Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2117222124.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Ing. H. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. XX, W., toho času X. č. d. XXX, zastúpená: JUDr. Viera Caková, advokátka so sídlom
Rázusova 6, Trnava, proti žalovanému: MVDr. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, W., zastúpený:
Mgr. Peter Kupka, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.
k. 40C/32/2017-194 zo dňa 17. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo Ing. H. E.,

rod. U., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1 vzhľadom k celku a MVDr. Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX v
podiele 1 vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., obec W.,
evidovanými Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ číslo 3821, o výmere 152 m2, druh zastavené plochy a nádvoria,
- parcela reg. „C“ číslo 3822, o výmere 91 m2, druh záhrady,
- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. 3821

a tieto prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného, výrokom II. žalovaného zviazal zaplatiť
žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 57.500 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 142 ods. 1, 2 a § 143 Občianskeho zákonníka

vecne odôvodnil tým, že pri zrušení podielového spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie
konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je praktický najmä vtedy, keď sa
iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka)
alebo dohodou spoluvlastníkov (podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že
nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a

vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje § 142 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,
ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi
spoluvlastníkovpodľavýškypodielov,aibaakrozdelenieveciniejedobremožné,môžesúdprikázaťvec
za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania,
nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie

súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súdy záväzné.3.Zvykonanéhodokazovania,zhodnotenímskutkovéhostavuvecidospelsúdkprávnemuzáveru,žesú
splnenézákonnépodmienky,abypodielovéspoluvlastníctvostránsporukpredmetnýmnehnuteľnostiam

zrušil a následne vyporiadal. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti sú
v jeho výlučnom vlastníctve, nakoľko boli nadobudnuté výlučne z peňažných prostriedkov získaných
žalovaným z dedičstva a z darovania od matky. Preto ako predbežnú otázku súd skúmal, či zápisy
v katastri nehnuteľností o podielovom spoluvlastníctve strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam
zodpovedajú skutočnému právnemu stavu veci. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou pri určovaní

rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva ustálili, že vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal
už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (napr. R
42/1972). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov,
resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z

manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je síce
kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja
manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. 4. 2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98). Súd mal z kúpnej
zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam uzavretej dňa 24.02.1994 za nesporné, že kupujúcimi boli

obaja manželia, žalobkyňa a žalovaný, ktorí v článku III zmluvy zrozumiteľne a určito vyhlásili spolu
s predávajúcim, že ich úmyslom je kúpa a predaj nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva
kupujúcich, a znak slobodnej a vážnej vôle obaja kupujúci riadne zmluvu podpísali. Podporne z dohody
uzavretej medzi dedičmi (zo dňa 18.11.1993) po zomrelom J. E. vyplýva, že dedičia uzatvárajú túto
dohodu na vyriešenie bytovej situácie žalovaného, ktorý bol v tom čase ženatý, a ako vyplýva z

neskoršieho rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností na čas po rozvode manželstva,
aj otcom vtedy maloletej Q., ktorí od uzavretia manželstva (22.09.1990) žili u rodičov žalovaného. Súd
dospel k právnemu záveru, že kupujúci nadobudli predmetné nehnuteľnosti za trvania manželstva do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd mal za nesporné, že po zániku manželstva strán sporu
rozvodom právoplatne dňa 12.07.2004 začala bývalým manželom plynúť trojročná prekluzívna lehota

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie na
súd. Po jej márnom uplynutí platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, sa manželia vyporiadali podľa stavu,
v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne ako vlastník užíva pre potrebu
svoju, svojej rodiny a domácnosti a o ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka). Strany sporu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva neuzavreli, návrh
na vyporiadanie na súd nepodali. Márnym uplynutím hmotnoprávnej lehoty nastúpila nevyvrátiteľná
právna domnienka, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov.
Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli, súd zhodnotil
žalobu žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za dôvodne podanú. Návrh

žalovaného na výsluch svedkov - sestier žalovaného - súd s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax
súdov zamietol, keď ich výsluch by neprispel k náležitému objasneniu veci.

4. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, čo v tomto spore predstavovali podiely o veľkosti jednej

polovice u oboch strán. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že
ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené. V konaní bolo nesporné, že v
danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti, druh pozemku
záhrada a druh pozemku zastavané plochy a nádvoria ako aj stavba rodinný dom nachádzajúci sa
na zastavenej ploche a nádvoriach. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného

poradia, dodržujúc záväzné zákonné poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, skúmal, či je rodinný dom pri zohľadnení výmer pozemkov reálne deliteľný.
Strany sporu zhodne tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Predpokladom reálnej
deľby je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď
rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom

zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému poslaniu. Súd pritom musí dbať na to, aby rozdelením
vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do
katastra nehnuteľností. Neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť
z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. Po oboznámenísa s prílohami znaleckého posudku najmä pôdorysným náčrtom rodinného domu, ktorý bol dodaný
znalkyniakopodkladkspracovaniuposudkuspoluspôdorysnýmnáčrtomrodinnéhodomuzhotoveného
znalkyňou po obhliadke zo dňa 21.06.2017 v súlade s aktuálnym skutkovým stavom nehnuteľnosti

dospel súd k právnemu záveru, že predmetné nehnuteľnosti ako celok nie sú reálne deliteľné. V
konaní bolo nesporným, že časť prízemia rodinného domu využíva žalovaný na výkon podnikateľskej
činnosti - realizácii kompletnej veterinárnej starostlivosti so zameraním sa (pôvodne) aj na zubnú
ambulanciu, cisárske rezy, čipovanie, laserovú terapiu, magnetorapiu. V konaní bolo preukázané, že
s využívaním časti rodinného domu na ošetrovňu, poradenskú činnosť a predaj krmiva a pomôcok

pre chovateľov zvierat je späté posudzovanie zmeny funkčného využitia objektu dotknutými štátnymi
orgánmi, ktoré udelili kladné stanoviská a posudky v prospech žalovaným vykonávanej podnikateľskej
činnosti. Na podnikaní žalovaného sa žalobkyňa v čase rozhodovania súdu nepodieľala. V prípade
reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, ktoré sa s prihliadnutím na usporiadanie nejavilo ako technicky
možné, súd vylúčil deliteľnosť veci práve s ohľadom na účelnosť deľby a s ohľadom na využívanie
spoločnej nehnuteľnosti na výkon samostatnej zárobkovej činnosti výlučne žalovaným. Z uvedeného

dôvodu mal tak súd za to, že nie je hospodárnym vykonať dokazovanie odborným posudzovaním
technickej deliteľnosti rodinného domu, nakoľko reálna deľba nehnuteľností je vylúčená z dôvodu
zohľadnenia účelného využitia veci.

5. Keďže rozdelenie nebolo právne dobre možné, bolo povinnosťou súdu skúmať druhý možný spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam prikázaním do výlučného
vlastníctva jednej zo strán sporu za primeranú náhradu. Žalobkyňa navrhla, aby súd v prípade, že má
žalovaný záujem, prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Pre prípad, že
by žalovaný nemal záujem o prikázanie nehnuteľností, navrhla ich prikázanie do jej vlastníctva. Zároveň
súdu preukázala potvrdeniami o výške zostatkov na účtoch vedených vo T., a. s., že ku dňu 08.11.2019

disponuje s čiastkou 50.270,16 Eur a je pripravená ich vyplatiť žalovanému ako primeranú náhradu.
Na pojednávaní dňa 17.01.2020 žalovaný na otázku advokátky žalobkyne uviedol, že jeho predstava
je taká, že nehnuteľnosti budú patriť jemu, on a jeho rodičia do toho všetko investovali. Z uvedeného
dôvodu mal súd za to, že účelnému využitiu veci zodpovedá prikázanie nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorý je odkázaný na bývanie v týchto nehnuteľnostiach, nakoľko na rozdiel

od žalobkyne, nevlastní inú nehnuteľnosť; nehnuteľnosti slúžia žalovanému na výkon jeho povolania
a tým na zabezpečovanie jej existenčných potrieb. Žalovaný žije v nehnuteľnostiach takmer 26 rokov,
zatiaľ čo žalobkyňa sa trvalo odsťahovala zo spoločnej domácnosti z týchto nehnuteľností za trvania
manželstva v roku 2001, a preto prežila kratšiu časť svojho života v rodinnej dome so záhradou, v ktorej
si žalovaný vybudoval napr. voliéru a záhradné jazierko (vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trnava

sp. zn. 12C/134/04 a zo znaleckého posudku Ing. Chrenkovej).

6.Spornýmvkonanínakoniecnebolaanivýškaprimeranejnáhradyzaspoluvlastníckypodielžalobkyne.
Súd vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. 29/2017 vypracovaného Ing. Martou Chrenkovou
dňa 17.07.2017, predloženého žalobkyňou v konaní, ktorá na pojednávaní zotrvala na výške primeranej

náhrady v sume 57.500,-Eur napriek tomu, že došlo, ako uviedol žalovaný, za posledné dva roky
k nárastu trhových cien nehnuteľností, avšak vyššiu primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel
od žalovaného nežiadala a považovala za v prospech žalovaného, pokiaľ sa bude vychádzať zo
všeobecných hodnôt nehnuteľností stanovených znalkyňou v roku 2017 (115.000 Eur, z toho 1
predstavuje 57.500 Eur). Preto súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k predmetným

nehnuteľnostiam tak ako je uvedené v enunciáte (I., II.). Žalovaný v konaní žiadal, aby výška primeranej
náhrady bola ponížená o ním vynaložené náklady na údržbu a zveľadenie predmetných nehnuteľností,
ktoré súdu bližšie nešpecifikoval, preto nebolo zrejmé, že má ísť o náklady vynaložené za trvania
manželstva alebo po zániku manželstva, čo by viedlo súd k odlišnému vyhodnoteniu. Taktiež nebolo
zrejmé, o aké náklady sa jedná pri údržbe a zveľadeniu akej časti domu, kedy boli vynaložené, či boli

vykonané so súhlasom alebo bez súhlasu podielového spoluvlastníka - žalobkyne a pod. Pre absenciu
skutkových tvrdení ako aj listín preukazujúcich akékoľvek vynaložené náklady, t. j. pre neunesenie
povinnosti tvrdenia žalovaným sa súd touto časťou návrhu žalovaného na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom rozsahu nezaoberal (a contrario § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu), a preto ani

nebolo pri koncentrácii konania potrebné vykonať dokazovanie ohľadne netvrdených skutočností.

7. Súd skúmal osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného a dospel k záveru, aby povinnosť
zaplatenia primeranej náhrady žalobkyni žalovaným uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaný uviedol, že toho času žije sám, partnerka mu zomrela pred viac ako 4-5timi rokmi. Napriek
čiastočnému rozpredaju vybavenia veterinárnej ambulancie žalovaný podniká, vykonáva vakcinácie,
jednoduché operácie ako vyberanie nádorov, prevez, prevádzkuje príručný sklad veterinárnych liekov.

S ohľadom na potvrdenie o daňovom priznaní za rok 2017 s nulovým základom dane a vyjadrenie
žalovaného na pojednávaní dňa 17.01.2020, že aj za predchádzajúce roky vykazuje z podnikania základ
dane vo výške 0,-Eur, a nevie, aký dosahuje obrat z podnikania mesačne alebo ročne, nevie ustáliť,
či ide o štvorciferné, päťciferné alebo šesťciferné číslo, súd vykonal lustráciu žalovaného v databáze
Sociálnej poisťovne a zistil, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 355,20 Eur (na

pojednávaní uvádzal 315 Eur). Zároveň súd vykonal lustráciu potenciálneho príjmu veterinárneho lekára
bez zamestnancov, a zistil, že spoločnosť MDvet s. r. o., so sídlom na Lány 19, Žilina vykázala za rok
2018 obrat 76.120 Eur (F.). Z voľne dostupných informácií o výške platov v jednotlivých profesiách mal
súd preukázané, že 10 % respondentov pri pozícii veterinárny lekár uvádza hrubý mesačný plat vo výške
580,-Eur, a 90 % respondentov uvádza hrubý mesačný plat v sume 1.688 Eur; priemerný vek 24 rokov.
Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že je dôvodným predlženie štandardnej paričnej lehoty z troch dní

na 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Žalovaný sa domáhal zamietnutia podanej žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre
ktoré súd neprikáže vec do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu s
poukazom na vyšší vek, citové osobné väzby, nepriaznivý zdravotný stav, nepriaznivú sociálnu situáciu

(uvedené v odseku 2 odôvodnenia), s ktorými sa súd nestotožnil. K zamietnutiu žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže dôjsť iba
výnimočne, kedy vec nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania bránia
dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania musí sám zhodnotiť ich
existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo zamietnuť žalobu s dôsledkom zachovania podielového

spoluvlastníctva. Ako uviedol v rozsudku Krajský súd v Nitre sp. zn. 7Co/352/2016 zo dňa 31.05.2017,
existencia týchto dôvodov musí byť závažná a logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity,
že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v
okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený,
sa v porovnaní so záujmom žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo, ukáže ako významnejší a

prednejší. Žalobkyňa uviedla, že v konaní o zaplatenie primeranej náhrady za užívanie spoločnej
nehnuteľnosti žalovaným nad podiel vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/26/2012 v spojení
s odvolacím konaním na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 23Co/223/2019 súd prvej inštancie
zamietol žalobu o. i. aj z toho dôvodu, že podanou žalobou sa nerieši stav právnej neistoty strán, keď
žalobkyňa nepodala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva , a preto žalobu ako

šikanózny výkon práva zamietol. Taktiež z doložených lekárskych správ mal súd preukázané, že tieto sú
dominantne z rokov 2015, 2016, 2018. V nezrušenom a nevyporiadanom podielovom spoluvlastníctve
v dôsledku nevyvrátiteľnej právnej domnienky pritom strany sporu zotrvávajú odo dňa nasledujúceho
po uplynutí trojročnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty, t. j. odo dňa 13.07.2007. Žalobkyňa pritom
opustila spoločnú domácnosť trvale v roku 2000/2001, do spoločnej domácnosti sa nevrátila a svoj

podiel na spoločných nehnuteľnostiach neužíva (napr. osobne, nájmom) a z ich spoluvlastníctva nemá
žiaden prospech. Žalovaný tak nesporne užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 2000, v podielovom
spoluvlastníctve so žalobkyňou od 13.07.2007. Žalovaný nepoprel ani tvrdenie žalobkyne, že väčšinu
zdravotných problémov mal už za trvania manželstva, pričom odporúčaniam lekárov neužívať alkohol a
cigarety sa nepodrobil. Súd starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a dospel k

záveru, že záujem žalobkyne na zrušení podielového spoluvlastníctva je dôvodný, záujem žalovaného
na zachovaní nezmeneného spoluvlastníckeho stavu nedosahuje takú mieru a intenzitu, že by bol
prednejším a viedol by súd k zamietnutiu žaloby z nejakých dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a plne úspešnej žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žaloba nebola

dôvodná pre nasledovné:

11. Žalovaný nemá dostatočný príjem, či celkové dostatočné majetkové pomery, aby bol schopný
vyplatiť žalobkyni žiadaný vyrovnací (spoluvlastnícky) podiel vo výške 57.500,- Eur. Žalovaný nie jedostatočne solventný na vyplatenie vyrovnacieho podielu a nepriaznivý zdravotný stav žalovaného mu
neumožňuje získať v budúcnosti dostatok peňažných prostriedkov, aby taký vyrovnací podiel zaplatil.
Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 26.08.2019 jednoznačne poprel aj skutkové tvrdenie žalobcu, že

sestry žalovaného môžu žalovanému finančne vypomôcť. Uvedené skutkové tvrdenie nie je pravdivé a
dôkaz opaku zaťažoval žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol.

12. Žalobca celkovo neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by vyvrátil skutkové tvrdenie žalovaného
o nemajetnosti žalovaného. Žalovaný dokonca nad rámec svoj nedostatočný príjem preukázal

prostredníctvom potvrdenia o podaní daňového priznania so základom dane 0,- Eur (bod 12.
odôvodnenia rozsudku). Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je
poskytnutie primeranej náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Súdy
pri úvahe o tom. ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musia zaoberať
aj posúdením solventnosti spoluvlastníka, ktorému má pripadnúť celá vec, tj. či takýto spoluvlastník
disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Z

ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže
schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. JUDr. Imrich Fekete, Vel'ký komentár k Občianskemu zákonníku.

13. V tomto ohľade poukazuje z hľadiska komparatívneho výkladu na judikatúru:

14. Ak zákon ustanovuje, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov je možné len za primeranú
náhradu,potomtoznamená,žesúdmôžeprikázaťveclentomuspoluvlastníkovi,resp.spoluvlastníkom,
ktorý preukážu schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Všetci spoluvlastníci navrhovali v danej veci
zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam s tým, že sa rovnako všetci domáhali toho,
aby im nehnuteľnosti boli prikázané (žalobcom do podielového spoluvlastníctva). Ak v prospech

žalobcov svedčilo kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov. ktoré sa v ich prípade sčítajú a v
prospech žalovanej kritérium účelného využitia veci, potom mohli byť nehnuteľnosti prikázané len
tomu zo spoluvlastníkov, ktorý bol schopný zaplatiť primeranú náhradu. (NS ČR z 29.07.2003, sp. zn.
22Cdo/1346/20002)

15. Pod rozsah posúdenia primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho spoluvlastníka,
ktorému má spoločná vec pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia
náhrady). Toto je dôležité z hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému zo
spoluvlastníkov a ktorému konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko
solventnosti nie je preukázané, môže postup podľa § 142 ods. 1 tretej vety OZ znamenať zásah do práva

vlastniť majetok. pretože nie je garantované, že spoluvlastník bude zbavený svojho spoluvlastníckeho
práva pri poskytnutí primeranej náhrady. (nález ÚS ČR z 02.02.2005, sp. zn. II. ÚS 494/2003)

16. Ústavný súd ČR v náleze 9.6.2005, sp. zn. II. ÚS 493/03 k otázke solventnosti spoluvlastníka,
ktorému má byť spoločná vec prikázaná, uviedol „Ak záver všeobecných súdov o solventnosti

žalobcu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, lebo z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva
podklad pre jednoznačný záver súdov o tom, že by bol žalobca schopný poskytnúť náhradu ostatným
spoluvlastníkom pri prikázaní veci podľa § 142 ods. 1 OZ, výsledok konania pred všeobecnými
súdmi nevyhovuje kritériám spravodlivého procesu, vyplývajúcimi z čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd. Toto ustanovenie obsahuje základné princípy spravodlivého procesu, ku ktorým patrí

právo každého na to, aby nestranný a nezávislý súd pri nachádzaní práva dbal na stanovený, tj.
zákonný postup. Ak všeobecné súdy urobili záver ohľadne skutočnosti rozhodujúcej pre výsledok
svojho rozhodovania bez toho, aby bolo pre to možné nájst' oporu vo vykonanom dokazovaní, resp.
ak súdy zhodnotili niektorý z dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, nemožno sa
domnievať, že prebehnutý proces vyhovuje zákonnému postupu súd v konaní."

JUDr. Imrich Fekete, Veľký komentár k Občianskemu zákonníku

17. V súdnom konaní teda nebola žiadnym spôsobom preukázaná schopnosť žalovaného zaplatiť
žalobcovi požadovanú primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, čo sa prejavilo aj v odôvodnení
rozsudku, v ktorom absentuje relevantná opora pre jeho výroky.

18. V danom prípade boli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa na postup súdu podľa § 142 ods.
2 OZ na zamietnutie žaloby, a to:
- nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, spočívajúci vo viacerých život ohrozujúcich diagnózach:hraničná leukocytóza, artériova hypertenzia, diabetes melitus, hyperlipidémia endaflomalcia v pravej
hemisfére. Po karotickej endartektómii, po opakovaných ischemický iktoch v pravej mozgovej hemisfére,
encefalomalácia,

- vyšší vek žalovaného,
- nepriaznivá sociálna situácia žalovaného,
- odkázanosť žalovaného na bývanie v Nehnuteľnostiach,
- odkázanosť žalovaného na užívanie Nehnuteľností (žalovaný má v Nehnuteľnostiach veterinárnu
ošetrovňu za účelom výkonu svojho povolania na zabezpečenie existenčných potrieb),

- osobné väzby žalovaného na Nehnuteľnosti,
- žalovaný prežil v Nehnuteľnostiach podstatnú časť svojho života,
- žalovaný nemá prostriedky na zaplatenie vyrovnacieho podielu pre žalobcu,
- vynaložené prostriedky na údržbu a rekonštrukciu Nehnuteľností.

19. V tomto ohľade poukazuje na judikatúru:

20. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 137/97 (R 100/1999 Zb. st.): Dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívného charakteru tak na strane žalovaného
(najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej

nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť),
ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku
spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať).

21. Za účelom preukázania vyššie uvedených dôvodov osobitného zreteľa navrhol žalovaný aj výsluch

svedkov:
- výsluch svedka MVDr. J. E., W. X, XXX XX W. - J..
- výsluch svedka Ing. E. D., Q. F. XX, W.,
čo však bolo súdom zamietnuté, napriek tomu, že výsluch menovaných svedkov bol podstatný pre
zistenie rozhodujúcich skutočnosti.

22. Súdom bolo tiež zistené cez lustráciu v databáze Sociálnej poisťovne poberanie invalidného
dôchodku žalovaným (bod 13. odôvodnenia rozsudku). Žalovaný má za to, že už len jeho samotný
závažne nepriaznivý zdravotný stav, by postačoval ako jediný dôvod hodný osobitného zreteľa. V
priebehu súdneho konania nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný

akýmkoľvek spôsobom bránil žalobcovi v užívaní Nehnuteľností.

23. Ako vyplýva z výsluchu žalobcu na súdnom pojednávaní dňa 17.01.2020, tak žalobca je vlastníkom
rodinného domu v X. ako aj 2-izbového bytu v W.. Z výsluchu žalobcu tiež vyplýva, že uvedený 2-
izbový byt prenajíma, má viacero zamestnaní, zo zamestnania má príjem 2.200.- eur v čistom. Medzi

majetkovými pomermi žalobcu a žalovaného je teda zjavný nepomer v neprospech žalovaného.

24. Žalobca teda v porovnaní so žalovaným nevyhnutne nepotrebuje Nehnuteľnosti za účelom riešenia
svojej bytovej ani finančnej potreby.

25. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, je teda významnejší a prednejší
záujem žalovaného ponechať doterajší stav vo vzťahu k nehnuteľnostiam nezmenený v porovnaní so
záujmom žalobcu.

26. Napriek vyššie uvedenému súd dospel k nepresvedčivému formalistickému záveru bez relevantnej

opory vo vykonanom dokazovaní a bez dostatočného vysvetlenia úvahy, že „záujem žalobkyne na
zrušení podielového spoluvlastníctva je dôvodný, záujem žalovaného na zachovaní nezmeneného
spoluvlastníckeho stavu nedosahuje takú mieru a intenzitu, že by bol prednejším a viedol by súd k
zamietnutiu žaloby z nejakých dôvodov hodných osobitného zreteľa.“

27. Vzhľadom na to, že súd nezohľadnil v prospech žalovaného body 1. a 2, je napadnuté rozhodnutie
postihnuté vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň bolo porušené aj právo žalovaného
na spravodlivý súdny proces.28. Súd prvého stupňa vychádzal v rozsudku z nesprávneho skutkového zistenia, keď nesprávne
interpretoval odpoveď žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 17.01.2020 (bod 21. odôvodnenia
rozsudku) na otázku : „Akým spôsobom máte predstavu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva." Je

nutnépodotknúť,žetátootázkabolanamietanáprávnymzástupcomžalovaného,nakoľkožalovanýstále
zastával v priebehu súdneho konania právny názor, že Nehnuteľnosti sú v jeho výlučnom vlastníctve ako
argumentoval aj vo svojich písomných podaniach, a preto bola takáto otázka sugestívna, keď žalovaný
nikdy podielové spoluvlastníctvo Nehnuteľností v konaní nepripustil. Pokiaľ žalovaný odpovedal na
otázku podľa zápisnice v nasledovnom zmysle: „Že to bude patriť mne, ja som do toho všetko investoval

a moji rodičia. Keby do toho investovala 1,00 Euro, som jej ochotný vrátiť 10,00 Eur." tak takáto odpoveď
žalovanéhobolavodôvodnenírozsudkuvytrhnutázkontextu.Odpoveďmusíbyťsamozrejmevykladaná
v kontexte celého uplatňovania procesnej obrany žalovaného, a to tak, že žalovaný mal na mysli svoje
už aj v čase začatia súdneho konania ním tvrdené trvajúce výlučné vlastníctvo Nehnuteľností. Dokonca
aj vzhľadom na bod 1, (neschopnosť žalovaného vyplatiť žalobcom žiadaný vyrovnací podiel vo výške
57.500,- eur), by ani hypotetická požiadavka nemajetného spoluvlastníka na prikázanie spoločnej veci

(taká požiadavka však vzhľadom na uvedené ani nenastala) nemohla viesť z hľadiska účelu súdneho
konania k prikázaniu v katastri nehnuteľností evidovaného spoluvlastníckeho podielu protistrany do
vlastníctva žalovaného súdom, pretože neschopnosť zaplatiť primeranú náhradu by mohla viesť k
ďalšiemu súdnemu procesne nehospodárnemu konaniu - exekučnému konaniu a zásahu do práva
vlastniť majetok.

29. Rozsudok je formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých
dôvodov, čo spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené je rozsudok aj vecne nesprávny. Na základe vyššie uvedeného

právneho a skutkového stavu žalovaný žiada, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zrušil rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 40C/32/2017-194 zo dňa 17.01.2020 a vec vrátil Okresnému súdu Trnava
späť na ďalšie konanie.

31. Žalovaný doplnil svoje odvolanie k dôvodom hodných osobitného zreteľa na postup súdu podľa §

142 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zamietnutie žaloby, a to k nepriaznivému zdravotnému stavu
žalovaného, keď žalovaný nemôže vykonávať zárobkovú činnosť pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a
príjem žalovaného vo forme invalidného dôchodku mu umožňuje pokrývať ten základné životné potreby,
žalovaný navrhuje za účelom preukázania uvedeného nepriaznivého zdravotného stavu vykonať aj ďalší
nasledovný dôkaz (§ 366 CSP - novoty v odvolacom konaní): - lekárska správa žalovaného od MUDr.

E. X. zo dňa 08.06.2020.

32. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny a vydaný na základe dostatočne vykonaného dokazovania - v súlade so žalobou
a aj vyjadreniami žalovaného. Žalobkyňa považuje za správne záverečné zhrnutie a vyhodnotenie

vykonaných dôkazov počas konania v bodoch 18. až 25. rozsudku, na základe ktorých súd dospel k
záveru, že záujem žalobkyne na zrušení podielového spoluvlastníctva je dôvodný, záujem žalovaného
na zachovaní nezmeneného spoluvlastníckeho stavu nedosahuje takú mieru a intenzitu, že by bol
prednejším a viedol by súd k zamietnutiu žaloby z nejakých dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Žalobkyňa pokladá za správne, že súd pri rozhodovaní vo veci starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo

počas konania najavo a správne pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu
alebo či vôbec zruší podielové spoluvlastníctvo, správne nebral na zreteľ samostatne iba niektoré
z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale komplexne celý široký
súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto
ustanovení zákona.

33. Odvolanie žalovaného je takmer totožné s jeho vyjadreniami počas konania. Žalovaný mieni
zdravotný stav, vyšší vek, citovú väzbu, nedostatok finančných prostriedkov a odkázanosť na
nehnuteľnosť aj z dôvodu veterinárnej ambulancie využiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto
uvádzané dôvody sa dajú vyhodnotiť z iného pohľadu a to ako pohodlnosť žalovaného, vyčkávacia

taktika, špekulácia, vypočítavosť, nenávisť voči žalobkyni a žalobkyňa ich označuje ako zneužívanie
práva. Najneskôr od 12.07.2004 (právoplatnosť rozvodu manželstva) mal žalovaný vedomosť, že strany
konaniapočasmanželstvavytvorilimasuBSMažemoholvyužiťprávonavysporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva manželov. Žalovaný svoje právo nevyužil. Nevyužil ako prvý ani právo na zrušenie a
vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.

34. Listiny predložené žalovaným ohľadne dedičstva po otcovi a jeho dohody so sestrami a výsluch
sestier sú v tejto veci nadbytočnými dôkazmi. Namietať v tomto konaní vlastníctvo nehnuteľnosti je
neskoro. Ak vložil žalovaný vlastné finančné prostriedky do spoločného majetku počas manželstva
so žalobkyňou, lehota na ich uplatnenie mu pominula 12.7.2007. Žalovaný predložil listy vlastníctva
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne - LV č. XXXX pre kat. územie W. a LV Č. XXXX. Opomenul však

uviesť, že v časti C: Ťarchy je uvedené: Záložné právo v prospech: T. C. U., a.s., J. Q. X, XXX XX U.,
IČO: 31 320155. Záložné právo je zriadené na zabezpečenie úverov, ktoré musia byť mesačne hradené.
Na druhej strane vlastní žalobkyňa spoluvlastnícky podiel, ktorý by jej mohol vyriešiť záväzok voči banke
poskytujúcej jej úver, resp. nemusela čerpať úver.

35. V tomto konaní nebolo sporné, že žalovaný bol chorý pri vstupe do manželstva, počas manželstva

a s pribúdajúcim vekom sa zdravotný stav obvykle nezlepšuje. Pri rozvode manželstva preukazoval
zlý zdravotný stav a nízky príjem (rozvodový rozsudok/spis) a tie isté dôvody používa v tomto konaní.
Bolo by nespravodlivé voči žalobkyni v tomto konaní posúdiť dlhodobo známy zdravotný stav ako dôvod
hodný osobitného zreteľa. Tiež účelové tvrdenie že veterinárna ambulancia je zdrojom obživy, keď podľa
vyjadrenia samotného žalovaného má žalovaný nulové príjmy z činnosti veterinárneho lekára.

36. Poskytnutých 20 rokov /20.10.2000 odkedy odišla odporkyňa zo spoločnej domácnosti/ na riešenie
vlastníctva (BSM alebo podielového) je dostatočný čas. To, že žalovaný zvolil taktiku vyčkávania je
zrejmé z jeho doterajšieho konania a s nehnuteľnosťou resp. so svojim spoluvlastníckym podielom
manipuluje podľa situácie a vypočítavo, bez ohľadu poškodzovania práv druhého spoluvlastníka.

Svedčia o tom prevody spoluvlastníckeho podielu na sestry ako je uvedené v žalobe.

37. Ak by odvolací súd uznal dôvody uvádzané žalovaným ako dôvody hodné osobitného zreteľa bolo by
to v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé. Žalobkyňa od rozchodu so žalovaným musela vynaložiť
maximálne úsilie na začatie od nuly a to zabezpečenie svojho príjmu, bývania a všestrannej starostlivosti

o maloletú. Bez ohľadu na svoj vek (obdobný žalovanému) a zdravotný stav (obdobný žalovanému)
žalobkyňa vyvíja maximálnu snahu na dosiahnutie príjmu a bolo by nespravodlivé ak by odvolací súd
hodnotil usilovne pracujúceho človeka s nadobudnutým vlastníctvom k nehnuteľnostiam ako nepriaznivý
následok - nezrušenie podielového spoluvlastníctva.

38. Z písomných a ústnych vyjadrení žalovaného vyplynulo, že žalovaný sa nemieni vzdať
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, dokonca sa cíti ako výlučný vlastník, nehnuteľnosť chce jednoznačne
užívať ale spoluvlastníkovi nemieni poskytnúť náhradu za spoluvlastnícky podiel. Podľa predložených
rozsudkov OS Trnava 16C 26/2012 v spojitosti s rozsudkom KS Trnava 24Co 233/2016 nemá žalobkyňa
nárok na osoh (nájom) za spoluvlastnícky podiel. Bolo by nespravodlivé, keby odvolací súd násilím

(zamietnutím žaloby) nútil žalobkyňu proti jej vôli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.

39. Z dôvodov vyššie uvedených žalobkyňa uzatvára, že žalovaný nedôvodne súdu prvej inštancie
vytýka - nesprávny procesný postup ktorým by znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonanie

navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodných skutočností, - nesprávne skutkové zistenia na
základe vykonaných dôkazov a - nesprávne právne posúdenie. Navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať jej
trovy odvolacieho konania.

40. K doplnenému odvolaniu sa žalobkyňa vyjadrila tak, že žalovaný v doplnenom odvolaní poukazuje

opakovane na svoj zlý zdravotný stav, ktorý považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa a v dôsledku
neho nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný si vo svojich vyjadreniach protirečí a preto
považuje jeho tvrdenia za účelové. Na jednej strane žalovaný poukazuje na zlý zdravotný stav ako dôvod
hodný osobitného zreteľa a na druhej strane poukazuje na výkon praxe veterinárneho lekára ako dôvod
na bývanie v nehnuteľnosti. Pritom výkon veterinárnej činnosti je zaradený do skupiny 41 najrizikovejších

povolaní podľa zákona č. 124/2006 Z. z. Z uvedeného analogicky vyplýva, že zdravotný stav žalovaného
nemôže byť tak vážny, keď mu umožňuje vykonávať jedno z najrizikovejších zamestnaní.41. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že musí bývať v nehnuteľnosti, lebo v nej má veterinárnu ordináciu
a z nej príjem na život a na druhej strane jeho daňové priznania vykazujú základ dane O. Z uvedeného
vyplýva, že jeho príjem je iný ako vykazuje v daňovom priznaní.

42. Žalobkyňa súhlasila, aby nehnuteľnosť bola prikázaná žalovanému, a to aj napriek tomu, že čerpala
úver na vyplatenie žalovaného za účelom, ak by jej bola prikázaná nehnuteľnosť. Okolnosti uvádzané
žalovaným nie sú takej intenzity, aby prevyšovali záujem žalobkyne na zániku spoluvlastníctva a donútili
by ju v rozpore so zákonom aj naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, čím by sa jednalo o pokus

zneužitia ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka.

43. Žalobkyňa poukazuje v konaní na život žalovaného, ktorý nejavil záujem postarať sa o svoju osobu,
tiež mal právo podať návrh na vysporiadanie BSM, na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva,
neurobil tak a žalobkyňa poukazovala, ako sa počas podielového spoluvlastníctva snažila nájsť riešenie
a vyjsť v ústrety požiadavkám žalovaného, a opakovane zasielala návrhy na vysporiadanie, keďže

žalovaný prejavil vôľu v dome bývať a podnikať.

44. V tomto konkrétnom prípade zdravotný stav nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa.
Žalobkyňa poukázala na svoj zlý zdravotný stav a uvádza len niekoľko závažných ochorení, ktorými
žalobkyňa trpí už 20 rokov : bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca, artériová hypertenzia EHS/

SHC 1.st, sinusová tachykardia parox, chronické bolesti na podklade degeneratívnych zmien chrbtice
protrúzia diskov L/4-S/1, C5/C6 discopathia, migrenózna cefalea, atopická alergia, a ďalšie ochorenia.
Za posledných 9 rokov absolvovala žalobkyňa 4 operácie v nemocniciach: 1 x Sportclinic s.r.o.,
Černyševského 14, Bratislava, 2x Nemocnica s poliklinikou Bratislava, Ružinovská 4810/6, Bratislava a
Národný onkologický ústav, Klenová 3019/1 3 - Nové Mesto. Aj napriek zlému zdravotnému stavu vyvíja

maximálneúsilie,abyvyriešilastavprávnejneistotyausporiadalanedoriešené16ročnéspoluvlastníctvo
nehnuteľnosti. Žalobkyňa opakovane navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania.

45. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti
prikázal žalovanému s povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel sumu 57.500
Eur. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania

preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie.

47. Odvolateľ namietal, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné zrušiť
podielové spoluvlastníctvo, v ďalšom poukazoval na tú skutočnosť, že nemá dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie žalovanej, namietal aj obsah zápisnice z pojednávania, z ktorej odpoveď

žalovaného na pojednávaní súd poňal i do svojho rozhodnutia.

48. Pokiaľ ide o otázku existencie podielového spoluvlastníctva, v tomto smere odvolací súd odkazuje
na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Je nepochybné a nesporné, že vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti nadobudli strany konania počas trvania manželstva s tým, že v zmysle kúpnopredajnej

zmluvy zo dňa 24.02.1994 (č. l. 145) nadobudli kupujúci manželia predmetné nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď v článku III zmluvy zrozumiteľne a určito vyhlásili spolu
s predávajúcim, že ich úmyslom je kúpa a predaj nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva
kupujúcich, a na znak slobodnej a vážnej vôle obaja kupujúci riadne zmluvu podpísali. Súd dospelk právnemu záveru, že kupujúci nadobudli predmetné nehnuteľnosti za trvania manželstva do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za nesporné, že po zániku manželstva strán sporu
rozvodom právoplatne dňa 12.07.2004 začala bývalým manželom plynúť trojročná prekluzívna lehota

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie na
súd. Po jej márnom uplynutí platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, sa manželia vyporiadali podľa stavu,
v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne ako vlastník užíva pre potrebu
svoju, svojej rodiny a domácnosti a o ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka). Strany sporu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva neuzavreli, návrh na
vyporiadanienasúdnepodaliamárnymuplynutímhmotnoprávnejlehotynastúpilanevyvrátiteľnáprávna
domnienka, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov.

49. K uvedenému odvolací súd dodáva, že k rovnakému záveru, a to o existencii podielového
spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti dospeli i konajúce súdy vo veci zaplatenia 12.480 Eur s

príslušenstvom v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16
C/26/2012 v spojení s rozsudkom KS Trnava sp. zn. 24 Co 223/2016.

50. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v citovanom
ustanovení § 142 ods. 2 Obč. zákonníka. Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo
zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov (ku ktorému

záveru prišiel i súd prvej inštancie), môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola
prikázaná za náhradu jedenému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola
predanáavýťažokpredajabolrozdelenýpodľaveľkostipodielov.Pritomdôvodhodnýosobitnéhozreteľa
posudzuje vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného,

či oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou (dôvody osobitného
zreteľa), t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, ale ktoré
ponechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu
právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. V každom prípade musí ísť o

okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom
vzťahu s iným subjektom. Podľa judikatúry (napr. R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,
pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Obč. zákonníka, sú
okolnosti prevažne subjektívneho charakteru na strane všetkých spoluvlastníkov (zdravotný stav, vek a
sociálna situácia, stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť

svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť). Vo veciach, v ktorých žalovaný navrhuje
zamietnutie návrhu na zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, musí súd viesť žalovaného
k tomu, aby uvádzal konkrétne dôvody odôvodňujúce zamietnutie návrhu a aby preukazovali dôkazy
ich existencie. (R 1/1989).

51. Pokiaľ ide o vzťah § 142 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 OZ podľa českej judikatúry prostredníctvom tohto
ustanovenia (§ 3) nemožno v konaní znižovať výšku peňažnej náhrady (NS ČR 22 Cdo 1927/2004).
Bol vyslovený názor, že dobré mravy sú v dôvodoch hodných osobitného zreteľa už zahrnuté (NS ČR
20 Cdo 2004/99). Ustanovenie § 142 ods. 2 OZ je skôr špeciálne vo vzťahu k § 3 ods. 1 OZ , ktorého
použitie tak vylučuje. Teda v prípade reálneho rozdelenia veci nemožno návrh zamietnuť ani s použitím

§ 3 ods. 1 OZ, hoci staršia judikatúra to pripúšťala (R 1/1989). Obsah pojmu „dôvody hodné osobitného
zreteľa“ vymedzuje súdna prax. Zhrnutie týchto okolností je vykonané v R 1/1989. Slovenská judikatúra
vymedzila obsah tohto pojmu v rozhodnutí R 100/1999 (najmä zdravotný stav, odkázanosť na bývanie,
osobné väzby na nehnuteľnosť, žalobca má v úmysle vec predať a pod.). Takýmto dôvodom môže byť
aj, že dom leží v pásme asanácie, ale aj prípady šikanóznych žalôb.

52. Nesporné v danom prípade je tá skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nie je deliteľná, preto
v tomto prípade nemožno zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať rozdelením. Žalovaný ako dôvody
hodné osobitného zreteľa pred súdom prvej inštancie uvádzal vyšší vek, nepriaznivú sociálnu situáciu,odkázanosť na bývanie v nehnuteľnosti a na užívanie danej nehnuteľnosti za účelom prevádzkovania
veterinárneho ošetrovania, ktoré zabezpečuje jeho obživu a tiež osobné väzby k danej nehnuteľnosti.

53. Žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že zlý zdravotný stav si žalovaný zapríčinil sám, keď ešte počas
manželstva požíval alkoholické nápoje a tiež fajčil, napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu.
V nehnuteľnosti žil od svojich 37 rokoch, zhruba 25 rokov, teda nie je pravdivým jeho tvrdenie, že tu
prežil podstatnú časť svojho života a pokiaľ ide o prevádzkovanie veterinárnej ambulancie, uvedené je v
rozpore s daňovými priznaniami, kde má nulové príjmy. Ich manželstvo bolo rozvedené ešte 12.07.2004.

Uviedla tiež, že od rozchodu so žalovaným (rok 2000) musela vynaložiť maximálne úsilie na začatie od
nuly a to zabezpečenie svojho príjmu, bývania a všestrannej starostlivosti o maloletú. Bez ohľadu na svoj
vek (obdobný žalovanému) a zdravotný stav (obdobný žalovanému) žalobkyňa vyvíja maximálnu snahu
na dosiahnutie príjmu a bolo by nespravodlivé ak by odvolací súd hodnotil usilovne pracujúceho človeka
s nadobudnutým vlastníctvom k nehnuteľnostiam ako nepriaznivý následok - nezrušenie podielového
spoluvlastníctva.

54. Súd prvej inštancie správne ustálil aj tú skutočnosť, že v danom prípade tu nie sú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, na ktoré
odvolací súd taktiež odkazuje. Z vyššie uvedených tvrdení žalovaného je nesporné, že jeho zdravotný
stav nie je dobrý. Z lekárskych správ ním predložených vyplýva jeho nepriaznivý zdravotný stav

minimálne od roku 2008, pričom podľa tvrdenia žalobkyne mal zdravotné problémy - väčšinu z nich
(vysoký tlak, cukrovka) už v čase manželstva medzi nimi, keď už v tom čase, mal obmedziť alkohol
a cigarety. Uvedené tvrdenie podporuje i výpoveď dcéry oboch účastníkov Q. E., ktorá v konaní
vedenom pod sp. zn. 16C/26/2012 sama uviedla, že ešte v čase spolužitia žalobkyne a žalovaného,
žalovaný dosť požíval alkohol. Argumentácia žalovaného, ktorý uviedol, že je irelevantné aké sú

dôvody jeho zdravotného stavu neobstojí, pokiaľ sa sám pričinil o svoj nepriaznivý zdravotný stav,
na ktorý sa odvoláva v súvislosti s dôvodmi hodnými osobitného dôvodu, pre ktoré nemožno zrušiť
podielové spoluvlastníctvo. Súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšie argumenty. Žalovaný je poberateľom
invalidného dôchodku a pokiaľ ide o nevyhnutnosť bývania v tejto nehnuteľnosti kvôli svojej veterinárnej
praxe, je v rozpore s jeho tvrdením, že prevádzkuje veterinárnu prax a má byť zdrojom jeho obživy,

pričom zároveň tvrdí, že z nej má nulový príjem. Ani ďalšia argumentácia žalovaného nie je spôsobilá
privodiť iný záver súdu. V nehnuteľnosti nebýva prevažnú časť svojho života, a pokiaľ má k uvedenej
nehnuteľnosti také citové väzby, že o ňu nechce prísť, mal dostatok času dohodnúť sa so žalobkyňou
o spôsobe jej vyporiadania, finančného vysporiadania a našetrenia finančných prostriedkov. Aj keď
žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nepotrebuje na bývanie nie je možné neprihliadnuť, že predmetnú

nehnuteľnosť po konfliktoch so žalovaným opustila i s ich dcérou, pričom v tom čase, sama nemala
možnosť bývania vo vlastnom. Uviedla, že začínala od nuly, čo žalovaný ani nepoprel. Finančná náhrada
za predmetnú nehnuteľnosť v prípade jej vyporiadania, je dostatočne veľká na to, aby si žalovaný mohol
obstarať svoje bývanie, pokiaľ sám nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne. Zo všetkých
vyššie uvedených skutočnosti tak odvolací súd má za to, že tu nie sú splnené podmienky pre zamietnutie

návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

55. Prikázanie veci ako ďalší spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prichádza
do úvahy až vtedy, ak nie je rozdelenie veci dobre možné. Súd môže rozhodnúť tak, že : 1/ vec
prikáže do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, 2/ celú vec prikáže viacerým doterajším

spoluvlastníkom do podielového spoluvlastníctva 3/ oddelenú časť vyporiadavanej veci prikáže do
podielového spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov (ÚS ČR IV. ÚS 536/05). Medzi subjektívne
predpoklady prikázania spoluvlastníkovi, ktorému má byť vec prikázaná je, že s týmto postupom súhlasí
a je ochotný alebo objektívne schopný (solventný) vyplatiť náhradu (NS ČR 22 Cdo 1346/2002, ÚS
ČR III. ÚS 687/04). Medzi objektívne predpoklady patrí veľkosť podielu, účelné využitie veci, násilné

správanie spoluvlastníka. Účelné využitie veci je vecou uváženia súdu.

56. Dôvodnou tak bola odvolacia námietka žalovaného v tom, že v prípade zrušenia podielového
spoluvlastníctva nemožno prikázať nehnuteľnosť tomu z podielových spoluvlastníkov, ktorý nie je
solventný, kto je nevie finančne vyplatiť druhého spoluvlastníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný

nie je solventný, poberá invalidný dôchodok. Okrem predmetnej nehnuteľnosti nemá iný majetok a nevie
vyplatiť podiel druhého spoluvlastníka. Za tejto situácie potom rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ
prikázal nehnuteľnosť žalovanému a zaviazal ho vyplatiť vyrovnávací podiel žalobkyni nebolo správnym.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, akým spôsobom sa súd prvejinštancie vysporiadal s otázkou finančnej solventnosti žalovaného. Súd prvej inštancie skúmal osobné,
majetkové a zárobkové pomery žalovaného, pričom na jednej strane vychádzal z tvrdenia žalovaného a
ním doložených daňových priznaní s nulovým základom dane a výšky invalidného dôchodku a zároveň

z potencionálneho príjmu veterinárneho lekára zisteného z voľne dostupných informácií, z ktorého
dôvodu by mal byť schopný vyplatiť žalobkyňu v lehote 30 dní právoplatnosti rozsudku. Tento záver
súdu prvej inštancie však nesvedčí o jeho skutočnej schopnosti vyplatiť žalobkyni vyporiadací podiel, z
ktorého dôvodu, je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
nevysvetlil úvahy o možnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni vyrovnancí podiel. Pokiaľ ide o ďalšie

odvolacienámietkyžalovanéhotietoniesúdôvodné.Pokiaľajboližalovaným(jehoprávnymzástupcom)
namietané otázky, bolo na žalovanom akým spôsobom bude na ne odpovedať. Súd v odôvodnení
rozhodnutia vychádzal z jeho výpovede, avšak napriek uvedenému sa vysporiadal i s jeho tvrdením o
neexistencii podielového spoluvlastníctva.

57. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením
priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku

rozhodnutia.

58. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

59. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku.

60. So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b)

Civilnéhosporovéhoporiadkuavecvrátilsúduprvejinštancievzmysle§391ods.1Civilnéhosporového
poriadku na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

61. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc

z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné
komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo

veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.

62. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

63. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).