Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. júl 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010422
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420010422.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.07.2021 v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
X. T., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom Kežmarok, D. D. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od mesiaca august 2012 doposiaľ, s výnimkou obdobia od 10.08.2012 do 04.06.2014, kedy bol obž.

X. T. vo výkone trestu odňatia slobody, kde nahlásil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, a s
výnimkou úhrady v mesiaci november 2019, kedy prispel na výživné sumou 60,- Eur, a úhrady výživného
počas exekučného konania v sume 2.662,07 €, si v Kežmarku a inde napriek svojim možnostiam a
schopnostiam úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť ako otec voči svojím maloletým deťom X. T., nar.
XX.XX.XXXX, a P. T., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a
jej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/81/2012 zo dňa 17.06.2013,
právoplatným dňa 12.09.2013, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna X. sumou 90,-

Eur a maloletej dcéry P. sumou 70,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. P.
počnúc dňom 01.08.2012, čím mu takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej
A. P. v sume najmenej 11.037,93 Eur,
t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona (s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm.
m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku podala na Okresný súd Kežmarok dňa 04.08.2020
obžalobu pod sp. zn. Pv 236/20/7703-4 na obžalovaného X. T. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako
je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku s výnimkou sumy dlžného
výživného, ktorej výšku súd v rozsudku aktualizoval ku dňu jeho vyhlásenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 obžalovaný odmietol urobiť vyhlásenie v zmysle §

257 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že nemá žiadneho obhajcu, hoci si žiadneho obhajcu sám
nezvolil a ani nepožiadal o jeho ustanovenie pred hlavným pojednávaním, pričom tomu mu nebránila
žiadna prekážka. Následne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomností, pričom
súd na tomto hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu - poškodenú A. P.. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní odročenom na deň 22.07.2021 po porade s ustanovenou obhajkyňou požiadal súd, aby

mohol urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku a po poučení podľa tohto ustanovenia
Trestného poriadku v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky a

splnomocnenca poškodenej, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd
vyhlásenie obžalovaného X. T. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v
kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného.

Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd prečítal obsah listinných dôkazov
vrátane pripojeného spisu.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny,

uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v
skutkovej vete opísaným opomenutím konania, na ktoré bol v zmysle Zákona o rodine povinný úmyselne
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti X. T., nar.
XX.XX.XXXX a P. T., nar. XX.XX.XXXX a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas, za ktorú je nutné považovať dobu od mesiaca august 2012 doposiaľ. Súd v skutku upravil iba výšku

aktuálneho výživného, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 11.037,93 Eur. Obžalovaný
tak naplnil všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej
stránky konal obžalovaný vo forme nepriameho úmyslu, pretože obžalovaný vedel, že opomenutím
konania, na ktoré bol v zmysle Zákona o rodine a v zmysle rozhodnutia súdu uvedenom v skutkovej vete

výrokovej časti rozsudku povinný, môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom,
ktorým je záujem štátu na plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom, ktoré sú na nich výživou
odkázané, a pre prípad, že také porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobí, bol s tým
uzrozumený /§ 15 písm. b/ Trestného zákona/.

Z odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného X. T. generovaného elektronicky dňa
21.07.2021 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný, z toho päťkrát mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 56/2013. Spis týkajúci sa tejto trestnej veci súd pripojil a na hlavnom
pojednávaní oboznámil podstatný obsah tohto spisu, z ktorého vyplýva, že prokurátor podal na tunajší

súd dňa 29.04.2013 obžalobu na obžalovaného X. T., pre tri samostatné skutky, ktoré právne kvalifikoval
ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona
a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí a inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 19.12.2017, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 19.12.2017 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania skutkov v zmyslepodanej obžaloby, pri zachovaní ich právnej kvalifikácie z podanej obžaloby a súd mu uložil súhrnný trest
odňatiaslobodyvtrvaní3rokovspodmienečnýmodkladomjehovýkonunaskúšobnúdobusprobačným
dohľadom v trvaní 5 rokov. Zároveň mu súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou

a trest prepadnutia veci - bankomatovej karty.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Mestom Kežmarok v prípravnom konaní dňa
04.05.2020 vyplývajú informácie o rodinnom stave obžalovaného, ktorý je slobodný a má dve deti X. T. a
P. T. (uvedené v skutku obžaloby). Podľa tejto správy sa obžalovaný dopustil dňa 13.03.2016 priestupku

proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 15,- Eur. Obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti v meste Kežmarok. Uvedený priestupok
vyplývajúci zo správy mesta vyplýva aj z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
SR. Iné záznamy o postihnutí za priestupky obžalovaný evidované nemá (dve konania za priestupky
boli zastavené).

Obhajkyňa obžalovaného a obžalovaný zhodne navrhli, aby súd vyžiadal od príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny vyčíslenie výšky náhradného výživného. Súd tento návrh odmietol, nakoľko
výška náhradného výživného, ktoré poberala resp. poberá poškodená A. P. nemá vplyv ani na
samotné skutkové okolnosti prípadu, právnu kvalifikáciu skutku a ani na prípadné uloženie trestu pre
obžalovaného. Výška výživného ako aj výška náhradného výživného sú stanovené rozhodnutím súdu

a správneho orgánu a návrh na vykonanie tohto dokazovania tak presahuje rámec dokazovania v tejto
trestnej veci, najmä za situácie, kedy súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o jeho vine v súlade s
Trestným poriadkom obmedzil dokazovanie iba na otázku druhu a výmery trestu.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak

prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prospech obžalovaného X. T. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného

zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval.
Naopak, v neprospech obžalovaného súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona, a to, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný, pričom súd nutne zohľadnil
nielen odsúdenia, pri ktorých bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej
forme (pri ktorých sa neuplatňuje fikcia neodsúdenia), ale aj odsúdenie v trestnej veci vedenej na

tunajšom súde pod sp. zn. 7T 56/2013, pretože obžalovaný sa skutku v prejednávanje trestnej
veci dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom uloženého mu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 7T 56/2013 a teda ani vo vzťahu k tomuto
odsúdeniu nie je možné uplatniť fikciu neodsúdenia. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností 1:1, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú v ustanovení § 207

ods. 3 Trestného zákona v rozmedzí od jedného roka do piatich rokov postupom podľa § 38 ods. 2 a
nasl. odseky tohto § Trestného zákona neupravoval a trest ukladal v takto určenej trestnej sadzbe.

Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý je dlhoročným recidivistom a ktorého ani predchádzajúce
trestyodňatiaslobodyaanipodmienečneodloženývýkontrestuodňatiaslobodysprobačnýmdohľadom

neodradiliodpáchaniatrestnejčinnosti,hociajdruhovoinéhocharakteru,akojevprejednávanejtrestnej
veci. Na strane druhej súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný by počas výkonu trestu nemohol plniť
vyživovaciu povinnosť v riadnej výške a preto aj napriek jeho osobe uložil trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby umožňujúcej obžalovanému po výkone trestu sa zamestnať a zaplatiť tak
zameškané výživné, ktoré jeho deti potrebujú. Preto trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov zohľadní

všetky aspekty účelu trestu a súd ho považuje za primeraný a spravodlivý. Nakoľko obžalovaný bol už
opakovane súdne trestaný a skutok spáchal navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd
mu musel uložiť trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme v zmysle § 49 ods. 2 Trestného
zákona.Potrebavýkonuuloženéhotrestuodňatiaslobodyvšakajbeztohoplyniezosobyobžalovaného,ktorý je dlhoročným recidivistom, u ktorého by podmienečný odklad výkonu trestu nemal žiaden účinok
(podobne, ako sa to stalo pri jeho poslednom odsúdení).

Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na
tú skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť (odsúdenie č. 7 odpisu registra
trestov).

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.