Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221732
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115221732.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobkyne: A.. F. J., X..

XX.XX.XXXX, L. V. X, F., zastúpená E. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. 6, F. proti žalovanej: Technická
univerzita v Košiciach, ul. Letná 9, Košice, IČO: 00 397 610 o uložení povinnosti ospravedlnenia a
náhradu primeraného zadosťučinenia vo výške 1.000,- EUR z dôvodu diskriminácie takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.8.2015, ktorá bola súdu doručená toho istého dňa a upresnená
písomným podaním zo dňa 8.12.2015, doručeným súdu dňa 9.12.2012 vo veci označenia žalovaného

ako aj ústne do zápisnice o výsluchu dňa 8.2.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanej, aby sa žalobkyni v presne nešpecifikovanej písomnej forme ospravedlnila tak, aby z tohto
ospravedlnenia bolo zrejmé, že Rektorátu Technickej univerzity v Košiciach je ľúto, že žalobkyňu z
dôvodu tehotenstva v prijímacom konaní na doktorandské štúdium diskriminovala a aby zároveň uložil
žalovanej zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR.
2. Ako žalovaného v žalobe označila : Rektorát Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, IČO :
00396710.

3. V žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 2.7.2015 sa zúčastnila prijímacieho konania na dennú formu
štúdia doktorandského študijného programu Financie v študijnom odbore 3.3.7. Financie na Ekonomickú
fakultu Technickej univerzity v Košiciach v akademickom roku 2015/2016. Dňa 14.7.2015 jej bolo
doručené rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium. V rozhodnutí sa uvádza, že prijímaciu skúšku
úspešne vykonala, avšak jej umiestnenie v poradí nepostačovalo na prijatie na štúdium. Uviedla, že
keďže disponovala dôkazmi o tom, že postup, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu o neprijatí na
štúdium,odporovalZákonníkupráce,DiskriminačnémuzákonuakoajÚstavnémuzákonuakeďžepodľa

názoru ústavného advokáta došlo k porušeniu jej základného práva, podala žiadosť o preskúmanie
rozhodnutia dekana o neprijatí na štúdium v súlade s § 58 ods. 8 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých
školách. V odôvodnení žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana uviedla tieto skutočnosti: ešte
pred podaním prihlášky a zaplatením poplatku za prijímací pohovor, konkrétne dňa 22.5.2015 jej
bola zamestnancom fakulty, u ktorého hodlala vykonať doktorandské štúdium, položená otázka, či
popri starostlivosti o malé dieťa (v tom čase bola v jasne viditeľnom 7. mesiaci tehotenstva) zvládne
doktorandské štúdium. Uviedla, že táto otázka ju veľmi zaskočila a po celý čas až do konania

prijímacieho pohovoru jej psychicky postupom času stále viac ubližovala, pretože sa jej vnútorne stále
podsúvalo do vedomia, že ju fakulta vopred diskriminuje, pretože je tehotná a tým je pre záujmy tejto
vysokej školy nežiaduca. S týmto sa zverila manželovi a rodine ako aj iným ľuďom. Keď sa o tom
dozvedel manžel, išiel za advokátom, ktorý im povedal, že takýmto konaním boli vážnym spôsobomporušené zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch. Poukázala na ust. § 51 ods.
6 písm. a/ zák. č. 365/2004 Z.z. analogialegis vo vzťahu k prijímacím pohovorom, ktorý ustanovuje, že:
„Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od zamestnanca informácie týkajúce sa tehotenstva“. Uviedla, že

advokát im povedal, že neprijatie tehotnej ženy do zamestnania v zmysle legislatívy Európskej únie je
považované za priamu diskrimináciu. Navrhol im, aby zistili, ako to je s jej psychickou diskrimináciou,
aby získali čo najviac informácii a keďže kvôli zlému psychickému pocitu z predmetnej diskriminácie,
pociťovala stav nevoľnosti jej manžel sa rozhodol, že pôjde zistiť túto vec na dekanát on osobne.
Manželovi dohodol stretnutie u dekanovho otca vedúciKatedry telesnej výchovy na Technickej univerzite

vKošiciach,ktorýjemanželovýmsusedomstým, žemanželsidňa22.6.2015a23.6.2015telefonickyna
telefónnom čísle dekanovho otca dohodol stretnutie na dekanáte, na ktoré teda šiel na návrh advokáta
aj so svojim známym, ktorý síce do kancelárie bývalého dekana fakulty nevošiel, ale mnohé podstatné
skutočnosti z diskusie jej manžela a bývalého dekana si vypočul čakajúc za dverami na vlastné uši.
Uviedla, že bývalý dekan jej manželovi počas tohto stretnutia doslovne povedal, že jej tehotenstvo je
„naozaj veľký problém!“, a to bez toho, aby sa jej manžel či už telefonicky alebo osobne stihol vôbec

zmieniť o tom, že je tehotná. Táto skutočnosť podľa žalobkyne úplne jasne dokazuje to, že vedenie
dekanátu o tejto veci už vopred diskutovalo, a teda sa aj zrejme vopred rozhodlo o jej neprijatí. Navyše
keď jej manžel pracovníkovi dekanátu oznámil, že na doktorandské štúdium so zameraním témy na
globálnu ekonomiku sa hlási z toho dôvodu, že po ukončení doktorandského štúdia má záujem uchádzať
sa o prácu v Národnej banke Slovenska alebo v Európskej centrálnej banke, na jeho prekvapenie

mu bývalý dekan povedal, že fakulta nemá nič z toho, keď študent odíde pracovať do Európskej
centrálnej banky. Uviedla, že po všetkých týchto udalostiach už nemá ani najmenšiu pochybnosť o
tom, že postoj dekanátu bol naozaj vo veľmi príkrom rozpore s platnými zákonmi Slovenskej republiky
obzvlášť s § 2a ods. 11 písm. a/ zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a ochrane pred diskrimináciou, nenechala sa žalobkyňa odstrašiť. Uviedla, že zaplatila poplatok za

prijímacie skúšky vo výške 35,- EUR a týchto sa v priebehu 8. mesiaca tehotenstva dňa 2.7.2015
zúčastnila. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že počas prijímacieho pohovoru sa psychicky cítila veľmi
zle, pretože už aj podvedome z predchádzajúcich udalostí a postojov zo strany dekanátu sa vopred cítila
diskriminovaná a odstrčená. Podľa jej názoru skúšajúci dokonca venovali jej odpovedi aj citeľne menej
času, než ostatným uchádzačom odpovedajúcim pred ňou, ako keby jej skúška, a teda aj neprijatie,

boli už vopred dohodnutou skutočnosťou. Má za to, že neobstojí tvrdenie zo strany dekanátu, že
prijímaciu skúšku síce úspešne vykonala, avšak jej umiestnenie v poradí nepostačovalo na prijatie
na štúdium. Má tiež dôkazy o tom, že v minulosti to tak už bývalo, že na doktorandské štúdium boli
prijímaní aj takí uchádzači, ktorí zďaleka nevykazovali také študijné výsledky, aby na doktorandské
štúdium mohli byť vôbec prijatí. Bývalý dekan, teda otec súčasného dekana prijal na doktorandské

štúdium uchádzača, ktorý sa na prijímacích skúškach ani nezúčastnil, pretože v tom čase bol v USA,
pričom prijímaciu skúšku na doktorandské štúdium nevykonal pred prijímacou komisiou tak, ako to
stanovuje § 7 ods. 1 štatútu Technickej univerzity v Košiciach ale ako získala informáciu od osoby z
dekanátu,ibapokecanímsisdekanomcezinternetovýaudiovizuálnyprostriedoksnázvomSkype.Tento
doktorand je ešte stále študentom na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity Košice. Dňa 17.8.2015

jej bolo doručené preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania na doktorandské štúdium,
v ktorej jej rektor Technickej univerzity oznámil, že jej žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana
nevyhovuje. Svoje rozhodnutie zdôvodnil takto: „Vašu žiadosť som dôkladne preskúmal a dôvody, ktoré
uvádzate, sú nepravdivé a zavádzajúce.“ Rektor však priznal, že na fakulte sa vedelo, že je tehotná
už pred podaním prihlášky na doktorandské štúdium, o čom svedčí samotné preskúmanie rozhodnutia

o výsledku prijímacieho konania zo dňa 30.7.2015. Má za to, že rektor vo svojom stanovisku nikde
neuviedol podstatné skutočnosti o tom, ako boli záujemcovia na doktorandské štúdium prijatí. Nikde
neuviedol konkrétne kritéria, na základe ktorých sú uchádzači o doktorandské štúdium ohodnotení a
zoradení do poradia podľa toho, ako uspeli, ktorým by dokázal vyvrátiť to, že na štúdium boli prijatí takí
uchádzači, ktorí mali horšie ohodnotenie ako žalobkyňa, ale napriek tomu boli prijatí, pretože ona bola

z dôvodu tehotenstva diskriminovaná. Všetky tieto skutočnosti ju vedú k presvedčeniu, že z dôvodu
tehotenstva bola diskriminovaná, a preto sa na jej miesto, ktoré jej zo zákonných a morálnych čestných
podmienok prináležalo, dostal niekto iný. Navyše utrpela aj nemajetkovú ujmu v podobe psychického
utrpenia, ktoré jej spôsobilo predmetnú diskrimináciu zo strany vedenia Ekonomickej fakulty Technickej
univerzity v Košiciach.

4. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení označila a predložila súdu: Rozhodnutie o
neprijatí na štúdium zo dňa 8.7.2015; Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho
konania; Preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania - odpoveď zo dňa 30.7.2015.5. Podaním zo dňa 11.11.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.11.2015, žalobkyňa navrhla zmenu
petitu žaloby nasledovne:
6. „Rozhodnutím rektora zo dňa 30.7.2015 došlo k porušeniu práva žalobkyne na rovnaké

zaobchádzanie. Kvôli diskriminácii navrhovateľky zo strany Technickej univerzity z dôvodu jej
tehotenstva súd ruší rozhodnutie rektora zo dňa 30.7.2015, ktorým rektor preskúmal rozhodnutie
o výsledku prijímacieho konania navrhovateľky. Keďže navrhovateľka prijímaciu skúšku vykonala
úspešne, rektorovi Technickej univerzity v Košiciach nariaďuje, aby navrhovateľku na dennú formu
doktorandského študijného programu Financie v študijnom odbore 3.3.7. Financie na Ekonomickú

univerzitu Technickej univerzity bezodkladne prijal a umožnil jej zápis na doktorandské štúdium. V
ostatnom zotrvala na pôvodnej žalobe.
7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.11.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.11.2015,
uviedla, že žaloba bola podaná proti žalovanému, ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný ako účastník
sporu. Žaloba bola podaná proti odporcovi Rektorát Technická univerzita v Košiciach, ktorý v tomto
prípade nie je aktívne vecne legitimovaný ako účastník sporu. Uviedla, že Rektorát Technickej univerzity

v Košiciach nie je právny subjekt oprávnený vystupovať samostatne v právnych vzťahoch. Právnym
subjektom je Technická univerzita v Košiciach, ktorej štatutárnym orgánom je rektor. Pokiaľ ide o priebeh
prijímacieho konania, tento sa riadi Zákonom o vysokých školách, vnútornými predpismi a vnútorným
predpisom Ekonomickej fakulty v tejto oblasti a to: Pokyn dekana PD/EKF/02/2015 - Doktorandské
štúdium - Diagram zodpovednosti ako aj odporúčaním prijímacej komisie na doktorandské štúdium.

Pokiaľ ide o prijímaciu skúšku, poukázala na § 7 Zákona o vysokých školách. Ďalej uviedla, že podľa
§ 4 ods. 2 zásad doktorandské štúdia pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium
vypisuje Technická univerzita alebo fakulta, na ktorej sa študijný program uskutočňuje na fakulte témy
dizertačných prác, o ktoré je možné v rámci prijímacieho konania sa uchádzať. Ku každej z vypísaných
tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa hlási na jedno z vypísaných tém. Súčasne

určí Technická univerzita alebo fakulta uchádzačovi jeho školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.
Vypísanie prijímacieho konania Technická univerzita Košice alebo fakulta zverejní na úradnej výveske
Technickej univerzity alebo fakulty a minimálne na webovom sídle Technickej univerzity alebo fakulty,
najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok. Okrem lehoty na podanie
prihlášok, podmienok prijatia, termínu a spôsobu overovania splnenia podmienok, Technická univerzita

alebo fakulta je povinný zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktoré plánuje prijať na štúdium
príslušného študijného odboru. Po schválení dizertačných tém v doktorandskom štúdiu programu
„Financie“adizertačnýchtémvdoktorandskomštudijnomprograme„Verejnásprávaaregionálnyrozvoj“
pre externú formu štúdia v akademickom roku 2015/2016 vo vedeckej rade Ekonomickej fakulty v
apríli 2015 fakulta vypísala prijímacie konanie na predmetné štúdium v súlade s § 4 ods. 2 zásad

doktorandského štúdia vrátane jej zverejnenia na úradnej výveske Ekonomickej fakulty Technickej
univerzity a webovom sídle Ekonomickej fakulty Technickej univerzity. Počet uchádzačov, ktorý fakulta
plánovala prijať na denné štúdium v študijnom programe „Financie“, kde sa o prijatie uchádzala aj
žalobkyňa, bol 10. Žalobkyňa si vybrala tému: „Zahranično-obchodná výkonnosť a volatilita reálneho
výmenného kurzu“ vypísaná školiteľom G.. A.. K. H., J.., ktorý bol predtým aj vedúci jej diplomovej

práce. O tehotenstve žalobkyne mal už skôr vedomosť priamo od nej a pri vedení diplomovej práce to
nebolo žiadnou prekážkou, ani priťažujúcou okolnosťou. Ochotne pomohol žalobkyni s rozpracovaním
téz zvolenej dizertačnej práce. Osobne ju informoval, že má aj ďalších uchádzačov, ktorých si vybrali
z jej zverejnených tém dizertačných prác. G.. H. nebol priamo zapojený do procesu prijímacieho
konania na doktorandské štúdium. Ak by aj v rámci konzultácií padla otázka tehotenstva, ktoré

bolo zreteľne viditeľné, bola to bežná konverzácia ku plánom a budúcemu zosúladeniu študijných
a materských povinností žalobkyne. Nič iné okrem možno povedať ľudského záujmu a empatie
za tým nebolo. Prihlášku na doktorandské štúdium na Ekonomickú fakultu Technickej univerzity si
žalobkyňa podala dňa 15.6.2015 na Referáte pre výskum, vývoj a rozvoj Ekonomickej fakulty Technickej
univerzity. Pri následnej kontrole správnosti vyplnenia prihlášky a potrebných ďalších dokladov opravila

zamestnankyňa referátu A.. D. nesprávne žalobkyňou uvedený študijný program. Táto nedôslednosť
žalobkyne podľa žalovanej svedčí o nie práve dôkladnej príprave na splnenie formálnych podmienok na
štúdium. Všetkým uchádzačom o štúdium boli riadne doručené pozvánky na prijímacie konanie, teda
aj žalobkyni. Prijímacích skúšok sa zúčastnilo celkom 25 uchádzačov, z toho 17 uchádzačov na denné
štúdium a 8 uchádzačov na externé štúdium. Z toho bolo zrejmé, že sa prihlásil vyšší počet záujemcov

o štúdium ako fakulta plánovala prijať. Samotný priebeh prijímacieho konania zabezpečovala prijímacia
komisia, ktorej členov vymenoval dekan Ekonomickej fakulty Technickej univerzity a jej zloženie bolo
- J. G.. A.. H. Š. J..; Č. - G.. A.. L. D. J.., H.; G.. A.. H. R. J..; G.. A.. C. L. J.. C. U. Č. A.. Z. G. J..,
H.. Členovia komisie dbali počas prijímacieho konania na objektívnosť a nesprávnosť pri hodnoteníuchádzačov o doktorandské štúdium. Základnými východiskovými ukazovateľmi kvality uchádzačov boli
dosiahnuté študijné výsledky a úroveň rozpracovania téz k zvolenej dizertačnej práci a ich obhajoba
a práve obhajoba téz k dizertačnej práci počas odbornej diskusie uchádzača a členov prijímacej

komisie vypovedala o odborných znalostiach a pripravenosti uchádzača pre samotnú tvorivú činnosť v
oblasti vedy. Súčasne mali členovia prijímacej komisii k dispozícií odporúčanie školiteľov v prípadoch,
ak sa k určitému školiteľovi hlásilo viacej uchádzačov. Po skončení prijímacieho konania pristúpili
členovia prijímacej komisie k hodnoteniu uchádzačov, ktorého výsledkom bolo zostavenie poradia,
keďže bolo prihlásených viacej uchádzačov ako Ekonomická fakulta Technickej univerzity plánovala

prijať. Žalobkyňa sa umiestnila na 14. mieste, čo v konečnom dôsledku nestačilo na prijatie, nakoľko na
dennú formu doktorandského štúdia bolo schválené prijať 10 uchádzačov. Táto skutočnosť je uvedená
aj v písomnej zápisnici zo zasadnutia prijímacej komisie zo dňa 2.7.2015 na doktorandské štúdium na
Ekonomickej fakulte Technickej univerzity na akademický rok 2015/2016 podpísaná členmi prijímacej
komisie. Rozhodnutie bolo zostavené v súlade s § 7 ods. 3 písm. a/ Poriadku prijímacieho konania.
Po doručení rozhodnutia dekana o neprijatí na štúdium podala žalobkyňa žiadosť o preskúmanie

rozhodnutia, ktorého zákonnosť bola potvrdená rozhodnutím rektora Technickej univerzity. Žalovaná
uviedla, že žalobkyňa nemala ani najmenší dôvod nielenže myslieť, a vôbec nie už podsúvať do
podvedomia, že je diskriminovaná, pretože zo strany fakulty neboli ani len náznaky o tom, že by mal
byť niekto pre tehotenstvo diskriminovaný. Obyčajný ľudský záujem zamestnanca fakulty neovplyvnil ani
nehodnotil výsledky prijímacieho konania, nebol a nie je dôvodom na to, aby u žalobkyne vzbudzoval

takýto dojem. Prijímacie konanie prebehlo pred komisiou, ktorá bola absolútne nezaujatá a nestranná.
Jeho účelom bolo overenie vedomostí a pripravenosti uchádzačov pre samotnú tvorivú činnosť v oblasti
vedy ako aj v diskusiách predložených tézam. Žalovaná sa nevyjadrovala k súkromným aktivitám
manžela žalobkyne, ktorý na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity sprostredkovane navštívil
bývalého dekana, nakoľko tieto nemajú žiadnu súvislosť s prijímacím konaním. Jediný dôvod, pre

ktorý nebola žalobkyňa prijatá na štúdium, bolo jej umiestnenie v poradí pod poradovým číslom 14,
ktoré nestačilo na prijatie na štúdium, nakoľko bolo vypísaných 10 miest, na ktorých bolo prijatých 10
uchádzačov, žiaden iný dôvod tu nie je. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa v podanej žalobe neuvádza
žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, resp. aspoň naznačovali diskrimináciu jej osoby, sú to jej
lenosobnépocity.Podvedomesacítiladiskriminovanáaodstrčená.Uvádzasprostredkovanéinformácie

„od osoby z dekanátu“ a pod. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3Cdo 171/2008 a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS16/2009, kde
Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že len subjektívny názor navrhovateľa, jeho samotný
pocit, či vnútorné presvedčenie na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že
vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Poukázala aj na úpravu v § 11 ods. 2

Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 v spojení s § 13 ods. 5 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva,
že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje
len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj navrhovateľa. Navrhovateľ musí prioritne uniesť dôkazné
bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej
diskriminácií. Navrhovateľ musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy - uniesť dôkazné bremeno,

z ktorých možno usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. V tomto prípade je
možné analogicky namiesto § 13 ods. 5 Zákonníka práce použiť § 55 ods. 3 a 4 Zákona o vysokých
školách. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhla žalovaná, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
8. Žalovaná na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu označila a predložila: Zásady organizácie
hodnotenia a ukončenia doktorandského štúdia a zásady zriadenia odborových komisií doktorandského

štúdia na Technickej univerzite v Košiciach v znení dodatkov č. 1 - 3 - Vnútorný predpis Technickej
univerzity Košice v zmysle § 49 ods. 4 písm. c/ Štatútu Technickej univerzity Košice; Rozhodnutie
Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 23. októbra 2008 o registrácií štatútu Technickej univerzity
v Košiciach v znení schválenom Akademickým senátom Technickej univerzity v Košiciach na jeho
zasadnutí dňa 6.10.2008; Štatút Technickej univerzity v Košiciach a prílohami; Rozhodnutie Ministerstva

školstva Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2010 o registrácií dodatku č. 1 k Štatútu Technickej
univerzity v Košiciach; Dodatok č. 1 k Štatútu Technickej univerzity v Košiciach z 22.2.2010; Rozhodnutia
Ministerstva školstva Slovenskej republiky o registrácii dodatku č. 2 k Štatútu Technickej univerzity
v Košiciach z 20. októbra 2010, dodatku č. 3 zo dňa 2. júla 2012 a dodatku č. 4 zo dňa 17. júna
2013 spolu s dodatkami č. 2, 3 a 4 k Štatútu Technickej univerzity v Košiciach; Rozhodnutia o

registrácií dodatku č. 5 k Štatútu Technickej univerzity v Košiciach zo dňa 9.10.2015 spolu s dodatkom;
Organizačný poriadok Technickej univerzity v Košiciach; Organizačná štruktúra Technickej univerzity
v Košiciach; Informácie pre uchádzačov o doktorandské štúdium v akademickom roku 2015/2016 na
Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach; Tézy k dizertačnej práci na tému Zahranično-obchodná výkonnosť a volatilita reálneho menového kurzu; Zápis o prijímacom pohovore č. 16041/2015
z 2.7.2015; Zápisnica zo zasadnutia prijímacej komisie dňa 2.7.2015 na doktorandské štúdium na
Ekonomickej fakulte Technickej univerzity na akademický rok 2015/2016; Rozhodnutie Technickej

univerzity v Košiciach, Ekonomickej fakulty o neprijatí na štúdium zo dňa 8.7.2015; Žiadosť žalobkyne
o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania; Preskúmanie rozhodnutia o výsledku
prijímacieho konania - odpoveď zo dňa 30.7.2015; fotokópia doručenky adresovanej žalobkyni.
9.Podanímzodňa8.12.2015,ktorébolosúdudoručenédňa9.12.2015žalobkyňauviedla,ževsúvislosti
s vyjadrením žalovanej zo dňa 12.11.2015 navrhuje, aby bola vykonaná zmena účastníkov tak, aby bol

ako žalovaný v 1. rade označený Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta B. Němcovej 32,
Košice, IČO: neznáme a v 2. rade Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, IČO: 00 397 610.
10. Na informatívnom výsluchu konanom na Okresnom súde Košice I dňa 8.2.2016 zástupca žalobkyne
uviedol, že pokiaľ sa jedná o návrhu žalobkyne zo dňa 8.12.2015, nežiada o pripustenie ďalšieho
účastníka do konania, je to iba úprava resp. spresnenie žalovaného, pričom v podstate žalobkyňa svojim
podaním zo dňa 8.12.2015 upresnila žalovaného na Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, IČO: 00

397 610, s ktorým je potrebné v danom prípade konať.
11. Zákonná sudkyňa JUDr. Alena Mazúrová namietala svoju zaujatosť z dôvodu, že v tejto veci pre
pomer k zástupcovi žalobkyne z dôvodov, že už v minulosti tento voči jej osobe podal žalobu o nápravu
porušených práv diskrimináciou z dôvodu pohlavia, v dôsledku čoho bola vylúčená z prejednávania a
rozhodovaniavprávnejvecipodsp.zn.36C136/2008,vktorejmenovanývystupovalnastranežalovanej

a bola vylúčená aj v ostatných právnych veciach, v ktorých ako účastník vystupoval menovaný. Mala
teda za to, že daný objektívny predpoklad, že má pomer k splnomocnenému zástupcovi žalobkyne,
a preto možno má pochybnosti o nezaujatosti. Náhodným výberom bol prostredníctvom elektronickej
podateľne spis na základe pokynu predsedu Okresného súdu Košice I pridelený do senátu 39C.
12. Uznesením č.k. 36C 341/2015-176 zo dňa 28. marca 2017 súd nepripustil zmenu žaloby v zmysle

podania zo dňa 11.11.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.11.2015 a konanie o návrhu žalobkyne,
ktorýmsadomáhala,abysúdzrušilrozhodnutierektorazodňa30.7.2015,ktorýmpreskúmalrozhodnutie
o výsledku prijímacieho konania navrhovateľky a ktorým navrhla, aby rektorovi Technickej univerzity súd
nariadil, aby žalobkyňu na dennú formu doktorandského študijného programu prijal a umožnil zápis na
doktorandské štúdium, postúpil Krajskému súdu v Košiciach na prejednanie veci v správnom súdnom

konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2017.
13. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalobu
podala z toho dôvodu, že zistila v priebehu dvoch mesiacov pred týmto prijímacím konaním, že z dôvodu,
že je tehotná ju škola neprijme na doktorandské štúdium, a to jednak cez školiteľa ako aj cez bývalého
dekana. Aj keď to vedela, tak napriek tomu škola od nej vybrala 35,- EUR a nechala ju prísť na skúšku

a v rozpore s Občianskym zákonníkom ako aj s Trestným zákonom vymámila od nej peniaze a neprijala
ju na predmetné štúdium. Zástupca žalobkyne uviedol, že tieto jej skutkové tvrdenia vie súdu preukázať
písomnými dokladmi z komunikácií jednak s uchádzačmi o štúdium ako aj z písomnej komunikácie
žalobkyne so školiteľom a svedkami v tomto konaní. Zotrvala na podanej žalobe, navrhla, aby súd v
konaní vypočul ako svedkov p. H. bývalého dekana, profesora Š., študenta, ktorého meno v konaní

dodatočne predloží, ktorý bol v konaní prijatý na doktorandské štúdium v čase, keď žalobkyňa na toto
štúdium nebola prijatá. Ako svedka ďalej aby vypočul p. R. H., ktorý bol s ním ako svedok na návšteve
u dekana, ktorého navrhla, aby v prípade ak tieto osoby budú vypočuté ako svedkovia v konaní, aby
so sebou doniesli e-mailovú komunikáciu jednak so žalobkyňou a jednak s p. H.. Zástupca žalobkyne
uviedol, že má k dispozícií aj komunikáciu so študentom, ktorého navrhol v tomto konaní, aby bol

vypočutý ako svedok, avšak doposiaľ nemá súhlas na zverejnenie tejto komunikácie. Má za to, že
žalobkyňa nemá čo v tomto konaní preukazovať, nakoľko dôkazné bremeno v tomto konaní prechádza
na protistranu. Uviedol, že súhlasí s tým, že škola si môže stanoviť, koľko uchádzačov bude prijatých
na štúdium, avšak poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka na rozpor s dobrými mravmi, nakoľko
zostavenie poradia uchádzačov o štúdium musí zodpovedať týmto mravom. Poukázal aj na ust. § 55

Zákona o vysokých školách, ktoré hovorí o tom, že žiadne konanie nesmie byť na ujmu študentom.
Zástupca žalobkyne uviedol na tomto pojednávaní, že v konaní preukáže opak toho, čo tvrdí žalovaný.
Poukázal na jeden prípad p. L. Č., trojkárku, ktorá bola prijatá na predmetné štúdium, pričom súdu vie aj
preukázať, akým spôsobom sa to udialo a naproti tomu jeho manželka jednotkárka nebola prijatá na toto
štúdium. Na tomto pojednávaní zástupca žalobkyne zároveň uviedol, že má za to, že uniesli dôkazne

bremeno v tomto konaní tým, že preukázali, že v danom čase bola žalobkyňa tehotná. Poukázal na to,
že dňa 22.5.2015 sa G.. H. spýtal žalobkyne, či bude ako tehotná schopná zvládať štúdium. Takisto sa
jej to opýtal druhýkrát v deň štátnic. Uviedol, že G.. H. sa má vyjadriť k témam, ktoré si zvolila žalobkyňa,
on sa však nevyjadril a inému kandidátovi sa vyjadril k týmto témam písomne. Preto ho žalobkyňavyhľadala na škole, ale nenašla ho. Zástupca žalobkyne uviedol, že potom išiel za svojim susedom, ktorý
bol učiteľom na Katedre telesnej výchovy, ktorý mu dal kontakt na bývalého p. dekana a šiel za týmto
dekanom aj so svedkom, nakoľko si predtým s ním dohodol stretnutie. Keďže sa žalobkyňa rozhodla

študovať, bola povinná podať prihlášku, avšak v nej nevedela presne uviesť špecifikáciu z dôvodu, že sa
jej školiteľ nevyjadril k témam. Na študijnom oddelení je povedali, že nech si podá prihlášku a tézy nech
dá dodatočne. Zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že išiel so svedkom za bývalým pánom dekanom, J..
Š., ktorý povedal, že áno, že je to problém, že je žalobkyňa tehotná a treba v tomto smere rozprávať s
G.. H.. Zástupcu žalobkyne poslal za G.. H. na školu, pričom na 9. deň po podaní prihlášky sa žalobkyňa

pýtala G.. H., že čo je s tézami a on jej povedal, že ešte ste nepodali prihlášku a má za to, že ju nechal
stresovať ako tehotnú ženu a doslova ju týral. Zástupca žalobkyne uviedol, že G.. H. ju nechcel prijať,
pretože si povedal, že čo on s tehotnou bude robiť, no zákon hovorí niečo iné. Uviedol, že skutkové
tvrdenia žalobkyne v tomto konaní preukážu. Má za to, že kritéria stanovené školou odporujú dobrým
mravom, nakoľko v tom čase boli prijatí aj uchádzači s horším prospechom. Poukázal aj na to, že p. F.,
ktorý bol prijatý, bol posledný deň preradený na inú tému a konkurentom pre tehotnú uchádzačku. A z

tohto teda vyplýva, že p. H. mal priamy vplyv na príjem uchádzačov.
14. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2017 zástupkyňa žalobkyne zotrvala na svojom vyjadrení, ktoré
bolo doručené do spisu dňa 19.11.2015. Poukázala na § 55 Zákona o vysokých školách, ktorý hovorí
o tom, kto má právo študovať na vysokej škole a poukázala aj na to, že vysoká škola si stanovuje
podmienky tohto štúdia a teda má právo stanoviť si aj poplatok. Poukázala aj na ust. § 55 ods. 7 Zákona

o vysokých školách, ktoré hovorí o tom, že vysoká škola si určuje počty študentov, ktorí budú prijatí na
ten ktorý odbor. V tomto prípade sa škola rozhodla, že ich bude 10, prihlásilo sa 16, z čoho teda bola
jasné, že niekto bude prijatý a niekto nebude prijatý. Žalobkyňa spĺňala podmienky, no nestačilo to na
prijatienapredmetnéštúdium,prektorésarozhodla.Stotožnilasasnávrhomprotistrany,abybolivtomto
konaní vypočutí svedkovia tak, ako to navrhla žalobkyňa. Pokiaľ ide o stanovenie poradia, zástupkyňa

žalovanej uviedla, že je to v plnej kompetencii komisie. Poukázal aj na to, že v tomto konaní neboli zo
strany žalobkyne predložené žiadne iné dôkazy, a teda jej tvrdenia sú len v rovine skutkových tvrdení
a tvrdenie je len subjektívnym pocitom. Opätovne sa odvolala na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo
171/2008. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že pokiaľ ide o to, že vysoká škola si stanovuje podmienky,
poukázala na príslušné ustanovenie zákona o vysokých školách a uchádzač o príslušné štúdia musí

splniť nielen tieto zákonné podmienky, v tomto prípade vysokoškolské štúdium druhého stupňa ale
aj ďalšie školou stanovené, to bola skúška z jazyka, vypracovanie práce z téz určených školou. Bolo
vypísaných 11 tém, boli daní školitelia. Poukázala na to, že pokiaľ sa k G.. H. hlásili traja, je jasné, že
mohol byť prijatý len jeden, ale ak sa k inému na inú tému hlásil len jeden, ktorý mal horší prospech,
tak tento mohol byť prijatý. Teda mohlo sa stať, že k iným školiteľom mohli byť prijatí iní študenti, ktorí

mali nižší vážený priemer. Poukázala aj na to, že G.. H. nemal povinnosť pomáhať pri vypracovaní téz
a pokiaľ to tak urobil, bola to jeho dobrá vôľa.
15.Žalovanávosvojomvyjadrenízodňa12.12.2017,ktorébolosúdudoručenédňa21.12.2017,uviedla,
že trvá na tom, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej diskriminácií a navrhuje žalobu zamietnuť,
nakoľko:

1/ žalovaná strana bez akýchkoľvek diskriminačných úmyslov len realizovala svoje práva dané jej
zákonom a vnútornými predpismi, nakoľko žalobkyňa hoci úspešne vykonala prijímaciu skúšku, nebola
prijatá jedine a výlučne len z toho dôvodu, že jej umiestnenie na 14. mieste nepostačovalo na prijatie,
prijatých bolo 10 uchádzačov tak, ako to bolo zverejnené,
2/ konanie žalovaného je podľa žalovanej v súlade s § 55 ods. 7 Zákona o vysokých školách - ak splní

podmienky prijatia na štúdium väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí, ktorí preukázali najvyššiu mieru
schopnosti na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou,
3/ zostavenie poradia uchádzačov bolo vykonané podľa § 7 ods. 3 Poriadku prijímacieho konania
Technickej univerzity Košice, kde sa uvádza, že komisia vyhotoví poradie uchádzačov, ak je väčší počet
uchádzačov o štúdium jedného študijného programu; väčší počet uchádzačov o štúdium jednej témy;

počet prijatých limitovaný počtom uchádzačov, ktorý bol schválený dekanom fakulty resp. rektorom.
4/ zo strany žalobkyne neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jej tvrdenia o diskriminácií
či už priamej alebo nepriamej a nikto kto bol v procese prijímacieho konania, nepožadoval od žalobkyne
informáciu o jej zdravotnom stave, tehotenstve ani ničom podobnom, čo by mohlo náznaky diskriminácie
5/ a opätovne poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 171/2008 a

Ústavného súdu IV.US 16/2009, ktoré súdu priložila k tomuto vyjadreniu.
16. Zároveň v tomto vyjadrení uviedla, že pre spresnenie vyjadrenia žalovaného, ktoré odznelo na
pojednávaní dňa 16.11.2017 uviedla, že Ekonomická fakulta v rámci prijímacieho konania vypísala 29
dizertačných tém v študijnom programe Financie, na ktoré sa mohli uchádzači prihlásiť. Školiteľ G.. A..K.. H., J.. mal konkrétne vypísané dve témy: 1. Zahranično-obchodná výkonnosť a volatilita reálneho
menovaného kurzu - túto tému si vybrala žalobkyňa a 2. Vnútorná devalvácia a výkonnosť eurozóny na
ktorú sa prihlásil druhý uchádzač - A.. H. F..

17. Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2018 zástupca žalobkyne uviedol, že vyjadrenie, ktoré súdu
doručila žalovaná strana, je len snaha o vyvinenie sa z preukázanej skutočnosti, nakoľko je zrejmé, že na
každú tému sa hlásil len jeden uchádzač. Uviedol, že disponuje so zvukovou nahrávkou jeho rozhovoru
s J.. Š. zo dňa 23.6.2015 a chcel to doložiť do súdneho spisu, avšak J.. Š. nedal súhlas k zverejneniu
tejto nahrávky. Má za to, že žalovaná aj dodatočne vo vyjadrení z 12.12.2017 upresnila skutočnosť, na

ktorú poukázal aj vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.1.2013, keď žalovaná strana tvrdila, že na
predmetnú jednu tému u školiteľa, na ktorú sa hlásila žalobkyňa, sa hlásili až dvaja uchádzači, pričom
žalobca tvrdil, že to je tvrdenie nepravdivé a teda žalobkyňa sa hlásila k predmetnému školiteľovi na
inú tému, než uchádzač, ktorý prijatý bol, čo sa dá aj overiť zo zvukového záznamu.
18. Na tomto pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že nebol to jej zámer urobiť takýto prednes
na predchádzajúcom pojednávaní a bol to len omyl z jej strany, keď urobila chybu, keď mylne na prvom

pojednávaní urobila takýto prednes. Pokiaľ ide o nahrávku vyhotovenú zástupcom žalobkyne, uviedla,
že J.. Š. s tým nebol oboznámený, a teda nemal vedomosť o tom, že sa vyhotovuje takýto záznam a
považuje to za zásah do súkromia.
19. Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2018 bola vypočutá žalobkyňa. Vo svojej výpovedi uviedla,
že ako tehotná uchádzačka bola vystavená veľkému stresujúcemu nedôstojnému a diskriminačnému

správaniu zo strany žalovaného a až doposiaľ cíti z toho stres. Tomu predbiehali udalosti pred prijímacím
konaním, ktoré smerovali k tomu, že ona ako tehotná uchádzačka nie je na fakulte vítaná. Poukázala v
prvom rade na stretnutie so školiteľom p. G.. H., ktoré sa uskutočnilo dňa 22.5.2015, kde sa jej p. docent
spýtal, ako bude zvládať štúdium popri starostlivosti o dieťa, čo pre ňu vlastne znamená, že podsúva to
vysvetlenie, že keď je žena matka, tak nemá na práci nič iné len to, aby bola doma a starala sa o dieťa.

Ďalšie stretnutie s doc. H. bolo po jej štátniciach, bolo to po 27.5.2015. Chodila k nemu kvôli tomu, že
mala záujem u neho robiť dizertačnú prácu, nakoľko jeho odbor bol blízky tomu, čo ju zaujímalo. Tam
sa jej p. G.. H. spýtal, či si to nerozmyslela s tým štúdiom, čo opätovne podľa nej podsúva to, ako už
uviedla, že žena ako matka má byť doma a nemá mať nič iné na starosti len starostlivosť o dieťa. Tieto
otázky podsúvajú to, že už ju tam na fakulte nechcú. Na ďalšom stretnutí s G.. H. sa dohodli, že treba

vypracovať tézy a tieto žalobkyňa vypracovávala po častiach, že mu ich bude posielať e-mailom a on
ich bude korigovať. Tézy vypracovala, tie mali byť podané spolu s prihláškou. Tézy zaslala G.. H. asi
týždeň pred odovzdaním prihlášky a celý týždeň čakala na jeho odpoveď, ktorej sa však nedočkala. Dňa
15.6. bol termín odovzdania prihlášky a ak by jej aj p. docent odpovedal, tak by už nestihla zareagovať, a
preto išla na fakultu a išla odovzdať prihlášku. V tom strese, keď vypĺňala prihlášku, vyplnila zle kolónku

študijný odbor. Pani D. jej však povedala, že stačí prihláška a stačí, ak tézy dá týždeň po odovzdaní tejto
prihlášky. Preto čakala ďalších týždeň, možno aj urgovala G.. H.. Následne sa s tým zdôverila manželovi
s tým, že usúdili, že ide o diskrimináciu a že ju na fakulte nechcú a následne na to sa manžel išiel
poradiť za právnikom. Následne na tom stretnutí manžela s prof. Š. odznelo to, čo už bolo povedané, že
tehotenstvo je problém. Keď prišiel manžel domov a vykladala veci, náhodne zapla diktafón, kde odznela

práve tá časť, čo si ona vypočula, na tom stretnutí teda odznelo aj to, že J.. Š. povedal, že sa musí
porozprávať s J.. H. a že jej manžel mu má zavolať na druhý deň s tým, kedy má prísť za ním. Manžel
zavolal na ďalší deň profesorovi, ktorý mu povedal, kedy má ísť za ním a vlastne to všetko podsúva to, že
ona ako tehotná nemá čo robiť na fakulte. Keďže nemala odozvu na tézy, išla za p. profesorom, aby sa
ho na tie tézy spýtala. On jej však odpovedal, že má prísť na druhý deň. Vtedy jej pán profesor povedal,

že má aj ďalších záujemcov o doktorandské štúdium u neho. Keď šla domov, tak sa zamýšľala nad tým,
že kto by to mohol byť a spomenula si, že keď išla zo stretnutia s doc. H., stretla A.. F., ktorý jej však
povedal, že každý zo školiteľov ho odpinkáva a tak že ide vyskúšať šťastie u G.. H.. Následne mu poslala
žiadosť o priateľstvo na Facebooku, kde s ním komunikovala o tom, ako dopadol a u koho je, pričom
on jej odpísal, že je u G.. H. a má tu druhú tému. Chcela vedieť, či doc. H. má k nemu taký istý prístup

ako k nej, tak sa ho spýtala, že či mu odpovedal na tézy s tým, že A.. F. jej napísal, že sa mu vyjadril k
týmto tézam. Keď si pospájal všetky tieto udalosti, tak jej jasne vyplynulo, že je diskriminovaná. To v nej
vyvolala stres a fyzické nevoľno. Prijímací pohovor sa konal 2.7., na tento sa pripravovala. Má za to, že
zo strany G.. Š. jeho správanie nebolo dôstojné, nakoľko keď prezentovala svoju osobu na prijímacom
pohovore, tak sa v polovici prednesu postavil a odišiel tak, že ani nepočul, o čom hovorila. Potom sa

vrátil, pri jej prednese sa otočil chrbtom a niečo si šuškal s členmi komisie. To ju dosť vykoľajilo a odišla
zdeptaná z prijímacieho pohovoru. Pokiaľ ide o moment, od ktorého začalo v nej rezonovať to, že žena
ako matka nemá nič iné robiť, len byť doma, a teda od ktorého začala pociťovať diskrimináciu, uviedla, že
predpokladala, že to jej tehotenstvo môže byť problém už predtým a tá otázka, či bude zvládať štúdiumpopri starostlivosti o dieťa, zaznela toho 22.5. a to už podľa nej bolo okaté. Pokiaľ štátnice boli 27.5.,
žalobkyňa uviedla, že bolo to 5 dní po dni 22.5., a teda nemala čas ešte stresovať, nakoľko sa vtedy
pripravovala na štátnice a došlo jej to až potom. Uviedla, že nie je jasné, prečo mal p. G.. H. inú vôľu

vo vzťahu k A.. F. ako k nej. Uviedla, že p. G.. H. jej sľúbil, že sa jej vyjadrí k tým tézam, tak sa na tom
dohodli. Na otázku zástupkyne žalovanej, či to, že p. dekan sa postavil a odišiel, či to bolo len kvôli nej a
či sa jej to dotklo, žalobkyňa uviedla, že sa jej to dotklo. Taktiež uviedla, že si myslí, že odišiel kvôli nej a
to z dôvodu, že celý ten sled udalosti naznačoval, že je diskriminovaná. Na otázku zástupkyne žalovanej,
či v rámci prijímacieho konania jej niekto naznačil, že to, že je tehotná, je nežiaduca, žalobkyňa uviedla,

že pokiaľ smerovala otázka na konkrétny deň, keď bol prijímací pohovor, tak nie, ale že ju tam vtedy ani
nepočúvali, pretože sa bavili s pánom docentom. Žalobkyňa uviedla, že nebolo to taký celý čas, avšak
komisiu to odviedlo od myšlienok a sústredenia sa na jej osobu.
20. Vo vzťahu k tejto výpovedi zástupca žalobkyne uviedol, že z výpovede je jasné, že došlo v nej
k diskriminácii z dôvodu pohlavia, preto navrhol, aby súd uznesením predniesol ťarchu dôkazného
bremena na žalovanú. Žalovaná strana uviedla, že výpoveď žalobkyne sa zhoduje len s tým, čo je

uvedené v žalobe.
21. Z výpovede svedka doc. A.. H. Š. na pojednávaní dňa 22.2.2018 vyplynulo, že bol predsedom
prijímacej komisie v čase, keď sa žalobkyňa uchádzala o štúdium. Celé prijímacie konanie prebieha
ústne pred komisiou, ktorá vypočuje toho ktorého uchádzača. Predtým sa podávajú prihlášky a
vypracovávajú sa určité tézy. Komisia má všetky tieto podklady k dispozícií na ústnom pohovore.

Uchádzač na tom ústnom pohovore prednesie tézy a komisia mu následne kladie otázky. V závere
sa komisia uznesenie na poradí uchádzačov. Uchádzači sa prijímajú podľa toho, ako bolo schválený
odporúčaný počet a následne sú vyrozumení o výsledku prijímacieho konania. Uviedol, že samotná
komisia posudzuje spôsobnosť toho ktorého uchádzača na štúdium a na základe toho stanovuje
poradie. Samotná komisia posudzuje to, či ten ktorý uchádzač spĺňa alebo nespĺňa podmienky v

spôsobilosti. Ak sa komisia uznesenie na tom, že nemá spôsobilosť, tak toho ktorého uchádzača
nevezme. Samotná komisia posudzuje spôsobilosť uchádzača a stanovuje poradie. Komisionálne
skúšaniejetýmnajobjektívnejšímskúšaním.Uviedol,žepokiaľjevypísaných10témaje12uchádzačov,
na ktorých sa komisia uznesenie, že sú všetci spôsobilí, tak sa rozmýšľa, či sú na to finančné prostriedky,
teda môže sa stáť, že niekedy je prijatých aj viac uchádzačov ako je plánovaný počet. Uviedol, že na

fakulte sú akademické slobody najviac čo môžu byť. Majú študentov aj zo zahraničia a študentov inej
farby pleti, majú aj študentov na vozíčku. Uviedol, že tehotenstvo nevníma ani ako chorobu, ani ako
postihnutie. Na otázku zástupcu žalobkyne, či v prípade, ak príde tehotná uchádzačka, alebo ak príde
niekto na vozíčku, či sa pýta uchádzačov, ako si to predstavujú do budúcna, či sa zaoberá vizážou,
stavom, psychikou alebo či znervózňuje uchádzačov, svedok odpovedal, že nie. V čase, keď žalobkyňa

bolanaprijímacomkonaní,sineuvedomoval,anitonejakonevnímal,žejetehotná,ažkeďboladoručená
žaloba, tak si prvýkrát uvedomil po oboznámení sa s touto žalobou, že táto uchádzačka bola tehotná.
Uviedol, že niekedy sa môže stať to, že musí niekto z komisie odísť, či už len na toaletu alebo na krátky
čas, avšak stále je pravidlom, že musí ostať nadpolovičná väčšina hodnotiacej komisie v tej miestnosti.
Taktiež uviedol, že nevedie žiadnu štatistiku o tom, koľko tehotných uchádzačiek prijal a o tom, koľko ich

počas štúdia otehotnelo, takisto ani ohľadom vozičkárov. Na otázku zástupkyne žalobcu na svedka, či na
doktorandskéštúdiumbolaprijatávyslovenetrojkárkap.Č.,svedokuviedol,žeáno,pričomsauchádzala
oštúdium,komisiarozhodla,bolaprijatáaužajukončilaštúdium.Taktiežpotvrdil,žejejehopriateľkouna
Facebooku. Pokiaľ ide o otázku zástupcu žalobkyne na svedka, či sa stáva, že je prijatá na doktorandské
štúdium uchádzačka, ktorá sa nezúčastnila prijímacieho pohovoru, svedok uviedol, že nie je povinnosť

osobne sa zúčastniť výberového konania, osobne sa uchádzač teda nemusí zúčastniť, stáva sa to napr.
vtedy, ak je hospitalizovaný, teda nemôže sa fyzicky dostaviť a následne sa robí konferenčný rozhovor
pred komisiou. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby sa p. Č., ktorá bola prijatá na doktorandské
štúdium, bola prijatá bez toho, aby sa zúčastnila osobného pohovoru pred členmi komisie. Na otázku
zástupcu žalobkyne, akú váhu majú tézy s tým, že sám svedok uviedol, že niekto preferuje tézy, niekto

odpoveď, svedok uviedol, že nedá sa to presne špecifikovať, nakoľko komisia posudzuje spôsobilosť
uchádzačov a každý z členov komisie preferuje niečo iné, preto je tam tá komisia, ktorá sa na niečom
uznáša a tézy sú jednou z podmienok a to v súčinnosti s obhajobou, pri ktorej prezentuje uchádzač
to, že je rozhľadený v tej ktorej danej problematike, teda vstupujú do toho viaceré faktory, preto je to
záver komisie, záver celého konania je výsledkom zhodnotenia celej komisie, teda ide o komisionálne

hodnotenie. Svedok vypovedal, že nemá vedomosť o tom, aby boli prijímaní trojkári na úkor jednotkárov.
Môže nastať situácia, že určitý uchádzač sa uchádza trikrát po sebe, dvakrát ho nevezmú a na tretíkrát
je úspešný, pretože sa vypracuje. Je možné, že príjmu aj študentka, ktorý má slabší prospech. Svedok
nemá vedomosť o tom, že by sa niektorý z členov komisie pýtali žalobkyne na jej tehotenstvo. Taktiežuviedol, že nemá vedomosť o tom, že zo strany žalobkyne bola daná jemu osobne alebo na fakulte
sťažnosť na to, že sa jej niekto niekedy pýtal na tento stav.
22. Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2018 bol vypočutý svedok J.. K.. Y. Š. M.., ktorý uviedol, že

vie o tom, že žalobkyňa bola študentkou Technickej univerzity, taktiež uviedol, že určite u neho robila
skúšku s tým, že posledná skúška mohla byť u neho vo 4. ročníku. Viac s ňou do kontaktu neprišiel.
Prišiel však do kontaktu s jej zástupcom a to takým spôsobom, že mu bývalý vedúci katedry telesnej
výchovy telefonoval, že má dobrého známeho, ktorý má záujem o investovanie na finančných trhoch a
vzhľadom k tomu, že sa venuje tejto problematike a taktiež aj aktívne obchoduje, súhlasil so stretnutím

so zástupcom žalobkyne. Kedy to bolo, uviedol, že sa nepamätá, ale stretli sa v jeho kancelárií. Začiatok
rozhovoru popri formalitách sa začal niesť tým, že dotyčný založil nejakú stranu a že má záujem, aby ich
fakulta ekonomického zamerania má záujem o spoluprácu s touto fakultou. Svedok uviedol, že celý čas
sa riadil tým, že fakulta má byť apolitická a dištancoval sa od takýchto rozhodnutí. Následne zástupca
žalobkyne obrátil reč na to, že si ide brať končiacu absolventku, ktorá má záujem o doktorandské
štúdium, avšak svedok uviedol, že ho stopol v rozhovore a uzavrel to tým, že na prijímacom konaní sa

bude podieľať a nevie koľko je akých študentov prijatých a že mu môže rozhodne povedať to, že fakulta
vyberá najlepších podľa toho, že ku komu sa hlásia. Je to tvrdenie zástupcu žalobkyne, že ja som ho
poslal za G.. H. s tým, že medzitým už bolo jasné, že k G.. H. sa hlásia dvaja študenti, jeden má cenu
rektora a študijný priemer 93,0 a dotyčná mala priemer cez 83, avšak sám svedok sa vyjadril, že by si
zobral lepšieho. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že je úplný nezmysel a nemá dôvod ani nemal dôvod

rozprávať o tom, že by tehotenstvo bolo problém. Uviedol, že nič také nepovedal a nemal vedomosť o
tom, že by si zástupca žalobkyne robil zvukový záznam. Pokiaľ by mu jeho známy z Fakulty telesnej
výchovy, teda p. Starec povedal, o čo konkrétne ide, tak by s návštevou zástupcu žalobkyne nikdy
nesúhlasil. Taktiež uviedol, že takmer 20 rokov, čo bol vo vedení, sa vždycky pred prijímačkami s nikým
nestretával, nevidel by dôvod, prečo by to v tomto čase mal tak robiť. Opätovne potvrdil, že nepovedal

vetu, že tehotenstvo žalobkyne je veľký problém. Svedok uviedol, že berú vždycky tých najlepších, ktorí
sa uchádzajú. Pokiaľ ide o p. Č., v jej prípade dostal prednosť lepší a u Č. to tak bolo. Ona aj p. Š. boli
prijaté, lebo lepšie neboli. Uviedol, že nikdy nepovedal, že žalobkyňa je slabá študentka. V prijímacích
skúškach rozhoduje celkový konsenzus.
23. Svedok G.. A.. J.. K. H. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 15.5.2018 uviedol, že

žalobkyňa bola predtým, ako sa uchádzala o doktorandské štúdium u nich na fakulte jeho diplomantkou.
Mali za sebou rok a pol veľmi konštruktívnej spolupráce, bola veľmi šikovná študentka, bol s jej
diplomovou prácou spokojný. Po letnom semestri prejavila záujem o doktorandské štúdium, kde jej
vlastne stručne vysvetlil, o čom doktorandské štúdium na fakulte je, z čoho pozostáva, aký je jeho
priebeh a všetky detaily. To, že je žalobkyňa v tom čase tehotná, si samozrejmé všimol v letnom semestri,

pretože jednoducho to bolo vidieť. Uviedol, že počas dlhej spolupráce medzi vedúcim diplomovej práce
a študentom sa častokrát vytvoria neformálne vzťahy, tzn. vedúci alebo školiteľ prejavuje záujem o
študenta nielen ako meno na papieri ale aj ako osobnosť jednotlivca. Častokrát sa s ním púšťa aj
do neformálnej debaty, pýta sa ho na ďalšie plány. To, že bola tehotná, si všimol, preto častokrát sa
na začiatku týchto stretnutí spýtal, či je v poriadku, ako sa má, či sa cíti dobre a bola to neformálny

zdvorilostná debata, pýtal sa, či to bude chlapec alebo dievča, či je v poriadku, či majú vymyslené
meno. Bola to taká neformálna debata, kedy vlastne takýmto zdvorilostným spôsobom javil záujem o
to, že vlastne čakajú čoskoro budúcu mamičku príjemné povinnosti. Na otázku zástupcu žalobkyni, či
sa jej spýtal, či si to nerozmyslela, svedok uviedol, že pri tej debate, kedy vlastne riešili doktorandské
štúdium padla otázka, kedy sa jej spýtal, či by to zvládla s tým, že ako už spomenul bol to neformálny

rozhovor, plný informácii ohľadom doktoranského štúdia a to že sa jej spýtal, či by to zvládla nijako
nenarušilo priebeh rozhovoru, vôbec nemal dojem, že by nejako pri tej otázke zastala, alebo ju nejakým
spôsobom prekvapila, zaskočila, bola to otázka na ktorú padla odpoveď áno, išli ďalej, kedy jej hovoril
čo všetko v rámci toho doktorandského štúdia ju čaká. Na opätovnú otázku zástupcu žalobkyne či sa
jej svedok pýtal, či si to nerozmyslela tento vypovedal, že si nepamätá, že by jej takúto otázku položil,

ak sa jej spýtal, tak len po skúsenostiach, pretože rok, dva predtým sa mu stalo, že mal veľmi šikovné
diplomantky, ktoré sa hlásili na doktorandské štúdium a tesne predtým, keď boli prijímacie pohovory, si
to rozmysleli. Bavili sa o tom, čo už spomínal, čo všetko sa v rámci doktorandského štúdia bude robiť.
Uviedol, že on ako potencionálny školiteľ nemá povinnosť nijakým spôsobom mentorovať alebo viesť
potenciálneho uchádzača na doktorandské štúdium. Ten kontaktuje školiteľa a školiteľ ak má záujem

o tú tému nejakým spôsobom ho navedie, akým spôsobom má tie tézy vypracovať, tzn. nejaký ten
rešerš z literatúry, hlavné prínosy, čo by chcel v tej práci robiť, nejakým spôsobom ho teda navedie,
ako to vypracovať. O tejto téme debatoval so žalobkyňou podstatne skôr ako v tom čase s druhým
uchádzačom o doktorandské štúdium, ktorý nebol jeho diplomantom. To, že p. žalobkyňa bola jehodiplomantka, bola veľká výhoda, pretože mohli tieto veci riešiť oveľa skôr a osobne a predebatovali
gro všetkých záležitostí. Svedok vypovedal, že tézy vypracované žalobkyňou boli v poriadku a keď
skončila štúdium, stretli sa minimálne raz náhodou na chodbe, kde jej potvrdil, že z jeho strany je to

v poriadku. Pokiaľ ide o otázku zástupcu žalobkyne, prečo sa nevyjadril žalobkyni k tézam, svedok
uviedol, k tézam sa vyjadroval priebežne tak, ako vznikali. Ak vytvorila záverečnú verziu a mala pocit,
že na ňu svedok nereagoval, nakoľko denne dostával 70 - 100 e-mailov, z jeho strany boli tézy v
poriadku, čo jej už povedal, ďalej to neriešil, ale ak mala dojem, že čakala na to, mala pocit, že jeho
reakcia nebola adekvátna, tak mala prísť znovu alebo poslať ďalší e-mail, pričom je bežné, že sa

študent pripomenie. Na otázku zástupca žalobkyne prečo druhému študentovi odpovedal a žalobkyni
nedopovedal, svedok uviedol, že p. J. mala tézy v poriadku, mala ich hotové v podstate v predstihu
ako ten druhý uchádzač a zo strany svedka ako školiteľa boli v poriadku. Ak tu spätnú väzbu teda
nemala takú, akú očakávala, mohla zatelefonovať alebo poslať e-mail. Svedok uviedol, že si nepamätá,
že by mu žalobkyňa navrhovala stretnutie. Aj po opätovných otázkach zo strany zástupcu žalobkyne
svedok uvádza, že si nepamätá, aby ho žalobkyňa e-mailom žiadala o osobné stretnutie. Zástupca

žalobkyne na to reagoval, že ak mu ukáže kópiu e-mailu, svedok ho vyzval, aby túto kópiu k e-mailu
ukázal, na čo zástupca žalobkyne uviedol: „žiaľ nemám ho pri sebe“. Svedok uviedol, určite by návrh
na stretnutie neodmietol. Na otázku zástupcu žalobkyne ako formou rozhodoval v komisii on ako člen
komisieprivýbereštudentovaktomunariadil,povedalpodľaakýchkritériímávyberaťštudentov,svedok
odpovedal, že pri výbere rozhodujú viaceré skutočnosti, jednak prvý dojem, ktorý robí študent, spôsob,

akým obháji test, kvalita téz, študijný priemer a pokiaľ ide o rozhodovanie, uviedol, že každý člen je
v tomto zmysle autonómny. V tom roku, v ktorom bola p. žalobkyňa na prijímacom pohovore, nebol
členom prijímacej komisie. Uviedol, že každý člen rozhoduje podľa vlastného profesionálneho názoru,
ktorý zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré uviedol, na pojednávaní. Uviedol, že ide o komisionálne
rozhodovanie, ktoré je založené na kolektívnom rozhodovaní. Je to komisionálne skúšanie podobne ako

keď sa obhajuje diplomová práca, tak študent vie, že bude obhajovať diplomovú prácu, sú tam posudku
vedúceho oponenta, sú tam otázky z komisie, jemu sa takisto taxatívne nepovie, v ktorej časti sa ho
kto presne na čo spýta, je to jednoducho prezentácia, potom idú otázky, hodnotí sa, je to kolektívne
rozhodovanie. Pokiaľ ide o otázku zástupcu žalobkyne, kto navrhuje konečné poradie študentov a kto
ho odsúhlasuje, svedok uviedol, že rozhoduje komisia, komisionálne, teda poradie sa zostaví podľa

stanoviska komisie.
24. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 15.05.2018 uviedla, že pokiaľ žalovaná strana tvrdí, že všetky
tvrdenia žalobkyne sú v rovine osobných pocitov a že z jej strany neboli predložené žiadne tvrdenia na
podporu tvrdenia zo strany žalobkyne poukazuje na tieto dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalovanej : je
to otázka školiteľa zo dňa 22.05.2015 či žalobkyňa zvládne doktorandské štúdium; neochota školiteľa

odpovedať na otázky vo vzťahu k tézam žalobkyne v období po štátniciach tak ako sľúbil; návšteva
žalobkyne u školiteľa očakávajúc, že sa nakoniec predsa len vyjadrí k tézam pred podaním prihlášky
v jeho kancelárii niekoľkokrát, pričom školiteľ práve nemal čas alebo jej odporučil nech príde inokedy
alebo ho ani po dlhom očakávaní pred kanceláriou nenašla; postup školiteľa keď sa inému uchádzačovi,
ktorá sa taktiež hlásil na doktorandské štúdium k tomu istému školiteľovi vyjadril k tézam v dôsledku čoho

podala žalobkyňa tézy až po termíne na podanie prihlášky; priame vyjadrenie pracovníka Ekonomickej
fakultyTechnickejuniverzityvKošiciach,tedabývaléhodekana,ktorýjeotcomnovéhodekanavovzťahu
k prijatiu žalobkyne : „Tehotenstvo je veľký problém!“. Vo vyjadrení taktiež uviedla, že sa dá ustáliť, že
u žalovanej neexistovali žiadne vopred zverejnené transparentné kritéria, na základe ktorých komisia
postupovala pri vyberaní uchádzačov o doktorandské štúdium,

25. Žalobkyňa v ďalšom svojom písomnom podaní zo dňa 30.7.2018 uviedla, že vychádzajúc z platnej
legislatívy SR a EÚ ako aj z doterajších výsledkov z priebehu dokazovania má za to, že už nie
je ďalej potrebné, aby žalobca dokazoval porušenie svojho práva, nakoľko počas pojednávaní bolo
podľa nej jednoznačne preukázané, že žalovaný o tehotenstve vedel a na tehotenstvo žalobkyne
sa iniciatívne žalovanej pýtal, pričom zákon stanovuje, že zamestnávateľ nesmie od zamestnanca

vyžadovať informácie ohľadom tehotenstva. V tomto poukázal na rozsudok Súdneho dvora (druhá
komoraz19.apríla2012),ktorývtakýchtoprípadochporušeniazákonapoukazujenaprenosdôkazného
bremena na žalovaného. Zároveň má za to, že už v priebehu dokazovania bolo preukázané, že
prijímacie konanie prebehlo v rozpore s Ústavou SR ako aj samotným zákonom o vysokých školách,
neprebehlo transparentne a nediskriminačne. Má za to, že z priebehu konania bolo preukázané, že

vedenie dekanátu má proces výberu doktorandov nastavený netransparentne, teda v rozpore s Ústavou
SR a v rozpore s vysokoškolským zákonom úmyselne. Má za to a vyplýva to aj z výpovede samotného
dekana, že o tom, kto bude prijatý, rozhoduje výlučne dekanát a takým spôsobom, že konečné poradie,
o ktorom hlasuje dekanom navrhnutá komisia, navrhuje dekan a komisia takúto vôľu dekana hlasovanímiba formálne odobrí. Dekan pritom počas svedeckej výpovedi jasne priznal, že každý člen komisie
hodnotil to, čo on vnútorne chcel.
26. Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2019 zástupca žalobkyne uviedol, že chce poukázať na ust.

§ 57 ods. 5 Zákona o vysokých školách. Na výveske fakulty boli uvedené len všeobecné informácie
a to úspešné zloženie skúšky z cudzieho jazyka, tézy, životopis, ústrižok za zaplatenie poplatku,
absolvovanie pohovoru s tým, že náležitosti tak ako sú uvedené v § 57 ods. 5 zák. o vysokých školách
neboli nikde uvedené. Čiže nebol uvedených spôsob vyhodnocovania výsledkov, čo je v rozpore s
tým, čo povedal dekan na pojednávaní, že každý člen komisie hodnotil to, čo chcel a takéto konanie

považuje za netransparentné a diskriminačné. Zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní poukázala
na prílohu č. 4, ktorú doložili súdu spolu s vyjadrením k žalobe, ide o informáciu pre uchádzačov o
doktorandské štúdium v akademickom roku 2015/2016 na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v
Košiciach, ktorá hovorí o náležitostiach prijímacieho konania.
27. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok R. H.Č., ktorý uviedol, že pozná aj žalobkyňu aj jej
manžela. S manželom teda so zástupcom žalobkyne sa spoznal cez Facebook, ten bol aktivistom a ten

ho poprosil na školu, lebo mu povedal, že sa stal takýto prípad. Svedok s ním išiel na školu a zástupca
žalobkyne išiel za pánom, ktorého svedok nepozná ani nevie, kto to bol. Vošiel dovnútra a svedok ostal
stáť na chodbe pred dverami, prechádzal sa a počul len jeho hlas. Pán J. bol vo vnútri a svedok bol na
chodbe a uviedol, že neslušne počúval. Taktiež uviedol, že požičal p. J. nahrávacie zariadenie. Rozhovor
bol spočiatku všeobecne o politike, to ho nezaujímalo, ale potom počul, že so zvýšeným hlasom bolo

povedané, že tehotenstvo je naozaj problém a vedel, že sa to týka p. J. a bolo to povedané skutočne
zvýšeným hlasom. Keď vyšiel p. J. vonku, svedok sa ho spýtal, či to má nahraté. J. J. mu odpovedal, áno,
má. Išli spolu do auta, kde si to pustil a svedok bol zhrozený z toho, že ako je to možné, že tehotenstvo je
naozaj problém, aby p. J. mohla študovať. Zariadenie si zobral domov, nakoľko bolo jeho. Niekoľkokrát
si to prehral a chcel to aj napísať, pretože bol z toho znechutený a zhrozený. Podstatné podľa neho je

to, že bolo povedané, že tehotenstvo je naozaj problém. Na otázku zástupkyne žalovanej odpovedal,
že išiel spolu s p. J. na školu preto, že ho p. J. o to poprosil a jeho to zaujímalo, či je to naozaj tak,
že tehotenstvo je problém. O tom, že to bolo povedané, svedok uviedol, že vedel už predtým, ako išli
na školu. Keby o tom prípade nevedel, ako mu to povedal p. J., že tehotenstvo je problém, tak by tam
nešiel. Vedel o tom už pred návštevou školy z rozhovoru s p. J.. Svedok preto s ním išiel na tú školu,

aby sa presvedčil, či je to tak. Na otázku zástupkyne žalovanej, prečo nevošiel s p. J. dovnútra, svedok
uviedol, lebo o to nemal záujem tam ísť. Išiel si iba vypočuť rozhovor a nič iné.
28. Na pojednávaní dňa 16.04.2019 zástupca žalobkyne predniesol záverečnú reč a zároveň uviedol,
že nenavrhuje vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. V záverečnej reči poukázal na to, že žalovaná o
tehotenstve žalobkyne vedela a aj sa jej na to iniciatívne pýtala, čo dokazuje jednak list rektora, teda

odvolanie, kde rektor priznal, že na fakulte sa vedelo, že je tehotná. Zároveň žalobkyňu diskriminoval
tým, že rozdielne pristupoval k netehotnému uchádzačovi a tehotnej žalobkyni. Uviedol, že žalobkyňa
trpela aj tým, že vedela z diktafónu si vypočula, čo povedal bývalý dekan, že tehotenstvo je problém.
Mal za to, že z dokazovania vyplynulo to, že priebeh prijímacieho konania bol v rozpore so zákonom
o vysokých školách. Mal taktiež za to, že žalobkyňou navrhnutý svedok H. potvrdil to, že žalovaný

diskriminoval žalobkyňu v prijímacom konaní.
29. Žalovaná v záverečnej reči uviedla že navrhuje žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaná strana
postupovala zákonom dovoleným a predpokladaným spôsobom počnúc vyhlásením prijímacieho
konania, priebehom ako aj dôvodmi na neprijatie štúdia z dôvodu umiestnenia v poradí a toto konanie
nevybočilo z medzí právnych noriem. Poukázala na to, že vzťah pred prijímacím konaním nie je

predmetom žaloby, pretože dôvodom celého tohto konania je diskriminácia v rámci prijímacieho konania
a nie prijatia na štúdium. Uviedla, že konanie žalovanej bolo v súlade s ustanovením § 55 ods.7 zákona
o vysokých školách, ktorý hovorí o tom, že prijatí budú tí, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopnosti
na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou. Zostavenie poradia uchádzačov bolo vykonané
podľa § 7 ods.3 Poriadku prijímacieho konania. Má za to, že zo strany žalobkyne neboli predložené

žiadne dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenie o diskriminácii či už priamej alebo nepriamej. Nikto kto
bol v procese prijímacieho konania od nej nepožadoval informáciu o zdravotnom stave, tehotenstve ani
o ničom podobnom, čo by malo len náznak diskriminácie. Samotné tvrdenie o tom , že bola tehotná
a z tohto dôvodu nebola prijatá na štúdium nepostačuje ako dôkaz o diskriminácii. Žiadne iné dôkazy,
ktoré by toto tvrdenie podporovalo žalobkyňa ani jej zástupca nepredložili. Žalobkyňa podľa žalovanej

neuniesla dôkazné bremeno v tomto konaní nakoľko ňou predložené listiny ani výsluch svedkov z
objektívneho hľadiska nepreukazujú také okolnosti, z ktorých by na prvý pohľad bolo možné usudzovať,
že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Všetky tvrdenia žalobkyne sú v rovine jej
osobných pocitov a z jej strany neboli predložené konkrétne dôkazy na podporu tvrdenia. Zároveňpoukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo/171/2008 a Ústavného súdu SR IV. ÚS
16/2009.
30. Z listiny predloženej žalobkyňou označenej ako: Rozhodnutie o neprijatí na štúdium zo dňa

08.07.2015 pod č. 18141/2015 bolo zistené, že ide o rozhodnutie Technickej univerzity v Košiciach,
Dekanátu Ekonomickej fakulty, ktorým tento podľa § 58 ods10 s použitím § 5 až 7 zákona č. 131/2002
Z.z. o vysokých školách rozhodol tak, že neprijíma žalovaná na dennú formu doktorandského študijného
programu financie v študijnom odbore 3.3.7. financie na Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v
Košiciach v školskom roku 2015/2016. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa síce úspešne vykonala

prijímaciu skúšku , avšak jej umiestnenie v poradí nepostačovalo na prijatie na štúdium.
31. Z listiny označenej ako: Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania -
ide o žiadosť žalobkyne bez uvedenia dátumu a predloženú súdu žalobkyňou vyplýva, že túto podala
z dôvodu, že má množstvo dôkazov o tom, že postup ktorý predchádzal rozhodnutiu o jej neprijatí
odporuje Zákonníku práce, Diskriminačnému zákonu a aj Ústave Slovenskej republiky. Poukázala v nej
na to, že pred podaním prihlášky a zaplatením poplatku za prijímací pohovor, konkrétne dňa 22.05.2015

jej bola zamestnancom fakulty položená otázka, či popri starostlivosti o dieťa zvládne doktorandské
štúdium (bola v 7.mesiaci tehotenstva) , ju táto otázka zaskočila a po celý čas, až po prijímací pohovor
jej psychicky stále viac ubližovala, pretože jej vnútorne podsúvala do vedomia, že ju fakulta vopred
diskriminuje, pretože je tehotná a tým je pre záujmy vysokej školy nežiaduca. V ďalšom sa jej žiadosť
o preskúmanie rozhodnutia stotožňuje s dôvodmi a skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe. Uviedla

zároveň, že keďže utrpela aj nemajetkovú ujmu v podobe psychického utrpenia, ktorú jej spôsobila
predmetná diskriminácia zo strany vedenia Ekonomickej fakulty, v prípade ochoty zo strany dekanátu
dohodnúť sa vysporiadať mimosúdnou formou hodlá upustiť od vymáhania finančného zadosťučinenia
na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Žiadala, aby dekan Ekonomickej fakulty Technickej univerzity
resp. jeho nadriadený orgán rozhodnutie dekana o jej neprijatí zo dňa 08.07.2015 zmenil a na predmetné

štúdium ju prijal.
32. Z listiny predloženej žalobkyňou do spisu a označenej ako: Preskúmanie rozhodnutia o výsledku
prijímacieho konania - odpoveď zo dňa 30.07.2015 vystavenej rektorom Technickej univerzity v
Košiciach G..P..M..J.. A.. C. Č., M.. a ním podpísanej bolo zistené, že žiadosti žalobkyne o preskúmanie
rozhodnutiadekanaEkonomickejfakultyTechnickejuniverzityvKošiciachnebolovyhovenéanapadnuté

rozhodnutie dekana zo dňa 08.07.2015 o neprijatí žalobkyne na štúdium bolo potvrdené. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia je zrejmé, že po preskúmaní žiadosti žalobkyne a jej dôvodov mal rektor za to,
že dôvody, ktoré uvádza sú nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že žalobkyňa podala riadne a včas
prihlášku na doktorandské štúdium. V odôvodnení je ďalej uvedené, že školiteľ G.. A.. K. H., PhD., u
ktorého si zvolila žalobkyňa ním vypísanú tému dizertačnej práce - Zahranično-obchodná výkonnosť

a volatilita reálneho výmenného kurzu a ktorý bol aj vedúcim žalobkyninej diplomovej práce mal už
skôr vedomosť o tehotenstve žalobkyne a vôbec to nebolo prekážkou ani priťažujúcou okolnosťou
pri vypracovaní žalobkyninej diplomovej práce. Ochotne jej pomohol aj s rozpracovaním téz zvolenej
dizertačnej práce na osobnom stretnutí na Katedre ekonomických teórií. Rektor v odôvodnení uviedol,
že ju školiteľ informoval aj o tom, že má aj ďalších dvoch uchádzačov o doktorandské štúdium, ktorí

si vybrali jeho zverejnené témy dizertačných prác. Poukázal na ustanovenie § 58 zákona o vysokých
školách, ktoré upravuje prijímacie konanie. Taktiež poukázal aj na ustanovenie §7 ods.1 prílohy k Štatútu
TechnickejuniverzityvKošiciachvzmyslektoréhocieľomprijímaciehokonanianadoktorandskéštúdium
je zistenie predpokladov uchádzača, Tieto predpoklady sa zisťujú prijímacou skúškou Počet prijatých
študentov určuje fakulta. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že členovia komisie venovali jej odpovedi citeľne

menej času ako predchádzajúcim uchádzačom a že už vopred bolo rozhodnuté o jej neprijatí rektor
uviedol, že prijímacie konanie nie je o časových limitoch pre uchádzačov ale predovšetkým odbornou
diskusiou členov prijímacej komisie a uchádzača. Čas prijímacieho pohovoru si uchádzači z väčšej
časti určovali sami svojou pripravenosťou a záujmom o získavanie poznatkov založených na súčasnom
stave vedeckého poznania. A v zmysle uvedeného postupovala komisia pri odporúčaní uchádzačov na

prijatie na doktorandské štúdium. Po preskúmaní žalobkyňou uvedených dôvodov mal rektor za to, že
neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že rozhodnutie dekana o neprijatí na
štúdium nebolo vydané v súlade so zákonom, vnútornými predpismi Technickej univerzity v Košiciach
a s podmienkami prijatia na štúdium.
33. V zmysle ustanovenia § 4 ods.1 Zásad organizácie, hodnotenia a ukončenia doktorandského štúdia

a zásady riadenia odborových komisií doktorandského štúdia na Technickej univerzite v Košiciach v
znení dodatkov číslo 1 až 3 (ďalej len Zásady doktorandského štúdia) základnou podmienkou prijatia na
doktorandské štúdium je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.34. V zmysle ustanovenia § 4 ods.2 Zásad doktorandského štúdia pred začatím prijímacieho konania
na doktorandské štúdium vypisuje TUKE alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte,
témy dizertačných prác, o ktoré sa je možné v rámci prijímacieho konania uchádzať. Ku každej z

vypísanýchtémjeurčenýškoliteľ.Uchádzačodoktorandskéštúdiumsahlásinajednuzvypísanýchtém.
Súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí TUKE alebo fakulta, ak sa študijný program
uskutočňuje na fakulte, jeho školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce. Vypísanie prijímacieho konania
TUKE alebo fakulta zverejní na úradnej výveske TUKE alebo fakulty a minimálne na webovom sídle
TUKEalebofakultynajneskôrdvamesiacepredposlednýmdňomurčenýmnapodanieprihlášok.Okrem

lehoty na podanie prihlášok, podmienok prijatia, termínu a spôsobu overovania splnenia podmienok,
TUKEalebofakultajepovinnázverejniťajinformáciuopočteuchádzačov,ktoréplánujeprijaťnaštúdium
príslušného študijného programu.
35. V zmysle ustanovenia § 4 ods.3 Zásad doktorandského štúdia TUKE alebo fakulta, ak sa
študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu
so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie i názov

zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj
samostatne.
36. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 Zásad doktorandského štúdia ak si uchádzač o doktorandské
štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím
na doktorandské štúdium súhlasiť i externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 54, ods. 7

zákona) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z TUKE a členovia určení riaditeľom
externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z TUKE určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte
dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte rektor. Prijímacia skúška sa po dohode
TUKE alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej
inštitúcie za účasti zástupcov TUKE.

37. V zmysle ustanovenia § 4 ods.5 Zásad doktorandského štúdia prijímacie konanie sa pre uchádzača
o štúdium začína doručením jeho prihlášky na štúdium na tlačive predpísanom Ministerstvom školstva,
vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo“) na TUKE alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný
študijný program. Prihláška musí byť doručená v termíne vyhlásenom TUKE alebo fakultou.
38. V zmysle ustanovenia § 4 ods.6 Zásad doktorandského štúdia o prijatí na štúdium študijného

programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. Rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium môže
podľa odseku 8 zmeniť rektor. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje TUKE,
rozhoduje rektor.
39. V zmysle ustanovenia § 4 ods.7 Zásad doktorandského štúdia rozhodnutie o výsledku prijímacieho
konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí

obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí
sa doručiť uchádzačovi formou doporučenej zásielky do vlastných rúk
40. V zmysle ustanovenia § 4 ods.8 Zásad doktorandského štúdia uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o
neprijatí na štúdium, môže podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia. Žiadosť sa podáva orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je tým orgánom dekan, môže

sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie sa vydalo v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom
vysokej školy alebo fakulty. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak sa vydalo v
rozpore so zákonom, vnútorným predpisom vysokej školy. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal
rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie sa vydalo v rozpore so zákonom, vnútorným
predpisomvysokejškoly.InakpostúpižiadosťASTUKE,ktorýzmenírozhodnutie,aksavydalovrozpore

sozákonom.Odpoveďžiadateľoviopreskúmanierozhodnutiamusíbyťodoslanádo30dníoddoručenia
žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.

41. Z listiny označenej ako Informácie pre uchádzačov o doktorandské štúdium v akademickom roku
2015/2016 na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, ktorá bola predložená žalovanou

bolo zistené, že ide o podmienky prijatia na doktorandský študijný program v dennej a v externej forme
štúdia pre študijný program: 3.3.37. financie a podmienky pre doktorandský študijný program: 33.5.
verejná správa a regionálny rozvoj a to:
Podmienky prijatia: ukončené vysokoškolské štúdium II. stupňa v ekonomickom odbore,
Prihláška na tlačive : ŠEVT,

Doklady k prihláške : životopis, kópia diplomu a vysvedčenia overená notárom, výpis výsledkov
magisterského, inžinierskeho a doktorandského štúdia v jednotlivých semestroch, tézy k zvolenej téme
dizertačnej práce v rozsahu 5 - 7 strán,Témydizertačnýchprác súzverejnenénavývesnejskrinke fakultyanawebovejstránkefakulty(). Uchádzač o doktorandské štúdium sa hlási na jednu z vypísaných tém. Plánovaný
počet prijímaných študentov v dennej forme štúdia na študijný program financie je 10 študentov.

Každý záujemca bude písomne pozvaný na ústnu prijímaciu skúšku. Podľa § 4 ods.4 Príloha č. 1
k Štatútu TUKE má prijímacie konanie na štúdium doktorandských študijných programov charakter
výberového konania. Prijímacia skúška prebehne formou pohovoru uchádzača s členmi výberovej
komisie menovanej dekanom fakulty. Súčasťou prijímacej skúšky bude overenie jazykových znalostí z
odborného cudzieho jazyka (anglický, nemecký, francúzsky alebo španielsky) formou testu. Jazyková

skúška sa uznáva absolventom Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Adresa na podanie prihlášky: Referát pre výskum, vývoj a rozvoj Ekonomickej fakulty Technickej
univerzity v Košiciach, Němcovej 32, Košice
Lehota na podanie prihlášky: 15.06.2015
Termín a miesto prijímacích pohovorov: 02.07.2015 ( štvrtok ) o 09.00, Dekanát Ekonomickej fakulty
Technickej univerzity v Košiciach - zasadacia miestnosť, 2. poschodie, Němcovej 32, Košice

Ďalšie dôležité informácie : poplatok za prijímacie konanie vo výške 35,- EUR

42. Súdu predložila žalovaná aj listinu označenú ako: Tézy k dizertačnej práci z ktorých
je zrejmé, že tieto boli vypracované študentom: A.. F. A., školiteľ : G.. A.. K. H., J.. v akad. roku:
2015/2016.

43. Žalovaná súdu predložila aj listinu označenú ako: Zápis o prijímacom pohovore č.
16041/2015 A.. F. A. zo dňa 02.07.2015z ktorej bolo zistené, že prijímaciu komisiu tvorili: G.. A.. H. Š., J..
- J. F.; G.. A.. L. D., J.., H.; S.. A.. H. R., J.P.., G.. A.. C. L., J.., A.. Z. G., J.., H. - členovia komisie. Pokiaľ
ide o otázky zo skúšky z cudzieho jazyka - z tohto zápisu je zrejmé, že žalobkyni bola skúška uznaná.

Pokiaľ ide o otázky z odbornej skúšky: zo zápisu vyplýva, že išlo o vymedzenie cieľov k zvolenej téme
PhD práce z pohľadu uchádzačky, dostupnosť dát na neplnenie cieľov je otázne. Čo sa týka hodnotenia :
celkový výsledok skúšky bol : Prospela, umiestnenie uchádzačky v poradí č. 14, návrh komisie - neprijať
a dôvod komisie pre ktorý navrhuje neprijať bolo umiestnenie v poradí uchádzačov. Zápis je podpísaný
všetkými členmi komisie.

44. Zo zápisnice zo zasadnutia prijímacej komisie dňa 02.07.2015 na doktorandské
štúdium na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach predloženej súdu
žalovanou bolo zistené, že komisia zasadala v tomto zložení : G.. A.. H. Š., J.. - J. F.; G.. A.. L. D., J.., H.;
S.. A.. H. R., J.., G.. A.. C. L., J.., A.. Z. G., J..,H. - členovia komisie. Na doktorandské štúdium sa prihlásili

25 uchádzači. Prijímacie konanie prebehlo formou pohovoru, v rámci ktorého mali uchádzači ukázať
svoje odborné znalosti pre doktorandské štúdium študijných. Pokiaľ ide o postup pri prijímacom konaní:
zozápisnicevyplýva,žeuchádzačinajprvoboznámilikomisiusosvojimdoterajším vzdelaním,odbornou
praxou a najmä s predstavou ich potencionálnej výskumnej činnosti v rámci zvolenej témy dizertačnej
práce. Nasledovala diskusia medzi členmi komisie a uchádzačom. Komisia následne konštatovala, ktorí

uchádzači úspešne vykonali prijímacie skúšky a dohodla sa na ich poradí podľa úspešnosti. Zo zápisnice
je zrejmé, že na dennú formu doktorandského štúdia v študijnom programe financie, v študijnom odbore
3.3.7.financie-z25uchádzačovsa16hlásilonatútoformudoktorandskéhoštúdia,ztýchtoboliúspešný
10,žalobkyňabolaúspešnáavšakumiestnilasana14.miestevporadía11.uchádzačkebolaponúknutá
externá forma štúdia. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že podľa záverov prijímacej komisie bolo na dennú

formu prijatých 10 uchádzačov a na externú formu siedmi uchádzači. Zápisnica je podpísaná všetkými
členmi komisie.

45. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení účinnom dňa 22.05.2015 Dodržiavanie zásady

rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania
alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku,
sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného
zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu
oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

46. Podľa ust. § 2 ods. 2 antidiskriminačného zákona pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania
je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

47. Podľa § 2a ods.1 antidiskriminačného zákona diskriminácia je priama diskriminácia,nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj
pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

48. Podľa § 2a ods. 11 písm. a) antidiskriminačného zákona za diskrimináciu z dôvodu pohlavia sa
považujeajdiskrimináciazdôvodutehotenstvaalebomaterstva,akoajdiskrimináciazdôvodupohlavnej
alebo rodovej identifikácie,

49. Podľa § 3 ods.1 antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať

zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov,
sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

50. Podľa § 3 ods.2 antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania
podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.

51. Podľa § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona pri posudzovaní, či ide o
diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti
alebo z mylnej domnienky.

52. Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý má podľa tohto zákona

právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

53. Podľa § 9 ods.2 antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich
práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať,

aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné,
napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady
rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže
sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu
pozastavená.

54. Podľa § 9 ods.3 antidiskriminačného zákona ak by primerané zadosťučinenie
nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom
znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá
domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo
k jej vzniku.

55. Podľa § 11 ods.1 antidiskriminačného zákona konanie vo veciach súvisiacich s
porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo

bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v
návrhuoznačiťosobu,oktorejtvrdí,žeporušilazásadurovnakéhozaobchádzania(ďalejlen"žalovaný").

56. Podľa § 11 ods.2 antidiskriminačného zákona žalovaný je povinný preukázať,
že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno

dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

57. Podľa § 11 ods. 3 antidiskriminačného zákona na konanie vo veciach
súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak
tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2019 ( ďalej
len C.s.p. ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
59. Podľa § 470 ods.2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.60. Podľa článku 8 Základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

61. Podľa § 215 ods.1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
62. Podľa § 55 ods.1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách každý má právo študovať na vysokej
škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie
podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky
určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

63. Podľa § 55 ods.2 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách práva ustanovené týmto zákonom sa
zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. 35a)V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného
stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti
k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo

sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
64. Podľa § 55 ods.3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách výkon práv a povinností vyplývajúcich
z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom
svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa,

výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu
alebo návrh na začatie trestného stíhania.
65. Podľa § 55 ods.4 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách uchádzač alebo študent, ktorý sa
domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady
rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.

66. Podľa § 55 ods.5 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách vysoká škola alebo fakulta nesmie
uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje
svoje práva podľa tohto zákona.
67. Podľa § 55 ods.6 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách vysoká škola môže prijímať
uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v registri študijných

programov.
68. Podľa § 55 ods.7 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách vysoká škola určuje počet prijímaných
študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto
programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností
na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.

69. Podľa § 57 ods.5 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách vysoká škola alebo fakulta, ak sa
študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom
roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný
program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva

mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium,
podmienkyprijatiapodľaodseku1,termínaspôsoboverovaniaichsplnenia,aakjesúčasťouoverovania
schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania
jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a
hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo

fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného
programu.
70. Žalobkyňa sa touto žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1 000,- EUR ako primeraného
finančného zadosťučinenia z dôvodu psychickej ujmy , ktorú žalobkyňa kvôli diskriminácii z dôvodu
tehotenstva utrpela a zároveň aj ospravedlnenia od žalovaného že mu je ľúto, že žalobkyňu z dôvodu

jej tehotenstva v prijímacom konaní na doktorandské štúdium diskriminoval.
71. Nárok uplatnený žalobou má základ v ustanovení § 2a ods.11 antidiskriminačného zákona v spojení
s ustanovením § 3 antidiskriminačného zákona a §9 a 11 antidiskriminačného zákona.
72.Konaniebolozačatézaúčinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokadokončenébolo
za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016

s tým, že v zmysle ust. § 470 ods.2 C.s.p. účinky všetkých úkonov, ktoré boli vykonané za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku zostávajú aj za účinnosti Civilného sporového poriadku zachované.
73. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa v
konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení tak, ako to ustanovuje Civilnýsporový poriadok v § 150 C.s.p. v spojení s článkom 8 Základných princípov C.s.p. a antidiskriminačný
zákon v ustanovení § 11 a preto žalobu zamietol.
74. Civilný sporový poriadok stanovuje tzv. prejednací princíp, ktorý spočíva v tom, že povinnosť

tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná

každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie je povinný
po nich pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel sám vyhľadávať skutočnosti,
ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a
vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenia

vykonať nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.
75. Zároveň pri sporoch vyplývajúcich z antidiskriminačného zákona v zmysle ustanovenia § 11 ods.2
antidiskriminačného zákona platí tzv. „ prenesené dôkazné bremeno“ v zmysle ktorého žalobca nielen
tvrdí ale aj preukazuje skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že došlo ku diskriminácii či už priamej
alebo nepriamej, teda žalobca musí nielen tvrdiť ale aj predložiť také dôkazy, z ktorých vyplýva určitá

miera pravdepodobnosti diskriminácie (porušenia zásady rovnakého zaobchádzania) a až následne
sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú, ktorá má preukázať, že neporušila zásadu rovnakého
zaobchádzania. Tento výklad je plne v súlade s platnou judikatúrou na ktorú v konaní poukázala aj
žalovaná a to s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Cdo 171/2008 a rozhodnutím Ústavného
súdu SR sp. zn. IV.ÚS 16/2009, ktoré považuje za ustálenú judikatúru a od ktorých súd nemal žiaden

dôvod odkloniť sa.
76. Žalobkyňa v žalobe skutkovo tvrdila nasledovné: že otázka, ktorá jej bola zamestnancom fakulty
položená dňa 22.05.2015, či popri starostlivosti o dieťa zvládne doktorandské štúdium ju zaskočila a
po celý čas až do prijímacieho konania jej ubližovala, a stále sa jej vnútorne podsúvalo do vedomia,
že ju fakulta vopred diskriminuje, pretože je tehotná a je pre záujmy vysokej školy nežiaduca. V tom

čase bola žalobkyňa v 7. mesiaci tehotenstva. Zároveň tvrdila v ďalšom slede udalostí to, že jej manžel
si dňa 22.06.2015 a 23.06.2015 dohodol stretnutie u bývalého dekana na fakulte, ktorý pri stretnutí
podľa jej tvrdenia priamo povedal, že jej tehotenstvo „ je naozaj veľký problém!“ a to bez toho, aby
sa jej manžel bývalému dekanovi stihol zveriť s tým, že žalobkyňa je tehotná. To podľa žalobkyne
dokazuje to, že vedenie dekanátu už vopred o tomto diskutovalo a teda sa aj zrejme rozhodlo vopred o

jej neprijatí. Skutkovo tvrdila žalobkyňa ďalej to, že počas prijímacích pohovorov sa psychicky cítila veľmi
zle, možno už aj podvedome z predchádzajúcich udalostí a postojov zo strany dekanátu sa vopred cítila
diskriminovaná a odstrčená. Podľa jej názoru skúšajúci venovali jej odpovedi menej času než ostatným
uchádzačom, ako keby bola jej skúška boli vopred dohodnutou skutočnosťou. Poukázala na to, že v
rozhodnutí rektora o jej žiadosti o preskúmaní rozhodnutia dekana o neprijatí neboli uvedené konkrétne

kritéria, na základe ktorých sú uchádzači o doktorandské štúdium ohodnotení a zoradení do poradia,
podľa toho ako uspeli a ktoré by dokázali vyvrátiť to, že na štúdium boli prijatí také uchádzači ktorí
mali horšie ohodnotenie ako žalobkyňa ale napriek tomu boli prijatí, pretože žalobkyňa bola z dôvodu
jej tehotenstva diskriminovaná. Všetky tieto skutočnosti ju teda viedli k presvedčeniu, že z dôvodu jej
tehotenstva bola diskriminovaná a preto jej miesto dostal niekto iný.

77. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa v konaní predložila tieto dôkazy: Rozhodnutie
o neprijatí na štúdium zo dňa 8.7.2015; Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho
konania; Preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania - odpoveď zo dňa 30.7.2015 a
navrhla vypočutie svedkov : G.. A.. H. Š.; J.. K.. Y. Š. M.. - L. G.; G.. A.. J.. K. H.; študenta, ktorého meno
v konaní dodatočne predloží, ktorý bol v konaní prijatý na doktorandské štúdium v čase, keď žalobkyňa

na toto štúdium nebola prijatá a pána R. H..
78. Súd sa v konaní oboznámil so žalobkyňou predloženými listinami ako aj s listinami predloženými
žalovanou stranou, vypočul žalobkyňu, navrhnutých svedkov s výnimkou študenta, ktorého navrhla
žalobkyňa vypočuť na pojednávaní dňa 16.11.2017. Tohto nevypočul z dôvodu, že žalobkyňa
prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 16.04.2019 uviedla, že nenavrhuje vykonanie

žiadnych ďalších dôkazov.
79. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že skutkové tvrdenia žalobkyne ostali len v rovine jej
subjektívnych pocitov, nakoľko žiaden z ňou predložených dôkazov ani žiaden z ňou navrhnutých
svedkov nepreukázal a ani z nich nemožno vyvodiť to, že u žalobkyne došlo k diskriminácii z dôvodutehotenstva a teda žalobkyňa len tvrdila a nepreukázala - nepredložila súdu žiaden taký dôkaz, z ktorého
by bolo možné usudzovať, že bola zo strany žalovaného u nej porušená zásada rovnosti a že bola
diskriminovaná či už priamo alebo nepriamo z dôvodu tehotenstva v prijímacom konaní na doktorandské

štúdium v dennej forme na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach študijného programu
financie v študijnom odbore 3.3.7. financie.
80. V konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa sa dňa 02.07.2015 zúčastnila prijímacieho konania
na doktorandské štúdium v dennej forme na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach
študijnéhoprogramufinancievštudijnomodbore3.3.7.financie,čoajbolovkonanípotvrdenéžalovanou

stranou a to listinou predloženou žalovanou - Zápis o prijímacom pohovore č. 16041/2015 A.. F. A. zo
dňa 02.07.2015 ako aj Zápisnicou zo zasadnutia prijímacej komisie zo dňa 02.07.2015 na doktorandské
štúdium na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach na akademický rok 2015/2016 a
potvrdil to vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok G.. A.. H. Š. ako aj svedok G.. A.. K. H. J...
81. Spornou skutočnosťou nebolo taktiež to, že žalobkyňa na doktorandské štúdium nebola prijatá, čo
preukázala aj listinou -Rozhodnutie dekana Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach zo

dňa 08.07.2015 číslo 18141/2015 o neprijatí na štúdium ( túto listinu v konaní predložila aj žalovaná ).
Sporné nebolo ani to, že žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia
o výsledku prijímacieho konania, ktorú žiadosť aj súdu predložila a nikto nerozporoval ani to, že rektor
Technickej univerzity v Košiciach G..P..M..J..A.. C. Č., M.. o tejto žiadosti rozhodol tak, že žiadosti
nevyhovel a napadnuté rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium potvrdil, čo aj bolo preukázané týmto

rozhodnutím zo dňa 30.07.2015, ktoré súdu žalobkyňa predložila ( listina bola predložená aj žalovanou).
82. Nikto v konaní nerozporoval to, že žalobkyňa v zmysle podmienok prijímacieho konania, ktoré
boli žalovanou v zmysle zákona zverejnené na listine označenej ako : Informácie pre uchádzačov o
doktorandské štúdium v akademickom roku 2015/2016 na Ekonomickej fakulte technickej univerzite v
Košiciach, ktorú listinu predložila v konaní žalovaná strana, si zvolila tému dizertačnej práce u školiteľa

G.. A.. K. H., J.., u ktorého konzultovala tézy k tejto téme, ktoré aj následne vypracovala . Tieto skutkové
tvrdenia boli preukázané jednak svedeckou výpoveďou samotného doc. A.. K. H., J.. ako aj potvrdzujú
to samotné Tézy k dizertačnej práci vypracované žalobkyňou, ktoré súdu predložila žalovaná.
83. Sporné ostalo v konaní to, či žalobkyňa bola v predmetnom prijímacom konaní diskriminovaná z
dôvodu tehotenstva.

84. Pokiaľ ide o otázku ktorá jej bola zamestnancom fakulty položená dňa 22.05.2015: „či popri
starostlivosti o dieťa zvládne doktorandské štúdium ktorá ju zaskočila a po celý čas až do prijímacieho
konania jej ubližovala, a stále sa jej vnútorne podsúvalo do vedomia, že ju fakulta vopred diskriminuje,
pretože je tehotná a je pre záujmy vysokej školy nežiaduca“, výpoveď žalobkyňou navrhnutého svedka -
doc. Ing. K. H., ktorý jej túto otázku položil, čo sám potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní

dňa 15.05.2018, z jeho výpovede vyplynulo, že táto otázka bola v rámci neformálneho rozhovoru
školiteľa so žalobkyňou ako záujemkyňou o doktorandské štúdium, ktorý ako sám uviedol, si všimol,
že žalobkyňa bola tehotná, nakoľko to na nej bolo vidieť a tento aj sám uviedol vo výpovedi, že sa
pri stretnutí so žalobkyňou aj zaujímal o to, či je v poriadku, či to bude chlapec alebo dievča. Zároveň
uviedol, že si nepamätá, že by sa spýtal žalobkyne, či si to nerozmyslela a ak by sa jej to aj spýtal,

tak len po predchádzajúcich skúsenostiach keď záujemkyne o doktorandské štúdium si to tesne pred
prijímacími skúškami rozmysleli. Svedok bol navrhnutý žalobkyňou ( vypočuť ho ako svedka navrhovala
aj žalovaná strana ), avšak súd má za to, že z jeho svedeckej výpovede žiadnym spôsobom nemožno
vyvodiť, že svedok ako zamestnanec žalovanej postupoval voči žalobkyni z dôvodu jej tehotenstva voči
nej diskriminujúco a teda, že by touto jeho výpoveďou bolo preukázané že by u žalobkyne došlo k

diskriminácii z dôvodu tehotenstva pri samotnom prijímacom konaní ako aj pred ním.
85. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenie žalobkyne o tom, že bývalý dekan, ktorého navštívil po
dohovore s ním manžel žalobkyne pri rozhovore s ním mal podľa žalobkyne povedať, že jej tehotenstvo
„ je naozaj veľký problém!“, čo mal za dverami počuť aj žalobkyňou navrhnutý svedok R. H., ani toto
nebolo v konaní preukázané a to ani svedeckou výpoveďou samotného bývalého dekana prof. RNDr.

M.. Y. Š., ani svedeckou výpoveďou R. H., ktorých vypočutie navrhla žalobkyňa. Sám svedok bývalý
dekana J.. K.. M.. Y. Š. poprel vo výpovedi, že by povedal v rozhovore s manželom žalobkyne to,
že jej tehotenstvo „ je naozaj veľký problém!“. Aj keď zástupca žalobkyne tvrdil, že má o tom zvukovú
nahrávku, ktorá je už zverejnená na stránke www.youtube.com, toto tvrdenie nepreukázal ani svedok
R. H., ktorého súd nepovažoval za vierohodného svedka. Tento svedok ako sám potvrdil vo svojej

výpovedi v čase keď išiel s manželom žalobkyne na fakultu už vedel z rozhovoru s ním o tom, že
tehotenstvo je problém, pričom tam išiel preto aby sa o tom presvedčil. Vychádzajúc z toho mal súd za
to, že tento svedok vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti o ktorých sa dozvedel sprostredkovane od
manželažalobkynepredtýmakobolnafakultesmanželomžalobkyne.Pokiaľideoskutočnostioktorýchvypovedal, že sa o nich dozvedel tak, že počúval za dverami a z nahrávky, súd z tejto jeho svedeckej
výpovede v konaní nemohol vychádzať, nakoľko jednak ako už súd uviedol, sa o skutočnostiach o
ktorých vypovedal na súde dozvedel pred návštevou fakulty od manžela žalobkyne a nevedel uviesť, kto

vetu že tehotenstvo je problém keď stál za dverami povedal, nakoľko nebol pri tom sám osobne prítomný
a pána za ktorým išiel manžel žalobkyne nepozná. Zároveň je jeho výpoveď v rozpore so skutkovým
tvrdením žalobkyne, keď svedok uviedol vo výpovedi, že si diktafón na ktorý manžel žalobkyne nahrával
rozhovor si svedok zobral domov lebo je jeho a žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
22.02.2018 uviedla, že na stretnutí manžela s J.. Š. odznelo to, že tehotenstvo je problém a keď prišiel

manžel domov a vykladala veci, náhodne zapla diktafón, kde odznela práve tá časť, čo si ona vypočula.
Po zhodnotení výpovede tak svedka J.. K.. M.. Y. Š. ako aj výpovede svedka R. H. mal súd za to, že
ani z týchto žalobkyňou navrhnutých dôkazov nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť to, že by žalovaný
diskriminoval žalobkyňu z dôvodu jej tehotenstva pri prijímacom konaní na doktorandské štúdium. Ani
z týchto dôkazných prostriedkov žalobkyňou navrhnutých nevyplýva to, že u žalobkyne došlo k určitej
miere pravdepodobnosti diskriminácie.

86.PokiaľideosvedeckúvýpoveďG..A..H.Š.,ktorýbolpredsedomprijímacejkomisie ani tátožiadnym
spôsobom nepreukazuje, že by bola žalobkyňa pre tehotenstvo diskriminovaná počas prijímacieho
konania. Z jeho výpovede nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že komisia
postupovala vo vzťahu k žalobkyni, ktorá v čase prijímacieho konania bola v 8. mesiaci tehotenstva inak
a diskriminačne z dôvodu jej stavu ako vo vzťahu k ostatným uchádzačom o doktorandské štúdium.

RovnakýpostupvovzťahukuvšetkýmpotvrdzujeajsamotnáZápisnicazozasadnutiaprijímacejkomisie
dňa 02.07.2015 na doktorandské štúdium na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach,
keď z jej obsahu je zrejmé, ako postupovala komisia pri prijímacom konaní. Z výpovede žalobkyňou
navrhnutého svedka G.. A.. H. Š. taktiež ani nevyplynulo to, že by táto pre svoje tehotenstvo bola
diskriminovaná tak, že iná uchádzačka - pani Č., ktorá bola trojkárka bola prijatá na doktorandské

štúdium a žalobkyňa nie.
87. A nakoniec ani samotná výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 22.02.2018 nepreukazuje ani
minimálnu mieru pravdepodobnosti jej diskriminácie z dôvodu tehotenstva, nakoľko celá jej výpoveď
bola o jej subjektívnych pocitoch.
88. Súd mal za to, že v tomto konaní práve naopak, aj keď nedošlo k preneseniu dôkazného bremena

preukázala žalovaná že žalobkyňu žiadnym spôsobom nediskriminovala, keď z listín ním predložených
ako aj z výpovedí svedkov vyplynulo, že vo vzťahu ku všetkým záujemcom výberového konania
postupovala rovnako.
89. Možno teda uzavrieť, že žalobkyňa svoju dôkaznú povinnosť tak ako to stanovuje antidiskriminačný
zákon neuniesla, keď ňou predložené listinné dôkazy - Rozhodnutie o neprijatí na štúdium zo

dňa 8.7.2015; Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania; Preskúmanie
rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania - odpoveď zo dňa 30.7.2015, ani svedecké výpovede ňou
navrhnutých svedkov z objektívneho hľadiska nepreukazujú také okolnosti, z ktorých by bolo možné
dôvodneusudzovaťnaprvýpohľad,žedošlokporušeniuzásadyrovnakéhozaobchádzaniaužalobkyne
pri prijímacom konaní z dôvodu jej tehotenstva.

90. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so
žalobkyňou z dôvodu jej tehotenstva na prijímacom konaní na doktorandské štúdium na Ekonomickej
fakulte Technickej univerzity v Košiciach v študijnom programe financie a ani pred prijímacím konaním,
nebol daný predpoklad pre poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona tak
ako to žiadala žalobkyňa - ospravedlnenie a zaplatenie finančného zadosťučinenia. V konaní neboli

žalobkyňou predložené také dôkazy, ktorými by boli preukázané skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, s poukazom na čo ani neprišlo v tomto konaní
k presunu dôkaznej povinnosti na žalovanú, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania,
preto z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
91. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 171/2008 ako aj Ústavného súdu

SR sp. zn. IV.ÚS 16/2009 zastáva súd prvej inštancie rovnaký názor ako bol prezentovaný v týchto
rozhodnutiach, že len subjektívny názor navrhovateľa, jeho samotný pocit, či vnútorné presvedčenie
na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť
k diskriminačnému postupu. Z vnútroštátnej právnej úpravy § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z.
Antidiskriminačného zákona v spojení s § 13 ods. 5 Zákonníka práce totiž vyplýva, že dôkazné bremeno

v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú
stranu, ale zaťažuje aj navrhovateľa. Navrhovateľ musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby.
Navrhovateľ musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možnodôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že
pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod), vek, sexuálna
orientácia, farby pleti, jazyk, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie. Až

následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia,
že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania.
92. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
93. O nároku žalovanej na náhradu trov konania rozhodol sú v zmysle ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p. a
pretože žalovaná bola v plnom rozsahu v tomto konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov

konania vo výške 100%.
94. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).