Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918208383
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6918208383.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne W. L., M. XX. XX.

XXXX, Q. A. F. D. T. XXX, zastúpenej Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom v Lučenci, M.
Rázusa 19 proti žalovanému 2/ Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO 00 151 700 o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.200,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania proti nemu vedenému v plnom rozsahu z
priznanej sumy 3.200,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa dňa 20. 12. 2018 podala žalobu proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, IČO 00 151 866 (ďalej označovaný ako "žalovaný SR"
príp. ""pôvodný žalovaný 1") a 2/ Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO00151700(ďalejoznačovanýlenako"žalovaný")onáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch, ktorou
sa domáhala na žalovaných zaplatenia 30.000,- eur ako náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že plnením

jednéhoznichzanikápovinnosťdruhéhožalovaného.Žalobuodôvodnilatým, žerozsudkomOkresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 24. 11. 2016 č. 4T/114/2016 bol obvinený Y. Y., M.. XX. XX. XXXX uznaný
za vinného zo spáchania prečinu usmernenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ust.
§ 138 písm. h/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19. 12. 2015 počas výkonu služby príslušníka
polície viedol osobné motorové vozidlo ev. č. D. XXX K. v obci Rimavské Janovce rýchlosťou vyššou ako
bola povolená a narazil prednou časťou vozidla do chodca G. L., M.. XX. XX. XXXX, ktorý pri nehode
utrpel ťažké zranenia, na následky ktorých dňa 20. 12. 2015 podľahol. V dôsledku konania vodiča takto

prišla o svojho manžela. S poukazom na ust. § 11 a nasl. Obč. zák. uviedla, že v dôsledku protiprávneho
konania vodiča Y. Y. stratila navždy možnosť rozvíjať citové a rodinné väzby so svojím manželom, čím
utrpela bez akýchkoľvek pochybnosti veľkú citovú ujmu. Náhla a neočakávaná smrť manžela ju veľmi
zasielaasjehotragickousmrťousadoteraznevievyrovnať.Neočakávaným,šokujúcimanáhlymúmrtím
jej manžela teda nepochybne došlo k závažnému zásahu do práv na ochranu osobnosti spočívajúcom v
zásadnom, nezvratnom a trvalom obmedzení jej súkromného a rodinného života a žiadne z morálnych
foriem zadosťučinenia nemôže byť namieste. Vlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla, v

súvislosti s prevádzkou ktorého jej vznikla škoda, bol žalovaný 1/, jednalo sa o služobné vozidlo a k
dopravnej nehode došlo pri výkone služby príslušníka polície vodičom Y. Y.. Má za to, že v zmysle ust. §
420 ods. 2 Obč. zák. za vzniknutú nemajetkovú ujmu zodpovedá žalovaný 1/ a vodič sám nezodpovedá.
Motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného 2/, a preto tento je povinnýnahradiť spôsobenú nemajetkovú ujmu ako poisťovateľ podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukázala na
niektoré rozhodnutia podporujúce jej záver, že povinné zmluvné poistenie pokrýva aj nemajetkovú ujmu.

Za primeranú výšku náhrady považuje sumu 30.000,- eur s prihliadnutím jednak na závažnosť vzniknutej
ujmy, ktorá ujma je nenapraviteľná a bude ju sprevádzať po celý zvyšok života a jednak aj na samotné
okolnosti prípadu, a to najmä hrubé porušenie viacerých dôležitých povinností vodičom, ktoré viedli k
tragickej dopravnej nehode a zapríčinili stratu jej najbližšej osoby.

2/ Pôvodný žalovaný 1/ Slovenská republika vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

3/ Žalovaný 2/ Allianz sa na výzvu súdu písomne vyjadril tak, že žiada žalobu zamietnuť. Vodič
motorového vozidla Y. Y. bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia, pričom však chodcovi bola zistená
koncentrácia alkoholu v krvi, teda prispel k vzniku dopravnej nehody, keď pod vplyvom alkoholu
prechádzal cez vozovku mimo označený priechod pre chodcov, za tmy nebol označený reflexnými

prvkami, čím bol pre vodiča neviditeľný. Namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, lebo ako
poisťovňa bol účastníkom zmluvného poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnostných práv žalobkyne,
preto v spore o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nemôže byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v tomto spore ide. Ustanovenie §

4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. vymedzuje rozsah poistného krytia, pričom ide aj o náhradu škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení, avšak podľa jeho názoru náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do
osobnostných práv pozostalých po obeti usmrtenej pri dopravnej nehode nie je možné podriadiť pod toto
slovné spojené a táto náhrada teda nie je predmetom poistného krytia podľa uvedeného ustanovenia.
Vzniesol aj námietku premlčania poukazujú na osobitnú právnu úpravu premlčania nároku na náhradu

škody proti poisťovateľovi v § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého na premlčanie nároku
na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti
osobe, ktorá škodu spôsobila, pričom uvedené ustanovenie odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu nárok uplatnený voči nemu aj keby bol daný (čo však popiera) je premlčaný.
Poškodený zomrel dňa 20. 12. 2015, v uvedený deň bolo zrejmé, kto je za vznik škody zodpovedný a

začala plynúť dvojročná subjektívna premlčania lehota v zmysle § 106 Obč. zák., ktorá uplynula dňa
20. 12. 2017, žaloba však bola podaná až 20. 12. 2018, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.
Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, v kontexte zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi (podľa ktorého by vychádzala náhrada maximálne 19.000,- eur
ako päťdesiatnásobok minimálnej mzdy v roku 2015) sa javí byť neprimeraná, keď vodič bol obvinený z

nedbanlivostného trestného činu a tiež je potrebné zohľadniť aj spoluvinu zosnulého a ďalšie okolnosti
týkajúce sa uplatneného nároku. Pritom v čase nehody bol poisťovateľom predmetného vozidla titulom
povinného zmluvného poistenia iba v podiele 92%. V prípade poistnej udalosti sa preto ako poisťovateľ
na prípadnom plnení podieľa iba v rozsahu svojho podielu, teda maximálne v pomere 92 % priznaného
plnenia.

4/ Rozsudkom zo dňa 24. 04. 2019 č. 12C/49/2018-56 súd žalobu zamietol a to proti žalovanému 1/
z dôvodu, že dopravnú nehodu spôsobil vodič - príslušník polície počas výkonu služby, žalovaným
mala byť podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. právnická osoba v zmysle uvedeného ustanovenia, a
preto štát nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Výrok o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/

SR bol na odvolanie žalobkyne rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 08. 2020
č. 12Co/153/2019-99 potvrdený. Rozhodnutie je právoplatné, a teda súd v ďalšom konal už len so
žalovaným 2/ Allianz, ako je to rozpísané nižšie.

5/ Uvedeným rozsudkom zo dňa 24. 04. 2019 č. 12C/49/2018-56 okresný súd žalobu zamietol aj voči

žalovanému 2/ Allianz (ďalej už označovaný len ako "žalovaný"), a to z dôvodu premlčania, keď okresný
súd posúdil ako začiatok plynutia subjektívnej (ale i objektívnej) premlčacej lehoty na 20. 12. 2015,
subjektívna lehota uplynula 20. 12. 2017 a žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 20. 12. 2018.

6/ Výrok o zamietnutí žaloby proti žalovanému 2/ bol na odvolanie žalobkyne rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 27. 08. 2020 č. 12Co/153/2019-99 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a
rozhodnutie, pretože okresný súd nesprávne posúdil námietku premlčania. V danom prípade je potrebné
posúdiť premlčania nároku iba podľa § 101 Obč. zák. Trojročná premlčacia doba podľa uvedeného
ustanovenia plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, čiže dňom nasledujúcom podni, keď došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Žalobkyňa preto mohla uplatniť právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch prvýkrát dňa 21. 12. 2015, všeobecná trojročná premlčacia
doba takto skončila dňa 21. 12. 2018 a žaloba bola podaná na súd dňa 20. 12. 2018, teda vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe. Odvolací súd preto rozsudok v časti proti žalovanému zrušil s tým, že úlohou
prvoinštančného súdu bude vzhľadom na vyslovený právny záver o nepremlčaní nároku žalobkyne
náležite posúdiť dôvodnosť výšky uplatňovaného nároku, ktorý je nárokom z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa ust. § 11, § 13 Obč. zák. Okresný súd má preto prihliadnuť na závažnosť
ujmy vzniknutej žalobkyni, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do jej práva na rodinný a

súkromný život (aký status mala blízka osoba) a tiež na okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo.
Na určenie výšky nemajetkovej ujmy má do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby.
V neposlednom rade treba prihliadnuť aj na to, či pozostalá žalobkyňa nebola "morálne uspokojená" v
podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo verejného ospravedlnenia.

7/ Na pojednávaní dňa 02. 06. 2021 zástupca žalobkyne žiadal žalobe vyhovieť. Je preukázané,

že žalobkyňa utrpela nemajetkovú ujmu a vzťahom na závažnosť iná forma zadosťučinenia nie je
postačujúca. Žalobkyňa prišla o dlhoročného partnera, ktorý jej mohol byť oporou aj v súčasnosti. S
manželom žili v dobrom manželstve a ak si tento občas aj vypil, nebolo preukázané, že by toto primárne
bolo príčinou toho, že došlo k nehode.

8/ Zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Požadovaná suma je značne nadhodnotená. U zosnulého aj žalobkyne ide o osoby vyššieho veku,
finančná situácia žalobkyne nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a tiež nebola preukázaná
ani príčinná súvislosť s nejakými jej zdravotnými diagnózami. Poukázal aj na okolnosti nehody, keď
zrejme aj alkohol mal vplyv na rozpoznávaciu schopnosť nebohého. Ak by súd aj dospel k záveru, že

zaviaže na plnenie, tak maximálne do výšky 92 %, pretože len v tomto rozsahu má pasívnu legitimáciu.
Predložil aj časť z flotilovej poistnej zmluvy na preukázanie, že ide o spolupoistenie jeho v rozsahu 92 %
a Obchodnej poisťovacej a zaisťovacej spoločnosti Astra, a. s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu v rozsahu 8 %. Nejde o štandardnú zmluvu, ale skôr o ojedinelý prípad a tieto zmluvy sú v utajenom
režime, teda žalobkyňa nemala možnosť sa o tejto dozvedieť.

9/ Na pojednávaní bola vypočutá žalobkyňa, ktorá vypovedala, že s manželom žili spolu 18 rokov. Žili
spolu dobre, rozumeli si, deti spolu nemali. Manžel chodil do roboty, ona bola doma. Manžel si sem-tam
vypil, chodil aj na poľovačku, ale nehádali sa, hospodárili spolu. Manžel bol na predčasnom dôchodku,
ale ešte aj pracoval a prichádzal domov okolo 10.-11. hodiny večer a sem tam si vypil, ale určite nepil

každý deň. Mal dobrý zdravotný stav. Bývali spolu v rodinnom dome, teraz tam býva ona sama. Ťažko
sa jej žije, lebo má len dôchodok 270,- eur. Vinník sa jej neospravedlnil. Pred nehodou mala infarkt, ten
prekonala, ale od nehody berie lieky na tlak, srdce, cholesterol a depresie a ťažko to znáša aj psychicky.

10/ Na pojednávaní bola vypočutá j svedkyňa V. L., švagriná žalobkyne, ktorá vypovedala, že žalobkyňa

situáciu znášala veľmi zle, lebo dostáva dôchodok len vyše 200,- eur, spláca aj pôžičku, takže sa
dostala do finančných problémov. Zle to znášala aj psychicky, chodila aj k MUDr. Lernerovi, primárovi
na oddelení dlhodobo chorých. Nebohý si sem-tam vypil, ale si myslí, že asi nevypil veľa. Keď si vypil,
tak sa so žalobkyňou pohádali a hovorila mu, že mu nebude variť, keď bude peniaze dávať do krčmy.
Ako manželia žili dobre a nebohý mal dobrý zdravotný stav. Žalobkyňa teraz potrebuje väčšiu pomoc

zo strany druhých ľudí. Zvykne spomínať na manžela. Vie o tom, že vinník nehody sa chcel prísť
ospravedlnil, lebo robí na obecnom úrade a hovoril jej to starosta, ale ona mu cez starostu odkázala,
aby neprišiel, lebo jej manžel bol proti tomu.

11/ Súd po doplnení dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne oboznámení výpisu z flotilovej

poistnej zmluvy uzavretej dňa 18. 12. 2014 vec posúdil takto:

12/ Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. 4T/114/2016 zo dňa 24. 11. 2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť 24. 11. 2016 po schválení dohody o vine a treste bol obvinený Y. Y. uznaný vinný za
to, že dňa 19. 12. 2015 asi o 18.10 hod. počas výkonu služby príslušníka polície viedol služobné

osobné motorové vozidlo ev. č. D. XXX K. v obci Rimavské Janovce rýchlosťou vyššou ako bola
povolená a primeraná v intervale od 69 km/h, kde pred rodinným domom č. 230 nesledoval situáciu v
cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, spozoroval a
nezareagoval včas na chodca G. L., M.. XX. XX. XXXX, ktorému bola po dopravnej nehode v krvi zistenákoncentrácia alkoholu 1,85 g/kg, idúcemu cez vozovku mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov
z ľavej strany na pravú, kedy prakticky ľavú polovicu vozovky prešiel tak, že nebol viditeľný a ktorého
mohol spozorovať prvýkrát pred sebou vo vzdialenosti 21,72 m, keď sa nachádza na stredovej deliacej

čiare, narazil prednou časťou svojho vozidla do chodca G. L., ktorý pri dopravnej nehode utrpel ťažké
zranenia, na následky ktorých dňa 20. 12. 2015 podľahol, čím obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 1
písm. c/ a e/, § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a teda inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona. Tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona

v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h/ Tr. zákona, za čo bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/. písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia
slobodyvtrvaní24mesiacov,pričomvýkontrestumubolpodmienečneodložený,určenáskúšobnádoba
v trvaní 36 mesiacov a uložený bol trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla v trvaní 30 mesiacov.
Žalobkyňa ako poškodená bola s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

13/ V zmysle § 193 vety tretej C. s. p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o
tom, kto ich spáchal.

14/ Súd rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. 4T/114/2016 zo dňa 24. 11. 2016 má za

preukázané, že Y. Y. počas výkonu služby príslušníka polície spáchal prečin usmrtenia Ondreja Molnára,
manžela žalobkyne.

15/ Podľa § 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

16/ Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17/ Predmetom ochrany osobnosti v zmysle § 11 Obč. zákonníka sú najmä imateriálne hodnoty a

stránky osobnosti človeka. Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto
nemôže zasiahnuť do telesnej, či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania,
ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.

18/ Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

19/ Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

20/ Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

21/ Podľa § 15 Obč. zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

22/ Predpokladom priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je existencia zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti

fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený. Musí ísť o zásah
do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pokiaľ ide o posúdenie určenia
výšky náhrady podľa § 13 ods. 2 Obč. zák., súd ju určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd musí zohľadniť účel a funkciu inštitútu ochrany
osobnosti, ktorým je predovšetkým satisfakčná funkcia, pričom vychádza zo zistených skutkových

okolnosti, t. j. napr. vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal u dotknutej osoby; závažnosti,
povahy a intenzity, spôsobu neoprávneného zásahu, dôsledne hodnotiť preukázanie vzniku ujmy;
miery zavinenia osoby, ktorá zasiahla do osobnostných práv, napr. úmysel, nedbanlivosť ...; trvania a
šírky vzniknutej nemajetkovej ujmy; požiadavky primeranosti náhrady utrpenej ujmy dotknutej osoby;náhrada musí byť primeraná aj pomerom na strane povinného. Satisfakcia sleduje primerane, t. j. na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok
neoprávneného zásahu, predstavovaný ujmou vzniknutou na osobnosti fyzickej osoby.

23/ Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy bola podaná z dôvodu zásahu do života, keďže manžel
žalobkyne zomrel na následky dopravnej nehody, spôsobenej vodičom Y. Y., ktorý bol uznaný vinným
z prečinu usmrtenia z nedbanlivosti. Náhradu si uplatňuje podľa ust. § 15 Obč. zák. žalobkyňa ako
manželka. Žaloba je (po zamietnutí žaloby proti Slovenskej republike) vedená proti poisťovni, ktorá (ako

to aj sama uviedla vo svojom vyjadrení) v čase nehody bola poisťovateľom predmetného motorového
vozidla titulom povinného zmluvného poistenia v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.

24/ Žalovaný vzniesol námietku premlčania, táto námietka však nie je dôvodná, pretože žalobu podala
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. 12Co/153/2019-99, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu, kde (ods.

20-24) odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil námietku premlčania
(žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania), pretože zásah do práv žalobkyne nastal momentom
smrti manžela, a to dňom 20. 12. 2015, žalobkyňa mohla uplatniť právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch prvýkrát dňa 21. 12. 2015 a od uvedeného dňa jej začala plynúť všeobecná trojročná
premlčacia doba, ktorá skončila dňa 21. 12. 2018, Žalobu podala na súd dňa 20. 12. 2018, teda vo

všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Námietka premlčania preto nie je dôvodná, keď žaloba bola
podaná na súd vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka ("pokiaľ
niejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávo
mohlo vykonať po prvý raz"). V danom prípade, i keď extenzívnym výkladom nemajetkovej ujmy ide o
škodu, ktorú hradí aj poisťovateľ z titulu povinného zmluvného poistenia za škodu, nemožno aplikovať

ustanovenie o premlčaní podľa § 106 Obč. zák., ale je potrebné posúdiť premlčanie nároku iba podľa §
101 Obč. zák. (teda len objektívna trojročná premlčacia doba).

25/ Žalovaný ďalej namietal, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, lebo náhrada nemajetkovej ujmy nie
je predmetom poistného krytia podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších

predpisov.

26/ Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o
povinnom zmluvnom poistení") poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

27/ Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

28/ Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

29/ Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie, súd túto námietku naďalej nevzhliadol za dôvodnú.
Ako uviedol v odôvodnení v už v zrušenom rozsudku, je pravdou, že v minulosti nebola jednotná
súdna prax v tomto smere, táto otázka je však už dlhšiu dobu vyriešená a existuje viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (3 Cdo 230/2017, 8Cdo /268/2019 a ďalšie), podľa ktorých je poisťovňa v spore
o náhradu takejto ujmy pasívne legitimovaná. Napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. 07.

2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016 "škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien
a doplnení je aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých obete
dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla; v spore o náhradu takejto ujmy je
poisťovňapasívnelegitimovaná".Podľaods.28odôvodnenia"preposúdenieotázkypasívnejlegitimácie

poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda, použitým v zákone o
povinnom zmluvnom poistení. Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom
zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe,
usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnejzodpovednostizazásahdoosobnostnýchpráv,spočívajúcivzásahudoichprávanasúkromnýarodinný
život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky
škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému

zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej
praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale
aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto
zodpovednosť predmetom poistného krytia." Ide o verejne dostupné rozhodnutie, na ktoré týmto súd
poukazuje.

30/ Žalovaný ďalej namietal, že nemôže byť pasívne legitimovaný v plnom rozsahu, ale maximálne v
rozsahu 92% vzhľadom na uzavretú poistnú zmluvu, a to s poukazom na ust. § 164 ods. 3 zákona
č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve ("Oprávnená osoba má právo na poistné plnenie v celej výške voči
hlavnému spolupoisťovateľovi len vtedy, ak tak bolo v poistnej zmluve dohodnuté. Spolupoisťovatelia sa
medzi sebou vzájomne vyrovnajú v pomere svojich podielov podľa odseku 1, ak sa nedohodlo inak.").

Na túto námietku súd neprihliadol, pretože uvedené ustanovenie § 164 zák. č. 39/2015 Z. z. platí len
od 01. 01. 2016, kým vo veci bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne 20. 12. 2015, teda
je potrebné na vec aplikovať právne predpisy platné a účinné k uvedenému dňu. Inak k vyjadreniu
zástupca žalobkyne že považuje za nespravodlivé, ak by mala byť žalobkyňa ukrátená len kvôli tomu,
že je tam spolupoistenie, o ktorom nemala možnosť sa dozvedieť, súd uvádza, že žalobkyňa objektívne

mala možnosť žalovať pasívne legitimovaného žalovaného (čo však neurobila), nielen poisťovňu, a teda
nemožno hovoriť o tom, že by objektívne došlo k nejakému ukráteniu na jej právach.

31/ Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy, ale aj
nemajetkovej ujmy na základe znenia zákona (napr. bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia),

ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj
iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej
než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám i materiálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží
poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Podľa právnej úpravy poistenia občiansko-právnej
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (Smernica Rady

č. 72/166/EHS, Smernica č. 90/232/ EHS, Smernica č. 2000/26/EHS) sú členské štáty Európskej únie
povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením
s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v
oblasti povinného poisteného krytia cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. V súlade s

týmto cieľom sa úpravou povinného poistenia občiansko-právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel okrem iného vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví
pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúcu
z prevádzky vozidla (čl. 3 ods. 1 Smernice č. 72/166/EHS, čl. 1 Smernice č. 90/232/EHS) a aby bolo
zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla

poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poisťovateľovi zodpovednej
osoby, pričom podľa citovaných smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba, ktorá utrpela
ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd, oprávnená na náhradu odškodného, pokiaľ ide o
akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami (čl. 1 ods. 2 Smernice č. 72/166/EHS
a Smernice č. 90/232/EHS). 12. S použitím eurokomformného výkladu pojmov "náhrada škody, škoda

na zdraví" v ustanoveniach zák. č. 381/2001 Z. z. (§ 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1) a s prihliadnutím
k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma,
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu

(zadosťučinenie)peňažnejformypodľa§13ods.2a3Občianskehozákonníka-ktorúvširšomponímaní
treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. 13. Požadovaná
náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka tak spadá do rozsahu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti poisťovne za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení.

32/ Súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 6MCdo/1/2016 a 3
Cdo/234/2017, v ktorých dospel k právnemu záveru, že rozsah poistného krytia podľa ust. § 4 ods. 2
písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení zahŕňa aj nároky pozostalých po obetiach dopravnýchnehôd na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., pričom pozostalí
si môžu svoje nároky v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť priamo
proti poisťovateľovi a to rovnako ako všetky ostatné nároky na náhradu škody.

33/ Ak slovenský zákonodarca do zákonného pojmu škoda použitého v zákone o poistnom zmluvnom
poistení a teda do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného zákona nezahrnul aj
nemajetkovúujmuajejpoistnékrytie,dostávasavzhľadomnazáväznývýkladzodpovedajúcichsmerníc
do rozporu so zámerom tvorcu únijnej právnej regulácie identifikovanej Súdnym dvorom.

34/ Napriek nejednoznačným názorom v minulosti je už dlhšiu dobu ujednotená súdna prax, že pod
pojem škoda v zákone o povinnom zmluvnom poistení je treba zahrnúť aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
blízkym osobám obetí dopravných nehôd.

35/ Námietka žalovaného, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, je preto nedôvodná a súd pristúpil k

posudzovaniu primeranosti žalobou uplatňovanej náhrady vo výške 30.000,- eur.

36/Úlohouokresnéhosúduvzhľadomnavyslovenýprávnyzáverodvolaciehosúdubolonáležiteposúdiť
dôvodnosť výšky uplatňovaného nároku podľa § 11 a § 13 Obč. zák., prihliadnuť pritom na závažnosť
ujmy vzniknutej žalobkyni, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do jej práva na rodinný a

súkromný život a tiež na okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo. Na určenie výšky nemajetkovej
ujmy má do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby. V neposlednom rade treba
prihliadnuť aj na to, či žalobkyňa ako pozostalá nebola "morálne uspokojená" v podobe odsúdenia
páchateľa.

37/ Je nespochybniteľné, že smrťou blízkej osoby, v danom prípade manžela, dochádza k
nenahraditeľnej ujme, preto judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom
význame vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého
následku neoprávneného zásahu vo význame, že smrť nemožno nijako odškodniť. Vzhľadom na to, že
manžel žalobkyne následkom dopravnej nehody zomrel, súd nepovažuje odsúdenie páchateľa - vodiča

Y. Y. za prečin za morálne uspokojenie, a preto rozhodol aj o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa výpovede svedkyne páchateľ sa skontaktoval so starostom obce a chcel prísť za žalobkyňou,
prostredníctvom starostu mu však bolo oznámené, aby neprišiel.

38/ Pri určení výšky vychádzal okrem iného z výpovede žalovanej a svedkyne na pojednávaní, ako je

to uvedené vyššie. Žalobkyňa uzavrela manželstvo dňa 15. 10. 2004 vo veku 51 rokov s nebohým
G. L.. Z manželstva deti nepochádzajú. Manželia žili sami v rodinnom dome, manžel občas požíval
alkoholické nápoje, čo viedlo aj k hádkam, aby neprepíjal peniaze v krčme. Čo sa týka manželského
spolužitia, nebolo preukázané, že by manželia boli vyvíjali nejaké spoločné aktivity a pod., keď ako to
vyplýva z výpovede žalobkyne, manžel chodil na poľovačky, dome stále robil na záhrade a ona bola

dnu. Napriek tomu, že obaja poberali dôchodok a nebohý aj pracoval a podľa výpovede žalobkyne
chodil domov len okolo 10. - 11. hod. večer, si zrejme nevedeli našetriť, keď žalobkyni dali peniaze
na pohreb príbuzní, teda zlá finančná situácia žalobkyne nie je dôsledkom nehody (resp. toto nebolo
preukázané). Žalobkyňa ďalej vypovedala, že sa jej zdravotný stav po úmrtí manžela zhoršil, berie lieky
na tlak, srdce, cholesterol a depresie, v tomto smere však nepredložila žiadne dôkazy a teda nijakým

spôsobom nepreukázala, že ak by sa jej aj bol zhoršil po úmrtí manžela zdravotný stav (či už po fyzickej
alebo psychickej stránke), tak že by išlo o príčinnú súvislosť s úmrtím manžela. Samotné vyjadrenie,
že bola hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých takýmto dôkazom nie je. Súd však uvedeným
nemieni spochybniť, že smrť manžela ju psychicky zasiahla, ide len o skutočnosti preukazujúce, či a
do akej miery sa jej zhoršil stav.

39/ Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo, podľa trestného rozsudku 4T/114/2016
obvinený vodič Y. Y. neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a spozoroval a nezareagoval včas
na chodca G. L., teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia.

Nešlo teda o úmyselný trestný čin a obžalovaný vodič sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok. Na druhej strane však chodcovi G. L. (manželovi žalobkyne) bola zistená po dopravnej nehode
v krvi koncentrácia alkoholu 1,85 g/kg a tento (možno aj pod vplyvom alkoholu, čo však už v tomto
konaní nie je zistené ani podstatné) išiel cez vozovku mimo riadne vyznačeného prechodu pre chodcovz ľavej strany na pravú z pohľadá vodiča z oblasti tmy, kedy prakticky ľavú polovicu vozovky prešiel tak,
že nebol viditeľný a ktorého mohol spozorovať vodič prvýkrát pre sebou vo vzdialenosti 21,72 metrov a
keď sa nachádzal na stredovej deliacej čiare, narazil prednou časťou svojho vozidla do chodca, ktorý

na následky utrpeného ťažkého zranenia vo veku 65 rokov podľahol. Nemožno mať preto pochýb o tom,
že k dopravnej nehode došlo zo značnej miery aj pričinením nebohého G. L., keď za tmy, bez reflexných
prvkov, prechádzal cez vozovku mimo prechodu pre chodcov. Nemožno nechať bez povšimnutia ani
skutočnosť, že bol po vplyvom alkoholu (1,85 g/kg), pričom je všeobecne známe, že požitie alkoholu
má vplyv na reakcie.

40/ Nebohý teda značnou mierou prispel k vzniku dopravnej nehody, keď (možno aj pod vplyvom
alkoholu)porušilustanovenia§52ods.3zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkevzneníkudňuúmrtia
G. L. (ďalej len "zákon o cestnej premávke") - (podľa uvedeného ustanovenia za zníženej viditeľnosti
musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky
alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev), § 53 ods. 1 zákona o cestnej premávke (pri prechádzaní

cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov; chodec nesmie vstupovať na
vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí
takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. ...), § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke
(chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na
rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť), § 53 ods. 3

zákona o cestnej premávke (mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo
na jej os; chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na
vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo
rýchlosti jazdy), § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke (pred vstupom na vozovku sa chodec
musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam

bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať; to platí na priechode pre chodcov i mimo neho).

41/ Súd zohľadnil účel a funkciu inštitútu ochrany osobnosti, ktorým je predovšetkým satisfakčná funkcia,
pritom vychádzal zo zistených skutkových okolností. Posudzoval následnú reakciu, ktorú zásah vyvolal u
žalobkyneakodotknutejosoby,akotovyplývazvýpovedížalobkyneasvedkyne.Pokiaľideozávažnosť,

povahu a intenzitu spôsobu neoprávneného zásahu a preukázanie vzniku ujmy, ide o neodčiniteľnú
ujmu, vzniknutú správaním vodiča, ale tiež aj správaním poškodeného. Takto vychádzajúc z trestného
rozsudku vodič zavinil zásah do osobnostných práv nedbanlivosťou (nie úmyselne). Vzniknutá ujma
je trvalá (úmrtie blízkej osoby), a preto súd odsúdenie páchateľa (ktorý sa k skutku aj doznal, uzavrel
dohodu o vine a treste, prečin spáchal z nedbanlivosti a posúdil sa aj skontaktovať so žalobkyňou)

nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie.

42/ Vychádzajúc zo zákonným kritérií pri posudzovaní primeranosti nemajetkovej ujmy v súlade s
princípomspravodlivéhousporiadaniavzťahovstránsporu,sprihliadnutímnaokolnosti,zaktorýchdošlo
k usmrteniu manžela žalobkyne, ako aj intenzitu a charakter rodinných väzieb medzi žalobkyňou a jej

nebohým manželom súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.200,- eur
(ktorá suma nie je neprimeraná ani s prihliadnutím na finančnú situáciu zodpovednej osoby, ktorou je
štátny orgán, pretože nehodu spôsobil ako vodič príslušník polície počas výkonu služby), na zaplatenie
ktorejžalovanéhozaviazalpodľa §11,§13 Obč.zák.a§4ods.2 a§15ods.1zákonač. 381/2001Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení v znení neskorších predpisov, kým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

43/ Súd podľa § 232 ods. 3 C. s. p. zaviazal žalovaného na zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

44/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak
mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Pri obdobných sporoch
býva pravidlom, že si žalobca svoju nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju

odhadne súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Nebolo by však spravodlivé a v súlade so
satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto,
aby potom nemusel hradiť trovy konania. Preto treba v týchto prípadoch rozlíšiť, čo je základné a čo
sprevádzajúce. Za základe sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výškanemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Preto súd rozhodol takt, že žalobkyni priznal právo
na plnú náhradu trov konania (samozrejme len z konania proti nemu vedenému, keďže žaloba bola
podaná aj proti ďalšiemu žalovanému), avšak výlučne z prisúdenej sumy (t. j. 3.200,- eur ) a nie zo

žalovanej sumy. Žalobkyňa bola čo do základu vo veci nepochybne plne procesne úspešná, ale výšku
priznanejnáhradyobjektívnenemohlapredvídať, tedazamietnutieohľadomurčitejsumyniejeprejavom
procesného úspechu žalovaného, ale iba dôsledkom úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 2 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.