Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/629/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218967
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4415218967.18

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Q. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. P., K. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom
Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná advokát - konateľ JUDr. Ing. Petra
Štofková, proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P., A. XXXX/XXA, zastúpená: zselinszky s.
r. o., so sídlom Bratislava -mestská časť Staré mesto, Laurinská 3, IČO: 36 869 007, v mene ktorej koná

advokát - konateľ JUDr. Ladislav Zselinszky, o zaplatenie 45 000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 45 000 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od
11.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu v časti príslušenstva pohľadávky za obdobie od 21.09.2015 do
10.11.2015 z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2015 domáhal zaplatenia sumy 45 000,- eur s 5,05

% úrokmi z omeškania ročne od 21.09.2015 do zaplatenia titulom pôžičky. Nárok odôvodňoval tým, že
v roku 2009 začali so žalovanou stavať rodinný dom, v ktorom plánovali spoločné bývanie. Žalovaná
vlastnila pozemok a aj časť peňazí na stavbu domu a preto stavebné povolenie aj celá stavba bola
zapísaná na žalovanú, ktorá je na základe toho výlučnou vlastníčkou rodinného domu v kat. území
Nové Zámky na LV č. XXXXX. Počas celej výstavby žalobca pomáhal žalovanej finančne, predovšetkým
jej požičiaval peniaze podľa potreby. Na základe ústne uzatváraných zmlúv o pôžičke, suma dosiahla

kumulatívne 45 000,- eur. Strany sa dohodli, že na potvrdenie celkovej sumy požičaných peňazí spíšu
Zmluvu o požičaní peňazí, ktorá potvrdzuje celkovú požičanú sumu. Keďže v čase podpísania zmluvy,
strany spolu žili nedohodli si presný čas vrátenia peňazí ani splatnosť pôžičky. Žalobca mal finančné
prostriedky z predaja vlastného bytu vo výške 34 500,- eur a našetrené finančné prostriedky. V roku 2015
sa ich vzájomné vzťahy zhoršili, ukončili partnerský vzťah a žalobca sa ku dňu 01.08.2015 z rodinného
domu vysťahoval. Žalobca sa domáhal zaplatenia finančných prostriedkov s poukazom na ustanovenia

Občianskeho zákonníka § 657 a § 563.

1.2 Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 20.11.2015 (č. l. 29), v ktorom uviedla, že žiada
žalobu zamietnuť. Namietala, že so stavbou rodinného domu sa začalo v roku 2007 a jeho užívanie
bolo povolené v roku 2010, kedy bolo určené súpisné a orientačné číslo. Nie je pravdou, že žalovaná
uzavrela so žalobcom akúkoľvek dohodu alebo zmluvu, vrátane Zmluvy o prevzatí peňazí uvedenej v

žalobe. Žalovaná uvedenú zmluvu ako dôkaz nikdy nepodpísala. Peniaze nikdy neprevzala a žalobca
nikdy nepožičal žalobkyni ani neodovzdal žiadne finančné prostriedky.1.3 Žalobca v replike zo dňa 10.12.2015 (č. l. 42) uviedol, že tvrdenia žalovanej sa nezakladújú
na pravde. Faktom je zmluva, ktorú žalobca k návrhu priložil a bola podpísaná oboma zmluvnými

stranami. Žalobca vie svoje tvrdenia preukázať výpismi z účtu v banke ako aj faktúrami a účtami, ktorými
preukazuje úhradu nákladov súvisiacich s výstavbou a zariadením rodinného domu žalovanej. Časť
finančných prostriedkov bola žalovanej poskytnutá v hotovosti a preto o nich nie je záznam na bankovom
účte.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a predloženými listinnými dôkazmi: výzva
na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.09.2015, odpoveď žalovanej zo dňa 25.09.2015 ,správa z Okresnej
prokuratúry Nové Zámky zo dňa 27.09.2017, z ktorej mal súd preukázané, že naďalej prebieha prípravné
konanie, vykonávajú sa dôkazy, pričom vec nie je rozhodnutá meritórnym rozhodnutím, správa z ORPZ
Nové Zámky zo dňa 12.10.2017, z ktorej mal súd preukázané, že dňa 03.04.2017 bolo začaté trestné
stíhanie vo veci na základe pokynu dozorujúceho prokurátora, v danej veci bol v procesnom postavení

svedka vypočutý žalobca a žalovaná a bol pribratý znalec z odvetvia ručné písmo, fotokópia zápisnice
o výsluchu svedka žalovanej zo dňa 04.07.2017 (č. l. 402 a nasl.), zápisnica o výsluchu svedka
žalobcu zo dňa 20.04.2017, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 12.01.2017, zápisnica o výsluchu
osoby označenej ako páchateľa zo dňa 16.01.2017, odpoveď vyšetrovateľa zo dňa 15.01.2018, ktorý
uviedol, že originál uznesenia na ustanovenie znalca je u znalca a druhý na prokuratúre, listinné dôkazy

predložené žalovanou, žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní adresovaná Krajskej prokuratúre v
Nitre (č. l. 362 a nasl.), z ktorých súd oboznamil prečítaním úradné preklady z nemeckého jazyka č.
156/2017 a 157/2018 (č. l. 461 a 471), správa z OR PZ Nové Zámky zo dňa 12.09.2018, a zistil tento
skutkový a právny stav:

3. LV č. XXXXX pre kat. úz. Nové Zámky, z ktorého mal súd preukázané, že výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti bola žalovaná na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2007, 28.11.2007 a zápisu domu
s poukazom na rozhodnutie o určení súp. č. zo dňa 13.03.2010. Kolaudačné rozhodnutie zo dňa
09.02.2010, rozhodnutie o určení súpisného a orientačného č. zo dňa 08.03.2010

3.1 Zmluva o prevzatí peňazí uzavretá medzi účastníkmi, z ktorej mal súd preukázané, že veriteľ žalobca
poskytol dlžníkovi žalovanej peniaze vo výške 45000 eur, a prevzatie finančnej pôžičky v tejto sume v
hotovosti žalovaná potvrdila svojim podpisom a rovnako žalobca svojim podpisom potvrdil odovzdanie
tejto sumy, bez dátumu.

3.2 Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcou, na základe ktorej žalobca
odpredal nehnuteľnosť podľa čl. II zmluvy za kúpnu cenu vo výške 34500 eur, podľa čl. IV, ktorá mala byť
vyplatená z poskytnutého úveru, so splatnosťou do 4 týždňov od podpisu zmluvy, ktorá bola ovkladovaná
pod č. V XXXX/XX zo dňa 06.07.2009.

4. Žalobca vo svojej výpovedi upresnil, že so žalovanou žili spolu 10 rokov, t.j. od r. 2005, do r. 2015, tri
roky bývali v jeho 1 izbovom byte v činžiaku, spolu s jej synom. Keď sa žalovaná k nemu nasťahovala
mala nejaké finančné prostriedky, za ktoré kúpila pozemok v tom období vo výmere 13 árov za sumu
40 000 eur, a postavila hrubú stavbu. Presne sa nepýtal, akú finančnú hotovosť mala, ale mohlo to byť

okolo 150 000 eur. Nebolo vhodné, aby bývali v 1 izbovom byte naďalej traja a aby rozostavaná stavba
stála bez ďalších úprav, navrhol žalovanej, že predá svoj 1 izbový byt a bude pokračovať ďalej v stavbe.
Byt predal a bola mu vyplatená kúpna cena vo výške 39 000 eur. Uvedená suma bola zaslaná na jeho
účet, ktorý mal vo VÚB banke. Z týchto finančných prostriedkov pokračoval v stavbe rodinného domu,
za čo boli urobené nasledovné práce: komplet voda, plyn, kúrenie, dlažba, zariadenie celého domu,

úprava záhrady v sume 12 000 eur. Keď predal byt, nemuseli sa hneď vysťahovať, určitú dobu mohli v
ňom bývať a do domu sa presťahovali, keď nebol zariadený, spávali na zemi na matracoch, postupne
ho zariaďovali. Stále podnikal na základe živnostenského listu. Od r. 2009 žalovaná robila opatrovateľku
a chodila na 2 týždňové turnusy do zahraničia. Podľa jeho vedomostí príjem žalovanej bol okolo 1 200
eur s rodinnými prídavkami. Keď žili spolu, syn žalovanej bol maloletý a počas jej neprítomnosti sa

staral o neho. Jeho úmyslom bolo so žalovanou si založiť rodinu a viesť riadny rodinný život. Potom
ako zainvestoval svoje finančné prostriedky do rodinného domu žalovanej, ktorá je vyššia ako žalovaná
pohľadávka, v r. 2012 vytlačil z internetu Zmluvu o prevzatí peňazí (č. l. 7). Bolo to preto, že žiadal
žalovanú, aby prepísala na neho časť nehnuteľnosti, do ktorej investoval, s čím však ona nesúhlasila,pretože sa obávala, že by o nehnuteľnosť mohla prísť. V roku 2012, keď sa dokončovala záhrada a
blížilo sa ukončenie stavby a on nemal vlastne žiadny majetok, existovali iba faktúry na jeho meno, chcel
mať niečo zabezpečené, vytlačil uvedenú zmluvu a poprosil žalovanú, aby ju podpísala. Žalovaná mu

dala občiansky preukaz, aby opísal jej údaje, nenamietala v podstate nič. Povedal žalovanej, že chce
vyhotoviť takýto listinný dôkaz, upozornil ju na sumu, žalovaná si tento dôkaz prečítala a podpísala.
Žalovaná tento listinný dôkaz podpísala bez akýchkoľvek výhrad, všetko bolo v poriadku. K uvedenej
sume dospel tak, že do domu išla kúpna cena za byt vo výške 39 000 eur, mal úspory a rovnako zarábal
a postupne investoval do domu. Do domu investoval i po podpísaní zmluvy, t. j. po r. 2012, sumu presne

vyčísliť nevie. Počas spolužitia so žalovanou jeho čistý mesačný príjem podľa vlastného vyhlásenia bol
medzi 1 000 a 1 500 eur. V rodinnom dome bývali od r. 2009 a náklady na bývanie pozostávali zo
zálohových platieb na plyn, elektrinu, vodu, internet, káblová televízia spolu vo výške 220 eur. Počas
spolužitia si každý hospodáril so svojimi finančnými prostriedkami s tým, že na réžiu prispieval jednou
polovicou. Počas spolužitia si žalovaná zobrala úver na záhradu vo výške asi 10 000 eur. Podľa jeho
vyjadrenia sa do nehnuteľnosti investovala spolu so zariadením suma okolo 300 000 eur. V období od

r. 2009 chodili spoločne nakupovať za prítomnosti žalovanej a žalovaná suma sa minula za jeden rok.
Čo sa týka listinného dôkazu za okná, chodil po dodávateľoch, bol mu vystavený doklad, ktorý súdu
predložil a sumu 1 200 eur dal on a potom dala jeho sestra, otec a starý otec. Po predložení originálu
príjmového dokladu k nahliadnutiu udáva, že sumu 9 958 eur (300 000 Sk) zaplatila žalovaná. Počas
spolužitia so žalovanou kúpil motorové vozidlo Ford Mondeo, rok výroby 2008 za kúpnu cenu 11 000

eur v októbri 2010 alebo 2011, toto motorové vozidlo predal v auguste 2015 za cenu 4 800 eur. V júli
2015 kúpil motorové vozidlo Ford mondeo, rok výroby 2012 za kúpnu cenu 15 000 eur, z ktorej polovicu
vyplatil ako akontáciu a polovicu spláca lízing vo výške 230 eur mesačne. V júli 2015 kúpil motorku
Jamahu 125, rok výroby 2014 za kúpnu cenu 3 200 eur, túto predal v marci v r. 2016 za 2 800 eur.
V peňažnom ústave VUB banka a.s. má úspory vo výške 6 000 eur, ktoré našetril za rok. Žalobca po

vykonanom dokazovaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4.1 Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pretože došlo k odpadnutiu právneho dôvodu a
žalovaná sa na úkor žalobcu obohatila tým, že mu odoprela užívať nehnuteľnosť, do ktorej vynaložil

vlastné finančné prostriedky. Preukázanie vlastných finančných prostriedkov žalobca odôvodňuje
skutkovými tvrdeniami, a to kúpnou zmluvou, ktorou došlo k odpredaju nehnuteľnosti v jeho výlučnom
vlastníctve v rozhodnom období. Výpismi z osobného účtu žalobcu, z ktorého boli v rozhodnom období
vyberané vyššie sumy a použité na vyplácanie kúpnych cien, prípadne zmluvy o dielo. Okrem týchto
finančných prostriedkov boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky od jeho matky, čo bolo potvrdené

v jej svedeckej výpovedi. Žalobca predložil listinné dôkazy, že investície do rodinného domu vtedy
žalovanej, boli vyplatené žalobcom, čo vyplýva i z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že realizovali práce u
žalovanejaodmenuhradilžalobca.Žalovanáneuznávalapredloženélistinnédôkazy,pretoženamietala,
že sa jedná o dôkazy, ktoré žalobcovi vystavili jeho priatelia, avšak tieto skutočnosti boli vyvrátené
svedkamivovzťahukukuchynskejlinke,kdverámakúreniu.VýpoveďsvedkapánaR.žalobcapovažuje

za nedôveryhodnú, pretože uviedol, že nevykonával betonárske práce, avšak svedok pán R. uviedol, že
pre neho betonárske práce vykonával pán R., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho pečiatku používali
aj iní zamestnanci. Žalobca pri vyplácaní finančných prostriedkov a preberaní potvrdení neskúmal, koho
zamestnancami sú robotníci, ktorí uvedené betonárske práce a fasádu robili. K námietkam žalovanej,
že v rodinnom dome sú iné spotrebiče ako predložil listinné dôkazy žalobca, žalobca udáva, že v

čase, keď boli tieto spotrebiče montované, boli namontované tie, ktorých dôkazy on predložil a neskôr
tam mohli byť i iné. K výške uplatňovanej sumy poukázala na dohodu o prevzatí peňazí, ktorá mala
slúžiť na ustálenie sumy, aby mal žalobca právnu možnosť domáhať sa plnenia. Žalovaná vo svojich
výpovediach zavádzala, pretože najprv uvádzala, že mala vlastné finančné prostriedky, neskôr potvrdila,
že jej poskytol finančné prostriedky pán C. vo výške 50 000,- eur. Na pojednávaní dňa 10.02.2016

uvádzala, že kúpila pozemok za 60 000,- eur a celý dom mal mať hodnotu asi 1 mil. Sk. V zápisnici z
trestného konania uvádza, že mala úspory v hodnote 1 200 000,- Sk a nižšie sa uvádza suma 102 079,-
eur. Žalovaná nevedela presne uviesť výšku úspor a tieto jej tvrdenia preukázané neboli. Rovnako v
zápisnici o výsluchu v trestnom konaní žalovaná nepoprela, že na zmluve o prevzatí peňazí mohol byť
jej podpis a dňa 12.01.2017 uviedla, že sa vie vyjadriť, kedy mohla doklad podpísať. Dňa 04.07.2017

žalovaná uvádzala, že podpisovala splnomocnenie pre žalobcu len do plynární, na poštu a parkovanie,
čo je v rozpore z predchádzajúcimi tvrdeniami. Rovnako žalovaná na prvom pojednávaní uvádzala vo
svojej výpovedi, že nevie o tom, že žalobca byt predal a vyšetrovateľovi uviedla, že žalobca predal
byt za 34 500,- eur. Žalovaná popierala všetko, čo žalobca uviedol, avšak nepredložila k tomu žiadnydôkaz. Popierala, že sa nejedná o jej podpis, avšak žiadny dôkaz z jej strany predložený nebol. Žalobca
nepopiera a nepopieral, že žalovaná mala finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu a výstavbu jej
rodinného domu, avšak neboli v dostatočnej výške a preto boli použité i finančné prostriedky žalobcu.

Zmluva o prevzatí peňazí zakladá záväzkovo-právny vzťah, ktorým žalovaná potvrdila, že prevzala
finančné prostriedky vo výške 45 000,- eur. Na základe týchto skutočností mala za to, že žalobca
preukázal svoje skutkové tvrdenia a preto žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Žalovaná vo svoje výpovedi uviedla, že stavbu rodinného domu financovala sama. Nikdy Zmluvu
o prevzatí peňazí nevidela, ani ju nepodpísala. Žalobcovi nechávala peniaze, pretože veľmi dobre
zarábala, aby išiel vybaviť veci a všetky bloky si nechával on, s odôvodnením, že tu a tam vybavil zľavu.
Nemala dôvod podpísať Zmluvu o prevzatí peňazí. Zoznámila sa so žalobcom, pretože bol taxikár, vedel
čo robí a koľko zarába a vždy chcela mať rodinný dom. Keď sa rozhodla stavať rodinný dom, bývala
u žalobcu, a keď bola v Rakúsku o mal. syna sa staral jeho otec a jej matka. Keď sa rozhodla stavať

rodinný dom, mala v hotovosti asi 66 388 eur (2 000 000 Sk), v trezore a na účte v Tatra banke a vo VÚB
banke. Kúpila si pozemok pozostávajúci z 2 parciel, za cenu 60 000 eur asi, na ktorých začala stavať
rodinný dom na kľúč. Aký bol presný rozpočet rodinného domu nevedela, stavebný dozor robil p. X.,
firma Stamaf, hodnota rodinného domu mala byť asi do milióna korún.
Nikdy neprosila žalobcu, aby použil svoje finančné prostriedky do jej rodinného domu. Žalobca kúpil do

rodinného domu len nábytok a nikdy jej nehovoril o tom, že by chcel mať nejaký podiel v nehnuteľnosti,
pretože tam investoval finančné prostriedky. V rodinnom dome bývali od r. 2008 a veľmi dobrý príjem
mala do r. 2009, t.j. podľa vyhlásenia okolo 7 000 eur týždenne a od r. 2009 okolo 1 200 eur mesačne.
Podľa jej vedomostí investície, ktoré boli vložené do rodinného domu po odrátaní nábytku sú okolo 200
000 eur. Počas ich spolužitia žalobca kúpil dve autá a motorku. Od r. 2009 nechávala žalobcovi peniaze

na mlieko a na rohlík asi 50 eur a potom už nie. Ak boli dohodnuté nejaké práce, tak nechala žalobcovi
peniaze, pretože ona väčšinou doma nebývala, keď sa robila záhrada zobrala si úver. Nepoprela, že
dobre zarábala, keďže pracovala v erotickom salóne 10, 15 rokov. Žiadny doklad o tom nemá. Príjem,
ktorý mala v Rakúsku zdaňovala. Čo sa týka vecí ohľadne dane, riešili to so šéfom, žiadnu pracovnú
zmluvu nemala. Od r. 2009 je opatrovateľkou na živnosť. Jej mesačné výdavky sú okolo 300, 400 eur. Z

toho je suma 220 eur splátka úveru, náklady na bývanie okolo 150 eur. Žalovaná poprela, že by niekedy
akékoľvek finančné prostriedky od žalobcu prevzala a že by podpísala uvedenú Zmluvu o prevzatí
peňazí. Žiadala žalobu zamietnuť.

5.1 Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalobu považuje za bezdôvodnú, pretože k

uzavretiu Zmluvy o prevzatí peňazí nikdy nedošlo zo strany žalovanej, aj keď nepopiera vyjadrenie práv.
zást. žalobcu, že sa jedná o podobný podpis žalovanej, žalovaná túto listinu neuzavrela a nepodpísala. K
nevieryhodnosti pána žalobcu uviedol, že v Zmluve o prevzatí peňazí ako listinného dôkazu je uvedené,
že peniaze boli žalovanej odovzdané a sám žalobca uviedol na prvom pojednávaní, že pani žalovanej
nikdy žiadne peniaze neodovzdal. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že uvedená listina Zmluva o prevzatí

peňazí nie je pravdivá, pretože sa v nej uvádza, že pán žalobca mal odovzdať peniaze, resp. že pani
žalovaná mala peniaze prevziať. Žalovaná od počiatku tvrdí, že dokument nikdy vedome nepodpísala a
svoju procesnú obranu nezmenila. Žalobca v žalobe uviedol, že zaplatil v hotovosti za okná pánovi E.
a následne doložil faktúru. Na prvom pojednávaní bol súdu predložený príjmový pokladničný doklad, z
ktorého vyplýva, že pán E. prevzal od pani žalovanej 9 958,17 eur (300 000,- Sk) ako zálohu na plastové

okná. Tieto skutočnosti potvrdil i žalobca na prvom pojednávaní. K právnej stránke veci uviedol, že v
zmysle § 458 Občianskeho zákonníka je povinnosťou vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením
získalo a ak nie, je možná peňažná náhrada. Žalobca sa dožaduje vydania peňazí, avšak sám uviedol,
že žiadne peniaze neodovzdal žalovanej. Žalovaná o predaji bytu žalobcu nevedela v čase, keď sa
predaj uskutočnil a dozvedela sa o tom až neskôr a v tejto súvislosti treba vykladať aj obsah výpovedí

žalovanej. Nesúhlasil s tým, že výpoveď svedka R. je nevierohodná, považuje ju za pravdivú, pretože
vypovedal ako svedok. Výpoveď pána R. nevidí dôvod vyhodnotiť ako pravdivú, pretože je švagrom
pána žalobcu.

6. Svedkyňa Q. B., matka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že jej syn žil so žalovanou 10 rokov,

vychovával aj jej syna, každú nedeľu ich navštevovali a bola mu treťou babkou. Mali možnosť zohnať
pozemok, kde zo 16 miest si mohol žalobca vybrať ako prvý najkrajší a v podstate postavil dom od
základov až do konca. Všetky finančné prostriedky, ktoré jej syn mal použil na rodinný dom a keď už bol
dom hotový už nebol potrebný. Žalovaná podala na neho trestné oznámenie, z čoho nič nemala a chcelaho dostať i do väzenia. Finančné prostriedky, ktoré syn mal pochádzali z predaja bytu, ktorý kúpili a
darovali synovi, a rovnako ho finančne podporovali, ako aj ich ďalšie dve deti, minimálne sumou 10 000
eur tak, ako každé dieťa. Keď si syn požičal peniaze, netrvali na tom, aby ich vrátil. Syn predal byt za

sumu 34 500 eur. Má vedomosť o finančnej situácii svojho syna, ktorý podniká ako taxikár od r. 2003,
pretože mu robí účtovníctvo. Ak mal príjem v hrubom 10 000 eur, jeho príjem bol mesačne okolo 500
eur, 600 eur. Finančné prostriedky, ktoré požičiavala synovi počas stavby si nezapisovala. Upresnila, že
v r. 2008 keď ešte nemali peniaze za odpredaj bytu, im požičali sumu 4 979 eur(150 000 Sk) na okná, v
r. 2009 na plynárenské práce 2 000, 1500 eur. Dokopy to mohlo byť okolo 10 000 eur najmenej. Nikdy

sa u nich v domácnosti nehovorilo o tom, aké finančné prostriedky má žalovaná, vie o jej príjmoch len
od r. 2009, keď ju zobrala opatrovať do rodiny, kde spolu pracovali, kde jej príjem bol 80 eur netto na
deň a pracovala v dvojtýždňových turnusoch. Bolo to okolo 1 200 eur do mesiaca. Vedela o tom, že
žalovaná mala finančné prostriedky, ale koľko, o tom nemala vedomosť. Syn mal úspory okolo 7 000
eur. Pozemok kupovali na 2 x, najprv 8 árov a potom druhú časť, mohlo to byť okolo 49 790 eur (1,5
mil. Sk). Vybrali si dom z katalógu. V čase, keď sa realizovala stavba rodinného domu bol stavebný

materiál pomerne drahý, aj ceny bytov boli vyššie, podľa jej odhadu by mohla byť hodnota rodinného
domu teraz do 300 000 eur spolu aj s pozemkom. Spolužitie medzi nimi a stranami sporu bolo dobré, do
poslednej chvíle nevedeli, čo chystá žalovaná. Pri príležitosti sviatkov, narodenín vždy dávala 100 eur
každému a synovi žalovanej 50 eur, na Vianoce 200 eur, a aj vreckové synovi žalovanej, o čom žalovaná
nevedela, spolu to mohla byť hodnota okolo 3 000 eur. Čestne prehlásila, že jej syn do rodinného domu

žalovanej vložil sumu okolo 65 000 eur. Vysokou investíciou bola záhrada, klíma, diaľkové ovládanie atď.
Byt bol predaný preto, že strany potrebovali finančné prostriedky na dokončenie rodinného domu, aby
bol obývateľný, na dome sa pracovalo priebežne. Keď si prišiel syn požičať, peniaze mu dali, pretože
čakali vnúča, vzhľadom na vek syna a bolo povedané, že keď dokončia dom, že budú mať spoločné
dieťa. Syn býval so žalovanou vzhľadom na dlhé časové obdobie asi od r. 2006 do r. 2009, kým nebol

dom hotový v byte. Žalovaná chodila na 2 týždne do Rakúska a jej syn chodil z bytu do školy a na víkendy
chodili k babke. Kúpnu cenu z predaja bytu mohol syn použiť celú vo výške 34500 eur, pretože prevzali
aj ťarchu, ktorá pozostávala z úveru. Na kúpu plastových okien mu dali 150 000 Sk a či ich použil všetky
na kúpu nevedela. Svedkyňa sa vyjadrila k ukončeniu spolužitia strán sporu dňa 01.08.2015.

6.1 Svedok G. R. uviedol, že spol. UNISTOL s.r.o. je výrobná firma a je platcom DPH a montážna
firma UNISPOL KSH s.r.o. je montážna firma, ktorá nie je platcom DPH a tieto dve firmy vyhotovili 7 ks
interiérových dverí a namontovali v zmysle čoho boli vystavené faktúry, dodací list a protokol o prevzatí.
V období, keď boli vyhotovované interiérové dvere mala firma 52 zamestnancov, a s každým zákazníkom
nie je v kontakte. Zo zamestnancov mohol prebrať objednávku a dojednávať objednávku p. G. L. a p.

C. K..

6.2 Svedok I. E. vo svojej výpovedi potvrdil, že na rodinný dom žalovanej dodávali plastové okná,
objednávku robil žalobca, bola vykonaná montáž podľa dohody a bolo všetko zaplatené. Žalovaná
donieslazálohu,vkorunáchokolo300000Skabolvystavenýpríjmovýdoklad.Vtedytamžalobcanebol.

Zvyšoksumyzaplatilžalobcapomontážnychprácachunehovkancelárii.Dodávalokná,dvere,parapety
a príslušenstvo. Žalobcovi bola vystavená najprv jedna faktúra na hrubú stavbu a potom príslušenstvo,
keď sa sťahovali sieťky. Svedok upresnil miesto realizácie prác na dome žalovanej.

6.3 Svedok E. I. vo svojej výpovedi uviedol, že so stranami sporu boli susedia, pretože býva o 3

domy ďalej. Objednávateľom zdravotechniky, kúrenia, plynoinštalácie bol žalobca. Bolo mu dodávané
vykurovacie zariadenie, nejaké telesá, koncové zariadenia, rúry, rozvody, celkovo TZP zariadenie. Bolo
to v r. 2007 až 2009. Je pravdou, že mu poskytol susedské zľavy a boli mu vydané i doklady, ktoré
prípadne potreboval k stavebnému sporeniu. Je málo pravdepodobné, že boli vystavené účtovné
doklady hneď po tom, ako bol dodaný tovar, čo v podstate ani nie je možné, vedie sa evidencia o

tom, čo bolo dodané zákazníkovi po častiach alebo po úplnom dokončení sa to spočíta a vydá sa
doklad. Tovar bol dodávaný, o tom, či bol platený naraz alebo priebežne vzhľadom na časové obdobie sa
vyjadriť nevedel. Potvrdil, že pokladničné bloky predložené žalobcom boli vystavené ich firmou. Materiál
dodávala ich firma a montáž realizovali iní ľudia. Komunikoval výlučne so žalobcom, ktorý realizoval aj
finančné úhrady.6.4 N. R., matka žalovanej vo svojej výpovedi uviedla, že keď jej dcéra pracovala v zahraničí, starala
sa o jej syna, ktorý žil s ňou a mala v úmysle kúpiť si 2 izbový byt v Bratislave. Keď sa zoznámila so
žalobcom v r. 2005, nejednalo sa o vážnejšiu známosť a nežili spolu, poznala žalobcu len ako taxikára.

Osobne sa stretla so žalobcom 17.04.2006, kedy mala žalovaná narodeniny, obaja mali 30rokov, nebola
s tým spokojná, pretože jej dcéra bola rozvedená s 11 ročným synom a žalobca bol slobodný. Vadilo
jej, že sú spolu a podľa nej to bolo len preto, že žalobca cítil peniaze. Vzťahy medzi ňou a dcérou sa
zhoršili. Dcéra bývala v spoločnej domácnosti so žalobcom od 01.09.2006, možno krátko predtým, ako
mal jej syn nastúpiť do školy v Nových Zámkoch. Keď bola dcéra doma bývala so synom a keď nebola

doma, syn chodil k nej a dochádzal do školy z Martoviec. O tom, čo sa dialo medzi stranami sporu vedela
od syna žalovanej, ktorý jej hovoril , že si matka kúpila pozemok na 2 krát, spolu okolo 12 árov a že to
platila ona, lebo žalobca nemá ani na telefón. V spornom rodinnom dome bola na Vianoce v roku 2008,
kde už bolo teplo a dalo sa tam bývať, bol čerstvý betónový poter. Už v tom čase žalovaná uvažovala
o tom, že niekedy na jar si kúpi matrace a pôjde do svojho. Dve, tri výplaty použije na materiál a tak
postupne si to dorobí. V roku 2009 boli na cintoríne a vtedy prišli k nej a dcéra jej povedala, že boli u

K.. Y. a žalobca chcel, aby mu dcéra darovala pol domu, s čím ona nesúhlasila. Každý vedel o tom, že
žalobca predal byt za 45 000 eur údajne. V čase neprítomnosti dcéry vnuk chodil cez víkendy k nej, k
druhej babke alebo k otcovi. Rodinný dom žalovanej bol postavený ešte za koruny a dovtedy žalobca
ešte nič neinvestoval do neho a keď predal byt, tak kúpil nábytok do domu. Svedkyňa potvrdila, že jej
dcéra mala uložené v banke finančné prostriedky v sume okolo 1 800 000 Sk.

6.5 Syn žalovanej, L. E., uviedol, že so žalobcom bývali od r. 2005 alebo 2006 keď mal 11 rokov
u neho na adrese T. G.. Potom začala matka stavať rodinný dom, financovala celú výstavbu. Keď
odchádzala do Rakúska nechala peniaze žalobcovi na výplatu materiálu, prípadne mzdy pracovníkov.
So stavbou sa začalo v r. 2007. Podľa jeho názoru v rodinnom dome bývali od začiatku r.2008. Keď sa

nasťahovali fungovalo kúrenie, boli tam nejaké nábytky. Bol viackrát pri tom, keď žalobca potreboval
peniaze v súvislosti so stavbou a matka mu vždy peniaze dala do ruky. Počas neprítomnosti matky
bol v spoločnej domácnosti so žalobcom a cez víkendy chodil k otcovi. Keď bola doma matka, vtedy
najčastejšie navštevovali i rodičov žalobcu. Chodievali tam pri príležitosti sviatkov. Je pravdou, že pri
príležitosti sviatkov napr. na Vianoce dostal niekoľko pár eur. Nebol prítomný pri tom, keď si žalobca

požičiaval peniaze od svojich rodičov na dom jeho matky. Asi raz videl, keď žalobca vyplácal robotníkov
a počul od neho viackrát, že realizoval nejaké úhrady. Nehovoril mu o tom, za čo boli realizované úhrady,
ani z akých finančných prostriedkov. V poslednom období sa strany sporu hádali hlavne kvôli peniazom,
asi od r. 2012.

6.6 Svedok N. R. vo svojej výpovedi uviedol, že listinné dôkazy predložené žalobcom (č.l. 74 až 76)
nevidel, je na nich jeho pečiatka, ale podpis nie je jeho. Ako živnostník pracuje už asi 9 rokov, vykonáva
prevažne zateplenie a betonárske práce nerobí a nerobil ani v minulosti. Bolo obdobie, keď na Slovensku
zrušil živnosť a obnovil si ju, keď išiel pracovať do zahraničia. Vykonával práce pre pána E. a pána R.. I.
R. našiel prácu, ktorú mu dohodil a nechal si provízie. Faktúry pod jeho menom, ak vykonával práce pre

pána R., vystavovala sekretárka pána R. a on prišiel a podpísal ich. Svedok uviedol, že nikdy neprevzal
finančné prostriedky od žalobcu vo výške 18 126 eur.

6.7 Svedok K. R. uviedol, že je krátku dobu švagrom žalobcu. V stavebníctve pracuje 20 rokov na
živnosť a posledné dva roky má s. r.o. Vypracovával cenovú ponuku na povrchovú úpravu fasády

daného rodinného domu a po akceptácii bolo pristúpené k výkonu týchto prác. Prácu ponúkol viacerým
subdodávateľom. Nepoprel, že so subdodávkou oslovil i pána R.. Nevedel potvrdiť jednoznačne, že ako
sa dohodol s pánom R. na subdodávke, či ju vykonával on alebo niekto iný. V tom čase pán R. vykonával
stavebné práce zateplenia, balkóny a dlažby, mohlo sa jednať i o betonárske práce. Spolupracoval s
ním v rokoch 2008 - 2010.

6.8 Svedok L. G. potvrdil, že žalovaná mala záujem o dodávku interiérových dverí. Dohľadal si materiály
týkajúce sa roku 2009, kedy jej vykonávali dodávku interiérových dverí do rodinného domu v počte 7
kusov, dvoje presklenených, ostatné plné, spolu s montážou a dodávkou. Nepamätal si, s kým jednal,
peniaze neprebral.

6.9 Svedok I. I. bol zamestnancom kuchynského štúdia A., jedná sa o frenčízovú pobočku, ktorú v tom
čase vlastnil X. N. Adriatic. Bol predajcom a dizajnérom. Vyhľadali ho strany sporu, vybrali si kuchynskú
linku, ktorá bola vyrobená, namontovaná v rodinnom dome na novej ulici niekde za Andovskou ulicou.Zmluvu vyplňoval on, kde ako objednávateľa uviedol žalobcu a platba bola realizovaná pravdepodobne
v hotovosti žalobcom.

7. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky od plnenia, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

8. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal preukázané,
že strany sporu žili v spoločnej domácnosti od roku 2006 v byte žalobcu v Nových Zámkoch na adrese
T. G. XX a od začiatku roka 2009 v rodinnom dome, ktorý v tom čase bol vo vlastníctve žalovanej.
V spoločnej domácnosti s nimi býval i syn žalovanej, ktorý mal 11 rokov, keď začali žiť so žalobcom.
V tom čase žalovaná mimoriadne dobre zarábala a finančné prostriedky, ktoré zarobila, mala uložené

v sejfe v peňažných ústavoch. Uvedené skutočnosti strany sporu uznali a potvrdili ich aj vypočutí
svedkovia, rodinní príslušníci strán sporu ich matky a ako aj známy žalovanej, ktorý tieto skutočnosti
potvrdil v liste zo dňa 28.12.2016, ktorý adresoval matke žalobcu (č. l. 318). Keďže žalovaná vlastnila
finančné prostriedky, mala záujem o stavbu rodinného domu. Za pomoci žalobcu si našla pozemok, ktorý
odkúpila dvoma kúpnymi zmluvami, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 03.07.2007, v zmysle ktorej podľa čl.

III dohodnutá kúpna cena bola 41 227 eur (1 242 000 Sk), ktorú žalovaná vyplatila v zmysle dohody tak,
ako to vyplýva z príjmového a pokladničného dokladu zo dňa 02.02.2007 a pokladničného dokladu z
Ľudovej banky a. s. (č. l. 273). Druhú časť pozemku odkúpila Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007 za
kúpnu cenu 8 982 eur (270 600 Sk). Stavbu rodinného domu realizovala spoločnosť STAMAF s. r. o. so
sídlom v Nových Zámkoch, Bajčská 1, ktorej žalovaná vyplácala stavebné práce na rodinnom dome v

zmysle predložených listinných dôkazov (č. l. 278 a nasl.) spolu vo výške 49 485 eur (1 490 801 Sk).
Daňové doklady, t. j. faktúry ako aj príjmové a pokladničné doklady sú z rokov 2007 a 2008 s tým, že
posledný príjmový pokladničný doklad je zo dňa 22.10.2008.

10.1 V liste zo dňa 28.12.2016 X. C. uviedol, že dňa 20.04.2008 mu poslala žalovaná sms-ku, v ktorej

uviedla, že na kuchynský nábytok so spotrebičmi, podlahy do 3 izieb, lacné kachličky, podlahové kúrenie,
radiátory, kotol, omietky vo vnútri, montáž krbu stojí ešte 1,5 mil. Sk a ona má ešte 800 000 Sk, čo je
málo. Na plot, omietnutie domu zvonka, maľovanie, brány vonku, dve veľké, jedna malá a na ostatný
nábytok peniaze nemá. Do týchto výdavkov ešte nezapočítala vaňu, dve toalety, umývadlo, dvere a
lampy v dome, na čo bude potrebovať ešte 800 - 900 tis. Sk. Podotkla, že neuviedla ešte betónovanie

domu a omietanie stien, čiže ešte to možno bude viac. Už v strede roku 2008 presne vedela, že jej
peniaze zďaleka nestačia na dokončenie domu, resp. aby bol dom v takom stave, aby sa dalo do neho
nasťahovať.
10.2 Dňa 06.07.2009 pod č. G bol povolený vklad Kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca predal
byt vo svojom výlučnom vlastníctve v Nových Zámkoch na ulici T. G. XX za kúpnu cenu 34 500 eur.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca nadobudol finančné prostriedky a kúpna cena bola pripísaná na jeho
účet dňa 21.05.2009 (č. l. 44). Z pohybov na účte žalobcu (č. l. 45 a nasl.) mal súd preukázané, že v
období od 29.05.2009 realizoval výbery finančných prostriedkov vo vyšších sumách. Z predložených
listinných dôkazov vyplývalo, že v uvedenom období boli realizované práce, ktoré bolo potrebné urobiť
tak, ako to uviedla v sms-ke i žalovaná a žalobca predložil listinné dôkazy ohľadne vykonávaných prác.

Súd nepopiera, že medzi stranami sporu vznikol rozpor ohľadne realizovaných prác a spôsobe úhrad,
avšak vypočutí svedkovia jednoznačne potvrdili tak, ako je vyššie uvedené, že práce boli realizované na
rodinnom dome žalovanej. Tieto práce dojednával žalobca a rovnako realizoval i ich zaplatenie s tým,
že listinné dôkazy boli vystavené na jeho meno. Tvrdenia žalovanej, že v rodinnom dome v čase, keď
ho ešte vlastnila, boli iné spotrebiče, batérie, kľučky, kotol, súd považoval za irelevantné vzhľadom na

iné dôkazy v prospech žalobcu a predmet sporu.

10.3 Žalobca preukázal, že investoval finančné prostriedky do rodinného domu žalobkyne, pretože ich
mal k dispozícii, jednak z predaja bytu, našetrených finančných prostriedkov vo výške 7 000 eur, čopotvrdila matka žalobcu a v neposlednom rade žalobca pracoval ako taxikár a predložených daňových
priznaní mal súd preukázané, že za rok 2007 bola základom dane suma 41 506 Sk, za rok 2008 suma
44 304 Sk, za rok 2009 suma 10 427 eur a za rok 2010 suma 2 899,14 eur. Súd nepopiera, že žalobca

počas spolužitia kúpil motorové vozidlá a motorku, avšak s poukazom na preukázaný príjem, finančnú
hotovosť za odpredaj bytu a v neposlednom rade i lizing, uvedené skutočnosti nezakladajú nemajetnosť
žalobcu. Keďže žalobca investoval finančné prostriedky do rodinného domu žalovanej, žiadal žalovanú
aby na neho previedla časť rodinného domu. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami sporu prebiehala
komunikácia ohľadne finančného vyporiadania, keďže sama žalovaná svojej matke uviedla, že boli u

K.. L. Y. v roku 2012, pretože žalobca chcel, aby na neho previedla časť rodinného domu, s čím ona
nesúhlasila. Je nelogické , aby žalobca žiadal od žalovanej prepis časti nehnuteľnosti na neho ak by
neinvestoval žiadne finančné prostriedky do rodinného domu žalovanej .Nemal by na to žiadny dôvod. O
tom, že vzťahy medzi stranami sporu boli už v tomto období narušené, vedel i syn žalovanej, čo potvrdil
vo svojej výpovedi a uviedol, že dochádzalo k hádkam kvôli finančným prostriedkom.

10.4 Žalobca vzhľadom na svoje vzdelanie za účelom nadobudnutia dôkazu o investovaní finančných
prostriedkov do domu žalovanej, si z internetu vytlačil Zmluvu o prevzatí peňazí, ktorú dal žalovanej
podpísať v danom období, ktorú podľa udania žalobcu žalovaná podpísala bez výhrad. Uvedený listinný
dôkaz súd nevyhodnotil ako Zmluvu o pôžičke, pretože je pravdou, tak ako uvádzala žalovaná, že
k odovzdaniu finančných prostriedkov medzi stranami sporu neprišlo a ona žalobcu o pôžičku nikdy

neprosila.

10.5 Je vecou súdu, aby podriadil spor pod hmotnoprávnu normu. Podľa § 180 CSP súd sa obmedzuje
na zistenie skutkových poznatkov. Dokazovanie je naďalej ovládané prejednacou zásobou. Sudca nie

je pasívnym arbitrom, ktorý je odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Súd má dopytovacie
oprávnenie a môže strany sporu požiadať o vysvetlenie. Procesnou zodpovednosťou strán je, že strany
majú opísať úplne a pravdivo svoje tvrdenia. Žalobca preukazuje skutočnosti, na základe ktorých mu
právo patrí. Koncentračná zásada stimuluje aktivitu strán sporu.

Dôvodnosť námietky premlčania súd skúmal vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou, pričom nie je
významné, ako strany kvalifikovali nárok z právnej stránky a z akých právnych dôvodov bola námietka
premlčania vznesená. Právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je výhradne vecou súdu a
preto nie je rozhodujúce ako tvrdené skutočnosti, resp. už v konaní urobené skutkové zistenia právne
kvalifikuje strana sporu. Ak súd dospeje k záveru, že skutkové zistenia urobené v konaní možno

subsumovať pod inú hypotézu právnej normy než tú, ktorej naplnenia sa dovoláva strana sporu , je
povinný tak urobiť. Žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať a pokiaľ tak urobí, súd nie je jeho
právnym názorom viazaný (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.08.2006, č. k. 32Odo 873/2005).
Zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe , nie je zmenou v návrhu v zmysle
§ 95 ods. 1 OSP (sp. zn. 5Cdo 58/1999).

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nie je viazaný právnym zdôvodnením žaloby, s poukazom
na vykonané dokazovanie, súd nárok žalobcu posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Premlčacia lehota
začala plynúť dňa 01.08.2015 a skončí dňa 01.08.2017, pretože od tohto obdobia žalobcovi nebolo
umožnené vrátiť sa do nehnuteľnosti a rovnako ho žalovaná odhlásila z adresy trvalého pobytu. Žaloba

bolapodanánasúddňa24.09.2015,t.j.vpremlčacejlehoteaztýchtodôvodovnárokžalobcupremlčaný
nie je.

10.6 Súd pri určení výšky uplatňovaného nároku vychádzal jednak z predloženého listinného dôkazu,
ktorý najprv žalovaná úplne popierala a uvádzala, že ho nikdy nevidela, nemala o ňom vedomosť ani

ho nepodpísala a neskôr uznala, že to môže byť jej podpis s tým, že podpisovala pre žalobcu čisté
papiere, čo preukázané nebolo. Súd zohľadnil vyjadrenie žalovanej ohľadne jej finančných možností,
z ktorých mal preukázané, že žalovaná vlastnila finančné prostriedky, pretože dobre zarábala, za ktoré
kúpilapozemokarealizovalahrubústavbu.Uvedenétvrdeniaboližalovanoupreukázanéanevyvrátené.
Vykonaným dokazovaní však bolo následne preukázané, že sama žalovaná sa vyjadrovala už v polovici

roka 2008, že nemá dostatok finančných prostriedkov na dokončenie rodinného domu s tým, že jej
bude chýbať minimálne suma 800 - 900 tis. Sk, možno aj viac. V tomto období žalobca disponoval
finančnými prostriedkami, ktoré použil na dostavbu a zariadenie rodinného domu žalovanej, keďže je
nepochybné, že žili v spoločnej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť, čomu tak bolo až do roku2015. Súd nepopiera a uznáva, že časť finančných prostriedkov žalovanej poskytol i pán X. C. a rovnako,
že žalovaná si zobrala i úver v zmysle Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 28.05.2010 vo
výške 12 040 eur s úrokovou sadzbou 10,90 %, na ktorý jej rovnako poskytol finančné prostriedky

pán X. C.. Žalovaná predložila výpis zo svojho účtu, z ktorého však jednoznačne nevyplýva, že mala
k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na dokončenie rodinného domu. Žalovaná nepoprela, že
hodnota dokončeného rodinného domu mohla byť okolo 300 000 eur. Žalovaná uviedla, že rodinný dom
predala za sumu 240 000 eur a listinnými dôkazmi preukázala, že do rodinného domu zainvestovala
svoje finančné prostriedky spolu vo výške 99 694 eur (cena pozemkov 41 227 eur + 8 982 eur, stavebné

práce 49 485 eur). X. C. v období od roku 2007 do roku 2009 poskytol žalovanej finančné prostriedky
ako dar vo výške 38 600 eur, tak ako to vyplýva z jeho vyjadrenia (č. l. 321), ktoré je potrebné považovať
za dar za posledných 12 rokov, bez akéhokoľvek nároku na protiplnenie, list zo dňa 20.10.2017 (č.
l. 474). V liste zo dňa 24.02.2017 X. C. uviedol, že žalovaná mohla disponovať svojimi finančnými
prostriedkami vo výške 190 000 eur. Súd poznamenáva, že ak bola nehnuteľnosť odpredaná za 240 000
eur, je nepochybné, že zvyšok finančných prostriedkov, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu

investoval žalobca, keďže preukázal, že finančné prostriedky v rozhodnom období k dispozícii mal. Nie
je zanedbateľná tá skutočnosť, že žalovaná mala nadpriemerné príjmy len do roku 2008, pretože od roku
2009 pracovala ako opatrovateľka s mesačným príjmom okolo 1 200 eur. Z predložených daňových
priznaní žalovanej mal súd preukázané, že za rok 2009 základom dane bola suma 3 474,- eur a za rok
2010 bola základom dane suma 6 413,75 eur. Samotná žalovaná nevedela presne uviesť aká bola jej

finančná hotovosť, pretože jej výpovede sú jednak v tomto konaní ako aj v rámci vyšetrovacieho konania,
rozdielne. I napriek tomu súd nespochybňuje, že žalovaná i s poukazom na listinný dôkaz predložený
vo vyšetrovacom konaní pána X. C., súd uznáva, že do rodinného domu spolu s pozemkom mohla
preinvestovať finančné prostriedky vo výške 190 000 eur. Právnym dôvodom na investovanie žalobcu
do rodinného domu žalovanej bolo ich vzájomné spolužitie, ktoré trvalo od roku 2006 do 01.08.2015.

Týmto dňom uvedený právny dôvod odpadol. Predloženú Zmluvu o prevzatí peňazí súd vyhodnotil ako
listinný dôkaz.

10.7 S poukazom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov stranami sporu
ohľadnevykonávanýchprácvprejednávanomspore,súdzdôrazňuje,žeprávonaodôvodneniesúdneho

rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať
odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty
pre spor rozhodujúce tak, ako je vyššie uvedené.

10.8 Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, súd priznal žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení noviel, a to od prevzatia žaloby, t. j. od 11.11.2015 kedy sa žalovaná dozvedela o predmete sporu
a prevzala žalobu. V zostávajúcej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z
omeškania od 21.09.2015 do 10.11.2015 zamietol.

11. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel súd k
záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal
plný úspech, pretože žaloba bola zamietnutá len v minimálnej časti príslušenstva pohľadávky. Nárok na

náhradutrovkonaniapriznalvplnomrozsahužalobcovistým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.