Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200627
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114200627.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkýň X/ G., štátnej občianky Slovenskej republiky,
bytom R. a 2/ O., V. proti žalovanému B. R. zastúpeného K. E. XXX o určenie neplatnosti závetu,
listiny o vydedení a iné, na odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
14C/9/2014-139 zo dňa 02. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkýň zamietol a žalobkyni 1/ uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 452,25 eur a žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania 452,25 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Advokátskej kancelárie

I. & D., s.r.o. so sídlom v R.. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyne 1/
a 2/ sa žalobou zo dňa 15.01.2014 domáhali určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení, spísanej
formou notárskej zápisnice č. U U zo dňa XX.XX.XXXX notárkou Q. L., a určenia, že poručiteľka H.
T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., ul. XX.O. XXXX/XX závet, ktorým bol žalovaný ustanovený
za jej dediča a listinu o vydedení nepodpísala vlastnou rukou a dôvody, pre ktoré boli žalobkyne 1/
a 2/ vydedené, nie sú dané ani pravdivé. Súd vykonal dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa §

34, § 38 ods.1, 2, § 40 ods. 1, 3, 5, § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v čase zriadenia závetu a listiny o
vydedení formou notárskej zápisnice dňa 29.08.2012 mala poručiteľka H. T. XX rokov. Žila sama, v byte
na ul. XX.O. XXXX/XX v F. a mala zabezpečenú opatrovateľku formou písomnej zmluvy o poskytovaní
sociálnej služby, ktorú uzatvorila poručiteľka so Sociálnymi službami mesta Trenčín, m.r.o. so sídlom v
F., D. XX. Bola imobilná, na vozíku, čiastočne sebestačná. Opatrovateľku mala spočiatku na 2 hodiny

denne, neskôr na 4 hodiny denne a táto jej nosila obedy a nákupy. Poručiteľka sa vedela sama
opatriť, robila bežné veci a bola schopná sa sama najesť. Potrebovala pomoc s umývaním,
neudržala v ruke veci, pero však áno a dokázala sa podpísať. Preberala si časť dôchodku na pošte a
doklady o prevzatí vlastnoručne podpisovala. O peniazoch mala prehľad, vedela ako sa vypisujú šeky,
samostatne hospodárila s dôchodkom, pričom vždy opatrovateľke vydelila presnú sumu do obálky na
zaplatenie poplatkov za byt a elektrinu. Účastníci konania sa zhodli na tom, že psychiatricky sa nikdy

neliečila. V konaní teda nebolo preukázané, že by sa napriek pokročilému veku poručiteľka psychiatricky
liečila a bola ku každému podozrievavá. Z obsahu lekárskej správy od G.. F. N. zo dňa 18.05.2013
vyplýva, že ku dňu svojej smrti poručiteľka trpela množstvom fyzických potiaží a chorôb, avšak žiadnym
psychickým ochorením. Z výsluchu nezaujatých svedkov C.. Q. L. - notárky a dlhoročnej
opatrovateľky Y. H. vyplývalo, že poručiteľka bola duševne v úplnom poriadku, orientovaná v čase
aj v priestore, vedela sa podpísať a jasne formulovať a hlavne prejaviť svoju vôľu. Obe svedkyne

vypovedali zhodne, že poručiteľku trápili vzťahy v rodine a hlavne to, že ju dcéry - žalobkyne 1/ a
2/ nenavštevujú. O úmysle poručiteľky spísať závet a listinu o vydedení konkrétneho obsahu svedčíaj tá skutočnosť, že samotná poručiteľka požiadala opatrovateľku, aby jej zavolala notára, s tým, že
chce usporiadať svoje majetkové záležitosti. S notárkou C.. L. komunikovala poručiteľka osobne a to
viackrát, bez prítomnosti opatrovateľky a mala napísané poznámky, čo jej chcela povedať. Notárka

nepotvrdila, že by ju poručiteľka požiadala o uzavretie zmluvy s pohrebným ústavom a že to chcela
neskôr zrušiť. Na základe toho, že si poručiteľka nepriala, aby dcéry nadobudli jej majetok, bola spísaná
listina o vydedení a za dediča svojho majetku ustanovila svojho vnuka - žalovaného.
Poručiteľka listinu nečítala, notárka jej ju prečítala nahlas a poručiteľka dokument pred ňou vlastnoručne
podpísala. Súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovedí týchto svedkov a na základe toho

dospel k záveru, že poručiteľka mala v čase vyhotovenia spornej notárskej zápisnice plnú spôsobilosť
na právne úkony, konala z vlastnej vôle, vedela, aký druh úkonu robí a aké to bude mať právne následky.
Notársku zápisnicu nepochybne vlastnoručne sama podpísala, lebo jej podpis je veľmi charakteristický,
nezameniteľný a vizuálne sa zhoduje s nesporne pravými podpismi H. T. na Zmluve o
poskytovaní sociálnej služby č. 63/2010 ako aj na dokladoch z pošty za obdobie od 1/2011-10/2011,
kedy vlastnoručne podpisovala prevzatie dôchodku. Závet a listina o vydedení má všetky potrebné

formálne náležitosti, obsahuje skutočnú vôľu konajúcej osoby a podpis poručiteľky H. T. je vlastnoručný
a pravý, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne C.. Q. L.. Ide teda o platný právny úkon. Z týchto dôvodov
súd nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmo znalectvo pre jeho zjavnú nadbytočnosť
a nehospodárnosť. V ďalšej časti sa súd zaoberal existenciou dôvodov vydedenia. H. T. ako dôvod
vydedenia označila neposkytovanie pomoci v chorobe a starobe a to, že žalobkyne 1/ a 2/ trvalo o

ňu neprejavovali opravdivý záujem. Z výpovede žalobkýň 1/ a 2/, Y. H., G. T., žalovaného ako aj
svedkyne R. L. vyplynulo, že žalobkyňa 1/ sa prestala o poručiteľku starať minimálne od roku 2002 a
dlhodobo ju osobne nenavštevovala. V tomto období pomáhala svojej dcére, ktorá mala 2 rizikové
tehotenstvá a stavala dom. Z výpovede svedkýň G. T. a Y. H. ďalej vyplýva, že žalobkyňa 2/
poručiteľku navštevovala, len keď jej prišiel dôchodok. Svedkyňa G. T. potvrdila, že v čase, keď mala

poručiteľka dôchodok, tam bol krik; opatrovateľka Y. H. uviedla, že dokonca raz zavolala na žiadosť
poručiteľky (poručiteľka tvrdila, že je u nej doma žalobkyňa 2/ a berie jej peniaze) na žalobkyňu 2/ aj
políciu, lebo H. T. žalobkyňu 2/ obvinila z toho, že ju chce okradnúť. Z výpovede svedkyne R. L. bolo
preukázané, že poručiteľka často volávala žalobkyni 2/, aby ju prišla navštíviť, čo vyvracia tvrdenia
žalobkýň 1/ a 2/, že poručiteľka s nimi odmietala kontakt, lebo si myslela, že jej chcú zle. Na základe

týchto výpovedí bolo zrejmé, že poručiteľka sa cítila osamelá, lebo jej dcéry - žalobkyne 1/ a 2/ ju
pravidelne nenavštevovali a skutočne sa o ňu nestarali a zároveň nesúhlasila, s takými návštevami,
počas ktorých jej žalobkyňa 2/ brala peniaze. Občasný telefonát a krátku návštevu v čase, keď
poručiteľka dostala dôchodok, alebo opatrovateľka mala dovolenku, nemožno považovať za prejavenie
skutočného záujmu, ktorý by potomok o svoju matku mal prejavovať a preto súd dospel k záveru, že

dôvody vydedenia, tak ako boli formulované, boli dané. Tvrdenia žalobkýň, že ani žalovaný sa o
poručiteľku nezaujímal, sú právne irelevantné, pretože dôkazné bremeno nesú žalobkyne 1/ a 2/. Tieto
sú povinné vyvrátiť tvrdenia poručiteľky v listine o vydedení a to sa im nepodarilo. Preto súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 142
ods.1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 61,87,-eur/úkon (príprava a prevzatie veci dňa 03.04.2014,
písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 03.04.2014), za 3 úkony právnej pomoci po 64,53 eur/úkon (účasť
na pojednávaní dňa 23.03.2015, 10.06.2015 a 02.09.2015) +2 x 8,04 eur paušál za úkony vykonané v
roku 2014, 3x 8,39 eur režijný paušál za úkony vykonané v roku 2015, cestovné autom dňa 23.03.2015,
10.06.2015 a 02.09.2015 na trase Bratislava -Trenčín a späť dňa 23.03.2015 v sume 74,08

eur /260km x 0,183 eur/km = 47,58 eur, 260km x 0,077 cena 1L/100km x 1,324 eur 1L/PHM = 26,51
eur/, cestovné dňa 10.06.2015 v sume 75,48 eur /260km x 0,183eur/km = 47,58 eur, 260km x 0,077
cena 1L/100km x 1,394 eur 1L/PHM = 27,90 eur/, cestovné dňa 02.09.2015 v sume 72,98 eur /260km
x 0,183 eur/km = 47,58 eur, 260km x 0,077 cena 1L/100km x 1,269 eur 1L/PHM = 25,41 eur/ podľa § 1
písm. b) Opatrenia č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za

používanie cestovných motorových vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009, náhradu
za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 23.03.2015, 10.06.2015 a 02.09.2015 za 18 začatých
polhodín po 13,98 eur/polhodina spolu 251,64 eur + 20% DPH v sume 71,72 eur podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 15 písm. a), § 17 ods.1, § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky

č. 184/2013 Z.z.. Trovy konania v celkovej výške 904,51,- eur sú žalobkyne povinné zaplatiť na účet
zástupcu žalovaného a to každá v 1-ci v sume po 452,25 eur.
2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne 1/ a 2/. Podľa nich súd prvej inštancie
nedostatočne vyhodnotil jednotlivé výpovede žalobkýň, na základe čoho dospel k nesprávnemurozhodnutiu. Výpovede svedkov súd posúdil nedostatočne, jednostranne a v neprospech žalobkýň.
Rovnako nedostatočne posúdil predložené listiny, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Pokiaľ ide o závet a listinu o vydedení, ich spísanie notárkou C.. L. nebolo v súlade s

notárskym poriadkom, pri prejave vôle bola poručiteľka ovplyvnená žalovaným, nekonala slobodne a
z vlastnej vôle. Okrem toho je rozpor medzi listinou o vydedení, kde poručiteľka vydedila žalobkyne
s tým, že sa vydedenie vzťahuje aj na ich potomkov a závetom, kde ustanovila žalovaného, svojho
potomka, za závetného dediča. Okrem toho notárska zápisnica o uvedených úkonoch neobsahuje
náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku, konkrétne údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní

účastníkmi schválená. Ďalej žalobkyne poukázali na to, že v konaní C.. L. zbavil ako klient povinnosti
mlčanlivosti žalovaný, pričom nie je zrejmé, v akom vzťahu klienta k nej by mal byť. Ich výpovede
si pritom protirečia a vzbudzujú dojem, že sa poznali skôr, resp. o napadnutom dokumente vopred
rokovali. Podľa žalobkýň zbaviť notárku povinnosti mlčanlivosti mohla len poručiteľka, ktorá predmetné
listiny spisovala. Ak sa tak nestalo, nebolo zbavenie mlčanlivosti v súlade so zákonom a dôveryhodnosť
svedkyne-notárky C.. L. je spochybnená. Menovaná svedkyňa vypovedala aj o tom, že dcéry si chodili k

poručiteľke pre peniaze, hoci bola predvolaná ako svedok-notár, k otázke spisovania vyššie uvedených
listín a nie ako osoba znalá pomerov medzi poručiteľkou a žalobkyňami. Žalobkyne ďalej poukázali na
rozpor vo výpovediach žalovaného a notárky C.. L.. Žalovaný vypovedal, že pri podpise predmetných
dokumentov bol len on, poručiteľka a notárka. Notárka ale vypovedala, že okrem nej a poručiteľky
iná osoba pri dojednávaniach ohľadne závetu a listiny o vydedení nebola. Súd prvej inštancie pri

rozhodovaní na tieto rozpory neprihliadol. Nesprávny je aj postup súdu, ktorý si sám zhodnotil podpis
poručiteľky na listine o vydedení a závete. Nevykonal pritom navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie
na posúdenie pravosti podpisu poručiteľky. Takýto dôkaz považujú žalobkyne za podstatný a jeho
nevykonanie porušuje ich právo na spravodlivý proces. Okrem toho sa žalobkyne domnievajú, že
poručiteľka bola pri spisovaní predmetných úkonov ovplyvňovaná žalovaným. Ten vypovedal, že bol pri

ich spisovaní aj on a teda notárka pri spisovaní notárskej zápisnice porušila notársky poriadok. Nakoniec
žalobkyne uviedli, že nesúhlasia ani so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody ich vydedenia boli
dané. Dôvody vydedenia sú uvedené príliš formálne. Dôvody uvádzané poručiteľkou považujú za čisto
subjektívny dôvod poručiteľky, ktorý bolo potrebné skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétnych
prípadov. Nemožno pritom opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať záujem o poručiteľa a

tiež, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany
potomka nejde o nezavinené neprejavovanie kvalifikovaného záujmu. Tu konajúci súd pochybil, keď
vôbec nevzal do úvahy výpoveď žalobkyne 1/ a svedkyne R. L., z akého dôvodu osobne v posledných
rokoch nenavštevovali poručiteľku. Obidve popísali podrobne dôvody, pre ktoré sa nemohli o poručiteľku
starať tak, ako si to ona predstavovala. Zo strany žalobkyne 1/ nešlo o zavinené neprejavovanie

opravdivéhozáujmu,čobymohlobyťdôvodomvydedenia.Rovnakosúdnebraldoúvahyapodrobnejšie
neskúmal, dôvody „záujmu“ žalovaného o poručiteľku. Z jeho strany bol záujem predstieraný, vedený
cieľom získať od poručiteľky peňažné prostriedky. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že ich žalobe vyhovie.
3. Písomné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkýň podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v

celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkýň dodáva
nasledovné:
6. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali spochybňovať vieryhodnosť svedkyne C.. L..
Menovaná ako notárka spísala do notárskej zápisnice listinu o vydedení a závet poručiteľky H. T.. C.. L.
ako notárka je povinná zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri

výkone notárskej činnosti /§ 39 ods. 1 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok). Tejto povinnosti môže notára /okrem iných/ zbaviť účastník alebo jeho právni nástupcovia /
§ 39 ods. 2 písm. a) Notárskeho poriadku/. V tomto spore povinnosti mlčanlivosti zbavil notárku C..
L. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie žalovaný, ktorý je titulom dedenia zo závetu právnymnástupcom poručiteľky. C.. L. ako svedok tak bola oprávnená vypovedať o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice obsahujúcej listinu
o vydedení a závet poručiteľky H. T..

7. Pokiaľ ide o prítomnosť osôb pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice, z obsahu samotnej
notárskej zápisnice, výpovede svedkyne C.. L. a nepriamo aj z výpovede svedkyne Y. H. vyplýva, že
pri spisovaní notárskej zápisnice boli prítomní len poručiteľka H. T. a notárka C.. L.. Ak žalovaný vo
svojej výpovedi uvádzal, že bol prítomný spolu s notárkou a poručiteľkou pri „podpise predmetných
dokumentov“, tak toto je potrebné chápať v kontexte jeho výpovede, keď toto vyjadrenie žalovaný

uviedol, keď hovoril o darovacej zmluve, ktorou mu poručiteľka darovala svoj byt a ktorá bola rovnako
spísaná vo forme notárskej zápisnice, ktorú spísala notárka C.. L.. Výpovede svedkyne C..
L. a žalovaného tak nie sú rozporné.
8. V spore nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že poručiteľka H. T. pri spísaní listiny
o vydedení a závetu neprejavila svoju slobodnú vôľu a bola ovplyvnená žalovaným, či inou osobou.
Rovnako tak žiadny dôkaz vykonaný v spore nesvedčí o tom, že by poručiteľka predmetnú notársku

zápisnicu vlastnoručne nepodpísala. Notárska zápisnica, obsahujúca všetky zákonné náležitosti /o tom
viď. nižšie/ je verejnou listinou, ktorá preukazuje správnosť a pravdivosť skutočností v nej uvedených.
Tejto dôkaznej sily môže byť zbavená len vtedy ak strana sporu tvrdí a preukáže opak skutočností tam
uvedených. Z obsahu predmetnej notárskej zápisnice spísanej notárkou C.. L., obsahujúcou listinu o
vydedení a závet poručiteľky H. T. vyplýva, že poručiteľka túto listinu vlastnoručne podpísala. Žalobkyne

nepredložili súdu žiadny dôkaz, ktorý by preukázal ich tvrdenia, že tomu tak nebolo. Naopak, svedkyňa
C.. L., ktorá spisovala predmetnú notársku zápisnicu vo svojej výpovedi potvrdila, že poručiteľka ju
vlastnoručnepodpísala.Anitvrdeniežalobkýň,žeporučiteľkanebolafyzickyschopnánotárskuzápisnicu
vlastnoručne podpísať nebolo preukázané. Svedkyňa Y. H. vypovedala, že sa poručiteľka dokázala
sama podpísať. Ak žalobkyne v odvolaní poukazujú na to, že táto svedkyňa vypovedala, že poručiteľka

neudržala v ruke veci, tak opäť vytrhávajú jej tvrdenie z kontextu. Svedkyňa totiž vypovedala, že
neudržala v ruke veci, pero však áno a dokázala sa podpísať. Čo sa týka znaleckého dokazovania
na overenie pravosti podpisu poručiteľky, odvolací súd je zajedno so súdom prvej inštancie, že takéto
dokazovanie by bolo s ohľadom na výsledky už vykonaného dokazovania nadbytočné a nehospodárne.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne,

ktorý z označených /navrhnutých/ dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci
všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a
hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním
držalo v mantineloch predmetu konania. V každom prípade, aj keď konajúci súd vyhodnotil návrh na
znalecké dokazovanie ako nadbytočný a nehospodárny, mali žalobkyne možnosť v spore predložiť

znalecký posudok vypracovaný na ich súkromnú objednávku, ktorý by ich tvrdenia ohľadne pravosti
podpisu poručiteľky preukázal.
9. Žalobkyne ďalej v odvolaní namietali aj zákonné náležitosti predmetnej notárskej zápisnice
obsahujúcej listinu o vydedení a závet poručiteľky H. T.. Odvolací súd nezistil, že by táto notárska
zápisnica neobsahovala údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená /§ 47 ods. 1

písm. h) Notárskeho poriadku/. Táto zákonom stanovená náležitosť je v predmetnej zápisnici vyjadrená
slovami „O tomto právnom úkone bola spísaná táto notárska zápisnica, účastníčke bola vysvetlená,
prečítaná. Na znak toho, že sa jej obsah zhoduje s jej slobodne, vážne, určite prejavenou vôľou bola
účastníčkou, predo mnou, vlastnoručne podpísaná.“. Z pohľadu nedostatkov, ktoré žalobkyne vo svojom
odvolaní vytýkajú, je teda predmetná notárska zápisnica podľa odvolacieho súdu perfektná.

10. Rovnako nemožno prisvedčiť žalobkyniam, že listina o vydedení a závet poručiteľky H. T. si
vzájomne odporujú. Oba právne úkony boli urobené v jeden deň, sú spísané v jednej notárskej zápisnici.
Poručiteľka v listine o vydedení, ktorá predchádza závet, vydedila svoje dcéry, žalobkyne 1/ a 2/, pričom
stanovila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na ich potomkov. Ak potom žalobkyňa v následnom
závete stanovila za svojho jediného závetného dediča žalovaného, syna žalobkyne 2/, je zrejmé, že

jej vôľou bolo, aby sa dôsledky vydedenia žalobkyne 2/ nevzťahovali na jej syna, žalovaného, ktorého
ustanovuje za jediného závetného dediča. Vôľa poručiteľky bola jasne a zrozumiteľne prejavená a podľa
odvolacieho súdu nie je nijako vnútorne rozporná.
11. Čo sa týka existencie dôvodov vydedenia žalobkýň 1/ a 2/, ktoré poručiteľka uviedla v listine o
vydedení, odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že žalobkyne v spore nepreukázali ich

neexistenciu. V spore bola naopak preukázaná danosť týchto dôvodov a to výpoveďami svedkýň C..
L., Y. H. a G. T.. Ohľadne žalobkyne 1/ ich nepriamo potvrdila aj svedkyňa R. L., ktorá uviedla, že jej
matka, žalobkyňa 1/, už za poručiteľkou nechodila posledné roky, pretože pomáhala jej. Odvolací súd,
rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil existenciu dôvodov, ktoré by objektívne bránili žalobkyniam akopotomkom prejavovať o poručiteľku skutočný záujme, či poskytnúť jej potrebnú pomoc v chorobe a v
starobe. Výpoveďami svedkýň bolo v spore preukázané, že poručiteľka mala záujem, aby ju žalobkyne
navštevovali a starali sa o ňu. Nefungujúce rodinné vzťahy ju trápili. Dôvody, ktoré uvádzala žalobkyňa

1/, pre ktoré žalobkyňa 1/ neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem a neposkytla jej pomoc v
chorobe a starobe /vychádzajúc z dôvodov odvolania, ktoré sa v tejto časti týka len žalobkyne 1/,
podľa odvolacieho súdu nemôžu ospravedlniť viacročný nezáujem žalobkyne 1/ o poručiteľku, keď v
spore nebolo preukázané, že by žalobkyňa po dobu asi 5 rokov predchádzajúcich smrti poručiteľky, túto
navštívila, vzala ju k sebe na sviatky, či inak prejavila záujem o ňu alebo jej poskytla pomoc.

12. Nakoniec odvolací súd uvádza, že na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nemalo a nemohlo mať vplyv to, že sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal a neskúmal vzťah medzi
poručiteľkou a žalovaným, jej vnukom. Vzťah medzi poručiteľom a jeho potomkom je podstatný len
pri posúdení existencie dôvodov vydedenia potomka poručiteľom podľa § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka v prípadnom súdnom spore. V tomto konkrétnom spore bol preto podstatný vzťah medzi
poručiteľkou a žalobkyňami, jej dcérami, ktoré poručiteľka podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho

zákonníka vydedila, nie však vzťah medzi poručiteľkou a žalovaným. Tento vzťah /medzi poručiteľkou
a žalovaným/, aj keby bol zo strany žalovaného vedený zištnými cieľmi a nebol by skutočným záujmom
potomka /čo je však len domnienka žalobkýň/, nemôže mať vplyv na to, či dôvody vydedenia žalobkýň
poručiteľkou boli dané alebo nie, teda je bez vplyvu na výsledok tohto sporu.
13. Na základe týchto záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).