Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200113
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3021200113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: F. L., s.r.o., so sídlom M. XXX/XX,
XXX XX F. W., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom, so sídlom Stred
60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 34 056 777, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
9. februára 2021 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
14. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.02.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.02.2020. Žalovaný napadnutým rozhodnutím
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 14.02.2020, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového

poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2017. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane správcom dane bolo, že žalobca
nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb deklarovaným dodávateľom B., s.r.o., pričom
skutočným dodávateľom bola spoločnosť Y. I.., čím si v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s
§ 51 ods. 1 písm. a) daňového poriadku neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúry 2017019
zo dňa 07.06.2017 vystavenej spoločnosťou B., s.r.o.
2. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného. V priamom kontakte bol len so spoločnosťou B., s.r.o.,

pričom subdodávatelia mu neboli známi. Svojho dodávateľa si overil z verejných zdrojov, čo svedčí,
že bol dostatočne obozretný a dodávateľ mu vyšiel ako dôveryhodný. Konateľ dodávateľa mal podľa
vykonanéhodokazovaniavedomosťododaníreklamnýchslužiebsvojimdodávateľom(subdodávateľom
žalobcu), prostredníctvom ktorého zabezpečil nalepenie reklamného loga žalobcu. On ako žalobca
nemohol mať vedomosť, že plnenie na predchádzajúcom stupni bolo spojené s podvodným konaním.
Reklama, resp. kompletný servis reklamných služieb, mu bola poskytnutá v primeranej cene a efekt
reklamy sa prejavil na zvýšení tržieb. Cenu reklamy nemôže žalovaný určovať vlastným odhadom,

ale musí ju porovnať s inými porovnateľnými reklamami. Z uvedeného vyplýva, že konal v súlade so
zásadou poctivého obchodného styku. Nakoľko nebol vyrozumený o výsluchu svedka O. S. v zahraničí a
výsluch ani na jeho požiadavku nebol zopakovaný, považuje predmetný výsluch za nezákonný. Žalobca
ďalej namietal, že informácie z iného daňového konania nemožno použiť ako dôkaz, lebo neboli vprejednávanej veci získané zákonným dokazovaním. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal
žalobca za to, že preskúmavané rozhodnutia trpia vadami nezákonnosti ako sú nedostatočne zistený
skutkový stav, resp. zistený v rozpore s obsahom administratívneho spisu, nesprávne právne posúdenie

veci, nepreskúmateľnosť a že boli prijaté v konaní, ktoré trpí vážnymi procesnými pochybeniami.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zotrval na tvrdeniach o podvodnom charaktere zisteného
a umelo vytvoreného obchodného reťazca, v rámci ktorého došlo k účelovému niekoľkonásobnému
navýšeniu ceny reklamných služieb. Žalovaný si riadne dodávateľa neoveril, pretože ten sa prioritne

venoval predaju a montáži lamelových termo závesov a termoizolácie, nebol reklamnou agentúrou a v
tomto smere nemal žiadnu web stránku. Pochybnosti umocňuje podnikanie konateľa dodávateľa pod
obchodnou značkou D., s.r.o., ktorej reklamné služby po zrušení dodávateľa žalobcu využíva aj žalobca.

4. V podanej replike a duplike účastníci konania zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e)
SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods.
1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.

6. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil nasledujúce skutočnosti:

7. V daňovom priznaní na DPH za jún 2017 si žalobca odpočítal DPH v sume 118.381,23 eur a priznal
daň 18.734,09 eur.

8. Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočet DPH z faktúry č. 2017019 zo dňa 07.06.2017
vystavenej dodávateľom B., s.r.o. na sumu 25.000,00 eur plus 5.000,00 eur za prenájom reklamnej
plochy na podujatí Y. rally M. (ČR) v termíne od 16.06.2017 do 17.06.2017 za základe zmluvy zo dňa
05.01.2017

9. Žalobca ako objednávateľ uzatvoril so spoločnosťou B., s.r.o. ako dodávateľom dňa 05.01.2017
zmluvuoreklame.Jejpredmetombolprenájomreklamnejplochyazabezpečeniezverejneniaobchodnej
značky žalobcu na závodnom automobile Mitsubishi Lancer EVO IX Športového teamu ,,G.-Y. rally“
team na podujatiach Majstrovstiev Slovenskej republiky v rally a Majstrovstiev Českej republiky v rally v
sezóne 2017 (celovo 9 podujatí v období od marca do decembra 2017) v celkovej hodnote 300.000,00

eur bez DPH. Dodávateľ bol oprávnený poskytnúť plnenie aj cestou subdodávateľov.

10. Konateľ spoločnosti B., s.r.o. U. L. dňa 23.01.2018 vypovedal, že so žalobcom, jej konateľmi, sa
zoznámil na firemnom večierku, kde vystupoval ako DJ. Spoločnosť nemala zamestnancov a bola bez
majetku. Potvrdil obchodnú spoluprácu v zmysle spornej faktúry a zmluvy o reklame, ktorej plnenie

zabezpečil subdodávateľsky. Reklamnú plochu si prenajíma od spoločnosti L. P. Sk, s.r.o., ktorá je
vlastníkom reklamnej plochy na vozidle. Časť plochy prenajal spoločnosti U., s.r.o, časť žalobcovi a
časť spoločnosti G., s.r.o. Reklamné polepy s logom žalobcu na vozidlo zabezpečila jeho spoločnosť.
Spoločnosť O. P. z ČR, majiteľ vozidla, dodávala pretekársky automobil s už nalepenými logami firiem.
Reklamný materiál ako video a foto zabezpečili profesionálne firmy, s ktorými nemal žiaden obchodný

vzťah.

11. Cestou medzinárodnej výmeny informácií finančná správa ČR oznámila, že podľa výpovede svedka
O. S. spoločnosť O. P. s.r.o. vlastní vozidlo Mitsubishi Lancer Evolution IX. Predmetné vozidlo prenajala
na obdobie od 16.06.2017 do 17.06.2017 spoločnosti Y. I. s.r.o. na závod Hustopeče. Vozidlo bolo

prenajaté v základnej bielej farbe bez reklám, dizajn si zabezpečuje sám nájomca. Keďže vozidlo bolo
prenajaté na celú sezónu 2017, vozidlo bolo polepené takmer totožne po celý čas nájmu.

12. Dňa 15.03.2018 boli vypočutí konatelia spoločnosti G., s.r.o. E. G. a G.. P. M., ktorí zhodne potvrdili
spoluprácu so spoločnosťou B., s.r.o. na reklamnej činnosti v rámci rally súťaží. Faktúra od spoločnosti

B., s.r.o. č. 2017021, zo dňa 12.06.2017 v sume 235.200,00 eur, základ dane 196.000,00 eur, DPH
39.200,00 eur súvisí s prenájmom reklamných plôch v zmysle zmluvy, ktorej účelom je zabezpečenie
reklamy rôznych spoločností v rámci rally, pričom spoločnosť G., s.r.o. má od spoločnosti B., s.r.o.
prenajatú reklamnú plochu, ktorú následne poskytuje svojim odberateľom. Prenájom reklamnej plochybol využitý na reklamu spoločnosti G., s.r.o. a taktiež, aj na reklamu ich partnerov (odberateľov). Všetko
zabezpečovala spoločnosť B., s.r.o. pre spoločnosť G., s.r.o. a aj pre ich partnerov (odberateľov).

13. Preverovaním správca dane ďalej zistil, že disponentom účtu spoločnosti L. P. Sk, s.r.o. bol U.
U.. Spoločnosť prijala na účet od spoločnosti B., s.r.o. platbu vo výške 287.760,00 eur a uskutočnila
úhradu pre Y. I., s.r.o. 10.200,00 eur. Jej právnym nástupcom je nekontaktná spoločnosť Q.., s.r.o. Bývalý
konateľ U. U. vo výpovedi zo dňa 26.06.2018 uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov ani majetok
a sídlila na virtuálnej adrese. Potvrdil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou B., s.r.o. Bol nájomcom

celej reklamnej plochy na športovom aute, ktorú prenajal od spoločnosti Y. I., s.r.o. od 01.04.2017 do
31.12.2017 a následne ponúkol spoločnosti B., s.r.o. CD nosič s návrhom reklamných polepov od B.,
s.r.o. postúpil spoločnosti Y. I., s.r.o. Nevedel kto zabezpečil realizáciu samotných polepov na vozidle.

14. Z výpovede svedka F. Q., konateľa spoločnosti Y. I., s.r.o., vykonanej dňa 12.06.2018 vyplynulo, že
podniká v oblasti stavebníctva. Využíva len služieb živnostníkov a nemá žiaden majetok. V roku 2017

podnikal aj so spoločnosťou L. P. Sk, s.r.o., ktorej poskytol nájom reklamnej plochy na závodnom vozidle
Mitsubishi Lancer Evolution IX a iných nosičoch., pričom bol vlastníkom všetkých reklamných práv. Je
súčasne majiteľom licencie teamu „G.-Y. rally“. P. spomínaného vozidla je spoločnosť O. P., s.r.o. z ČR.
Celú reklamnú plochu na ňom poskytol spoločnosti L. P. SK, s.r.o. Spoločnosť Y. I., s.r.o. zabezpečila
všetky polepy na závodnom vozidle cez dodávateľa z ČR. Názvy spoločností na polepoch im poskytol

U. U. zo spoločnosti L. P. SK, s.r.o. Podľa zmluvy o nájme športového automobilu zo dňa 01.06.2017,
uzavretej so spoločnosťou O. P. s.r.o., ČR, v zmysle ktorej spoločnosť O. P. s.r.o. prenajala spoločnosti
Y. cE., s.r.o. športové vozidlo Mitsubishi Lancer Evo IX.,RZ 01R 0080 na určitú dobu od 16.06.2017 do
17.06.2017 na závod H. M. za odplatu l0.101,50 eur.

15. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.07.2018 bolo zistené, že v súčasnosti zabezpečuje reklamu
prostredníctvom spoločnosti D., s.r.o. V zmysle výpisu z Obchodn6ho registra SR bol konateľom
spoločnosti D. s.r.o. U. L., vznik funkcie 08.01.2018, skončenie funkcie 19.06.2020. V súčasnosti je
konateľom občan Maďarska.

16. Z výpovede svedka U. L. dňa 21.11.2018 v súvislosti s daňovou kontrolou ako v prejednávanom
prípade, ale týkajúcou sa kontrolovaného daňového subjektu U., s.r.o., vyplynulo, že k zániku
dodávateľskej spoločnosti B., s.r.o. sa rozhodol z dôvodu, že hľadal spôsob ako ukončiť podnikanie,
pričom v ďalšej časti uviedol, že sa naďalej venuje podnikateľskej činnosti prostredníctvom spoločností
D. s.r.o. a L. - C., s.r.o., ktoré zabezpečujú reklamnú činnosť na športových závodných vozidlách.

17. Svedkyňa Mgr. O. L., bývalá konateľka spoločností U., s.r.o. (personálne prepojená so žalobcom)
vo výpovedi zo dňa 20.11.2018 uviedla, že s p. L. spolupracovali už skôr, od roku 2016, v súčasnosti
spolupracuje so spoločnosťou D. s.r.o., kde je konateľom a poskytuje im tie isté reklamné služby, pričom
potvrdila, že pozná p. F. Q., konateľa spoločností Y. I., s.r.o. ako osobu, stretli sa na pretekoch a jeho

manželka pracuje v spoločností F., s.r.o.

18. Na podklade kontrolných zistení správca dane vydal dňa 17.12.2018 protokol z daňovej kontroly.

19. Podľa výpovede svedka F. Q., konateľa spoločnosti Y. I., s.r.o., zo dňa 26.04.2019 v roku 2017

uzatvoril zmluvu so spoločnosťou L. P. SK, s.r.o. Bol vlastníkom všetkých reklamných práv na závodnom
vozidle, ktoré vlastnila spoločnosť O. P. z ČR, ako aj ostatných reklamných nosičoch, ktoré nájomnou
zmluvou poskytol spoločnosti L. P. SK, s.r.o. Ich spoločnosť zabezpečila polepy grafický návrh auta cez
dodávateľa p. M. a partnerov, ktorých logá budú umiestnené na automobile, mu oznámil p. U. na USB
kľúči. DVD a fotografie zabezpečili cez ostatných dodávateľov. Obchodnú spoluprácu so spoločnosťou

B., s.r.o. nemali.

20. Pri výsluchu dňa 30.04.2019 konatelia spoločnosti G., s.r.o. E. G. a Ing. P. M. potvrdili skôr uvádzané
skutočnosti.

21. Vo vyrubovacom konaní bol vypočutý konateľ žalobcu Ing. F. L.. Ten dňa 31.07.2019 vypovedal, že
uzatvoril s p. L., konateľom B., s.r.o., zmluvu o reklame na celý rok. Manželka p. L., p. L., im vyhotovovala
daňové priznania a účtovníctvo. Fakturované služby boli poskytnuté v zmysle zmluvy a boli s nimi
spokojní.22. Závery daňovej kontroly boli premietnuté do vydania rozhodnutia správcu dane č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 23.08.2019, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 09.12.2019 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť, nedostatočné odôvodnenie a rozpor s judikatúrou

ESD.

23. V ďalšom konaní správca dane vydal žalobou preskúmavané rozhodnutie zo dňa 14.02.2020, ktorým
z vyššie uvedených dôvodov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.000,00 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017. Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie

svojim rozhodnutím zo dňa 09.02.2021 potvrdil stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu
dane.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií

a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

27. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie za účelom objasnenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie

dane. Dokazovanie tak predstavuje procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci
čo najúplnejšie. Je ale na správcovi dane, aby rozhodol, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či
vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje

zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné
orgány povinné postupovať.

28. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha

zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

29. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.30. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v daňovom konaní ako dôkaz možno v súlade s § 24 ods.
4 daňového poriadku použiť akúkoľvek informáciu, ktorá pomôže objasniť skutkový stav veci, pričom
môže ísť aj o informáciu získanú z iného daňového konania. Podmienkou je, že informácia ako dôkaz

nebola obstaraná v rozpore s právnymi predpismi a prispeje k správnemu určeniu dane. Vzhľadom k
tomu sa správny súd nestotožnil so žalobnou námietkou o nezákonnosti dôkazov, ktoré správca dane v
prejednávanej veci použil z iných konaní. Rovnako nepovažuje za nezákonný výsluch O. S. vykonaný
českou finančnou správou v rámci MVI bez upovedomenia žalobcu. Hoci neupovedomenie žalobcu
predstavuje porušenie postupu zo strany daňových orgánov, v konečnom dôsledku sa nejedná o také

závažné pochybenie majúce za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie O. S.
tvorí súčasť administratívneho spisu, s obsahom ktorého mal žalobca možnosť sa oboznámiť. Obsah
vyjadrenia bol tak žalobcovi známy a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k ujme na jeho právach.

31. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

32. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

33. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady
posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu

rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia
plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, teda dodanie tovaru alebo
služieb, a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú
zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať

na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný
styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým,
že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými
podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v
spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti

chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu,
tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú
v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá
zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí
svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne

dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých
obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového
práva.

34. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie
skutočností, že dodávateľ nie je skutočne ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový
a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že
zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú
vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní

dôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt(žalobca)vdaňovomkonanípreukázať,
že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového
subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo
žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v
priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na

daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou
Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I.
5337,bod76,akoajz21.02.2006,Halifax,ai.,C-255/02Zb.s.I.1609,bod71).Daňovýsubjekt(žalobca)disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH,
je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno,

svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).

35. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie

práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a
hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse

Oliemaatschappij NV, C-499/10).

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

39. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ

si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným
obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne
vykonanie obchodu.

40. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré im predchádzalo,
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného spornou faktúrou, snažil sa úplne a presne zistiť
skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.

41. Takto bolo zistené, že česká spoločnosť O. s.r.o. prenajala spoločnosti Y. I., s.r.o. na celú rally sezónu
2017 športový automobil Mitsubishi Lancer EVO IX RZ 01R 0080 v základnej bielej farbe bez polepov.
V rámci obchodnej spolupráce obe spoločnosti uzatvorili dňa 01.06.2017 smlouvu o nájmu sportovního
automobilu Mitsubishi Lancer EVO IX RZ 01R 0080 na dobu od 16.06.2017 do 17.06.2017 na závod

H. M. za cenu 9.664,00 eur. Následne spoločnosť Y. consulting, s.r.o. ako výlučný vlastník reklamných
práv na celej reklamnej ploche automobilu Mitsubishi Lancer EVO IX uzatvorila so spoločnosťou L.
P. SK, s.r.o. dňa 03.04.2017 zmluvu o nájme reklamnej plochy, ktorej predmetom bol nájom celkovej
plochy predmetného závodného automobilu za účelom zabezpečenia reklamy rôznych spoločností a
firiem za cenu 58.500,00 eur bez DPH na dobu od 03.04.2017 do 31.12.2017. Zmluvou o nájme

reklamnej plochy zo dňa 01.04.2017 spoločnosť L. P. SK, s.r.o. prenajala celú reklamnú plochu na
závodnom vozidle spoločnosti B., s.r.o. na dobu od 01.04.2017 do 31.12.2017 za cenu 2.200.000,00
eur bez DPH. Spoločnosť B., s.r.o. zmluvou o nájme reklamnej plochy zo dňa 05.01.2017 prenechala
spoločnosti G., s.r.o. celú reklamnú plochu na závodnom vozidle Mitsubishi Lancer EVO IX na časod 05.01.2017 do 31.12.2017 za odplatu 2.172.000,00 eur. Zmluvou o reklame zo dňa 05.01.2017
spoločnosť B., s.r.o. prenajala žalobcovi reklamnú plochu na závodnom vozidle Mitsubishi Lancer EVO
IX na 9 športových podujatiach Majstrovstiev SR a ČR v rally v sezóne 2017 za účelom zabezpečenia

zverejnenia obchodnej značky žalobcu za cenu 300.000,00 eur bez DPH.

42. Vychádzajúc z vyššie popísanej zmluvnej schémy záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným
dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť B. s.r.o. dodala žalobcovi fakturované reklamné služby,
je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov. Dodávateľ B.

s.r.o. je spoločnosťou bez reálnej ekonomickej aktivity, resp. ktorej účasť v zdaniteľnom obchode
bola bez ekonomického opodstatnenia, bez personálneho a materiálneho vybavenia potrebného na
splnenie zmluvného záväzku, v ktorého účtovníctve nie sú evidované žiadne doklady o zabezpečení
zazmluvnených reklamných služieb. Okrem iného žalobca uzatváral zmluvu s dodávateľom B., s.r.o. v
čase, keď dodávateľ nemohol disponovať s reklamnou plochou. Otázna je aj reálna možnosť spoločnosti
B., s.r.o. poskytnúť žalobcovi reklamnú plochu, ak zmluvou zo dňa 05.01.2017 deklarovala poskytnutie

celej reklamnej plochy na závodnom vozidle spoločnosti G., s.r.o., čo by vylučovalo použitie reklamnej
plochy na propagáciu obchodného mena - loga žalobcu. Pochybnosti o reálnosti dodania plnenia
dodávateľom uvedeným na spornej faktúre umocňuje aj zistený rozpor, keď konateľ spoločnosti B.,
s.r.o. vypovedal, že závodné vozidlo bolo dodané aj s polepmi, ale z výsledkov medzinárodnej výmeny
informácií vyplynulo, že závodný automobil bol dodaný v základnej bielej farbe bez polepov. Správny

súd z fotodokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise tiež zistil, že medzi reklamnými partnermi,
ktorých obchodné meno sa propagovalo na reklamnej ploche závodného vozidla, bol okrem žalobcu,
spoločnosti U., s.r.o., G., s.r.o. aj samotný dodávateľ, spoločnosť B., s.r.o. Všetky uvedené skutočnosti
podľa názoru správneho súdu preto spoľahlivo vyvracajú dodanie reklamných služieb spoločnosťou B.,
s.r.o., ktorá bola do obchodného reťazca umelo vložená, aby vytvorila zdanie reálneho obchodovania

a zachovania neutrality DPH za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody v podobe zníženia
si daňovej povinnosti. Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že skutočným dodávateľom
reklamných služieb bola spoločnosť Y. I., s.r.o., ktorej konateľ presvedčivo ozrejmil podrobnosti
poskytnutia reklamy. Zdaniteľné plnenie deklarované na spornej faktúre je tak poznačené zneužívajúcim
konaním, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu a preukázané osobné prepojenia

medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca mohol pri zachovaní náležitej opatrnosti vedieť. Na
základe týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní služieb práve
fakturovaným dodávateľom B., s.r.o. oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné
bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje na spornej
faktúre, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017 uznaný ako oprávnený.

Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.

43. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že správca dane spochybnil reálne dodanie zdaniteľných
plnení žalobcovi dodávateľom B., s.r.o. a bolo preto na žalobcovi, aby tieto pochybnosti vyvrátil.

Tiež okolnosti prípadu jasne preukazujú, že žalobca sa prijatím tovaru a služieb od dodávateľa B.,
s.r.o. zapojil do obchodného reťazca poznačeného zneužívajúcim konaním. Nie je taktiež pravdivým
tvrdením žalobcu, že neporušil žiadnu povinnosť. Je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť
prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že
plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr.

Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení,
ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených
veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od

žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal potrebné vedomosti o svojich obchodných partneroch a aby pri
obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom
pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé
definičnéznakypojmupodnikanie,aleajvedomosťosubjektoch,vspoluprácisktorýmitakčiní.Zastavu,

že žalobca podstúpi riziko a začne obchodovať s nedôveryhodným subjektom, ktorý nemá vytvorené
ani základné podmienky a predpoklady na dodanie fakturovaných služieb, musí si byť vedomý toho,
že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také
dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.44. K tvrdeniu žalobcu, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nemôže niesť zodpovednosť
za konanie dodávateľových dodávateľov (subdodávateľov) a že dôkazné bremeno v zmysle § 24

daňového poriadku uniesol, správny súd uvádza, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným
spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral
pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu
na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skoršie časti tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal

otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou
súdnou praxou je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre
(k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom
konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v
postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej
transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre

priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia
leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že
žalovanýasprávcadanenezákonnezaťažiližalobcudôkaznýmbremenom.Akoužbolovyššieuvedené,
okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca
produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo

tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť
spornýchobchodov.Vzmysledaňovéhoporiadkutotižmožnonapreukázanierozhodujúcichskutočností
použiťvšetko,čoniejezískanévrozporesozákonom.Vposudzovanomprípadejepodstatousporuto,či
predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornou faktúrou, teda či žalobca nadobudol
plnenia od dodávateľa označeného na spornej faktúre. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že

je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia.
Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil žalobné námietky ako
nedôvodné.

46. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutia ako i konanie im

predchádzajúce sú v súlade so zákonom, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. žalobu
zamietol.

48. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené
spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.

49. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).