Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Cb/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:4621201231.1

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: W. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., N. republika, zast.: Advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom
Bratislava, Tvarožkova 5, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ ACS teplo j.s.a. so sídlom Solčany,
Družstevná 1090/86, IČO: 51 962 802, 2/ J&T BANKA, a.s. so sídlom Karlín, 186 00 Praha 8, Sokolovská
700/113a, IČO: 47 115 378, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení zamieta.

Súd žalovaným v 1./ a 2./rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.05.2021 domáhala nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené záložné právo na obchodný podiel žalovaného 1./

v spoločnosti ACS Plyn s.r.o. Solčany na zabezpečenie jej pohľadávky vo výške 5 325 000 CZK s
príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca
Investments a.s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 21.02.2020 a to až do momentu právoplatného
zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia a zároveň nariadenia neodkladných opatrení, ktorými bude
uložené žalovanému 1./ zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k svojmu
obchodnému podielu v spoločnosti ACS Plyn s.r.o. a žalovanému 2./ zdržať sa akýchkoľvek úkonov

smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na základe záložnej zmluvy zo dňa
11.08.2020 k obchodnému podielu žalovaného 1./ v spoločnosti ACS Plyn s.r.o. a zdržať sa akýchkoľvek
úkonovspočívajúcichvuplatňovaníprávtitulomtohtozáložnéhoprávaatoaždoprávoplatnéhozrušenia
týchto neodkladných opatrení.

2./ Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že ako fyzická osoba investovala finančné prostriedky do

spoločnosti Arca Investments a.s., ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia a.s.
a táto patrí do finančnej skupiny Arca Capital. Arca Capital Slovakia je jediným akcionárom žalovaného
1./ a tento je jediným spoločníkom spoločnosti ACS Plyn s.r.o. Solčany, pričom obchodný podiel
žalovaného 1./ zodpovedá v plnom rozsahu splatenému vkladu vo výške 8 470 000 eur. Na základe
výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že k obchodnému podielu ACS Teplo v ACS Plyn vzniklo
dňa 02.12.2020 záložné právo v prospech žalovaného 2./. Žalobkyňa a Arca Investments uzatvorili

rámcovú zmluvu o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorej žalobkyňa
poskytla spoločnosti peňažné prostriedky vo výške 5 000 000 CZK ako finančnú investíciu a stala sa
majiteľom vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments dňa 21.02.2020 „bez protestu“ na
sumu 5 325 000 CZK s dátumom splatnosti 20.02.2021 a s platobným miestom Raiffeisenbank, a.s.
Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika. Žalobkyňa nemala záujem Arca Investments
poskytnúť ďalšie finančné investície a očakávala vyplatenie zmenky v lehote splatnosti, k čomu však

nedošlo a na žiadosť žalobkyne platobné miesto potvrdilo, že zmenku nepreplatí. Na základe uvedeného
je nesporné, že pohľadávka žalobkyne voči Arca Investments predstavuje istinu vo výške 5 325 000CZK titulom nevyplatenia zmenkovej sumy a Arca Investments tento nárok žalobkyne nerozporuje, ale
napriek tomu doposiaľ k vyplateniu zmenkovej sumy nedošlo. Z účtovnej závierky Arca Investments za
rok 2019 vyplýva, že spoločnosť bola v strate cca 9,5 milióna eur ako aj to, že hospodársky výsledok za

rok 2018 využila na získanie investícií od veľkého množstva investorov a tieto potom zrejme slúžili na
poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam Arca Investments. V ďalšej časti návrhu sa žalobkyňa
zaoberala finančným stavom spoločnosti Arca Investments a Arca Capital Slovakia s tým, že Arca
Investments sa uprednostňovaním iných veriteľov zbavila peňažných prostriedkov obrovskej hodnoty
a to na úkor ostatných veriteľov. Podľa žalobkyne je nepochybné a nesporné, že Arca Investments

sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, dôkazom čoho je
skutočnosť, že sa Arca Investments v roku 2019 zbavil peňažných prostriedkov obrovskej hodnoty
cca 8,7 milióna Eur. Taktiež poukázala na skutočnosť, že Arca Investments nezákonne poskytla dňa
08.04.2020 zabezpečenie veriteľovi NMM IF, ktorý má pohľadávku voči Arca Investments vo výške
663 909 108,26 Kč. Na majetok Arca Capital Slovakia, kde je jediným akcionárom spoločnosť Arca
Investments sa začalo tohto roku reštrukturalizačné konanie.

3. / Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že práve nariadením navrhovaných zabezpečovacích ako aj
neodkladných opatrení sa zabezpečí účel konania a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy a ohrozeniu
a zmareniu exekúcie a najmä jej práv pre prípad konkurzu. Medzi žalobkyňou a žalovanými nedôjde
vydaním zabezpečovacieho a neodkladných opatrení k vzniku nenávratného stavu, pretože tieto

opatrenia ak pominú ich dôvody možno zrušiť.

Podľa § 343 ods. 1 - 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 324 ods. 1 - 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.Podľa § 336 ods. 1-3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

4./ Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese.
Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo
v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej.
Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený

na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovizabezpečovaciehoopatreniaajehonávrhmusíobsahovaťvšetkynáležitostiumožňujúce
jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy,
že exekúcia bude ohrozená.

5./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva
na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť

alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/
spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

6./ Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení
uvedené v ustanovení § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným
účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky

veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou
postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné
právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu
bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného,

ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom
ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na
základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.

7./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu

konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.
Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak
striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností

dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené
platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom
(uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 294/2020 zo dňa 04.08.2020).

8./ Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento
peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorémusa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

9./ Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca
súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či

zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

10./ Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením

obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie
súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej

ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a
konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej
miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava
v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu,
proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia

práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených
podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovieť.

11./ Súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných
opatrení ako aj s listinami pripojenými k návrhu dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný.
Podľa názoru súdu v tomto prípade nie sú dané predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, keď žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti

Arca Investments. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí zároveň aj hroziť. Pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba
samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť
svoje záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Pokiaľ aj žalobkyňa poukazuje
na konkrétne časti predloženej účtovnej závierky spoločnosti Arca Investments za rok 2019, ktorými

odôvodňuje ohrozenie prípadnej exekúcie, tak na tieto poukazuje bez zreteľa na ďalšie údaje ohľadom
majetku spoločnosti, ktoré vyplývajú z predloženej účtovnej závierky za rok 2019, podľa ktorej celkový
majetok spoločnosti za rok 2019 bol vo výške 713 756 382 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2018
a z tejto uzávierky tiež vyplýva dlhodobý finančný majetok spoločnosti za rok 2019 vo výške 700 409
174 eur. Súd teda nemôže vzhľadom na rozsah celkového majetku spoločnosti Arca Investments v

pomere k nároku žalobkyne a to ani pri realizácii výkonu záložného práva spoločnosťou NMM IF,
na ktorú poukazuje žalobkyňa konštatovať osvedčenie reálneho a bezprostredného ohrozenia alebo
zmarenia prípadnej exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments resp. osvedčenie nemožnosti
splnenia nároku žalobkyne z majetku tejto spoločnosti a v nadväznosti na to ani konštatovať potrebu
neodkladnej úpravy pomerov žalobkyne a spoločnosti Arca Investments neodkladnými opatreniami a

to ani s prihliadnutím na žalobkyňou uvádzané medializované informácie. Ani samotné neuhradenie
pohľadávky žalobkyne neodôvodňuje navrhované zabezpečovacie opatrenie, pokiaľ nie je osvedčené
budúce ohrozenie exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa spoločnosť Arca Investments zbavovala
majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp. iným spôsobom, ktorýmby dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom ohrozujúcim budúcu exekúciu
tejto spoločnosti. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie, že jej finančné investície
mali slúžiť na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam, teda že nemali slúžiť na investovanie

ale na sanáciu prepojených spoločností. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, aké konkrétne úkony
mali byť takto uskutočnené a s akým obsahom a či boli urobené bez primeraného zabezpečenia
resp. protiplnenia. Súd nemal za osvedčené, že samotné nakladanie s finančnými prostriedkami Arca
Investments bolo robené so zámerom zbavovania sa majetku, keďže v danom prípade nie je možné
vylúčiť ani určitý investičný zámer spoločnosti. Rovnako ani zo zriadeného záložného práva automaticky

nevyplýva zámer spoločnosti zbavovať sa majetku, resp. úkon, ktorým má podľa žalobkyne dochádzať
k zvýhodňovaniu iného veriteľa. Iba domnienky a predpoklady žalobkyne nemôžu podľa názoru súdu
postačovať k záveru, že v prípade dlžníka dochádza k zbavovaniu sa majetku. Ani samotné vykázanie
straty v jednom účtovnom období spoločnosti Arca Investments resp. finančné problémy a úkony iných
dcérskych spoločností na ktoré poukazuje žalobkyňa v rámci podaného návrhu nemožno vzhľadom
na celkový majetok spoločnosti Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho

automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa
v právnom vzťahu.

12./ Podľa názoru súdu ani hrozba reštrukturalizácie resp. konkurzu, na ktorú poukazuje žalobkyňa
nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. neodkladných opatrení, nakoľko v

oboch prípadoch ide o legitímny nástroj smerujúci k pomernému uspokojeniu pohľadávok veriteľov
voči dlžníkovi, ktorého dôsledkom nie je zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľov. Súd tak nemal
za preukázané také konanie spoločnosti Arca Investments, ktoré by podstatnou mierou vzhľadom na
majetok spoločnosti negatívne ovplyvňovalo jej majetkové pomery v takom rozsahu, že by reálne a
bezprostredne ohrozovalo budúcu exekúciu.

13./ Pokiaľ ide o navrhované neodkladné opatrenia, aj tu je súd toho názoru, že je potrebné prihliadnuť
na zásadu primeranosti zásahov, keďže v danom prípade ide o zásahy do majetku resp. výkonu práv
tretích osôb, ktoré ani nie sú v právnom vzťahu so žalobkyňou, pričom súdu sa uvedené zásahy nejavia
ako primerané. Súd poukazuje na vyššie uvedené závery, podľa ktorých neboli splnené zákonom

požadované predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila obavu z
ohrozenia budúcej exekúcie a preto nie je splnená táto podmienka ani pre nariadenie navrhovaných
neodkladných opatrení. Žalobkyňa zároveň nepredložila doklady a ani neprodukovala také tvrdenia,
ktoré by osvedčovali budúce znemožnenie uspokojenia pohľadávky žalobkyne a vyvolali by potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, či už vo vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 1./rade alebo vo

vzťahu k oprávneniam žalovaného v 2./rade z existencie záložného práva. Primárne sa navrhované
zabezpečovacie opatrenia ako aj neodkladné opatrenia majú týkať vzťahu žalobkyne a spoločnosti Arca
Investments, tieto ale žalobkyňa odôvodňuje viacerými úkonmi dcérskych spoločností, resp. spoločností
patriacich do skupiny Arca Capital a súd je toho názoru, že konanie dcérskych spoločností nemôže
automaticky zakladať potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca

Investments, navyše vo forme uloženia povinnosti tretím osobám, s ktorými žalobkyňa nie je v právnom
vzťahu bez osvedčenia reálneho ohrozenia exekúcie, resp. znemožnenia uspokojenia pohľadávky v
zmysle vyššie uvedených záverov súdu. Z uvedených dôvodov súd zamietol nielen návrh žalobkyne
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale aj na nariadenie neodkladných opatrení ako v celom
rozsahu nedôvodný.

14./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1./ - 2./rade
náhradu trov konania nepriznal, i keď mali vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním
im žiadne trovy nevznikli, keďže návrh bol voči nim zamietnutý a uznesenie o zamietnutí návrhu sa
žalovaným v 1./ - 2./rade v zmysle § 331 ods. 1 CSP ani nedoručuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).