Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 28, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201898
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121201898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H., bytom u
matky, zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y.,
dieťa rodičov: matky K., štátnej občianky SR, trvale bytom U. a otca S., štátneho občana SR, trvale
bytom U., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, na odvolanie

otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. septembra 2021, č.k. 32P/69/2021-135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého H. zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2021.
Výrokom II. Vyčíslil dlh na výživnom pre mal. H. za obdobie od 01.03.2021 do 30.09.2021 vo výške 490,-

Eur, ktorý povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach vo výške
15,- Eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania
dlhu pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej
splátky. Výrokom III. rozhodol, že týmto sa zmeňuje v časti výživného rozsudok Okresného súdu Trenčín
č.k. 11C/345/2015-57 zo dňa 04.05.2017. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1 -

5, § 75 ods. 1, § 63 ods. 3, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3 Zákona o rodine, § 217 ods.
2, § 232 ods. 4 CSP. S poukazom na zistené pomery účastníkov konania mal súd prvej inštancie za
to, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť
otca k maloletému bola naposledy upravovaná pred viac ako štyrmi rokmi a odvtedy došlo k podstatnej
zmene pomerov predovšetkým na strane mal. H., ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, ako aj k zmene
pomerov na strane rodičov. V zmysle zásady, že rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa
svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, mal súd prvej

inštancie za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 100,-
Eur mesačne. Konštatoval zmenu pomerov na strane mal. H., ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti mal X roky, navštevoval materskú školu, teraz má X rokov a navštevuje základnú
školu. Začal navštevovať platené krúžky JUDA a turistiky. Konštatoval, že v súvislosti s jeho vekom
došlo samotným plynutím času k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných životných potrieb
ako je strava, hygiena, oblečenie a podobne. S jeho nástupom na základnú školu došlo i k nárastu

životných nákladov maloletého v podobe výdavkov na školu a záujmové činnosti. Pokiaľ ide o zmenu
pomerov na strane rodičov súd konštatoval, že na strane matky ohľadne miesta výkonu zamestnania
nedošlo k zmene, príjem matky vzrástol zo 600,- Eur brutto na cca 660,- Eur netto. Zásadnú zmenuna strane matky konštatoval ohľadnej jej bytových pomerov, kedy matka v roku 2020 zakúpila 1-izbový
byt a vznikol jej tak odôvodnený výdavok na splátky hypotéky 192,- Eur mesačne. Ohľadne pomerov
na strane otca konštatoval, že otec v čase posledného určenia výživného žil v spoločnej domácnosti

s priateľkou M. J., bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bol práceneschopný pre zdravotné
problémy. V konaní vo veci sp. zn. 11C/345/2015 neuviedol žiadnu výšku príjmu, ktorú dosahoval v
minulosti. Uviedol, že ho živí priateľka. Matka sa vyjadrila, že otec v minulosti prevádzkoval záložne v O..
V súčasnosti otec skutočnosť, že pracuje len na skrátený pracovný pomer s príjmom 230,- Eur dôvodil
zdravotnými problémami. Uviedol, že v roku 2015 mal autohaváriu, pri ktorej utrpel trieštivú zlomeninu

predkolenia, bedrového kĺbu, ďalej má choré srdce, nezvláda dlhodobo stáť, sedieť. V roku 2017 si
začal vybavovať invalidný dôchodok, bol aj u posudkového lekára, ale ten otcovi povedal, že nespĺňa
percentá na rozhodnutie o invalidite. Po prepustení z väzenia v roku 2020 sa otec opätovne pokúšal
o priznanie invalidného dôchodku. Predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 09.02.2021
vydané generálnym riaditeľom SP (č.l. 121), ktorým bola zamietnutá žiadosť otca o invalidný dôchodok
v celom rozsahu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Súd prvej inštancie si

vyžiadal zo Sociálnej poisťovne odborný lekársky posudok zo dňa 26.01.2021 (č.l. 116-117), na základe
ktorého boli vydané predmetné rozhodnutia SP. Z posudku vyplýva, že invalidita u otca
nevznikla, nakoľko jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola ohodnotená na
25%. Z posudku ďalej vyplýva, že otec by mal vykonávať prácu v prostredí bez nadmernej fyzickej a
psychickejzáťaže,bezdlhodobejchôdzeastátia,pričomakovhodnáprácabolauvedenánapr.skladové

hospodárstvo. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za osvedčené, že otec nie
je invalidný. Zároveň nemal za potvrdené, že zdravotný stav otca by mu nedovoľoval nájsť si prácu
na plný úväzok, kde by dosahoval vyšší príjem ako aktuálne, ktorý by mu umožňoval prispievať na
výživu maloletého vo vyššej výške ako otec navrhoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie zisťoval dopytom na pracovný portál potencionalitu príjmu otca, ktorý by otec mohol dosahovať

so zohľadnením informácií v lekárskom posudku zo dňa 26.01.2021, t.j. práca menej fyzicky náročná,
bez dlhodobej chôdze a státia. Skutočnosť, že otec by nemohol vykonávať prácu s dlhodobým sedením,
ako tvrdil otec, súd prvej inštancie nemal za preukázanú. Zistil preto potencionálny príjem dosahovaný
na pozícii poradcu zákazníckej linky, pričom z aktuálnej pracovnej ponuky U. (č.l. 130 - 131) na trvalý
pracovný pomer vyplýva príjem 630,- Eur + variabilná zložka. Ďalej z ponuky F. J. na pozíciu operátor

výroby - výroba obalov v F. na plný úväzok, pričom práca je uvádzaná ako nenáročná práca vo výrobe,
vyplýva príjem 4,- Eur/hod., t.j. cca 640,- Eur brutto mesačne, s možnosťou zárobku až 850,- Eur brutto.
Otec predložil súdu i potvrdenia (č.l. 119 - 120) o uchádzanie sa o zamestnania v autoumyvárni a
na pozície elektrikár a murár. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyslovil názor, že keďže sa otec
dobrovoľne uchádza o zamestnania na uvedených pozíciách je podľa otca v jeho schopnostiach

i uvedené povolania reálne vykonávať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka na pojednávaní
rozporovala výdavok otca na nájom 90,- Eur a skutočnosť, že otec sa reálne v nájomných priestoroch
zdržiava. Uviedla, že otec stále býva u svojej priateľky M. J.. Vykonal preto dopyt na S. O. za účelom
zistenia, kde otec reálne žije, prespáva. Uviedol, že z odpovede (č.l. 112) vyplýva, že otec žije a prespáva
na adrese svojho trvalého pobytu U., t.j. v byte vo vlastníctve M. J.. Po konfrontácii otca na pojednávaní

s uvedeným zistením S. tento uviedol, že M. J. nie je jeho partnerka, ale má s ňou dobré vzťahy, chodí
si do jej bytu pre veci, zväčša keď pani J. nie je doma, má kľúče od bytu a niekedy sa tam osprchuje.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval za dôvodné pochybovať o pravdivosti výdavku otca
90,- Eur na nájom a tento sa mu javil ako účelový. K návrhu otca v tejto súvislosti vypočuť ako svedka
jeho sestru Z. I. E., s ktorou ako prenajímateľkou má od 01.09.2020 uzatvorenú nájomnú zmluvu a ktorej

platí nájom 90,- Eur (č.l. 49 - 50), uviedol, že prenajímateľka sa k veci mailom vyjadrila (č.l. 92), preto
výsluch nepovažoval za potrebný a návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka nepripustil.
Zároveň konštatoval, že predmetný byt vo vlastníctve M. J. vlastnil v minulosti spolu s ňou otec v 1,
pričom kúpnou zmluvou z roku 2012 otec ako predávajúci svoj podiel M. J. ako kupujúcej za kúpnu
cenu 1,- Eur previedol. Otec uvedené dôvodil tým, že mal voči M. J. dlhy a takto sa vyporiadali. Ďalej

súd prvej inštancie uviedol, že otec nad rámec bežného výživného 30,- Eur na výživu maloletého nijak
neprispieva a s maloletým sa nestretáva. O určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodol s
účinnosťou od 01.03.2021, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že
otec matke prispieval za obdobie od 01.03.2021 do 30.09.2021 len bežným výživným 30,- Eur, o dlžnom
výživnom rozhodol tak, že dlh na výživnom určil v sume 490,- Eur a tento otcovi povolil splácať v 15,- Eur

mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že výživné vo výške 100,- Eur
mesačne primerane zníži k okolnostiam danej veci a pomerom otca a úmerne tomu zmení rozhodnutie

aj vo výroku II. napadnutého rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nedostatočne vysporiadal
so skutkovým stavom, tento vyhodnotil v rozpore so zistenými skutočnosťami a na základe uvedeného
dospel k nesprávnemu rozhodnutiu v danej veci. Pochybil, keď nepripustil dôkazy navrhnuté otcom
a zároveň aj zle vyhodnotil získané dôkazy. Svoje rozhodnutia oprel o fikciu príjmu, ktorý nemožno
aplikovať na daný skutkový stav. Mal za to, že v predmetnej veci bolo preukázateľne zistené, aké

sú bytové pomery otca, keď bola predložená nájomná zmluva datovaná ešte dávno pred podaním
návrhu, čo nemožno vyhodnotiť ako účelové. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nepovažoval za potrebné
uskutočniť výsluch prenajímateľky za účelom potvrdenia uvedených skutočností. Nezohľadnil ani
čestné prehlásenie prenajímateľky, o ktoré súd sám dopytom žiadal, naopak zohľadnil a považoval za
hodnovernú správu S. o pobyte otca. Mal za to, že správa S. K. môže byť neobjektívna aj z dôvodu,
že došlo k omylu v zisteniach, napr. na základe toho, že otec nepopiera, že sa občas chodí osprchovať

do bytu bývalej priateľky, pričom však toto nemožno považovať za skutočnosť, že v
predmetnom byte aj býva a nájomné v zmysle predloženej nájomnej zmluvy prenajímateľke neuhrádza
a je len fiktívne. Uvedené má výrazný vplyv aj na výšku výdavkov, ktoré súd prvej inštancie napriek
jednoznačnej dôkaznej situácii vyhodnotil ako fiktívne. Súdu prvej inštancie taktiež vytýkal, že sa
nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou zdravotného stavu otca a jeho pracovné možnosti, keď len

vyhľadalinzerátynainternetespredpokladanýmpríjmomastrohoskonštatoval,žejevjehomožnostiach
zamestnať sa na uvedenú pozíciu a následne z toho príjmu uhrádzať aj výživné. Toto už samé o
sebe ho diskvalifikuje na pracovnom trhu oproti iným zdravým uchádzačom. Považoval za neprípustné,
aby súd vychádzal z fikcie dosahovania príjmu, resp. fikcie zamestnania sa na pracovnú ponuku, ktorú
súd prvej inštancie vyhľadal. Dôvodil, že v dnešnej dobe je evidentné, že do zamestnania aké súd

vyhľadal a z ktorého aj odvodzoval pri svojom rozhodnutí potencionalitu príjmu taký uchádzač ako otec
(zdravotný stav, minulosť) bude znevýhodnený oproti zdravému uchádzačovi. Ďalej dôvodil, že nebolo
preukázané, že otec má akýkoľvek majetok, má neprimerané výdavky, resp. má akékoľvek výdavky
okrem preukázaných, preto sumu výživného vo výške 100,- Eur, ktorou ho súd prvej inštancie zaviazal
vzhľadom na zistený skutkový stav a osobu otca, považuje za neprimeranú. Taktiež aj predaj 1/2 bytu

vo vlastníctve otca pred mnohými rokmi za symbolickú sumu bývalej priateľke bol dostatočne otcom
vysvetlený a odôvodnený, preto je bezpredmetné sa ním v rozhodovaní o výške výživného zaoberať,
keďže na rozhodnutie v predmetnej veci nemá žiadny vplyv. Záverom uviedol, že nepopiera, že predošlá
vyživovacia povinnosť v sume 30,- Eur/mesiac bola nízka, preto mal záujem uzatvoriť dohodu na 60,-
Eur/mesiac, čo by ako tak bolo na hrane zvládnutia a jeho existencie.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil. Uviedla, že otec opakovane poukazuje na skutočnosti uvádzané pred súdom
prvej inštancie. Mala za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pri rozhodovaní sa
vyporiadal so skutkovým stavom a tento vyhodnotil v súlade so zistenými skutočnosťami na základe

výsledkov vykonaného dokazovania. Uviedla, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, a to na
základeodbornéholekárskehoposudkuzodňa26.01.2021,ktorésisúdvyžiadalzoSociálnejpoisťovne,
ústredie, aké pracovné pozície je v schopnostiach otca vykonávať s poukazom na jeho zdravotný
stav. Na základe predložených dokladov bolo preukázané, že invalidita u otca nevznikla a otec by mal
vykonávať prácu v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, bez dlhodobej chôdze a státia,

pričomakovhodnáprácabolauvedenánapr.skladovéhospodárstvo.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti
potom súd správne zisťoval potencialitu príjmu otca dopytom na pracovný portál, kde zistil pracovné
ponukynatrvalýpracovnýpomer,zktorýchvyplývapríjemod630,-Eurmesačne.Pokiaľsatýkavýdavku
otca na nájomné vo výške 90,- Eur mesačne na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so sestrou
otca mala za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru,

keď konštatoval, že považuje za dôvodné pochybovať o pravdivosti výdavku otca 90,- Eur na nájom a
tento sa javí súdu ako účelový. Stotožnila sa v plnom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že je
primerané oprávneným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca, a to i so zohľadnením
jeho zdravotných obmedzení, zvýšenie výživného zo sumy 30,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne.

4. V následnom vyjadrení otec navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na opätovné prejednanie s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedol v podanom odvolaní.

5. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v máji 2017, sa podstatne zmenili
pomery predovšetkým na strane maloletého H., ktorý v čase poslednej úpravy výživného navštevoval

materskú školu, mal X roky a v súčasnej dobe má X rokov a navštevuje základnú školu. Mal za
preukázané, že v súvislosti s jeho vekom došlo samotným plynutím času k zvýšeniu nákladov na
uspokojenie jeho základných životných potrieb ako je strava, hygiena, oblečenie a podobne a zároveň
s nástupom na základnú školu došlo i k nárastu životných nákladov v podobe výdavkov na školu a
záujmové činnosti. Zmenu pomerov konštatoval aj na strane matky, ktorej vzrástol príjem zo sumy 600,-
Eur brutto na cca 660,- Eur netto. U otca so zohľadnením jeho zdravotných obmedzení vychádzal z

potencionality príjmu, ktorý by mohol dosahovať so zohľadnením informácií v lekárskom posudku zo
dňa 26.01.2021, 630,- až 850,- Eur brutto.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo výživné zo strany otca na mal. H. zvýšené zo sumy 30,- Eur na sumu 100,-

Eur mesačne.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom
maloletého vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom

rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods.2 CSP.

10.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,

2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).

11. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.

1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza
z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o
výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v
dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na
strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich

vyživovacích povinností.

12. V danej veci súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti
dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre
posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného

rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré
odôvodňovali zmenu výživného.

13. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery rodičov a maloletého dieťaťa v čase poslednej úpravy
o výživnom vykonanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.05.2017, č.k. 11C/345/2015-57,

ktorým sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 30,- Eur mesačne, so súčasnými
pomermi rodičov a maloletého dieťaťa. Ním zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom
pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné maloletého H. v takej
sume, akú určil napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru,
že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov najmä na strane maloletého

H., ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V čase poslednej úpravy výživného mal. H. bol vo veku X
rokov, navštevoval materskú školu. Matka dieťaťa poberala mesačný zárobok vo výške 600,- Eur. Otec
bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bol práceneschopný pre zdravotné problémy, neuviedol
žiadnu výšku príjmu, ktorú dosahoval v minulosti. V súčasnosti maloletý H. má X rokov, navštevujezákladnú školu, v súvislosti s čím nepochybne vzrástli náklady na zabezpečenie jednak jeho základných
odôvodnených potrieb - bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, ako
aj náklady na mimoškolské aktivity súvisiace najmä s návštevou krúžka JUDA a turistiky. Pomery

maloletého sa tak nepochybne zmenili, nakoľko nastala zmena spočívajúca jednak v plynutí času a
vzrastajúcim vekom maloletého s ohľadom na celkový vývoj životných nákladov od doby poslednej
úpravy výživného, avšak bolo potrebné tak prihliadnuť aj na jeho vek a náklady súvisiace s návštevou
školy, ktoré všetky náklady predstavujú jeho odôvodnené potreby. K zmene pomerov došlo aj na
strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v súčasnosti dosahuje príjem cca 660,- Eur mesačne. Pokiaľ

ide o majetkové pomery otca maloletého ako osoby povinnej platením výživného, súd prvej inštancie
vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať, keď mal za to, že otec nepreukázal
súdu také okolnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a tak si zvýšiť príjem, a to za rešpektovania
jeho zdravotného stavu.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim

záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených
od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov,
siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím

konaním znižoval jeho rozsah. V danej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z potencionality
príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať, a to za rešpektovania jeho zdravotného stavu a s tým súvisiacich
výdavkov.

15. V uvedenej súvislosti k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že

súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním postupoval správne, keď zistil voľné pracovné miesta na
pracovné pozície, ktoré by aj s ohľadom na svoj zdravotný stav mohol vykonávať a kde by mohol
dosahovať príjem v rozmedzí od 630,- Eur až 850,- Eur mesačne.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe ním zisteného skutočného stavu zvýšil výživné zo strany

otca na mal. H. zo sumy 30,- Eur na 100,- Eur mesačne, nemohol odvolací súd jeho rozhodnutiu nič
vytknúť, nakoľko výška výživného pre maloletého zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako
aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť matky k maloletému je plnená predovšetkým

jej osobnou dennou starostlivosťou o maloletého, nepochybne pri tom si plní vyživovaciu povinnosť aj
vo finančnom vyjadrení, a to vo vyššej miere ako otec, nakoľko potreby maloletého neustále rastú, otec
sa s maloletým nestretáva, nad rámec bežného výživného 30,- Eur mesačne ničím neprispieva, ktorá
suma zďaleka nepokryje ani najzákladnejšie potreby dieťaťa.

18. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností povinného rodiča, ako aj
jeho majetkových pomerov výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Dodáva, že právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa a každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj

keď na úkor svojho minima.

20. Odvolací súd k ďalšej námietke otca uvádza, že súd prvej inštancie nepochybil, ak neakceptoval
návrh otca na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne. Neboli tým porušené práva otca na súdnu
ochranu,činaspravodlivésúdnekonanie.Záversúduprvejinštancieonevykonanípredmetnéhodôkazu

bol podložený a riadne odôvodnený a predchádzala mu racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu
konania a stavu dokazovania.

21. Vychádzajúc z článku 6 Základných princípov CMP, v spojitosti s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP
súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi

konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko
spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených
skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporovýchkonaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je
bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania
za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“.

Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS 78/03 všeobecný súd je povinný a
oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie,
ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť
od vôle účastníkov konania.

22. Pokiaľ otec namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v
priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie v merite veci o zvýšenie výživného na mal. H.. Odvolací súd dodáva, že
je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu,
že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistí inými dôkaznými prostriedkami. Tak
ako už bolo uvedené, v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti platí vyšetrovacia zásada, z ktorej

vyplýva, že súd je povinný zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a
to aj bez návrhu účastníkov konania a nie je viazaný návrhmi účastníkov, preto odvolacia námietka otca
o nesprávnom postupe konajúceho súdu a následne o prijatí jeho záverov o výške výživného, ktoré sú
podľa otca skutkovo nedostatočne podložené čo sa týka jeho výdavkov, nemôže odôvodňovať záver, že
by v tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nesprávne.

23. Pokiaľ ide o samotnú namietanú výšku výživného, tak v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa
výživnézamestnaného(čipotencionálnezamestnaného)rodičanadieťamalopohybovaťvrozpätí20%-
30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, avšak samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií,
najmävzávislostijednakvpočtevyživovacíchpovinnostíčipotrebáchjednotlivýchvýživouoprávnených,

ale tiež aj povinných osôb. V posudzovanej veci s prihliadnutím na výšku potencionálneho možného
príjmu otca (630,- Eur - 850,- Eur), výška určenej mu vyživovacej povinnosti z uvedeného rozpätia
s prihliadnutím na rozhodujúce skutočnosti (otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť) jednoznačne
nevybočuje.

24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočnej objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa
zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú
a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

25.Odvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z

účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia

nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.