Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010376
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010376.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému M. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom
mesto O., prechodne bytom O., Š. C. X/XX, okres O., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 03. marca
2020 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. februára

2019 pod sp. zn. 3T/70/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného M. V. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. februára 2019 pod sp. zn. 3T/70/2018, na podklade
podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 08. júna 2018 pod č. k. 1Pv

704/17/3307-19 bol obžalovaný M. V., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania
trestnéhočinuprečinuublíženianazdravípodľa§156odsek1 Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,že

dňa 22.06.207 v čase okolo 17.30 hod. v O. na ul. Š. C. č. XXX, pred vchodom do bytovky č. XX, okres O.
pristúpil k L. K., chytil ju za vlasy a udrel ju jedenkrát päsťou do tváre, následne keď prišiel ku nim manžel
L. K. M. K. s tým, že ju bude brániť pred ďalším útokom, tohto tiež udrel dvakrát päsťou do tváre, čím

spôsobil L. K. zranenie - podvrtnutie krku, krčenej chrbtice s poúrazovou bolestivosťou, pomliaždenie
hlavy a viacnásobnú zlomeninu nosovej kosti s dislokáciou dolného fragmentu, spojnú s krvácaním z
nosa, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe život 33 dní a M. K. zranenie - pomliaždenie tváre,
zlomeninu prednej hornej steny pravej čelustnej prínosovej dutiny so zakrvácaním dp tejto dutiny,
podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hrudníka, ktoré ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života
20 dní.

Za tento trestný čin bol obžalovaný M. V. odsúdený podľa § 156 odsek 1 Tr.
zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov,
ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 20 (dvadsať) mesiacov.

V adhéznom konaní, t j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol tak, že podľa § 288 odsek 1 Tr.
poriadku poškodených L. K., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. XXX, okres
O., s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie iba obžalovaný M. V., a to proti výrokom
o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom ustanoveného obhajcu poukázal

na to, že bolo jedno aké dôkazy boli pred okresným súdom vykonané, pretože napadnutý rozsudok
o uznaní jeho viny bol okresným súdom vydaný s prezumpciou viny, čo on ako doteraz netrestanáosoba mimoriadne vníma citlivo a nie je schopný sa stotožniť so svojim odsúdením, keď vo svojom
doterajšom veku 46 rokov mal a bude mať príležitosť každodenne sa zapojiť do množstva iných
konfliktov, pričom takémuto konaniu sa doteraz bránil a aktívne sa mu úspešne vyhýbal. Napadnuté

rozhodnutie okresného súdu vníma v príkrom rozpore s vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní,
s uplatnením princípu prezumpcie viny, čo nie je možné zásadne prekonať žiadnou argumentáciou,
reflektujúcou základné zásady trestného konania ani logickou úvahou. V tejto súvislosti poukázal
v podrobnostiach na vzájomne vylučujúce sa svedecké výpovede oboch poškodených, na niektoré
lekárske a zdravotnícke postupy s charakterom excesu, z ktorých nepravdepodobné okolnosti sú

považované za preukázané a to bez akýchkoľvek pochybností, ďalej poukázal na rozporuplný spôsob
hodnotenia svedeckých výpovedí okresným súdom, keď na jednej strane svedecké výpovede, ktoré sú
v jeho prospech hodnotí ako nevierohodné pre príbuzenský vzťah svedkov k jeho osobe (z nich niektoré
osoby nie sú príbuzné a vyskytli sa iba náhodne na inkriminovanom mieste v inkriminovanom čase)
a na druhej strane u poškodených to nepokladá okresný súd za relevantné. Okresný súd fotografiu
jeho 74 ročnej matky Q. V. považoval so zdvihnutou barlou za útočnú pózu a za veľmi dôležitý dôkaz,

aj keď ide podľa jeho názoru o neautorizovanú fotografickú kompozíciu, ktorá
nemusí mať takýto charakter, ale môže ísť napríklad o žartovný fotografický záber, na ktorom sa jeho
matka mohla zaháňať s barlou za letiacim vtáčikom. Pochybným okresným súdom kladené otázky
ohľadom toho, ako si vysvetľujú vzniknuté zranenia u poškodených, aj napriek tomu keď títo svedkovia
neboli pri ich vzniku., resp. nik to z nich nevidel. Pochybnosti o absencii prezumpcie viny ilustruje

aj kontext odôvodňovania skutočnosti okresným súdom v napadnutom rozsudku. Ďalej poukázal na
závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku pokiaľ ide o výpoveď lekára M.. M. a
svedecké výpovede oboch poškodených, ktoré nie sú v súlade s tým, ako tieto osoby vypovedali,
čo potvrdzuje aj zvukový záznam z hlavného pojednávania, z čoho vyplýva, že celkom jednoznačne
nepopísali zhodne v podrobnostiach priebeh skutkových okolností, t. j. spôsob ako boli a prečo ním

v inkriminovanom čase fyzicky napadnutí, ako dlho trval incident či postavenie a vzdialenosti medzi
osobami na inkriminovanom mieste v inkriminovanom čase. M.. M. jednoznačne nepotvrdil vznik zranení
u poškodených tak, ako ich poškodení popisovali. Potvrdil iba to, že je to možné, no nie pravdepodobné.
Preto sa s hodnotením dôkazov tak, ako ich hodnotil a vyhodnotil okresný súd nemôže stotožniť, pretože
je to v rozpore so základnými zásadami trestného konania, najmä s prezumpciou neviny, v rozpore

s prevenciou a minimalizovaním resp. predchádzaním nežiaducich sociálno-patologickým javov v
spoločnosti, ak vzájomne sa vylučujúce výpovede poškodených a tiež séria excesov (typicky u výpovede
lekára „áno, je to možné“) a údajne všetky nepravdivé výpovede všetkých svedkov nachádzajúcich
sa v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste považuje za jednoznačné, bez akýchkoľvek
pochybností za preukázané. A to nie pri posudzovaní mechanizmu zranenia nosa u oboch poškodených,

najmä u poškodenej, ale aj uznaní jeho za vinného. Ďalej uviedol, že sa chce starať o svoju rodinu, o
svoju matku, chrániť si svoje zdravie, rozvíjať sociálne kontakty, byť so svojimi priateľmi, byť im užitočný,
najmä svojej rodine a preto uznanie jeho viny okresným súdom vníma ako nespravodlivé a nevie sa s
nim stotožniť. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil s tým, aby
okresný súd vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd sám rozhodol

tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

K písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza do
konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých procesných podmienok
v neprítomnosti oboch poškodených L. a M. K. prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu
poukázal na správny a zákonný napadnutý rozsudok a navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo podľa
§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuté.

Ustanovený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na odôvodnenie odvolania a navrhol, aby obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa cíti byť
nevinným a súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca v rámci konečného návrhu.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaného, ktoré bolo
podané oprávnenou osobou a včas napadnutý rozsudok v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku,
pričom zistil, že vo vzťahu k rozhodovaniu o vine, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci
prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne
vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivovzájomnejsúvislostitak,akomutoukladáustanovenie
§ 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168 odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne a
vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú,
nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov

prvostupňového okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného. Obžalovaný
aj napriek tomu, že doposiaľ popiera spáchanie žalovaného skutku, právne posúdeného ako žalovaný
prečin, pričom ale v zásade nespochybňuje svoju prítomnosť medzi osobami, ktoré sa nachádzali v
inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste, je usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku
nielen svedeckými výpoveďami poškodených L. a M. K., ale podporne aj odbornými medicínskymi

závermi M.. P. M., ako aj všetkými relevantnými vykonanými listinnými dôkazmi, z nich
sú to najmä odborné lekárske správy, o ktorých vierohodnosti nie sú žiadne pochybnosti ani podľa
názoru odvolacieho súdu a tieto dôkazy tvoria ucelený a logický reťazec, ktorý bez relevantných, resp.
rozumových pochybností usvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Aj keď odborné
medicínske závery M.. P. M. nie nemusia byť vnímané celkom ako jednoznačné, na druhej strane a

priori, resp. zásadne nevylučujú spôsob, resp. mechanizmus vzniku zranení u oboch poškodených tak,
ako oni sami popísali ich vznik. Odborné vyjadrenie M.. P. M. je podporným dôkazom k ďalším priamym
i nepriamym dôkazom svedčiacim o vine obžalovaného. Rozpory, na ktoré obžalovaný poukazoval
v odôvodnení odvolania nie sú takého zásadného významu, ktoré by svedčili o nevierohodnosti
všetkých usvedčujúcich dôkazov. Odvolaciemu súdu v tejto súvislosti neuniklo pozornosti, že rozpory

vo výpovediach práve i zásadnejšieho charakteru mali iní svedkovia, ktorých výpovede naopak mali
svedčiť v prospech obžalovaného. Niet pochýb, že v inkriminovanom čase vznikol primárne incident
medzi rodinnými príslušníkmi obžalovaného - matkou a sestrou obžalovaného na jednej strane a na
druhej strane s poškodenou L. K., do ktorého však po vyhrotení aj zo strany samotnej poškodenej
voči sestre obžalovaného vstúpil napokon samotný obžalovaný s tým, že najprv fyzicky inzultoval

poškodenú L. K. a následne i jej manžela, ktorý sa do konfliktu tiež snažil zapojiť, resp. brániť svoju
manželku a obžalovaný obom poškodeným tak spôsobil zranenia, ktoré sú podrobne konštatované v
skutkovej časti žalovaného skutku. Ani odvolací súd aj z hľadiska logiky nemal najmenšie pochybnosti
o tom, že tieto zranenia u oboch poškodených vznikli v priamej a príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného. Poškodená L. K., ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, bola už krátko

po ukončení incidentu lekársky ošetrovaná, čo logicky vyvracia obhajobné argumenty obžalovaného
v tom, že zranenia mali vzniknúť u poškodených ich vlastným zavinením medzi sebou, pretože sa
títo v minulosti už vzájomne mali fyzicky napádať. Ani lekárske ošetrenie zranení u poškodeného M.
K. na druhý deň po incidente ešte táto skutočnosť nespochybňuje vznik zranení u neho tak, ako sa
konštatuje vo výrokovej časti tohto rozsudku. Preto odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere

odvolací súd nepovažoval za dôvodné a akceptovateľné, a to aj pokiaľ ide o jeho námietky v tom, že
prvostupňový súd svojim procesným postupom porušil ústavnú zásadu jeho prezumpcie neviny. Ani
odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti skutkových zistení prvostupňového súdu a v
plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov tak, ako to vyjadril prvostupňový súd v
písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že okresný súd vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní
vyhodnotil v diametrálnom rozpore s ich hodnotením podľa obžalovaného, nie je pochybením, pretože
prvostupňovýsúdvšetkydôkazy,ktorébolinímvykonanénahlavnompojednávanízákonnýmspôsobom
ich vyhodnotil presvedčivo bez relevantného rozporu s ustanovením § 2 odsek 10, odsek 12 Tr.
poriadku a v princípe taktiež bez akýchkoľvek rozumových pochybností.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného aj tu súd prvého stupňa taktiež postupoval v
súlade so zákonom, keď jeho konanie po právnej stránke správne posúdil ako dokonaný prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný svojim konaním kumulatívne naplnilvšetky štyri formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu prečinu a súčasne bol naplnený
aj jeho materiálny korektív. Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal podmienky trestnej
zodpovednosti jednoznačne ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli zistené žiadne

relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase nepríčetným či
konal v stave zmenšenej príčetnosti. Naplnený bol aj objekt útoku tohto prečinu - ochrana zdravia iného
a splnená bola aj jeho subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu žalovaného
skutku tak, ako je popísaný v skutkovej časti napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva aj naplnenie
objektívnej stránky predmetného prečinu.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34
odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Prvostupňový súd nepochybil, keď dospel k záveru o neexistencii poľahčujúcich
(§ 36 Tr. zákona) ale ani priťažujúcich (§ 37 Tr. zákona) a správne pritom

použil aj ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona. Súd prvého stupňa potom tiež správne obžalovanému
uložil trest odňatia slobody podľa základnej trestnej sadzby ustanovenia § 156 odsek 1 Tr. zákona
(6 mesiacov až 2 roky) a správne potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) mesiacov, t. j. pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, pričom ani podľa odvolacieho
súdu v posudzovanom prípade u obžalovaného neboli dané žiadne také podstatné, resp. významné

skutočnosti, ktoré by mohli u neho viesť k mimoriadnemu zníženiu trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zákona
pod zákonnú dolnú hranicu, či prípadne k uloženiu iného alternatívneho zákonného trestu. Prvostupňový
súd nepochybil, keď obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podľa §§ 49 odsek 1 písm. a), 50
odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu pri dolnej hranici zákonného
rozpätia (1 až 5 rokov) na 20 (dvadsať) mesiacov. Takto súdom prvého stupňa uložený výchovný

podmienečný trest odňatia slobody je i podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným a zákonným
a to aj z hľadiska očakávaného účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, t. j. dosiahnutia
individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho účinku. Takto uložený trest
obžalovanému je dostatočným na zabránenie ďalšej jeho protiprávnej činnosti, dostatočnou výstrahou
pre potencionálnych páchateľov (najmä takýchto) trestných činov a uložený trest v napadnutom

rozsudku vyjadruje aj primerané morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou.

Napokonsúdprvéhostupňanepochybil,keďvrámcispojenéhoadhéznehokonania, t.j.konania
o náhrade škody rozhodol spôsobom uvedeným v § 288 odsek 1 Tr. poriadku, pretože boli splnené
všetky zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie o odkázaní oboch poškodených s ich nárokmi na

náhradu škody na civilný proces tak, ako tento výrok aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd
akceptovateľne odôvodnil.

Vzhľadomnauvedenéiskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,presvedčivý,nevykazujúci
prvky arbitrárnosti a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného je nedôvodné,

odvolací súd rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.