Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 23, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/232/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108220830
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4108220830.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: N. K., bytom N. XX, D.,

zastúpený JUDr. Gabriel Laktiš, advokátom so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti žalovanému v 1.rade: T.
S., bytom R., N. XX a v X.rade: Dr. S. S., bytom R., N. XX, o zaplatenie sumy 1.764,99 eur ( 1.53.172,30
Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1 a 2. rade sa priznáva plná náhrada trov konania, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 53.172,30 eur ( v prepočte 1.764,99 eur)
spolu s príslušenstvom, pričom predmetnú žalobu odôvodnil tým že dňa 16.02.2007 žalovaný v 2. rade
vykonával rekonštrukciu bytového jadra vo svojom byte, pri ktorom došlo k zatečeniu jeho bytu a to ku
škode na elektronike nachádzajúcej sa v jeho byte ako aj k poškodeniu stien a podláh v jeho byte v
celkovej výške 94.178.- Sk ( v prepočte 3.126,13 eur), pričom z toho škoda v sume vo výške 19.564,-
Sk (v prepočte 649,40 eur)vznikla na elektronike a na stenách a podlahe bytu vznikla škoda vo výške

75.172,- Sk ( v prepočte 2.495,25 eur).
Svoje nároky na náhradu škody si uplatnil z poistenia žalovaného v 2. rade zodpovednosti za škodu,
ktorú mal žalovaný v 2. rade uzatvorenú so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s, pričom
poisťovňa žalovaného v 2. rade žalobcovi neuhradila žiadnu škodu a to na základe negatívneho
stanoviska žalovaného v 2.rade ako poistenca, čo údajne odôvodnil tým, že rekonštrukciu jeho
bytu vykonala tretia osoba ako podnikateľ, a teda žalovaný ako vlastník bytu za vzniknutú škodu
nezodpovedá.

Poisťovacia spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., uhradila žalobcovi z jeho vlastného poistenia
domácnosti škodu v celkovej výške 41.546,- eur( v prepočte 1.379,07 eur), pričom z tejto sumy bola vo
výške 19.546,- Sk ( v prepočte 648,80 eur)uhradená škoda na elektronike v celom rozsahu a suma vo
výške 22.000,- Sk ( v prepočte 730,26 EUR) bola, čiastočne uhradená škoda na zatečený stenách a
podlahe. Škoda bola uhradená čiastočne no zatečený stenách a podlahe , pretože skutočná škoda na
zatečený stenách a podlahe činila celkovú sumu vo výške 75.172,30 eur ( v prepočte 1.495,26 eur).
Z celkovej škody na zatečený stenách a podlahe zostala žalobcovi neuhradená škoda vo výške

53.172,30 eur.
Žalobca vyzýval žalovaných na úhradu zostatku škody na stenách a podlahách , vyzývali ich aj pokusom
o zmier , pričom žalovaný v 2. rade uviedol, že za škodu zodpovedá žalovaný v 1. rade v celom rozsahu
na základe Zmluvy o dielo, ktorá bola s ním uzavretá.2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil list poisťovne zo dňa 17.05.2007

ohľadom likvidácii poistnej udalosti, faktúru čísloX.rade,o dňa 13.03.2007, výzvu na zaplatenie zostatku
škody adresovanej žalovanému v 2.rade, Zmluvu o dielo zo dňa 16.02.2007, výpis zo živnostenského
registra žalovaného v 1.rade.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Súd vo veci vydal dňa 26.09.2008 platobný rozkaz č. k. 18 Ro XXX/XXXX - XX, voči, ktorému v
zákonnej lehote podal žalovaný v 2. rade odpor, v ktorom namietal, že nenesie žiadnu zodpovednosť za
vzniknuté škody žalobcovi a preto súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie.

5./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky, aby súd konal v neprítomnosti
žalovaného 1. rade, ktorý mal doručenie predvolania mal vykázané v zmysle § 111 ods.3 Csp.

6./Právnyzástupcažalobcuvosvojejvýpovediuviedol,žesapridržiavapísomnepodanejžalobyvcelom

rozsahu a to z dôvodu, že na základe vykonaných prác v byte žalovaného 2. rade žalovaným 1.rade,
ktorý mal vykonať rekonštrukciu bytového jadra, pričom pri rekonštrukcii vznikla škoda a to zatečením
na elektronike, na stenách a podlahách bytu žalobcu, škoda bola čiastočne uhradená z poistnej zmluvy
žalobcu XX.XXX,-Sk a to v sume 19.546,-Sk na elektronike a na podlahách a stenách vo výške 22.000,-
Sk, pričom išlo len o čiastočnú úhradu.

Vzhľadom k tomu že skutočná škoda činila sumu 94.178,- Sk, z toho bola vyplatená škoda na elektronike
v sume 19.546,-Sk, a škoda, ktorá vznikla na stenách a podlahách bytu v sume 22.000,-Sk, čiže celkovo
bolo vyplatených 49.546,- Sk, a uplatňujú si rozdiel od skutočnej škody, ktorý predstavuje sumu 53.172,
30 Sk. Škoda, ktorá vznikla vodou bola po celom byte, po celých podlahách, elektronika bola umiestnená
na samostatnom stolíku.

Žalovaných v 1. a v 2. rade žiadal zaviazať s poukazom na ustanovenie § 420 ako aj §438 Občianskeho
zákonníka.

7./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, jedná sa o 3-izb, byt v ktorom mu vznikla škoda, 3 roky pred

poistnou udalosťou rekonštruoval, robil parkety, , kde 1 m2 stál 450,-Sk + práca, ktoré boli v celom byte
okrem kuchyne a pred 8 mesiacmi než nastala poistná udalosť byt komplet maľoval sám. Pracujem ako
obsluha na čerpacej stanici.
Keď sa stala poistná udalosť, mal vodou zatečený celý byt, zatečenú elektroniku, čo riešila poisťovňa.
Byt si dal vymaľovať firmou, ktorá si vyúčtovala 75.172,-Sk. Sumu, ktorú si v predmetnom konaní

uplatňujem predstavuje sumu a to rozdiel medzi tým, čo mu poisťovňa vyplatila za stavebné práce.,
uplatňuje si 53.172,30 Sk, čo je rozdiel medzi skutočnou škodou, ktorá mu vznikla a to je suma 75.172.-
Sk a sumou, ktorá mu bola vyplatená Poisťovňou.
Ďalej uviedol, že má starú poistnú zmluvu, poisťovňa mu preto vyplatila toľko, koľko mu vyplatila, pretože
mal tak uzavretú poistnú zmluvu. V súčasnej dobe má uzavretú novú poistnú zmluvu a keby mal takúto

zmluvu uzavretú v čase poistnej udalosti, poisťovňa by mu vyplatila celú sumu.
Steny boli všetky zatečené bolo nutné vykonať penetráciu stien, nakoľko mu tam vznikali plesne,
predmetný byt sa maľoval zhruba po mesiaci. Pred vznikom poistnej udalosti mal doma plávajúcu
podlahu imitácia dubu. Doklady k tejto plávajúcej podlahe nemá, zakúpil ju v Baumaxe za hodnotu okolo
450,-Sk + si zaplatil za prácu a práca bola zhruba 6 až 7.000,-Sk, v tom čase mal lepené podlahy, platil

zhruba 6 až 7.000,-Sk za prácu. K tomuto nemá žiadne doklady, materiál si kupoval sám.
Stierka bola stečená, bolo ju treba opraviť, aj predtým robil penetráciu steny, je pravdou že maľoval
mesiac po poistnej udalosti lebo čakal koľko mu vyplatia z poistky a nechal to tak, lebo nemal finančné
prostriedky.V čase rekonštrukcie už mal finančné prostriedky, nakoľko mu boli vyplatené z poisťovne a to suma
41.000,- Sk , vedel že do celkovej hodnoty nebude mať peniaze a preto si zvyšok finančných
prostriedkov požičal od majiteľa firmy, v ktorej pracuje.

8./ Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že navrhuje, aby konajúci súd žalobe voči
žalovaným v 1. a v 2. rade vyhovel, pretože uvedenými listinnými dôkazmi a osobnými vyjadreniami
preukázali solidárnu zodpovednosť žalovaných v 1. a v 2. rade s tým, že zodpovednosť žalovaných v

1. a v 2. rade je daná v nadväznosti na ustanovenie § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a
§ 438 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný v 1. rade vykonával rekonštrukciu bytového jadra v
byte žalovaného v 2. rade bez vykonania zabezpečovacích opatrení, ktoré museli predchádzať samotnej
rekonštrukcii bytového jadra v byte žalovaného v 2. rade t.j. uzatvorenie ventilu hlavného prívodu vody
v bytovom dome.
Žalovaný v 2. rade vykonával rekonštrukciu bytového jadra vo vojom byte bez vytvorenia všetkých

potrebných opatrení a to najmä uzatvorením ventilu hlavného prívodu vody v bytovom dome pred
začatím rekonštrukčných prác žalovaného v 1. rade. Uvedenú skutočnosť potvrdzovali tak žalovaní
v 1. aj v 2.rade vo svojich výpovediach na pojednávaniach, kde uviedli, že cca 1 hodinu aj 50 minút
hľadali kde sa nachádza ventil hlavného prívodu vody bytového domu, aby zastavili prívod vody potom,
čo žalovaný v 1. rade svojím neodborným konaním „odrazil“ ventil vody sekundárny v byte žalovaného

v 2. rade, čím došlo ku škodovej udalosti.
Keby si žalovaný v 2. rade žiadal vopred súhlas od správcu bytového domu, tento by mu určite vopred
oznámil všetky podmienky za ktorých by rekonštrukcia bytového jadra mohla byť vykonaná a to najmä,
že by mu bol oznámil, kde sa ventil hlavného prívodu vody bytového domu nachádza a zabezpečil by
mu prístup k nemu.

Spoukazomnavyššieuvedenéžalobcapreukázalvšetkyatribútyvprávenanáhraduškody,toznamená
vznik škody, porušenie povinností žalovaných v 1. a v 2. rade, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním žalovaných v 1. a v 2. rade vyššie popísaným. Ohľadne výšky škody preukázali
náklady, ktoré musel vynaložiť žalobca na odstránenie škody, za ktorú zodpovedajú žalovaní v 1. a v 2.
rade a je toho názoru, že v prípade najmä, čo sa týka nákladov na opätovné vymaľovanie neprichádza

do úvahy íslená výška škody, od ktorej by sa mali odpočítať náklady na pôvodné vymaľovanie.
Pokiaľ ide o to, náklady vynaložené na položenie novej podlahy, v tejto časti sa dovolávajú aby konajúci
súd rozhodol v rámci voľnej úvahy a záverom žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

9./ Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že rekonštrukciu bytového jadra vykonával na základe ústnej
dohody s pánom U. neskôr pod nátlakom syna žalovaného v 2. rade sa uzatvorila písomná zmluva.
Žalovaný v 2. rad ho neupozornil, že nie je zašrófovaný preklad nachádzajúci sa nad vodomermi, ktorý
keď sa odľahčil sa odtrhol a odlomil vodomer s teplou vodou, ktorá tiekla 1 hodinu a 50 minút, tiekla zo
stupačky, nikto nevedel kde je hlavný ventil, nevedel to ani pracovník , ktorý prišiel z havarijnej služby,

voda bola v celom byte, vodu zrážal do odpadu až potom išiel do pivnice, kde krompáčom otvoril dvere,
aby vypol hlavný vypínač nakoľko hlavný prívod vody bol úplne zaprataný a uzavretý, keby bol hlavný
prívod prístupný, voda by sa zastavila za dve minúty.
Žalovaný v1. rade uviedol, že on nezisťoval , kde je možné uzavrieť vodu, túto prácu nevykonávam prvý
raz, ešte sa mu to nestalo, v každom činžiaku kde boli, vždy bol hlavný prívod vody prístupný, hlavný

prívod vody nebol potrebný odstaviť, nakoľko bol odstavený prívod vody v byte.
Zbúrali celé bytové jadro, vymurovali nové a potom odtiaľ odišli, nakoľko sa k nim správali veľmi
arogantne a nedostali nič vyplatené.
Žalovaný v 2. rade si voči nemu neuplatňoval náhradu škody.

10./ Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že doteraz nie je ustálený právny titul zodpovednosti
žalovaného v druhom rade, je iba tvrdené, že je zodpovedný, ale podľa akého § doteraz uvedené nie
je. Na základe tohto sa nedá určiť pasívna legitimácia žalovaného v druhom rade. Ďalej namietal, že
skutočná škoda bola žalobcovi uhradená a to poistným plnením z jeho poisťovne. Skutočná škoda

zodpovedá tomu, aká bola hodnota vecí v čase poškodenia, kde v tomto rozsahu poisťovňa aj plnila.
Tým, že si žalobca opravil svoju nehnuteľnosť došlo k značnému zhodnoteniu jeho nehnuteľnosti, nová
podlaha, nové maľovky, kde toto obohatenie oproti pôvodnému stavu nemôže byť na úkor žalovaného.Špeciálne to upravujú judikáty R 27/1977 a R 3/1984 rovnako § 443 Občianskeho zákonníka. Nevie, aká
bola hodnota vecí v čase poškodenia doteraz, rovnako nie je dokázané jej zhodnotenie, je tu iba faktúra,
ale tá nezodpovedá hodnote škody na veciach, ale hodnote prác, ktoré danú vec aj zhodnocovali. Keby

bol žalovaný v druhom rade pasívne legitimovaný, v tomto prípade by bolo potrebné plniť náhradu škody
žalobcovi tá istá poisťovňa, v ktorej mal poistenú svoju nehnuteľnosť, ktorá plnila vzniknutú škodu v
rámci likvidácie kde bola zistená skutočná škoda 22.000,-Sk a nie 90.000,-Sk.
Ďalej uviedol, že od posledného pojednávania došlo k zmene v tom, že žalovaný v 2. rade zhruba 5
rokov už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je jeho syn,

pričom v čase vzniku škodovej udalosti bola predmetná nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve.

11./ Žalovaný v 2. rade vo výpovedi uviedol, že manželka si našla žalovaného v 1. rade ešte s jedným
pánom, že jej vykonajú rekonštrukciu bytového jadra. On žalovanému v prvom rade vysvetľoval, že pri
búranísimusídávaťpozornaventily,ktorésúspoločnévstúpačke,upozornilho,žepribúracíchprácach

treba dávať pozor, aby sa tento ventil nepoškodil. Žalovaný v 1. rade si pri búracích prácach nedal pozor,
spadol mu tam kus múru z tej priečky a odlomil ten ventil, čím začala tiecť prudko voda, voda tiekla tak,
že on mal v byte 15 cm vody vo všetkých izbách, striekalo to, musel sa uzavrieť hlavný uzáver vody,
ktorý sa nachádzal dole v uzatvorenej pivnici, ktorá sa musela vylámať, potom prišla havarijná služba.
Voda bola všade, odsávala sa, utierala, boli zatečené skrine, aj on mal v byte škodu zhruba za 200.000,-

Sk, aj on mal v dvoch izbách plávajúcu podlahu, ktorá sa mu rozlepila, náhradu škody si neuplatňoval.
Mal poistený byt, ale dostali len nejakých 2.000.-Sk alebo 3.000,-Sk. Rekonštrukciu kúpeľne žalovaný v
prvom rade nedokončil a oni si museli zohnať druhú firmu, odborníkov, ktorí im to dokončili.
Dohoda ohľadom rekonštrukcii bytového jadra bola najprv ústna, potom písomná, pričom on už nebol.
Aká škoda vznikla žalobcovi sa vyjadriť nevie, ale určite mu vznikla škoda, lebo voda tiekla až na

prízemie, ale žiadni iní susedia to nereklamovali.

12./ Právny zástupca žalovaného v 2. rade v záverečnej reči uviedol , že žalovaný v 2.rade žiadnu
povinnosť neporušil, správal sa maximálne prevenčne. Rekonštrukciu nevykonával sám, ako bolo

pôvodne tvrdené v žalobe a čo bol titul žaloby, ale dal to robiť živnostníkovi so skúsenosťami aj s
patričnými oprávneniami. Ak tu je niekto zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, to je nesporné,
tak iba žalovaný v 1 rade pán S..
Žalobca nepreukázal ako porušenie povinností, tak ani príčinnú súvislosť, ktorá podľa súdu doloženej
judikatúry NS SR musí byť priama a bezprostredná a myslí si, že v tomto konaní nie je sporné to, že

keby žalovaný v 1.rade nerobil to, čo robil, tak žiadna škoda by tu nevznikla.
Čo sa týka hlavného centrálneho ventilu, ten bol schovaný v zamknutej pivnici v zmysle kolaudácie
stavby, ktorej je žalobca spoluvlastníkom a primárne na rekonštrukciu kúpeľne nepotrebujete žiaden
súhlas nikoho, dokonca ani oznámenie stavebnému úradu, pretože § 11 ods. 4 zákona o nebytových
priestoroch upravuje, že keď robíte rekonštrukciu nehnuteľnosti t.j. keď riešite dispozíciu a zásadné

parametre.
Čo sa týka škody samotnej tak túto žalobca nepreukázal. To, že mu škoda vznikla bolo preukázané, ale
nebola preukázaná výška škody, pričom bolo preukázané, že mu bolo plnené cca vo výške 22.000,-Sk,
kde z tejto sumy táto suma postačovala na navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu.
Keby sa vychádzalo z vyjadrenia Baumax, tam by sa vyčíslila podlahu z 189,-Sk krát 60 m2 tam sa

dostanemenasumu11.000,-Skanienasumu33.000,-Skakoježalovanásumavtomtokonaní. Stručne
povedané žalobcovi vznikla škoda, rozhodol sa zrekonštruovať byt a keď následne zistil, že jeho poistka
nepokrýva zhodnotenie nehnuteľnosti, dal kvalitnejšie podlahy ako tam mal, ako aj vymaľovanie, farby
sú vodové, voda sa odparí z tých stien, tak sa rozhodol žalovať rozdiel svojej faktúry voči žalovaným.
U žalovaného v 2.rade sa konkrétne spoliehal, že to pokryje jeho poistka, avšak žalovaný v 2 rade

nenesie žiadnu zodpovednosť na danej škodovej udalosti.
V ostatnom sa pridržiavam všetkých svojich prednesov spolu s ustálenou judikatúrou o výške škody, o
príčinnej súvislosti aj čo sa týka porušenia prevenčnej povinnosti, ktorú tu žalobca mení zo subjektívnej
tzv. rozumne očakávanej do objektívnej, keď očakáva, že vznik každej škody je zákonite aj porušenie
prevenčnej povinnosti. Takto však zákon koncipovaný nie je. V ostatnom stále nerozumie údajnej

solidárnej zodpovednosti žalovaných, pritom tiež absentuje patričné ustanovenie zákona. Najmä, keď
sám žalobca diferencuje vo vzťahu k jednému paragrafu jednému žalovanému a k druhému paragrafu
k druhému žalovanému, pričom žalobca má šancu preukázať výšku škody tým, že by dostatočne
preukázal výšku škody, najmä podklady pre znalecké dokazovanie, ktoré sa z jeho viny nemohlouskutočniť. Dokladované škody na nehnuteľnosti usvedčujú, že tá podlaha bola o dosť nižšej triedy,
ako tá, ktorú si tam dal dodatočne, keď pôvodná podlaha napučala, t.j. nemala ochranu voči vode čo
sú práve podlahy najlacnejšie. Suma 22.000,-Sk plne pokrývala škody, ktoré žalobcovi vznikli a žalobca

nepreukázal opak.
Z tohto titulu žiadajú, aby súd žalobu voči žalovanému v 2.rade pánovi S. zamietol a zaviazal žalobcu
na náhradu trov konania.

13./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, s faktúrou žalobcu ohľadom vyúčtovaných prác za maliarske a
podlahárske práce prevedené v jeho byte ( č.l.4), so správou Allianz odboru likvidácie poistných udalostí
( č.l.5), s výzvou žalobcu adresovanej žalovaným na zaplatenie náhrady škody ( č.l.6), so zmluvou o
dielo uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ( č.l.14) , výpisom zo živnostenského registra žalovaného
1. rade ( č.l.17, 25 ), zo spisovým materiálom zaslaným Slovenskou poisťovňou Allianz ( č.l. 110 - 146),

s potvrdení o uzavretí poistnej zmluvy ( č.l. 161), s potvrdením poistení domácnosti obývanej trvalo
zo dňa 13.04.2006( č.l. 162), so správou z nákupného oddelenia spoločnosti Baumax ( č.l.188), so
správou z bytového družstva Petržalka ( č.l. 189), čestným prehlásením U. K. ( č.l.214 ), s príjmovým
dokladom predloženým žalobcom pohľadom úhrady za rekonštrukciu nehnuteľnosti ( č.l. 229) a dospel
k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

14./ Žalovaný v 2.rade so žalovaným v 1. rade uzavreli ústnu zmluvu, predmetom ktorej bola
rekonštrukcia bytového jadra žalovaného v 2. rade.
Neskôr bola uzavretá písomná zmluvy ( č.l. 14 ) podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade až po vzniku

škody, a to dňa 06.02.2007, s dátumom začiatku vykonávania prác dňa 16.02.2007, pričom k overeniu
podpisov na zmluve o dielo došlo až 27.08.2007. Predmetnú zmluvu podľa jeho vyjadrenia uzatváral
pod nátlakom a až po vzniku škodovej udalosti.
Žalovaný v 1. rade podnikal na základe živnostenského oprávnenia, predmetom ktorého boli
obkladačské práce, murárstvo, murárske práce.

V byte žalovaného v 2. rade pri rekonštrukcii bytového jadra dňa 16.02.2007 došlo ku škodovej udalosti,
príčinou ktorej bolo nesprávny postup pri demontáži jadra, nebol zašrófovaný preklad nachádzajúci sa
nad vodomermi, ktorý keď sa odľahčil tak sa odtrhol a odlomil vodomer s teplou vodou, čo spôsobilo, že
teplá voda tiekla 1 hodinu a 50 minút, pričom ju žalovaný v 1. rade zrážal do odpadu a potom išiel do
pivnice, kde krompáčom otvoril pivnicové dvere, kde sa nachádzal hlavný ventil.

Žalovaný v 1. rade popísal postup rekonštrukcie tak, že to eLko bolo z jednej strany opreté o stenu a tá
rovná časť druhá bola položená na tehlách a na to zvrchu boli položené ďalšie tehly a keď odstraňoval
po boku tie tehly, na ktorých bolo opreté to železné eLko, to sa prevážilo a spadlo a odtrhlo celý ventil.
Žalobca zhruba pred troma rokmi vykonával rekonštrukciu svojho bytu, robil si parkety, ktoré si dával do
bytu , kde 1 m2 stál 450,-Sk + práca, parkety boli v celom byte okrem kuchyne a pred 8 mesiacmi než

nastala poistná udalosť byt komplet sám maľoval .
Žalobca nahlásil škodovú udalosť dňa 20.02.207 ( č.l.136), o čom bol riadne spísaný záznam,
kde popísal škodu na elektrickom vedení, škodu na stenách, maľovky, parketách, škodu na
elektrospotrebičoch, ako je televízor, hifi veže, sedačky, nábytok.
V dôsledku tejto udalosti došlo k značnej škode u žalobcu, ktorému na základe poistnej zmluvy

č.XX.XX.XXXX bola na účet dňa 02.04.2007 vyplatená suma vo výške 41.546,- Sk( č.l. 144).
Predmetná suma pozostávala z ocenenia výšky škody na hnuteľných veciach vo výške 21.546,00 Sk a
maximálne plnenie za škody na stavebných súčastiach bola vyplatená suma vo výške 20.000,- Sk.
Žalobca si dal vykonať opravu svojej nehnuteľnosti spoločnosti Pegas NR s.r.o., ktorá si vyfakturovala
sumu vo výške 75.172,00 Sk, pričom predmetná suma pozostávala z prác vykonaných v byte žalobcu

a to vyspravenie stien vrátane materiálu, penetrácia stien vrátane materiálu, maľovka stien vrátane
materiálu v celkovej výške 15.375,00 Sk, demontáž podlahovej krytiny vo výške 33.152,00 Sk, dodávka
a montáž laminátových parkiet a príslušenstva borovica antická vo výške 2.000,- Sk.
Uplatňuje si sumu 53.172,30 Sk, čo je rozdiel medzi skutočnou škodou, ktorá mu vznikla a sumou, ktorá
mu bola vyplatená poisťovňou.

Zo správy Slovenskej poisťovni Allianz zo dňa 12.05.2007 ( č.l.5) bolo zistené, pán S. t.j. žalovaný v 2.
rade im oznámil škodu, ktorá vznikla počas rekonštrukcie jeho bytu, kedy došlo k prasknutiu ventilu vody
v šachte a následnému vytopeniu bytu pána K. - žalobcu. V oznámení škodovej udalosti im poistený
vysvetlil, že rekonštrukciu bytu vykonávala podnikajúca fyzická osoba, pán T. S.. Zároveň sa v oznámenío škodovej udalosti vyjadril, že za škodu nezodpovedá. Zároveň poznamenávajú že žalobca si uplatnil
nárok na poistné plnenie z vlastného poistenia domácnosti. Poistná udalosť je evidovaná pod číslom
XX/XXX/XXXXX a dňa 2.4.2007 mu bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 41.546, - Sk.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade namietal pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, ako aj
skutočnosť, že skutočná škoda zodpovedá tomu, aká bola hodnota vecí čase poškodenia, kde v tomto
rozsahu poisťovňa aj plnila.
Ďalej namietal, že nevie, aká bola hodnota vecí v čase poškodenia doteraz, rovnako nie je dokázané jej
zhodnotenie, je tu iba faktúra, ale tá nezodpovedá hodnote škody na veciach, ale hodnote prác, ktoré

danú vec aj zhodnocovali.

15./ Podľa § 415 Obč. zák. XX./> každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16./ Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. N. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

17./ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka X>, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

18./ Podľa § 443 Obč. zákonníka upravujevšeobecnúzodpovednosťfyzickýchaprávnickýchosôbzaškodu.Predpokladom

vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká
záväzkovoprávny vzťah medzi tým kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto
vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za
škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení

tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k
vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania.
Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou
zakladajúcou zodpovednosť, teda medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom - škodou. V
ods. 3 § 420 Občianskeho zákonníka

je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca
spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),
zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusídokazovať. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda
vyvrátiteľnou domnienkou a dôkazné bremeno v tomto prípade postihuje škodcu.

21./ Z výsluchu strán sporu, ako aj z predmetných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, súd
mal za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 1.764,99 eur, ktorej sa žalobca
domáha z titulu, že žalovaný v 2.rade vykonával vo svojom byte rekonštrukciu bytového jadra, pričom
práce na rekonštrukcii uskutočňoval žalovaný v 1. rade.
Pri rekonštrukcii bytového jadra a to konkrétne pri búracích prácach došlo k poškodeniu vodomeru s

teplou vodou, k prasknutiu ventilu vody šachte, v dôsledku čoho začala prudko tiecť voda, ktorá tiekla
zhruba jednu hodinu a 50 minút.
Tečúca voda pretiekla do bytu žalobcu, kde spôsobila škodu a to na stenách žalobcu ako aj k poškodeniu
parkiet a elektrotechniky.
Žalobcovi predmetnou škodovou udalosťou vznikla škoda vo výške 3.126,- eur ( 94.178,- Sk).
Žalobca nahlásil predmetnú škodovú udalosť a uplatnil si náhradu škody zo zmluvy o poistení

domácnosti obývanej natrvalo, ktorá bola uzavretá dňa 07.04.2006.
V byte žalobcu bola pracovníkom poisťovne vykonáva ohliadka, pričom žalobcovi na základe vzniknutej
škody vyplatil plnenie vo výške 1.379,07 eur( 41.546,00Sk).
Žalobcovi bola uhradená škoda na hnuteľných veciach vo výške 715,19 eur ( 21.546,-Sk) a na
stavebných častiach bola uhradená škoda vo výške 663,87 eur ( 20.000,- Sk).

Predmetná suma mu bola poukázaná na účet ( č.l. 144).
V dôsledku škodovej udalosti žalobca v predmetnom byte vykonal rekonštrukčné práce vo výške
2.495,25 eur( 75.172,00Sk).
V byte vykonal následné práce ako je penetrácia stien a vyspravenie stien vo výške 341,- eur ( 7.200,-
Sk + 3.075,00Sk = 10.275,- Sk) , maľovka stien, vrátane materiálu a to v celkovej výške 510,35

eur ( 15.375,- Sk), demontáž podlahovej krytiny vo výške 78,60 eur ( 2.368,-Sk), dodávka a montáž
laminátových parkiet 1.100,40 eur ( 33.152,00Sk).
Z dôvodu, že žalobcovi vyplatené poistné plnenie nepokrylo vzniknutú škodu, predmetnú škodu si
následne uplatnil aj z poistenia žalovaného v 2. rade, pričom z predmetného poistenia odmietli žalobcovi
plniť odôvodňujúc to tým, že rekonštrukciu bytu vykonávala podnikajúca fyzická osoba a to žalovaný v

1. rade, že žalovaný v 2.rade sa vyjadril, že za škodu nezodpovedá a taktiež z dôvodu, že žalobcovi
už bolo poskytnuté plnenie.
Nakoľko rekonštrukčné práce žalobcu boli vykonané vo vyššej sume než mu bolo poskytnuté plnenie a
po nepriznaní plnenia z poistky žalovaného v 2. rade sa vzniknutého rozdielu medzi sumou vynaloženou
na rekonštrukciu a sumou vyplatenou domáha spoločne od žalovaných v 1. a 2. rade.

Predmetnú sumu si žalobca uplatňuje od žalovaných v zmysle § 420 a §438 Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, že došlo ku škodovej udalosti medzi stranami sporu nebola sporná. Vznik škodovej udalosti
bol zhodne popísaný žalovanými v 1. a 2. rade.
Sporná bola v konaní uplatňovaná výška škody ako rozdiel medzi vynaloženými nákladmi žalobcu na
odstránenie škody a vyplateným plnením zo strany poisťovne, pričom právny zástupca žalovaného v

2. rade namietal zodpovednosť žalovaného v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za
to, že žalovaný v 2. rade si počínal nad mieru opatrne a neporušil žiadnu povinnosť, namietaná bola
výška škody, ktorá žalobcom nebola preukázaná a žiadnymi dôkazmi podložená a taktiež bola v konaní
namietaná pasívna legitimácia žalovaného 2. rade.
22./ Na základe vykonaného dokazovania zo strany žalobcu bola v konaní preukázaná existencia

príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a to žalovaným v 1. rade a vzniknutou škodou.
Žalovaný v 1. rade zanedbal svoje povinnosti pri vykonávaní búracích prác, v dôsledku čoho došlo k
poškodeniu ventilu v šachte a následne k úniku vody v byte žalovaného v 2. rade nachádzajúceho sa
nad bytom žalobcu, pričom došlo k spôsobeniu škody na stenách bytu žalobcu , plávajúcej podlahe a
na elektronike.

V tejto časti žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania protiprávneho úkonu žalovaného v 1. rade
a to vychádzajúc z toho, že pokiaľ by sa žalovaný v 1. rade nedopustil hrubej nedbanlivosti odmurovania
nosnej časti múru, tak by ku škode nikdy nedošlo. To znamená, že jedinou príčinou škody bola práve
činnosť žalovaného v 1.rade, na ktorej sa žalovaný v 2. rade vôbec nepodieľal.
Žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom neporušil žiadnu zo svojich povinností, o čom svedčí skutočnosť,

že aj samotnú rekonštrukciu bytu nevykonával sám, rekonštrukcia bytového jadra sa vykonávala práve
na základe dohody so žalovaným v 1. rade, ktorý to mal aj v predmete svojej podnikateľskej činnosti,
pričom bolo aj zhodne stranami sporu potvrdené, že pri rekonštrukcii mu pomáhal pánXX./, čiže žalobca
neuniesol dôkazné bremeno voči žalovanému v 2. rade a to preukázania existencie príčinnej súvislostimedzi protiprávnym úkonom škodcu ( žalovaného v 2. rade ) a vzniknutou škodou a preto žalobu v časti
voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.

23./ Čo sa týka uplatnenia si náhrady škody v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, spoločná
zodpovednosť je spravidla daná aj vtedy, ak škodcovia spôsobením škody poškodenému porušili svoje
povinnosti, ktoré im vyplývajú z rôznych právnych predpisov a dokonca aj vtedy, keď za tu istú škodu
jeden zo škodcov zodpovedá za porušenie svojej zmluvnej povinnosti voči poškodenému a druhý mimo
porušenia záväzkového vzťahu (zodpovednosť charakteru ex delicto).

24./ Ustanovenie § 438 ods. 1 OZ hovorí o škode, ktorú spôsobilo viacej osôb. Nehovorí o tom, že by
škoda musela byť spôsobená spoločným konaním viacerých osôb.

25./ Spoločná zodpovednosť je výsledkom súbežnej a od seba nezávislej činnosti (nečinnosti alebo
opomenutia) viacerých škodcov vedúcej k vzniku jediného škodového následku.

26./ Vzhľadom na absenciu preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu ( žalovaného v 2. rade ) a vzniknutou škodou nie je možné uplatňovať si žalobcom daný nárok v
zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, nakoľko nejde o škodu spôsobenú žalobcovi konaním viacerých
osôb a teda hlavne konaním žalovaného v 2. rade, voči ktorému bol žalobný návrh práve z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie zamietnutý.

27./ Dané paragrafové znenie, by žalobca mohol aplikovať v prípade, keby namiesto žalovaného v 2.
rade by bol žalovaný práve p. C., ktorý spolu so žalovaným v 1. rade vykonával rekonštrukčné práce.

28./ Nakoľko súd mal za to, že škoda bola spôsobená zavinením žalovaného v 1. rade ďalej sa

vysporadúval s otázkou výšky uplatňovanej škody žalobcom.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška), zaťažuje poškodeného. Škoda
sa musí preukázať podľa bežných procesných postupov. Ak škodu nemožno vyčísliť, alebo ak jej výška
sporná môže ju odhadnúť súd v prípadoch, kedy by preukázanie presnej výšky škody bolo obťažné
alebo nákladné.

Vznik škody možno preukázať aj inak ako súdnym rozhodnutím, otázka vzniku škody ako jedného
z predpokladov všeobecnej a objektívnej zodpovednosti za škodu je síce skutkovou otázkou, avšak
posúdenie, ktoré skutkové okolnosti sú z hľadiska naplnenia hypotézy právnej normy rozhodujúce, je
právnym posúdením ( Ro NS ČR z 20.02.2003, sp. zn. 25Cdo 860/2002).
Predpokladom pre úspešné uplatnenie náhrady škody je preukázanie porušenie právnej povinnosti,

vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom - škodou.
Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda a
porušenie právnej povinnosti samé o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu.
Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná, pričom dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno na preukázaní príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho

účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda žalobcu.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

29./ Žalobcom uplatňovaná výška škody nevychádza z ceny veci v čase poškodenia ale z ceny v čase
nadobudnutia a to ceny vynaloženej na rekonštrukciu veci.

Ak sa pri určení výšky škody vychádza z nadobúdacej ceny, poškodený by mohol byť znevýhodnený,
pretože v niektorých prípadoch by nedostal ani toľko, koľko potrebuje na uvedenie veci do predošlého
stavu teda na opravu veci, nehovoriac o tom, že v prípade absolútnej škody by si ani nemohol kúpiť
podobnú vec , ktorá by nahradil zničenú vec .
Výška náhrady škody sa neurčuje ani tak, že sa určí v takej výške akú predstavuje cena novej veci

v čase poškodenia, tak by sa poškodený vlastne bezdôvodne obohatil na úkor škodcu najmä, ak by
bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov v tomto prípade parkety od roku 2003, vec
opotrebovaná alebo dokonca už aj predtým poškodená , napríklad poškriabaná podlaha.

30./ Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku na veciach a to na podlahe ako aj na stenách bytu

v čase poškodenia.
Súd uvádza, že výška škody môže byť totožná s cenou v čase poškodenia ale iba vtedy, ak bola
poškodená nová vec, čo v tomto prípade nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané aani podložené listinnými dôkazmi , pričom nimi predložený doklad a to faktúra spoločnosti Pegas NR,
s.r.o., nie je doklad, ktorý by túto skutočnosť preukazoval.
Žalobca v konaní preukázal vystavenou faktúrou výšku škody, ktorá mu vznikla reparáciou respektíve

rekonštrukciou poškodených vecí.
Na preukázanie výšky škody v čase poškodenia nereagoval ani na výzvu súdu, či už na pojednávaní
alebo na argumentáciu prednesenú právnym zástupcom žalovaného v 2. rade.
V predmetnom konaní nebola zistená skutočná škodu, ktorá vznikla zatečením bytu žalobcu v čase
poškodenia, nakoľko žalobca v konaní nepredložil listinné doklady preukazujúce výšku hodnoty veci ako

sú parkety, ktoré pred troma rokmi vymieňal za nové, neuviedol ich cenu ani druh v čase poškodenia,
nevyčíslil ani maľovku, ktorú vykonal zhruba pred 8 mesiacmi pred vznikom škody, pričom si predmetnú
maľovku vykonal v byte sám.
Žalobca v priebehu celého pojednávania poukazoval len na výšku škody zodpovedajúcej vystavenej
faktúrezarekonštrukciuškodovejudalosti,kdeišlooškodupozostávajúcejznovejcenyatrvalnaúhrade
rozdielu medzi vyplatenou sumou poisťovne a sumou, ktorú musel uhradiť firme za práce a materiál

vykonané na rekonštrukciu bytu .
Súd zabezpečil ako listinný dôkaz spisový obal z poisťovne, ktorá vykonávala plnenie , avšak fotografie,
ktoré sa tam nachádzali boli čiernobiele a z predmetných fotografií nebolo možné zistiť rozsah
poškodenia na veciach žalobcu .
Z dôvodu, že súdom zabezpečený listinný dôkaz jednoznačne nepreukazoval vzniknutý rozsah škody,

žalobca mal určiť aká bola skutočná výška škody v čase poškodenia, či už znaleckým posudkom ,
prípadne odborným vyjadrením, čo v danom prípade nebolo podložené zo strany žalobcu žiadnym
spôsobom.
Súd v konaní nevykonal znalecký posudok, nakoľko žalobcom nebola preukázaná škoda v čase
nadobudnutia ale len v čase rekonštrukcie, a neboli predložené doklady potrebné na vypracovanie

znaleckého posudku.
Žalobca sám v priebehu pojednávania uviedol, že v rámci rekonštrukcie zakúpil podlahovú inú než mal
v čase vzniknutej škody , pričom išlo o podlahu drahšiu a taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že
penetrácia stien v byte už bola vykonaná pred ôsmimi mesiacmi .

31./ Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, z čoho by sa dala ustáliť výška škody v čase škodovej
udalosti, nepredložil súdu znalecký posudok, rozsah škody nepreukázal ani žiadnymi svedeckými
výpoveďami, prípadne listinnými dokladmi, zotrvával len na svojich tvrdeniach, pričom súd pre absenciu
listinných dôkazov a pre neuvedie výšky skutočnej škody a nie škody uplatnenej na základe vystavenej
faktúry nevykonal znalecké dokazovanie.

Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena, ohľadom výšky skutočnej škody, ktoré ho v konaní
zaťažuje súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.
Súd mal za to, že suma, ktorá bola vyplatená žalobcovi v súvislosti s vykonanými stavebnými právami
bola postačujúca na úhradu vynaložených nákladov na rekonštrukciu bytu, pričom predtým si sám

vykonával rekonštrukciu bytu a táto suma práve predstavovala škodu, ktorá mu vznikla.
Žalobca si mal dať ohodnotiť vzniknutú škodu a v súvislosti s rekonštrukciou poškodeného bytu zároveň
aj výšku prác ako aj materiálu potrebného na odstránenie vád , čím by dostatočne uniesol dôkazné
bremeno ohľadom stanovenia skutočnej výšky škody, čo by sa odzrkadlilo aj na úspechu v konaní.

32./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a v 2. rade boli v konaní úspešní , súd im priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch

vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.