Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Gabriel Slobodník
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/35/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120310368
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120310368.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému: N. C., D.. XX. XX. XXXX S. N. N., H. N. A. C. XX, O., o zaplatenie 260,- Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 05. 06. 2020, domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 260 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru a náhrady trov konania.
Tvrdil,ženazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa24.06.2019,uzatvorenejmedziSlovenskou
sporiteľňou, a.s., ako postupom a žalobcom ako postupníkom, postúpil na neho postupca žalovanú
pohľadávku. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovanou dňa XX. XX. XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorejsúčasťousúvšeobecnéobchodnépodmienky(ďalej„VOP“).Nazákladezmluvypostupcaposkytol
žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju
povinnosť podľa zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 453,29 Eur, z toho
istina 260,00 Eur, úrok 75,47 Eur, úrok z omeškania 23,42 Eur a poplatky vo výške 94,40 Eur. Žalovaná
po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma tak predstavuje sumu 260,00 Eur,
pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 260,00 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy 193,29
Eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 75,47 Eur, z neuhradeného úroku z
omeškania vo výške 23,42 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 94,40 Eur si žalobca neuplatňuje.
Z uvedeného dôvodu sa voči žalovanému žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy 260,00 Eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 260,00 Eur od 25. 06. 2019, t.j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky do zaplatenia, súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a náhrady
trov konania.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil tieto dôkazy: zmluvu o postúpení pohľadávok
prílohou (č.l. 6 spisu), zmluvu o povolenom prečerpaní (č.l. 14 spisu), výpoveď zmluvy (č.l. 19 spisu),
všeobecné obchodné podmienky (č.l. 20 spisu), produktové obchodné podmienky (č.l. 25 spisu),
sadzobník poplatkov a náhrad (č.l. 31 spisu), výzvu (č.l. 53 spisu), transakcie z účtu (č.l. 55 spisu),
oznámenie o postúpení pohľadávok (č.l. 79 spisu), pokus o zmier s podacím hárkom (č.l. 80 spisu). Na
ostatné vyzývané skutočnosti, aby predložil listinné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok platnéhopostúpenia z banky na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že banka
písomne vyzvala žalovanú na úhradu omeškaného dlhu, že táto výzva bola žalovanej doručená, od
tejto výzvy uplynulo do času postúpenia pohľadávky viac ako 90 kalendárnych dní a žalovaná v čase
od výzvy po postúpenie pohľadávky neplnila veriteľovi, doplnil tak, že doložil súdu výpis z úveru a a
výzvu zo dňa 26. 03. 2020 s podacím hárkom. Záverom zotrval na podanej žalobe a žiadal jej vyhovieť
v plnom rozsahu.
4. Pretože ide o spotrebiteľský spor do 1 000,- Eur a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd v súlade
s § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou (č.l. 6
spisu), zmluvou o povolenom prečerpaní (č.l. 14 spisu), výpoveďou zo zmluvy zo dňa 18. 05. 2018 bez
doručeniažalovanej(č.l.19spisu),všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami(č.l.20spisu),produktovými
obchodnými podmienkami (č.l. 25 spisu), výzvou zo dňa 26. 03. 2019 s podacím hárkom (č.l. 53 spisu),
vykonanými transakciami (č.l. 55 spisu), oznámením o postúpení pohľadávok (č.l. 79 spisu), pokusom
o zmier s podacím hárkom (č.l. 80 spisu), vyjadrením žalobcu zo dňa 23. 07. 2020, pričom iné návrhy
na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa XX. XX. XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník zmluvu o Povolenom prečerpaní (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXX v zmysle zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie Povoleného prečerpania Bankou Dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve. Z nej vyplývalo, že výška povoleného prečerpania bola 300,-Eur, typ a výška
úrokovej sadzby bola premenlivá, 18,90 % p.a. v deň uzatvorenia Zmluvy, splatnosť úrokov bola daná
mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za upomienku vo výške 10,-Eur, konečný
splatnosť povoleného prečerpania 18. 12. 2053.
7.Výpoveďouzmluvyzodňa18.05.2018bankavyhlásilamimoriadnusplatnosťpovolenéhoprečerpaná
a určila výpovednú dobu 2 mesiace, ktorá začala plynúť dňom mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede.
8. Výzvou zo dňa 26. 03. 2019 právny predchodca žalobcu vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy vo
výške 448,97 Eur, pretože pohľadávka banky sa stala splatnou a zároveň bol tento v omeškaní so
splácaním viac ako tri mesiace. Upozornil ho, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe.
9. Žalobca ako postupník tvrdil, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania,
mu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2019 od postupcu
Slovenská sporiteľňa, a.s.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu.
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými aa) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.24. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
26. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.
27. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na
procesné strany (§ 185 CSP). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby
strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za
to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jej neprospech.
28. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzatvorili zmluvu o Povolenom prečerpaní (spotrebiteľskom úvere) v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.,
keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo forme úveru (§
1 ods. 2 tohto zákona). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaná ako spotrebiteľ - fyzická
osoba, keď nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Jedná sa teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ.
Taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške
300,- Eur, ktorá ho nesplácala riadne a včas v súlade so zmluvou.
29. Súd skúma otázku aktívnej vecnej legitimácie ex offo - z úradnej povinnosti (viď rozsudok NS SR
sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Zároveň, ak predmetom konania je postúpená
pohľadávka banky, súd musí ex offo skúmať, či banka postúpila svoju pohľadávku inému subjektu
(žalobcovi) platne (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Cdo 26/2017).
30. Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným. V tomto
prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona
č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
31. V naznačených intenciách bolo potrebné, aby žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda
legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Stranou v spore sa niekto
môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá
žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade
sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z
hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom
povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná
legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, akten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
32. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie
uvedené v citovanom ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj
splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak
v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka)
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky vyplývajúcemu z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je jeho
úvaha nesprávna. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, žeby žalovanej bola doručená výzva na
úhradu dlžnej sumy ako aj skutočnosť, či od predmetnej výzvy po postúpenie pohľadávky uplynula 90
dňová lehota. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil žalobca súdu
kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 24. 06. 2019 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s.
a žalobcom, výpoveď zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 18. 05. 2018 bez dokladu o doručení
žalovanej a následne výzvu zo dňa 26. 03. 2019 s podacím hárkom. Je zrejmé, že výzva zo dňa 26.
03. 2019 bola odoslaná na pošte dňa 28. 03. 2019, pričom bola realizovaná iba 88 dní pred postúpením
pohľadávky. Z toho je zrejmé, že po doručení výzvy nebola dodržaná zákonom stanovená lehota 90 dní
v zmysle zákona o bankách pred postúpením pohľadávky.
33. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu
spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku
toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je a že žalobca je oprávnený pohľadávku
voči žalovanej uplatňovať pred súdom.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že Slovenská sporiteľňa, a. s. bola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej (ktorá je predmetom tohto sporu) žalobcovi len po
tom, ak by bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu žalovaného.
V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne z vykonaného dokazovania ich splnenie
nevyplynulo), bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostúpiteľnú, teda pohľadávku
ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o
postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostúpiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným
právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. Je
treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky,
teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo dôvodné jeho žalobu
zamietnuť.
35. Posúdenie splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky bankou podľa ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho
platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu,
teda na výsledok samotného sporu. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze,
pričom dodávateľ, resp. jeho právny nástupca nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má
byť dokazovaním preukázaná, ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácia žalobcu v celom
rozsahu zamietol.
37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak, že
nakoľko v spore úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov
konania nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo/544/2015).
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
(dvojmo) inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.