Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119215433
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119215433.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu E. Ž., narodeného

XX.X.XXXX, bytom V. XX, V.K., zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom
Bajzova 2, Košice, proti žalovanej K. V., narodenej X.X.XXXX, bytom V.. W. X, V., zastúpenej JUDr.
Jurajom Kulom, advokátom so sídlom Mäsiarska 30, Košice, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 10.12.2019 žalobu o ochranu osobnosti. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.9.2019
sa v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach sp.zn.:Č.:T.-XXX/NKA-T.-

U.-XXXX, konkrétne z obsahu uznesenia o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 13.9.2019 dozvedel, že
žalovaná, vo svojej výpovedi uviedla, že je notorický alkoholik a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami
Oxazepan a že jeho cynické chovanie vyplýva z toho, že je ťažký alkoholik, fajčiar, občas užíva aj
marihuanu. Žalovaná v čase výpovede pred vyšetrovateľom bola jeho manželkou, avšak už boli v
rozvodom konaní. Konanie o rozvod nášho manželstva sa viedlo na Okresnom súde Košice II. pod
sp.zn. 43Pc/33/2019. V návrhu na začatie konania žalovaná uviedla mnoho nepravdivých údajov na
jeho osobu, len aby ho očiernila, počnúc tým, že je hašterivý, pomstychtivý, urážlivý, že užíva denne

alkohol, denne fajčí, už po 19.00 hod. opitý zaspáva. Nikdy žalovaná v rozvodovom konaní neuviedla,
že občas užíva marihuanu, a ak by to bola pravda tak, by to určite uviedla. Nevie, čo žalovanú viedlo k
tomu, že ho tak chcela očierniť a možno mu aj privodiť trestné stíhanie. Rozhodne popiera, že by niekedy
užíval marihuanu, nikdy túto drogu neužil, či už počas pobytu v USA alebo na Slovensku. Prekvapilo ho
tvrdenie a rozširovanie nepravdivej informácie o ňom, že občas užíva marihuanu. Žalovaná to urobila
zámernespredpokladom,ževočiachznámychznížijehovážnosť,dôstojnosťapostavenievspoločnosti
v značnej miere. Považuje ujmu, ktorá mu bola spôsobená, za závažnú. K výške požadovanej finančnej

čiastky poukazuje znovu na už zmienené okolnosti nepravdivého tvrdenia o jeho osobe a závažnosť
tohto tvrdenia naznačujúceho trestnú činnosť. Z týchto dôvodov za primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy považuje sumu 500,-eur. Je toho názoru, že zásah žalovanej bol spojený so znížením dôstojnosti
jeho osoby i vážnosti v spoločnosti, a teda zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Navrhuje, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zdržať sa šírenia nepravdivej informácie o
žalobcovi, že občas užíva marihuanu. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 500,- eur a nahradiť trovy
konania.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.3.2020 uviedla, že žalobca v žalobe nepreukázal
žiadnym dôkazom, že by svojím vyjadrením zasiahla do jeho osobnostnej integrity, že by znížila
jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Namieta tú skutočnosť, že by svojím konaním zasiahla dožalobcových osobnostných práv a že by týmto mala spôsobiť zníženie žalobcovej dôstojnosti a jeho
vážnosti v spoločnosti. Naopak žalobca adresoval v mesiaci júl 2019 na špeciálnu emailovú adresu
Úradu vlády SR v poradí prvé trestné oznámenie na ňu, v ktorom poukazuje na jej korupčné správanie

akojehomanželkyanemenovanéhopsychiatrazVranovanadTopľou.Nazákladežalobcovhotrestného
oznámenia sa viedlo na národnej kriminálnej agentúre národnej protikorupčnej jednotke expozitúry
Východ, pod sp.zn.: Č.: T.-XXX/NKA-T.-U.-/. trestné konanie vo veci podozrenia zo zločinu prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného
zákona. V tomto konaní bola vypočutá ako svedok. K jej výpovedi v tomto trestnom konaní dňa

19.8.2019, zaslala aj písomné stanovisko zo dňa 16.8.2019, kde uvádza, všetky dôležité skutočnosti ku
žalobcovmutrestnémuoznámeniu.Okreminéhopísomneuviedla,žejenotorickýalkoholikasilnýfajčiar.
Uvedené skutočnosti uviedla aj počas výsluchu na polícii, kde okrem iného uviedla, že konzumáciu
alkoholu kombinuje žalobca s liekom - sedatívom Oxazepan, že jeho cynické chovanie vyplýva aj z
toho, že je ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu. Národná kriminálna agentúra, národná
protikorupčná jednotka expozitúry Východ, vydala uznesenie pod Č.: T.-T.-U.-XXXX zo dňa 13.9.2019,

právoplatné dňa 2.10.2019, o odmietnutí trestného stíhania pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona a podozrenie z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného
zákona. Žalobca podal na ňu dňa 2.10.2019 na Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach v poradí druhé trestné oznámenie, pod sp.zn.: I.-V.-I.-XXXX/XXXX a
následne dňa 8.10.2019 preevidované na Č.:I.-XX X/X-U.-V.-XXXX, pre podozrenie z prečinu krivej

výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa
19.8.2019 na Prezídiu PZ, Národnej protikorupčnej jednotke, expozitúra Východ v trestnom konaní pod
sp.zn.: T.-W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T. počas výsluchu v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca, je
notorický alkoholik a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepam, jeho cynické chovanie vyplýva
aj z toho, že jej ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu, a takto mala uviesť pred policajtom

nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie, alebo také okolnosti zamlčala.
V tomto trestnom oznámení žalobca okrem iného uviedol, že dňa 26.9.2019 si prevzal uznesenie o
odmietnutí trestného stíhania zo dňa 13.9.2019 pod sp.zn.: Č.: T.-XXX/NKA-T.-U.-XXXX, kde na štvrtej
strane predmetného uznesenia sa dočítal, že jeho manželka vo svojej výpovedi uviedla, že je notoricky
alkoholik, fajčiar tak občas užíva aj marihuanu. Taktiež uviedol, že jeho manželka takto úmyselne

krivo vypovedala. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej
polície, 3. Oddelenia vyšetrovania zo dňa 24.10.2019 pod sp.zn.: Č.: I.-XXXX/X-U.-V.-XXXX podľa § 197
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia
predmetného uznesenia na str. 3 posledný odsek vyplýva, že pred vyšetrovateľom v tomto trestnom

konaní neuviedla nepravdu o okolnosti, ktorá by mala podstatný význam pre rozhodnutie policajta,
pretože policajt tieto jej tvrdenia vôbec nebral do úvahy a pre jeho rozhodovanie o odmietnutí trestného
stíhania nemala a ani nemohli mať podstatný význam, čo vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia o
odmietnutí trestného stíhania pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného
zákona a podozrenie z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona zo dňa 13.9.2019

pod Č.: T.-XXX/NKA-T.-U.-XXXX a teda nenaplnila objektívnu stránku trestného činu krivej výpovede a
krivej prísahy a teda trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy sa nestal, tak ako je to popísané vo
výrokovej časti uznesenia a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

3. Žalobca v replike zo dňa 30.4.2020 uviedol, že v písomnom vyhotovení adresovanom Ministerstve
vnútra SR dňa 16.8.2020 uvádza, že jej rodina reagovala zvláštne, keď žalovaná po pol roku, a že
teraz vie, že mali pravdu, že je sobášny podvodník. Dôvody žaloby na ochranu osobnosti rozširuje o
ďalší nepravdivý údaj o svojej osobe, že je sobášny podvodník. Tvrdenia žalovanej sú teda nepochybne
neoprávnenými zásahmi do jeho práva na ochranu občianskej cti podľa § 11 Občianskeho zákonníka,

ktoré doposiaľ trvajú.

4.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcuaoboznámenímsasnávrhom,svyjadrenímžalovaného
a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že bol vypovedať vo veci úplatku vedenej pred vyšetrovateľom, kde
zo zápisnice zistil tak, ako je uvedené v žalobe, že žalovaná o ňom uviedla, že občas okrem iného
užíva aj marihuanu, čo ho veľmi urazilo. Žalovaná pozná jeho minulý život. Tridsať rokov žije v Amerike,vykonáva povolanie v zdravotníckom sektore v nemocnici, kde bol mnohokrát testovaný na drogy, lebo
to je požiadavka. Vedela veľmi dobre, že marihuanu nemohol fajčiť už kvôli zamestnaniu.

6. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalobca často rozprával o marihuane, že v Amerike ju fajčí každý,
tak nejasne o tom rozprával, ale keď bola na vyšetrovaní, kde ju všade očiernil, pošpinil, tak vysvetlila,
že má podozrenie, že užíva drogy, ale nikdy ho pritom nevidela. Nie je na facebooku, ani na žiadnych
sociálnych sieťach, on takisto nie je na facebooku, ani na žiadnych sociálnych sieťach, pán žalobca
ma minimum priateľov, je sám, ani s vlastnými sa nestýka. Na otázku súdu, či tieto tvrdenia, ktoré sú

predmetom žaloby, pani žalovaná niekde verejne rozširovala, žalovaná uviedla, že nerozširovala to,
on má minimum priateľov, je ťažké povedať, akým spôsobom ho urazila alebo kde šíri jeho zlé meno.
Nedala to na sociálnu sieť. Nešíri to do éteru.

7. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície,
3. Oddelenia vyšetrovania zo dňa 24.10.2019 pod sp.zn.: Č.: I.-XXXX/X-U.-V.-XXXX súd zistil, že

vyšetrovateľ PZ odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala žalovaná dopustiť tak, že dňa 19.8.2019
na Prezídiu PZ, Národnej protikorupčnej jednotke, expozitúra Východ v trestnom konaní pod sp.zn.: T.-
W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T. počas výsluchu v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca, je notorický
alkoholik a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepam, jeho cynické chovanie vyplýva aj z toho,

že jej ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu, a takto mala uviesť pred policajtom nepravdu o
okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie, alebo také okolnosti zamlčala.

8. Súd právne vec posúdil nasledovne:

9. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

10. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa

domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy

a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Predmetom konania je ochrana osobnosti fyzickej osoby. Žalobca žiada, aby sa žalovaná zdržala
šírenia nepravdivej informácie o žalobcovi, že občas užíva marihuanu. Zároveň sa žalobca domáha aj
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,

zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na
ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.

13. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo,
ktorého obsahom je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a

jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu článkov 7, 8, 10, 11, 13 a 14
Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové
práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzické osoby ako
neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko - morálnej integrity osobnosti.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktoréhoje právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú
sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik
15. nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti

v spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto
ujmy. Jej výšku v takomto prípade určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dokazovanie
musí súd zamerať na konkrétne skutkové zistenia, vyjadrujúce stupeň závažnosti nemajetkovej ujmy,
vzniknutej v tom - ktorom konkrétnom prípade - dopad zásahu na osobné a rodinné pomery subjektu

ochrany, pracovné a spoločenské súvislosti, miestne a časové hľadiská zásahu, ako aj na všetky ostatné
relevantné skutočnosti, ktorých súhrn tvorí „okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva“ (spôsob,
forma, prostriedky zásahu, stupeň nepravdivosti a difamie, oblasť sféry života fyzickej osoby, do ktorej
sa neoprávnene zasiahlo a pod.).

16. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba u zásahov do

osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené
(protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, tj s právnym poriadkom. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti
takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

17. Objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, alebo i
len ohrození osobnosti fyzickej osoby. O danosti tohto znaku možno hovoriť vždy vtedy, ak zásah
do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Pri konštrukcii, ktorá
bola zvolená v ustanovení § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka nie je významná subjektívna

stránka (t.j. to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho
dôsledky). Znak objektívnej spôsobilosti zasiahnuť do chránených osobnostných práv je preto daný
vždy vtedy, ak ide o také konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú
inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo
nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. So zreteľom na to, že právna úprava ochrany

osobnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na už spomenutom objektívnom
princípe, nevyžaduje sa, aby na strane pôvodcu zásahu existoval úmysel priamy alebo nepriamy, alebo
nedbanlivosť či už vedomá alebo nevedomá. V dôsledku toho môže byť uvedený znak daný aj v prípade
mimovoľného konania alebo konania zo žartu a napokon aj konania v dobrej viere, pri ktorom si konajúci
neuvedomuje objektívnu spôsobilosť svojho konania zasiahnuť do osobnosti inej fyzickej osoby (napr. ak

je osobne presvedčený o pravdivosti ním na verejnosti prednesených nepravdivých skutkových tvrdení
o niekom inom).

18.Kvznikuobčianskoprávnychsankciízanemajetkovúujmuspôsobenúzásahomdoosobnostifyzickej
osoby podľa § 13 obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie

zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len
ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený
(protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených
osobnostných právach fyzickej osoby. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje
možnosť sankcií podľa ustanovenia § 13 obč. zák.. Ak nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti

fyzickej osoby môže byť zmiernená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia §
13 obč.zák., je potrebné zvoliť takú jeho formu, ktorá je podľa okolností každého konkrétneho prípadu
primeraná a postačujúca k relatívnej sanácii nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a
ktorátaksúčasnebudeajúčinná(obdobnenapr.pozriKarelKnap,JiříŠvestkaakol.:Ochranaosobnosti
podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, str 163 a 180násl.).

19. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorej sa
žalobca domáha aj v prejednávanej veci. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Dôvody priznania náhrady
sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznanianáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie
nezdá postačujúce (§ 13 ods. 3 OZ).

20. V určitých prípadoch však o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, a to ani
vtedy, ak by sa zásah ako odporujúci objektívnemu právu zdanlivo javil. Hovorí sa o okolnostiach
vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej
osoby ospravedlňujú.

21. Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu
a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na strane jednej a
zvláštnych verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách, alebo
z nich vyplývajú.

22. Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej všeobecným osobnostným

právom vylučujú konkrétne tieto okolnosti, keď:
a) dotknutá fyzická osoba k zásahu do svojej osobnosti, resp. do jednotlivých hodnôt, tvoriaci jej
osobnosť v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), súhlasila, alebo
b) je zásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú
tzv. zákonné licencie, ktoré sú výslovne zakotvené v § 12 ods. 2 a 3 obč. zák. alebo napr. v § 71 a nasl.

Trestného poriadku, v § 23 ods. 3 a 4, § 24 zákona č. 20/1966 Zb., o starostlivosti o zdravie ľudu v znení
neskorších predpisov, § 191a a nasl. O.s.p., a pod. V týchto prípadoch (ak nie sú prekročené zákonom
stanovené medze) ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do
ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejšie, významnejšie a funkčne vyšší verejný záujem,
odôvodnený naliehavými sociálnymi potrebami, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné,

c) k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, prípadne, kde iný
subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon (ako je to v prejednávanej veci). Prípustnosť
týchto prípadov je odôvodnená zvláštnym verejným záujmom ako na nerušenú a plynulú realizáciu
subjektívnych práv, tak na plynulom plnení právnych povinností uložených zákonom. Ide najmä o výkon
práva kritiky (článok 17 Charty základných práv a slobôd), o všeobecnú svojpomoc (§ 6 Obč. zák.), o

odvracanie škody (§ 417 Obč. zák.), o nutnú obranu a krajnú núdzu (§ 418 ods. 1 Obč. zák.), o výkon
práv účastníkov konania (v konaní súdnom alebo správnom pred povolanými orgánmi s rozhodovacou
mocou), ako aj výkon povinnosti svedeckej a znaleckej (ak sú odôvodnené predmetom veci), o výkon
činnosti advokáta v rámci ochrany oprávnených záujmov svojho mandanta, resp. klienta, o výkon
rozhodovacej činnosti štátnych orgánov (Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa

občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, pozri stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007).

23. U zásahov do cti treba uznať za dôvod vylučujúci neoprávnenosť difamačných urážajúcich
skutkových tvrdení, ak k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či

vlastných, cudzích, či verejných, pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení
zákonom uloženej právnej povinnosti (obdobne napr. pozri Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana
osobnosti podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, str 314 až 320).

24. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu

malo dôjsť na podnet žalobcu vedeného trestného konania pod sp.zn.: T.-W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T. a
to počas výsluchu žalovanej, ktorá v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca, je notorický alkoholik
a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepam, jeho cynické chovanie vyplýva aj z toho, že jej
ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu.

25. Podstatou sporu je stret zákonného oprávnenia žalovanej, ktorá môže v rámci výkonu práva
stanoveného zákonom vypovedať pred vyšetrovateľom, s ochranou občianskej cti, mena a dobrej
povesti žalobcu.

26. K tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť pri výkone zákonom stanoveného

subjektívneho práva žalovanou, a to jej výpoveďou v trestnom konaní vedenom pod sp.zn.: T.-W. -T.-
XXX-XXX/XXXX-T.. Za tejto situácie je neoprávnenosť zásahu vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci
úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Neoprávneným zásahom
do práv chránených ustanovením § 11 a nasl. obč. zák. nie sú ani prejavy, ktoré podľa obsahu, formy acieľa je možné považovať za upozornenia, podnety alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých
okolností, ak boli učinené v prostredí oprávnenom vec riešiť (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 29. 1.2002, sp. zn. 28 Cdo 95/2002, uverejnenom pod číslom RNs C 972 v Súbore civilných

rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu C.H.BECK, ročník 2002).

27. K tvrdenému zásahu do cti, mena a dobrej povesti žalobcu teda došlo pri výkone zákonom
stanoveného subjektívneho práva resp. povinnosti žalovanej (výpoveď svedka). Z tohto dôvodu tento
zásah do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovanej nebol protiprávny (neoprávnený), keďže

táto postupovala v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, teda k tomuto zásahu došlo v
rámcivýkonuinéhosubjektívnehoprávastanovenéhozákonom,čospôsobujevylúčenieneoprávnenosti
zásahu do osobnostnej sféry. Zároveň nebol podľa názoru súdu tento zásah do osobnostných práv
žalobcu neoprávnený aj z dôvodu, že žalovaná závažným spôsobom nevybočila z medzí takto
ustanovených práv a povinností. Vybočením z medzí ustanovených práv a povinností je napr. krivá
výpoveď (k tomu pozri stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 13/2007), pričom z uznesenia Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície, 3. Oddelenia vyšetrovania zo
dňa 24.10.2019 pod sp.zn.: Č.: I.-XXXX/X-U.-V.-XXXX má súd za preukázané, že vyšetrovateľ PZ
odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy, ktorého
sa mala žalovaná dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 19.8.2019 na Prezídiu PZ, Národnej
protikorupčnej jednotke, expozitúra Východ v trestnom konaní pod sp.zn.: T.-W. -T.-XXX-XXX/XXXX-T.

počas výsluchu v zápisnici okrem oného uviedla, že žalobca občas užíva marihuanu. Žalovaná svojou
výpoveďou žalobcovi neprivodila trestné stíhanie za drogovú trestnú činnosť, pretože na jej tvrdenia v
tejto časti vyšetrovateľ neprihliadal.

28. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že objektívne spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti

fyzickej osoby môže byť aj zásah urobený v rámci súdneho konania, napr. aj podaním uplatneným v
konaní, avšak len za podmienky, že ide o závažnejší zásah. Za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť
práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením §11Občianskeho zákonníka však považujú súdy
prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené napríklad za takých okolností, za
ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby

napríkladmedziostatnýmispoluobčanmi(SborníkIII.Nejvyššíhosoudu,SEVT,Praha1980,strana177),
čo sa týka prejednávanej veci.

29. Súd ďalej konštatuje, že nevyhnutnou podmienkou pre úspešné domáhanie sa upustenia (zdržania
sa) od neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Obč. zák. je, aby neoprávnený

zásah (ktorý musí mať konkrétnu podobu) trval, resp. aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo
(hrozba) jeho uskutočnenie alebo opakovania v budúcnosti, čo v danej veci nebolo zo strany žalobcu
ani tvrdené (jediné, čo žalobca tvrdil bolo to, že žalovaná tieto skutočnosti uviedla /iba raz/ pred
vyšetrovateľom pri svojej výpovedi v trestnom konaní, pričom žalovaná vo svojej výpovedi uviedla,
že tieto skutočnosti ďalej nerozširovala, čo žalobca účinne nepoprel. Zápisnica o výsluchu svedka v

trestnom konaní nie je verejne prístupná.

30. Na základe vyššie uvedeného so zreteľom na to, že súd konštatoval existenciu okolnosti, ktorá
vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,

nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, priznal jej plnú náhradu trov konania.

34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak

osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).