Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112205405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3112205405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej vo veci žalobkyne: U.. B. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXX, zastúpenej: JUDr. Martin Bartko, JUDr. Silvia Bartková, advokáti so
sídlom Trenčín, Piaristická 6667, proti žalovanému: U.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I., F. hlavná
XXX/X, zastúpenému: CHARGE DAVOUÉ UJJ, s.r.o.,
so sídlom Trenčín, Legionárska 14, IČO: 36 865 222, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 14C/37/2012-1122 zo dňa 23. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctva manželov (strán) nasledovne: výrokom I. určil, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
pripadajú obrazy : Hrad Beckov, Hrad Uhrovec v hodnote 200 Eur; vešiak stojanový v hodnote 39,60
Eur, knihovňa - drevotrieska v hodnote 101,60 Eur; zrkadlo závesné v hodnote 37,90 Eur; komoda biela

v hodnote 92 Eur; koberec modrý kvetinový - kuchyňa v hodnote 43 Eur; garniža kovová z obývačky,
garniža drevená zo spálne, záves z obývačky obnosené bez hodnoty; 1/2-ica obedovej súpravy tzv.
cibuľový vzor modrý pre 6 ľudí v hodnote 18,70 Eur; zostatok na bežnom účte v L.
č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 2.018,52 Eur; zostatok na termínovanom vklade v L.
č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 16.012,20 Eur, teda veci v celkovej hodnote 19.061,43 Eur
a do výlučného vlastníctva žalovaného pripadajú nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č.
XXX/X a pozemky parcely registra CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 133

m2, parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 36 m2, parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere
966 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 176 m2, všetky zapísané na LV č.
XXXX pre kat. územie J. O., obec J. O., okres J. v hodnote 90.820,82 Eur a hnuteľné veci : detská izba
z masívu + poschodová posteľ v hodnote 112,90 Eur; sektorový nábytok v pracovni + 2 písacie stoly
v hodnote 131,80 Eur; stolík v obývačke z masívu v hodnote 33,40 Eur; sedacia súprava v obývačke
v hodnote 60 Eur; rohová komoda presklená obývačke v hodnote 138,90 Eur; jedálenská komoda na
chodbe z masívu v hodnote 598,30 Eur; koberce 3 ks v hodnote 36,10 Eur; vstavaná skriňa v spálni v

hodnote 716 Eur; kuchynský stôl a 2 stoličky z masívu
v hodnote 228 Eur; posteľ v spálni rozkladacia v hodnote 30,50 Eur; 3 matrace v hodnote 20,90 Eur;
2 posteľné sady z ovčieho rúna v hodnote 150,70 Eur; kuchynský riad značky Tupperware v hodnote
512,20 Eur; kryštál, porcelán v hodnote 113,50 Eur; bicykel dámsky bordovej farby v hodnote 109,20Eur; sauna v hodnote 1.060 Eur; sedenie - masív v hodnote 155,60 Eur; misky zn. TUPPERWARE v
hodnote 85,30 Eur; 1-ica obedovej súpravy tzv. cibuľový vzor modrý pre 6 ľudí v hodnote 18,70 Eur;
práčka Electrolux EWT1215 v hodnote 213 Eur; televízor OTF Color 462 stereo, uhlopriečka 55 cm v

hodnote 17,80 Eur; mraznička Whirpool AFG 340G v hodnote 113,10 Eur;chladnička Whirpool PRT 600/
C v hodnote
100 Eur; vysávač Philips v hodnote 3,20 Eur; vysávač Vodník zelmer profi v hodnote 32 Eur; mikrovlnná
rúra LG MC-805Ar v hodnote 16 Eur; toustovač-hriankovač v hodnote 9,70 Eur; rýchlovarná kanvica
Tefal Vitesse v hodnote 7Eur; žehlička Phillips v hodnote 3,40 Eur; počítač v hodnote 12,30 Eur; tlačiareň

HP Laser Jet 1010 v hodnote 3,40 Eur; obrazy Deva
v Kroji + 5ks Zátiší od Košíka, Zimná Krajina od Čordáka, Stará Pajta v hodnote 3.500 Eur; šperky
a zlato v hodnote 615,80 Eur; oblečenie a obuv žalobkyne v hodnote 132,50 Eur; kožuch v hodnote
66,20 Eur; zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo K., a.s. vo výške 2.749,47 Eur,
finančné prostriedky z odkupnej hodnoty zo zaniknutej poistnej zmluvy žalovaného č. XXX/XXXXXX-
X vo výške 4 441,23 Eur a zo zmluvy č. XXX/XXXXXX-X vo výške 2 242,65 Eur, teda veci v celkovej

hodnote 109.411,57 Eur. Výrokom II.
žalovanému prikázal zaplatiť zostatok dlhu zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX od K. banky, a.s. vo výške 19 411,16 Eur. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 35 714,25 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu

(výrok IV.). Výrokmi V. a VI. vyslovil, že štát má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu
50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol návrhy a vyjadrenia strán a popísal skutkový stav,

zistený vykonaným dokazovaním: Zo znaleckého posudku znalca
PhDr. Mariána Kvasničku č. 3/2013 na odhad hodnoty výtvarných diel vyplýva, že cena obrazov od
maliara O. K. Hrad Beckov a hrad Uhrovec je 100 Eur/ kus a Zátišie
z kvetmi od Košíka I -V každý v hodnote 100Eur/ kus a hodnota obrazu Zimná krajina od T. sa pohybuje v
ceneod2.000Eur-4.000Eur.OstatnéobrazyDevavkroji,ZimnákrajinaaStaráPajtanebolipredložené

na ohliadku. Súd vychádzal z ocenenia obrazu Zimná krajina ako aritmetický priemer ceny 2.000 Eur
až 4.000 Eur, teda mal za to, že jeho cena je 3.000 Eur + 500 Eur za Zátišia od Košíka, u ostatných
obrazov nie je stanovená hodnota. Zo znaleckého posudku č. 28/2013 znalca Ing. Františka Nekoranca
vyplýva, že nehnuteľnosti
v BSM účastníkov zapísané v LV č. XXXX v k.ú. J. O. majú všeobecnú hodnotu 92.674,14 Eur.

Znalecký posudok napadla ako nesprávny žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že znalec nesprávne
označil dobu užívania stavby (rok 1980) hoci stavba bola daná do užívania podľa kolaudačného
rozhodnutia 16.10.2000, čo skresľuje cenu, ktorá je neprimerane nízka. Žalovaný zasa označil cenu za
neprimerane vysokú s tým, že nezohľadňuje skutočnosť, že stavba má vady. Skutočnosť, že rod. dom
súp. č. XXX

v J.. O. zapísaný na LV č. XXXX vykazuje konkrétne vady je žalobkyni známa, pretože spolu so
žalovaným listom zo dňa 12.12.2005 (ktorý tiež podpísala) adresovaný predávajúcim, ktorý nakoniec
neodoslali pokúšali od kúpnej zmluvy odstúpiť a v texte odstúpenia je uvedené nasledovné : " Pri užívaní
predmetu kúpy sme zistili, že Vaše ubezpečenie že predávaný dom nemá žiadne vady sa ukázalo
nepravdivým. Na posúdenie technického stavu rodinného domu súp.č. XXX sme prizvali Ing. Mariána

Bachara, súdneho znalca z odboru stavebníctvo - stavebné konštrukcie, oceňovanie nehnuteľností,
poruchy stavieb, statika. Znalecký posudok uvedeného znalca č. 32/2005 zo dňa 27.10.2005, ktorý
popisuje niekoľko vážnych nedostatkov, znižujúcich funkčnosť konštrukcií a obmedzujúcich užívanie
domu, vám môžeme kedykoľvek poskytnúť k nahliadnutiu. Závažnými vadami domu je nedostatočná
izolácia na strope nad prízemím. Hrúbka minerálnej vaty nedostatočne izoluje strop. Podobne strop

neplní izolačnú funkciu. Fasádne omietky zavlhajú od múrov, čo predstavuje poškodenie vlhkosťou a
celkovo skrátenú životnosť o 30 %. V dôsledku uvedených závad sú celé obvodové i vnútorné steny
rodinného domu súp.č. 426 napadnuté nebezpečnými plesňami, ktoré sú t.č. predmetom odborného
skúmania a ktoré sú príčinou toho, že dom je neobývateľným a neupotrebiteľným." Na požiadavku súdu
aby znalec

Ing. Nekoranec opravil svoj posudok a stanovil cenu nehnuteľností so skutočným dátumom uvedenia
stavby do užívania a zohľadnením vád stavieb znalec označil prípisom (na č.l. 430 spisu) cenu
nehnuteľností bez vád na sumu cca 134.000 Eur, avšak nebol schopný určiť cenu nehnuteľností
s vadami. Žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. 23/2017 vypracovaný znalcom Ing.Miroslavom Gašparíkom so zohľadnením všetkých vád stavieb, pričom tento znalec vychádzal pri
stanovení ceny z už vypracovaných posudkov 263/2004 znalcom Ing. Horným, posudkom č. 32/2005
znalcom Ing. Bacharom a posudkom č. 28/2013 znalcom Ing. Nekorancom a stanovil všeobecnú

hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 90.820,82 Eur. Súd vychádzal pri vyporiadaní z
hodnoty nehnuteľností stanovenej posudkom č. 23/2017 Ing. Gašparíka, lebo tento posudok komplexne
zhodnotil stav predmetných nehnuteľností so zohľadnením vád stavby, ktoré nepochybne hodnotu
nehnuteľnosti na trhu znižujú, je najpresnejší a z neho vychádzal. Žalobkyňa tento posudok namieta,
iný znalecký posudok však nepredložila a odvolávala sa na hodnotu stanovenú bez vád v sume 134.tis.

Eur. Zo znaleckého posudku č. 55/2013 znalca Ing. Miroslava Lončíka vyplýva, že hnuteľnosti v
BSM účastníkov majú všeobecnú hodnotu 6.246 Eur. Žalobkyňa voči posudku nemala výhrady, ceny
spochybňoval žalovaný, podľa neho veci nemali byť ocenené ku dňu rozvodu manželstva ale ku dňu ich
vyporiadania. Z vyjadrenia znalca je zrejmé, že veci ocenil podľa stavu, v akom boli ku dňu zániku BSM
v hodnote vecí ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku (k 23.11.2013). Žalovaný nepredložil vlastný
súkromný znalecký posudok, v ktorom by ceny boli vypočítané iným spôsobom ani nenavrhol nové

znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty hnuteľných vecí a preto súd pri vyporiadaní hnuteľných
vecí vychádzal z cien stanovených znaleckým posudkom Ing. Lončíka. Vyporiadal však iba tie hnuteľné
veci,ktorékudňuvyneseniarozsudkupreukázateľneexistovali,toznamenážepredmetomvyporiadania
nebol externý disk, váza s motívom slnečníc, obrusy slávnostné, návliečky, deky, vankúše 4ks, šálky,
podšálky, hrnce, príbory, krištálové misy, prútené košíky, lebo sa nepodarilo preukázať, kde a u koho sa

nachádzajú, ani že existujú. Zo správy z L., a.s. I. mal súd prvej inštancie za preukázané, že zostatok
na účte žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 28.07.2010 je vo výške 2.018,52 Eur
a na termínovanom vklade č. XXXXXXXXXX/XXX vo výške 16.012,20 Eur. Zo správy z K. a.s. vyplýva,
že žalovaný mal na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 27.07.2010 zostatok na účte 2.749,47Eur. Zo
správy z J. banky a.s. vyplýva, že žalovaný mal účet č. XXXXXXXXXX od 26.05.2000 do 08.11.2004. Zo

správyzospol.R.poisťovňa,a.s.vyplýva,žeodkupnáhodnotazozaniknutejpoistnejzmluvyžalovaného
č. XXX/XXXXXX-X je ku dňu 28.07.2010 vo výške 4.441,23 Eur a zo zmluvy č. XXX/XXXXXX-X ku dňu
28.07.2010 vo výške 2.242,65 Eur. Zo správy R. stavebná sporiteľňa, a.s. vyplýva, že žalovaný mal
aktívne ku dňu rozvodu len 2 účty na stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX,
avšak nebol na nich žiaden vklad. Zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX

od K. a.s. z 25.01.2005 vyplýva, že strany si vzali úver vo výške 1.700.000,-Sk, ktorého zostatok podľa
potvrdenia banky (č.l. 384 spisu) predstavuje ku dňu 28.07.2010 istinu 35.118,18 Eur + 55,20 Eur úrok,
spolu 35.173,38 Eur. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.10.1996 uzatvorenej medzi Bytovým družstvom
S. č. XXXX/X I. nad I. a žalobkyňou so žalovaným vyplýva, že družstvo ako vlastník domu XXXX/XX
bloku T v I. nad I. na M. ulici odovzdalo dňom 01.10.1996 na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo

dňa 26.09.1996 č. 214/09/96 do nájmu 4-izbový byt a v čl. 2 zmluvy je uvedené, že v čase jej uzatvorenia
sú účastníci manželia, takže uzavretím tejto dohody im vzniklo právo spoločného nájmu bytu a spoločné
členstvo manželov v družstve.
Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu (č.l. 160 spisu) č. 214/09/96 je zrejmé, že byt obýval
pôvodne od 1.10.1996 L. Z. a za prevod členských práv sa platilo

8.000,-Sk. Ani zo vzájomnej dohody o prevode členských práv uzatvorenej dňa 26.09.1996 medzi
žalovaným a L. Z. a manželkou A. nevyplýva, že žalobkyňa alebo žalovaný za tento prevod platili.
Z dohody o prevode členských práv vyplýva, že tento byt bol prevedený dňa 18.7.2005 na nových
nadobúdateľov nájomcov U.. X. Y.
a manželkou C. Y. a zo zmluvy (na čl. 348 spisu) nevyplýva, že by sa za prevod vyplácala akákoľvek

finančná čiastka. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi J. M. a jeho manželkou S., rod. D.
a žalobkyňou
a žalovaným ako kupujúcimi dňa 03.03.1999 vyplýva, že predávajúci predali stranám sporu parcely č.
XXX/X- záhradu o výmere 828 m2 a parc.č. XXX/X - záhradu o výmere 81 m2, zapísané na LV č. XXXX v
k.ú. B. T. za kúpnu cenu 20.200,- Sk. Predmetné nehnuteľnosti boli kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2007

prevedené na A. I., bytom S. č. XXXX/XX, J. za kúpnu cenu 300.000,- Sk, vklad vlastníckeho práva bol
povolený Správou Katastra J. dňa 16.07.2007. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou G. I.
a stranami ako kupujúcimi zo dňa 10.09.1999 vyplýva, že strany kúpili rod. dom súp.č. XXX na parc.č.
XXX, s pozemkami parc.č. XXX -zast. plocha
a nádvoria o výmere 509 m2, parc.č XXX- záhradu o výmere 434 m2 a parc.č. XXX -garáž súp.č. XXX

o výmere 33 m2 zapísané na LV č. XX za 700.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V
XXXX/XX. Strany tieto nehnuteľnosti previedli kúpnou zmluvou zo dňa 30.6.2003 na A. Z. s manželkou
U. Z. za kúpnu cenu 790.000,- Sk za nehnuteľnosti a 90.000,-Sk za zariadenie. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený podV XXXX/XX. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi U.. J. G.
s manželkou W. G. a stranami ako kupujúcimi zo dňa 27.12.2004 vyplýva, že strany kúpili rod. dom
súp.č. XXX s pozemkami v J. O. zapísané na LV

č. XXXX za 3.600.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XX.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.11.2017 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva manželov
(strán) nasledovne: výrokom I. určil, že do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadajú obrazy : Hrad
Beckov, Hrad Uhrovec v hodnote 200 Eur; vešiak stojanový v hodnote 39,60 Eur, knihovňa - drevotrieska

v hodnote 101,60 Eur; zrkadlo závesné v hodnote 37,90 Eur; komoda biela v hodnote 92 Eur; koberec
modrý kvetinový - kuchyňa v hodnote 43 Eur; šperky a zlato v hodnote 615,80 Eur; oblečenie a obuv
žalobkyne v hodnote 132,50 Eur; kožuch v hodnote 66,20 Eur; garniža kovová z obývačky, garniža
drevená zo spálne, záves z obývačky obnosené bez hodnoty; 1/2-ica obedovej súpravy
tzv. cibuľový vzor modrý pre 6 ľudí v hodnote 18,70 Eur; zostatok na bežnom účte v L. č. XXXXXXXXXX/
XXXX vo výške 2.018,52 Eur; zostatok na termínovanom vklade v L.

č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 16.012,20 Eur, teda veci v celkovej hodnote 19.378,02Eur
a do výlučného vlastníctva žalovaného pripadajú nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č.
XXX/X a pozemky parcely registra CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 133
m2, parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 36 m2, parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere
966 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 176 m2, všetky zapísané na LV č.

XXXX pre kat. územie J. O., obec J. O., okres J. v hodnote 90.820,82 Eur a hnuteľné veci : detská izba
z masívu + poschodová posteľ v hodnote 112,90 Eur; sektorový nábytok v pracovni + 2 písacie stoly v
hodnote 131,80 Eur; stolík v obývačke z masívu v hodnote 33,40 Eur; sedacia súprava v obývačke v
hodnote 60 Eur; rohová komoda presklená obývačke v hodnote
138,90 Eur; jedálenská komoda na chodbe z masívu v hodnote 598,30 Eur; koberce 3ks

v hodnote 36,10 Eur; vstavaná skriňa v spálni v hodnote 716Eur; kuchynský stôl a 2 stoličky
z masívu v hodnote 228 Eur; posteľ v spálni rozkladacia v hodnote 30,50 Eur; 3 matrace
v hodnote 20,90 Eur; 2 posteľné sady z ovčieho rúna v hodnote 150,70 Eur; kuchynský riad značky
Tupperware v hodnote 512,20 Eur; kryštál, porcelán v hodnote 113,50 Eur; bicykel dámsky bordovej
farby v hodnote 109,20 Eur; sauna v hodnote 1.060 Eur; sedenie - masív

v hodnote 155,60 Eur; misky zn. TUPPERWARE v hodnote 85,30Eur; ?-ica obedovej súpravy tzv.
cibuľový vzor modrý pre 6 ľudí v hodnote 18,70Eur; práčka Electrolux EWT1215 v hodnote 213 Eur;
televízor OTF Color 462 stereo, uhlopriečka 55 cm v hodnote 17,80 Eur; mraznička Whirpool AFG 340G
v hodnote 113,10 Eur;chladnička Whirpool PRT 600/C v hodnote 100 Eur; vysávač Philips v hodnote
3,20 Eur; vysávač Vodník zelmer profi

v hodnote 32 Eur; mikrovlnná rúra LG MC-805Ar v hodnote 16 Eur; toustovač-hriankovač
v hodnote 9,70 Eur; rýchlovarná kanvica Tefal Vitesse v hodnote 7 Eur; žehlička Phillips
v hodnote 3,40 Eur; počítač v hodnote 12,30 Eur; tlačiareň HP Laser Jet 1010 v hodnote 3,40 Eur; obrazy
Deva v Kroji + 5 ks Zátiší od Košíka, Zimná Krajina od Čordáka, Stará Pajta
v hodnote 3.500 Eur; zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo K., a.s. vo výške

2.749,47 Eur teda veci v celkovej hodnote 109.415,37 Eur. Výrokom II.
žalovanému prikázal zaplatiť zostatok dlhu zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX od K. banky, a.s. vo výške 35.173,38 Eur. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 23.369,05 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok III.) a povinnosť vydať žalobkyni, šperky a zlato

v hodnote 615,80 Eur, oblečenie a obuv žalobkyne v hodnote 132,50 Eur, kožuch v hodnote 66,20 Eur
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na ich náhradu. Stranám uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 2.053,75 Eur každý
na účet súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Záverom vyslovil, že štát má proti žalobkyni právo
na náhradu trov konania

v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na odvolanie oboch strán odvolací súd uznesením
č.k. 6Co/40/2018-907 zo dňa 26.02.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové
prejednaniearozhodnutie.Vytýkalsúduprvejinštancie,ževyporiadalibato,čopredmetomvyporiadania
urobili účastníci v lehote troch rokov od zániku BSM. Odvolací súd tvrdil, že do BSM treba zaradiť všetky

veci a práva, ktoré ho tvorili v čase jeho zániku. Žalovaný v súvislosti s podnikaním žalobkyne chcel
vyporiadať pohľadávku v sume cca 9 294,30 Eur/ 280 000,- Sk, ktorú žalobkyni spláca tretia osoba po
100,-Eur mesačneexekučne,nazákladevýsledkovkonanianaOkresnomsúdeBánovcenadBebravousp.zn. 3Cb/104/2008; ďalej do masy BSM žiadal zahrnúť aj podnik žalobkyne, ktorý predala, z čoho
získala peňažné prostriedky, a do ktorého boli dávané prostriedky
z BSM a odkupnú hodnotu poistky žalobkyne vo R. poisťovni, a.s., ktorá zanikla

v roku 2011, ktoré mal súd podľa odvolacieho súdu zahrnúť do vyporiadania, ak sa preukáže, že patria
do BSM. Ďalej odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o hodnotu vecí, patriacich do BSM, súd prvej inštancie
vychádzal z hodnoty nehnuteľností (rodinný dom a priľahlé pozemky) stanovenej posudkom č. 23/2017
znalca Ing. Gašparíka, ktorý v konaní predložil žalovaný. Súd prvej inštancie sa však nevysporiadal sa
so zásadnými rozdielmi v ocenení pozemkov oboma znalcami. Taktiež nie je zrejmé, ako súd vyporiadal

medzi stranami saunu, keď v posudku Ing. Gašparíka jej ocenenie absentuje (na rozdiel od posudku
Ing. Nekoranca, ktorý ju ohodnotil ako príslušenstvo domu) a túto nevyporiadal ani iným spôsobom.
Vzhľadom na neobjasnenie všetkých skutkových okolností a neúplnosť skutkových zistení, odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie a dôkazy riadne vyhodnotiť
v súlade so zákonnými ustanovenia o BSM a súdnou praxou a opätovne vo veci rozhodnúť. Súd bude
povinný skúmať, či hnuteľné veci, ktoré žiadal žalovaný vyporiadať, boli alebo neboli súčasťou BSM, a

v prípade, že áno, tieto vyporiada za dodržania zákonných princípov. V tejto súvislosti sa vysporiada i
s argumentáciou žalovaného ohľadne potreby vyporiadania nielen splatnej časti hypotekárneho úveru
(vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva do dňa rozhodnutia), ale aj jeho
príslušenstva - úrokov, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Vysporiada sa aj s ďalšími tvrdeniami
oboch strán, uvádzanými v ich odvolaniach a vo veci opätovne rozhodne. Súd prvej inštancie po zrušení

rozsudku doplnil dokazovanie o ďalšie skutkové tvrdenia strán sporu, vypočul svedka U. G., znalcov Ing.
Františka Nekoranca a Ing. Miroslava Gašparíka, pripojil spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp.zn. 3Cb/104/2008, doklady od žalovaného o výške splácaného úveru z flexihypotéky.

4. Žalovaný v konaní požadoval preukázať výšku vyplatenej zaniknutej (v roku 2011) poistky žalobkyne

u R. poisťovne, s uvedením výšky jej odkupnej hodnoty ku dňu rozvodu (k 28.07.2010); domáhal sa
zistenia presnej výšky dlhu z flexihypotéky ku dňu právoplatnosti rozvodu s uvedením, koľko sa k
tomuto dátumu dlhovalo na istinu, koľko na poplatkoch a úrokoch a od L. výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 s výpisom o vklade hotovosti z 13.05.2010. Súd
vyzval žalovaného na zloženie preddavku 300Eur na dôkazy uznesením č.k. 14C/37/2012 -1023 zo

dňa 19.08.2020, pričom sumu požadovaného preddavku určil z predpokladaných nákladov finančných
inštitúcií požadovaných za tieto úkony, vzhľadom na rozsah navrhovaného dokazovania. Žalovaný
preddavok nezložil a podal proti uzneseniu sťažnosť. Žalobkyňa požadovala oceniť podnik žalovaného
a nové znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľností, pričom súdom požadovaný preddavok
uznesením č. k. 14C/37/2012-1002 zo dňa 26.02.2020 vo výške

1.400 Eur taktiež nezložila a preto súd v súlade s ust. § 253 ods. 3 CSP navrhnuté dôkazy, vyžadujúce
zloženie preddavku, nevykonal.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 4,
§ 150, § 144 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v prvom rade zisťoval rozsah majetku, ktorý by

mal byť predmetom vyporiadania súdnym rozhodnutím. Predmetom vyporiadania sú iba hnuteľné veci
uvedené vo výroku rozhodnutia a nehnuteľnosti, ktoré boli ocenené súdnymi znalcami. Súd nevyporiadal
položku 5/ z č.l. 2, lebo vec nepatrí do BSM - ide o vec kúpenú pred uzavretím manželstva ; veci
ktoré nejestvujú lebo sa účastníci nezhodli, u koho sú (externý disk, váza s motívom slnečníc, obrusy
slávnostné, návliečky, deky, vankúše 4ks, šálky, podšálky, hrnce, príbory, krištálové misy, prútené košíky,

rádiomagnetofón); u vecí ako fotoaparát a notebook sa nepodarilo preukázať, že patria do BSM a u
obrazov žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že niektoré z obrazov boli dary. Súd mal
za to, že obrazy existujú, avšak žalovaný ich zatajuje. Z výsluchu svedka U. G. vyplýva, že skutočne
vlastní obraz Stará Pajta a že visel v kancelárii, keď bol starostom v D., avšak tento si podľa jeho
svedectva kúpil sám a nejde o totožný obraz, ktorý mal patriť do BSM strán, ale iný obraz. Súd mal

preukázané, zo svedectiev strán ako aj svedka, že obrazy Starých pájt boli dva a jeden z nich patril do
BSM strán a je predmetom vyporiadania.
V prvom rozsudku súdu prvej inštancie bola sauna predmetom vyporiadania ako vec hnuteľná, patriaca
do BSM - prikázaná do vlastníctva žalovanému v hodnote 1.060 Eur, ocenená v ZP Ing. Miroslava
Lončíka č. 55/2013 (strana 5 ako položka č. 20). Súdni znalci Ing. Nekoranec a Ing. Gašparík sa nevedeli

zhodnúť na tom, či je sauna nehnuteľnosťou
a prípadná súčasť domu. Znalec Ing. Nekoranec v ZP č. 28/2013 označil saunu za stavbua ocenil ju hodnotou 828,66 Eur avšak znalec Ing. Gašparík ju neohodnotil vôbec, pretože ju považoval
za prenosnú bunku. Súčasť veci nemožno samostatne zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva a
takto ju vyporiadať, vyporiadať možno len jej finančnú hodnotu spolu

s hlavnou vecou - Z IV. (s.520). Z predloženej fotodokumentácie v ZP Ing. Nekoranca ako aj Ing. Lončíka
vyplýva, že sauna nie je spojená so zemou pevným základom, nemá s domom spoločnú stenu, takže
nejde o súčasť veci ale o samostatnú hnuteľnú vec, ktorú možno demontovať. Preto ju súd aj samostatne
vyporiadal. Pokiaľ ide o určenie jej hodnoty pri vyporiadaní, vychádzal zo ZP č. 55/2013 Ing. Lončíka,
pretože tento vypočítal jej všeobecnú hodnotu podľa nadobúdacích údajov od účastníkov - rok 2004 za

cenu 100.000 Eur bez dokladu obstarania danú do užívania v 10/2000 (rozhodnutím povolené užívanie
stavby rod. domu), kým Ing. Nekoranec oceňoval saunu ako stavbu uvedenú do užívania v roku 1980
(čo nemôže zodpovedať realite, lebo vtedy dom ešte nebol postavený) a v cene obstarávacích nákladov
4.000 Eur získaných z obch. domu G. v čase vypracovania jeho znal. posudku, takže súd za správnu a
objektívnu hodnotu považoval cenu sauny ako veci hnuteľnej, v hodnote 1.060Eur. Do BSM strán ďalej
patria položky , namietané žalovaným

v jeho odvolaní a to: detská izba z masívu + poschodová posteľ, sektorový nábytok v pracovni -2 písacie
stoly, kancelársky nábytok do obchodu, jedálenská komoda, vstavaná skriňa
v spálni, kuchynský stôl + 2 stoličky z masívu ako aj dámsky bicykel deva v kroji, Zimná krajina a Stará
Pajta (nenachádzajúca sa v D. u U. G.) pretože ide
o majetok nadobudnutý za trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov. Ak sa pri kúpe domu, ktorý

je predmetom vyporiadania v ňom nachádzalo nejaké zariadenie po predchádzajúcich majiteľoch, dom
sa kupoval aj so zariadením a pokiaľ sám dom patrí do BSM, patrí doň aj zariadenie na mieru v ňom
umiestnené, ktoré sa dá majetkovo vyporiadať ako samostatné hnuteľné veci. Skutočnosť, že niektorý
majetokbolkúpenýpredeti,resp.hodetipoužívajúneznamená,žedoBSMnepatríadôkaznébremeno,
že veci sú vo vlastníctve iných osôb, zaťažuje žalovaného. Do BSM patrí komoda pod TV prijímač,

zakúpená podľa žalovaného v roku 2009 v hodnote (15.000,- Sk) 497,91 Eur, ktorá sa nachádza u
žalobkyne. Súd mal za preukázané prehlásením rodičov žalobkyne a výpoveďou žalovaného, že prispeli
(darom) stavebným sporením sumou 160.000,- Sk, ktorú sumu žalovaný zo začiatku uznával, neskôr
tvrdil, že im dali pôžičku, ktorú nežiadali vrátiť v sume 195.000,- Sk. Túto čiastku 195.000,- Sk súd
posúdil ako preukázaný vnos žalobkyne (ak sa nedohodli na vrátení peňazí, ide o dar) do spoločného

majetku spolu s preukázaním vnosu vo výške 48.000,- Sk na plastové okná do bytu účastníkov v I. nad
I. + 1.800,- Sk na maľovanie, ktoré sumy žalovaný uznával, čiže súd mal za preukázaný vnos žalobkyne
(dar od rodičov) zo súkromného do spoločného majetku celkovú sumu 244.800,- Sk (8.125,87Eur). Vo
zvyšku súd žalobkyni neuveril, že jej rodičia poskytli na kúpu nehnuteľností alebo z iných dôvodov
v čestnom prehlásení ňou tvrdené čiastky, lebo nebolo preukázané, že takýmto obnosom jej rodičia

disponovali. Svedok U. G. potvrdil iba to, čo uvádzala žalobkyňa o vnosoch, avšak bez predloženia
relevantných dôkazov a žalovaný takéto vnosy spochybňoval. Na kúpnych zmluvách boli na jednotlivé
nehnuteľnosti uvedené iné ceny. Súd prvej inštancie
v rámci doplnenia dokazovania vyzval žalobkyňu, aby predložila dôkazy o tom, kedy
a v koľkých splátkach jej bola zaplatená pohľadávka zo sporu sp.zn. 3Cb/104/2008 od W. A., pričom

dôkazy žalobkyňou predložené neboli. Z obsahu pripojeného spisu 3Cb/104/2008 jednoznačne vyplýva,
že predmetom sporu pred Okresným súdom
v Bánovciach nad Bebravou sp.zn. 3Cb/104/2008 bola pohľadávka žalobkyne, ktorá vznikla výlučne
žalobkyni za trvania jej manželstva so žalovaným titulom neuhradenej faktúry
č.2003/39vovýške224.685,70,-Sksplatnejdňa28.02.2003.Pohľadávkavzniklazdôvoduneuhradenej

kúpnej ceny za hnuteľné veci, ktoré tvorili zoznam DHIM a HIM (majetok slúžiaci na podnikanie
žalobkyne), ktorý žalobkyňa predala W. A.. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.
3Cb/104/2008 -76 zo dňa 26.11.2009 bol schválený súdny zmier, v ktorom sa W. A. zaviazala zaplatiť
žalobkyni sumu 4.833,37 Eur s úrokom z omeškania 10,5 % ročne od 01.01.2004 do zaplatenia
v mesačných splátkach po 100 Eur splatných vždy k 15-dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou

rozhodnutia (právoplatné dňa 07.01.2010), čiže prvú splátku mala uhradiť dňa 15.01.2010 a do
právoplatnosti rozvodu (28.07.2010) malo byť uhradených celkove 7 splátok po 100 Eur. Skutočnosť,
či W. A. dohodnutý splátkový kalendár dodržala, sa nepreukázalo, avšak samotný žalovaný tvrdil,
že pohľadávka sa vymáhala exekučne, takže z toho plynie možný záver, že pohľadávku priznanú
právoplatným rozhodnutím súdu v lehote stanovenej zmierom nezaplatila a plnilo sa až po rozvode

manželstva. Tvrdenia žalovaného, že tento investičný majetok patril do BSM a preto by do BSM mala
patriť aj kúpna cena zaň získaná, nebolo preukázané. Žalobu o zaplatenie v spore 3Cb/104/2008 pred
OS Bánovce nad Bebravou podala výlučne žalobkyňa a len jej podľa právoplatného rozhodnutia súdu
vzniklo právo na plnenie (pohľadávka). Ku dňu rozvodu manželstva do BSM nepatril majetok, slúžiacina podnikanie žalobkyne, lebo bol predaný; ale existovala iba pohľadávka, patriaca výlučne jednému z
rozvedených manželov- žalobkyni a právo na plnenie v podobe nezaplatenej pohľadávky, vyporiadaniu
BSM po rozvode nepodlieha. Vyporiadaniu by podliehali iba výnosy, úžitky a prírastky veci, ktoré

patria do BSM ( napr. peniaze z uhradenej pohľadávky), bez ohľadu na to, či už vec sama je v BSM
manželov alebo vo vlastníctve jedného z manželov (judikát R 42/1972). Ďalej, súd prvej inštancie
vychádzal pri vyporiadaní z hodnoty nehnuteľností stanovenej posudkom č. 23/2017 Ing. Gašparíka,
lebo tento posudok komplexne zhodnotil stav predmetných nehnuteľností so zohľadnením vád stavby,
ktoré nepochybne hodnotu nehnuteľnosti na trhu znižujú, je najpresnejší a z neho vychádzal. Žalobkyňa

tentoposudoknamietala, inýznaleckýposudokvšaknepredložilaaodvolávalasanahodnotustanovenú
bez vád v sume 134. tis. Eur. Odvolací súd v tejto súvislosti vytkol súdu prvej inštancie iba to, že sa pri
stanovení hodnoty nehnuteľností nevysporiadal
s rozdielnymi cenami, ktoré boli uvedené za pozemky v BSM strán, pričom išlo o výrazný cenový rozdiel
vo výške 22,19 Eur/m2 u ZP č. 28/2013 u Ing. Nekoranca (cena za pozemky 29.091,09 Eur) a u ZP č.
23/2017 u Ing. Gašparíka 10,65Eur/m2 (cena za rovnaké pozemky 13.962,16Eur). Obaja znalci použili

pri stanovení ceny pozemkov metódu polohovej diferenciácie, avšak s tým rozdielom, že Ing. Nekoranec
použil pri stanovení východiskovej mernej jednotky pozemku vo výške 70 % z východiskovej mernej
jednotky pozemku krajského mesta (bod 3.2.1.1.1. strana č. 26 v ZP č. 28/2013) ako východiskovú
hodnotu pre obec J. 18,59 Eur/m2, kým znalec Ing. Gašparík v ZP č. 23/2017 na strane 31 vychádzal z
východiskovej hodnoty pre obec J. O. 3,32Eur/m2 a takto vznikol tak závratný rozdiel v cene. Súd prvej

inštancie dospel k opätovnému záveru, že v spore je nutné vychádzať aj naďalej pri stanovení hodnoty
vyporiadaných nehnuteľností zo ZP
Ing. Gašparíka, vrátane ceny za pozemky, v tomto znaleckom posudku stanovených, lebo cena
vychádza z východiskovej hodnoty pozemku v katastrálnom území, v ktorom sa tento reálne nachádza
a obaja znalci sa zhodli na tom, že Obec J. O. nie je súčasťou krajského mesta J., ale samostatnou

obcou s 1213 obyvateľmi, vzdialenej od Krajského mesta Trenčín 16 km. Preto v prejednávanej veci
treba vychádzať z východiskovej hodnoty pozemkov podľa katastrálneho územia, v ktorom sa pozemky
nachádzajú a tým je Obec J. O. a nie Krajské mesto J.. Ďalšou spornou položkou boli šperky a zlato v
hodnote 615,80 Eur, oblečenie a obuv žalobkyne v hodnote 132,50 Eur
a kožuch v hodnote 66,20 Eur. V zrušenom rozsudku č.1 súdu prvej inštancie súd zaviazal tieto veci

vydať žalobkyni, pretože mal za to, že žalovaný ich má u seba a tieto zatajuje.
V odvolaní proti rozsudku sa však žalobkyňa domáhala náhrady za tieto veci a nie ich vydania a po
zrušení rozsudku ich dňa 08.10.2019 znova požadovala veci vydať a to šperky
v nasledovnej špecifikácii: zlatý náramok s gravírovanými platničkami, zlatý náramok retiazkový s
guličkami, hrubá dlhá retiazka s 3D príveskom - duté 2 cm zlaté srdce

s gravírovaním, snubný prsteň s očkom, prsteň s tigrím očkom, prsteň s gravírovanou oválnou
platničkou, prsteň kombinácia žlté a červené zlato v tvare špirály, prsteň kombinácia žlté a červené zlato
plochý s gravírovaním, obrúčka gravírovaná široká a náušnice kruhy 3 ks o veľkosti 4 cm. Žalovaný v
odvolaní tvrdil, že obuv, veci a šperky sú u žalobkyne; na pojednávaní dňa 01.10.2019 tvrdil, že vydá
žalobkyni všetko oblečenie, obuv a kožuch, s tým, že šperky dala dcéra do záložne a doma má iba 2

obrúčky, zlatú retiazku, ktorú si kúpil
v roku 1992 a prívesok, ktorý kúpila jeho matka synovi. Žiadna zo strán nežiadal vypočúvať dcéru na
vlastníctvo šperkov, ani na to, u koho sa nachádzali, preto súd mal za preukázané, že šperky existovali
v čase rozvodu, ale dnes sa nedá preukázať, kde sa nachádzajú a neboli ani predmetom ohliadky.
Žalovanýnamietalmiskyzn.Tupperwarevhodnote85,30Eur,ktorésiúdajnerozdelili,avšakpriohliadke

v súvislosti so ZP Ing. Miroslava Lončíka ich odmietol sprístupniť na ohliadku (položka č. 22 v ZP č.
55/2013 - odkaz na prvý odsek č.l. 8 posudku) a strany sa nedohodli na ich počte, preto dôkazné
bremeno na počet misiek, ktoré vlastní
a ich hodnota, zaťažuje žalovaného. Súd vychádzal zo sumy 85,30 Eur bez stanovenia počtu misiek s
tým, že ich vlastní žalovaný. Pokiaľ ide o výšku úrokov na flexihypotéku, súd

v dôsledku nezloženia preddavku na znalecké dokazovanie nemal preukázanú výšku úroku, ktoré k
dlhu prirastú až v budúcnosti a vychádzal zo sumy konečného dlhu vo výške oznámenej K., a.s. ku dňu
rozvoduvsume35.173,38Eur,stým,žekudňuvyhlásenia rozsudku predstavujeneuhradenýdlhpodľa
vyjadrenia žalovaného sumu 19.411,16 Eur istiny a žalobkyňa túto výšku zostatku nenamietala, preto
ju súd mal za nespornú. Súd na skutočne zaplatené sumy u jednotlivých nehnuteľností, nadobúdaných

a predávaných za trvania manželstva nevypočúval svedkov, z dôvodu nehospodárnosti a vychádzal
výlučne
z dohodnutých kúpnych cien, ktoré boli na jednotlivých zmluvách uvedené a mal za to, že všetky kúpne
ceny boli poukazované zo spoločných prostriedkov, prípadne z úverov účastníkov. Žalovaný neuniesoldôkazné bremeno, že ako vnos do manželstva priniesol členské práva na 4-izbový byt v I. nad I. a že
za tieto členské práva platil
z výlučných prostriedkov 420.000,- Sk a nepreukázala sa ani výlučná hodnota týchto členských práv vo

výške 820.000,-Sk, patriaca iba žalovanému. Rozhodnutie o pridelení nájomného družstevného bytu č.
214/09/96 pochádza zo dňa 26.09.1996 (manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 21.09.1996) a v čase
uzatvorenia zmluvy o nájme účastníci už boli manželia a zo zmluvy vyplýva, že im vzniklo aj spoločné
členstvo v družstve. Nepreukázala sa hodnota členských práv ani zaplatená suma, pričom žalobkyňa
uvádzala len toľko, že pokiaľ sa za členské práva niečo platilo, bolo to aj z jej prostriedkov. Súd prvej

inštancie nevypočúval na túto okolnosť žiadnych svedkov, lebo títo by potvrdili iba to, že nejakú sumu
obdržali ale neboli by schopní svedčiť o tom, z akých zdrojov vyplatené peniaze pochádzali. Pôžička
žalovaného v sume 150.000,-Sk vynaložená na spoločný majetok od jeho rodiny nebola preukázaná.
Hnuteľné veci súd rozdelil tak, aby každý mal vo vlastníctve veci, ktoré reálne užíva a ktoré slúžia
jeho osobným potrebám (nariadil žalovanému žalobkyni vydať osobné veci žalobkyne, šperky, zlato,
kožuch, ktoré jej súd prikázal do výlučného vlastníctva) a zostatky na účtoch vyporiadal tak, aby účty

boli ponechané tomu účastníkovi, na koho boli reálne vedené. Súd nemal za preukázané svedectvom
K. M. (predtým A.), že peniaze na termínovanom účte žalobkyne vo výške 16.500 Eur vložené dňa
13.05.2010 patria svedkyni M.. Jej výpoveď bola značne zmätená, nevierohodná, vzájomné bankové
prevody medzi žalobkyňou a svedkyňou nedávali žiaden logický zmysel
a výpoveď svedkyne nekorešpondovala s obsahom jej čestného prehlásenia; tvrdila, že vložila peniaze

na cudzí účet, aby sa tam "zhodnotili", pričom sporiaci účet žalobkyne mal byť založený pre triedu svojej
dcéry z dôvodu zhodnotenia finančných prostriedkov na maturitný večierok a peniaze boli od babky
svedkyne; na súde tvrdila, že peniaze nedávala žalobkyni naraz ale po častiach, nakoniec z nich mala
byť pôžička.... atď. Súd prvej inštancie mal toto svedectvo za účelové, v snahe zvýšiť podiel žalobkyne
na majetku pri vyporiadaní so žalovaným a celý vklad na sporiacom účte žalobkyne vedený v L. so

zostatkom ku dňu rozvodu považoval za majetok patriaci do BSM účastníkov a v rámci BSM ho aj
vyporiadal. Podľa názoru súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany nadobudli
za trvania manželstva vyššie uvedené hnuteľné veci, na zostatkových cenách ktorých sa neboli schopní
dohodnúť. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie NS
SR sp.zn. 3Cdo/88/2010) pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v

čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola (napríklad z hľadiska jej kvality, veku,
miery opotrebenia). Tento stav je určujúci aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien
zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Strany návrhy na dokazovanie na stanovenie
zostatkových hodnôt vecí, poistky, podnikov oboch strán a pod. súce navrhli, avšak nezaplatili
preddavky. Civilný sporový poriadok nemá procesné ustanovenia, zodpovedajúce pôvodnému § 136

O.s.p. (určovať hodnotu vecí podľa úvahy súdu) a neumožňuje vykonávať dôkazy bez návrhu
a z vlastnej iniciatívy súdu v sporovom konaní s výnimkou prípadov v § 185 ods. 2 CSP, čo však nie je
prejednávaný prípad. Právna úprava v rámci vyporiadania BSM nestanovuje presné kritériá pre určenie
toho, ako majú byť veci každému z manželov prikázané, ani hľadiská, ku ktorým má súd pri vyporiadaní
prihliadať. Súdnou praxou sa však ustálilo pre prikázanie veci rozhodujúce hľadisko, ktorým je účelnosť

využitia veci. Zároveň sa ustálila aj zásada, že súd pri vyporiadaní BSM má veci zo zaniknutého BSM
rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu,
bola pokiaľ možno čo najnižšia. Pokiaľ má súd možnosť rozdeliť veci medzi každého z manželov,
má usporiadať majetkové pomery medzi účastníkmi tak, aby minimalizoval finančnú výplatu medzi
manželmi. V posudzovanej veci súd pri prikázaní hnuteľných vecí zohľadnil hľadisko účelného využitia

veci a v rámci konečného majetkového vyporiadania vzhľadom na dĺžku konania a kto veci dlhodobo
užíva a kde sa nachádzajú prikázal časť hnuteľných vecí uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia do
výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko iba
o tieto veci mala záujem a tieto užíva a ostatné veci dlhodobo užíva žalovaný, preto mu tieto aj
zostanú,vrátanešperkov,kožucha,obuviavecížalobkyne,pretožesporsavedieodroku2012anapriek

jeho sľubom jej nevydal ani veci, ktoré u seba preukázateľne zadržuje (obuv, oblečenie, kožuch). V
konaní sa nepreukázalo, kde sa nachádzajú šperky patriace do BSM, avšak súd mal za to, že ich mal
v čase rozvodu u seba žalovaný a preto ho zaviazal vydať žalobkyni ich finančnú hodnotu stanovenú v
znaleckom posudku Ing. Lončíka. Súd prikázal do výlučného vlastníctva stranám účet v bankách podľa
toho, na koho sú vedené

a žalovanému k úhrade spoločný dlh z flexihypotéky. Celková hodnota vecí patriacich do BSM teda
predstavuje sumu 128.473 Eur (cena nehnuteľnosti v sume 90.820,82 Eur stanovená znaleckým
posudkom č. 23/2017 + cena hnuteľných vecí a zostatkov na účtoch + poistky žalovaného), z ktorej by
každý účastník mal obdržať majetok v hodnote 1/2-ice, teda sumu 64.236,5 Eur. Žalobkyni boli prikázanéveci v hodnote 19.061,43 Eur a žalovanému veci v hodnote 109.411,57 Eur a zároveň sa žalobkyni musí
vrátiť vnos 8.125,87 Eur
z výlučných finančných prostriedkov. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva spoločný dlh vo K.,

a.s. vo výške 35.173,38 Eur bude platiť (aj platí) výlučne žalovaný, teda za žalobkyňu 1/2-icu vo výške
17.586,69 Eur, je nutné o túto čiastku znížiť obnos na vyrovnanie podielu, ktorý tak predstavuje sumu
35.714,25 Eur (64.236,5 Eur - 17.586,69 Eur = 46.649,81 Eur - veci 19.061,43Eur + vnos 8.125,87 Eur).
Túto čiastku musí žalovaný zaplatiť žalobkyni, aby ich podiely na spoločnom majetku boli rovnaké, v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Takúto lehotu na plnenie súd stanovil vzhľadom na dĺžku

konania a skutočnosť, že žalovaný si musel byť vedomý toho, že žalobkyňu bude musieť zo spoločného
majetku
v budúcnosti vyplatiť, takže prostriedky na jej výplatu už musí mať zabezpečené.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je zaťažený

vadami hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi, je založený na nesprávnych skutkových zisteniach a
na nesprávnom právnom posúdení veci, najmä pri rekapitulácii hrubej a čistej masy BSM v bode 40
rozsudku.SúdprvejinštanciepojaldomasyBSMajvecipatriacedeťomaurčenénaužívanieichpotrieb.
Ďalej nezohľadnil sumu 13 941,44 Eur vynaloženú z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal
pred uzavretím manželstva, na obstaranie družstevného bytu, ktorý sa následne predal. Táto suma tak

bola obsiahnutá
v kúpnej cene za predaj bytu a následne pri kúpe nehnuteľností a ich predaji až po kúpu rodinného
domu podľa pravidla peniaze - vec - peniaze - vec. Súd prvej inštancie taktiež nezohľadnil právny
názor odvolacieho súdu, že do BSM treba zaradiť všetky veci a práva, ktoré BSM tvorili v čase jeho
zániku, teda aj pohľadávku v sume zhruba 9294,30 Eur, ktorú žalobkyni spláca tretia osoba po 100

Eur mesačne, exekučne, na základe výsledkov konania na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
sp.zn. 3Cb/104/2008 za predaj hnuteľných vecí patriacich do podnikania žalobcu, ktoré hnuteľné veci
boli obstarané zo spoločných finančných prostriedkov, patriacich do BSM. Preto je nespravodlivé, že
pohľadávka nebola súčasťou vyporiadania. Opätovne sa domáhal, aby súd zahrnul do vyporiadania aj
odkupnú hodnotu poistky žalobkyne vo R. poisťovni, a.s., ktorá zanikla v roku 2011 a jej bola vyplatená

suma 1994,10 Eur. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal aj pri rozdelení hnuteľných vecí: detská
izba z masívu + poschodová posteľ v hodnote 112,90 Eur - nepatrí do BSM, patrí synovi; vstavaná skriňa
v spálni v hodnote 716 eur - súčasť domu; bicykel dámsky bordovej farby v hodnote 109,20 Eur - mal
by pripadnúť žalobkyni, keďže je nelogické, aby dámsky bicykel pripadol žalovanému; sauna v hodnote
1060 Eur - je hodnotená v znaleckom posudku č. 28/2013 Ing. Nekorancom zo dňa 20.03.2013 a je

súčasťou domu; šperky a zlato
vhodnote615,80Eur-niesúvdržbežalovaného,tietovzaladcéražalobkyne,ktoráotommávedomosť;
oblečenie obuv žalobkyne v hodnote 132,50 Eur - tieto si žalobkyňa už dávno odniesla; kuchynský
riad zn. Tupperware v hodnote 512,20 Eur - nesúhlasí, aby nadobudol všetok riad, nepečie; misky zn.
Tupperware v hodnote 85,30 Euro - ide o vec, ktorú je možné rozdeliť medzi účastníkov; obraz Deva v

kroji - dostal darom; obraz Zimná krajina - bol predaný počas manželstva; obraz Stará pajta - nachádza
sa u otca žalobkyne. Súd prvej inštancie obmedzil svoje právne posúdenie na neúplne zistený skutkový
stav, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na objasnenie veci. Tak sa stalo, že právne posúdenie
nezodpovedá sčasti vykonaným dôkazom a tiež nemá oporu vo vykonaných dôkazoch
a skutkových zisteniach, ktoré z nich mali vyplynúť. Keďže súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy,

nemohol tieto správne vyhodnotiť a nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z týchto dôvodov nesúhlasil
s vyplatením sumy 35 714,25 Eur na vyrovnanie podielu žalobkyne. Zároveň v odvolacom konaní
predložil dôkaz - potvrdenie K., a.s. zo dňa 04.06.2021, preukazujúce zaplatenie úrokov z úveru zo
zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 26.01.2005 za obdobie od 01.08.2010 do 31.05.2021 vo

výške 10 565,14 Eur. Tento listinný dôkaz sa mu podarilo zabezpečiť až 04.06. 2021.
7. Podaním zo dňa 19.07.2021 (teda v rámci plynutia odvolacej lehoty) žalobca odvolanie doplnil tak, že
poukázal na veci, ktoré ostali po pôvodných majiteľov, ktoré si mali odniesť, ale už neprišli, keď zistili,
že chcú odstúpiť od kúpnej zmluvy: jedálenská komoda 598,30 Eur, kuchynský stôl a 2 (4) stoličky 228
Eur. Sauna nebola oceňovaná ani

v znaleckom posudku č. 263/2004 od Ing. Horného, keď kupovali dom. V dome ostali veci žalobkyne,
ktorá mala ešte za slobodna a nechala ich tam. Nesúhlasil s tým, aby platil za skladaciu posteľ, televízor,
vysávače, jej oblečenie, kožuch, šperky a obuv. Detské izby boli kupované na firmu ako kancelársky
nábytok. Poukázal na to, že pokiaľ ide o úver, súd prvej inštancie žiadal iba zostatok úveru ku dňurozvodu (35 173,80 Eur) aktuálny zostatok úveru (19 415,16 Eur). Taktiež zdôraznil daň a poistenie za
nehnuteľnosť (230 Eur + 1438 Eur ).

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a žiadala, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Hoci žalovaný formálne uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, v
skutočnosti vytýka súdu prvej inštancie najmä nesprávne zistený skutkový stav, čo dôvodí tým, že podľa
jeho názoru niektoré hnuteľné veci ustálené súdom prvej inštancie ako vecí z BSM, do BSM nepatria,

ale patril napríklad deťom účastníkov a pod.. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za účelové a
nepravdivé, vedené jednoznačným cieľom oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci, a teda aj dobu výplaty.
Žalovaný mal počas 9 rokov trvajúceho súdneho sporu dostatok času na predkladanie dôkazov o svojich
tvrdeniach. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej riadne
a presvedčivo odôvodnil, tomuto nie možné nič vytknúť. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
najmä s poukazom na vyjadrenia účastníkov aj zhodné tvrdenia. Žalovaný sám skutočnosti uvedené

súdomprvejinštancievnapadnutomrozsudkupotvrdil,napríkladvosvojomvyjadrenízodňa07.12.2012
uviedol, ktoré veci podľa neho patria do BSM, kto tieto veci užíva a ako ich navrhuje vyporiadať.
Rovnako na pojednávaní 01.10.2019 žalovaný potvrdil, že jej vydá konkrétne hnuteľné veci. Keďže
tak neurobil, súd správne postupoval, keď ich zohľadnil na ťarchu žalovaného. Účastníci konania sa
zhodli na rozsahu hnuteľných vecí patriacich do BSM a v zásade na tom, komu majú v rámci rozdelenia

pripadnúť. Súd prvej inštancie názor účastníkov rešpektoval a z dôvodu hospodárnosti konania nebolo
potrebné ďalšie dokazovanie vykonávať. Tvrdenia žalovaného v odvolaní, že veci patria deťom, tak
v konaní pred súdom prvej inštancii nebolo vôbec dokazovať. Žalobkyňa tiež považuje za správne
a spravodlivé, aby vybavenie rodinného domu, ktorý pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného,
pripadlo tiež žalovanému, pretože konanie trvá už takmer 10 rokov a žalovaný predmetné hnuteľné

veci užíva. Námietka žalovaného ohľadne výšky zostatku dlhu na hypotéke nie je dôvodná. Do BSM
účastníkov patrí dlh o konkrétnej výške vyčíslenej ku dňu zániku BSM. Prípadné príslušenstvo, pokiaľ
naň nevznikol nárok do zániku BSM, sa do výšky dlhu nikdy nezapočítava. Žalovaný môže po zániku
BSM dlh vyrovnať, napríklad jednorázovo, kedy výška uhradených úrokov je minimálna. K zániku dlhu
môže dôjsť po zániku BSM aj inými spôsobmi. Nie tak vôbec isté, či úroky z úveru

v budúcnosti vôbec vzniknú. Okrem toho v prípade, že po zániku BSM by niektorý
z účastníkov uhradil spoločný dlh, mohlo by sa teoreticky jednať o uplatnenie nároku podľa
§ 511 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, nie však o nárok z BSM. Z tohto dôvodu žalobkyňa
považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a účelové, s cieľom umelo znížiť výšku svojej povinnosti
vyplatiť žalobkyňu. Žalovaný neustále uvádza ďalšie skutočnosti, ktoré predtým neuvádzal, navrhuje iné

rozdelenie veci, ktoré predtým nenavrhoval a snaží sa tak opätovne dosiahnuť zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Práve v takých prípadoch je namieste uplatniť zásady vyplývajúce z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorých súd môže vyporiadať iba tie majetkové hodnoty aj
investície (vnosy), tvoriace súčasť zákonného majetkového spoločenstva manželov, ktoré účastníci
urobia predmetom konania v lehote troch rokov od zániku majetkového spoločenstva (rozhodnutie NS

ČR sp.zn. 22Cdo/3379/2014).

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že zotrváva na písomne podanom odvolaní,
jeho dôvodoch a odvolacom návrhu. S vyjadrením žalobkyne nesúhlasí. Skutková argumentácie
nevychádza zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z dôkazov, teda právna argumentácia žalobcu je

absolútne právne bezvýznamná.

10. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení

§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z
intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii
predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s
účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie.13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nesprávnom právnom posúdení veci (§
365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP).

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

19. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto

dôkaz nevykonal.
20. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie
skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných
dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne a podrobne vysporiadal so

všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami
a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu.Odvolacísúdsapretovcelomrozsahustotožňuje stýmitoskutkovýmizávermi,akoajsprávnym
posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

24. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd

uvádza, že sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím
a princípom kontradiktórnosti, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú
najmä strany sporu. Medzi povinnosti procesných strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie
rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými
poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne

strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania
nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre
rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku.

25. V súdenej veci žalovaný v odvolaní nešpecifikuje, ktoré konkrétne dôkazy navrhol vykonať a ktoré
súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne odmietol v konaní vykonať. Vychádzajúc z obsahu

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutočne zaplatené sumy u jednotlivých
nehnuteľností, nadobúdaných a predávaných za trvania manželstva, súd prvej inštancie nevypočúval
svedkov navrhnutých stranami z dôvodu nehospodárnosti a vychádzal výlučne z dohodnutých kúpnych
cien, ktoré boli na jednotlivých zmluvách uvedené a mal za to, že všetky kúpne ceny boli poukazované
zo spoločných prostriedkov, prípadne z úverov účastníkov. Súd prvej inštancie ďalej podľa odôvodnenia

nevypočúval žiadnych svedkov ohľadom žalovaným tvrdených skutočností, že ako vnos do manželstva
priniesol členské práva na 4-izbový byt v I. nad I. a že za tieto členské práva platil z výlučných
prostriedkov 420.000,- Sk, lebo títo by potvrdili iba to, že nejakú sumu obdržali, ale neboli by schopní
svedčiť o tom, z akých zdrojov vyplatené peniaze pochádzali. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd má
za to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajú jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré

súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal ( navrhnuté dôkazy nedisponujú vypovedacou potenciou a
nadbytočnosť dôkazu), pričom ani odvolateľ sám neuvádza konkrétne, v čom vidí nesprávnosť alebo
nezákonnosť procesného postupu súdu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný v konaní
požadoval preukázať výšku vyplatenej zaniknutej (v roku 2011) poistky žalobkyne
u R. poisťovne, s uvedením výšky jej odkupnej hodnoty ku dňu rozvodu

(k 28.07.2010) a domáhal sa zistenia presnej výšky dlhu z flexihypotéky ku dňu právoplatnosti rozvodu
s uvedením, koľko sa k tomuto dátumu dlhovalo na istinu, koľko na poplatkoch a úrokoch a výpisu
z účtu L., a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 s výpisom o vklade
hotovosti z 13.05.2010, uznesením vyzval žalovaného na zloženie preddavku na dôkazy, pričom sumu
požadovaného preddavku

(300,- Eur) určil z predpokladaných nákladov finančných inštitúcií požadovaných za tieto úkony,
vzhľadomnarozsahnavrhovanéhodokazovania.Žalovaný preddavoknezložil,pretosúdprvejinštancie
dané dôkazy nevykonal. Obdobne postupoval pokiaľ išlo o požiadavku žalobkyne oceniť podnik
žalovaného a novo oceniť nehnuteľností, pričom súdom požadovaný preddavok taktiež nezložila. Súd
prvejinštanciepakovanezdôraznil,žestranynávrhynadokazovanienastanoveniezostatkovýchhodnôt

vecí, poistky, podnikov oboch strán a pod. súce navrhli, avšak nezaplatili preddavky. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Civilný sporový poriadok nemá procesné ustanovenia,
zodpovedajúce pôvodnému § 136 O.s.p. ( určovať hodnotu vecí podľa úvahy súdu) a neumožňuje
vykonávať dôkazy bez návrhu a z vlastnej iniciatívy súdu v sporovom konaní s výnimkou prípadov
v § 185 ods.2 CSP, čo však nie je prejednávaný prípad. Postup súdu prvej inštancie podľa

ust. § 253 ods.3 CSP, ktorý oboma stranami (teda nielen žalovaným) navrhnuté dôkazy, vyžadujúce
zloženie preddavku, nevykonal, pretože strany preddavok nezložili, je tak správny a zákonný. Táto
odvolacia námietka žalovaného teda dôvodná nebola.

26. Pokiaľ žalovaný namieta spôsob vyporiadania hnuteľných vecí medzi stranami, právna úprava

vyporiadania BSM neurčuje konkrétne pravidlá, ako majú byť veci každému
z manželov prikázané. Občiansky zákonník v § 149 ods. 1 ukladá, aby vyporiadanie BSM bolo vykonané
podľa zásad uvedených v ustanovení § 150. Toto ustanovenie tak svojou všeobecnou formuláciou,
ako aj tým, že výpočet hľadísk, na ktoré sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť, je uvedený len
ako príklad, poskytuje široké možnosti prihliadnuť podľa okolností prípadu na najrôznejšie (aj v tomot

zákonnom ustanovení neuvedené) skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade
a použití tohto ustanovenia preto súdy musia vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a snažiť
sa o to, aby súdne rozhodnutie, ktorým sa vyporiadava BSM, v rámci danom platnými zákonnými
ustanoveniami, upravilo majetkové vzťahy medzi nimi čo najúčelnejšie a v súlade so záujmamimaloletých detí (zhodnotenie NS sp.zn. Cpj 86/1971, publikované pod R 42/1972). Pre určenie, ktoré
konkrétnevecialebopohľadávkymajúbyťkaždémuzmanželovpridelené,zákonneustanovujevýslovne
žiadne hľadiská - určujúcim je zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo treba

vyrovnanie peňažnou sumou. Tento postup však nie je bezvýnimočný. V súdnej praxi sa v konaniach
o vyporiadanie BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula
od rozvodu manželstva, či na oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý
ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k jej amortizácii (podporne viď napr. rozsudok NS ČR
sp.zn. 22Cdo/980/2003 zo dňa 02.12.2003). V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri prikázaní

hnuteľných vecí postupoval dôsledne podľa uvedených zásad a v rámci konečného majetkového
vyporiadania vzhľadom na dĺžku konania (od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 28.07.2010
do vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie 23.06.2021 uplynulo takmer 11 rokov)
zohľadnil predovšetkým, kto veci dlhodobo užíva a kde sa nachádzajú. Z tohto dôvodu správne
prikázal časť hnuteľných vecí, ktoré užíva, do výlučného vlastníctva žalobkyne, a ostatné veci prikázal
žalovanému, ktorý ich dlhodobo (v súčasnosti už viac ako 11 rokov) užíva. Takto súd prvej inštancie

postupoval správne aj pokiaľ ide
o kožuch, obuv a veci (vrátane dámskeho bicykla) žalobkyne, pretože žalovaný napriek svojim sľubom
jej tieto veci, ktoré u seba preukázateľne zadržuje (obuv, oblečenie, kožuch), nevydal. Pokiaľ ide o
šperky, je pravdou, že z dokazovania nie je zrejmé, kde sa tieto momentálne nachádzajú, avšak v čase
rozvodu ich mal u seba žalovaný, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď ho zaviazal

vydať žalobkyni ich finančnú hodnotu stanovenú v znaleckom posudku. K týmto súdu prvej inštancie,
týkajúcim sa vyporiadania hnuteľných vecí, žalovaný v odvolaní neponúka alternatívnu skutkovú ani
právnu argumentáciu, zotrváva len na argumentácii uvádzanej už v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa
súd prvej inštancie riadne a dôsledne vysporiadal, a na ktorú odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje
podľa § 387 ods. 2 CSP.

27. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil i otázku pohľadávky žalobkyne
zo sporu sp.zn. 3Cb/104/2008, vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že predmetom sporu bola pohľadávka žalobkyne, ktorá
vznikla výlučne žalobkyni za trvania jej manželstva so žalovaným titulom neuhradenej faktúry č. 2003/39

vo výške 224.685,70,- Sk splatnej dňa 28.02.2003 na kúpnu cenu za hnuteľné veci, ktoré tvorili zoznam
DHIM a HIM (majetok slúžiaci na podnikanie žalobkyne), ktorý žalobkyňa predala W. A.. Uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Cb/104/2008-76 zo dňa 26.11.2009 bol schválený súdny
zmier, v ktorom sa W. A. zaviazala zaplatiť žalobkyni sumu 4.833,37Eur s príslušenstvom v mesačných
splátkach po 100Eur splatných vždy k 15-dňu

v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, čiže prvú splátku mala uhradiť dňa 15.01.2010 a do
právoplatnosti rozvodu (28.07.2010) malo byť uhradených celkove 7 splátok po 100 Eur. Skutočnosť,
či W. A. dohodnutý splátkový kalendár dodržala, sa nepreukázala, avšak samotný žalovaný tvrdil, že
pohľadávka sa vymáhala exekučne, takže
z toho plynie možný záver, že plnilo sa až po rozvode manželstva. Tvrdenia žalovaného, že tento

investičný majetok patril do BSM, a preto by do BSM mala patriť aj kúpna cena zaň získaná, nebolo
preukázané. Žalobu v spore 3Cb/104/2008 podala výlučne žalobkyňa a len jej podľa právoplatného
rozhodnutia súdu vzniklo právo na plnenie (pohľadávka). Ku dňu rozvodu manželstva do BSM nepatril
majetok, slúžiaci na podnikanie žalobkyne, lebo bol predaný; ale existovala iba pohľadávka, patriaca
výlučne jednému z rozvedených manželov- žalobkyni a právo na plnenie v podobe nezaplatenej

pohľadávky, vyporiadaniu BSM po rozvode nepodlieha. Vyporiadaniu by podliehali iba výnosy, úžitky a
prírastky veci, ktoré patria do BSM (napr. peniaze z uhradenej pohľadávky), bez ohľadu na to, či už vec
sama je v BSM manželov alebo vo vlastníctve jedného z manželov( judikát R 42/1972). Odvolací súd
sa s popísanými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, v plnom rozsahu na
ne odkazuje, pričom sám žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, spôsobilé privodiť zmenu

týchto záverov. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie sú v súlade s pokynmi
odvolacieho súdu, vyslovenými v uznesení sp. zn. 6Co/40/2018 zo dňa 26.02.2019, ktorými uložil súdu
prvej inštancie zaoberať sa i pohľadávkou, splácanou žalovanej treťou osobou na základe výsledkov
konania na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3Cb/104/2008 a posúdiť, či patrí do BSM a
ak áno, vyporiadať ju, čo súd prvej inštancie i splnil.

28. I pokiaľ ide o ním tvrdenú sumu 13 941,44 Eur, vynaloženú z jeho výlučných prostriedkov, ktoré mal
pred uzavretím manželstva na obstaranie družstevného bytu a následne pri kúpe ďalších nehnuteľností
za trvania manželstva, žalovaný neuvádza žiadne okolnosti, s ktorými by sa nezaoberal a nevysporiadalsúd prvej inštancie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že ako
vnos do manželstva priniesol členské práva na 4-izbový byt v Bánovciach nad Bebravou a že za tieto
členské práva platil

z výlučných prostriedkov 420.000,-Sk a nepreukázala sa ani výlučná hodnota týchto členských práv vo
výške 820.000,-Sk, patriaca iba žalovanému. Rozhodnutie o pridelení nájomného družstevného bytu
č. 214/09/96 pochádza zo dňa 26.09.1996 (manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 21.09.1996) a
v čase uzatvorenia zmluvy o nájme účastníci už boli manželia a zo zmluvy vyplýva, že im vzniklo aj
spoločné členstvo v družstve. Nepreukázala sa hodnota členských práv ani zaplatená suma. Vzhľadom

na to, že žalovaný okrem tvrdenia, že súd nezohľadnil sumu 13 941,44 Eur vynaloženú z jeho výlučných
finančných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva, na obstaranie družstevného bytu, ktorý
sa následne predal, neponúkol v odvolacom konaní žiadnu argumentáciu, spôsobilú privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie v tejto časti, odvolací súd jeho odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

29. Pokiaľ žalovaný v odvolaní doložil dôkaz, preukazujúci výšku úrokov, ktoré

zaplatil za obdobie od 01.08.2010 do 31.05.2021 K., a.s. zo zmluvy o úvere
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 26.01.2005, odvolací súd zdôrazňuje, že opravný prostriedok
s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy za taxatívne stanovených
podmienok. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky

procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd sa predmetným potvrdením predloženým žalovaným po vyhlásení rozsudku súdom prvej
inštancie, nemohol vecne zaoberať, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 366
CSP. Je zrejmé, že predložená listina sa netýka procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, resp. nemá ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný ďalej netvrdil a ani nepreukázal,
že by túto listinu bez svojej viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nemožnosťou označenia
alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť
nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j.
situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože

o nich nevedela a ani inak
z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008).

30. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania štátu podľa § 259, § 258 CSP ako i o nároku

na náhradu trov konania strán podľa § 255 ods. 2 CSP.

31. V odvolacom konaní tak žalovaný neuviedol žiadne skutkové či právne argumenty, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného dospel
odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387

ods. 1,2 CSP potvrdil.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

36. Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

37. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).