Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8T/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621010234
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:4621010234.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného O. A.,
XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.10.2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
O. A. narodený XX.XX.XXXX v I. nad I.,

trvale bytom K. G. XXX, t.č. Ústav na výkon
trestu odňatia slobody E.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa a to maloletého A.M.,

nar. XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/91/2015 zo dňa 17.09.2015,
právoplatného dňa 05.10.2015 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur vždy do 15-
teho dňa mesiaca vopred k?rukám matky A. B., bytom G. K. č.XXX vyživovaciu povinnosť si v mieste
bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne vyhýbal tým, že ako súkromný
podnikateľ nevykazoval zisky, napriek tomu si iné vhodné zamestnanie nehľadal, pretože sa neprihlásil
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím mu za obdobie od mesiaca marec 2020 do 23.09.2020

vznikol dlh na výživnom matke A. B. vo výške 700,-Eur, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany sp.zn. 1T/5/2018 zo dňa 01.02.2018, právoplatného dňa 30.03.2018 za taký čin odsúdený,

t e d a :

sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, a spáchal čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin

odsúdený,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno
l) Trestného zákona, za zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok 6 (šesť)

mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala dňa 12.07.2021 na Okresný súd Topoľčany obžalobu na
obžalovaného O. A. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný odpor

a preto vytýčil termín hlavného pojednávania.

Obžalovaný nevykonal na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2021 žiadne vyhlásenie v zmysle
§ 257 odsek 1 Trestného poriadku.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedkyne - poškodenej A.
B. a oboznámením všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, zistil skutkový stav tak, ako
je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vypovedal, že mal platiť poškodenej výživné, mal vedomosť o tom, že nezaplatil 700,-eur,

aletoužbolzatvorenýanemaltoakozaplatiť.Nemohlimupomôcťanijehorodičia,majúsvojeproblémy,
zablokované účty, lebo majú dlhy. V období od marca do 23.09.2020 bol zamestnaný brigádne, bez
stáleho príjmu, musel prispievať na domácnosť a aj žiť. Ľutoval svojho konania. Na zaplatenie výživného
700,-eur nemal, musel pomôcť i rodičom, ktorí sú na dôchodku.

Oprávnená matka - poškodená A. B. uviedla, že za obdobie od marca 2020 do 23.09.2020 nezaplatil
obžalovaný žiadne výživné na dieťa. Nikdy nič nezaplatil, iba teraz keď je vo výkone trestu jej chodí
43,-eur mesačne. Dieťa počas tohto obdobia nebolo v núdzi, nakoľko má manžela, ktorý sa o dieťa
stará a osvojil si ho v konaní 8P/2/2021 dňa 01.07.2021. Sumu 43,-eur, ktorá jej chodí započítava od
najstaršieho nezaplateného výživného, netýka sa to predmetného obdobia. Sumu okolo 1.000,-eur jej

poslal obžalovaný v decembri 2018-2019.

Z prečítaných listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní menovite z rozsudku: Okresného súdu
Topoľčany č.k. 9P/191/2015-17 zo dňa 17.09.2015, právoplatného dňa 05.10.2015 súd zistil, že malol.
AlexMajerhoferbolzverenýdoosobnejstarostlivostimatky-poškodenejaotec-obžalovanýbolpovinný

prispievať na výživu maloletého W.esačne sumou 100,-eur, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2015,
Okresného súdu Topoľčany č.k. 8P/2/2021-57 zo dňa 01.07.2021 bolo vyslovené osvojenie malol. W.
B. rod. A. manželom matky dieťaťa O. B., ktorý sa zapísal v knihe narodení A. úradu J. namiesto otca
maloletého O. A..

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil ostatné listinné dôkazy:
- potvrdenie vydané Materskou školou J. Kráľa J., že malol. navštevuje MŠ od 01.03.2020,
- vyjadrenie ÚVTOS a ÚVV Nitra, že si obžalovaný po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody nahlásil
vyživovaciu povinnosť na malol. W.,

- Obec K. G. bližšie obžalovaného nehodnotila, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bánovce nad
Bebravouoznámil,žeobžalovanýbolevidovanýakonezamestnanýod18.05.2012do16.10.2012,dňom
17.10.2012 bol vyradený z evidencie UoZ pre nespoluprácu s úradom,
- Sociálna poisťovňa pobočka Topoľčany oznámila, že obžalovaný nepoberal dávky v nezamestnanosti
a ani nemocenské dávky,

- Daňový úrad Trenčín oznámil, že za rok 2019 podal obžalovaný daňové priznanie s uvedením príjmov
0Eur ako i výdavkov.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho,

či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonanéhodokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti ustálil v skutkovej vete obžaloby výšku
zaostalého výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné

zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 3 Trestného zákona, pretože sa najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal

plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký či odsúdený. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky
možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému
aktuálna životná situáciu neumožňovala dosahovať príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri
určení vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný sa bránil tým, že z jeho strany nebol zámer neplatiť výživné, ako ani úmysel. Nemal finančné
prostriedky, aby to mohol platiť, na čo žiadal prihliadnuť s tým, že ako sa dostane na slobodu, dlh
uhradí. Povinnosť nahlásiť výživné si splnil a preto žiadal podľa § 43 a 44 Trestného zákona upustiť od
potrestania a uloženia ďalšieho trestu, ak súd považuje predchádzajúci trest za dostatočný.

Výpoveď oprávnenej matky - svedkyne nebol jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože
súd túto výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj právoplatného súdneho
rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v
nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom
mal platiť výživne, pričom napriek tomuto tak nerobil. Nielenže matke malol. dieťaťa pravidelne neplatil,

ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho dieťaťa. Súd tak nemal
dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na všetky zhora uvedené dôvody súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie, keďže

svojím úmyselným konaním naplnil subjektívnu a objektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný,
v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp.zn. 1T/69/2016 bol uznaný vinným podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona, bol mu

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 a trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany, sp.zn. 1T/5/2018 bol uznaný vinným podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 4 mesiace, ktorý mu bol podmienečne odložený s
probačným dohľadom vo výmere 2 roky a uložená povinnosť spočívajúca príkaze zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.06.2020 sp.zn. 1T/5/2018

bolo vyslovené, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto
vykoná trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 4 mesiace.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa §15 písmeno a) Trestného zákona,
teda, že konal v priamom úmysle, kedy chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený

zákonom.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona zistil u obžalovaného podľa písmena l)
- doznal sa k skutku a konanie oľutoval, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona
súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť pod písmenom m), že bol už za trestný čin odsúdený.

Týmto pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu
ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a trest ukladal v základnej trestnej sadzbe vo výmere 1
až 5 rokov.Berúc do úvahy okolnosti uvedené § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, ako aj okolnosti prípadu,
dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej
veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok 6 mesiacov, teda v

dolnej polovici trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky uvedené v paragrafe 49
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, rešpektujúc ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, a
skutočnosť, že súd posudzovaný skutok vyhodnotil ako úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože
mal zato, že uloženie niektorého z alternatívnych trestov uvedených v § 32 Trestného zákona nebude

postačujúce pre naplnenie účelu trestu a prevýchovu páchateľa.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona zaradil do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Súd nerozhodol o upustení od potrestania a uloženia ďalšieho trestu v zmysle § 43 a § 44
Trestného zákona, ako to navrhoval obžalovaný.

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším
rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz

nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto
zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou
najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. ( § 43
Trestného zákona)

V tomto ustanovení sú upravené podmienky ukladania ďalšieho trestu, upravuje sa tu trestný postih
jedného z viacerých prípadov mnohosti trestnej činnosti toho istého páchateľa. Toto ustanovenie
predpokladá, že za ustanovených podmienok páchateľ spáchal ďalší, aspoň jeden trestný čin, za ktorý
mu bol ďalším rozsudkom uložený trest rovnakého druhu. V tomto prípade sa zároveň predpokladá,
že buď sa s výkonom trestu uloženého za skôr spáchaný trestný čin ešte nezačalo, alebo že trest

uložený za skôr spáchaný trestný čin ešte nebol úplne vykonaný. Ak páchateľ v takomto prípade spáchal
druhý trestný čin až po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, čo je i v predmetnej veci, nakoľko
predchádzajúce rozhodnutie - trestný rozkaz Okresného súdu Topoľčany, sp.zn. 1T/5/2018 bol doručený
obžalovanému 21.03.2018 a nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2018, týka prvého trestného činu, ide
o recidívu, ktorá sa posudzuje samostatne.

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak
pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
( § 44 Trestného zákona)

Uvedeným ustanovením sa rieši upustenie od potrestania v prípade, keď skôr uložený trest sa javí ako
dostatočný, ide najmä o prípady, ak súd odsudzuje páchateľa za menej závažný trestný čin než bol ten,
prektorýbolpáchateľodsúdenýskôrapoužijesatotoustanovenieivprípade,akbolskoršímrozsudkom
trest určitého druhu uložený na samej hornej hranici trestnej sadzby a v čase rozhodovania ešte nebol
ani sčasti vykonaný. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v skoršom rozhodnutí Okresného súdu

Topoľčany, sp.zn. 1T/5/2018 nešlo o závažnejší trestný čin, ale o totožný a nebol ukladaný trest na samej
hornej hranici trestnej sadzby a v čase rozhodovania nastúpil obžalovaný na výkon trestu dňa
23.09.2020.
Vzhľadom na uvedené nebolo upustené od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona.

Súd dospel k záveru, že uložený trest je dostatočne spravodlivý a zohľadňuje všetky kritéria pre
ukladanie trestu s poukazom i na účel trestu, individuálnu a generálnu prevenciu, zohľadňujúc charakter
trestnej činnosti a predchádzajúci život obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súdv Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.