Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204398
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6418204398.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: G. A.,

P.. XX.XX.XXXX, Y. G.. L. XXX/XX, XXX XX U., zastúpený v konaní: AK FALIS & Partners, s r.o., IČO:
51 769 654, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o, IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený v konaní: AK JUDr. Andrea
Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o žalobe na zaplatenie
2.887,57 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prostredníctvom splnomocneného advokáta podal žalobca na tunajší súd dňa 16.10.2018 žalobou,
ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.887,57 € spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5% odo dňa 26.09.2018 až do zaplatenia z titulu vydania bezdô0vodného
obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka).
V písomnej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že v postavení spotrebiteľa uzatvoril so žalovaným
ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol reálne

poskytnutý úver vo výške 1.284,25 €. Na úhradu úveru poskytol žalobca pre žalovaného sumu 4.306,21
€.
Zmluvou zo dňa 25.03.2011 uzavretej pod číslom XXXXXXXXXX žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytol
žalovaný reálny ďalší úver vo výške 1.284,25 €, za ktorý žalobca zaplatil titulom splátok 4.046,52 €.
Podľa žalobcu obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmysle
Zákona č. 129/2010 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzatvorenia
predmetných zmlúv (absencia termínu konečnej splatnosti, nesprávne údaje o výške RPMN, výška

dojednanej odplaty za poskytnutý úver) sú bezúročné a bezpoplatkové. Na viac žalobca považoval
zmluvy za absolútne neplatné z dôvodu absencie písomnej formy predmetných zmlúv (§ 9 ods. 1 Zák.
č. 129/2010 Z. z.).
Žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak len vo výške žalobného nároku
v sume 2.887,57 € a to za úhradu splátok poskytnutých žalobcom pre žalovaného zo zmluvy
č. XXXXXXXXXX vo výške 1.573,63 € za obdobie od 16.01.2017 do 04.01.2018 a zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX vo výške 1.313,94 € za obdobie od 04.08.2017 do 12.09.2018, ktoré boli vymožené v

rámci exekučného konania.

2. Žalovaný v rámci repliky písomným podaním zo dňa 25.10.2018 poprel tvrdenia žalobcu o tom, že
uplatňovaný nárok predstavuje na strane žalovaného získané bezdôvodné obohatenie s poukazomna skutočnosť, že sa jedná o sumy vymožené v rámci exekučného konania súdnym exekútorom.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že uplatňovaný nárok žalobcom predstavuje nielen plnenia, ktoré boli
vymožené pre žalovaného ako oprávneného, ale tiež plnenia, ktoré predstavuje trovy exekúcie, vrátane

trov súdneho exekútora. Ďalej odkázal na skutočnosť, že vykonaná exekúcia prebehla na základe
právoplatných rozhodnutí vydaných rozhodcovskými súdmi v rámci rozhodcovského konania, ktoré
rozhodcovské rozsudky neboli napadnuté v zákonom určenej lehote žalobou na ich zrušenie a ani
samotný exekučný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie po preskúmaní exekučného
titulu nekonštatoval ich nezákonnosť, v opačnom prípade by reagoval zastavením exekúcie. Žalovaný

poprel tiež tvrdenia žalobcu o tom, že predmetné úverové zmluvy sú neplatné, pretože obsahujú všetky
náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z.. zákonov a to ako konečnú splatnosť úveru, ktorá bola
určením podľa dátumu splatnosti v jednotlivých splátkach v mesiacoch a počtu samotných splátok,
absenciu, resp. nesprávny výpočet RPMN, ako i to, že takýto údaj bol uvedený v nesprávnom výpočte.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 14.12.2018 sa vyjadril k podaniu

žalovaného tak, že neplatnosť rozhodcovských zmlúv vyplýva z dôvodov, ktoré označil žalobca už v
písomnej žalobe, poukázal opakovane na to, že rozhodcovské zmluvy, ktoré mali založiť právomoc
rozhodcovského súdu, a ktoré mal žalobca podpísať dňa 23.03.2011 a 25.03.2011 sú neplatné, pretože
sú vo formulárovom charaktere a žalobcovi ako spotrebiteľovi boli predložené na podpis len spolu so
zmluvou o úvere a ďalšími zmluvnými dojednaniami bez toho, aby bol dostatočne informovaný o povahe,

zmysle a následkoch takýchto zmlúv. Žalobca zdôraznil, že rozhodcovské rozsudku, ktoré boli založené
na neplatnej rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve sú nulitným aktom, na ktorý nemôže
súd prihliadať.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.12.2018 nereagoval (§ 167 ods. 4 CSP), a preto

súd následne vo veci určil termín pojednávania na deň 23.05.2019. Žalovaný prostredníctvom
splnomocneného advokáta neúčasť ospravedlnil, a preto s využitím ustanovenia § 180 CSP, súd vykonal
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

5. Na pojednávaní dňa 23.05.2019 vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobcu a právneho zástupcu

žalobcu, ktorí zopakovali tvrdenia uvedené v písomnej žalobe o tom, že zmluvy o revolvingovom úvere
pod č. XXXXXXXXXX a pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých bol pre žalobcu poskytnutý úver, sú
jednak neplatné, resp. bezúročné a bezpoplatkové. Žalobca zopakoval a zdôraznil, že rozhodcovské
zmluvy, na základe ktorých došlo v rámci rozhodcovského konania i k vydaniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli neskôr titulom pre exekučné konanie, na základe ktorého bola realizovaná i

exekúcia, sú neplatné. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v rámci dvoch exekučných konaní a to
vedených pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, exekútorský úrad Rimavská Sobota,
boli vymožené v konaní EX 980/2016 suma 1.573,63 € a v konaní EX 979/2016 suma 1.313,94 € a z
tohto dôvodu uplatňuje žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 2.887,57 €. Sám
žalobca vo svojej výpovedi uviedol za akých okolností uzatváral predmetné zmluvy, pričom označil aj

zástupkyňu veriteľa, ktorá s ním takéto zmluvy uzatvorila v osobe J. Y. a navrhol ju v konaní ako svedka
vypočuť.

6. Súd v rámci dokazovania uskutočnil nielen výsluch žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a oboznámil
sa s písomnými vyjadreniami žalovaného, ale vykonal dokazovanie tiež listinnými dokazovanie, ktoré

v rámci dokazovania predložili strany sporu a to zmluvami o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXX, oboznámil sa s rozhodcovskými zmluvami k predmetným úverovým zmluvám zo
dňa 25.03.2011, spismi rozhodcovského súdu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného asociáciou
slovenských arbitrážnych súdov sp. zn. 125/05/2015 a 124/05/2015, rozhodcovskými rozsudkami
vydanými v rámci týchto rozhodcovských konaní sp. zn. 125/05/2015 zo dňa 04.08.2015 a sp. zn.

124/05/2015 zo dňa 04.08.2015, exekučnými spismi súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. exekútorského úradu Rimavská Sobota EX 979/16 a EX 980/16, súd vykonal dokazovanie tiež
výsluchom svedka J. Y. na základe čoho potom zistil takýto skutkový stav veci:

7. Žalobca v postavení dlžníka ako spotrebiteľ (v čase uzatvorenia zmlúv pracoval ako zamestnanec

a finančné prostriedky použil pre vlastnú spotrebu a spotrebu svojej rodiny) uzatvoril so žalovaným
ako veriteľom dve zmluvy o revolvingovom úvere, na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úvere/zmluva o revolvingovom úvere a to pod číslom XXXXXXXXXX N. XXXXXXXXXX, obe zo dňa
25.03.2011, predmetom ktorých zmlúv na každú zmluvu osobitne bolo poskytnutie úveru vo výške1.500,- € za zhodných podmienok, s dojednanou mesačnou splátkou 63,32 €, pri počte splátok 42
mesiacov v celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť ako úver a úroky za celú dobu čerpania vo výške
1.928,88 € na každú zmluvu, predpokladanej RPMN za úver 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 76,21 %.

Spolu s uzatvorením takýchto spotrebiteľských zmlúv o úvere a to v deň identický došlo ku každej
zmluve o revolvingovom úvere k uzatvoreniu i rozhodcovských zmlúv pod číslom XXXXXXXXXX N.
XXXXXXXXXX.
V zmysle uzatvorených rozhodcovských zmlúv bod 5 bolo dohodnuté, že akékoľvek spory alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o úvere, s

porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
Arbitracion Cort, Krížna, Bratislava, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria
Legal Arbiter, spol. s r. o. Banská Bystrica s tým, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený
rozhodovať, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Tiež v rámci rozhodcovských zmlúv

bolo dojednané, že dlžník (žalobca) je oprávnený od takto uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj
bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy a tiež v bode 2 bolo dojednané,
že samotné uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
úvere medzi dlžníkom a veriteľom.

8. V konaní nebolo sporné, že z titulu vyššie citovaných uzatvorených zmlúv reálne veriteľ poskytol
pre žalobcu finančné prostriedky z každej zmluvy podľa tvrdení žalobcu vo výške 1.284,25 € po
predchádzajúcom zadržaní poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok
úveru.
Žalobca tvrdil, že na úhradu úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytol titulom úhrady úveru celkové

plnenie v rozsahu 4.306,21 €, t. j. sumu 3.021,96 € nad rámec istiny úveru a zo zmluvy pod číslom
XXXXXXXXXX celkové plnenie v rozsahu 4.046,52 €, t. j. nad rámec istiny úveru 2.762,27 €. V konaní
sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný len v sume 2.887,57 €, zo zmluvy
XXXXXXXXXX v rozsahu 1.573,63 € za úhrady realizované v rámci exekučného konania za obdobie
od 16.11.2017 do 04.01.2018 a zo zmluvy pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 1.313,94 € za úhrady

realizované a vymožené v rámci exekučného konania v období od 04.08.2017 do 12.09.2018. Takéto
tvrdenia neboli spochybňované ani samotným žalovaným a v konaní boli nesporné pokiaľ žalobca
označil sumu, ktorú pre žalovaného poskytol.

9. Žalobca uvádzal niekoľko dôvodov jednak v písomnej žalobe ako i následne v konaní pred súdom,

v dôsledku ktorých podľa jeho názoru došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu z
dôvodu, že zmluvy sú bezpoplatkové a bezúročné, pričom na jednej strane poukazoval na absenciu
zákonných náležitostí spotrebiteľských zmlúv o úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľskýchúverochvplatnomzneníkudňuuzatvoreniazmluvy,tvrdil,žetakétozmluvyneobsahujú
termín konečnej splatnosti ako i nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, uvádzal neprimeranosť

odplaty za poskytnutý úver. Na druhej strane okrem týchto tvrdení poukazoval na skutočnosť, že zmluvy
sú absolútne neplatné z dôvodu, že nedošlo k ich uzatvoreniu v zákonom predpísanej písomnej forme.
Až v priebehu konania žalobca rozšíril svoje skutkové tvrdenia o to, že rozhodcovské zmluvy, ktoré
boli podkladom pre vydanie rozhodcovských rozsudkov v rámci rozhodcovského konania vedeného
pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, Krížna,

Bratislava, ktoré rozhodcovské rozsudky boli exekučným titulom v rámci exekučného konania, sú
rozhodcovské zmluvy neplatné, a preto nemohlo dôjsť ani k založeniu právomoci rozhodcovského súdu.
Žalobca tvrdil, že rozhodcovské zmluvy sú formulárového charakteru, nie sú individuálne vyjednané,
žalobcovi boli predložené len na podpis bez toho, aby ako spotrebiteľ bol pri uzatváraní takýchto
rozhodcovských zmlúv informovaný aké výhody a nevýhody pre neho plynú, aby pochopil možnosť

rozhodcovského konania a sám sa mohol rozhodnúť, či takúto zmluvu uzatvorí, resp. neuzatvorí,
teda podľa žalobcu individuálne vyjednanie rozhodcovských zmlúv absentovalo. Z tohto dôvodu podľa
žalobcu vydané rozhodcovské rozsudky v rámci rozhodcovského konania v dôsledku neplatnosti
rozhodcovských zmlúv sú nulitným aktom.

Súd sa oboznámil s rozhodcovskými spismi Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou
slovenských arbitrážnych súdov Bratislava, Krížna 56 sp. zn. XXX/XX/XXXX N. XXX/XX/XXXX, ako i
s rozsudkami vydanými v rámci rozhodcovských konaní, ktorými rozsudkami žalobcovi bola uloženápovinnosť žalobcovi zaplatiť dlžné nesplatené istiny z uzatvorených zmlúv, zmluvné pokuty, zákonné
úroky z omeškania ako i trovy rozhodcovských konaní.

10. Žalovaný práve s odkazom na právoplatné rozhodcovské rozsudky vydané Slovenským arbitrážnym
súdom zriadeným Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov Bratislava, Krížna 56, tvrdil, že plnenie
bolo vymožené v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo titulom
pre exekučné konanie, a preto tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu,
nie sú správne. Žalovaný uviedol, že rozsudky rozhodcovského súdu sú právoplatné, neboli zrušené,

nezanikli ich účinky a boli exekučnými titulmi, pričom v rámci exekučného konania došlo k vymoženiu
dlžných súm. Poukázal tiež na to, že takéto rozhodcovské rozsudky neboli napadnuté žalobou na
zrušenie v rámci preskúmavania rozhodnutí s odkazom na Zákon č. 335/2014 Z. z. a žalobca sa snaží
žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia obchádzať zákon tým, že nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a pokiaľ bol v domnení, že takýto rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy ako to v konaní tvrdí žalobca. Žalovaný zdôraznil tiež to, že

v čase rozhodovania exekučný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie v danom prípade
pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, exekútorský úrad Rimavská Sobota, mal v rámci
exekučného konania v prípade zistenia, že exekučný titul nespĺňa podmienky možnosť rozhodnúť o tom,
že exekúciu zastaví a vyhlási ju za neprípustnú. Žalovaný v konaní tiež tvrdil, že rozhodcovská zmluva
je platná, individuálne bola vyjednaná, žalobca ako spotrebiteľ bol uzrozumený o tom, že samotné

uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a tým, že žalobca ako
dlžník podpísal rozhodcovskú zmluvy, mal by reálnu možnosť sa s ňou oboznámiť, na viac mal reálnu
možnosť takúto rozhodcovskú zmluvu i po podpise a jej oboznámení odmietnuť a to v lehote 14-tich dní
od jej uzatvorenia formou odstúpenia, na čo bol osobitne upozornený.
Súd vykonal v tejto súvislosti v rámci dokazovania i dôkaz navrhovaný samotným žalobcom a to výsluch

obchodného zástupcu veriteľa, ktorý uzatváral so žalobcom jednak úverové zmluvy ako i rozhodcovské
zmluvy.
Súdom vypočutá svedkyňa J. Y. vo svojej výpovedi pred súdom dňa 21.07.2020 uviedla, za akých
okolností uzatvárala predmetné úverové zmluvy so žalobcom ako dlžníkom, uviedla, že so žalobcom
bolo uzatvorených i okrem zmlúv, o ktoré v konaní ide viac zmlúv, vyjadrila sa ku kontraktačnému

procesu, kde ako zástupca obchodnej spoločnosti Profi Credit realizovala osobný pohovor so žalobcom,
zistila všetky potrebné skutočnosti pre poskytnutie úveru, zabezpečila nutné podklady, ktoré následne
boli overené a tiež vysvetlila v akom rozsahu, za akých podmienok môže byť úver poskytnutý a súčasne
podala náležité vysvetlenie k obsahu všetkých zmlúv a dokumentov, ktoré požadoval veriteľ k podpisu
od klienta, t. j. i v súvislosti s uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, resp. ďalších iných zmlúv.

11. Prioritné a podstatným v konaní pre rozhodnutie bolo vyriešenie otázky, či žalovaný získal na úkor
žalobcu bezdôvodné obohatenie tak, ako to tvrdil, či žalobca a bez právneho dôvodu prijal plnenie, ak
nedošlo k založeniu právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal v rozhodcovskom konaní rozsudok a
tento bol následne exekučným titulom, resp. plnenie poskytnuté v prospech žalovaného, bolo plnením

vymoženým v rámci exekučného konania a v tom prípade nemá povahu bezdôvodného obohatenia, na
čo odkazovala strana žalovaná.

12. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ak namietal, že rozhodcovské zmluvy majú podobu
formulárových zmlúv, ktoré boli predložené veriteľom žalobcovi ako spotrebiteľovi k podpisu bez toho,

aby bol žalobca ako spotrebiteľ dostatočne informovaný o zmysle, povahe, ako i následkoch takýchto
rozhodcovských zmlúv, čo podľa tvrdení žalobcu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a takto
uzatvorené zmluvy z dôvodu absencie individuálneho vyjednania sú absolútne neplatné.
Už zo samotného znenia rozhodcovských zmlúv, ktoré uzatvorili strany sporu dňa 25.03.2011 k
úverovým zmluvám pod číslom XXXXXXXXXX ako i k úverovej zmluve pod číslom XXXXXXXXXX je

zrejmé, že tieto boli uzatvárané na samostatných listinách a neboli ani len podmienkou pre uzatvorenie
samotných zmlúv o úvere. Žalobca ako dlžník tiež potvrdil svojím podpisom, že súhlasí s uzatvorením
rozhodcovských zmlúv a prehlásil, že nie sú podmienkou pre poskytnutie úveru medzi veriteľom a
dlžníkom. Súčasne tiež prehlásil, že nie je povinný ani prijať návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že
veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o následkoch jej uzatvorenia s tým,

že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanovením zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj
v súdnom konaní a výber z jednej alternatív sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 7 rozhodcovských
zmlúv,dlžníkboloprávnenýnásledneipouzatvorenítakejtozmluvyodstúpiťodrozhodcovskýchzmlúvato bez uvedenia dôvodu do 14-tich dní od uzatvorenia týchto zmlúv. Svedkyňa v konaní vypočutá uviedla
akým spôsobom prebiehal kontraktačný proces medzi zmluvnými stranami a uviedla, že ako zástupkyňa
spoločnosti Profi Credit pred uzatvorením samotných zmlúv o úvere ako i zmlúv rozhodcovských

vysvetlila žalobcovi ako dlžníkovi v postavení spotrebiteľa zmysel a dôvody uzatvorenia predmetných
zmlúv.
Obe rozhodcovské zmluvy strany sporu uzatvorili dňa 25.03.2011 v čase platnej zákonnej úpravy (Zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Obsah rozhodcovských zmlúv
ako i formu v tom čase upravoval § 3 a § 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. a rozhodcovská zmluva mohla mať

formu buď osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky s tým, že rozhodcovská zmluva musela
byť uzatvorená v písomnej forme a to pod sankciou neplatnosti pre prípad nesplnenia takejto náležitosti.

13. Keďže zásadnou otázkou pre vyriešenie danej právnej veci bolo posúdenie, či uzatvorené
rozhodcovské zmluvy, na základe ktorých následne boli vydané rozhodcovské rozsudky sú platné alebo
nie, súd posudzoval takéto zmluvy a skúmal, či obsahujú znaky neprijateľných zmluvných podmienok

tak, ako to má na mysli § 53 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovských zmlúv a to okrem individuálnosti vyjednania, zameral

svoju pozornosť tiež na skúmanie, či takto uzatvorené rozhodcovské zmluvy obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky tak, ako to v konaní tvrdil žalobca, avšak žiadnym spôsobom nepreukazoval.
Žalobca ani neosvedčil tvrdenia o tom, že rozhodcovské zmluvy sú neplatné, pretože zmluvné
dojednania by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ako sa to žalobca snažil tvrdiť. Žalobca ani len neoznačil, ktoré zmluvné

dojednania by mali takúto nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu vyvolať.
Tvrdil, že zmluvy obsahujú nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
ako strany slabšej.
Najvyšší súd v rozhodnutí 3Cdo/80/2017 i v spojitosti s rozhodnutím Ústavného súdu III ÚS 438/2018,
posudzoval platnosť rozhodcovských doložiek, kde spotrebiteľovi bola daná možnosť výberu medzi tým,

či o vzájomných sporoch bude rozhodovať príslušný rozhodcovský súd alebo súd všeobecný a žalobca
nevyužil takúto možnosť, nebola rozhodcovská zmluva obsahujúca takéto podmienky posúdená ako
neprijateľná.

15. Podľa súdu rozhodcovské zmluvy, ktoré uzatvorili žalobca a žalovaný neobsahujú neprijateľnú a

neplatnú zmluvnú podmienku, keďže i keď boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti Zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je účinný od 01.01.2015 a bolo ich
nutné posudzovať podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom súdnom konaní, ktorý bol účinný
do dňa 31.12.2014, nebolo v konaní preukázané tak, ako sa žalobca snažil odkázať a paušalizovať
na všeobecne ďalšie konania vedené pred všeobecnými súdmi SR, že zmluvné podmienky neboli

so spotrebiteľom individuálne vyjednané a rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená vo formulári
a bez individuálneho vyjednania predložená na podpis žalobcovi. I keď dôkazné bremeno ohľadom
individuálneho dojednania zmluvnej podmienky spočíva na dodávateľovi v prejednávanej veci sám
žalobca označil dôkazný prostriedok a to výsluch svedka J. Y., ktorého súd v konaní vypočul a jasným
a zrozumiteľným spôsobom svedok uviedol, že pred uzatváraním rozhodcovských zmlúv došlo k

náležitému vysvetleniu zmyslu takýchto zmlúv ako ich obsahu a preto nemožno akceptovať tvrdenia
žalobcu o tom, že rozhodcovská zmluva z dôvodu absencie individuálneho vyjednania je absolútne
neplatná.16.Súdtedaustálil,žerozhodcovskézmluvyjednakneobsahujúneprijateľnépodmienkyasúčasnetakto
uzatvorené rozhodcovské zmluvy považoval za platné, následne čoho i rozhodcovské rozsudky vydané
Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov v konaniach sp.

zn. XXX/XX/XXXX N. XXX/XX/XXXX zo dňa 04.08.2015 založili platne právomoc rozhodcovských súdov
a rozhodcovské rozsudky nemožno považovať za nulitné akty.
Priamo nadväzne preto ani tvrdenie žalobcu o tom, že v rámci exekučných konaní boli vymožené pre
žalovaného práve na základe exekučného titulu, ktorým boli rozsudky rozhodcovských súdov, takéto
plnenie považovať za plnenie bez právneho dôvodu, plnenie predstavujúce bezdôvodné obohatenie.

Súd mal za preukázané, že ani jeden z rozhodcovských rozsudkov vydaných v rámci rozhodcovských
konaní nebol súčasne zrušený v zmysle Zákona č. 335/2004 Z. z., ktorého účinnosť počala dňom
01.01.2015.
Súd preto konštatuje, že plnenie, ktoré bolo vymožené na základe právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol titulom pre samotné exekučné konanie preto ani nemôže predstavovať bezdôvodné
obohatenie, ktorého vydania sa v konaní žalobca domáha. Samotné účinky exekúcie nemožno meniť a

ani negovať tak, ako sa to v konaní opakovane žalobca (i v iných konania vedených pred Okresným
súdom v Žiari nad Hronom 9Csp/94/2018) snaží podávaním žaloby na plnenie pokiaľ exekučný titul
nebol zrušený a plnenie bolo vymožené na jeho základe, nemôže predstavovať ani plnenie charakteru
bezdôvodného obohatenia (pozri rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/88/2018).

17. Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučných konania sp. zn. 21Er/480/2015 a 1Er/478/2016 vydal
poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. exekútorský úrad Rimavská Sobota,
ktorý viedol exekučné konania pod sp. zn. EX 979/2016 a sp. zn. EX 980/2016, podkladom ktorých
pre exekúciu a exekučným titulom boli práve vyššie citované rozsudky rozhodcovského slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov Bratislava, Krížna 56.

Prieskum spôsobilosti exekučného titulu na podkladoch, ktorého bola vykonaná exekúcia prináleží
exekučnému súdu v prebiehajúcom konaní, pričom i platná práva úprava v čase vykonávania exekúcie
umožňovala Okresnému súdu Žiar nad Hronom, ktorý vydal poverenia na vykonanie exekúcie v rámci
exekučného konania skúmať exekučný titul počas celého konania a v prípade zistenia a to aj v štádiu už
prebiehajúcej exekúcie, že takýto exekučný titul nespĺňa podmienky vykonateľnosti, mohol súd procesne

reagovať zastavením exekúcie. K takýmto zisteniam exekučný súd nedospel a tiež samotný žalobca,
ktorý bol v rámci exekučného konania v postavení povinného mal možnosť podávať námietky voči
vedenejexekúcie,čoneučinilataktiežmalmožnosťpodaťžalobunazrušenierozhodcovskéhorozsudku
za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku, prípadne zmarenia jeho účinkov ako exekučného
titulu, čo neučil tiež.

Pokiaľ však rozhodcovský rozsudok vydaný v rámci rozhodcovského konania zrušený nebol a ani iným
spôsobom nezanikli jeho účinky, nemožno plnenie, ktoré bolo vymožené na jeho podklade v rámci
exekučného konania považovať bez ďalšieho za plnenie predstavujúce bezdôvodné obohatenie z titulu
ktorého sa žalobca domáhal voči žalovanému nároku v konaní a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

18. Záverom súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti je zrejmé, že žalobca i v iných konaniach
vedených pred tunajším súdom (9C/79/2018) napriek tvrdeniam, že neuzatváral ďalšie zmluvy so
žalovaným ako veriteľom, uplatňuje obdobné nároky tvrdiac, že rozhodcovské zmluvy sú absolútne
neplatné napriek tomu, že v rámci rozhodcovského konania tieto skutočnosti nenamietal, reálne
došlo k vymoženiu finančných prostriedkov v prospech žalovaného na podklade rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi, žalobca nenapádal takéto rozhodnutie jednak v rámci
rozhodcovských konaní a taktiež nevyužil ani zákonnú možnosť v zmysle zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, konkrétne Zákona č. 335/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2015 a nenapadol
rozhodcovské rozsudky jednak opravnými prostriedkami a nevyužil zákonnú možnosť v § 45 tohto
právneho predpisu a nedomáhal sa na súde zrušenia vydaných rozhodcovských rozsudkov, pokiaľ

tvrdil, že rozhodcovské rozsudky boli vydané bez založenia právomoci, resp. boli vydané v rozpore so
všeobecnými ustanoveniami záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov. Žalobca v
rámci exekučného konania napriek riadne doručovaným upovedomeniam o začatí exekúcie, nevyužil
ani len možnosť námietok a následne v rámci exekučného konania pred súdom poverený exekútor,
exekúciu realizoval a ukončil vymožením nároku pre oprávneného.

19. Z dokazovania preto súd dospel k názoru, že plnenie v prospech žalovaného nepredstavuje
bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu tak, ako sa v konaní žalobca snažil preukázať,
ale plnenie pre žalovaného predstavuje nárok, ktorý bol vymožiteľný na základe právoplatnéhorozhodnutia rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli titulmi pre exekučné konanie a z týchto dôvodov súd
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a strane, ktorá mala v konaní úspech (žalovaný) priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).