Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200837.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany

Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu:
MARIBAN s.r.o., Alšavská 2874/11, 040 01 Košice - Vyšné Opátske, IČO: 45 474 346, právne zastúpený:
JUDr. Marián Rušin, PhD., Letná 47, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2019/4677, O - 358/2019 zo dňa 17.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 30.10.2019, doručenou súdu dňa 06.11.2019 sa žalobca domáha
preskúmania rozhodnutia Národného inšpektorátu práce, č. PO/BEZ/2019/4677, O- 358/2019 zo dňa
17.09.2019 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice, č. 89/19/O zo dňa 22.07.2019, ktorým správny
orgánuložilnazákladeustanovenia§19ods.2písm.a)bod1zákonaoinšpekciipráceuložilúčastníkovi
konania pokutu vo výške 12.000,- eur za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Na základe nižšie
uvedeného navrhol konajúcemu súdu, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2019/4677/

O - 358/2019 zo dňa 17.09.2019 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 89/19/O zo dňa
22.07.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

I. Administratívne konanie

2. Inšpektorát práce Košice 22.07.2019 rozhodnutím pod č. 89/19/O , podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní žalobcovi uložil
pokutu vo výške 12.000,- eur, podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za
porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci porušením § 3

ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, spočívajúce v tom, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 05.02.2019
o 11:11 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb L. V., trvalé bytom K. XXX/XX, XXX XX C., M. C., E.
K. C. XXX/XX, XXX XX C.-V. I., M. L., E. K. I. XX, XXX XX C. Q. M. I., trvalé bytom B. XXX/XX, XXXXX C., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce pri omietaní na stavbe Mlynská
Bašta a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).

3. Uviedol, že dňa 05.02.2019 o 10,30 počas vykonávania Bezpečnostno - represívnej akcie bola
príslušníkmiOddeleniacudzineckejpolíciePolicajnéhozboruKošicevsúčinnostispríslušníkmiMobilnej
jednotky Policajného zboru Prešov a príslušníkmi Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií

Východ,vspoluprácispracovníkmiInšpektorátupráceKošice,vykonanákontrolaosôb,ktorévykonávali
prácu na stavenisku Rezidencia Mlynská bašta na Továrenskej ulici v Košiciach. V rámci tejto akcie bola
o 11:11 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa u žalobcu, Q. XXXX/XX, 040
01 Košice - mestská časť Vyšné Opátske, stavba Mlynská Bašta, kde pre zamestnávateľa vykonávali
závislú prácu 4 osoby: L. V., M. C., M. L., M. I., ktoré nemali so žalobcom uzatvorený pracovnoprávny
vzťah.

4. Na základe zistených skutočností vypracoval inšpektor práce protokol č. IKO-39-3-2.4/P-A28-19
zo dňa 15.02.2019, ktorý bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu, na základe
splnomocnenia zo dňa 14.02.2019, a ktorý uviedol, že sa vyjadrí v lehote 7 dní od prerokovania protokolu
a na základe jeho vyjadrenia zamestnávateľa vypracoval inšpektor práce Dodatok č. 1 ku protokolu.

5. Inšpektorát práce Košice začal správne konanie vo veci uloženia pokuty, oznámenie o začatí
správneho konania, ktoré bolo doručené dňa 10.04.2019 a v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní žalobca uviedol, dňa 17.04.2019 k protokolu č. IKO 39-3-2.4/P-A 28-19, že
kontrolu považuje za nezákonne vykonanú a jej závery za nesprávne. Žiadal, aby správny orgán nariadil

ústne konanie a vykonal výsluch dotknutých kontrolovaných osôb a navrhol, aby správny orgán vykonal
konfrontáciu týchto osôb so žalobcom. Správny orgán zvolal na deň 13.05.2019 ústne pojednávanie, na
ktoré boli ako svedkovia predvolaní uvedené osoby, ale na ústne pojednávanie sa dostavili svedkovia M.
I. a B. M.. Správny orgán zvolal na deň 01.07.2019 ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavili svedkovia
M. C. a M. L., L. V., k ústnemu pojednávaniu žalobca dňa 04.07.2019 uviedol, že výsluchy svedkov

jednoznačne potvrdili nezákonnosť vykonanej kontroly a nesprávnosť zistení uvedených v protokole.

6. Správny orgán prvého stupňa sa na základe vyjadrení žalobcu a vykonaných dôkazov zaoberal
skutkovým stavom a jeho právnym posúdením a vychádzal z toho, čo všetci kontrolovaní zamestnanci

uviedli pri výkone kontroly, poučení o následkoch podania svojej nepravdivej informácie. Za dôležité
správny orgán považoval tú skutočnosť, že zamestnanci tieto skutočnosti uviedli spontánne, bez
možnosti dohody na obsahu so žalobcom. Zamestnanci priamo na mieste uviedli také podrobnosti, aké
si nemohli na mieste vymyslieť. M. C. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Na stavbe Rezidencia
Mlynská Bašta vykonávam pomocné stavebné práce pri omietaní. Pracujem tu od dnes od 09:00 hod.

Na práci som sa dohodol s T.. M. K., firma M. s.r.o.. On ma tu poslal na skúšku. Nepodpisoval som s ním
žiadnu dohodu ani pracovnú zmluvu. Na odmene som sa tiež nedohodol. Dnes ma tu poslal, aby sme
preniesli veci na inú stavbu (hadice, kompresor a iné). M. I. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Na
stavbe Rezidencia Mlynská Bašta vykonávam pomocné stavebné práce pri omietaní. Dnes 05.02.2019
tupracujemprvýdeňodcca08:30hod.NastavbumaposlalIng.M.K..PracujemtuprefirmuM.A..P..U...

Volal mi, je mi donesie dnes dohodu, nadiktoval som mu svoje údaje. Dohodu ani pracovnú zmluvu
som zatiaľ ešte nepodpisoval. Som tu dnes na skúšku, ale povedal že dohodu mi dá. Nedohodli sme
sa ešte na žiadnej odmene“. Aj ďalší dvaja zamestnanci uviedli, že pracujú pre spoločnosť M. A..P..U..,
M. L. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Dnes tu robím prvý deň cca od 09:00. Robím tu pre M..
Nič som ešte nepodpisoval, ani som sa nedohodol na odmene. Robím tu pomocné práce (prenášame

veci, hadice, kompresory“. M. L. bol v zhode s výpoveďou M. C.. L. V. v zápisnici o podaní informácie
uviedol: „Na stavbe Mlynská Bašta, Košice, dnes tu robím od cca 10:30 dňa 05.02.2019. Robím pre
firmu M.. Robím tu prvý deň. Prišiel som na skúšku. Nemám nič podpísané. Na odmene som sa ešte
nedohodol, robím na skúšku. Robím tu pomocné práce“. B. M., SZČO v zápisnici o podaní informácie
uviedol: „Na stavbe Rezidencia Mlynská Bašta vykonávam práce pri omietaní ako SZČO v subdodávke

pre M. A..P..U... Dnes tu sú traja pracovníci M. C., L. M. Q. L. V.. Nie sú to moji zamestnanci. Poslal ich
tu na výpomoc Ing. M. K.. Ak by teda zamestnanci pracovali pre inú spoločnosť, táto by musela robiť v
subdodávke pre M.“. Kontrolóri pri výkone inšpekcie, podľa žalovaného nemali vedomosť, pre koho ktorí
zamestnanci pracujú, v ten deň bolo na stavbe skontrolovaných niekoľko desiatok zamestnancov, pretonemali prečo vyvíjať nátlak na zamestnancov, aby uviedli spoločnosť - žalobcu a pri spisovaní zápisníc
nemohli mať inšpektori práce vedomosť o tom, že táto aj spoločnosť na stavbe vykonáva činnosť.
Správny preto vychádzal z týchto zápisníc a nie z odlišných výpovedí kontrolovaných osôb na ústnom

pojednávaní, ktoré nariadil, na žiadosť žalobcu a boli urobené zjavne v zhode a po dohode so žalobcom.
Správny orgán vychádza zo skutočnosť, že zápisnice nespisuje osoba, ktorá podáva informáciu, a pri
ústnom pojednávaní zápisnicu spisuje zamestnanec správneho orgánu a svedok ju podpisuje.

7. Správny orgán prvého stupňa uzavrel, že došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi
predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania, stanovený v § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré spočíva v tom, že zamestnávateľ porušil zákaz
nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 05.02.2019 o 11:11 hod. využíval závislú prácu uvedených
fyzických osôb, ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce pri omietaní na stavbe
Mlynská Bašta, a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona

č. 311/2001 Zákonníka práce). Toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č.
IKO-39-3- 2.4/P-A28-19 zo dňa 15.02.2019 /nedostatky sú uvedené v časti Nelegálne zamestnávanie,
bod B.l/a v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.02.2019 a vychádzalo z výpovedí kontrolovaných osôb
uvedených v bode 5 a 6 tohto rozsudku.

8. Správny orgán mal za preukázané, že kontrola na stavbe začala o 10,30 hod., zápisnica z M. C.
bola spísaná o 11,13 hod. pričom tohto žalobca prihlásil ešte počas kontroly do Sociálnej poisťovne
ako svojho zamestnanca, a to od 05.02.2019 o 11.07 hod. Zamestnávateľ musel vedieť o tomto
zamestnancovi. Úplne totožne postupoval zamestnávateľ aj v prípade M. L., prihlásil ho od 05.02.2019

o 11,07 hod.. Podľa správneho orgánu, ak by zamestnávateľ nemal vedomosť o tom, že sa nachádzajú
na stavbe a nevykonávali prácu pre neho, nemal by k takémuto postupu dôvod, naopak, tým že ich ešte
počas kontroly prihlásil ako svojich zamestnancov od 05.02.2019 potvrdil, že v tento deň vykonávali
prácu pre neho.

9. Zo zápisníc urobených priamo na mieste ako aj z konania zamestnávateľa ešte počas kontroly mal
správny orgán za to, že tvrdenia účastníka konania vo vyjadrení k správnemu konaniu sú účelové a v
rozpore s dôkazmi, ktoré vykonal. Tieto dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú
skutkový stav tak, ako ho interpretuje správny orgán. Práca, ktorú menovaní vykonávali, mala charakter

závislej práce.

10. Správny orgán k ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce uviedol u závislej práce ide o činnosť vykonávanú
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a to osobne zamestnancom

podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a to v pracovnom čase zamestnávateľom určenom. Vzťah
nadriadenostiapodriadenostispočívavtom,žezamestnávateľmalmožnosťriadiťsamotnývýkonpráce,
určoval čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi vydanými
zamestnávateľom. O výkon závislej práce pre zamestnávateľa ide, ak za výsledok práce nesie právnu
zodpovednosť zamestnávateľ a práca sa realizuje v mene zamestnávateľa. V posudzovanom vzťahu

zamestnancipracovalivmenezamestnávateľa,onbolúčastníkomprávnychvzťahochsobjednávateľom
prác a práca sa vykonávala na jeho pracovisku.

11. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností
posúdil činnosti ako nelegálne zamestnávanie žalobcu, ktorý dňa 05.02.2019 o 11:11 hod. využíval

závislú prácu 4 fyzických osôb, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 12.000,- eur. Pri
rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich
následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, a či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku
a dobu protiprávnosti, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Jednotlivé

kritériá tento správny orgán vyhodnotil, pričom pri ich hodnotení bol vedený nasledovnými úvahami:“
Dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa,
nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu
a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. Preto správny orgán považujeporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za závažné porušenie povinnosti. Správny orgán musel
prihliadnuť aj na celkový počet zamestnancov zamestnávateľa (14), a vychádzal z toho, že sankcia
plní preventívnu a represívnu funkciu./ v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn.: 2Sžp 27/2011. Pre vyšší počet nelegálne zamestnávaných osôb sa správny orgán domnieva,
že nie je možné uložiť pokutu v spodnej hranici sadzby. Ustanovením § 19 ods. 2 písm. a) bod 1.
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce je stanovená minimálna výška pokuty 2.000 eur, ak sa
zistí nelegálne zamestnávanie v prípade jednej fyzickej osoby. Nelegálne zamestnávanie zistené u 4
nelegálne zamestnaných osôb uloženie pokuty iba v minimálnej výške neumožňuje. Napokon ide o

opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu (rozhodnutím č. 147/18/0
zo dňa 23.07.2018, bola právoplatne uložená pokuta vo výške 5.000,- eur za nelegálne zamestnávanie),
nepovažuje správny orgán za možné uložiť pokutu v minimálnej výške. V prospech hovorí skutočnosť,
že protiprávny stav trval iba krátku dobu.“

12. Správny orgán tiež uviedol, že konal v súlade so svojou, predchádzajúcou rozhodovacou praxou

a tiež uviedol, že povinnosť uloženia pokuty za uvedený správny delikt je obligatórna a jej výška je v
spodnej polovici sadzby, ktorú môže správny orgán za tieto nedostatky uložiť. Podľa § 19 ods. 2 písm. a)
bod 1. Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe
za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.

13. V podanom odvolaní žalobca požiadal odvolací správny orgán, aby napadnuté rozhodnutie zrušil.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonom a nevychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a nesúhlasil s uvedeným skutkovým tvrdením o tom, že by využíval
závislú prácu fyzických osôb L. V., M. C.. M. L. a M. I.. Namietal skutočnosti uvedené v zápisniciach

spísaných s menovanými, a skutočnosti uvedené na ústnom prejednaní, pričom žiadal odstrániť rozpory.
Nestotožňoval sa ani s odôvodnením predmetného rozhodnutia a namietal aj skutočnosť, že správny
orgán uložil neprimerane vysokú pokutu. Odvolacie dôvody sú základom i žalobných dôvodov, ktoré
správny súd uvedie nižšie.

14. Žalovaný ako odvolací správny orgán dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na
popísaný skutkový stav, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, k právnemu záveru, že správny orgán
prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 3 ods.
2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento
záver podľa neho vyplynul najmä z dokladu - zápisnice o podaní informácie zo dňa 05.02.2019, ktoré

boli spísané s B. M. SZČO a kontrolovanými fyzickými osobami - L. V., M. C., M. L. a M. I., ktorých
kompletný obsah je súčasťou odôvodnenia napádaného rozhodnutia a tiež administratívneho spisu.
Podľa tohto sa 4 fyzické osoby (L. V., M. C., M. L. Q. M. I.) vyjadrili, pre koho pracujú a odkedy, a to
všetko bez toho, aby boli ich odpovede ovplyvnené účastníkom konania. Žalovaný sa pri posúdení a
rozhodovanípredmetnejveciopieralpredovšetkýmoprotokolaobsahpredloženýchzápisníc,spísaných

počas výkonu inšpekcie práce. K skutočnostiam uvedeným v zápisniciach spísaným s menovanými na
ústnom prejednaní, ktoré nariadil správny orgán prvého stupňa uviedol, že sa nestotožnil s ich obsahom
a pokladá ich za účelové. Naopak zápisnice kontrolného orgánu považoval za zákonne získaný dôkaz,
čo podporuje aj skutočnosť, že boli spontánne, kedy pred podaním informácie boli osoby poučené, že sú
povinnépravdivéinformácieposkytnúťnavýkoninšpekciepráceasvoje výpovedepotvrdilivlastnoručne

podpisom.

15. Na margo vyššie uvedeného žalovaný uviedol, že inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce a aj
pri spisovaní zápisníc o podaní informácie postupovali v súlade s ustanoveniami § 12 a § 13 zákona o
inšpekcii práce, ktoré pojednávajú tak o povinnostiach ako i o oprávneniach inšpektora práce pri výkone

inšpekcie práce. Kladenia akýchkoľvek otázok, ktoré by mali kontrolované fyzické osoby naviesť na
odpovede neboli zistené a konali, aby dostatočne a úplne zistili skutkový stav veci. Národný inšpektorát
práce je toho názoru, že predmetné otázky kladené v zápisnici a podávané informácie neboli dokonca
ani predformulované, otázky neboli predtlačené na týchto zápisniciach, ba priam naopak - boli kladené
a zaznamenávané bezprostredne pri výkone inšpekcie práce.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní
skutkového a právneho stavu hodnotil zaobstaraný dôkazný materiál. Žalobca nepredložil nijaké dôkazy,
ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti žalobcu a zjavne prostredníctvomzmenených výpovedi kontrolovaných osôb, ako aj ich prihlásením do Sociálnej poisťovne sa snažil
svoje konanie vysvetliť v jeho záujme. Žalovaný mal za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a
bolo jednoznačne preukázané, že menované 4 fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu bez

založeného pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný dal do pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za
správne delikty a fakt, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že došlo k porušeniu jeho povinnosti,
bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie, pretože pre vznik jeho
objektívnej zodpovednosti za správny delikt je nepodstatné, či došlo k pochybeniu zavinením okolností,
zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.

17. Čo sa týka výšky uloženej sankcie žalovaný má za to, že zo strany správneho orgánu prvého
stupňa bola výška ukladanej sankcie náležíte zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím
na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z
ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona o inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo výške
12.000,- eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná jednak

vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam, lebo sa jednalo sa o opakované porušenie a jednak
vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných 4 fyzických osôb súčasne a bola uložená v zákonom
ustanovenom rozpätí (maximálne do sumy 200.000 eur). Pokuta plní preventívnu a výchovnú funkciu,
a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, plní i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť
účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Napokon z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je evidentné, že prvostupňový správny orgán rozhodol aj v zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006.

18. Žalovaný súčasne poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici
zákonnej sadzby, pričom príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce nedávajú správnym orgánom

inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny
delikt alebo odpustiť uloženie pokuty. Tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré
naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume
2.000,- eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-
eur,pričomneumožňujúprihliadnuťnamotív,následkyanidodatočnéodstránenietohtonedostatkuinak,

ako pri stanovovaní výšky pokuty.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

19. Dôvody správnej žaloby z 30.10.2019 a opis rozhodujúcich skutočností formuluje žalobné body do

záveru, že žalobca napádané rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm.
c/, d/, e /,f/,g/ SSP, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia a je v
rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred prvostupňovým orgánom žalovaného a pred žalovaným, ktoré malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. PO/BEZ/2019/4677, O-358/2019 zo dňa 17.09.2019 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č.
89/19/O zo dňa 22.07.2019, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na úplnú
náhradu trov konania.

20. Žalobca podľa žalovaného porušil povinnosti stanovené predpismi uvedenými v ust. § 2 ods. 1
písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 311/2001 Z. z.. Zákonník práce, čo podľa žalovaného

preukazuje videozáznam z kontroly inšpektorátu práce a zápisnice z tejto kontroly, resp. podpis údajných
zamestnancov žalobcu. Podľa žalobcu je protokol o výsledku inšpekcie práce je potrebné považovať za
nezákonný a následne sú nezákonnými rozhodnutia, ktoré žalobca napáda v tomto konaní. Na základe
uvedeného navrhol konajúcemu súdu, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2019/4677,
O - 358/2019 zo dňa 17.09.2019 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 89/19/O zo dňa

22.07.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

21. Z napádaného rozhodnutia vyplýva neodôvodnené tvrdenie žalovaného, že žalobca údajne
nelegálne zamestnával 4 osoby, čím žalobca podľa žalovaného porušil povinnosti stanovené predpismiuvedenými v ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene
a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„zákonoinšpekciipráce"),vspojení

so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o nelegálnej práci"), zákonom č.
311/2001 Z. z. práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce").

22. Prvou rovinou nezákonnosti napádaného rozhodnutia je podľa názoru žalobcu nezákonnosť pri

manipulácií s dôkazom, o ktorý opiera svoje rozhodnutie žalovaný. Žalovaný totiž zdôvodňuje svoje
rozhodnutie videozáznamom, ktorý bol vyhotovený v priebehu kontroly a neuvádza, že poskytol
žalobcovi len časť tohto videozáznamu, zvyšok bol „záhadne" vymazaný a účelovo manipulovaný
videozáznam, čoho výsledkom bolo vymazanie pasáže, ktorá jednoznačne preukazuje nezákonnosť
kontroly a neobsahuje celý jej priebeh, ktorý ale detailne opísali svedkovia ktorých výpovede však
žalovaný úplne odignoroval. Žalobca sa totiž napriek jeho námietkam nedozvedá, kto bola vlastne

osoba, ktorá natáčala videozáznam. Podľa Protokolu totiž vykonávali inšpekciu inšpektori - a to p. M.. K.
a p. M.. L.. Tieto sú pritom zachytení, t.j. videní aj na žalovaným poskytnutom videozázname. Žalobca
sa preto opätovne pýta, kto bola tretia osoba, ktorá natáčala videozáznam, ak podľa zákona o inšpekcií
práce (§ 16 ods. 1), inšpekciu môže vykonať a zaznamenať na zariadenie len inšpektor, ktorý spĺňa
podmienky vyžadované zákonom o inšpekcií práce, pričom meno inšpektora musí byť v zmysle ust.

§ 14 ods. 1 zákona o inšpekcií práce dané v Protokole o výsledku inšpekcie. Vyššie uvedený postup
žalovaného, ktorý vymazal časť videozáznamu a zámerne neuviedol osobu, ktorá vykonávala inšpekciu
(natáčala videozáznam), preto považuje žalobca za nezákonné, a má bezpochyby vplyv na zákonnosť
samotného napádaného rozhodnutia.

23. Nezákonný postup inšpektorov práce pri vykonávaní výsluchu je zrejmý podľa žalobcu tým, že časť
videozáznamu, ktorá bola žalovaným vymazaná, preukazuje podľa žalobcu nezákonnosť vykonanej
kontroly. Tento videozáznam tiež preukazuje nezákonný postup inšpektorov práce pri vykonávaní
výsluchu - podaní informácie osôb prítomných na mieste vykonávania inšpekcie. Spôsob vykonania

inšpekcie pritom stanovuje zákon o inšpekcií. V zmysle zákona o inšpekcií mali inšpektori oznámiť
osobám prítomným na mieste vykonávania inšpekcie, že ide o inšpekciu, mali ich poučiť o ich právach
a povinnostiach a vykonať výsluch a podanie informácie. Inšpektori sa zákonom o inšpekcií neriadili,
ale pred samotným výsluchom vykonali sugestívny výsluch prítomných osôb a potom poučili tieto osoby
o právach a povinnostiach a požiadali tieto osoby o podanie informácie, a to podľa svojich potrieb.

Následne bez toho, aby inšpektor umožnil prítomným osobám prečítať si zápisnice, ktoré inšpektor sám
vlastnoručne napísal, prítomné osoby podpísali tieto zápisnice.

24. Žalobca poukázal na výsluch svedkov na nariadenom pojednávaní správnym orgánom prvého

stupňa, kedy títo svedkovia odmietli, nesúhlasili s obsahom zápisníc o podaní informácie, uviedli, že text
bol spísaný samotným inšpektorom, neuvedomujúc si čo vlastne podpisujú, nakoľko neboli o veci vôbec
poučení (a ani nevedeli, že ide o inšpekciu práce, nakoľko im to nikto nepovedal.

25. Žalobca popísal ako žalovaný správny orgán prvého stupňa postupoval napriek tomu, že z
videozáznamu a zo svedeckých výpovedí vyplynul opak, a napriek incidentu, ktorý sa stal na výsluchu
svedka p. I. dňa 27.05.2019 na nariadenom pojednávaní. Tento svedok totiž po vykonaní výsluchu
konaného dňa 27.05.2019 podpísal zápisnicu, ktorú mu predložil zástupca žalovaného, a odišiel z
priestorov inšpektorátu práce. O pár minút na to si žalobca všimol, že žalovaný predložil p. I. na podpis

zlú zápisnicu, ktorú p. I. podpísal (t.j. z výpovede p. M.Č. a neuviedol, že p. I. neprečítal zápisnicu a dal
mu ju len na podpis, pričom žalovaný navyše uviedol v zápisnici nesprávny dátum a čas. Táto zápisnica
sa v spise už nenachádzala. Žalobca má preto podozrenie, že žalovaný zničil túto úradnú listinu. K
naplneniu podmienok závislej práce a porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, podľa názoru žalobcu

však žalovaný nielenže nezistil skutkový stav, odňal žalobcovi práva, ktoré mu garantuje zákon tým, že
úplne odignoroval dôkazy, ktoré boli v prospech žalobcu.26. Ako podľa žalobcu vyplýva z vykonaného dokazovania, predmetné osoby, ktoré mali podľa
žalovaného pre žalobcu vykonávať pracovnú činnosť, v žiadnom prípade nenaplnili podmienky
vyžadované zákonom pre závislú prácu, podľa § 1 ods. 2 Zákonník práce, lebo všetci svedkovia, prišli

na stavbu s p. V., ktorý cca 2 dni pred výkonom inšpekcie telefonicky ponúkol žalobcovi, že tieto osoby
budú pre žalobcu vykonávať práce v mene spoločnosti MOTOR PLUS s.r.o., ktorá ich zamestná, pričom
na predmetnú stavbu mal predmetné osoby p. V. priniesť preto, aby ich žalobca vôbec vyskúšal predtým
(ku skúške ani nedošlo), ako uzavrie zmluvu so spoločnosťou MOTOR PLUS s.r.o., vyplýva z výsluchu
svedkov p. L. zo dňa 01.07.2019 (v spise), Zápisnica z toto výsluchu svedka p. C. zo dňa 01.07.2019

(v spise), Zápisnica z výsluchu svedka p. I. zo dňa 27.05.2019 (v spise), Zápisnica z výsluchu svedka
p. M.C. zo dňa 27.5.2019 (v spise). Ešte pred vykonaním preskúšania a príchodom žalobcu na stavbu
však prišla na stavbu inšpekcia práce. Pán V. preto zavolal žalobcovi, že je potrebné prihlásiť p. C. a L.
do Sociálnej poisťovne, čo žalobca unáhlene aj vykonal, neuvedomujúc si následky tohto konania.

27. Podľa žalobcu predmetné osoby neboli zamestnancami žalobcu, nič pre neho nevykonávali (nestihli
dokonca vykonávať nič ani pre svojho zamestnávateľa - MOTOR PLUS s.r.o.), neboli voči žalobcovi
vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nevykonávali pre žalobcu prácu osobne, nevykonávali prácu
podľa pokynov žalobcu, v jeho mene, v pracovnom čase určenom žalobcom, a teda nevykonávali pre
žalobcu závislú prácu. Zápisnica z výsluchu svedka p. L. zo dňa 01.07.2019 (v spise) Zápisnica z

výsluchu svedka p. C. zo dňa 01.07.2019 (v spise) Zápisnica z výsluchu svedka p. I. zo dňa 27.5.2019
(v spise) Zápisnica z výsluchu svedka p. M. zo dňa 27.05.2019 (v spise). Ako absurdný považuje
žalobca argument žalovaného, že žalobca uvádza spoločnosť MOTOR PLUS s.r.o., účelovo, pretože je
v likvidácií, a preto žalovaný ani nevykonal dôkaz - výpis zo Sociálnej poisťovne, ktorý by mal preukázať,
či tieto predmetné osoby boli po kontrole prihlásené do Sociálnej poisťovne touto spoločnosťou. Podľa

výpisu z obchodného registra v čase kontroly, spoločnosť MOTOR PLUS s.r.o. nebola v likvidácií.
Žalovaný síce skúmal, že v čase kontroly neboli kontrolované osoby prihlásené v Sociálnej poisťovni,
avšak žalobca žiadal žalovaného, aby žalovaný skúmal, či tieto osoby neboli prihlásené do Sociálnej
poisťovne spoločnosťou MOTOR PLUS s.r.o.. Jedným z hlavných argumentov žalovaného, ktorým
odôvodňoval, že u žalobcu a predmetných osôb vznikol zamestnanecký vzťah bolo tvrdenie, že žalobca

po kontrole prihlásil do Sociálnej poisťovne p. C. a p. L.. Žalobca je toho názoru, že ak prihlásenie
do Sociálnej poisťovne žalobcom (po kontrole) preukazuje existenciu zamestnaneckého vzťahu medzi
žalobcom a p. C. a p. L., neprihlásenie p. V. a p. I. do Sociálnej poisťovne a ich prihlásenie inou
spoločnosťou vylučuje existenciu zamestnaneckého vzťahu u týchto osôb a žalobcu. Týmito dôkazmi,
na ktoré poukázal žalobca, sa však žalovaný opäť nezaoberal.

28. Žalobca namieta, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 10Asan/15/2017, podľa ktorého
platí: „Ak správny orgán bez relevantného zdôvodnenia neobjasní, prečo v danom prípade nedošlo k
nariadeniu ústneho pojednávania a vykonania dokazovania okrem iného aj výsluchom navrhovaného

svedka .... potom je jeho záver o porušení zákona o nelegálnej práci potrebné považovať za
predčasný." Žalovaný odmietol vykonať dôkaz - výpis zo Sociálnej poisťovne, ktorým by preukázal,
že po kontrole boli predmetné osoby prihlásené u iného zamestnávateľa, ale napriek opakovaným
návrhom žalobcu žalovaný nevykonal ani výsluch svedka p. V., ktorý bol jedným z osôb, ktoré
považuje účastník konania za nelegálne zamestnaného. In dubio pro reo - Podľa Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 10Asan/15/2017, platí: „Povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom
delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať
„analogiae legis" podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči
ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom
zákone a Trestnom poriadku obvinenému z trestného činu a teda aj správneho konania je zásada in

dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného. Žalovaný napriek tomu vydal rozhodnutie,
ktoré je v podmienkach zákonom garantovanej ochrany základných práv a slobôd, neprípustné,
pretože časť videozáznamu „záhadne" zmizla, a žalovaný úmyselne zamlčiava skutočnosť, kto reálne
vykonával kontrolu, z videozáznamu vyplýva zrejmý - nezákonný postup inšpektorov pri výsluchu -
podávaníinformácií,zástupcaprvostupňovéhoorgánupostupovalvrozporesozákonompripodpisovaní

zápisnice v správnom konaní a zničil dôkaz - verejnú listinu, žalovaný úplne odignoroval výpovede
svedkov na pojednávaní, ktorí jednoznačne popísali skutkový stav, ktorý je odlišný, ako skutkový stav
uvedený v rozhodnutí, žalovaný odmietol vykonať dôkazy, pričom ani nezdôvodnil, prečo tak učinil,
napriek tomu, žalovaný v rozpore so zásadou in dubio pro reo.29. Žalobcovi sa napádaným rozhodnutím kladie za vinu, že „nelegálne zamestnávanie bolo počas

výkonu inšpekcie práce zistené v 4 prípadoch", a preto bola žalobcovi napádaným rozhodnutím uložená
sankcia vo výške 12.000,- EUR tzv: pokračovacieho deliktu, ktorého podstata spočíva v tom, že viacero
útokov sa pokladá za jeden čin a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu (viď Rozhodnutie
NS SR, sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011). Podľa Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011 pritom
platí, že „ ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 veta prvá

Dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k tomu, že v daných veciach išlo o pokračujúci správny delikt
z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, že navrhovateľka to v podaných opravných
prostriedkoch nenamietala. Je to nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych
záruk a jednotného postupu všetkých kategórii trestných obvinení v súlade s čl. 6 ods. 1 _prvá veta
Dohovoru." Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 311/07, pritom platí: „Rozhodnutie orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska

odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku),pričomúčastníkovikonaniamusídaťodpoveďnapodstatnéotázkyanámietkyspochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach....
Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Výrok
súdu je koncentrovaným vyjadrením jeho záverov vykonaných v priebehu celého konania. Takýto postup

vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého
justičného aktu. "Ústavný súd SR v náleze pod sp. zn. III. ÚS 243/07, ďalej uvádza: „Jedným z princípov
predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich
ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku - ďalej len „OSP"), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Z

odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
súdnehorozhodnutianevyplývajú,trebatakétorozhodnutiepovažovaťzarozpornésčl.46ods.1ústavy,
resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. "To, že žalovaný túto skutočnosť odignoroval a nezohľadnil skutočnosť, že

vo všetkých prípadoch, ktoré sa kladú a kládli za vinu ide o pokračujúci delikt, na trestanie ktorého sa
aplikuje aj trestné právo, je závažným porušením zákona. Žalovaný rozhodol uložiť žalobcovi pokutu
12.000,- EUR odvolávajúc sa na rovnaké prípady, ktoré nijako nešpecifikoval. Podľa názoru žalobcu je
preto zrejmé, že sankcia nie je vôbec odôvodnená a už vôbec nie je uložená v súlade so zákonom. Podľa
§ 47 ods. 3 správneho poriadku platí; „Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o

odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu. "Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku platí; „ V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmianámietkamiúčastníkovkonaniaasichvyjadreniamikpodkladomrozhodnutia“. Vnapádanom

rozhodnutí však absentuje čo i len zmienka o tom, akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalobca má pritom za to, že
predmetné súdne rozhodnutia možno per analogiam aplikovať aj na daný prípad, pričom je možné bez
pochybnosti konštatovať, že o naplnení podmienok uvedených v citovaných rozhodnutiach Ústavného
súdu SR nie je možné v predmetnom rozhodnutí ani len uvažovať, čo už samo o sebe spôsobuje

nezákonnosť rozhodnutia.

30. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce: „ Inšpektorát práce uloží
zamestnávateľovi pokutu od 2.000,- eur do 200.000,- eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie

dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur. "

31. Vyjadrením z 03.02.2020 sa k žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. PO/
BEZ/2019/4677,O-358/2019 zo dňa 17.09.2019 žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu

v celom rozsahu zamietol. K argumentácii právneho zástupcu žalovaný uvádza, že v administratívnom
deliktuálnom konaní tak prvostupňové, ako i druhostupňové správne akty oboch správnych orgánov
vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci,
ktoré boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnoteniadôkazov. Žalovaný nesúhlasil s uvádzanými tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu a v tejto súvislosti
zastáva názor, že tak inšpektorát práce, ako i žalovaný po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných
dôkazov (najmä protokol č. IKO-39-3-2.4/P-A28-19 zo dňa 15. 02. 2019, zápisnice o podaní informácie

zo dňa 05.02.2019, ktoré boli spísané s B. M. SZČO a kontrolovanými fyzickými osobami - L. V., M. C., M.
L. a M. I.), spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepochybne preukázali spáchanie správneho
deliktu žalobcom, právne kvalifikovaného ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní) spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,
že dňa 05.02.2019 o 11:11 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb L. V., M. C., M. L. a M. I., ktoré pre
účastníka konania vykonávali pomocné stavebné práce pri omietaní na stavbe Mlynská Bašta a nemal
s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce). Skutkovú okolnosť, že kontrolovaná fyzická osoba závislú
prácu vykonávala jednoznačne potvrdzujú aj zápisnice o podaní informácie zo dňa 05.02.2019, ktoré

boli spísané s B.G. M. SZČO a kontrolovanými fyzickými osobami - L. V., M. C., M. L. a M. I., ktorých
kompletný obsah je súčasťou odôvodnenia napádaného rozhodnutia a tiež administratívneho spisu a
ktoré dopytované fyzické osoby zaopatrili vlastnoručným podpisom, pričom tieto predmetné zápisnice
nesporne preukazujú tú skutočnosť, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vyplývajúci
mu z ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný považuje

za dôležité akcentovať fakt, že fyzické osoby všetky skutočnosti uviedli spontánne, bez možnosti
dohody na obsahu so žalobcom. Z uvedeného dôvodu žalovaný vychádza identicky s prvostupňovým
správnym orgánom z uvedenej zápisnice. Žalovaný je naďalej presvedčený, že predmetné otázky
kladené v zápisnici o podaní informácie neboli dokonca ani predformulované, keďže zo samotných
zápisníc je zrejmé, že otázky neboli predtlačené na týchto zápisniciach, ba priam naopak - boli kladené

a zaznamenávané bezprostredne pri výkone inšpekcie práce. Čo sa týka žalobných námietok týkajúcich
sa spoločnosti Motor plus, s.r.o., žalovaný len potvrdzuje tvrdenia uvádzané v napádanom rozhodnutí,
že ani jedna z vyššie uvedených fyzických osôb nikdy nebola poistená ako zamestnanec predmetnej
spoločnosti, pričom ide navyše o spoločnosť v likvidácii. V tomto prípade je tu zrejmá snaha zo strany
žalobcu presunúť zodpovednosť na subjekt, kde je sankcia nevymožiteľnou. Žalobca ďalej namietal

nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a
nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov vrátane nezdôvodnenia, akými úvahami sa správny
orgán spravoval pri uložení pokuty. Žalovaný sa nestotožňuje ani s týmto žalobným dôvodom a tento
považuje za právne bezvýznamný, čo odôvodňuje tým, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia,

akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného je zrejmé i to, aký postoj žalovaný zaujal, resp. akým spôsobom sa vyrovnal s namietanými
argumentáciami žalobcu v rámci jeho podaného odvolania a aké relevantné závery urobil o tom, do akej
miery mala/nemala namietaná odvolacia argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci.

V dôsledku uvádzaného žalovaný má zato, že odôvodnenie jeho vydaného správneho aktu disponuje
všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými. S tvrdeniami žalobcu, že správny orgán
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Naopak žalovaný má
za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca sa dopustil správneho deliktu.
Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne spáchaného deliktu, nerozporoval

zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Skutkový stav bol zistený
dostatočne a bolo jednoznačne preukázané, že menovaná fyzická osoba vykonávala závislú prácu
pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní skutkového a právneho stavu hodnotil
zaobstaraný dôkazný materiál, pri ktorom bol vedený úvahami o relevantnosti podkladov zaobstaraných

bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a o relevantnosti tvrdení a dôkazov predkladanými žalobcom.
Z administratívneho spisu vyplýva, že tieto dôkazy hodnotil správny orgán prvého stupňa podľa ust. §
34 ods. 5 správneho poriadku. K odôvodneniu výšky uloženej pokuty žalovaný uvádza, že túto časť
rozhodnutia považuje za jasnú, zrozumiteľnú a dostatočnú. Žalovaný má za to, že zo strany správneho
orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do

výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií
plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce,
a uložená sankcia vo výške 12.000,- eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa žalovanému javí
ako primeraná jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtunelegálne zamestnávaných fyzických osôb (nejednalo sa o nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej
osoby) a uložená v zákonom ustanovenom rozpätí (tu odvolací orgán podotýka, že v danom prípade je
maximálne zákonné rozpätie určené až do sumy 200.000,- eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu,

a bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, plniaca i svoju represívnu funkciu a odradí žalobcu od jeho
ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutím o uložení pokuty
bola žalobcovi uložená pokuta v jej spodnej hranici stanovenej zákonom. Z dikcie ustanovenia § 19
ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce vyplýva povinnosť uložiť pokutu pri zistenom porušení
zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný má za to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu

nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci
procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania
a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. V závere žalovaný uvádza, že aj v rámci
výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s
ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol

informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný
čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená
sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal
a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.

32. V replike z 19.03.2020 žalobca v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného
inšpektorátu práce č.: PO/BEZ/2019/4677, O - 358/2019 zo dňa 17.09.2019 k vyjadreniu žalovaného
uviedol, že navrhuje konajúcemu súdu, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi úplnú náhradu
trov konania. Uviedol, že z obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.02.2020 žalovaný nevyvracia

argumenty žalobcu a je len formálnym konštatovanie, že žalobca v konaní „nerozporoval zistený
skutkový stav žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno". Žalobca poukazoval na
„záhadné" vymazanie časti videozáznamu žalovaným, k zničeniu verejnej listiny žalovaným (zápisnice),
k podstrčeniu zápisníc svedkom a k nezákonnému postupu kontrolórov pri výkone kontroly. Žalobca
taktiež navrhol výsluch svedkov, ktorí všetci jednohlasne vypovedali v prospech žalobcu a žalobca

predložil ďalšie dôkazy, ktoré boli taktiež žalovaným odignorované. Žalovaný nepreukázal, že žalobca
spáchal akýkoľvek správny delikt.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

33. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.
(Správny súdny poriadok) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a
preskúmavanú právnu vec posúdil v právnych medziach žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP a
dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť.

34. Úlohou súdu bolo preskúmaním zákonnosti a postupu správneho orgánu posúdiť, či orgán verejnej
správy orgán na základe záverov z výkonu kontrolnej činnosti v oblasti zákona č. 125/2006 Z. z
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia o vyvodení

administratívnej zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania osôb, zisteného
výkonom inšpekčnej činnosti, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania,
či napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali
zákonom predpísané náležitosti, a boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi.Zákonnosťrozhodnutiasprávnehoorgánujepodmienenáajzákonnosťoupostupusprávneho

orgánu pred vydaním napadnutého opatrenia.

35. V prejednávanej veci hlavnými žalobnými námietkami sú predovšetkým námietky podľa § 191
ods. 1 písm. e/ a §191 ods. 1 písm. c/ SSP týkajúce sa žalobcom vytýkaného nedostatočne,nespoľahlivo a neobjektívne zisteného skutkového stavu a s tým spojená námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci a ďalšie žalobné námietky uvádzané žalobcom, je nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa § 191 ods. 1

písm. d/ SSP, ako i namietané procesné pochybenia podľa § 191 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ SSP.

36. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je žalovaným vydané rozhodnutie č. PO/
BEZ/2019/4677, O - 358/2019 zo dňa 17.09.2019 a postup žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
Inšpektorát práce Košice 22.07.2019 rozhodnutím pod č. 89/19/0.

37. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd. Žalobcom bol tvrdený rozpor s právom na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

38. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. b/ Správneho súdneho poriadku
(SSP) správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veci správneho trestania. Na účely

tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie právnická osoba a

fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce: „ Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce: „ Inšpektorát práce uloží
zamestnávateľovi pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch
a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. "

Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. ( o správnom konaní ), správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb., na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie
dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Správny súd konštatuje, že právne otázky a námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti postupu
kontrolného orgánu pri zisťovaní, vyhotovovaní a prejednávaní protokolu, ktorý tvorí základ zisteného
skutkového stavu a je možné v správnom súdnom konaní o preskúmanie opatrenia ako potencionálneho
právneho základu na vyvodenie administratívnej zodpovednosti uložením pokuty za správny delikt. V

posudzovanej veci žalobca protokol nenavrhol preskúmať v konaní podľa správneho súdneho poriadku,
ktorénevylučujúpreskúmanieprotokoluorgánuverejnejsprávyvydanéhonazákladekontrolnejčinnosti,
ak zasahuje do subjektívnych práv žalobcu, ako kontrolovaného subjektu (opatrenie orgánu verejnej
správy).

40. Zobsahudotknutýchprávnychúpravobsiahnutýchvzákoneč.125/2006Z.z.avzákoneč.82/2005
Z. z. upravujúcich právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých
právnych inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli

ním sledovaný zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať
porušenia právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky.

41. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie

inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie
práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému
ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej
fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočností. Dikcia § 16 ods. 5 v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru

správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich
obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym
zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní
informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. dôjde následne k možnému začatiu správneho
konania procesným postupom podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku (na podnet správneho orgánu),

dôkazy zadovážené v právnom režime zákona č. 125/2006 Z. z. tvoria legálny dôkazný základ pre
administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať
nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho
poriadku. Takýto následný dôkazný postup by však mal povinnosť správny orgán zvoliť iba v prípade,
ak by vykonávanie ďalších dôkazov v právnom režime správneho poriadku z hľadiska jeho potrebnosti

a odôvodnenosti vyplývalo z konkrétneho skutkového a právneho stavu veci obsahujúceho pochybnosti
správneho orgánu, ktoré by bol povinný v rámci ďalšieho dokazovania odstrániť.

42. Správny súd s prihliadnutím na žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe poukazuje

na jednoznačné znenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený
pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa
právneho stavu daného znením zákona č. 82/2005 Z. z. tak v čase zisteného protiprávneho stavu u
žalobcu. Pokiaľ teda ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, podľa názoru správneho

súdu je prvoradým pre možnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie
inšpektorov Inšpektorátu práce Košice, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie žalobca nemal s
kontrolovanými osobami uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Uvedené osoby pritom v čase vykonania
inšpekcie vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu zápisníc o podaníinformácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. Napriek námietkam žalobcu produkovaným v
žalobe považoval správny súd dôkazný stav za nespochybniteľný. Na základe uvedeného má správny
súd za to, že žalobná námietka žalobcu ohľadom nedostatočne a nespoľahlivo zisteného stavu je

nedôvodná.

43. Správny súd nezistil pochybnosti v logickej argumentácii žalovaného obsiahnutej v jeho protokole,
týkajúcej sa porušenia právnych predpisov pri nelegálnom zamestnávaní osôb. Na druhej strane z

obsahu opatrení prijatých žalovaným v predmetnom protokole o inšpekcii práce, vzhľadom na ich
právnu povahu nevyplýva žiadny právne neadekvátny postih žalobcu na jeho subjektívnych právach v
tomto štádiu danej administratívnoprávnej veci. Protokol môže byť právnym podkladom pre konanie a
rozhodnutie o vyvodení administratívnej zodpovednosti, vychádzajúc najmä z obsahu § 14 zákona č
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez ohľadu na už existujúci

stav vyvodenia administratívnej zodpovednosti.

44. Už z protokolu z 15.02.2019 vyplýva, že obsahuje informáciu, že inšpekciu vykonali p. M.. K. K. a
M.. C. L.. Za kontrolovaný subjekt bol prítomný splnomocnený zástupca žalobcu. Protokol konštatuje, že
05.02.2019 kedy bola vykonaná kontrola na stavbe Mlynská bašta v Košiciach, kde boli zistené osoby p.

L. V., p. M. C., p. M. L., a p. M. I. na pracovisku žalobcu, na stavbe Mlynská bašta, Košice, kde vykonávali
závislú prácu pre žalobcu. Vychádza sa z dokladov podľa protokolu z výpisu z Obchodného registra,
zápisníc o podaní informácie uvedených osôb (M., V., C.C., L., I.), výpisu z registra Sociálnej poisťovne
a videozáznam z výkonu inšpekcie práce. Pokiaľ ide o dodatok I. k Protokolu, už tento obsahuje dátum
27.02.2019, podpísaný inšpektorom práce M.. K. K., a je reakciou na stanovisko žalobcu k vyjadreniu k

výkonu inšpekcie. Konštatuje že takto bola vykonávaná a čo bolo zistené inšpekciou, a že neboli zistené
žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu postoja a záveru k protokolu o zistenej nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa mal dopustiť žalobca na uvedenej stavbe zamestnávaním
najskôr štyroch osôb, (poznámka správneho súdu potom troch osôb). Z administratívneho spisu
žalovaného správny súd má za to, že posudzovaný protokol o výkone kontroly činnosti je spôsobilým

a samostatným predmetom súdneho prieskumu. Prihliadnuc k vyššie uvedeným záverom správny súd
preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že správny orgán
príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce postupoval v intenciách citovaných právnych
noriem, v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto protokol ako výsledok
kontrolnej činnosti treba považovať za zákonný.

45. Správny súd zhodne s argumentáciou žalovaného konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej
vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, že zamestnanci nemali uzavretú žiadnu
dohodu o pracovnej činnosti, ani pracovnú zmluvu. Uvedené osoby uviedli, že pracujú druhý deň,
a výšku odmeny nevedia. Ide podľa zistenia správneho súdu o informácie, ktoré uvedené osoby

poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, a
preto možno dôvodne predpokladať, že sú pravdivé. Pracovné, alebo iné pracovnoprávne zmluvy by
zakladali povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b)
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom

poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

46. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybnosti o správnosti
ich záverov o tom, že vyššie činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce
spadajúcej pod právny režim § 1 ods. 2 Zákonníka práce („Závislá práca je práca vykonávaná

vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom“.)

47. Súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na sféru

administratívneho trestania v oblasti inšpekcie práce a právnej kontroly nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania. V preskúmavanej právnej veci nedošlo k preskúmaniu protokolu o výsledku inšpekcie
práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k.:
2Sžo/232/2015-158 z 26.10.2017 konštatoval, že protokol a jeho dodatok č. 1 môžu byť podkladom prepostup inšpektorátu práce podľa § 19 (správne delikty) zákona č. 125/2006 Z. z.. Preto jeho obsah musí
byť dostatočne jasný, zrozumiteľný, presvedčivý a aj pravdivý.

48. Správny súd rešpektujúc osobitný charakter konania o administratívnych deliktoch, konštatuje, že
žalobca v riadnom opravnom prostriedku (odvolanie), ani v samotnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti vyvracajúce, resp. spochybňujúce závery prvostupňového správneho orgánu obsiahnuté v
zápisnici o kontrolnej činnosti, ktorú treba považovať za primárny dôkaz, bez možného modifikovania.
Predovšetkým nemá oporu v obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov tvrdenie

žalobcu, že správne orgány sa nevysporiadali s obsahom tvrdení žalobcu a námietok aj obsiahnutých
v riadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie žalovaného je totiž v celku podrobne a vyčerpávajúcim
právnym spôsobom odôvodnené a obsahuje relevantné vyjadrenia sa žalovaného a právne hodnotenie
všetkých žalobcom vznesených odvolacích námietok.

49. Súd má za to, že primárne zhora uvedené zistenie sa žalobca pokúsil podrobiť analýze, podľa ktorej
súkontrolnézistenianelegálneanemôžutvoriťskutkovýchzáverovonelegálnomzamestnávaní.Súdpo
prezentácii tohto CD nosiča vyhotovil úradný záznam, z ktorého konštatuje, že nahrávka je len čiastočne
vypočuteľná a prezentovaná v rozsahu asi dvoch minút. Prezentuje skupinu 3 osôb, ku ktorej jeden
z mužov predpokladá sa inšpektor hovorí a jeden muž a jedna žena zapisujú odpovede a inšpektor

kladie otázky na ktoré odpovedajú, t.j. že sú zamestnané, je tam počuť slovo M., odpovedajú na otázky
týkajúce sa toho odkedy sa tam osoby zdržiavajú, tie odpovedajú, že oddnes sú tam na stavbe, že
im sľúbil dohodu M. K., ešte dnes tam nebol. Otázky sa opakujú a jedna osoba kontrolóra, ktorú nie
je vidieť, uvádza informácie, že ide o kontrolu nelegálneho zamestnávania osôb na stavbe. Jeden z
kontrolórov číta obsah zápisnice, čo kontrolovaná osoba povedala a táto ju následne podpisuje. Pokiaľ

ide o námietku, že nahrávka neobsahuje prejav všetkých vypočúvaných osôb, tak správny súd uvádza,
že tu je daná len možnosť používať pri kontrole audiovizuálne zariadenia. Či bola nahrávka skracovaná
sa nedá konštatovať, celá prezentácia je z dvoch častí, s veľmi zlou počuteľnosťou, s obrazom osôb
postávajúcich kontrolovaných zamestnancov na stavbe.

50. Správny súd odkazuje na zápisnice o výsluchu kontrolovaných osôb na mieste kontroly, založené v
administratívnom spise, podpísané kontrolovanými, s ktorými sa súd riadne oboznámil. Oboznámené
kontrolované osoby boli poučené a vypovedali tak ako to vyznieva z neúplnej nahrávky. Hoci
kontrolované osoby pri následnom výsluchu v správnom konaní vyvracali tie skutočnosti, ktoré uviedli
bezprostredne pri výkone inšpekcii práce priamo na stavbe, aj podľa súdu javia známky účelovosti v

prospech žalobcu. CD nosič je jedným z dôkazov, že poučenie vo vzťahu ku kontrolovaným osobám
bolo vykonané. Zo záznamu nevyplýva, že by bol CD záznam modifikovaný, nie je plynulý. Pokiaľ v
správnom konaní kontrolované osoby označené ako pracujúce v závislej činnosti u žalobcu vypovedali
opačne, ako to vyplýva z administratívneho spisu o ich výsluchu pri výkone, to považuje aj správny
súd rovnako ako žalovaný za účelové a má za to, že žaloba je nedôvodná a to najmä z dôvodu

dodatočného prihlásenia 2 zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Naopak 2 kontrolované osoby mali
byť prihlásené ako zamestnanci inej, spoločnosti, to všetko po vykonaní kontroly 05.02.2019. Pokiaľ ide
o zápisnicu, ktorá bola opravovaná, čo do podpisu vyslúchaného, nejde o štandardný postup, ktorý však
bol napravený autorizáciou podpisom vypočutej osoby.

51. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany
žalobcu ako zamestnávateľa došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
bolo zistené a preukázané počas výkonu inšpekcie práce zameranej na nelegálne zamestnávanie
dňa 05.02.2019. Tento záver podľa neho vyplynul najmä z dokladu - zápisnice o podaní informácie

zo dňa 05.02.2019, ktoré boli spísané s B. M. SZČO a kontrolovanými fyzickými osobami - L. V.,
M. C., M. L.Č. Q. M. I., ktorých kompletný obsah je súčasťou odôvodnenia napádaného rozhodnutia
a tiež administratívneho spisu. Zápisnice kontrolného orgánu považuje za zákonne získaný dôkaz,
čo podporuje aj skutočnosť, že pred podaním informácie boli fyzické osoby, ako vyplýva z nahrávky
spolu v kontakte s inšpektormi a poučené, že sú povinné poskytnúť na požiadanie inšpektora práce

informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, následkoch za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo
neúplné podanie informácie, čo potvrdili podpisom. Žalobca napadal CD nosič, obsah protokolu po
formálnej stránke bol preskúmavaný až v administratívnom konaní. Nepredložil však nijaké dôkazy,
ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenia povinnosti žalobcu v oblasti nelegálnehozamestnávania, a to prostredníctvom zmenených výpovedi kontrolovaných osôb, ako aj ich prihlásením
do Sociálnej poisťovne, čím sa snažil svoje konanie vysvetliť v jeho záujme.

52. K námietke podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ SSP aj správny súd mal za to, že prvostupňový
správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca sa dopustil správneho deliktu a nijakým spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne rozporov o skutkovom stave dôkazmi. Skutkový stav bol zistený
dostatočne a bolo jednoznačne preukázané, že menované 4 fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre
žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,

že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní skutkového a právneho stavu hodnotil zaobstaraný
dôkazný materiál podľa ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku. Žalobca sa zjavne prostredníctvom
zmenených výpovedi kontrolovaných osôb, ako i ich prihlásením do Sociálnej poisťovne snažil svoje
konanie vysvetliť.

53. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej

sankcie náležíte zdôvodnená s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej
akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona o
inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo výške 12.000,- eur ako primeraná, lebo u žalobcu išlo
o opakované porušenie povinností v tomto smere, čo nijako nevyvrátil. Napokon vo vzťahu k počtu
nelegálne zamestnávaných 4 fyzických osôb bola uložená v rozpätí maximálne do sumy 200.000,- eur).

Je potrebné pripomenúť, že potláčanie spoločensky nežiaduceho javu nelegálneho zamestnávania a
vyžaduje, aby pokuta plnila preventívnu aj výchovnú funkciu a tak výška pokuty ako majetkový zásah
túto funkciu plní u žalobcu, a plní ju aj voči iným zamestnávateľským subjektom. V nie poslednom rade
má pokuta i represívnu funkciu, aby odradila „ všetkých“ od jeho ďalšieho protiprávneho konania v tomto
smere v budúcnosti. /z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sž-oKs 56/2006/.

Preto správny súd má za to, jej výška 12.000,- eur je primeraná, natoľko citeľná, že splní aj svoju
nielen represívnu funkciu a odradí od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Súčasne
nebolo možné upustiť od potrestania za tento správny delikt, kde je sankcia v minimálnej sume 2.000,-
eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur,
a neumožňuje prihliadnuť dodatočné odstránenie nedostatku. Správny súd v tejto súvislosti dáva do

pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty a fakt, že zamestnávateľ je zodpovedný
už tým, že došlo k porušeniu jeho povinnosti, bez ohľadu či ide o zavinené alebo nezavinené konanie
či opomenutie.

54. K námietke podľa § 191 ods. 1 písm. g/ a písm. f /SSP správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca

napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné pre manipuláciu s videozáznamom ako dôkazom a
zvýraznil, že správny orgán predložil p. I. na podpis zlú zápisnicu, ktorú podpísal, t.j. „výpoveď M.“ a
neuviedol, že p. I. neprečítal zápisnicu, a má preto podozrenie, že žalovaný zničil túto úradnú listinu
a poukázal na výsluch svedkov na nariadenom pojednávaní správnym orgánom prvého stupňa, kedy
svedkovia nesúhlasili s obsahom zápisníc o podaní informácie, lebo nevedeli, že ide o inšpekciu práce,

nakoľko im to nikto nepovedal, je potrebné konštatovať, že tie argumenty, ktoré žalobca predostrel boli
komentované v napadnutých rozhodnutiach, orgánov verejne správy, so závermi ktorých sa správny súd
stotožňuje. Podľa správneho súdu tvrdenia žalobcu, že nedošlo k naplneniu podmienok závislej práce
4 kontrolovaných osôb na pracovisku žalobcu preto, že všetci svedkovia, prišli na stavbu s p. V. v mene
spoločnosti MOTOR PLUS s.r.o., ktorá ich mala zamestnať, pričom na predmetnú stavbu mal predmetné

osoby vyskúšať predtým (ku skúške ani nedošlo, pred vykonaním preskúšania však prišla na stavbu
inšpekcia práce), ako uzavrie zmluvu so spoločnosťou MOTOR PLUS s.r.o., nie je pravdivá. Hoci mala
vyplývať z výsluchu svedkov zo dňa 01.07.2019 (v spise) a dňa 27.05.2019 nie sú spôsobilé vyvrátiť
správnu úvahu žalovaných orgánov verejnej správy o závere o nelegálnom zamestnávaní žalobcu. O
tom svedčí i konštatovanie, že p. V. zavolal žalobcovi, že je potrebné prihlásiť p. C. a L. do Sociálnej

poisťovne čo, ako tvrdí žalobca sám žalobca unáhlene aj vykonal, neuvedomujúc si následky tohto
konania. Neprihlásenie p. V. a p. I. do Sociálnej poisťovne a ich prihlásenie inou spoločnosťou nevylučuje
existenciu zamestnaneckého vzťahu u týchto osôb a žalobcu, ako sami prvotne potvrdili.

55. Správny súd pokladá za nedôvodné námietky, že zodpovednosť žalobcu nie je daná, pretože záruky

a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku obvinenému z trestného činu
platia aj v správnom trestaní, najmä zásada in dubio pro reo. Prvostupňový orgán údajne postupoval
v rozpore so zákonom pri podpisovaní zápisnice v správnom konaní a zničil dôkaz - verejnú listinu
a žalovaný úplne odignoroval výpovede svedkov. Správny súd pripomína, že voči žalobcovi bolavyvodzovaná administratívna zodpovednosť za správny delikt v oblasti porušenia zákazu nelegálneho
zamestnávania. Orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach zvýraznili, prečo považujú za základ
zistenia z prvotných výpovedí kontrolovaných zamestnancov žalobcu a prečo ich výpovede na ústnom

pojednávaní v administratívnom konaní hodnotí ako účelové. Rovnako sa vyjadrili orgány verejnej
správy k zákonnosti postupu pri výkone kontrolnej činnosti zo strany kontrolórov, ktorý bol ukončený
vyhotovením protokolu.

56. Pretože nelegálne zamestnávanie bolo počas výkonu inšpekcie práce zistené v 4 prípadoch, osôb,

napádaným rozhodnutím bola uložená sankcia aplikovaná správne a po úvahe o dôvodnosti očakávať
záruky, že sa protiprávne jednanie žalobcu nebude opakovať. Preto bola uložená správne a tak neboli
porušené práva žalobcu podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru. Rozhodnutia orgánov verejnej správy
spĺňajú podmienky odôvodneného rozhodnutia dávajúceho odpovede na podstatné otázky. Z ich
odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej a sú v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd.

57. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným
postupom podľa § 190 SSP.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešný, ani žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania.

59. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne / § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).