal vo veci už rozhodnúť. Nestotožnil sa s odôvodnením
uznesenia, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby a poukázal na riadne odôvodnené uznesenie. Žalobca
uviedol, že naliehavý právny záujem dostatočne preukázal ako to vyplýva z odôvodnenia, poukázal na
rozhodovaciu prax súdov, vzhľadom na rozporné názory a najmä predbežný názor súdu žalobu v znení

z 27.06.2019 svojim podaním zo dňa 23.07.2019 zmenil, ktorú zmenu však súd prvej inštancie bez
náležitého odôvodnenia nepripustil. Uviedol, že tu bol iný zámer a nie zámer odstrániť právnu neistotu
a odstrániť rozpor medzi stranami sporu. Poznamenal, že vecné bremeno pokiaľ ide o uložené káblové
vedenie, motor generátor, vstup, prechod a prejazd cez pozemok pešo a motorovým vozidlom aj toho
času je bez vyznačenia geometrickým plánom, teda bez vkladuschopnej listiny, keďže žalovaným 1/
vykonané farebné vyznačenie na katastrálnej mape nespĺňa náležitosti vkladuschopnej listiny a nie je

záväznoulistinounaúčelvecnéhobremenaanajmänazápisvecnéhobremenavkatastrinehnuteľností.
Uviedol, že podaním zo dňa 23.07.2019 doručeným 26.07.2019 podal návrh na zmenu žaloby v znení,
ktoré citoval. Z uvedeného návrhu nesporne vyplýva, že v danom prípade nejde o zmenu žaloby na
určenie neplatnosti vecného bremena v rozsahu, ako to obsahoval petit žaloby zo dňa 16.09.2014
so spresnením z 07.11.2014 a ďalšie neskoršie úpravy a zmeny zo dňa 23.10.2018 a 03.06.2019, o

ktorých zmenách súd nerozhodol ani nezaslal žalovaným stranám sporu, ale ide o zmenu žaloby vo
vymedzenom rozsahu z určovacieho petitu na uloženie povinností ako najúčelnejší a najhospodárnejší
právny prostriedok na ochranu práva sťažovateľa s cieľom predísť vyvolávaniu ďalších zbytočných
sporov po márnom uplynutí 6 rokov od podania žaloby. Následne odôvodnil, čo bolo jedným, ale
podstatným dôvodom okrem podnetu súdu z pojednávania za 27.06.2019, ktorý ho viedol k zmene

žaloby, a čo následne citoval. Zdôvodnil zmenu žaloby z právneho ako aj zo skutkového hľadiska.
Uviedol,ženováprocesno-právnaúpravapredstavujeprecizáciuinštitútuzmenyžalobyoprotidoterajšej
právnej úprave. Za zmenu žaloby sa nepovažuje len zmena žalobného návrhu, ale aj akékoľvek zásahy,
doplnenie, upresnenie uplatneného nároku alebo skutočnosti, o ktoré žalobca uplatnený nárok opiera.
Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe.

Okresný súd však v konaní od spresnenia petitu žaloby zo dňa 07.11.2014 a po ďalších zmenách
(23.10.2018 a 03.06.2019) nerozhodol. Rozhodol 05.03.2020 iba o návrhu zmeny žaloby z 23.07.2019.
Uviedol, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o spresnení aj uplatnených zmenách žaloby. Je podstatné,
že po skutkovej stránke vo všetkých prípadoch išlo o tú istú žalobu so spresním petitu a žaloba bola
opretá o tie isté dôkazy od samého začiatku konania a ktoré boli podkladom pre konanie o zmenenej

žalobe o určenie prípadne aj o uloženie povinností na plnenie. Žalobca poukázal na to, že odôvodnenie
uznesenia, ktorým súd nepripustil žalobu je v rozpore s obsahom zmeny žaloby, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že novou výrokovou časťou petitu sa nedomáha určenia neplatnosti časti zmluvy o zriadení
vecného bremena, ale o uloženie konkrétnej určenej povinnosti zabezpečiť geometrický plán. Žalobca
sa nestotožnil ani s právnym zhodnotením uznesenia o nepripustenie zmeny žaloby, uviedol, že súd

nepripustí zmenu žaloby, iba ak výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o
zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol
vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Na iné dôvody zákon nepamätá. Žalobca poukázal na to,
že súd prvej inštancie nerozhodol o každej uplatnenej zmene návrhu, čím konanie do rozhodnutia od
26.07.2019 do 05.03.2020 zaťažil vadou. Naviac súd za daných okolností, ak nerozhodol o pripustení

zmeny žaloby včas, mal rozhodnúť o nepripustení zmeny žaloby v konečnom rozsudku. Žalobca
poukázal na to, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný petit. V ňom žalobca
uvádza, o čom má súd rozhodnúť a ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze, o čom má rozhodnúť. Súd na návrh na zmenu žaloby reagoval uznesením, ktorým zmenu
žaloby nepripustil, a ktoré rozhodnutie ústavne akceptovateľným spôsobom teda riadne neodôvodnil.

Jeho odôvodnenie nevystihuje podstatu rozhodnutia, dôvody zmeny žaloby a dokonca je v rozpore
s odôvodnením návrhu žalobcu, a preto napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné a arbitrárne.
Poukázal na to, že nepripustením zmeny žaloby bez náležitého odôvodnenia došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom a uvedené mohlo ovplyvniť aj hmotno-právnu stránku veci. Keďže súd prvej inštancie
o návrhu na zmenu žaloby rozhodol osobitným uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, z

dôvodu právnej istoty bol nútený podať ústavnú sťažnosť, ktorá skutočnosť bola dôvodom aj na jeho
návrh na prerušenie konania. Vzhľadom na uvedené, že súd prvej inštancie medzičasom o žalobe
rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní a návrh na prerušenie konania zamietol, a s problematikou
nepripustenia zmeny žaloby sa v napadnutom rozsudku bližšie nezaoberá, žalobca navrhol odvolaciemusúdu, aby sa s touto zásadnou procesnou otázkou vysporiadal v rámci odvolacieho konania, keďže už
samotný tento dôvod je na zrušenie rozsudku a napadnuté uznesenie má vady podľa § 365 ods. 1 CSP.

16. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby a o právne posúdenie naliehavého právneho záujmu, žalobca
poukázal na to, že sa domáhal určenia neplatnosti špecifikovaných častí zmluvy o vecnom bremene
z dôvodu nejasnosti, neurčitosti, bez geodetického zamerania prechodu a prejazdu cez pozemok
zaťažený vecným bremenom a zároveň žaloval žalovaného 1/ na zaplatenie, teda peňažné plnenie, nie
z titulu náhrady za vecné bremeno, ale z titulu náhrady za služby spotrebované pri výkone vecného

bremena. Žalobu súd zamietol ako celok iba z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu, o
osobitne uplatnenom nároku na zaplatenie výrokom nerozhodol ani ho neodôvodňuje. Teda s týmto
nárokom súd prvej inštancie sa nevysporiadal, o osobitne uplatnenom nároku na zaplatenie určitej sumy
aninerozhodol,aanitentonároknevylúčilnasamostatnékonanie.Podľanázoružalobcuotomtonároku,
za ktorý osobitne zaplatil aj súdny poplatok mal súd rozhodnúť samostatným výrokom, rozhodnutie
odôvodniť, keďže tento nárok nemá nič spoločné s naliehavým právnym záujmom na určení, alebo vec

prípadne mal vylúčiť na samostatné konanie. Pri uplatnení tohto nároku vychádzal žalobca z toho, že
nárok na náhradu za vecné bremeno nemá, keďže jeho právny predchodca sa dohodol účelovo so
žalovaným 1/ o bezodplatnosti a kupujúcemu bola táto podmienka v rámci verejnej súťaže ľahostajná.
Žalobca má za to, že vo vzťahu k určovaciemu petitu dostatočne zdôvodnil aj naliehavý právny záujem,
ktorýoprelajorozhodovaciupraxsúdov.Vžalobezodňa16.09.2014odôvodnilnaliehavýprávnyzáujem

citáciou rozhodnutia R-17/1972. Uviedol, že ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne iná žaloba. Viď rozhodnutie
NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996. Rovnako aj v poslednom vyjadrení k
veci z 27.06.2019 a návrhu na zmenu žaloby z 23.07.2019 odôvodnil naliehavý právny záujem na žalobe
v závere podania. V uvedenom podaní uviedol, že aj podľa rozhodnutia NS SR „ak sa vecné bremeno

zriadené in rem má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy týkať nie celej nehnuteľnosti ale len jej
časti (viď zmluva a kópia katastrálnej mapy č. 418/2006 z 15.02.2006), ktorá má mať v dôsledku toho
odlišný právny režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k
sporom o rozsah vecného bremena (rozsah práva vstupu, prechodu a prejazdu a konkrétna časť, kde
je a má byť zariadenie umiestnené) a to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného

bremena, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, bez ohľadu na to, kto
bude v budúcnosti vlastníkom nehnuteľnosti, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (porovnaj
R-50/1985). V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom
bremenedôslednelokalizovaná,identifikovanáaindividualizovaná.Požadovanýstupeňurčitostiprejavu
vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne,

pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených.
Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena
vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu“. Z kúpnej zmluvy
zroku2007aňousúvisiacejzmluvyozriadenívecnéhobremenavyplýva,žezriaďovanévecnébremeno
sa malo týkať len časti povinných nehnuteľností, pokiaľ ide o pozemok aj pokiaľ ide o stavbu. Vyplýva

to z vyznačenia na kópii katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou zmluvy a operátu katastra. Tento rozsah
však presne geometricky nebol vyznačený ani pokiaľ ide o právo prechodu a prejazdu cez pozemok
(bez práva vstupu na pozemok), ani pokiaľ ide o umiestnenie a prevádzku telekomunikačných vedení na
pozemok (bez práva vstupu na pozemok), ani pokiaľ ide o práva dočasného umiestnenia a prevádzky
mobilného motorgenerátora na pozemku s právom vstupu na pozemok. Bez vyznačenia časti pozemku,

kde majú byť umiestnené zariadenia, oprávnený by mohol umiestniť tieto zariadenia hocikde, a za takej
situácie by mohol realizovať právo prechodu a prejazdu aj bez práva vstupu na pozemok, ale hociktorým
smerom a rozsahu. V čl. II zmluvy o zriadení vecného bremena z 25.09.2007 sa vtedajší kupujúci
(žalovaný 2/) zaviazal umožniť predávajúcemu (žalovaný 1/), ktoré povinnosti prevzal žalobca kúpnou
zmluvou zo dňa 17.12.2009 uzavretou žalovaným 2/, právo vecného bremena v rozsahu dohodnutom

v čl. II zmluvy. V čl. I zmluvy sa iba označujú nehnuteľnosti v k. ú. W. pozemok parc. č. XXX/X, . druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 702 m2 a stavba súp. č. XXX stojaca na pozemku parc.
č. XXX/X, popis stavby automat. telef . ústr., ktoré povinný z vecného bremena nadobudol do vlastníctva
nazákladekúpnejzmluvy,ktorájespísanánajednejlistinestoutozmluvouozriadenívecnéhobremena,
s oprávneným z vecného bremena sa dohodli na zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

v rozsahu uvedenom v čl. II tejto zmluvy o zriadení vecného bremena. Teda rozsah vecného bremena
mal byť vymedzený podľa dohody v čl. II zmluvy, ale právny režim nebol geodeticky zameraný a graficky
vyznačený v geometrickom pláne. Táto časť nehnuteľnosti nebola v zmluve ani slovne špecifikovaná
tak, aby tento bod zmluvy vykazoval znaky právneho úkonu určitého. V zmluve nie je zrejmé, čo saprávom prechodu a prejazdu cez pozemok rozumie, a konkrétne o ktoré plochy a akého rozsahu ide
ako napr. pri popise bremena k stavbe. Táto skutočnosť vedie k neurčitosti čl. II ods. 1 písm. b), e), f)
zmluvy o zriadenie vecného bremena z 25.09.2007 a zakladá absolútnu neplatnosť v týchto častiach

daného právneho úkonu. Rovnako slovné vymedzenie časti nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená
vecnýmbremenom,niejepostačujúcanavkladdokatastra.Kdôvodnostižalobyourčenieapreukázanie
naliehavého právneho záujmu žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2010
sp. zn. 6Cdo/179/2010, uznesenie NS SR z 22.09.2010 sp. zn. 5Cdo/56/2009, rozsudok NS SR z
30.11.1998 sp. zn. 5Cdo/60/98 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000. Žalobca

zotrval na názore, že jednoznačne preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca
poukázal na to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré je obmedzené právom vecného bremena
aj pokiaľ ide o pozemok a stavbu v takom rozsahu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vlastne nemôže
ani realizovať, teda je nesporné, že zamedzením výkonu vlastníckeho práva právom zodpovedajúceho
vecnému bremenu zo strany žalovaného 1/ sa stalo jeho právo ohrozené, ba až porušené, keďže ho
nemôže riadne vykonávať. Zmluva o zriadení vecného bremena je v niektorých podstatných častiach

nejasná, neurčitá a vyvolávajúca možnosť rôzneho výkladu. Z podanej žaloby v znení jej úprav a zmien
je zrejmé, že sa domáha určenia neplatnosti vecného bremena in rem, teda sa domáha určenia svojho
práva, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností SR, a preto je daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Neistotu žalobcu nie je možné odstrániť inak ako určovacou žalobou o neplatnosť
časti zmluvy a rozhodnutie o žalobe odstraňuje právnu neistotu a vytvára pevný základ pre odstránenie

spornosti. Pokiaľ ide o názor žalovaného 1/ v súvislosti s neexistenciou geometrického plánu, k tomu sa
vyjadril v podaní z 01.03.2016. Uviedol, že slovne a graficky nedostatočne vymedzený rozsah vecného
bremena, a naviac na neobmedzenú dobu bez náhrady, je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd,
ústavou a dobrými mravmi vyjadrenými v § 3 OZ a to rovnako pokiaľ ide o pozemok, aj pokiaľ ide o
nebytové priestory. Následne žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2009,

na ktorý poukázal aj žalovaný 1/. Problematiku naliehavého právneho záujmu komplexne rieši najmä
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/V/11/2019 z 11.12.2019, z ktorého následne žalobca
citoval.

17. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na prerušenie konania je presvedčený, že vzhľadom na predmet

sporu a za stavu, že súd prvej inštancie zamietol návrh na zmenu žaloby osobitným uznesením,
proti ktorému odvolanie zákon nepripúšťa, za ktorej situácie bol nútený podať na ochranu svojho
práva ústavnú sťažnosť, za týchto okolností návrhu na prerušenie konania súd mal vyhovieť a to
buď z obligatórneho alebo fakultatívneho dôvodu. Je si vedomý toho, že posúdenie tejto otázky patrí
do kompetencie súdu, a proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie zákon

nepripúšťa, ale odvolací súd by sa mal aj s touto problematikou vo vzťahu k predmetu sporu a vzhľadom
na konkrétne okolnosti v rámci odvolacieho konania vysporiadať. Otázku zmeny žaloby a jej zamietnutie
považuje za rozhodujúcu otázku, ktorá môže mať dopad na hmotnoprávnu stránku veci, a preto aj
prerušenie konania za týchto okolností by bolo dôvodné.

18. Následne sa žalobca vyjadril k posúdeniu žiadosti na odročenie pojednávania. Uviedol, že zástupca
žalobcu má 70 rokov, nemohol sa zúčastniť na pojednávaní, bez zbytočného odkladu informoval o tom
súd a následne do času pojednávania predložil súdu aj doklady potvrdzujúce prekážku zúčastniť sa
pojednávania zo zdravotných dôvodov. Zástupcu vo veci zložitej právnej problematiky z dôvodu krátkosti
času už nebolo možné zabezpečiť. Právny zástupca podal v piatok 17.07.2020 do pošty doporučene

oznámenie, ktoré súdu bolo zrejme doručené 20.07.2020. Žalovaný je zastúpený advokátom, ktorý sídli
hneď vedľa súdnej budovy. Pojednávanie malo byť dňa 22.07.2020, do ktorého termínu bolo zaslané
súdu aj lekárske potvrdenie. Dňa 15.07.2020 ešte nebolo isté, či zástupca bude schopný sa zúčastniť
pojednávania alebo nie. Nie je v súlade so skutočnosťou, že by podmienky na odročenie pojednávania
neboli splnené aj pokiaľ ide o prvú podmienku, t. j. nemožnosť sa dostaviť na pojednávanie, ako aj druhú

podmienku, že vzhľadom na vec, akútnu chorobu zástupcu a krátkosť času nebolo možné od strany
sporu alebo od zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Poukázal na čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, Listinu základných práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

19. Žalobca následne poukázal na charakteristiku jednotlivých odvolacích dôvodov. Záverom uviedol,
že v právnej praxi za dôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nepripustením zmeny žaloby beználežitého odôvodnenia, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a uvedené mohlo ovplyvniť aj
hmotnoprávnu stránku veci. Súd prvej inštancie tým, že zamietol žalobu o určenie z dôvodu neexistencie
naliehavého právneho záujmu, jednoznačne pochybil a dospel k tomuto záveru z dôvodu nesprávneho

právneho záveru, čím porušil okrem práva na spravodlivý proces aj princíp právnej istoty. Ostatné
pochybenia súdu, pokiaľ ide o neodročenie pojednávania a zamietnutie návrhu na prerušenie konania,
ponechal na posúdenie odvolaciemu súdu, keďže ide o otázky, voči ktorým odvolania nie sú prípustné,
ale podliehajú súdnej kontrole zákonnosti.

20. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z rozsiahleho odvolania podaného
zástupcom žalobcu vyplýva, že žalobca namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu malo
byť znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento nesprávny procesný postup vidí v tom, že súd nepripustil zmenu
žaloby, ktorú navrhoval žalobca vo svojom podaní dňa 23.07.2019. Žalovaný 1/ poukázal na to, že zo
znenia § 389 ods. 2 CSP vyplýva, že podľa tohto ustanovenia môže odvolací súd zrušiť odvolaním

napadnutérozhodnutievovecisamejazároveňzrušiťajprávoplatnéuznesenie,ktorémupredchádzalo,
ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 CSP. Podľa uvedeného ustanovenia odvolanie proti
rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolaciemu súdu je potrebné preukázať

vecnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom
odvolateľ tvrdí, že je postihnuté niektorou z odvolacích vád. Zároveň táto vada musí mať vplyv na
vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia. Žalovaný 1/ uviedol, že je na posúdení odvolacieho súdu, či
porušenie práva žalobcu súdom prvej inštancie bolo tak závažné, že odôvodňuje zrušenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho uznesenia. Konkrétne pochybenie súdu musí

byť hodnotené v kontexte celého konania. Podľa názoru žalovaného 1/ namietané pochybenie súdu
v súvislosti s odôvodnením uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, hodnotené v kontexte celého
konania, ak by aj odvolací súd pripustil, že o pochybenie v skutočnosti ide, nemá takú intenzitu a taký
vplyv na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia, že by to malo viesť odvolací súd k rozhodnutiu
a zrušeniu prvostupňového rozsudku a uznesenia o nepripustení zmeny žaloby. Rozhodnutie súdu,

ktorým zamietol návrh na prerušenie konania považuje žalovaný 1/ za správne, nakoľko v danom
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre obligatórne prerušenie konania. Súd nemal dôvod
čakať na rozhodnutie ústavného súdu, keďže konanie na Ústavnom súde SR nie je konaním, v ktorom
by sa riešila otázka, ktorú nie je súd oprávnený riešiť v tomto konaní. Súd nemal dôvod čakať tiež
z dôvodu, že v sťažnosti namietané údajné pochybenie súdu prvej inštancie majúce za následok

žalobcom tvrdené porušenie ústavných práv, sú v prípade potreby odstrániteľné pred všeobecnými
súdmi v rámci odvolacieho konania. Z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že
ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom a ústavný
súd odmieta sťažnosti, ktoré namietajú porušenie ústavných práv, ktoré je možné odstrániť pred
všeobecnými súdmi, napr. v rámci odvolacieho konania. Čo sa týka argumentácie žalobcu o preukázaní

naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré
by už skôr netvrdil v rámci konania, preto vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaný 1/ poukazuje na
svoje písomné a ústne vyjadrenia v rámci konania pred súdom prvej inštancie a naďalej tvrdí, že
žalobný petit tak, ako bol naformulovaný zástupcom žalobcu nebol opodstatnený, nakoľko neslúžil
potrebám praktického života, spornosť neriešil, len by viedol k ďalším súdnym sporom. Preto ho súd

prvej inštancie vyzval a dal mu ešte poslednú možnosť, aby petit upravil, na čo bolo súdu doručené
vyjadrenie a návrh na zmenu žaloby zo dňa 23.07.2019, ktorý však žalobu neupravoval spôsobom,
ktorý by bol želateľný v danom spore, ale naopak pripustením navrhovanej zmeny žaloby by súd
pripustil petit, ktorý bol absolútne neprípustný, neurčitý a nevykonateľný. K návrhu na zmenu žaloby
zo dňa 23.07.2019 sa žalovaný 1/ vyjadril na pojednávaní dňa 05.03.2020. Rozhodovaciu prax súdov

v otázke preukázania, resp. odôvodnenosti naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby
uvádza žalobca vo svojom odvolaní v značnom rozsahu a z tejto súdnej praxe jednoznačne vyplýva,
že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu, a tiež či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom

ochrany jeho práva, či spornosť neodstraňuje alebo či len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné konanie. Žalovaný 1/ plne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
vyhovenie žalobe v danom prípade by nemohlo žalobcovi priniesť žiadne konečné právo, nanajvýš by
mohlo byť prostriedkom pre ďalšie súdne konanie, čo je v zásade neprípustné. Postup súdu v súvislostis nevyhovením návrhu na odročenie pojednávania dňa 22.07.2020 považuje žalovaný 1/ za správny a
plne súladný s § 183 CSP. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu je iba vo všeobecnej
rovine a nie je adekvátnym vyjadrením k odvolaniu žalobcu, a svoje odôvodnenie nekonkretizuje vo
vzťahu k namietaným a novým skutočnostiam, je v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou. Zastáva
názor, že pri posúdení prejednávanej veci je potrebné vychádzať predovšetkým z povahy a spornosti

práva, ktoré malo byť predmetom súdnej ochrany. Nemôže byť medzi stranami sporné, že v napadnutom
rozsudku súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou nepripustenia zmeny žaloby, o ktorom návrhu
rozhodol osobitným uznesením 05.03.2020. K uzneseniu, keďže sa nezúčastnili pojednávania, nebola
priložená zápisnica z pojednávania ani vyjadrenie žalovaného 1/, ako ani vyjadrenie žalovaného 2/ k
zmene žaloby, ktorá bola dostatočne jasná, určitá a náležite odôvodnená. Opätovne poukázal na svoje
podanie z 23.07.2019, v ktorom navrhol zmenu petitu žaloby a má za to, že dané podanie je určité

a vychádza z toho istého skutkového základu, teda to už nebola žaloba o určení ako to nesprávne a
zavádzajúco uvádza v odôvodnení uznesenia z 05.03.2020 súd prvej inštancie, ale najmä o uložení
povinností. Opätovne zdôvodnil, prečo toto uznesenie má vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a prečo
sa odvolací súd má zaoberať jeho zrušením. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem zotrval na svojom
odôvodnení v odvolaní.

22. Žalovaný 1/ v odvolacej duplike poukázal na to, že vo vyjadrení k odvolaniu sa vyjadril k zásadným
odvolacím námietkam žalobcu, a to k namietanému nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie, keď
súd nepripustil zmenu žaloby, ktorú žalobca navrhoval, neprerušil konanie po podaní sťažnosti na
Ústavný súd SR a neodročil pojednávanie, na ktorom rozhodol. Tiež sa vo svojom vyjadrení venoval

otázke žalobcom tvrdeného naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby. Nepovažoval za
potrebné uvádzať skutočnosti a právne argumenty, ktoré už uvádzal vo svojich písomných podaniach a
ústnych vyjadreniach v priebehu celého konania, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a odvolací súd má
možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalovaný 1/ počas celého konania vždy reagoval na argumenty žalobcu,
a to buď ústne na pojednávaní alebo v písomných vyjadreniach, a tak súdy poznajú jeho právny názor

na pôvodný určovací petit žaloby, ako aj navrhovaný petit žaloby na plnenie, ako aj na všetky zásadné
argumenty žalobcu. K žalobcom navrhovanému petitu z vyjadrenia 23.07.2019 sa žalovaný 1/ vyjadril na
pojednávaní05.03.2020.Zobsahukúpnejzmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremenauzavretejmedzi
žalovanými a z obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2/ vyplýva, že je to práve žalobca,
ktorý sa odmieta podriadiť existujúcemu zmluvnému a zákonnému stavu, a týmto súdnym konaním

sa snaží narušiť princíp právnej istoty, keďže spochybňuje platnosť dojednaného vecného bremena, s
ktorého obsahom bol riadne oboznámený a ku dodržaniu ktorého sa zaviazal v kúpnej zmluve uzavretej
medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným 2/ ako predávajúcim dňa 17.12.2009. V článku XII. ods. 6
tejto zmluvy vyhlásil, že zmluvu uzavrel slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, nie v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok a jej obsahu porozumel. Pokiaľ následne vyhodnotil realizovanú kúpnu kúpu

ako pre neho nevýhodný právny úkon, nie je možné snažiť sa následky svojho nesprávneho rozhodnutia
odstrániť určením neplatnosti zmluvy, ktorej ani nie je účastníkom.

23. V ďalšom podaní doručenom súdu 13.01.2021 žalobca zotrval na svojom odvolaní z 12.10.2020 proti
rozsudku v celom rozsahu aj pokiaľ ide o odvolacie dôvody a rovnako aj pokiaľ ide o obsah odôvodnenia.

Trval aj na svojom vyjadrení zo dňa 11.11.2020 k vyjadreniu žalovaného 1/ k odvolaniu. Trval na tom,
že žalovaný 1/ rovnako aj žalovaný 2/ sa nevyjadrili k písomnej zmene jeho žaloby a k vyjadreniu
zo dňa 23.07.2020 a nemal o tom k dispozícii žiaden listinný dôkaz, napríklad v podobe zápisnice z
pojednávania z 05.03.2020, keďže k uzneseniu súd prvej inštancie zápisnicu nepriložil, teda sa mu
odobrala možnosť vyjadriť sa k názoru žalovaného 1/ , ktorý údajne prezentoval na pojednávaní. V

ďalšom sa venoval otázke naliehavého právneho záujmu. Zároveň uviedol, že súd nerozhodol o celom
uplatnenom nároku, nakoľko v skutočnosti išlo o dva nároky v jednom podaní, a to o určenie neplatnosti
zmluvy o vecnom bremene a o nároku na zaplatenie z titulu nie náhrady za vecné bremeno, ale z
titulu náhrady za služby spotrebované pri výkone vecného bremena. Súd zamietol žalobu ako celok
iba z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu, osobitne o uplatnenom nároku na zaplatenie

1.356,50€aninerozhodol,anitoneodôvodnil,stýmtonárokomsasúdnevysporiadal,aninároknevylúčil
na samostatné konanie.24. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k podaniu žalobcu doručenému súdu 13.01.2021 uviedol, že žalobca
veľmi dobre vedel, že dňa 05.03.2020 sa konalo pojednávanie bez jeho prítomnosti, a preto bolo jeho
povinnosťou v prípade, že sa chcel dozvedieť, čo sa na predmetnom pojednávaní dialo, aby požiadal

súd o zaslanie zápisnice alebo zvukového záznamu z pojednávania. Súd bez žiadosti strany nemá v
zmysle CSP povinnosť strane sporu záznam alebo zápisnicu z pojednávania zasielať. Pokiaľ žalobca
súd o zaslanie zápisnice z pojednávania nepožiadal, nie je možné hovoriť o žiadnom odobratí možnosti
vyjadriť sa k názoru žalovaného 1/ z dôvodu, že mu zápisnica zaslaná nebola. Nestotožnil sa s tvrdením
žalobcu, že dohodnutie vecného bremena na neobmedzenú dobu a bez náhrady je v rozpore s Ústavou

SR. Uviedol, že spájanie čl. 20 ods. 4 Ústavy SR so situáciou danou v tomto konaní je nenáležité.
V uvedenom článku ústavy je zaručená ochrana pred zbavením vlastníctva, respektíve obmedzením
vlastníctva bez súhlasu vlastníka, teda nútene. V danom prípade však bolo vecné bremeno zriadené
na základe uzavretej zmluvy, teda so súhlasom vlastníka. Žalobca bol ešte pred uzavretím zmluvy
oboznámený s obsahom vecného bremena a pokiaľ s obmedzením vlastníckeho práva, respektíve
s podmienkami jeho obmedzenia nesúhlasil, nebol žiadnym spôsobený nútený zmluvu podpísať a

jednoducho sa vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti nemusel stať. K ostatným tvrdeniam sa žalovaný 1/
nepovažoval za potrebné vyjadrovať.

25. Žalobca v ďalšom podaní doručenom súdu 02.03.2021 po citovaní ust. § 167 ods. 4 CSP uviedol,
že je nesporné, že jeho podanie zo dňa 23.07.2019 pod názvom vyjadrenie žalobcu k veci v zmysle

uznesenia súdu z 27.06.2019 a návrh na zmenu žaloby nebolo iba obyčajným vyjadrením k veci, ale
podstatným vyjadrením, keďže v zmysle odôvodnenia došlo aj k zmene žaloby z určenia na uloženie
povinnosti na plnenie. Uviedol, že mu je ľahostajné, či sa vyjadril žalovaný 1/ k vyjadreniu alebo že
zápisnica v takej podstatnej veci mu nebola zaslaná, ale vzhľadom na citované ustanovenie CSP je
dôležité, či súd prvej inštancie zaslal jeho vyjadrenie so zmenou žaloby z 23.07.2019 žalovanému 1/

a žalovanému 2/, a akú lehotu im poskytol na vyjadrenie. Ak je pravdou tvrdenie žalovaného 1/, že sa
vyjadril k tomuto podnetu a návrhu iba na pojednávaní dňa 05.03.2020, tak je zrejmé, ak lehota mu
bola poskytnutá na vyjadrenie, že tá nebola do 05.03.2020 a pri takomto postupe, keďže vyjadrenie
mu nedoručil ani žalovaný 1/, ale ani súd, tak mu bolo znemožnené prípadne aj na pojednávaní
dňa 05.03.2020 sa kvalifikovane vyjadriť na údajné ústne podané vyjadrenie žalovaného 1/ na tomto

pojednávaní. Nevie, aké skutočnosti a dôkazy vo vzťahu k zmene žaloby a na svoju obranu uviedol
žalovaný 1/ v lehote určenej súdom. Ak sa v lehote nevyjadril a neoznačil dôkazy ani to mu nie je
známe, či súd na skutočnosti či dôkazy prihliadol alebo nie. Bude preto vecou odvolacieho súdu posúdiť,
či procesné podmienky vzhľadom na vyjadrenie k jeho vyjadreniu boli zo strany súdu prvej inštancie
dodržané alebo nie.

26. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému 2/ dňa 16.03.2021 a žalovanému 1/ dňa 09.03.2021.
Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

27. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa

§365ods.1písm.a/,d/,h/CSPanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýdopĺňacírozsudokzrušilakonanie
o vylúčenej veci na samostatné konanie zastavil. Navrhol, aby mu odvolací súd priznal trovy konania
v rozsahu 100 %.

28. Konštatoval, že dopĺňací rozsudok bol vydaný v jeho neprospech, pričom poukázal na to, že k jeho

vydaniu dochádza po uplynutí skoro siedmych rokov od podania žaloby a po postúpení jeho odvolania
súdu vyššej inštancie. K začatiu konania došlo 17.09.2014 a od 01.07.2016 sa pokračuje v konaní a
k vydaniu uznesenia o nepripustení zmeny žaloby došlo 05.03.2020. Vydanie dopĺňacieho rozsudku
v takomto štádiu konania a vylúčenie časti žalobného petitu je neobvyklé a procesne neprípustné po
postúpení odvolania odvolaciemu súdu za situácie, že uloženie povinnosti zaplatiť 1.356,50 € bolo a

je súčasťou žaloby o určenie aj v neskoršom znení žaloby navrhnutým alternatívnym petitom a odvíja
sa z toho istého skutkového základu ako prvá časť petitu žaloby. Súd vo veci samej zamietol žalobu
ako celok vrátane druhej časti petitu a iba zamietnutie žaloby v rozsahu druhej časti petitu neodôvodnil
a v rozsudku sa nezaoberal s tou časťou žaloby, ako ani inými rozhodujúcimi otázkami, ktoré sa
týkajú veci ako celok. Má za to, že v konaní ide o jednoznačné porušenie spravodlivého procesu a

tento postup súdu prvej inštancie vrátane, že nebolo vykonané okrem výmeny listín medzi stranami
sporu žiadne dokazovanie a neodôvodnenie zamietnutie v časti žalobného petitu samo osebe nie je
dôvodom na vylúčenie veci a tento nedostatok postupu súdu nie je možné preklenúť tzv. dopĺňacím
rozsudkom. Konštatoval, že celé konanie je neefektívne a došlo v ňom k porušeniu práva na spravodlivýsúdny proces, čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2021 zo dňa 21. apríla
2021. Predmetom tohto nároku je náhrada za služby spotrebované pri výkone vecného bremena a
nejedná sa o náhradu (cenu) za vecné bremeno. Uvedenú náhradu žalobca navrhol ako výsledok

dlhoročnej korešpondencie ešte pred podaním žaloby na súd, ale po výpočte v takej sume, v ktorej
nebolo možné akceptovať sa na preukázanie dôvodnosti jeho argumentácie, pokiaľ ide o vynaloženie
nákladov na služby, osobné stretnutie s ním žalovaný odmietol, a tak mu ako stavbárovi znemožnil
vysvetliť niektoré potrebné náklady na služby. Preto sa stal aj tento nárok súčasťou žaloby, ale priamo
súvisí s určením neplatnosti, resp. po navrhnutom alternatívnom petite aj o uložení povinnosti, závisí

od výsledku konania o prvej časti petitu, ktorá je spolu s druhou časťou v štádiu odvolacieho konania.
Vylúčená časť petitu žalobného návrhu nevyžaduje zložité dokazovanie. Ide o nárok, ktorý sa odvíja
od rovnakého skutkového základu ako prvá časť petitu a sú nerozlučne vzájomne spojené. V ďalšej
časti odvolania žalobca argumentoval a vysvetľoval, čoho sa uplatnený nárok týka a ako dospel k jeho
výške. Poznamenal, že počas prebiehajúceho odvolacieho konania neboli splnené zákonné a procesné
podmienky na vytýčenie pojednávania, ktoré bolo iba formálne a bez uzrozumenia, aby dopredu vedel,

o čom súd prvej inštancie bude rozhodovať už po postúpení odvolania odvolaciemu súdu a na vydanie
dopĺňacieho rozsudku o vylúčení konania o druhej časti žaloby na samostatné konanie. Neodôvodnenie
rozsudku z 22.07.2020 v rozsahu zamietnutia žaloby, pokiaľ ide o druhú časť petitu totiž je jedným
odvolacím dôvodom a porušením práva na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru žalobcu odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu,

ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vady, ktoré mohli mať vplyv na výsledok
rozhodnutia. Zároveň podal výklad odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

29. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie
má dva body 8, pričom v prvom bode súd uviedol, že bolo jeho povinnosťou zaoberať sa nárokom

žalobcu týkajúceho sa zaplatenia sumy 1.356,50 € a keďže rozhodol o vylúčení veci na samostatné
konanie, tak pripustil, že sa peňažným nárokom žalobcu pri svojom rozhodovaní nezaoberal, a preto
rozsudok v tomto smere ani neodôvodnil. Poukázal na to, že podľa jeho názoru rozsudok súdu vyvoláva
dojem, že súd rozhodol o oboch nárokoch uplatnených žalobou tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
Faktom však je, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobu zamietol pre nepreukázanie naliehavého

právneho záujmu, a preto sa už dôvodnosťou žaloby ďalej nezaoberal, pričom takáto argumentácia sa
môže vzťahovať len na časť žalobného petitu týkajúcu sa určenia neplatnosti zmluvy, ale nie na petit
požadujúce peňažné plnenie. Z celého rozsudku nevyplýva, že by súd rozhodoval aj o petite týkajúcom
sa peňažného plnenia. Nakoľko podanie odvolacieho súdu, ktorým vrátil vec súdu prvej inštancie ako
predčasne predloženú, nebolo stranám doručované, nevedel sa žalovaný vyjadriť k tomu, v zmysle

ktoréhoustanoveniaCSPmalodvolacísúdpostupovaťaposúdeniejehopostupunechávanarozhodnutí
súdu.

30. Žalobca v odvolacej replike sa stotožnil s vyjadrením žalovaného 1/ vyjadreným v 1. a 2. odseku
druhej strany podania žalovaného, keďže je v zhode s obsahom jeho odvolania. Pokiaľ ide o otázku, či

je možné o druhej časti petitu rozhodnúť nezávisle od rozhodnutia, od prvej časti mal za to, že určite
áno, ale za iných okolností, teda ak by prípadne bolo rozhodnuté o prvej časti petitu žaloby v osobitnom
konaní už skôr, prípadne vylúčenie na samostatné konanie v konkrétnom prípade by sa uskutočňovalo
začiatkom konania. Druhá časť petitu bola do žaloby zahrnutá účelovo, keďže otázka nákladov za
služby spotrebované pri výkone vecného bremena a otázka určenia neplatnosti vecného bremena, resp.

uloženie povinnosti v súvislosti s vecným bremenom, sú podľa neho spojenou nádobou, a preto by bolo
účelnejšie aj hospodárnejšie rozhodnúť za riadnych okolností v jednom konaní. Zotrval na odvolacích
dôvodoch a obsahu odôvodnenia svojho odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku v celom rozsahu.

31. Odvolacia replika žalobcu bola žalovanému 1/ doručená dňa 27.09.2021 a žalovanému 2/ dňa

29.09.2021. Ďalšie vyjadrenia v spore neboli.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolania žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiam, proti ktorým je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP

a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.33. Rozsudok je vo výrokoch I., III. a IV. (o určenie neplatnosti časti zmluvy a súvisiacich výrokoch
o trovách konania), okrem výroku II. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a výroku, ktorým
konanie v časti o zaplatenie sumy 1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, v spojení

s dopĺňacím rozsudkom vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.12.2021 o 09,35 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 29.12.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

35. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.
j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, §
365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené.

37. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
§ 192 - § 194 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v potvrdenej časti nie je ani nepreskúmateľný

a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

38. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

39.Presvedčivéazákonuzodpovedajúcesúajdôvodyrozsudkuvpotvrdenejčasti,sktorýmisaodvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

40. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenej časti a dopĺňacieho rozsudku
a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

41. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti časti zmluvy a o zaplatenie sumy 1.356,50 € s

príslušenstvom dňa 17.09.2014, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

42. Keďže žaloba bola podaná ešte pred 1. júlom 2016 (t. j. pred účinnosťou CSP), podmienku
prípustnosti ako aj dôvody žaloby bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania
žaloby, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p., vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1,2 CSP, v zmysle

ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (ods. 1), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany

(ods. 2).

43. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princípprávnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

44. Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

45. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem
ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených
záujmov práve navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži potrebám
praktického života (neistej situácie sa vôbec netýka alebo ju nerieši), alebo ak má žalobca inú možnosť,

akoodstrániťvzniknutúneistúsituáciuprávnehovzťahustránsporu,niejetakátožalobaspravidlaúčelná
a procesne prípustná. V niektorých prípadoch možno však (najmä so zreteľom na individuálne okolnosti
daného právneho vzťahu) žalobu na určenie považovať za procesne prípustnú aj napriek existencii
možnosti žalobcu domáhať sa ochrany práv inak. Medziiným ide o prípady reálnosti predpokladu, že
požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v ďalších veciach. Určovacia žaloba je

spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností.

46. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v
konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o

(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie (rozsudok NS SR sp.
zn. 3Cdo/112/2004). Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení,
ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá

určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

XX. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c/

CSP) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie
konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (rozsudok NS SR z 28. septembra 2016 sp. zn. 5
Cdo 548/2015)

XX. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho

súduSRodvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštanciedospelkzáveru,ževpredmetnomsporežalobca
neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti časti zmluvy
o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a 2/.

49. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom požadované určenie neplatnosti časti zmluvy neslúži

na odstránenie právnej neistoty a spornosti. Žalobcom uplatnená určovacia žaloba neslúži potrebe
praktického života, nakoľko neistú situáciu žalobcu nevyrieši. Z uvedeného dôvodu je preto žalobcom
uplatnená určovacia žaloba neúčelná a procesne neprípustná.

50. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalobca nehnuteľnosti nadobudol od žalovaného 2/ kúpnou

zmluvou zo dňa 17.12.2009 (čl. 9-14), pričom vychádzajúc z čl. VI. Vyhlásenie kupujúceho, predmet
kúpy poznal z obhliadky na mieste samom, z listu vlastníctva a kúpil ho vo faktickom stave ako stojí
a leží a v právnom stave, v akom bol vedený na liste vlastníctva katastra nehnuteľností a v rozsahu
vyhlásení predávajúceho, uvedených v čl. V. zmluvy a najmä bodu 5 čl. V. zmluvy. Práve v čl. V. bod
5 zmluvy boli špecifikované práva a ťarchy pod písm. i/ odkazom na prílohu tejto zmluvy a pod písm.

iii/ uvedené vecné bremeno v prospech Slovak Telekom a.s., ktorého rozsah je špecifikovaný v prílohe
tejto zmluvy označenej ako rozsah vecného bremena.51. Žalobca bol preto podľa kúpnej zmluvy informovaný o stave nehnuteľnosti a o všetkých právach
tretích osôb, prejavil vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho vlastníctva spolu so zriadenými vecnými
bremenami a užívanie vecného bremena zriadeného už v roku 2007 podľa vyjadrenia žalovaného 1/

nevyvolávalo žiadne pochybnosti.

52. Navyše o určitosti a rozsahu vecných bremien rozhodovala správa katastra pri rozhodnutí o povolení
vkladu vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe zmluvy zo dňa
25.09.2007. Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193

CSP, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke rozhodnuté, súd na také
rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (§ 194 CSP).

53. Ak teda príslušná správa katastra rozhodovala o zápise vlastníckeho práva a práva vecného
bremena na základe Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.09.2007 (čl.
114-122) uzavretej medzi žalovaným 1/ a 2/ a dospela k záveru, že rozsah vecného bremena je v zmluve

špecifikovaný dostatočne určite a zrozumiteľne a vklad vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu povolila, súd musel s poukazom na ust. § 194 CSP na uvedené rozhodnutie
prihliadnuť.

54. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu žalobcu o určenie neplatnosti časti

zmluvy z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zamietol.

55. V prevyšujúcej časti ohľadne nároku o zaplatenie 1.356,50 € s príslušenstvom, sa odvolací súd
stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd pri peňažnom nároku voči žalovanému 1/ žalobu
zamietol ako celok iba z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu, o osobitne uplatnenom

nároku na zaplatenie výrokom nerozhodol ani ho neodôvodnil, s týmto nárokom sa nevysporiadal, a ani
tento nárok nevylúčil na samostatné konanie.

56. Žaloba o zaplatenie sumy 1.356,50 € s príslušenstvom nie je žalobou určovacou, pri ktorej
nevyhnutným predpokladom úspešnosti je existencia naliehavého právneho záujmu, ale žalobou o

splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva (§ 80 písm.
b/ O.s.p. v čase začatia konania).

57. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako celok iba z dôvodu neexistencie naliehavého právneho
záujmu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 1.356,50 € s

príslušenstvom nevysporiadal, nerozhodol o ňom a neodôvodnil ho. Nakoľko s poukazom na ust. § 212
ods. 2 prvá veta CSP súd rozhoduje rozsudkom o celej prejednávanej veci, odvolací súd vrátil vec súdu
prvej inštancie ako predčasne predloženú.

58. Tento procesný nedostatok bol odstránený dopĺňacím rozsudkom, v ktorom súd nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, a tak rozhodol v tejto veci
o celom predmete konania.

59. Čo sa týka žalobcom namietaného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ak

uznesením č. k. 16C/274/2014-420 z 05.03.2020 nepripustil zmenu žalobného návrhu, odvolací súd
uvádza, že správnosť tohto záveru odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať, keďže proti uzneseniu,
ktorým súd nepripustil zmenu žaloby, odvolanie podľa ust. § 357 CSP nie je prípustné.

60. V tomto smere neboli ani splnené podmienky pre postup podľa ust. § 389 ods. 2 CSP, nakoľko neboli

dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 CSP na zrušenie rozhodnutia vo výroku, ktorým súd žalobu
o určenie neplatnosti časti zmluvy zamietol.

XX. Odvolací súd iba dopĺňa, že zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre
sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu

však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby
nedochádzalo k jej zneužívaniu. V prejednávanom spore žalobca opakovane upresňoval petit žalobného
návrhu (podanie z 07.11.2014, 23.10.2018, 03.06.2019, 23.07.2019). Pri posudzovaní zmeny žaloby
je potrebné citlivo posudzovať a rozlišovať, kedy ide o odstraňovanie vád žaloby príp. len zmenuformulácie vo výroku, alebo kedy ide o zmenu žaloby z vlastnej iniciatívy strany sporu. Zmena vo
výroku musí zodpovedať prípadnej budúcej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Musí byť presná,
určitá a zrozumiteľná, nakoľko iba takáto žalobná žiadosť má význam z pohľadu budúcej materiálnej

vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

62. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia žiadosti žalobcu na odročenie pojednávania
dňa 22.07.2020 odvolací súd uvádza, že súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh
strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho

pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže
byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť
sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od
strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Návrh musí byť
súdu oznámený bezodkladne po tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho
s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

63. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo
všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť,
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako

z hľadísk objektívnych, tak aj subjektívnych. Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie
pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne
patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti resp. prítomnosti ich právnych zástupcov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010).

64. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých
dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania
o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto
predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého
dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto

žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení.
Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo
všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť
a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho, teda či

mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010,
sp. zn. 5 Cdo 168/2010).

65. Za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 OSP, pre ktorý sa účastník (zástupca) nemôže zúčastniť
pojednávania a žiada o jeho odročenie, treba považovať aj náhle akútne ochorenie účastníka (zástupcu)

vyžadujúce lekárske ošetrenie v deň pojednávania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo
95/2003, časopis Zo súdnej praxe č. 46/2004).

66. V prejednávanom spore žalobca podaním zo dňa 16.07.2020 doručeným súdu dňa 20.07.2020
požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Uviedol, že od vzniku pandémie sa

nezúčastnil pojednávania, pričom zastupuje iba asi vo dvoch starších prípadoch, je starobný dôchodca
a dodatočne zašle doklad o zdravotnej prekážke. Odročenie pojednávania žiadal aj preto, že žalobca
sa zo služobných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania.

67. Zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie na deň 20.07.2020 dňa 03.07.2020. Už

v žiadosti zo dňa 16.07.2020 uvádzal zdravotné problémy, ktoré bližšie nešpecifikoval, z toho možno
vyvodiť, že sa nejednalo o nepredvídanú a teda náhlu a akútnu zdravotnú prekážku, ktorá vznikla tesne
pred pojednávaním. V podaní doručenom súdu dňa 22.07.2020 spolu s lekárskym potvrdením zástupca
žalobcu uviedol, že dňa 20.07.2020 bol na kontrole zdravotného stavu a na deň 22.07.2020 je objednaný
na odber krvi a ďalšie vyšetrenie. Z potvrdenia vydaného MUDr. U., zo dňa 20.07.2020 vyplynulo, že

zástupca žalobcu bol 15.07.2020 ošetrený, 20.07.2020 bol na kontrole a je objednaný na odber (bez
uvedenia dátumu odberu) a pokračuje v ambulantnej liečbe.68. Z podania zástupcu a lekárskeho potvrdenia teda nevyplynul záver, že z dôvodu zdravotného stavu
sa zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie, a že jeho zdravotný stav je tak vážny, že je dôležitým
dôvodomnaodročeniepojednávania.Zástupcažalobcuanibližšienenaznačil,akéhocharakterusújeho

zdravotné problémy (respiračné ochorenie, zlomenina, a pod.), nakoľko nie každý zdravotný problém
bráni v účasti na pojednávaní, a teda nebolo možné urobiť spoľahlivý záver o dôležitosti dôvodu pre
odročenie pojednávania, t. j. či zdravotný dôvod je skutočne tak dôležitý, že mu znemožňuje účasť na
pojednávaní.

69. Rovnako nebola splnená ani povinnosť bezodkladnosti oznámenia dôvodu odročenia pojednávania,
nakoľko vychádzajúc z lekárskeho potvrdenia bol zástupca žalobcu ošetrený dňa 15.07.2020, pričom
táto skutočnosť bola oznámená súdu dňa 20.07.2020 (písomným podaním zo dňa 16.07.2020).

70. Z vyššie uvedených dôvodov postup súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za súladný s
príslušnými ustanoveniami CSP.

71. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom,
okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie
sumy 1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

72. Žalobca podal odvolanie aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na prerušenie
konania zamietol a dopĺňaciemu rozsudku, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 1.356,50 € s
príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie.

73. Podľa ust. § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

74. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol v rámci rozsudku, pričom samotné
rozhodnutie o neprerušení konania má procesnú povahu, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto aj
rozsudok v tejto časti má povahu uznesenia.

75.Aksaonávrhunaprerušeniekonaniarozhodujerozsudkomvovecisamej,jepotrebné,abypoučenie
o opravnom prostriedku bolo rozlíšené na poučenie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci
samej, a poučenie o opravnom prostriedku proti výrokom, ktoré majú procesnú povahu (najmä ak nie
je odvolanie prípustné).

76. Súd prvej inštancie zároveň dopĺňacím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 1.356,50 €
s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Aj v tomto prípade sa jedná o rozhodnutie, ktorým
sa upravuje vedenie konania, a preto aj keď súd rozhodol rozsudkom, toto rozhodnutie má povahu
uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

77. V prejednávanom spore sa žalobca riadil nesprávnym poučením o možnosti podať odvolanie aj proti
výroku rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a proti výroku, ktorým konanie v
časti o zaplatenie sumy 1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie.

78. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

79. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,

b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania,
d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia,

g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia,k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,

n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,
o/návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu rozhodnutia.

80. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

81. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti
ktorýmjeodvolanieprípustné.Medzitýmitouzneseniaminiejeuvedenéuznesenie,ktorýmjezamietnutý
návrh na prerušenie konania. Odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa §
162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP.

82. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania prípustné nie je.

83. V tomto smere bol žalobca súdom prvej inštancie v rozhodnutí nesprávne poučený tak, že proti
tomuto rozhodnutiu (ako celku) odvolanie je prípustné.

84. Rovnako odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je uvedené v ust. §
357 CSP. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolanie proti nemu nie je prípustné.

85. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol
návrh na prerušenie konania, a dopĺňaciemu rozsudku vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie
sumy 1.356,50 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, teda proti ktorým odvolanie nie je
prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.

86. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnému žalovanému 1/. Odvolací súd preto priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).