Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 23, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119463164
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119463164.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: M.Z.M. Trade
s.r.o., so sídlom Staškov 539, 023 53 Staškov, IČO: 50 865 412, právne zastúpeného: Karkó s.r.o.,
so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: ARTCO, s.r.o., so
sídlom Kamenná 7, 010 01 Žilina, IČO: 36 743 569, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Luciou
Borákovou, advokátkou, so sídlom J. Vuruma 144, 010 01 Žilina, IČO: 53 213 726, v konaní o zaplatenie
sumy 4.600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/60/2020-158 zo dňa 24. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina

č.k. 18Cb/60/2020-211 zo dňa 25. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/60/2020-158 zo dňa 24. septembra 2020 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/60/2020-211 zo dňa 25. februára 2021 p o t
v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na

žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4.600,- Eur odôvodnený tým, že žalobca so žalovaným
uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nákladného vozidla za 4.600,- Eur. Vozidlo sa po
odovzdaní pokazilo a nebolo schopné ďalšej prevádzky, pričom boli zistené závažné skryté vady, a preto
došlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalovaný však kúpnu cenu nevrátil.

2. Žalovaný sa v konaní bránil námietkou, že žalobca vozidlo prehliadol, nemal výhrady, nezistil žiadne
vady a k poškodeniu došlo neprimeraným použitím vozidla žalobcom, pričom išlo o staršie vozidlo.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca a žalovaný dňa 16.8.2019 uzavreli
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj - kúpa motorového vozidla zn. Nissan Cabstar 35.15, rok
výroby 2007 a stav tachometra 301.855 km s dohodnutou cenou vo výške 4.600,- Eur. Okresný súd tak
mal preukázaný vznik obchodno-záväzkového vzťahu spravujúceho sa Obchodným zákonníkom (ďalej
aj len „OBZ“). Okresný súd poukázal na bod 1 a 2 čl. VII. kúpnej zmluvy, podľa ktorých predávajúci
nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave predmetu kúpy a kupujúci vyhlásil,

že s technickým stavom predmetu kúpy sa oboznámil a súhlasí s ním. Žalobca bol pritom preukázateľne
informovaný o oprave hlavy cca 1 mesiac pred predajom. Okresný súd dospel k záveru, že z ničoho
relevantného nevyplývajú tvrdenia žalobcu, že išlo o skrytú vadu, pričom je nepochybné, že ide o 13
ročné vozidlo a pri takom veku vozidla je nutné predpokladať opotrebenie a očakávať poruchy. Žalobcavozidlo pred kúpou obhliadol, vyskúšal a prizval si k tomu aj ďalšiu osobu. Žalobca potvrdil použitie
vodidla na ceste so sklonom 12%, pričom nepreukázal, že nebolo preťažené. Žalobca nepreukázal
tvrdenia, ktoré by odôvodňovali platné odstúpenie od zmluvy. Okresný súd mal za to, že dôvod na

odstúpenie od zmluvy nevznikol a žalobcovi tak nevznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny. Žalobca
nepreukázal, že išlo o vady skryté. Žalobca neoznačil a nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval,
že skutočne išlo o skrytú vadu, o ktorej nevedel a pri kúpe ani nemohol vedieť. Okresný súd preto žalobu
zamietol. O náhrade trov okresný súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 OSP a priznal žalovanému
ako plne úspešnej strane náhradu trov konania voči žalobcovi.

4.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehotežalobcacestouprávnehozástupcuodvolaniezdôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu z dokazovania
vyplynulo, že vozidlo sa pokazilo v deň kúpy, a to cca 2 hodiny od jeho prevzatia. Zo servisnej
správy predloženej žalobcom vyplynulo, že vozidlo bolo do servisu dovezené odťahovou službou, bolo

nepojazdné, nedalo sa naštartovať, kompresia unikala do vody a voda bola natečená vo valcoch motora.
Jednalo sa o vadu, ktorá pretrvávala už dlhší čas. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že dochádzalo k
opakovanému prehriatiu motora a vyvretiu vody, o čom však svedkovia ani konateľ žalovaného žalobcu
neinformovali. Podľa žalobcu je z dôkazov možné vyvodiť, že v dôsledku prehrievania vozidla došlo k
poškodeniu hlavy motora a táto závada nebola riadne opravená servisom deklarovaným žalovaným, čo

potvrdzuje aj charakter závady, ktorá po kúpe spôsobila nepojazdnosť vozidla. Znefunkčnenie vozidla po
dvochhodináchprevádzkyodjehokúpyjebezpochybymožnépripísaťvadám,ktorénavozidleexistovali
už v čase kúpy. Je pravdou, že žalobca bol informovaný o servise vozidla, z čoho však odôvodnene
očakával, že vozidlo je v dobrom technickom stave. Ak predávajúci deklaruje kupujúcemu, že vykonal
cca mesiac pred predajom vozidla jeho servis, nie je možné tvrdiť, že kupujúci vedel, resp. mal vedieť o

vadách vozidla v čase jeho kúpy. Ak došlo pred kúpou k neodbornému servisu vozidla, tak to nemôže byť
na ťarchu žalobcu, ale by za to mal zodpovedať vo vzťahu ku žalovanému autoservis. Nemôže obstáť
argumentácia okresného súdu, že vozidlo malo 13 rokov, keďže sa jednalo o nákladné vozidlo, ktorého
životnosťajnájazdkilometrovsúrádovovyššie,akopriosobnýchmotorovýchvozidlách.Žalovanýpritom
deklaroval dobrý technický stav vozidla, čo vyplýva aj z inzercie, ktorú žalobca predložil do konania.

Žalovaný vyhlásil, že žalobcovi nezamlčal žiadne skryté vady, čo sa ukázalo ako nepravda.

5.Žalobcaďalejuviedol,žežalovanýsvojuzodpovednosťzavadyodmietalargumentáciou,žekporuche
došlo nesprávnym používaním a preťažením vozidla. Bremeno dôkazu o týchto skutočnostiach pritom
bezpochyby spočívalo na žalovanom, ktorý ho však neuniesol. Okresný súd si napriek tomu nekriticky

osvojil tvrdenia žalovaného a vyjadril záver, že žalobca nepreukázal, že vozidlo nepreťažil. Žalobca
pritom tieto tvrdenia opakovane poprel a predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalobcom prevážaný
tovar mal hmotnosť 1.180 kg, pričom uvedené vozidlo má najvyššiu prípustnú nosnosť až 1.400 kg.
Nemôže obstáť ani argument, že s vozidlom žalobca jazdil po ceste so sklonom 12%, keďže sa jednalo o
štandardnú cestnú komunikáciu druhej triedy. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe

vyhovieť alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právnej zástupkyne uviedol, že okresný súd
dokazovanie riadne vyhodnotil a vyslovil správny právny záver. Žalobca bol pred kúpou informovaný
o tom, že vozidlo bolo v servise z dôvodu poruchy a bol tiež informovaný a oboznámený so stavom

vozidla a jeho opravou, a preto nemôže tvrdiť, že by mu žalovaný zamlčal podstatné vady vozidla.
Žalobca bol poučený, že kupuje jazdené nákladné vozidlo, ktoré má cca 12 rokov a najazdených cca
300.000 km. Bezprostredne po poruche pritom žalobca na základe telefonického rozhovoru informoval
žalovaného, že prevážal na vozidle ťažký náklad na cestnej komunikácii s prudkým stúpaním a došlo k
poruche vozidla. Žalobca v konaní nepreukázal, že by vozidlo nebolo preťažené. Ďalšie dôkazy žalobca

na pojednávaní nenavrhol. Žalovaný tak navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

7. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že nebol informovaný o závade vozidla
spočívajúcej v opakovanom prehrievaní a vyvieraní vody. Informovanie o tom, že vozidlo bolo pred
predajom v servise, nie je oznámením o vadách vozidla, ale deklarovaním jeho dobrého technického

stavu. Žalovaný dobrý technický stav deklaroval aj v kúpnej zmluve a jeho tvrdenia sa ukázali ako
nepravdivé. Vozidlo malo v čase predaja skryté závady, ktoré spôsobili jeho nepojazdnosť už dve hodiny
po kúpe. Žalobca zotrval na dôvodoch podaného odvolania.8. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne uviedol, že žalobca bol riadne informovaný o tom,
že vozidlo bolo v servise. Žalovaný opísal technický stav vozidla, počet najazdených km aj to, že išlo
o staršie a dlhodobo používané vozidlo, čomu zodpovedá aj jeho opotrebenie a súčasne uviedol, že

vozidlo bolo v servise kvôli poruche motora, ktorá bola v servise opravená. Žalovaný umožnil žalobcovi
skúšobnú jazdu. Žalobca vozidlo obhliadol, pričom mu bola odkrytá motorová časť vozidla a voči
stavu vozidla nemal nijaké výhrady. Nemôže ísť o skrytú vadu, ak o tejto bol kupujúci informovaný. V
prejednávanom prípade sa nesporne do vedomostnej sféry kupujúceho žalobcu dostala informácia o
tom, že vozidlo bolo v servise na oprave.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe podaného odvolania žalobcu prejednal
vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. §
382 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/32/2021-252 zo dňa
14.9.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

11.Podľa§382CSP,akmáodvolacísúdzato,žesanavecvzťahujeustanovenievšeobecnezáväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Primárne krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní postupoval podľa ust. § 382 CSP, keďže mal za

to, že vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na vrátenie plnenia poskytnutého na základe zmluvy,
ktorá podľa tvrdení žalobcu odstúpením žalobcu od tejto zmluvy zanikla, je namieste aplikácia úpravy
synalagmatických záväzkov podľa ust. § 325 Obchodného zákonníka odvolacím súdom. Ustanovenia
upravujúce synalagmatické záväzky neboli pri doterajšom rozhodovaní veci použité a podľa krajského
súdusúprerozhodnutievecirozhodujúce.Krajskýsúdpretovýzvouzodňa21.5.2021vyzvaltakžalobcu

ako aj žalovaného cestou ich právnych zástupcov, aby sa k možnej aplikácii úpravy synalagmatických
záväzkov vyjadrili. Krajský súd v súvislosti s týmto svojím procesným postupom poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 193/2019-16 zo dňa 3. júla 2019.

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.06.2021 (č.l. 221 spisu) k výzve krajského súdu uviedol, že žalobca

dotknuté motorové vozidlo žalovanému nevrátil a nie je zrejmé, kde sa toto nachádza a aký je jeho
stav. Z povahy záväzku vyplýva, že ide o vzájomný synalagmatický vzťah zmluvných strán, pričom
splnenia záväzku sa môže žalobca domáhať, iba ak on sám svoj záväzok splnil alebo je schopný ho
plniť. Keďže žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, bol povinný vrátiť plnenie, ktoré prijal, avšak podľa
žaloby sa domáhal iba vydania platobného rozkazu na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 4.600,- Eur

a svoju žalobu nepodmienil vzájomným plnením v podobe vydania vozidla žalovanému. Samotný súd
pritom nemôže prekročiť žalobný návrh žalobcu a nad rámec žaloby zaviazať žalobcu k povinnosti vrátiť
poskytnuté plnenie.

15. Žalobca v reakcii na výzvu krajského súdu podaním zo dňa 8.6.2021 (č.l. 231 spisu) uviedol, že

nespochybňuje, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom synalagmatickým. Žalobca už pred začatím
konania žalovaného vyzýval, aby vrátil dlžnú sumu a aby si od neho prevzal motorové vozidlo, čo
žalovaný odmietol. Žalobca tak bol a je stále pripravený vozidlo vrátiť, čo žalovaný nespochybnil. Keďže
žalobca je pripravený splniť svoj záväzok súčasne s druhou stranou, tak je oprávnený domáhať sa
splnenia záväzku od žalovaného. Žalobca za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností zároveň v

súlade s § 140 ods. 3 CSP uviedol, že mení uplatnený nárok vo vzťahu k nárokom strán sporu, ktorých
usporiadanie vyplýva z § 351 ods. 2 OBZ a teda sa nejedná o zmenu žaloby, ale len o došpecifikovanie
usporiadania vzájomných práv a povinností strán sporu. Žalobca žiadal zmeniť rozsudok okresnéhosúdu a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.600,- Eur s príslušenstvom oproti
povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému motorové vozidlo.

16. Krajský súd uznesením č.k. 14Cob/32/2021-245 zo dňa 5.8.2021, právoplatným dňa 31.08.2021,
zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 8.6.2021 nepripustil, a to z dôvodu, že aj v zmysle
judikatúry najvyšších súdnych autorít nie je možné otázku vyporiadania vzájomných synalagmatických
povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy považovať za situáciu, kedy by z právneho
predpisu vyplýval určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami. Podľa krajského súdu tak neboli

splnené predpoklady podľa ust. § 140 ods. 3 CSP, teda, že by sa návrh obsiahnutý v podaní žalobcu
zo dňa 8.6.2021, ktorým by sa okrem povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.600,- Eur s
príslušenstvom mala súdnym rozhodnutím uložiť žalobcovi aj povinnosť vrátiť žalovanému predmetné
vozidlo, nemal považovať za návrh žalobcu na zmenu žaloby. Krajský súd preto v zmysle ust. § 371 CSP,
podľa ktorého nie je možné v odvolacom konaní žalobu meniť, žalobcom požadovanú zmenu žaloby
nepripustil.

17. Krajský súd aj v zmysle uvedeného konštatuje, že predmetom konania vymedzeného žalobcom
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalobca podal v zmysle zák. č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní, bolo zaplatenie žalobcom požadovanej peňažnej sumy 4.600,- Eur s
príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom bol predaj ojazdeného nákladného motorového vozidla, od ktorej zmluvy žalobca odstúpil
z dôvodu skrytých vád predmetu kúpy. Podľa tvrdenia žalobcu mu tak vznikol v dôsledku odstúpenia
od zmluvy nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Z uvedených tvrdení žalobcu v návrhu na vydanie
platobného rozkazu a tiež zo spôsobu, ktorý žalobca zvolil na uplatnenie svojho nároku voči žalovanému
v podobe návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa zákona o upomínacom konaní, je zrejmé, že

žalobca predmet konania vymedzil výlučne ako zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. V zmysle
uvedeného zák. č. 307/2016 Z.z. totižto možno v upomínacom konaní uplatniť výlučne peňažné nároky,
teda nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (§ 1 ods. 1, 2, § 3 ods.
3 zák. č. 307/2016 Z.z.). Aj zo spôsobu uplatnenia nároku žalobcu potom plynie, že žalobca neučinil
predmetom konania vyjadrenie synalagmatického záväzku v podobe jeho povinnosti vrátiť žalovanému

žalovaným poskytnuté plnenie, teda motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy, od ktorej
žalobca odstúpil.

18. V zmysle uvedeného bolo potom namieste, aby sa okresný súd ešte pred tým, ako pristúpil
k skúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu vykonaním dokazovania k otázke preukázania

tvrdení žalobcu o dôvodnosti odstúpenia od zmluvy v dôsledku skrytých vád predmetu kúpy, zaoberal
naplnením podmienok pre samotnú možnosť uplatnenia takéhoto nároku žalobcu odvodeného od
zmluvy, ktorá mala byť odstúpením zrušená. Okresný súd podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku (ods. 29. odôvodnenia) na daný právny vzťah aplikoval ust. § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana,

toto plnenie vráti. Okresný súd však neaplikoval ustanovenie týkajúce sa vzájomnej podmienenosti
plnení strán, teda ust. § 325 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak strany majú vzájomné záväzky,
môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila,
alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. Tieto ustanovenia určujú ako
pravidlo vzájomnú viazanosť práv a povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Právo

jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je tak podmienené jej povinnosťou vrátiť
druhej zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy od nej prijala. Z uvedeného potom priamo zo zákona
vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť obidvoch strán plniť na seba vzájomne viazaná.
Splnenia záväzku sa preto môže domáhať len ten, kto už svoj záväzok splnil, alebo je pripravený voči
druhej strane tento záväzok splniť. Takúto vzájomnú viazanosť plnenia je nevyhnutné rešpektovať aj pri

formuláciižalobnéhonávrhuavnaňomnadväzujúcomvýrokusúdnehorozhodnutia,atotak,žesplnenie
uloženej povinnosti je viazané na splnenie vzájomnej povinnosti protistrany. V prípade, ak žalobný petit
vyjadrený žalobcom vymedzuje len povinnosť žalovaného plniť v prospech žalobcu (v prejednávanom
prípade povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu) a zároveň nevyjadruje povinnosť
žalobcu splniť synalagmatickú povinnosť voči žalovanému (v prejednávanom prípade povinnosť vrátiť

žalovanému predmet kúpy - nákladné motorové vozidlo), nie je možné žalobe vyhovieť.

19. Vo vzťahu k uvedenému považuje ďalej krajský súd za potrebné zvýrazniť, že súdy v civilnom
sporovom konaní nie sú oprávnené poskytovať sporovým stranám hmotnoprávne poučenie, teda anipoučenie o tom, ako má znieť žalobný petit. Preto zo strany konajúcich súdov nebol daný priestor na to,
aby prípadne vyzývali či upozorňovali žalobcu na správne znenie žalobného petitu vyjadrujúce vzájomnú
previazanosť povinnosti žalobcu a povinnosti žalovaného (obdobne uznesenie NS ČR vo veci sp.zn.

23Cdo 2325/2013). Keďže okresný súd sa uvedenými okolnosťami nezaoberal, považoval krajský súd
za potrebné na použitie úpravy synalagmatických záväzkov sporové strany upozorniť v zmysle úpravy
ust. § 382 CSP.

20. Na základe uvedených zhodnotení potom krajský súd konštatuje, že žalobcom uplatnené právo na

vrátenie kúpnej ceny z odstúpením zrušenej zmluvy je vzájomne podmienené právom žalovaného na
vrátenie predmetu kúpnej zmluvy - nákladného motorového vozidla. Žalobca sa tak mohol domáhať
plnenia len v prípade, ak by svoj dlh už splnil, to znamená, ak by už predmetné motorové vozidlo
žalovanému vrátil, čo však žalobca nepreukázal a ani netvrdil, alebo ak by bol pripravený tento svoj
dlh splniť a túto skutočnosť by vyjadril aj priamo v žalobnom petite. Ak v žalobnom petite žalobca túto
podmienenosť vzájomných plnení účastníkov danej kúpnej zmluvy nevyjadril, tak žaloba nezodpovedala

charakteru synalagmatického záväzku, ktorý odstúpením od zmluvy vznikol. Žalobca ním tvrdeným
skutkovým okolnostiam o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným mal prispôsobiť svoj
žalobný návrh a vziať na zreteľ, že ak odstúpil od zmluvy, tak mu zaniklo vlastnícke právo k predmetu
kúpnej zmluvy a medzi účastníkmi tejto zmluvy vznikol právny vzťah synalagmatickej povahy, obsahom
ktoréhojepovinnosťstrany,ktorejpredodstúpenímodzmluvyposkytlaplneniedruhástrana,totoplnenie

vrátiť (§ 351 ods. 2 OBZ), teda na jednej strane povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému predmet kúpnej
zmluvy a na druhej strane povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi žalobcom zaplatenú kúpnu cenu. Za
takejto situácie je v prípade zrušenia dvojstranného právneho úkonu každý z účastníkov tohto právneho
úkonu zároveň povinným i oprávneným účastníkom právneho vzťahu a v dôsledku vzájomnej viazanosti
a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy je potom aj procesné uplatnenie a

uspokojenie práva jednej zmluvnej strany na vrátenie kúpnej ceny viazané na uspokojenie obdobného
práva druhej zmluvnej stany na vrátenie predmetu kúpy. Žiadna zo strán nemôže samostatne uplatniť
svoje právo na plnenie, keďže priamo z charakteru synalagmatického záväzku vzniknutého odstúpením
od zmluvy vyplýva nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy.
Žalobca sa preto v prejednávanej veci mohol domáhať na súde vrátenia ním poskytnutého plnenia, teda

uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi žalobcom zaplatenú kúpnu cenu, len v prípade, ak
by priamo v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, teda svojou povinnosťou
vrátiť prijaté plnenie žalovanému. Za daného skutkového stavu nebolo možné takejto žalobe vyhovieť
ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti účastníkov vrátiť poskytnuté plnenia.

21. Ak žalobca v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa posúdenia
dôvodnosti odstúpenia od zmluvy, preukázania či nepreukázania skrytých vád predmetu kúpnej zmluvy,
tak uvedené námietky sú v kontexte vyššie uvedených skutočností irelevantné, nakoľko už len z dôvodu,
že žalobcom navrhovaný petit žaloby nevyjadroval synalagmatický charakter záväzku žalovaného a
jemu zodpovedajúceho záväzku žalobcu, bolo potrebné bez ďalšieho žalobu zamietnuť (obdobne

rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 3Cdo 115/2008). Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I. ÚS 119/2014, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „Nárok na vrátenie
kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú
reštitučnú povinnosť. Takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol
vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z

oboch strán (porovnaj R 26/1975)“. Obdobne Ústavný súd SR relevantné právne otázky posúdil tiež vo
svojom uznesení vo veci sp.zn. I. ÚS 360/2010.

22. Z uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu bolo namieste
žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal výlučne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

sumu 4.600,- Eur s príslušenstvom, zamietnuť z dôvodu, že žalobca v petite žaloby nevyjadril vzájomnú
podmienenosť vyplývajúcu zo synalagmatického charakteru vzájomných práv a povinností žalobcu a
žalovaného po odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy. Okresný súd sa mal otázkou prípustnosti petitu
žalobcu zaoberať ešte pred tým, ako posudzoval samotnú odôvodnenosť uplatneného nároku žalobcu,
teda predpoklady pre odstúpenie od zmluvy tvrdené žalobcom. Napriek uvedenému však okresný súd

v konečnom dôsledku rozhodol vo veci vecne správne, ak žalobu žalobcu zamietol.

23. Krajský súd preto v zmysle úpravy ust. § 387 ods. 1 CSP pristúpil k potvrdeniu rozsudku okresného
súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, ako vo výroku vecne správneho rozhodnutia. Rovnakobol krajským súdom rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny aj vo výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania, ktorý výrok nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý, a preto bol ako
výrok závislý od výroku v merite veci pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako

vecne správne rozhodnutie.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne

okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.