Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. apríl 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010444
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720010444.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného O. C., trestne

stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 127 ods. 5 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Poprad dňa 12. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný

O. C., nar. XX. X. XXXX S. A., okres A., trvale bytom
C., C. XXX/XX, okres Poprad,

j e v i n n ý ,ž e

O. C. ako druh poškodenej O. Z., s ktorou dlhodobo žil v spoločnej domácnosti, najmenej od presne
nezistenej doby roku 2013 do 13. 1. 2020 v mieste ich spoločného trvalého bydliska na adrese C. XXX/

XX, C., okres Poprad, najmä pod vplyvom alkoholu a tým zvýšenej agresivity, čo bolo viackrát do týždňa,
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie poškodenej, ktorej opakovane, bezdôvodne hrubo a vulgárne
nadával,vyvolávalunejstresastrachtak,ženeustálymsledovanímachodenímzamenovanousasnažil
vyprovokovať konflikt s tým, že jej takto nedal pokoj, čo vždy v konečnom dôsledku vyvrcholilo hádkou,
často aj pred ich spoločnými maloletými deťmi, počas ktorej jej vulgárne nadával, pravidelne a dlhodobo
menovanú vyhadzoval z rodinného domu so slovami, že tam nemá čo robiť, nech sa zbalí a vypadne,
pričom dobre vedel, že O. Z. nemá kde ísť, tiež sa jej vyhrážal vybitím zubov, bitkou a opakovane,
sa jej aj vyhrážal zabitím, pričom na poškodenú aj fyzicky útočil tak, že ju opakovane fackoval, ťahal

za vlasy, dusil, tiež sa stalo, že menovanej v takomto stave opojenia alkoholom napchal do úst ihličie,
inokedy zase menovanú sotil do rebier, kde v dôsledku takéhoto útoku v presne nezistený deň roku
2019 musela O. Z. utiecť do izby k staršiemu synovi a následne do pivnice rodinného domu, kde tento
páchateľ menovanú nasledoval a po tom, ako zistil, že O. Z. sa v pivnici zo strachu zamkla, vykopol
vchodové dvere do pivnice, kde po tom, ako poškodená utiekla naspäť do izby, túto nasledoval a tam sa
jej s kuchynským nožom vyhrážal so slovami „zabijem ťa ty sviňa, dneska ťa zarežem", pričom tento útok
prestal až po zásahu U. C., ktorý v predmetnom rodinnom dome býva, kde takéto dlhodobé agresívne

a nevyspytateľné správanie sa O. C. voči O. Z. spôsobovalo tejto fyzické a najmä psychické utrpenie,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

č í m s p á c h a lzločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 127 ods. 5 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky a zároveň podľa § 51 ods.
4 písm. j) Trestného zákona mu ukladá povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii alebo

zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 29. 6. 2020 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 33/20
zo dňa 26. 6. 2020 na obvineného O. C. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 127 ods. 5 Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý sa

mal stať tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému
obvinený v zákonnej lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že

s poškodenou sa spoznal v lete v r. 2010 a asi od jesene 2010 začali spolu žiť v spoločnej domácnosti
ako druh a družka. Majú spolu 2 maloleté deti. Žili v rodinnom dome v C., ktorý patrí jeho otcovi. Otec
býva v samostatnej izbe, on od narodenia staršieho syna tiež býva v samostatnej izbe, lebo družka mu
vyčítala, že chrápe a smrdí a družka spolu s deťmi bývala vo vlastnej izbe. Už na Silvestra 2010, keď
boli s poškodenou v jednom podniku, sa táto tam pobila s dievčaťom, bola agresívna, nakoniec ju museli

odviezť na psychiatriu do Levoče. Na Nový rok 2011 mu volali z psychiatrie, aby sa dostavil, povedali mu,
že má poruchu osobnosti, že je psychopat. Ona ho prosila, aby ju odtiaľ zobral, tak sa nad ňou zľutoval.
To, za čo je stíhaný, to rezolútne odmieta, nič z toho, čo uvádza obžaloba, sa nestalo. Je pravdou, že
medzi nimi dochádzalo ku konfliktom, ktoré však vyvolávala poškodená a ktoré súviseli s hocijakými
maličkosťami. Veľmi rada sa hádala, pri hádkach sa vyzúrila s tým, že potom sa lepšie cíti. Netvrdí, že

sa s ňou nehádal, konflikty mal ináč riešiť a takisto mal ten vzťah skončiť hneď na začiatku, ale bolo mu
jej ľúto, lebo nemala kam odísť. Nie je pravdou, aby alkohol užíval v takom rozsahu, ako mu to kladie
obžaloba za vinu. Chodieval síce na pivo, ale domov opitý nechodil. Berie silné tabletky a ani kvôli práci
si alkohol nemôže dovoliť. Keďže po narodení staršieho syna sa poškodená aj s deťmi sa odsťahovala
do inej izby, on do tej izby chodil preto, lebo sa chcel pozrieť, čo robia deti. Keď otvoril dvere, začala hneď

na neho kričať a nadávať mu s tým, aby vypadol. Svedkom ich spolužitia bol iba jeho otec, jeho mama
s nimi nežila. Ona môže mať poznatky o spolužití len tie, ktoré jej povedala samotná poškodená, ktorá
však tvrdí všelijaké veci, ktoré sa nezakladajú na pravde. Zdôraznil, že žiadne fyzické, ani psychické
utrpenie poškodenej nespôsoboval, poškodená nie je osobou, ktorá by si to len tak nechala. Žiadne
vchodové dvere do pivnice nepoškodil, tie sú tam doteraz riadne osadené a nedotknuté. Poškodená

síce hovorí o všelijakých jeho konaniach, ale sama nevie uviesť, kedy k nim malo dôjsť. Opakovane
na neho aj volala policajtov, no má za to, že keby policajti si čokoľvek všimli, čo by mohlo vzbudzovať
nejaké obavy, či podozrenia, len tak by to nenechali. Na konflikty, ktoré vyvolávala poškodená, reagoval
tak, že niekedy sa s ňou hádal, niekedy sa zobral a šiel preč. Snažil sa s ňou aj dohodnúť, keď ešte žili
v spoločnej domácnosti, nech si každý žije vo svojej izbe, ale ona to nikdy nedodržala a vždy hľadala

možnosť, ako vyvolať konflikt. V mobile má aj výhražné smsky, ktoré posielala poškodená jemu a ktoré
ja ukazoval policajtom.

Poškodená O. Z. ako svedok na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo a
odmietla vo veci vypovedať. O práve odoprieť vypovedať zo zákonných dôvodov bola riadne poučená

aj v prípravnom konaní, pričom v tomto štádiu trestného konania toto právo nevyužila. V oboznámenejvýpovedi z prípravného konania uviedla, že s obžalovaným žili 9 rokov v jednej domácnosti u jeho otca,
spolu majú dvoch synov, 7-ročného O. a 1-ročného V.. Na začiatku bol ich vzťah ideálny, ale asi po 2 -
3 rokoch sa jej partner ukázal, aký v skutočnosti je. Zistila, že je veľmi agresívny, má výbušnú povahu a

jedná impulzívne. Snažila sa mu vyjsť v ústrety, neprovokovať ho, ale on stále zapáral, dával jej najavo,
že nie je doma, že býva u jeho otca. Po hádkach ju vyhadzoval, aby išla k svojej mame. Prvýkrát ju
fyzicky napadol, keď starší syn mal dva alebo tri roky, po banálnej hádke, keď domov prišiel opitý. Sotil
do nej a povedal jej, že tu rozkazovať nebude. Pred chlapcom ju začal dusiť, na čo malý plakal, išla
jej aj krv z nosa, a preto rýchlo utiekla do hornej izby, volala aj tete, že nevie, čo má robiť a zavolala

hliadku polície, ktorá sa jej pýtala, či má kde ísť. Jej mama vtedy bývala v Čechách a tak išla k tete do
S.. Otec obžalovaného v tom čase pracoval v F.. Keď bola u tety, po tom, čo obžalovaný tejto telefonoval
a našpinil na ňu, ju teta poslala domov - k obžalovanému, keďže nemala kam ísť. Isté obdobie bol pokoj,
potom opäť začali hádky, buď prišiel opitý a začal budiť chlapca alebo robil zle, keď sa hral na pána
domu. Občas dostala facku, alebo len tak do nej buchol. Pamätá si, že minulý rok, keď prišiel domov
opitý, chcel sa hrať a mojkať s deťmi, pričom za triezva sa s deťmi nehrá. Mladší syn vtedy zaspával,

mal zhasnuté svetlo, kde on naťahaný, opitý z krčmy, si ho chcel pomojkať. Povedala mu, nech nechá
dieťa spať, pričom ho len chytila za ruku s tým, aby si išiel ľahnúť a dal pokoj. Na to ju sotil, buchol ju do
rebier. Ona potom rýchle utekala do pivnice, kde svokor prerábal kúpeľňu a povedala mu, aby s ním robil
poriadky, lebo zase do nej skáče pre nič za nič. Svokor jej k tomu uviedol, aby kľudne volala policajtov,
ešte predtým však obžalovaný vletel do pivnice, začal jej nadávať, ona chytila dvere, aby ich nevytlačil,

na čo do nich kopol a dvere vyleteli z pántov a rozbil aj podlahu, čo svokor robil. V nočnej košeli utiekla
vonku, pričom bola zima a mráz. Starší syn jej doniesol mobil a ona zavolala hliadku polície. To bolo
naposledy, keď ju napadol. Ešte predtým, keď starší syn mal 3 roky, po tom, ako ju dusil a dal jej aj po
papuli, hovoril jej, aby neotvárala tú papuľu, že jej treba vybiť zuby a nech jej už niekto rozbije tú papuľu.
Stále jej hovoril, že stade pôjde, že ju dá spratať, že jej treba vybiť zuby, že je špina a podobné nadávky.

Pamätá si aj na jeden útok po tom, čo prišiel obžalovaný z krčmy a s ním prišla aj celá partia do altánku.
Zablatený a obutý šiel potom za chlapcom, na čo mu povedala, nech sa vyzuje, na čo ju sotil, a ona
utekala rýchle dole za kamarátom, aby sa jej zastal. Obžalovaný ju však chytil za vlasy, ťahal ju, chcel ju
zbiť alebo zadusiť, ale ten jeho kamarát vošiel dnu cez balkónové dvere a odtiahol ho od nej. Zdá sa jej,
že ten kamarát bol M. O.. V r. 2018 vytiahol na ňu nôž po tom, čo ju sotil do rebier a utekala do pivnice.

Prišla aj policajná hliadka, ktorá však potom odišla a obžalovaný na to šiel opäť do krčmy, ešte viac sa
opil a keď už spala, vrátil sa s nožom v ruke, čupol si nad ňu a povedal jej „zarežem ťa ty sviňa“. Vtedy
sa zobudil starší syn a povedal jej, čo sa deje, na čo ona kričala na svokra, ktorý mu vytiahol ten nôž z
ruky. Nevie, ako sa jej svokor zachová, ako bude vypovedať, lebo sa pohádali a je proti nej. Nevie, prečo
svokor svojho syna podporuje v tom alkohole. Čo sa týka fyzických napadnutí, ošetrená bola iba raz, keď

ešte nemali deti. Nepodávala ani trestné oznámenie, mala podliatiny na krku a na nose hrču. Vtedy sa
pohádali, lebo obžalovaný mal vypité, špinil na jej rodinu, sotil do nej a pamätá si, že bola zima, vo váze
mali ihličie, ktoré chytil a napchal jej do úst. Samotnú domácnosť financovali tak, že keďže v poslednom
čase sa hádali, tak ona sa stravovala sama s deťmi, spolu s obžalovaným a svokrom sa všetci traja
skladali na inkaso. Takisto nakupuje aj bežné veci, aj pre deti, platí aj školu, pričom obžalovaný jej dával

po 200,- eur, avšak až v poslednom období, predtým financovala všetko sama.

Svedok U. C. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný a poškodená žili
spolu v jeho dome asi od r. 2010. On s nimi spočiatku nebýval, pretože pracoval v zahraničí, domov sa
vrátil pred 5 - 6 rokmi. Vie, že medzi nimi dochádzalo k hádkam, často sa slovne pochytili. Kto vyvolával

tie hádky a ako prebiehali, to nevie. On sa do toho nestaral a ani sa nechcel starať. Častokrát, keď
medzi nimi došlo k hádkam, odchádzal vonku a syn potom prišiel za nim. Počas hádok si v návale hnevu
čokoľvek povedali, ale že by malo medzi nimi dochádzať k nejakým fyzickým útokom, vyhrážkam, to nie,
myslí, že nie. Raz videl, ako prišla polícia. Čo riešili policajti, to nevie. Policajti len poškodenej povedali,
aby sa ukľudnila a nevyvádzala. Poškodená sa mu nikdy nesťažovala na správanie syna, na to, aby ju

mal slovne ponižovať alebo fyzicky napádať. Čo sa týka syna, ten problémy s alkoholom nemal, sem-
tam išiel na pivo. Či syn niekedy vyhadzoval z domu, to nevie, ale myslí si, že kvôli deťom by to neurobil.
S poškodenou mal on (svedok) konflikt, keď jej vytýkal, že zbytočne míňa peniaze, na čo sa mu táto
začala vyhrážať, že skončí na cintoríne, a preto sa na ňu nazlostil a zrušil jej pobyt v jeho dome. Vonku
ju však nevyhodil, odišla sama. Ďalej uviedol, že nikdy nevidel na poškodenej nijaké zranenia s tým, že

ona by si to len tak nenechala a hneď by volala policajtov. Nebol svedkom ani situácie, že by niekedy
syn na poškodenú vytiahol nôž. Takisto nedošlo k situácii, že by jeho syn mal pri konflikte s poškodenou
rozbíjať pivničné dvere. Pamätá si, že niekedy pred 5 - 6 rokmi po nejakom konflikte došli do pivnice,
medzi sebou si niečo vyčítali, pričom on vtedy pokladal dlažbu a dvere mal zvesené. Na to iba reagovaltak, že jej povedal, aby mu dali pokoj a že o ničom nechce vedieť. Čo sa týka prípadných vyhrážok
zo strany poškodenej vo vzťahu k obžalovanému, v tomto smere svedok vypovedal, že v návale zlosti
človek čokoľvek povie, na druhý deň bol pokoj. On to vnímal tak - jedným uchom dnu a druhým von. Pri

konfliktoch sa stávalo, že si aj niečo vulgárne povedali, ale nevie čo.

Vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 3. 2. 2020 svedok uvádzal, že s poškodenou zo začiatku
mal dobrý vzťah, ale posledný rok sa ich vzťah zhoršil, lebo ona doma veľmi nepomáhala. So synom
sa často hádala, bol to skôr syn, ktorý sa nechcel s ňou hádať, ktorý chodil za ním a žiadal, aby jej

dohovoril, že takto ďalej nevládze. Keď poškodená chytila amok, v hádke nevedela prestať. Synovi aj
vulgárne nadávala, opakovane hovorila, že keď sa dobre vyháda, tak vtedy je kľudná. Nikdy nepočul,
že by syn poškodenej nadával. Počas víkendu, predtým než podala poškodená trestné oznámenie na
jeho syna, v amoku mu kričala, že ona z jeho domu neodíde skôr než ho odnesú na cintorín. Takisto sa
mu v amoku aj vyhrážala, že jeho a syna v noci v spánku podreže. Nechcel volať políciu, ale stratil už s
poškodenou trpezlivosť a 13. 1. 2020 poškodenej zrušil trvalý pobyt v jeho dome. Keď jej to oznámil, tak

šla podať trestné oznámenie na jeho syna. Doplnil, že nikdy nebol svedkom toho, aby syn poškodenej
akokoľvek ubližoval, aby ju fyzicky napadol, nikdy nemala na tele žiadne modriny. Poškodená zvykla
opakovane volať policajtov, ktorí po zistení situácie odišli preč s tým, že nič sa nestalo. Rovnako sa mu
nikdy nesťažovala na správanie syna, ani na to, že by sa jej mal nejako vyhrážať. Pri hádkach bola vždy
ona dominantná a syn z hádok radšej utekal a žiadal ho o pomoc, alebo odišiel do krčmy, aby mal od nej

pokoj. K takto oboznámenej výpovedi z prípravného konania na hlavnom pojednávaní doplnil, že táto
výpoveď je pravdivá. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní o vyššie uvedených skutočnostiach nevypovedal,
tak to bolo len z dôvodu, že chce na všetko zabudnúť.

Svedkyňa Ľ. G. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a

odoprela vo veci vypovedať. V prípravnom konaní toto právo nevyužila a po zákonnom poučení riadne
vypovedala. Z oboznámenej výpovede z prípravného konania súd konštatoval, že svedkyňa vypovedala
tak, že o spolužití svojho syna - obžalovaného s poškodenou vie len sprostredkovane od poškodenej,
ktorá sa jej zdôveruje. Od poškodenej vie, že jej syn je na ňu vulgárny, že jej nadáva, že je pravidelným
návštevníkom krčmy, čo jej telefonicky oznamovala. Syn, keď má vypité, je agresívnej povahy, stále do

nej rýpe, vyhadzuje ju z rodinného domu a takto navádza proti nej aj svojho otca, ktorý je jej bývalý
manžel a ktorý je ľahko ovplyvniteľný. Syn nijako nepomáha pri výchove detí, všetko je na pleciach
poškodenej. Nevie, odkedy trvá medzi nimi takáto situácia, ale je to už dlhšiu dobu, možno aj 7 rokov.
O problémoch sa dozvedela od poškodenej tak, že táto chodila za ňou na týždeň so slovami, že si
potrebuje oddýchnuť. Postupne jej potom rozprávala, čo sa medzi ňou a jej synom odohráva. Takto sa na

neho sťažuje pomerne často, takmer každý týždeň. Boli však aj obdobia, keď sa nesťažovala a možno
verila, že sa to zlepší. Keď sa o týchto veciach dozvedela, tak so synom prerušila akýkoľvek kontakt
a zablokovala si ho aj v telefóne. Dňa 12. 1. 2020 jej však syn volal z otcovho mobilu a sťažoval sa
na poškodenú, že mu nadáva, ale ona má o tom všetko svoj obraz, teda kde je problém. O fyzickom
napadnutí poškodenej zo strany syna vie tiež len od poškodenej. Vie, že v minulosti sa to asi párkrát

stalo, ale muselo to byť už dávno, lebo dlhšiu dobu sa jej nesťažovala, že by ju bil s tým, že všetky útoky
mali byť len slovné. Nikdy si na poškodenej nevšimla nejaké modriny alebo stopy fyzického napádania.
Obžalovaný jej má stále vykrikovať, že nie je vo svojom, aby odišla, že tam nemá čo robiť. Jej exmanžel
drží stranu synovi. Syn sa venuje gazdovstvu, ale často holduje alkoholu, čo vie od poškodenej, ktorá
jej často volá, že je opäť v krčme, kde dlho vysedáva. Syn, keď bol mladší, často sa aj bil, ale teraz

má už svoj vek. Je však takej prudkej povahy. Syn sa jej tiež viackrát sťažoval, že poškodená často
vyvoláva hádky, v dôsledku čoho ju potom posiela z domu preč. Takisto vie, že poškodená o svojich
problémoch sa zveruje aj svojej mame, ale len telefonicky, lebo tá žije niekde pri maďarských hraniciach.
Poškodenú takéto synove chovanie ovplyvňuje, lebo je neustále deptaná, v dôsledku čoho aj schudla.
Najmä od leta 2019. Takéto chovanie syna veľmi zle znáša, keď neustále počúva, že nie je vo svojom

dome a že odtiaľ pôjde preč.

Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného a poškodenú pozná asi 8 rokov.
S obžalovaným je kamarát, aj s poškodenou bol kamarát. Majú rovnako staré deti, chodili sa aj
navštevovať, pričom pri návštevách nikdy neregistroval žiadne také skutočnosti, ktoré by nejako

vybočovali z nejakého rámca. Vie, že sa pohádali, ale on to vnímal ako bežné manželské hádky. Nikdy
nebol svedkom žiadnych vulgárnosti, fyzických napádaní, ani vyhrážok a ani žiadny z nich sa mu
nesťažoval na správanie toho druhého. Na poškodenej si nikdy nevšimol nejaké zranenia a ani nebol
svedkom toho, že by dôsledkom hádok mala niekedy zasahovať polícia.Obdobne na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok M. O..

Svedkyňa V. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená je jej dcéra, obžalovaného prakticky
pozná len posledné 3 roky, pričom v tom čase už ich spoločný syn mal 5 rokov. Pomerne veľa času
strávila v Č., kde žila od r. 2006 až do r. 2019. Obžalovaného celkovo stretla možno 4 - 5-krát. Aj keď
žila v Č., chodila domov do Z. D. S., kde sa s dcérou - poškodenou, stretávala možno 3 - 4-krát do roka.
Poškodená, keď k nej prišla, vždy mala na sebe modriny, či už na tvári alebo na rukách. Ona sa jej ani

nepýtala, od čoho sú tie modriny, lebo vedela, že ju musel biť obžalovaný, ktorý častokrát, keď bol opitý,
jej do Čiech vyvolával, aby si prišla zobrať toho svojho dementa, čím mal na mysli jej dcéru. Za triezva
jej nevyvolával. Dcéra takisto jej nehovorila, odkiaľ má tie modriny, roky to tajila. V júni 2019 so svojimi
synmi prišla za ňou do Tornale, kde bola celé leto, pričom vnuk O. jej rozprával, ako otec vystrája, že ich
budí, keď domov chodí opitý, že mamu naháňal aj s nožom v ruke, že utiekla vonku a že dedo zabránil
tomu, aby pokračoval v útoku. To jej potom povedala aj dcéra. Od vnuka a dcéry vie aj to, že sa k nej

správal aj iným nevhodným spôsobom, keď stále jej vykrikoval, že v dome nie je nič jej, že si nemôže
sadnúť ani na gauč, že tam nemá nič, ani hrnček. Dcéra sa jej sťažovala, že jej v ničom nepomáha,
nepomáha jej s deťmi, že musí sama upratovať a jedine, keď jej niekto pomôže, tak to je jeho otec.
Takisto sa jej sťažovala pre mňa, že jej pchal čečinu do úst, že jej vulgárne nadáva, vulgárne nadáva
na nich - dcériných rodičov, nadáva aj na svojich rodičov a brata. Z toho dôvodu k nim ani nechodili.

Osobne nebola svedkom žiadneho konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou.

V oboznámenej výpovedi z prípravného konania zo dňa 12. 5. 2020 v časti tejto výpovede na otázku,
či dcéra jej spomínala niečo v súvislosti s ihličím, svedkyňa odpovedala, že nie. K vzniknutému rozporu
vo svojich výpovediach svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená jej v tomto smere

rozprávala veľmi veľa a keď vypovedala v prípravnom konaní, to ihličie jej na rozum neprišlo. Pred
svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní si všetko popremýšľala v hlave, o čom jej dcéra rozprávala
a tak to dnes spomenula s tým, že by mohla povedať aj viac. V ďalšej časti výpovede na hlavnom
pojednávaní svedkyňa doplnila, že dcéra jej všetko dlho tajila, ale ona na nej videla, že sa trápi, že aj
schudla. Prvýkrát o svojich problémoch jej začala hovoriť až v lete 2019. Vie, že potom mala odísť bývať

k mame obžalovaného do Z. Z., ale syn O. ju uprosil, aby išli naspäť do C. k dedovi. O tom, že by dcéra
mala piť alkohol, nevie, alkohol však pil obžalovaný, pričom dcéra jej aj hovorila, že raz, keď upratala
dom, tak obžalovaný prišiel opitý, skočil do nej, ťahal ju za vlasy a že ju zachránil kamarát I.. O nejakých
vyhrážkach zo strany obžalovaného vo vzťahu k dcére nevie, vie len, že mal vytiahnuť na ňu nôž a mal
pri tom niečo hovoriť. O tom jej rozprával vnúčik. Ľ. G. - matku obžalovaného, nikdy v minulosti nevidela,

nikdy sa nebavili, prvýkrát v živote ju stretla na súde pred svojou výpoveďou. K okolnostiam súvisiacich
so skutočnosťou, že obžalovaný mal naháňať s nožom v ruke, doplnila, že tak vnúčik, ako aj dcéra jej
to opísali tak, že keď už spali, otec prišiel opitý, začal búchať na dvere, chlapec mu povedal, aby bol
ticho, že spia a keď malý otvoril dvere, on tam stál s nožom v ruke, vulgárne nadával, hrešil, že zabije
mamu a že potom prišiel jeho otec a povedal mu „maj boha v srdci“ a vytiahol mu z ruky nôž. Dcéra

potom vybehla vonku v nočnej košeli a volala políciu.

Svedok O.. A. G. vypovedal, že o skutku, ktorý je predmetom stíhania obžalovaného, nemá žiadne
vedomosti. O. Z. je jeho pacientka, pričom nikdy mu nespomínala, že by bola obeťou domáceho násilia,
či už fyzického alebo psychického. Rovnako si nespomína, že by na nej badal viditeľné znaky po takomto

násilí, pričom v jej zdravotnej karte nezisťuje žiadne záznamy o domácom násilí.

Znalkyňa z odboru psychológie, PhDr. Karin Štiffelová, ktorá v prípravnom konaní vypracovala znalecký
posudok, o psychologickom profile obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že osobnosť
obžalovaného je emočne nestabilná, so zníženým zmyslom pre objektívnu realitu s výrazne oslabenou

sebakontrolou a racionálnou kontrolou správania. Ide o osobu ovplyvniteľnú s prevahou emócií, so
značnou tendenciou k disimulácii. V popredí je nadmerne pozitívna sebaprezentácia s výraznou
kritičnosťou voči okoliu a chýbajúcou autokritičnosťou. Jeho vzťahové väzby sú pasívne, egocentricky
a závisle nastavené, v popredí je vzťahovačnosť a nedôverčivosť. Intelektový výkon obžalovaného je v
pásme normy. U obžalovaného po požití alkoholických nápojov boli zistené sklony k impulzivite s tým,

že jeho sebakontrola je oslabená a nie je možné vylúčiť ani agresívne prejavy v správaní, či už vo forme
verbálnej, nepriamej alebo priamej. V rámci prežívania boli u neho zaznamenané znaky afektívnej lability
pri neuspokojovaní svojich individuálnych potrieb a vysoko pravdepodobné sú agresívne reakcie voči
okoliu. Vzhľadom k účinkom alkoholu na jeho osobnosť je prípustné, že po jeho požití môže u nehovo všeobecnosti dôjsť k potenciovaniu agresívneho správania, najmä v záťažových situáciách, ako je
napr. provokácia zo strany druhej osoby. K užívaniu alkoholu je nekritický. Ako motív protiprávneho
konania sa môže javiť opísaná štruktúra osobnosti obžalovaného, požitie alkoholu a s tým súvisiaca

oslabená sebakontrola, možná reakcia na správanie partnerky voči nemu, teda verbálna provokácia
a dlhodobo disharmonické spolužitie. Výsledky vyšetrenia nepreukázali kvalitatívne poruchy pamäte a
taktiež nebol zistený ani sklon k fabuláciám. Má však sklon vedome skresľovať prežité udalosti vo svoj
prospech. Obžalovaný má vo všeobecnosti sklony k provokácii okolia, v sociálnych vzťahoch prevláda
nedôverčivosť a egocentrické nastavenie, ktoré potenciuje konfliktnosť vo vzťahu k okoliu. Vzťah k

poškodenej spočiatku opisoval ako pozitívny, neskôr neutrálny až ignorujúci s údajnou tendenciou ľútosti
a v čase vyšetrenia už ako negatívny. Je evidentné, že voči nej prechováva hnev.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Beáta Kantorová, ktorá
v prípravnom konaní vypracovala znalecký posudok o duševnom stave poškodenej, na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že poškodená trpí zmiešanou poruchou osobnosti s rysmi emočne impulzívnej

osobnosti so zvýšenou iritabilitou a vzťahovačnosťou voči sebe. Počas vyšetrenia nevykazovala
prejavy týranej osoby alebo posttraumatickej stresovej poruchy, neuvádzala žiadne klinické príznaky
v tomto smere, a preto dospela k záveru, že konanie obžalovaného u poškodenej neviedlo k rozvoju
posttraumatickejstresovejporuchy.Samotnápoškodenáudávala,ženebolaobmedzovanánaobvyklom
spôsobe života, nepotrebovala vyhľadať odbornú žiadnu psychologickú ani psychiatrickú intervenciu.

Počas výpovede udávala, že druhýkrát by už nevypovedala, že nechce, aby jej druh išiel do basy,
nechce, aby mu jej výpoveď ublížila a že ho chcela len postrašiť. Aj to svedčí o tom, že netrpela
syndrómom týranej osoby. Nebola zistená u nej prítomnosť duševnej choroby, trpí však poruchou
osobnosti, ktorá je vrodená, pričom sa jedná o odchýlku osobnostných rysov od normy, ktorá porucha je
trvalá a nie je liečiteľná. Zmiešaná porucha osobnosti jej bola diagnostikovaná aj počas hospitalizácie na

psychiatrickom oddelení Nemocnice v Levoči v r. 2012, ambulantne sa na ňu neliečila a pravdepodobne
to nepovažovala za potrebné.

Znalkyňa z odboru psychológie, PhDr. Antónia Solárová, ktorá vypracovala v prípravnom konaní
psychologický posudok vo vzťahu k osobnosti poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že

úroveň jej rozumových schopností je v pásme priemeru, úroveň pamäťových schopností je mierne
znížená do pásma podpriemeru, pričom nejde o forénzne psychologicky závažnejšie postihnutie
kognitívnych funkcií zapríčinených organickým poškodením mozgu. Uvedené súvisí skôr s afektívnym
stavom v čase vyšetrenia, kontextom vyšetrenia a osobnostnou výbavou poškodenej, ktorá vo
všeobecnosti je spôsobilá adekvátne vnímať realitu. Neboli u nej zistené výraznejšie poruchy jej

prežívania, v čase vyšetrenia u poškodenej bolo zistené úzkostné a depresívne prežívanie minimálneho
stupňa a zároveň jej osobnostná výbava vykazuje rysy akcentovanej osobnosti. Vo všeobecnosti
poškodená prežité skutočnosti je spôsobilá správne vnímať, uchovať v pamäti, správne a neskreslene
reprodukovať, a to skôr v podstatnej miere. Neboli u nej zistené forénzne psychologicky významné
fabulačnétendencie.Motívtzv.lživejvýpovedevzhľadomnaobsahspisovéhomateriáluajejosobnostnú

výbavu možno skôr vylúčiť. Vzťah k poškodenej k obžalovanému hodnotí ako ambivalentný s dlhodobým
nedostatkom vzájomnej citovej náklonnosti, ako vzťah konfliktný, a to predovšetkým k predpokladanej
osobnostnej výbave, konzumu alkoholu u obžalovaného a čiastočne aj možným nevhodným reakciám
poškodenej. Z psychologického hľadiska nespĺňa kritéria psychologického syndrómu týranej osoby.
V prípade preukázania viny je vysoko pravdepodobné, že konanie obžalovaného skôr spôsobovalo

poškodenej psychické utrpenie, ktoré netrvalo dlhodobo, nebolo ňou pociťované ako ťažké príkorie a
neviedlo k žiadnej trvalej osobnostnej zmene u poškodenej, ale skôr iba k prechodným adaptačným
ťažkostiam a situačným stresovým situáciám s dočasnou poruchou prežívania a nižšej kvality života.
K motivácii poškodenej podať trestné oznámenie znalkyňa uviedla, že vysoko pravdepodobne možno
vylúčiť ovplyvnenie podania oznámenia poškodenej inými osobami alebo okolnosťami, jej motivácia k

podaniu trestného oznámenia sa javí byť psychologicky dostatočne zrozumiteľnou a súvisí s potrebou
ochrany svojej osoby, rodiny a detí. Skôr možno predpokladať, že samotným procesom vyšetrovania už
mohlo dôjsť k ovplyvneniu poškodenej, čo napokon potvrdila aj svojím odmietnutím vypovedať ďalej v
danej veci, o čom sa zmienila aj pri znaleckom vyšetrení, keď uviedla, že bol na ňu vyvíjaný nátlak zo
strany rodinných príslušníkov druha, keď uvádzala, že jeho matka sa jej pýtala, či to musela až takto

riešiť týraním. K motivácii poškodenej podať trestné oznámenie z dôvodu zrušenia jej trvalého pobytu
zo strany otca obžalovaného znalkyňa doplnila, že tieto okolnosti jej boli známe už v čase vyšetrenia,
pričom môže predpokladať, že to bol len jeden z viacerých faktorov, ktoré vyústili do podania trestnéhooznámenia a motív pomsty alebo hnevu a zlosti v súvislosti so zmenenou situáciou bývania poškodenej
hodnotí vo vzťahu k jej motivácii výpovede ako menej dôležitý.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení,
obsahom sms komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou, obsah ktorej komunikácie predložil
obžalovaný, ktorej obsahom sú nadávky a výčitky poškodenej vo vzťahu k obžalovanému. Rovnako
súčasťou spisu je aj záznam zo služby OO PZ C. zo dňa 4. 2. 2019, z ktorého vyplýva, že v čase o 18,01
hod. na linku 158 oznámila O. Z., že jej druh O. C. ju fyzicky napadol, pričom hliadka po preverení veci

konštatovala, že malo dôjsť k rodinnej hádke bez fyzického napadnutia, bez protiprávneho konania.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je
trestným činom a že tento spáchal práve obžalovaný.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, vo svojej výpovedi potvrdil, že v spolužití s poškodenou
mali nezhody, ktoré boli aj dôvodom častých hádok, ktoré vyvolávala poškodená a ktorá bola agresívna,
vulgárne mu nadávala. Počas hádok ju nikdy fyzicky nenapadol, nikdy sa jej nedotkol, ani sa nevyhrážal.
Zo spáchania trestnej činnosti obžalovaného v celom rozsahu usvedčuje poškodená O. Z., ktorá tak v
trestnom oznámení, ako aj v oboznámenej výpovedi z prípravného konania popísala okolnosti skutku,

samotného spolužitia s obžalovaným, keď poukázala na to, že tento najmä pod vplyvom alkoholu a s tým
súvisiacej zvýšenej agresivity jej opakovane aj viackrát do týždňa hrubo a vulgárne nadával, vyvolával u
nej stres a strach sledovaním a chodením. Pravidelne ju vyhadzoval z rodinného domu, v ktorom bývala,
aktorýpatrilotcoviobžalovanéhonapriektomu,ževedel,ženemákamísť,vyhrážalsajejbitkou,vybitím
zubov, ale aj zabitím, opakovane na ňu aj fyzicky útočil, keď ju fackoval, ťahal za vlasy, dusil, v jednom

prípade jej napchal do úst ihličie a sotil ju aj do rebier. Vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že
takéto spolužitie s obžalovaným trvalo niekedy od r. 2013 až do 13. 1. 2020, kedy zo spoločného bydliska
odišla. Tvrdenia poškodenej vo svojich výpovediach potvrdzujú aj svedkyne Ľ. G. - matka obžalovaného
a V. Y. - matka poškodenej, ktorí vypovedali o tom, že poškodená sa im opakovane sťažovala na
spolužitie s obžalovaným, pričom súčasne poukazovali na jednotlivé skutočnosti tak, ako ich opisovala

samotná poškodená. Svedkyňa V. Y. doplnila, že o atakoch obžalovaného voči poškodenej vie aj z
rozprávania vnuka Martina. V tomto smere nemožno opomenúť ani závery znaleckých úkonov, najmä
znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých, PhDr. Solárovej,
ktorá okrem iného poukázala na to, že mentálna i osobnostná výbava poškodenej zodpovedá skôr
jej autentickému prežitiu a možno skôr vylúčiť psychologicky zrozumiteľný motív tzv. lživej výpovede

u poškodenej, ktorej osobnostná výbava ju nepredisponuje k forénzne psychologicky významným
fabulačným ani konfabulačným tendenciám. Vysoko pravdepodobne možno vylúčiť ovplyvnenie podania
oznámenia poškodenej inými osobami, pričom táto motivácia sa javí skôr psychologicky zrozumiteľná
na podklade vyhrotených vzťahových situačných a existenčných okolností a má súvis predovšetkým s
potrebou ochrany svojej osoby (resp. detí).

Na druhej strane z výpovede znalkyne a podaného znaleckého posudku súčasne vyplynulo, že je
vysoko pravdepodobné, že konanie obžalovaného spôsobilo poškodenej psychické utrpenie, ktoré však
netrvalo dlhodobo, nebolo ňou pociťované ako ťažké príkorie a neviedlo k žiadnej trvalej osobnostnej
zmene, ale iba k prechodným adaptačným ťažkostiam a stresovým reakciám s dočasnou poruchou

prežívania a k nižšej kvalite jej života, a to výlučne v stavoch opitosti u obžalovaného. Tieto závery znalca
potvrdzujú aj závery znaleckého posudku o duševnom stave poškodenej, ktorý vypracovala znalkyňa
MUDr. Kantorová, z ktorých záverov okrem iného vyplýva, že konanie obžalovaného u poškodenej
neviedlo k rozvoju posttraumatickej poruchy. Pokiaľ obžalovaný v rámci svojej obrany poukazoval
na to, že bol to práve on, kto bol vystavovaný opakovaným atakom zo strany poškodenej, ktorá

neustále vyvolávala konflikty medzi nimi, na ktoré on nereagoval ani fyzickým násilím, ani vyhrážkami,
či vulgárnymi prejavmi. V tomto smere súd poukazuje na závery ďalšieho znaleckého skúmania, a to
znalcom z odboru psychológie, PhDr. Štiffelovou, ktorý znalec k osobnosti obžalovaného okrem iného
uviedol, že obžalovaný je emočne nestabilná osobnosť so schizoidnou štruktúrou, zníženým zmyslom
pre objektívnu realitu, oslabenou sebakontrolou a racionálnou kontrolou správania sa s prevažujúcimi

emóciami. V popredí u obžalovaného je nadmerne pozitívna sebaprezentácia a výrazná kritičnosť voči
okoliu s chýbajúcou autokritičnosťou. U obžalovaného boli preukázané sklony k impulzivite, oslabenej
sebakontroly a nie je možné vylúčiť ani agresívne prejavy v správaní po požití alkoholických nápojov,
ale aj vo všeobecnosti, najmä v záťažových situáciách.Takto vykonané dôkazy dostatočne preukazujú spáchanie trestnej činnosti obžalovaným, pre ktorú bola
podaná obžaloba. V tomto smere súd poukazuje na to, že vo veci boli vykonané aj iné dôkazy, ktoré

tvrdenia poškodenej nepotvrdzujú, a to najmä výpoveď svedka U. C. - otca obžalovaného, ale aj svedkov
M. G. a M. O. - kamarátov obžalovaného, ktorí na jednej strane síce vypovedali, že boli svedkami
hádok medzi obžalovaným a poškodenou, ale nikdy neboli svedkami žiadnych fyzických útokov,
vulgárnosti, prípadne nejakého iného neprístojného správania sa obžalovaného voči poškodenej. Z
obsahu výpovede svedka U. C. - otca obžalovaného je zrejmé, že ide o jedinú osobu, ktorá žila v

spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou (v súčasnosti žije už len s obžalovaným), ktorý
svedok síce vypovedal, že bol svedkom viacerých konfliktov, hádok, tie však vyvolávala samotná
poškodená, no na druhej strane nevie o žiadnych fyzických útokoch, či iných atakoch zo strany
obžalovaného voči poškodenej. Ako vyplynulo z výpovede svedka na hlavnom pojednávaní, uvedený
svedok súčasne viackrát zdôraznil, že obžalovaný s poškodenou žili na poschodí, on na prízemí, on sa
do nich nestaral, nevie, v čom spočíval problém ich spolužitia, hovoril im, aby mu dali pokoj, že on o

ničom nechce vedieť. Takéto vyjadrenie svedka, najmä v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, na ktoré
u súd poukázal, nesvedčia o tendencii uvedeného svedka vypovedať objektívne o všetkých okolnostiach
spolužitia obžalovaného s poškodenou, najmä tých okolnostiach, ktoré súvisia s trestným stíhaním
obžalovaného, ktorý je synom svedka a s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pričom nepochybne na
strane svedka je daná tendencia neublížiť svojou výpoveďou obžalovanému.

Na základe takto uvedených skutočností potom súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval
obranu obžalovaného za vyvrátenú a jeho trestnú činnosť naopak za preukázanú.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako zločin týrania blízkej a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 127 ods. 5 Trestného
zákona, pretože blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti

sa dopustil vedome vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
uvedeného trestného činu je ochrana pred domácim násilím. Medzi protiprávnym konaním a
spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený priemerne s tým, že je normálnej povahy, komunikatívny,

alkoholické nápoje požíva. Jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku, posledný
zamestnávateľ U. R., kde pracoval 1 mesiac, pre nedostatok času nevie zhodnotiť jeho povahové
vlastnosti. V evidencii priestupkov za obdobie od marca 2018 do mája 2020 má 2 záznamy pre narušenie
občianskeho spolunažívania - fyzické napadnutie rôznych osôb (nie družky) a ďalšie za rušenie nočného
kľudu. V registri trestov má 5 záznamov, a to od r. 1998 do 2006, všetko s fikciou neodsúdenia.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona páchateľovi
hrozí trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov, poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 a ani priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadne. S prihliadnutím na základné kritéria
ukladania trestu potom súd mal za to, že jeho účel bude naplnený uložením trestu odňatia slobody na
dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom osoba obžalovaného dáva záruky na

to, aby k naplneniu samotného účelu trestu došlo aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby,
a preto trest vyslovil ako trest podmienečný, pričom keďže výmera uloženého trestu presahuje výmeru
2 rokov trestu odňatia slobody, tak súčasne uložil obžalovanému aj probačný dohľad a za primeranú
skúšobnú dobu považoval dobu 3 rokov. V rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému vzhľadom
na okolnosti skutku aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na

psychologickom poradenstve.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súdv Prešove.