Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 2, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11CbZm/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109217319
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109217319.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: S. Ž., G. XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: Mgr. Róbert Kučera, advokát, Veľká Okružná
39, 010 01 Žilina, proti odporcovi: E. H., Q. XX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Zuzana Bdžochová,
advokátka, Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.228.162,76 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 11Zm 25/2009-13 zo dňa 24.08.2009 p o
n e c h á v a v p l a t n o s t i .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania
vo výške 11,28 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania o
námietkach vo výške 34.876,26 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 29.06.2009 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu zmenkovým platobným
rozkazom na zaplatenie sumy 1.228.162,76 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporca
dňa 27.07.2005 vystavil v A. vlastnú zmenku na rad navrhovateľa, ktorou sa mu zaviazal zaplatiť sumu

37.000.000,- Sk (1.228.162,76 Eur). Zmenka je splatná dňa 02.02.2009 a platobným miestom je R. Z.
XX, Ž., I. P. P. I. P.Č.. Odporca zmenkovú sumu nezaplatil.

Konajúci súd návrhu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č. k. 11Zm/25/2009-13 zo dňa
24.08.2009.

Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca včas námietky. Námietky odôvodnil

tým, že podaný návrh nespĺňal náležitosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže neobsahoval dátum
narodenia účastníkov. Poštové smerovacie číslo sídla navrhovateľa a odporcu sa nezhoduje s platným
poštovým smerovacím číslom, ktoré je udelené pre Q. K. R. A.. Odporca ďalej namieta, že písomné
podanie na súd nebolo podpísané oprávnenou osobou. keďže je ako žalobca uvedený S. Ž., ale žaloba
je podpísaná D.. L. R. bez označenia, že svoj podpis vykonáva v zastúpení navrhovateľa. Žalobu
tak podala iná osoba, ako oprávnená osoba z údajnej zmenky. Odporca ďalej namieta, že listina, na
základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje pohľadávku, nie je platnou zmenkou, resp. sa jedná o nulitnú

zmenku. Osoba označená na zmenke neexistuje, keďže na zmenke je označený zmenkový dlžník E.
H. a meno odporcu je E.. Takisto namieta nesprávne uvedenie poštového smerového čísla pre Q. K. R.
A., kedy platné smerové číslo je XXX XX, a nie XXX XX. Ďalej odporca namieta nesprávne označenie
dátumov na zmenke. Keďže dátum mal byť uvedený v časti mesiac slovom, v zmenke absentuje slovnéoznačenie kalendárneho mesiaca a zmenka je tak vnútorné rozporná. Číselný údaj „. môže označovať
čokoľvek a neznamená vždy označenie kalendárneho mesiaca. Okrem toho neexistuje kalendárny deň,
ktorý by sa označoval „., ale len deň označovaný jednou číslicou X. Dátum splatnosti na zmenke je

tak zmätočný, nepresný, a teda neplatný. Ďalej sa v zmenke nenachádza slovné označenie menovej
jednotky, ktorá by bola menou. Platobný rozkaz aj návrh na začatie konania znie na menu € a takéto
označenie je nesprávne. Okrem toho z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého postupu alebo
kurzu bola suma na zmenke prepočítaná na sumu uvedenú v zmenkovom platobnom rozkaze. Odporca
tiež namieta údaj týkajúci sa miesta platenia a domicilu. Zmenka nemôže byť splatná v neexistujúcom

mieste. Predložená listina zmenky obsahuje údaj splatné R. Z. XX, Ž., I. P. P. &. P.. Oba údaje sú tak
uvedené samostatne bez výslovnej spojitosti. Toto spojenie má zrejme identifikovať miesto platenia.
Miesto platenia I. P. P. &. P. nikdy neexistovalo, teda záväzok zaplatiť zmenkovú sumu je nesplniteľný.
Ak by sa malo jednať o označenie osoby, odporca namieta, že zo zákonnej evidencie sa nedá zistiť,
že by existovala právnická osoba s takýmto označením. Plnenie je tak nemožné. Ak by aj označenie
miesta platenia bolo považované za platné, je zmenka neplatná pre neurčitosť platobného miesta z

dôvodu alternatívnych platobných miest. Z označenia slovom „splatné“ bez špecifikácie predložkou „u“
alebo „v“ nie je zrejmé, či sa má jednať o miesto platenia alebo domicilačnú doložku. V prípadnej
domicilačnej doložky za domicil možno považovať Ž., ktorá je evidovaná ako obec a je právnickou
osobou. Nie je tak zrejmé, či označenie obce Ž. ako domicila má za následok, že zmenka mala byť
prezentovaná u osoby domicila, ktorou je právnická osoba Ž., alebo má byť domicilom I. P. P. I. P.,

ktorá neexistuje. Z tohto dôvodu nemohla byť splnená prezentačná povinnosť zmenkového veriteľa.
Listina zmenky je tak neplatná pre neexistenciu miesta platenia, neprípustnú alternatívnosť miesta
platenia, neurčitosť a rozpor zápisov najmä v časti týkajúcej sa platobných miest a osoby, ktorej mala
byť zmenka predložená na platenie. Neplatná je tiež pre neexistenciu osoby uvedenej ako zmenkový
dlžník, neurčitosť meny, nesprávnosť dátumov a nesprávnosť uvedenia meny. Odporca ďalej namieta

nesplnenie povinnosti včasného predloženia zmenky na platenie. Nevykonaním riadnej prezentácie
zmenky došlo k zmeškaniu lehôt, následkom čoho navrhovateľ stratil právo voči vystaviteľovi zmenky.
Odporca namieta, že zmenkový veriteľ nevykonal riadnu a včasnú prezentáciu originálu zmenky k
plateniu. S poukazom na neurčitosť miesta platenia a domicilu ani objektívne navrhovateľ nemohol
riadne splniť prezentačnú povinnosť. Tým došlo k zmeškaniu lehôt a navrhovateľ stratil práva voči

vystaviteľovi. Odporca tak zároveň uplatňuje námietku premlčania všetkých nárokov uplatňovaných
navrhovateľom. Ďalej odporca namieta absenciu kauzálnej príčiny a uvádza, že nepodpísal žiadnu
zmenkovú listinu, ani zmenku v prospech akejkoľvek fyzickej osoby a už vôbec nie zmenku v prospech
navrhovateľa. Nečitateľný podpis sa na zmenke nachádza bez jeho vedomia a bez jeho súhlasu a bez
akéhokoľvek dôvodu. Zmenkovému záväzku má prechádzať iný záväzkový vzťah. Medzi odporcom

a navrhovateľom neexistoval žiaden kauzálny vzťah, z ktorého by vyplynul záväzok odporcu voči
navrhovateľovi, ktorý by bolo treba kryť alebo zabezpečiť zmenkou. Odporca tak zároveň uplatňuje
námietku neprípustnej kauzy a námietku neposkytnutej hodnoty. Bezodkladne po doručení zmenkového
platobnému rozkazu, podal v tejto súvislosti odporca trestné oznámenie. Bez preukázania kauzálneho
vzťahu by plnením zo zmenky došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Súd si nesplnil svoju povinnosť

podľa §-u 175 ods. 1 OSP, keď vydal platobný rozkaz napriek tomu, že údaje na zmenke sú navzájom
rozporné a osoba uvedená ako zmenkový dlžník neexistuje. Nebola tak splnená podmienka existencie
takého prvopisu zmenky, o pravosti, nerozpornosti, určitosti a platnosti ktorého niet dôvodu pochybovať.
Preto odporca žiada zmenkový platobný rozkaz zrušiť a návrh žalobcu zamietnuť, prípadne konanie
zastaviť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, že námietka ohľadom podpisu D.. L. R. nie
je dôvodná, nakoľko na prvej strane návrhu je označený tak navrhovateľ, ako aj skutočnosť, že je
právne zastúpený. K návrhu bolo priložené tiež plnomocenstvo, z ktorého vyplýva oprávnenie právneho
zástupcu podať žalobu v mene navrhovateľa. Čo sa týka námietky ohľadom dĺžňa v mene odporcu,

z textu listiny ako celku, aj s poukazom na adresu uvedenú pri mene vystaviteľa je zrejmé, kto je
vystaviteľom zmenky. Uvedenie dĺžňa v krstnom mene nie je nedostatkom, ktorý by znemožňoval
identifikáciu vystaviteľa. Ide len o zrejmú chybu v písaní. Uvedené rovnako platí aj pre označenie
poštového smerovacieho čísla, ktoré je len údajom pre potreby poštového doručiteľa a nemá vplyv
na určitosť adresy. Adresa vystaviteľa je určená jednoznačným, určitým spôsobom, ktorý nevzbudzuje

žiadne pochybnosti. Odporca namieta, že navrhovateľ nevykonal riadnu a včasnú prezentáciu zmenky
na platenie. Odporca je priamym dlžníkom, a teda nie je zrejmé, prečo namieta stratu postihu práva pre
neplatenie, ktoré s uplatneným právom nemá žiadnu súvislosť. Navrhovateľ zároveň uvádza, že originál
zmenky riadne predložil na platenie v platobnom mieste uvedenom na zmenke. Skutočnosť, že zmenkanebola predložená na zaplatenie, je povinný preukázať odporca. Ak by aj zmenka nebola predložená na
zaplatenie, neznamenalo by to stratu práv voči priamemu zmenkovému dlžníkovi, teda odporcovi. Práva
majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom nie sú podmienené vykonaním žiadnych ďalších zachovacích

úkonov. Čo sa týka označenia dátumu na zmenke, označenie XX.XX.XXXX je jednoznačným a
obvyklým označením dátumu. Nič na tom nemení ani tvrdenie, že mesiac nie je označený slovom. Zo
zákona nevyplýva povinnosť uvádzať mesiac slovom a dátum vystavenia spĺňa formálne predpoklady
vyplývajúce zo zákona a je dostatočne určitý. Čo sa týka námietky neurčitosti meny, mena je označená
všeobecne zaužívanou a známou skratkou SKK, ktorá označuje Slovenské koruny. Zmenka bola

vystavená v Slovenských korunách a podľa zákona sa zmenky znejúce na Slovenskú menu odo dňa
zavedenia Eura považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na Eurá a sú splatné v Eurách. Čo sa týka
absenciekauzálnejpríčiny,zmenkajeabstraktnýmcennýmpapierom,ktorýpresvojuplatnosťexistenciu
kauzy nevyžaduje. Nie je potrebné tvrdiť existenciu kauzálnej príčiny, ani ju preukazovať. Navrhovateľ
uvádza, že predmetná zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 27.07.2005, ktorou navrhovateľ odporcovi požičal sumu vo výške 37.000.000,- Sk, ktorú sa

odporca zaviazal vrátiť do 02.02.2009. Čo sa týka námietky neurčitosti a zmätočnosti miesta platenia
a domicilu, platobné miesto je na zmenke označené určitým a jednoznačným spôsobom. Zmenka je
splatná v určenom mieste na R. Z. Č.. XX, v priestoroch I. P. P. I. P.. Zmenka nie je splatná u tretej osoby,
keďže na zmenke žiadna tretia osoba označená nie je. O tejto skutočnosti svedčí aj zmluva o pôžičke,
v zmysle ktorej na zabezpečenie bola vystavená zmenka splatná v mieste R. Z. XX, Ž., v priestoroch

I. P. P.L. I. P.. Na splnenie požiadavky určitosti údaja platobného miesta pritom postačí, ak je platobné
miesto na zmenke vyznačené aspoň s presnosťou obce alebo mesta. Čo sa týka námietky absencie
podpisuodporcu,odporcazmenkupodpísal.Materiálnenedostatkypodpisu,napr.žejesfalšovanýalebo
nebol urobený slobodne, je povinný preukázať ten, kto túto skutočnosť tvrdí, teda odporca. K námietke
započítania prípadných vzájomných nárokov, navrhovateľ uvádza, že táto je neurčitá, pretože neboli

uvedené žiadne na započítanie spôsobilé pohľadávky odporcu. Navrhovateľ preto žiada zmenkový
platobný rozkaz ponechať v platnosti.

Za účelom prejednania námietok podaných odporcom, súd vo veci uskutočnil viacero pojednávaní.

Na pojednávaní dňa 02.12.2011 sa odporca, ani jeho právna zástupkyňa nezúčastnili. Faxovým
oznámením zo dňa 02.12.2011 právna zástupkyňa odporcu oznámila, že sa nemôže na pojednávaní
zúčastniť z dôležitého dôvodu, ktorým je podrobenie sa lekárskemu ošetreniu. Odporca trvá na svojej
osobnej prítomnosti na pojednávaní a na osobnej účasti splnomocnenej právnej zástupkyne. Zároveň
odporca trvá na dodržaní zásady ústnosti súdneho konania a trvá na uskutočnení pojednávania vo veci

samej. Preto žiada o ospravedlnenie neprítomnosti a odročenie pojednávania na iný vhodný termín.

Odporca a jeho právna zástupkyňa teda ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, pričom ako dôležitý
dôvod pre odročenie pojednávania uviedli skutočnosť, že sa právna zástupkyňa odporcu v danom
čase zúčastní na lekárskom ošetrení. Toto lekárske ošetrenie však nebolo nijakým spôsobom bližšie

špecifikované a uskutočnenie tohto ošetrenia v deň konania pojednávania nebolo nijakým spôsobom
preukázané. Zo strany odporcu a jeho právnej zástupkyne nebolo tvrdené, že by sa jednalo o akútne,
neodkladné ošetrenie, ktoré by zmarilo účasť odporcu a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní.
Súd pritom dôvod pre odročenie pojednávania posudzuje v okamihu začatia pojednávania. K tomuto
okamihu tak dôvod pre odročenie pojednávania musí byť nepochybne preukázaný. Žiadny doklad

o uskutočnení ošetrenia však k okamihu začatia pojednávania zo strany odporcu a jeho právnej
zástupkyne predložený nebol. Podľa ustanovenia §-u 101 ods. 2 OSP sa na odročenie pojednávania
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania
a existencia dôležitého dôvodu. Dôležitý dôvod pritom zákon nedefinuje a tento je potrebné ustáliť
samostatne v každej jednotlivej právnej veci. Odporca sa pritom odvoláva na zásadu ústnosti a

svoje právo zúčastniť sa na súdnom pojednávaní. S týmto právom na druhej strane koliduje právo
navrhovateľa na rozhodnutie o jeho návrhu bez zbytočných prieťahov, teda právo na rýchlu a účinnú
súdnu ochranu. Súd je pritom povinný v rámci procesného konania vytvárať rovnaké podmienky a
rovnaké procesné postavenie zúčastnených subjektov. Pod rovnakým postavením účastníkov možno
rozumieť také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Každá strana teda musí

mať v procese rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy. Účastníci civilného procesu musia mať
rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez
zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej procesnej strany. Spravodlivý súdny prospech pritom v sebe
zahŕňa rovnaké pravidlá hry a tiež princíp rovnosti zbraní pre všetkých účastníkov súdneho konania.Navrhovateľ má pri rovnosti s odporcom právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a je to práve súd, ktorý podľa §-u 6 OSP postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V záujme zabezpečenia výkonu týchto práv a

rovnosti strán je potrebné dôvod pre odročenie pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu
týchto zásad a vážnosť takéhoto dôvodu kvalifikovať s ohľadom k tejto zásade rovnosti, k samotnému
účastníkovi súdneho konania a k celkovému priebehu sporu.

Práve na základe týchto zásad dospel súd k záveru, že odporcom tvrdený a zároveň nepreukázaný

dôvod, nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené. Odporca a jeho právna
zástupkyňa mali dostatočný časový priestor a možnosť v konaní sa vyjadriť. Túto možnosť aj využili
účasťounaprechádzajúcichsúdnychpojednávaniach,kdebolaopakovanevypočutáprávnazástupkyňa
odporcu a bol vypočutý tiež samotný odporca. Odporca a jeho právna zástupkyňa mali dostatočný
časový priestor aj na to, aby sa vyjadrili k vykonaným dôkazom a tiež k predloženému znaleckému
posudku. Odporca mal teda možnosť na tvrdenie skutočností a označovanie a predkladanie dôkazov v

tejto právnej veci. Predvolanie na súdne pojednávanie nariadené na deň 02.12.2011 prevzala právna
zástupkyňa odporcu dňa 14.11.2011 a mala teda dostatočný časový priestor, aby svoje pracovné, či iné
záležitosti zariadila tak, aby sa na pojednávaní mohla zúčastniť. Lekárske ošetrenie právnej zástupkyne
odporcu by tak bolo možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania len v tom prípade,
ak by sa jednalo o neodkladné, akútne ošetrenie v dôsledku náhlej choroby alebo úrazu, ktoré by bránilo

v účasti na pojednávaní. Takéto okolnosti však v žiadosti o odročenie pojednávania tvrdené nie sú
a k okamihu začatia pojednávania takéto okolnosti a ani samotné uskutočnenie lekárskeho ošetrenia
preukázané neboli. Vzhľadom na dostatočný časový priestor a vypočutie tak odporcu, ako aj jeho
právnej zástupkyne na predchádzajúcich pojednávaniach, nemožno v tomto prípade konštatovať, že
by uskutočnením pojednávania dňa 02.12.2011 došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom.

Uplatňovanie procesným práv a plnenie procesných povinností účastníkov konania nie je možné viazať
len na samotné pojednávanie. pretože v priebehu celého súdneho konania účastníci môžu predkladať a
navrhovať dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať. Môžu tiež predkladať svoje vyjadrenia k jednotlivým
skutočnostiam a dôkazným prostriedkom, ktoré boli v konaní realizované.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že na strane odporcu a jeho právnej
zástupkyne ku dňu 02.12.2011 nebol zistený, ani tvrdený dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, a
preto súd podľa §-u 101 ods. 2 OSP uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti odporcu a jeho právnej
zástupkyne.

Na pojednávaniach uskutočnených vo veci súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov a ich
právnych zástupcov, oboznámením návrhu na začatie konania, zmenky, námietok odporcu, písomných
vyjadrení účastníkov, znaleckého posudku, zmluvy o pôžičke a ďalších listinných dôkazov a zistil
nasledovné:

Navrhovateľ predložil v origináli zmenku vystavenú v A. dňa XX.XX.XXXX. Za túto vlastnú zmenku sa
podpísaný E. H., Q. XX, XXX XX A. zaviazal dňa 02. februára 2009 zaplatiť navrhovateľovi S. Ž. sumu
37.000.000,- Skk. V spodnej časti zmenky je uvedené: splatné R. Z. XX, Ž., I. P. P.L. I. P..

Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.07.2005 navrhovateľ ako veriteľ požičal odporcovi ako dlžníkovi sumu

37.000.000,- Sk. Predmetnú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť 02. februára 2009. Na zabezpečenie vrátenia
pôžičky vystavil dlžník veriteľovi zabezpečovaciu zmenku na sumu 37.000.000,- SKK, splatnú dňa 02.
februára 2009 v mieste R. Z. XX, Ž., R. H. I. P. P. I. P..

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2010 uviedol, že uvedenie mena

vystaviteľa na zmenke nie je podstatnou náležitosťou zmenky. Pre platnosť zmenky postačuje, ak
obsahuje podpis vystaviteľa. Skutočnosť, že zmenka obsahuje podpis odporcu potvrdil aj sám odporca
v zápisnici o podaní trestného oznámenia. Čo sa týka označenia meny Skk, skratka Slovenskej koruny v
tejtopodobevyplývazmedzinárodnejtechnickejnormyISO4217.Podľazákonaniejesúčasťouzmenky
slovné označenie menovej jednotky, ale postačuje, aby suma, na ktorú zmenka znie, bola dostatočne

určitá. V námietkach odporca nenamietal, že písmená SKK nie sú označované alebo používané na
označenie meny a nenamietal ani to, že pred skratkou SKK nie je uvedená žiadna mena (suma
je uvedená za skratkou). Tieto skutočnosti odporca namietal až na pojednávaní dňa 19.03.2010 a
vzhľadom na koncentračnú zásadu navrhovateľ žiada, aby na tieto tvrdenia súd neprihliadal. Čo satýka námietok ohľadom platobného miesta, označenie domu a miestnosti nie je potrebné, nie je však
prekážkou platnosti zmenky. Platobné miesto musí byť označené aspoň s presnosťou obce alebo mesta.
Podľa judikatúry pritom platobné miesto môže byť špecifikované aj odkazom na konkrétne priestory,

napr. priestory patriace konkrétnemu subjektu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 28.07.2010 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa Zápisnice
o podaní trestného oznámenia zo dňa 10.09.2009 je krstné meno odporcu uvedené ako E. podľa
občianskeho preukazu č. J. XXX XXX. Odporca túto skutočnosť nenamietal a potvrdil ju svojim

podpisom. Neskôr svoju totožnosť odporca preukazoval novším preukazom totožnosti č. L. XXX XXX na
meno E.. Odporca tak mohol požiadať v čase medzi podaním trestného oznámenia a pojednávaním dňa
07.05.2010 o zmenu krstného mena a o vydanie nového dokladu totožnosti. Odporca svoje krstné meno
s dĺžňom nenamietal nielen v trestnom oznámení, ale ani pri podpise veľkého množstva dokumentov,
oznámení, objednávok, protokolov, zmlúv a účtovných dokladov. Krstné meno odporcu s dĺžňom je
uvedené aj na mnohých úradných dokumentoch vrátane osvedčovacích doložiek vystavených notárom.

Z navrhovateľom predložených dokladov, napr. zápisnice o podaní trestného oznámenia, vyjadrenia
spoločnosti H. W., J..S..Z.., a ďalších vyplýva, že podpisy odporcu sú aj pri mene E. H. a tiež pri mene
E. H..

Podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom E.. E. W. na základe žiadosti
navrhovateľa,znalkyňaprianalýzeZmluvyopôžičkezodňa27.07.2005nezistilažiadneznaky,anistopy,
ktoré by nasvedčovali možnosti vyhotovenia sporného podpisu pomocou niektorej metódy technického
alebo mechanického falšovania podpisov. Písmové ťahy podpisu nie sú poznačené žiadnou výraznou
neistotou písacieho pohybu. Ťahy nie sú lomené, poznačené neprirodzeným pisárskym tlakom, v okolí

podpisu sa nevyskytujú žiadne predtlačené alebo ceruzkou naznačené písmové ťahy, ani stopy ich
odstraňovaní. Podpis vykazuje znaky autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby s prirodzeným
pisárskym tlakom. Na základe identifikačnej hodnoty podobných a zhodných znakov, ktoré vykazuje
sporné podpisy na zmenke a zmluve o pôžičke, znalkyňa jednoznačne potvrdzuje pravosť sporného
podpisu a pravosť originálu podpisu na zmenke a zmluve o pôžičke.

Za účelom preskúmania pravosti podpisu na predloženej zmenke a zmluve o pôžičke súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru písmoznalectvo H.. H.. L. J.. Táto v Znaleckom
posudku č. XX/XXXX uviedla, že sporné podpisy vykazovali len zhodné a podobné rukopisné znaky
ako porovnávacie podpisy. Podpis na spornej zmenke vystavenej v A. C. XX.XX.XXXX je tak v časti

podpisu vystaviteľa pravým podpisom odporcu E. H. a podpis na Zmluve o pôžičke zo dňa 27.07.2005 je
vpravo dole pravým podpisom odporcu E. H.. Znalkyňa ďalej na otázky účastníkov uviedla, že skúmané
listinybolioriginálnymilistinamibezznakovtechnickéhoalebomechanickéhozásahu.Zhodnérukopisné
znaky identifikované medzi spornými a porovnávacími podpismi z pohľadu komplexity a komplexnosti
sú natoľko jednoznačné, že umožňujú jednoznačnú individuálnu identifikáciu pisateľa. Sporné podpisy

sú spontánnymi podpismi, a nie sú technickými kópiami.

Právna zástupkyňa odporcu vo vyjadrení zo dňa 01. decembra 2011 uviedla, že so závermi
ustanoveného znalca nesúhlasí a na základe odborných konzultácií namieta, že postup znalca
pri vypracovaní znaleckého posudku bol postihnutými vadami, v dôsledku čoho sú závery znalca

nesprávne. Preto žiada, aby súd na závery znaleckého dokazovania neprihliadal.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Označenie odporcu E. alebo E. nemá
žiaden vplyv na platnosť zmenky. Na platnosť zmenky by postačovalo, keby tam bolo uvedené napr. len
H.. Čo sa týka označenia adresy R. Z. XX, je bez právneho významu, či na tejto konkrétnej nehnuteľnosti

je tabuľka obsahujúca takéto číslo. Toto miesto bezpochyby existuje a je to platobné miesto. Uvedenie I.
P. P. I. P. je len spresnením tohto platobného miesta. Označenie meny a sumy je takisto jasné a zrejmé.
Tvrdenie,žebyzmenkamalamaťnulovúsumu,jelenprávnoukonštrukciou.Námietkyodporcuohľadom
dátumu, považuje za zvláštne. Rovnakým spôsobom bol uvedený aj dátum pojednávania 19.03.2010 a
právna zástupkyňa odporcu nemala problém s určením tohto dátumu. Čo sa týka námietky nedostatku

kauzy, v zmenkovej veci nie je potrebné, aby navrhovateľ kauzu preukazoval. Čo sa týka mena odporcu,
odporca svoje meno udáva rôznym spôsobom. V niektorých prípadoch je podpísaný ako E. H.. Odporca
teda podpisuje krstné meno, kde je krátke „a“ a tiež dlhé „á“, a tiež meno, kde je uvedené „s“ a meno,
kde je uvedené „š“.Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s odporcom sa pozná asi od začiatku roku 2004. Po čase
sa zblížili a niekoľkokrát spolupracovali. Viackrát mu požičiaval určité finančné čiastky, kde rovnako,

ako v tomto prípade podpisovali zmluvy o pôžičke a tieto záväzky boli kryté vystavením zmeniek.
Po istom čase odporca požiadal o poskytnutie väčšej finančnej sumy. Podpísali zmluvu o pôžičke a
odporca vystavil zmenku. Tieto doklady boli podpisované v A., v priestoroch firmy odporcu. V ten istý
deň bola odporcovi zo strany navrhovateľa vyplatená suma 37.000.000,- Sk. Peniaze vybral zo svojich
spoločností a z rôznych účtov a časť peňazí mal aj v schránke. Čo sa týka námietok, že neexistuje

platobné miesto, je zrejmé, že I. P. D.. P. E.. a D.. P. J.., existuje, dokonca majú túto nehnuteľnosť, resp.
priestory označené tabuľkou s uvedením ich mena. Chcel, aby sa tieto finančné prostriedky vracali v
dôstojných priestoroch a na upresnenie priestorov, kde sa majú vrátiť, uviedol adresu I.Q. P.. Pôžičky
odporcovi začali menšími čiastkami až sa dostali na čiastky okolo 20.000.000,- Sk. Následne odporca
požiadal o pôžičku 37.000.000,- Sk. O tejto žiadosti navrhovateľ vedel 20 dní až mesiac pred tým, ako
finančné prostriedky poskytol. Čo sa týka zmluvy o pôžičke a zmenky, jedná sa o doklady, ktoré pripravil

a vypísal navrhovateľ. Všetky údaje na zmenke teda vypisoval navrhovateľ a pán H. túto len podpísal.
Pri odovzdávaní finančných prostriedkov odporca nemal žiadne námietky voči podpísaným listinám.
Bez ich podpisu by žiadne prostriedky odporcovi neposkytol. K stretnutiu došlo dopoludnia v deň, kedy
popoludní bolo rokovanie s primátorom. S odporcom sa naposledy stretol v roku 2009 asi v apríli alebo
v marci, pričom rokovali aj ohľadom tejto pôžičky. Navrhovateľ E.. Š.Q. T. pozná, nakoľko tento pracoval

ako právnik v H. W.. Nevie sa vyjadriť k tomu, aké perá používal odporca. Pôžička bola vyplatená v
hotovosti v 5.000-korunových bankovkách, ktoré si odporca prepočítal.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní trvala na podaných námietkach. Chybu v označení odporcu
nie je možné považovať za chybu v písaní. V zmenkovo-právnom vzťahu musia byť všetky zápisy

správne a zmenkový zákon nepozná možnosť opravy textov a zápisov na zmenke. Na uvedenej adrese
R. Z. neexistuje budova, ktorá by bola označená číslami XX. Táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť
zmenky, nakoľko údaj je neurčitý a zmätočný. Čo sa týka označenia meny, podľa Zákona o Národnej
banke Slovenska, je Slovenská koruna označovaná skratkou SK a písmená SKK nie sú používané na
označeniemeny.Včasti,kdejeveľkýmipísmenaminapísanéZmenka,jepomedzereopätovneuvedená

skratkaSKK,pričompredtoutoskratkouniejeuvedenážiadnasuma.Vtakomtoprípade,keďžesajedná
o rozpor vo výške zmenkovej sumy, platí zmenková suma nižšia a v tomto prípade pred skratkou, nie je
uvedená žiadna suma. Dátum na zmenke nemôže byť uvedený spôsobom rozporným s tým, čo samotná
zmenka vyžaduje. Preto, ak mal byť dátum uvedený slovom, neprichádza do úvahy číselné označenie
mesiaca. Z rodného listu odporcu a z jeho občianskeho preukazu vyplýva, že jeho meno je uvedené ako

E. H.. Odporca žiada v konaní vypočuť ako svedka E.. Š. T., ktorý sa môže vyjadriť k právnym vzťahom
účastníkov a môže sa vyjadriť tiež k otázke podpisovania dôležitých dokumentov zo strany odporcu.
Svedok sa tiež môže vyjadriť k otázke námietky vznesenej odporcom, že zmenku odporca nepodpísal.

Vpísomnomfaxovomvyjadrenízodňa01.decembra2011právnazástupkyňaopätovnežiadalavypočuť

ako svedka E.. Š. T. a žiadala tiež vypočuť znalca.

Tieto dôkazné návrhy boli konajúcim súdom zamietnuté. Nie je zrejmé, akým spôsobom by sa
svedok mohol vyjadriť k otázke, či odporca zmenku podpísal alebo nepodpísal. Tvrdenie, že odporca
zmenku nepodpísal, nie je možné svedeckým dokazovaním nijakým spôsobom preukázať. Svedeckou

výpoveďou možno preukazovať len skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami. Ak odporca tvrdí,
že zmenku nepodpísal, tak takýto nepodpis žiadna osoba ako svedok svojimi zmyslami vnímať nemohla.
Negatívne tvrdenie o tom, že k určitej skutočnosti nedošlo, preto svedeckou výpoveďou nie je možné v
takomto prípade preukazovať. Čo sa týka návrhu na vypočutie znalca, odporca v konaní neprodukoval
žiadne tvrdenia, ktorými by zásadným spôsobom spochybnil závery znaleckého dokazovania. Jeho

tvrdenie o nesúhlase so závermi ustanoveného znalca na základe odborných konzultácií, nie je ničím
podložené. Takisto neboli nijakým spôsobom bližšie špecifikované ani preukázané vady, ktorými má
trpieť znalecký posudok. Preto súd nevidel žiaden dôvod, aby v konaní znalca vypočúval.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom mal obchodné vzťahy asi od roku 2003. Potom,

ako na pošte prevzal zmenku, zostal prekvapený. Bolo to pre neho ako blesk z jasného neba, keďže
o ničom takomto nemal vedomosť. Takéto finančné prostriedky si od navrhovateľa nikdy nepožičal. V
tom čase ani nemal potrebu čokoľvek si požičiavať, keďže bol konateľom veľkej spoločnosti, od ktorej
si kedykoľvek mohol takýto obnos požičať. Od roku 2000 pôsobil v spoločnosti, ktorá mala ročný obratviac ako 2 miliardy Sk a bol VIP klientom banky. Ak by potreboval finančné prostriedky, mohol si ich
bez problémov v banke požičať. Ani predtým nemal od navrhovateľa žiadne finančné prostriedky na
základe pôžičky, okrem prípadu, kedy ho navrhovateľ požiadal, aby mu pomohol s úschovou peňazí,

ktoré nechcel prenášať v hotovosti. Je zvláštne, že by mu navrhovateľ požičal takú vysokú sumu na
4 roky bez úrokov. Najmä v prípade, že ak chcel u neho len uložiť 20.000.000,- Sk, tak tieto peniaze
nezostali u odporcu, ale ich uložili v banke. V deň, kedy mala byť podpísaná zmenka, mal rokovanie v
A. so starostom. Ohľadom vyjadrenia v zápisnici o podaní trestného oznámenia uviedol, že vyšetrovateľ
zrejme jeho vyjadrenie nezapísal správne. Zmenku nikdy nepodpísal, a teda na zmenke nie je jeho

podpis. Rovnako nepodpísal ani zmluvu o pôžičke.

Podľa §-u 79 ods. 1 O.s.p. - konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko
účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa

navrhovateľ domáha.

Podľa článku I §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka
obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3/ údaj zročnosti,
4/ údaj miesta, kde sa má platiť,
5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,

6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.

Podľa §-u 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového - všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali
alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

Podľa odseku 2 - majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od
všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

Podľa §-u 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového - zmenku zročnú v určitý deň alebo v určitý čas
po dáte vystavenia, alebo po videní, musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň, alebo v jeden

deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.

Podľa §-u 46 ods. 1 tohto zákona - vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môžu doložkou bez trov,
bez prostestu, alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť
majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv, dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre

neplatenie.
Podľa odseku 2 - doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné
správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.

Podľa §-u 53 ods. 1 - zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas

po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie,
na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“, stráca majiteľ svoje práva proti indosantom,
vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.
Podľa 2. časti, §-u 78 ods. 1 - vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej
zmenky.

Podľa §-u 9a ods. 2 časti 3 tohto zákona - zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, sa odo dňa
zavedenia eura v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné v
eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo Slovenskej meny
na eurá podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v

súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na euro.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je uplatnenie práv zo zmenky, ktorú navrhovateľ predložil.
Odporca sa v konaní bránil námietkami, v ktorých spochybnil samotnú zmenku, aktívnu legitimáciuodporcu, označenie odporcu a ďalšie skutočnosti vrátane podpisu odporcu na zmenke. K jednotlivým
námietkam odporcu uvádza súd nasledovné:

Čo sa týka námietky ohľadom neuvedenia dátumu narodenia účastníkov v návrhu na začatie
konania, podľa §-u 79 ods. 1 O.s.p. nie je dátum narodenia obligatórnou náležitosťou označenia
účastníka konania („prípadne aj dátum narodenia“). Rovnako zákon nevyžaduje uvedenie poštového
smerovacieho čísla.

Pod bodom A/ odporca namieta nedostatok pasívnej legitimácie s tým, že návrh je podpísaný D.. L. R.
a ako navrhovateľ je uvedený S. Ž.. Takáto námietka odporcu neobstojí, nakoľko zo samotného návrhu
na začatie konania z jeho prvej strany je nepochybne zrejmé, že navrhovateľom je S. Ž., zastúpený
advokátom D.. L. R.. Na druhej strane potom návrh ako celok podpísal právny zástupca D.. L. R..
O tejto skutočnosti svedčí aj predložená plná moc. Je teda zrejmé, že účastníkom a aktívne vecne
legitimovaným subjektom je S. Ž., ktorý v čase začatia konania bol zastúpený advokátom D.. L. R.. Práva

zo zmenky teda voči odporcovi neuplatňuje právny zástupca, ale navrhovateľ S. Ž..

Pod bodom B/ námietok odporca namieta, že zmenka nie je platnou, a že sa jedná o zmenku nulitnú.

K bodu B1 odporca bližšie túto námietku nešpecifikuje, a nie je teda zrejmé, prečo považuje zmenku

za neplatnú. V tomto bode odporca uvádza len to, že zmenka neobsahuje náležitosti zmenky. Po
oboznámení sa s textom zmenky, však súd konštatuje, že táto vlastná zmenka obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti tak, ako ich uvádza citované zákonné ustanovenie článku I §-u 75
Zákona zmenkového a šekového. Zmenka teda obsahuje označenie, že ide o zmenku, obsahuje
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, obsahuje údaj zročnosti aj údaj miesta, kde sa

má platiť. Ďalej zmenka obsahuje meno toho, komu sa má platiť, dátum a miesto vystavenia a podpis
vystaviteľa. Všetky zákonom vyžadované náležitosti táto zmenka obsahuje. K jednotlivým náležitostiam
sa súd bližšie vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia.

Pod bodom B2/ odporca namieta neexistenciu osoby označenej na zmenke. Argumentuje pritom tým,

že meno odporcu je uvedené nesprávne a namiesto mena E. je uvedené meno E.. Ďalej uvádza, že
takáto osoba nemá právnu subjektivitu. Z vykonaných dôkazov skutočne vyplýva, že celé meno odporcu
je E. H. s krátkym „a“ v mene E.. Táto skutočnosť vyplýva jednak z predloženého rodného listu a tiež
z občianskeho preukazu odporcu. Podľa názoru súdu však takéto označenie odporcu aj s uvedenou
chybou nemá žiaden vplyv na identifikáciu odporcu a na platnosť zmenky, ako takej. Na to, aby zo

zmenky vznikol platný záväzok postačuje, aby zmenka bola podpísaná vystaviteľom. Zákon zmenkový a
šekový teda nevyžaduje, aby vystaviteľ bol okrem podpisu bližším spôsobom identifikovaný. Na platnosť
záväzku odporcu by preto postačoval jeho púhy podpis, pričom by vôbec nemuselo byť uvedené jeho
meno, priezvisko, ani adresa jeho bydliska. V tejto súvislosti možno poukázať na ustanovenie prvej časti
Zákona zmenkového a šekového, konkrétne §-u 47 tohto zákona, v zmysle ktorého je voči majiteľovi

zaviazaný každý, kto zmenku podpísal. Na vznik zmenkového záväzku teda postačuje samotný podpis.
V tejto súvislosti potom nemôže obstáť ani námietka odporcu v tom smere, že je nesprávne uvedené
poštové smerovacie číslo adresy odporcu. Aj ohľadom tohto poštového smerovacieho čísla platí vyššie
uvedené tvrdenie, že takýto údaj nie je podstatnou náležitosťou zmenky, a preto chyba v tomto údaji,
resp. prípadne jeho úplná absencia, nemá na platnosť, či neplatnosť zmenky žiaden vplyv. Skutočnosť,

že odporca zmenku podpísal vyplýva zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania. Samotný podpis
odporcu teda úplne postačuje na to, aby odporca ako vystaviteľ zmenky bol voči navrhovateľovi
zaviazaný na zaplatenie v zmenke uvedenej zmenkovej sumy.

Pod bodom B3/ namieta odporca nesprávnosť označenia dátumov na zmenke s tým, že v zmenke

absentuje slovné označenie kalendárneho mesiaca. Ani takáto námietka odporcu nemôže obstáť. Údaj
dátumu je uvedený bežne používaným spôsobom. Zákon zmenkový a šekový pritom nemá žiadne ďalšie
požiadavky, akým spôsobom má byť dátum vystavenia zmenky uvedený. Dátum vystavenia zmenky
tak všeobecne, ako všetky iné údaje na zmenke, musí byť uvedený spôsobom, ktorý nevzbudzuje
pochybnosti o tom, kedy je zmenka vystavená, resp. v prípade dátumu splatnosti, kedy je zmenka

splatná. Na zmenke je uvedený dátum vystavenia XX.XX.XXXX. Jedná sa o bežný zaužívaný spôsob
uvádzania dátumu. Skutočnosť, že podľa zmenkovej predtlače, na ktorej je zmenka vypísaná, má byť
mesiac uvedený slovom, nestelesňuje zákonnú požiadavku Zákona zmenkového a šekového, ale sa
jedná len o požiadavku tohto konkrétneho tlačiva zmenky. Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť anio vnútornej rozpornosti zmenky, nakoľko na zmenke sa žiadny iný dátum vystavenia nenachádza.
Nenachádza sa tam teda iný dátum vystavenia, ktorý by mohol byť v rozpore s dátum XX.XX.XXXX. O
vnútornej rozpornosti zmenky by bolo možné hovoriť len v prípade, ak by na zmenke bol napr. dátum

uvedený číselne XX.XX.XXXX a v inej časti zmenky napr. XX. I. XXXX. V takomto prípade by bolo
možné hovoriť o tom, že zmenka je vnútorne rozporná, nakoľko nie je možné jednoznačne ustáliť dátum,
kedy bola vystavená. V prípade predloženej zmenky však takýto rozpor neexistuje, nakoľko na zmenke
sa nachádza len jeden nezameniteľný a jednoznačne identifikovaný dátum vystavenia zmenky.

Čo sa týka námietky ohľadom údaja XX v časti uvedenia mesiaca, tento údaj vyjadrený takýmto
spôsobom je bežne využívaným spôsobom vyjadrenia dátumu, pričom ako má súd vedomosť z inej
sporovej agendy a zo všeobecných znalostí, údaj dátumu sa takýmto spôsobom uvádza predovšetkým z
dôvodu, aby sa zamedzilo prípadnej manipulácii s uvedeným dátumom tak, aby sa pred uvedené číslice
dátumu nedala dopísať ďalšia číslica, ktorá by mohla dátum zmeniť. V prípade uvedenia kalendárneho
mesiaca XX takáto zmena neprichádza do úvahy, avšak takáto zmena by bola možná napr. pri nižšie

uvedenom údaji splatnosti, ktorý je uvedená ako XX. M. XXXX. V prípade, ak by dátum bol uvedený X.
M. XXXX bolo by možné pred tento dátum dopísať číslicu 1 alebo 2, čím by sa zmenil dátum splatnosti
na XX. M. XXXX alebo XX. M. XXXX. Práve v úmysle predísť takýmto dodatočným manipuláciám a
dopisovaniu čísel do dátumov sa v prípade takýchto listín bežne používa číslo 0, ktoré zabráni tomu,
aby sa dal dátum vystavenia alebo splatnosti zmeniť.

Ohľadom námietky, že mesiac nie je uvedený slovom, možno uviesť tiež ďalší záver a síce, že pri
posudzovaní platnosti zmenky je rozhodujúce posudzovanie, či zmenka obsahuje zákonom stanovené
náležitosti. V danom prípade zmenka v časti dátumu vystavenia takýto zákonom požadovaný údaj
obsahuje. Pre posúdenie jej platnosti preto nemôže byť rozhodné, či spĺňa náležitosti predtlače zmenky,

ale rozhodné je len to, či spĺňa zákonom požadované náležitosti.

V časti B4 odporca namieta neurčitosť meny, nakoľko na zmenke sa nenachádza slovné označenie
menovej jednotky. Zo zmenky pritom vyplýva, že označenie meny je uvedené skratkou Skk. V tejto
súvislosti sa súd v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa. Skrátka

Skk je bežne používanou skratkou, ktorá sa používa predovšetkým v bankovom sektore. Predstavuje
teda trojpísmenkové označenie meny v súlade s medzinárodnými štandardami. V tejto súvislosti možno
opätovne poukázať na Zákon zmenkový a šekový, ktorý medzi náležitosťami zmenky vyžaduje len to,
aby zmenka bola vystavená s bezpodmienečným sľubom zaplatiť určitú peňažnú sumu. Zákon teda
v časti peňažnej sumy vyžaduje len jej určitosť. Nevyžaduje teda, aby sa pri určení sumy menovaná

jednotka vyjadrila slovným označením. Úplne postačuje, že sa jedná o v čase vystavenia zmenky o
existujúcu menu, ktorá je označená spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, v akej
mene je zmenková suma vyjadrená. Takéto náležitosti predložená zmenka spĺňa, keďže v čase jej
vystavenia bola na území Slovenskej republiky platnou menou Slovenská koruna, pre ktorú sa podľa
zákona používalo označenie Sk a podľa medzinárodných štandardov označenie Skk.

V bode B4 namieta odporca tiež to, že návrh na začatie konania a zmenkový platobný rozkaz znie
na menu „€“ s tým, že takéto označenie menovej jednotky nie je správne. V tejto súvislosti možno
poukázať na citované ustanovenie §-u 9a Zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého v súvislosti
s prechodom Slovenskej republiky zo Slovenskej koruny na menu Euro došlo k prepočtu súm pôvodne

uvedených v Slovenských korunách na menu Euro konverzným kurzom. Čo sa týka použitia znaku €,
tento je všeobecne používaným znakom menovej jednotky Euro, ktorý nevzbudzuje žiadne pochybnosti
o identifikácií menovej jednotky, na ktorú znie návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, resp.
samotný zmenkový platobný rozkaz. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmenkového platobného rozkazu, ani z
návrhu na začatie konania nie je zrejmé, akým spôsobom bola zmenková suma prepočítaná na sumu

uvedenú v platobnom rozkaze, tento spôsob vyplýva priamo z citovaného zákonného ustanovenia. K
prepočtu zmenkovej sumy uvedenej v Slovenských korunách došlo konverzným kurzom v pomere 1,-
Euro ku 30,126 Sk.

V bode B5 namieta odporca neurčitosť a zmätočnosť miesta platenia a domicilu. V tejto súvislosti súd

poukazuje na znenie zmenky, z ktorého je zrejmé, že sa nejedná o domicil zmenky, ale len o určenie
miesta, kde sa zmenka má platiť. Na to, aby sa jednalo o domicil, by zmenka musela obsahovať doložku
„splatnéu“alebo„splatnév“.VtomtoprípadevšakzmenkaobsahujelentextsplatnéR.Z.XX,Ž.,I.P.P.I.
P.. Na platné určenie miesta, kde sa zmenka má platiť, pritom podľa ustálenej judikatúry úplne postačuje,aby toto miesto bolo identifikované uvedením obce alebo mesta, kde sa má platiť. Bližšie určenie miesta
uvedením adresy, prípadne bližšou špecifikáciou tejto adresy nie je potrebné. Z textu zmenky je tak
jednoznačne identifikované miesto platenia zmenky, ktorá má byť platená v Ž. na adrese: R. Z. XX.

Námietky odporcu ohľadom skutočnosti, že takáto adresa neexistuje, resp. že je neurčitá, neobstoja.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uvádzala, že na danej budove sa takáto označenie budovy
číslom XX nenachádza, a preto takáto adresa neexistuje. Ak by sme prijali takúto argumentáciu právnej
zástupkyne odporcu, tak rozhodujúcim kritériom pre určenie, či určitá adresa existuje alebo neexistuje
by bolo to, či sa na danej adrese alebo nehnuteľnosti na nej sa nachádzajúcej nachádza popisné číslo.

V prípade, ak by takéto popisné číslo na budove nebolo, resp. by z nej bolo odstránené, tak by podľa
tohto názoru uvedená adresa zanikla. Vyjadrenia odporcu ohľadom skutočnosti, či I. P., resp. E. Ž. je
právnickou osobou alebo nie, sú v danom kontexte irelevantné, nakoľko sa nejedná o domicil zmenky,
ale len o určenie miesta, kde sa zmenka má platiť. Čo sa týka námietky, že by sa malo jednať o duplicitu
alebo alternatívnosť platobných miest, takáto námietka neobstojí. Platobné miesto na zmenke možno
vyjadriť len adresou, pričom zmenka obsahuje len jednu adresu R. Z. XX, Ž.. Žiadna ďalšia adresa

platobného miesta na zmenke obsiahnutá nie je, a preto nie je možné hovoriť o nejakej duplicite alebo
alternatívnosti platobných miest. Označenie I. P. P. I. P. len bližšie spresňuje platobné miesto na adrese
R. Z. XX, kde má dôjsť k zaplateniu zmenky. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že takéto presné
vymedzenie platobného miesta je v podstate na prospech odporcu, ktorý tak jednoznačne vie, na akom
mieste má zmenku zaplatiť. V prípade, ak by platobné miesto bolo označené napr. len označením Ž.,

zmenka by bola platná a odporca by mal situáciu sťaženú v tom, že k predloženiu zmenky na platenie zo
strany navrhovateľa by mohlo dôjsť kdekoľvek na území mesta Ž.. Skutočnosť, že sa jedná o platobné
miesto nepriamo vyplýva aj zo zmluvy o pôžičke, podľa ktorej bude požičaná suma splatná v mieste R.
Z. XX, v priestoroch I. P. P. I. P.. Toto miesto vrátenia pôžičky teda účastníci zmenkovo-právneho vzťahu
len preniesli do samotného textu zmenky. Možno preto konštatovať, že zmenka neobsahuje domicil, ale

obsahuje jednoznačné, presne špecifikované miesto, kde má byť zmenková suma zaplatená.

Pod bodom C námietok odporca ttvrdí, že nedošlo k splneniu povinnosti včasného predloženia zmenky
na platenie a v súvislosti s tým došlo k zmeškaniu lehôt a strate práva voči vystaviteľovi zmenky. V tomto
prípade argumentácia odporcu je výslovne v rozpore so Zákonom zmenkovým a šekovým. Ustanovenie

§.u 53, na ktoré sa v tomto prípade odporca odvoláva, nie je v danom prípade v tejto súvislosti vôbec
použiteľné. Je pravdou, že § 53 zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie spája so stratou
práva majiteľa voči vystaviteľovi. V tomto prípade sa však jedná o zmenku vlastnú, a nie o zmenku
cudziu, na ktorú sa výslovne vzťahuje ustanovenie prvého článku §-u 53 zákona. V tejto súvislosti
treba poukázať na ustanovenie druhej časti §-u 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, v zmysle

ktorého vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. § 53 prvého
článku zákona pritom uvádza, že zmeškaním tam uvedených lehôt, majiteľ zmenky stráca práva ku
osobámzmenečnezaviazanýmokremprijímateľa.Akbytedaajnavrhovateľskutočnezmeškallehotuna
predloženie zmenky na platenie, tak by v dôsledku zmeškania tejto lehoty jeho právo voči odporcovi ako
vystaviteľovi vlastnej zmenky (v postavení prijímateľa cudzej zmenky) nebolo vôbec dotknuté. Okrem

toho možno súhlasiť aj s argumentáciou navrhovateľa v tom smere, že dôkazné bremeno preukázania
skutočnosti, že zmenka nebola na platenie predložená v stanovenej lehote, nesie ten, kto sa tohto
tvrdenia voči majiteľovi zmenky domáha (§ 46 ods. 2). Dôkazné bremeno preukázania skutočnosti,
že navrhovateľ nesplnil svoju prezentačnú povinnosť a nepredložil zmenku na platenie tak v celom
rozsahu postihuje odporcu. Odporca však žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil a

ani nenavrhol.
Čo sa týka námietky ohľadom nemožnosti uplatňovať právo postihu podľa §-u 48 ods. 1 zákona, tento
argument je rovnako ako predchádzajúce tvrdenie úplne v rozpore so Zákonom zmenkovým a šekovým.
Treba poukázať na to, že podľa Článku 1 §-u 43 ods. 1 tohto zákona je právo postihu právom, ktoré sa
uplatňuje voči indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným v prípade, ak zmenka

nebola zaplatená osobou, ktorá je povinná zmenku zaplatiť. Právo postihu teda smeruje voči ďalším
osobám, v tomto prípade odlišným od vystaviteľa vlastnej zmenky, ktoré by mali toto plnenie poskytnúť
majiteľovi zmenky v prípade, ak ho neposkytne osoba zmenečne zaviazaná. Žiadne takéto osoby však
v tomto konaní neprichádzajú do úvahy, nakoľko účastníkom zmenkovo-právneho vzťahu je výlučne
osoba oprávnená zo zmenky a osoba zo zmenky zaviazaná.

Rovnako neobstojí ani námietka, že by nároky zo zmenky mali byť premlčané. Odporca túto svoju
námietku ani bližšie neodôvodnil, a teda nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje záver, že by nárok uplatnený
navrhovateľom voči odporcovi mal byť premlčaný. Treba poukázať na to, že vystavená zmenka bolazročná dňa 02.02.2009, pričom podľa §-u 70 Článku 1 Zákona zmenkového a šekového sa zmenečné
nároky voči prijímateľovi (rovná sa vystaviteľovi vlastnej zmenky) premlčujú v troch rokoch odo dňa
zročnosti zmenky. Nárok uplatnený navrhovateľom by tak bol premlčaný až po uplynutí 3 rokov od

02.02.2009, teda až v roku 2012.

Pod písmenom D odporca namieta absenciu kauzálnej príčiny. Ohľadom tejto námietky sa súd v
celom rozsahu stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa v tom smere, že zmenka je
abstraktným právnym úkonom a navrhovateľ ako oprávnený zo zmenky vôbec nie je povinný kauzu

v zmenkovom konaní uvádzať, ani ju preukazovať. Napriek tomu v priebehu súdneho konania bola
predložená Zmluva o pôžičke, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ odporcovi poskytol peňažnú pôžičku vo
výške XX.XXX.XXX,- Sk. Podľa textu tejto zmluvy bol záväzok vrátiť túto peňažnú sumu zabezpečený
práve predloženou zmenkou. Tým navrhovateľ preukázal, a to aj nad rámec svojich povinností, kauzu
danej zmenky. Skutočnosť, že odporca zmluvu o pôžičke podpísal, jednoznačne vyplýva z vykonaného
znaleckého dokazovania. Námietky odporcu ohľadom neprípustnej kauzy a neposkytnutej hodnoty nie

sú nijakým spôsobom odôvodnené a vzhľadom na preukázanú kauzu zmenkovo-právneho vzťahu je
možné považovať ich za účelové a nedôvodné.

V časti III. námietok odporca uvádza, že neboli splnené základné podmienky pre vydanie zmenkového
platobného rozkazu. Ako už vyplýva z vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že zmenka

spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, a preto nebol žiaden dôvod pochybovať o jej pravosti.
Súd preto nepochybil, ak vo veci na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz vydal.

V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca namietal aj skutočnosť, že zmenku
nepodpísal. Na preukázanie tejto skutočnosti bolo na návrh navrhovateľa v konaní nariadené znalecké

dokazovanie. Ako už bolo uvádzané, zo znaleckého dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že
odporca podpísal tak samotnú zmenku, ako aj zmluvu o pôžičke. Tento záver vyplýva nielen zo
znaleckého posudku vypracovaného v konaní na základe rozhodnutia súdu, ale tiež z ďalšieho
znaleckéhoposudku,ktorýsidalvypracovaťnavrhovateľ.Ajnámietkuodporcuohľadomnedostatkujeho
podpisu na zmenke a na zmluve o pôžičke, tak možno vyhodnotiť ako účelovú a ničím nepreukázanú.

Okrem toho túto námietku spochybňovali aj rozporné vyjadrenia odporcu predovšetkým v zápisnici
o podaní trestného oznámenia, kde odporca pripustil, že zmenku podpísal, resp. že na zmenke
sa nachádza jeho podpis. Tvrdenie odporcu o tom, že by ním mala byť podpísaná nejaká bližšie
neidentifikovaná listina, na ktorú bol dodatočne dotvorený text zmenky, nebolo nijakým spôsobom
preukázané.

Na pojednávaní právna zástupkyňa odporcu namietala tiež skutočnosť, že podľa zmenky, by mala v
dôsledku rozpornosti údajov o zmenkovej sume platiť nižšia suma, ktorá by v danom prípade mala byť
nulová. Táto námietka bola vznesená až na súdnom pojednávaní, teda po uplynutí lehoty na podanie
námietok. Preto na túto námietku konajúci súd neprihliada. Ak by však aj táto námietka bola uplatnená

včas, bola by v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko zo zmenky je jednoznačne určiteľné, na akú sumu
je táto zmenka vystavená, pričom táto suma je tam uvedená tak slovom, ako aj číselným vyjadrením.
Okrem toho podľa ustanovenia §-u 6 ods. 1 zákona platí, že v prípade, ak je zmenková suma uvedená
aj číslami, aj slovom, platí suma vyjadrená slovami. Preto by ani skutočnosť, že pred označením Skk
nie je uvedená žiadaná suma, nemala na platnosť zmenky žiaden vplyv, nakoľko v danom prípade je

zmenková suma uvedená aj slovami. Okrem toho o rozpornosti údaja zmenkovej sumy by bolo možné
hovoriť len v prípade, ak by sa na zmenke nachádzali takého rozdielne údaje. Pred označením Skk
sa však žiadny číselný údaj nenachádza, a preto nemožno hovoriť o rozpornosti údajov. Nie je potom
zrejmé, na základe čoho právna zástupkyňa odporcu dospela k záveru, že absencia číselného údaja
pred označením Skk znamená, že sa jedná o údaj nulovej zmenkovej sumy.

Na základe uvedených záverov, preto možno konštatovať, že súd nezistil dôvodnosť žiadnej z námietok
uplatnených odporcom proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Všetky námietky odporcu
boli vyhodnotené ako účelové a neodôvodnené. Súd preto nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo
potrebné zasahovať do vydaného zmenkového platobného rozkazu a vo veci rozhodol tak, že Zmenkový

platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 11Zm/25/2009-13 zo dňa 24.08.2009 ponechal v platnosti.

Podľa §-u 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.V priebehu konania vznikli Slovenskej republike trovy konania vo výške 11,28 Eur, a to v súvislosti s
vykonaným znaleckým dokazovaním. Znalkyni bola priznaná odmena vo výške 511,28 Eur, pričom táto

odmena bola do výšky 500,- Eur krytá zálohou zloženou navrhovateľom. V časti 11,28 Eur preto trovy
znaleckého dokazovania znášal štát. V konaní bol pritom v celom rozsahu neúspešný odporca, pričom
u odporcu nebolo zistené, ani tvrdené, že by spĺňal predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov. Preto podľa výsledku konania súd uložil neúspešnému odporcovi povinnosť nahradiť
Slovenskej republike na účet konajúceho súdu trovy konania vo výške 11,28 Eur.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd
priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. O náhrade trov konania navrhovateľa
do vydania zmenkového platobného rozkazu bolo rozhodnuté priamo v tomto zmenkovom platobnom
rozkaze. Tým, že tento platobný rozkaz bol ponechaný v platnosti, zostal nedotknutý aj výrok o trovách
konania v ňom obsiahnutý. Preto súd v ďalšom konaní rozhodoval už len o trovách konania, ktoré

navrhovateľovi vznikli po vydaní zmenkového platobného rozkazu v súvislosti s prejednávaním námietok
odporcu. Navrhovateľ vynaložil náklady na znalecké dokazovanie vo výške 500,- Eur a na strane
navrhovateľa vznikol nárok tiež na náhradu trov právneho zastúpenia. Tieto trovy predstavujú odmenu
za 10 úkonov právnej služby, a to za 7 úkonov uskutočnených pôvodným právnym zástupcom D.. L. R.
(vyjadrenie k námietkam, 3-krát účasť na pojednávaní v dňoch 19.03.2010, 07.05.2010 a 30.07.2010

a 3-krát písomné vyjadrenie zo dňa 12.04.2010, 28.07.2010 a 02.09.2010). Na strane navrhovateľa
ďalej vznikli trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby uskutočnené aktuálnym právnym
zástupcom E.. S. P. (príprava a prevzatie, vyjadrenie k znaleckému posudku, účasť na pojednávaní
dňa 02.12.2011). Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 10 úkonov právnej
služby po 2.876,69 Eur a 10 x režijný paušál (1 x 6,95 Eur, 7 x 7,21 Eur, 2 x 7,41 Eur), čo spolu

s príslušnou DPH zodpovedá spolu sume 34.376,26 Eur (za úkony právnej služby uskutočnené do
31.12.2010 vrátane režijných paušálov bola priznaná DPH vo výške 19 % a za úkony realizované v roku
2011 DPH vo výške 20 %). Právny zástupca navrhovateľa požadoval odmenu tiež za úkon označený
ako Vyjadrenie navrhovateľa k žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. V tomto prípade sa však
nejedná o úkon právnej služby, za ktorý by právnemu zástupcovi navrhovateľa patrila odmena, nakoľko

sa nejedná o podanie navrhovateľa, ani vyjadrenie vo veci samej, ale len o oznámenie, že navrhovateľ
nesúhlasí s tým, aby zmenka bola vydaná policajnému orgánu. Právnemu zástupcovi navrhovateľa
nebola priznaná odmena požadovaná ani za Vyjadrenie zo dňa 26.08.2010, nakoľko žiadne takéto
vyjadrenie sa v spisovom materiáli nenachádza. Tak isto nebola právnemu zástupcovi navrhovateľa
priznaná odmena za podanie označené ako Zoznam originálnych vyhotovení príloh. V tomto prípade

právny zástupca navrhovateľa predložil svoje vyjadrenie datované dňa 02.09.2010, za ktoré odmena
bola priznaná, a zároveň predložil zoznam príloh v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním.
Zoznam príloh tak nemožno považovať za samostatný úkon právnej služby a za tento úkon rovnako
odmena priznaná nebola. Celkovo teda trovy právneho zastúpenia predstavujú 34.376,26 Eur, ktoré, po
pripočítaní nákladov znaleckého dokazovania vo výške 500,- Eur, spolu predstavujú trovy konania na

strane navrhovateľa v súvislosti s prejednaním námietok odporcu vo výške 34.876,26 Eur. Preto súd
uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.