Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409201914
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8409201914.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.
r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Michalskej č. 14, IČO: 47 255
706, proti povinným: 1. H. U., F., XX.XX.XXXX, O. XXX, 2. I. U., F.. XX.XX.XXXX, O. XXX 3. E. U., F..

XX.XX.XXXX, O. XXX, Q..Č.. O. XXX, 4. E. U., F.. XX.XX.XXXX, O. XXX, o vymoženie sumy 383,39 eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
zo dňa 24.08.2020 č.k. 2Er 314/2009-53 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o

zastavení starej exekúcie a návrh na prerušenie konania zamietol.

2.Rozhodnutieodôvodniltým,žedňa11.02.2020vydalsúdnyexekútorupovedomenieozastavenístarej
exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oprávnenému bolo upovedomenie
doručené dňa 14.02.2020. V námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa

10.03.2020 oprávnený uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so
zákonom.

3. Po preskúmaní podaných námietok súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený v nej neuviedol
žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za
vydané v rozpore so zákonom. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.

Exekútor vystupuje v pozícii tzv. ruky štátu, teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené
zákonom.

4. V danom prípade ide o tzv. starú exekúciu začatú pred 01.04.2017, kde súdny exekútor po
preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátane tzv. absolútnych, či relatívnych výnimiek vydal
upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie bolo vyhotovené v súlade s ust. §

5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, oprávnenému bolo
odoslané pred uplynutím lehoty 120, resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok pre zastavenie
exekúcie. Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nie je povinnosťou exekútora v
upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a
odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený možnosť komunikovať so
súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti. Z uvedeného dôvodu sa námietka

oprávneného považovala za neopodstatnenú.5. Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

6. S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie exekučné konanie nie je možné prerušiť. V danej veci
niesúsplnenépodmienkynaprerušeniekonaniaanipodľaosobitnýchpredpisov.Zároveňprvoinštančný
súd nedospel k záveru o rozpornosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky
a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže nevzhliadol dôvody na podanie návrhu

na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, podnet oprávneného na podanie návrhu na
Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za nedôvodný. Na základe uvedeného návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v zmysle poučenia proti napadnutému uzneseniu

odvolanieniejeprípustné.Navyšeonámietkachoprávnenéhorozhodolsudcaanievyššísúdnyúradník.
Uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi sporového poriadku. Okrem toho vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p.

preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné.

9. Možnosť podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie upravuje ust. § 7 zákona

č. 233/2019 Z.z. V zmysle ust. § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu, súd dôvodným námietkam vyhovie
tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné
námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o
námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

10. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upravuje
ustanovenie § 10 ods. 2 tohto predpisu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka je prípustná sťažnosť.

11. Je nepochybné, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Len samotná skutočnosť, že
vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných
práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva
z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019. V tomto
Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov

exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a tak nemohol využiť proti napadnutému
rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. V
zmysle ust. § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok
vzneníúčinnomdo31.03.2017,ktorýsanadanýprípadaplikoval,neobsahovalosobitnúúpravuprocesu

rozhodovania o trovách exekúcie, a preto musel Ústavný súd SR prisvedčiť sťažovateľovi, že o jeho
nároku na náhradu trov exekučného konania mal v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku
rozhodovať vyšší súdny úradník. V takom prípade by mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť podľa ust.
§ 239 ods. 1 C.s.p. V tomto ohľade možno poukázať aj na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ústavný súd SR v uznesení č. k.
Pl. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019 uviedol, že toto ustanovenie nemožno vykladať príliš formalisticky.
Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže
to vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší
súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu

vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práve. Napriek kogentnosti ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v
tom,žeprotirozhodnutiusudcuovýškenáhradytrovkonaniabyneboloprípustnéodvolanie(§357C.s.p.
a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanienie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku
2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru
samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.

12. Vyššie uvedený záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať i na prejednávanú
vec, najmä za situácie, ak ust. § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňovalo konať a rozhodovať
vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu, teda neumožňovalo vyššiemu súdnemu

úradníkovi bez poverenia sudcu vydať takéto rozhodnutie na rozdiel od úpravy obsiahnutej v ust. § 262
ods. 2 C.s.p. umožňujúcej vyššiemu súdnemu úradníkovi vydať samostatné uznesenie o výške náhrady
trov konania.

13. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie odvolanie prípustné nie je, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c)

C.s.p. odvolanie odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Rovnako v zmysle ust. § 386 písm. c) C.s.p. bolo odmietnuté odvolanie proti výroku o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Možnosť podania odvolania nie je prípustná proti každému rozhodnutiu,
ktorým sa rozhodlo o návrhu na prerušenie konania. V zmysle ust. § 357 písm. n) C.s.p. je takáto

možnosť daná iba vtedy, ak sa rozhodlo o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Z
výslovného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí ísť o rozhodnutie o prerušení konania, a
nie o rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na prerušenie konania. Navyše, oprávnený podal návrh na
prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p., podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov;

v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Proti akémukoľvek rozhodnutiu o
prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357
odvolanie nepripúšťa.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).