Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200993
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200993.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: FIN.M.O.S., a.s.,
Pekná cesta 19, Bratislava, IČO: 35 925 094, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o.,
Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu FIN.M.O.S. a.s., Pekná cesta 19, 831 05
Bratislava, t.j. u žalobcu, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly

č. 9102403/5/2252/2012/KovK zo dňa 31.01.2012 v nadväznosti na Oznámenie o výkone daňovej
kontroly č. 9102403/5/2253/2012/KovK zo dňa 31.01.2012, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa
03.02.2012. V oznámení o daňovej kontrole bolo uvedené, že daňová kontrola začne dňa 23. februára
2012 o 10:00 hod.

2. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9l02403/5/357061/20l3/KovK zo dňa
28.01.2013 (ďalej aj len protokol), ktorý správca dane spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole zaslal žalobcovi, ktorý dňa 19.02.2013 predložil správcovi dane svoje písomné
vyjadrenie k protokolu. Dňa 04.04.2013 a dňa 12.06.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie o priebehu
a o výsledkoch dokazovania, o ktorom bola spísaná zápisnica.

3. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava platiteľovi dane určil
rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur rozhodnutím č. 9104403/5/2837187/2013/
KovK zo dna 17.06.2013 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok),

nakoľko kontrolou predložených dokladov a následným šetrením správca dane zistil porušenie § 49
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu, že daňový subjekt FIN.M.O.S., a.s.
nepoužil prijaté plnenia z faktúr č. FD XXX, FD XXX a FD XXX na svoje zdaniteľné obchody.4. Žalobca proti rozhodnutiu č. 9104403/5/2837187/2013/KovK zo dňa 17.06.2013 podal odvolanie a
namietal, že protokol, ktorý mu bol správcom dane doručený dňa 31.03.2013, považuje za pracovný
dokument bez právnej účinnosti, nakoľko protokol nebol vyhotovený v súlade s § 47 písm. k) zák. č.

563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Odvolací orgán námietku žalobcu akceptoval
a rozhodnutie č. 9l04403/5/2837l87/20l3/KovK zo dňa 17.06.2013 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie s tým, že zaviazal prvostupňový orgán na odstránenie procesného nedostatku, ktorý
spočíval v doručení protokolu zo dňa 28.01.2013 v súlade s § 47 písm. k) daňového poriadku.

5. Dňa 15.11.2013 správca dane doručil daňovému subjektu protokol, ktorý už obsahoval vlastnoručné
podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol v súlade s ust. § 47 písm. k) daňového
poriadku.

6. Po odstránení uvedeného nedostatku Daňový úrad Bratislava vydal podľa § 68 ods. 6 daňového
poriadku nové rozhodnutie č. 9104403/5/556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013, ktorým určil daňovému

subjektu za zdaňovacie obdobie november 2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX
eura a tým uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 znížil zo sumy XX
XXX,XX eura na sumu X XXX,XX eura z dôvodu, že žalobca porušil § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty, nakoľko nepoužil prijaté plnenia z faktúr č. FD XXX, FD XXX a FD XXX na
svoje zdaniteľné obchody.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca zabezpečoval výstavbu siete verejného osvetlenia
v meste Michalovce, ako aj údržbu a prevádzku sietí verejného osvetlenia na základe zmluvy o
zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326 uzatvorenej medzi žalobcom a mestom Michalovce.

8. V zdaňovacom období november 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške XX
XXX,XX eur, ktoré sa viaže k výstavbe verejného osvetlenia mesta Michalovce na základe Zmluvy o
zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326, a to z dodávateľských faktúr:
1. č. XXX zo dňa 28.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s.r.o., L. cesta XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu
verejného osvetlenia mesta Michalovce podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XXX XXX,XX

eur, z toho DPH vo výške X XXX,XX eur,
2. č. XXX zo dňa 30.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s. r. o.. L. cesta XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu
verejného osvetlenia mesta Michalovce podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XX XXX,XX eur,
z toho DPH vo výške X XXX,XX eur a
3. č. XXXXXXX zo dňa 29.11.2011 (K.) od spoločnosti U., spol. s r.o., Y. 7, T., N.: XXXXXXXX, za práce

na stavbe „Osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“ na základe Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011
v celkovej sume XXX XXX,- eur, z toho DPH vo výške XX XXX,XX eur.

9. Žalobca podľa zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO20110326 uzatvorenej dňa 27.07.2011
smestomMichalovcesazaväzujeuskutočniťnavlastnénákladyinvestíciurekonštrukcieamodernizácie

verejného osvetlenia pre mesto v rozsahu ceny diela X XXX XXX euro s J. (základ dane XXX XXX,XX
eur, z toho DPH vo výške XXX XXX,XX eur). Zároveň sa mesto zaväzuje nakúpiť akcie spoločnosti a
to X XXX akcii po XXX,XX eur, spolu akcie v hodnote XXX XXX,XX eur, pričom mesto má za akcie
zaplatiť sumu X XXX XXX,- eur.

10. Správca dane nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že daná investícia je majetkom žalobcu a pri budovaní
tohto si uplatňuje odpočet dane (XXX XXX,XX eur). Poukázal, že na základe zákona o obecnom zriadení
jepovinnosťouobcestaraťsaofunkčnosťverejnéhoosvetleniavobci,čojejejverejnoprospešnáčinnosť
a podľa § 3 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty orgány územnej samosprávy sa nepovažujú za
zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti. Zmodernizované verejné osvetlenie

mesta Michalovce vykonané prácami na stavbe „Osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“
zhotoviteľom U. bolo mestom Michalovce prebrané dňa 22.05.2012 Protokolom o ukončení realizácie
investície do siete verejného osvetlenia. Vykonaná investícia rekonštrukcie verejného osvetlenia nie
je teda investičným majetkom spoločnosti FIN.M.O.S., a. s., ale je majetkom obce a spoločnosť
FIN.M.O.S., a.s. iba zabezpečila pre obec spôsob financovania investície. Spoločnosť FIN.M.O.S., a.s.

nepoužije tento majetok na dodanie služieb pre obec, ale iba prostredníctvom tohto majetku obce môže
dodávať obci elektrinu a služby údržby tohto osvetlenia. Spoločnosť FIN.M.O.S., a. s. pri financovaní
budovania rekonštrukcie verejného osvetlenia obce nemôže uplatňovať odpočty dane, pretože podľa §
49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daňz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Spoločnosť FIN.M.O.S., a.s.
sa iba podieľa na zabezpečovaní financovania modernizácie majetku obce, nie svojho majetku, ktorým
by uskutočňovala zdaniteľné obchody.

11.Vočiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýrozhodnutím
č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014 tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava číslo 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013 s odôvodnením, že Daňový úrad
Bratislava prijal záver k predmetnej veci na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu

daňovej kontroly a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade s daňovým poriadkom.

II.
Žaloba

12. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2014 sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013, ktorým
bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 zo sumy XX.XXX,XX
eur na X.XXX,XX eur a určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eur.

13. V žalobe uviedol, že nárok na odpočítanie dane v období november 2011 si uplatnil najmä v súvislosti
s výstavbou verejného osvetlenia v meste Michalovce, a to z dodávateľských faktúr od spoločnosti W.,
s.r.o. a U., spol. s.r.o. Išlo o dodávku stavebných prác a materiálu žalobcovi na výstavbu verejného
osvetlenia v meste Michalovce. Jednalo sa o vybudovanie úplne nového umelého osvetlenia hracej
plochy futbalového štadióna v meste Michalovce na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia

VO-20110326 zo dňa 27.07.2011 uzatvorenej žalobcom s mestom Michalovce (ďalej len zmluva o
zabezpečení VO), v ktorej sa žalobca zaviazal, že zrealizuje na vlastné náklady modernizáciu verejného
osvetlenia v meste a takto novovybudovanú sieť verejného osvetlenia vo vlastníctve žalobcu bude
následne prevádzkovať a mestu Michalovce bude za odplatu poskytovať kompletnú službu verejného
osvetlenia. Podľa ust. čl. V ods. 5 uvedenej zmluvy o zabezpečení VO majetok, ktorý vznikne ako

výsledok investície FIN.M.O.S., a.s. bude jeho vlastníctvom. Jednou z časti investície do verejného
osvetlenia bolo aj vybudovanie nového umelého osvetlenia hracej plochy futbalového štadióna, ktorého
sa týkal uplatnený nárok na odpočítanie dane. Išlo o samostatný celok, ktorý je oddeliteľný od iných
častí verejného osvetlenia v súlade s čl. IV ods. 1 zmluvy o zabezpečení VO. Na základe zmluvy
o zabezpečení VO vykonal žalobca „investíciu do verejného osvetlenia“ a rekonštrukciu realizoval

prostredníctvom svojich dodávateľov, ktorí mu vystavili faktúru za dodané tovary a služby.

14. Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca síce prijal tieto plnenia
(tovary a služby) od svojho dodávateľa, avšak prijaté plnenia nemali priame a bezprostredné spojenie
s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, a teda, že

žalobca prijaté plnenie nepoužil na poskytnutie svojich služieb ako platiteľ DPH. V rámci tohto posúdenia
vychádzali správne orgány aj zo záveru, že dodané plnenie nie je vlastníctvom žalobcu z dôvodu, že
zabezpečovanie verejného osvetlenia je úlohou obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
a dodané plnenie je preto majetkom obce (mesta Michalovce) podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. Keďže zabezpečovanie verejného osvetlenia je zákonnou úlohou obce, je verejné osvetlenie

majetkom obce tak, ako aj každá investícia do verejného osvetlenia vykonaná formou rekonštrukcie a
modernizácie, a teda vykonaná modernizácia verejného osvetlenia nie je majetkom žalobcu.

15. Poukázal, že žalovaný neakceptoval ani argumenty žalobcu, že podľa zmluvy o zabezpečení VO
je to, čo vytvorí žalobca jeho majetkom, čo písomne potvrdilo aj mesto Michalovce. Keďže ide o

práce dodané na základe zmluvy o dielo, v ktorej žalobca vystupuje ako objednávateľ vo vlastnom
mene, nadobudol vlastníctvo k týmto veciam žalobca. Žalobca preto tvrdil, že prijaté plnenia (z ktorých
uplatnil odpočítanie DPH) sú jeho vlastníctvom a používa ich na dodanie služieb mestu Michalovce na
základeuzatvorenejzmluvyozabezpečeníVO,podľaktorejmážalobcazabezpečiťslužbuposkytovania
verejného osvetlenia a za tieto služby fakturuje mestu Michalovce dohodnuté poplatky, ktoré podliehajú

DPH.

16. Tvrdí, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel tiež k nesprávnemu záveru, že dodávka služieb
verejného osvetlenia žalobcom nie je dodaním služby pre mesto, ale dodaním služby pre občanovmesta, ktoré nepodlieha DPH. Z týchto dôvodov žalovaný považoval odpočítanie dane za neoprávnené
z dôvodu nepreukázania súvislostí prijatých na výstupe a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

17. Žalobca namietal aj vadu konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia žalovaného, ktorá spočíva
v prekročení maximálnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.
Uviedol, že daňová kontrola začala dňa 23.02.2012, počas jej výkonu nedošlo k prerušeniu a žalobca
poskytoval správcovi dane po celý čas riadne súčinnosť, preto daňová kontrola mala byť v posudzovanej
veciukončenánajneskôrdňa23.02.2013doručenímprotokolupodľa§47daňovéhoporiadkuspôsobom

podľa ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku. Keďže protokol doručený žalobcovi dňa 31.01.2013 nemal
všetky náležitosti podľa § 47 daňového poriadku, nemožno považovať daňovú kontrolu týmto dňom za
ukončenú. Žalobca vo svojich podaniach vždy označoval tento dokument ako návrh protokolu a ako k
takému sa k nemu aj vyjadroval. Použitie nepodpísaného protokolu, doručeného dňa 31.01.2013, alebo
podpísaného protokolu, doručeného dňa 15.11.2013 ako dôkazov vo vyrubovacom konaní bolo preto
nezákonnézdôvoduchýbajúcichzákonnýchnáležitostíprotokolu,akoajzdôvoduprekročeniazákonnej

lehoty pre ukončenie daňovej kontroly. Správca dane opakovane dňa 15.11.2013 doručil žalobcovi
protokol č. 9102403/5/357061/2013/KovK, ktorý už obsahoval aj vlastnoručné podpisy zamestnancov
správcu dane, ktorí protokol vyhotovili, no správca dane v rozpore s ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku
nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu, doručeného dňa 15.11.2013. Z tohto dôvodu bolo daňové
konanie zaťažené vadou nezákonnosti, v dôsledku čoho sú nezákonné aj napadnuté rozhodnutia, ktoré

boli jeho výsledkom.

18. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť skutkových zistení správnych orgánov v rozpore s s listinnými
dôkazmi, ktorá spočíva v nesprávnom posúdení otázky vlastníctva vecí, ktoré vzniknú ako výsledok
investície žalobcu do verejného osvetlenia, ktorú vykonal žalobca na základe zmluvy o zabezpečení

VO. Za rozhodujúcu právnu skutočnosť z hľadiska určenia, či žalobca nadobúdal prijaté plnenia vo
svojom mene a na svoj účet a či prijaté plnenia sú jeho vlastníctvom, žalobca považuje zmluvu
o zabezpečení VO, v zmysle ktorej (čl. V ods. 5) majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície
FIN.M.O.S.,a.s.budejehovlastníctvom.Zuvedenéhovyplýva,žemajetokvytvorenýinvestícioužalobcu
zostáva vo vlastníctve žalobcu, teda vlastnícke právo k nemu neprechádza na mesto. Novovybudované

verejné osvetlenie (nové zariadenia dodané a inštalované žalobcom) zostávajú teda majetkom žalobcu,
ktorý tento majetok používa výlučne na výkon svojej podnikateľskej činnosti - poskytovanie služby
verejnéhoosvetleniamestuvsúladesozmluvouozabezpečeníVO.Pretovymenenéanovovybudované
zariadenia verejného osvetlenia nie sú majetkom mesta, keďže mesto k nim nemá žiadny nadobúdací
titul. Všetky namontované samostatné funkčné komponenty a zariadenia verejného osvetlenia, ktoré sú

súčasťou investície, sú majetkom žalobcu, ktorý ich obstaral na svoje náklady a vo svojom mene. Tieto
zariadenia a práce boli žalobcovi dodané jeho dodávateľom a na základe dodania diela k nim nadobudol
vlastnícke právo. Zo žiadneho ustanovenia zákona o majetku obcí, na ktoré sa žalovaný odvoláva,
nevyplýva, že zmodernizovaná časť verejného osvetlenia, ktorú zrealizoval žalobca, je majetkom obce
(mesta Michalovce). Neexistuje ani žiadny iný právny titul, na základe ktorého by mesto Michalovce

tento majetok nadobudlo, čo potvrdilo aj samotné mesto. Zákon o obecnom zriadení a ani zákon o
majetku obcí nevylučujú, aby obec plnenie svojich úloh zabezpečovala dodávateľsky prostredníctvom
iných subjektov. Skutočnosť, že nejaká vec slúži na plnenie úloh obce vymedzených v ust. § 4 ods. 3
zákona o obecnom zriadení, nezakladá v prospech obce nadobúdací titul na nadobudnutie vlastníctva
k tejto veci.

19. Ďalej uviedol, že žalovaný poukázal tiež na to, že k odovzdaniu diela došlo až v máji 2012, a preto
zmluvnývzťahmedzižalobcomamestomnemoholbyťuskutočnenývnovembri2011,vktoromsiplatiteľ
uplatnil právo na odpočítanie dane. Je logické, že žalobca najprv uzatvoril zmluvu o zabezpečení VO s
mestom, následne musel obstarať plnenia a prostredníctvom neho začať poskytovať služby mestu až

neskôr, preto je táto výhrada žalovaného zmätočná. Neskoršie začatie poskytovania služieb nezbavuje
žalobcuprávanaodpočítanieDPHvmomenteprijatiaplnenia,prostredníctvomktoréhobudetietoslužby
poskytovať, ako to vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky zo 14.02.1985
Rompelman, 268/83, Zb.s.00655, bod 23; z 23.02.1996, Inzo, C-110/94, Zb.s. I-00870, bod 16 a 17;
z 08.06.2000, Breitsohl, C-400/98, Zb.s. I-04321, bod 34; z 21.03.2000 Gabalfrisa a i., C-110/98 až

C-147/98, Zb.s. I-01595, bod 47).

20. Podľa žalobcu žalovaný v konaní nesprávne posudzoval otázku dôkazného bremena žalobcu.
Dôkazné bremeno v daňovom konaní v zásade zaťažuje daňový subjekt (§ 24 daňového poriadku),avšak toto dôkazné bremeno nie je absolútne a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2011 sp.zn. 3Sžf/1/2011a sp.zn. 5Sžf/108/2009, podľa ktorého
ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti, nezbavuje správcu dane zákonnej

povinnosti, riadne zistiť skutočný stav.

21. Žalobca preukázal riadne prijatie fakturovaných služieb faktúrami, z ktorých si uplatňoval odpočítanie
dane, zmluvou o dielo a ďalšími dokladmi, čo bolo potvrdené aj správcom dane. Taktiež preukázal,
že prijaté plnenie použije na dodanie služieb ako platiteľ DPH, a to najmä zmluvou o zabezpečení

VO, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať služby prostredníctvom modernizovaného verejného
osvetlenia v zmysle čl. II. ods. 3. a ods. 4. zmluvy o zabezpečení VO, za čo uhrádza mesto
žalobcovi platby podľa čl. VIII. zmluvy o zabezpečení VO, z ktorých žalobca odvádza DPH. Žalobca
na poskytovanie týchto zdaniteľných služieb používa prijaté plnenia, ktoré boli predmetom konania.
Pokiaľ má žalovaný za to, že skutočnosti vyplývajúce z dôkazov predložených žalobcom sú nepravdivé,
má povinnosť takúto skutočnosť preukázať, k čomu však v konaní nedošlo, správca dane a žalovaný

spochybnili žalobcom predložené dôkazy iba svojimi hodnotiacimi úvahami. Žalovaný preto v rozpore s
obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca použitie prijatých zdaniteľných obchodov
deklarovaných na uvedených faktúrach na účely svojej podnikateľskej činnosti nepreukázal.

22. Tým, že žalobca preukázal dodanie služieb uvedených na faktúrach, z ktorých si uplatňoval

odpočítanie dane a preukázal tiež použitie týchto plnení na uskutočnenie jeho zdaniteľných dodávok,
splnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o
DPH, čím splnil svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

23. Podľa žalobcu správny orgán nesprávne posúdil otázku, či žalobcom prijaté plnenia mali priame

a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane a v dôsledku toho nesprávne posúdil oprávnenosť nároku na odpočítanie dane. Právo
na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH podľa Súdneho dvora Európskej únie
predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno
obmedziť (rozsudky z 08. januára 2002, Metropol a Stadler, C-409/99, Zb. s. 1-81, bod 42; z 26. mája

2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. 1-4357, bod 33; z 15. apríla 2010, X Holding a Oracle Nederland,
C-538/08 a C-33/09, Zb. s. 1-3129, bod 37).

24. Žalovaný v rámci právneho posúdenia oprávnenosti odpočítania dane v posudzovanom prípade
tvrdí, že dodávka služieb verejného osvetlenia je mimo zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože

nejde o dodanie služby pre určitú konkrétnu osobu za protihodnotu. Uvedené závery žalovaného by
boli správne iba v prípade, ak by žalobca nemal s konkrétnym subjektom uzatvorený žiadny právny
vzťah, na základe ktorého by bolo možné hovoriť o dodaní služieb konkrétnej osobe. Z tohto dôvodu
je nesprávna aj aplikácia žalovaným uvádzanej judikatúry (napr. vec C-16/93, Tolsma, v ktorej išlo
o hranie hudby na verejnej komunikácii bez dohody s konkrétnou osobou, čo súd nepovažoval za

dodanie služby konkrétnemu subjektu za protihodnotu). Je pravdou, že žalobca Mestu Michalovce ďalej
nefakturoval prijaté plnenie (samotné dodané modernizované osvetlenie), takúto povinnosť však ani
nemal a Mestu Michalovce fakturoval iné služby, ktoré poskytoval, na poskytovanie ktorých ale použil
jemudodanémodernizovanéverejnéosvetlenie,zktoréhosiuplatnilnároknaodpočítanieDPH.Žalobca
na účely odpočítania DPH nemá povinnosť automaticky „prefakturovať“ svojmu odberateľovi celé jemu

dodané plnenie, musí iba preukázať, že ním prijaté plnenie použil na dodanie ním poskytovaných
zdaniteľných služieb, čo v posudzovanom prípade bolo splnené. Správca dane a žalovaný tiež pri
posudzovaní celkového charakteru transakcie opomenuli zohľadniť ustanovenie čl. V. ods. 5 zmluvy
o zabezpečení VO, podľa ktorého ,,Majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S. a.s.,
bude jeho vlastníctvom, pričom Mesto je oprávnené nadobudnúť tento majetok do svojho vlastníctva

za jeho zostatkovú účtovnú hodnotu určenú ku dňu uzavretia osobitnej zmluvy“. Zmluva teda priamo
predpokladá, že v budúcnosti dôjde k dodaniu modernizovaného verejného osvetlenia mestu a takýto
prevod bude v súlade s ust. § 8 ods. 1 písm. a) zák. o DPH zdaniteľným plnením podliehajúcim DPH.
Neobstojí tvrdenie žalovaného, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 39 písm. l) zákona o
DPH (ktorý používa pojem opcia v súvislosti s finančným službami), pretože toto ustanovenie by sa na

vyššie popísaný prevod nevzťahovalo (týka sa finančných služieb, nie dodania veci).

25. Podľa žalobcu od počiatku zmluvného vzťahu s Mestom Michalovce bolo možné očakávať, že
žalobca bude používať prijaté plnenia (modernizované verejné osvetlenie) na dodanie zdaniteľnýchtovarov a služieb mestu jednak vo forme poskytovania služieb verejného osvetlenia za protihodnotu
po dobu, kým bude žalobca jeho vlastníkom a jednak dodaním modernizovaného verejného osvetlenia
mestu v momente uplatnenia práva mesta na jeho odkúpenie za protihodnotu. Tieto skutočnosti

dostatočne preukazujú oprávnené odpočítanie dane z prijatého plnenia žalobcom v momente prijatia
plnenia, a to aj s ohľadom na princíp vyjadrený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, podľa
ktorej má platiteľ dane právo na okamžité odpočítanie DPH, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť za
investičné náklady vyvolané za účelom transakcií, ktoré plánuje vykonávať a ktoré mu zakladajú právo
na odpočítanie, bez toho aby musel vyčkať na skutočné začatie vykonávania obchodov (rozsudky z

14.2.1985, Rompelman, 268/83, Zb. s. 00655, bod 23; z 29.2.1996, INZO, C- 110/94, Zb. s. 1-00870,
body 16 a 17; z 8.6.2000, Breitsohl, C-400/98, Zb. s, 1-04321, bod 34; z 21.3.2000, Gabalfrisa a i., C-
l 10/98 až C-147/98, Zb. s. I - 01595, bod 47).

26. Žalovaný ďalej tvrdí, že obchodné transakcie, z ktorých si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie
dane, možno vyhodnotiť v tom smere, že ide o získanie neoprávnenej daňovej výhody, pričom poukazuje

na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Halifax. C-255/02 a Univesrity of Huddersfield,
C-223/03. Žalovaný však nepreukázal, že cieľom žalobcu a Mesta Michalovce bolo podvodné konanie
a zneužite práva. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného. Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku Halifax, C-255/02, Zb. s. I - 01655 (ďalej len ,,Halifax“) dospel k záveru, že také
plnenia, ktoré sa vykonávajú iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného ekonomického cieľa môžu

predstavovať zneužívanie práva a v takom prípade môže správca dane odoprieť daňovému subjektu
nárok na odpočítanie DPH.

27. Vo vzťahu k týmto právnym záverom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sžf/25/2010, v zmysle ktorého ,,ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod (business

purpose), správca dane ju nemôže prekvalifikovať, ak neexistuje precedens Súdneho dvora EU, ktorý by
deklarovalinýexplicitnýtyp(inúkauzu)predanútransakciu.“Podľažalobcunemožnopretokonštatovať,
že aplikácia doktríny zneužitia práva nemôže byť odôvodnená iba arbitrárnymi úvahami konajúcich
orgánov. V posudzovanom prípade nebolo preukázané, že by išlo o také plnenia, ktoré sa vykonávajú
výlučne s jediným cieľom - získať daňovú výhodu bez iného ekonomického cieľa.

28. Záverom žalobca namieta porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní napadnutými
rozhodnutiami daňových orgánov, keďže správca dane a žalovaný posúdil preskúmavanú transakciu
ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane napriek tomu, že v identických
prípadoch v minulosti žalobcovi nárok na odpočítanie dane uznali. Súčasne poukázal na zápisnice z

miestnehozisťovaniač.601/321/134394/06/Gabuzodňa29.11.2006, č.601/321/3467/2007/Vanzodňa
09.01.2007, č. 601/321/106401/2007/Vaha zo dňa 14.08.2007, oznámenie o výkone daňovej kontroly
č. 601/321/52163/06/Gabu zo dňa 09.05.2006, zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 601/321/52170/06/
Gabu zo dňa 10.05.2006, protokol o daňovej kontrole č. 601/321/52175/06/Gabu zo dňa 12.05.2006 a
zápisnicu o prerokovaní protokolu č. 601/321/52178/06/Gabu zo dňa 18.05.2006.

29. V uvedených prípadoch a ani v žiadnom inom skutkovo obdobnom prípade nedošlo k spochybneniu
nároku žalobcu na odpočítanie dane. Žalobca vzhľadom na túto aplikačnú prax daňových orgánov
naďalej vstupoval do typovo obdobných právnych vzťahov a vychádzal z predpokladu, že mu bude aj
v iných typovo obdobných prípadoch nárok na odpočítanie dane uznaný. Z hľadiska princípu právnej

istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota.

30. Poukázal, že s legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne
orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť
sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe (Rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo 14. februára 2012, sp. zn. 8Sžo/7/2011). V súvislosti so zásadou ochrany legitímnej dôvery
príjemcu kladného aktu je potrebné v prvom rade určiť, či akty správnych orgánov vyvolali u pozorného
a obozretného hospodárskeho subjektu odôvodnenú dôveru (rozsudok z 14.9.2006, Elmeka, C-l81/04
až C-183/04, Zb. s. 1-08167, bod 32). V rámci spoločného systému DPH sú vnútroštátne daňové orgány
povinné dodržovať zásadu ochrany legitímnej dôvery, (tamtiež, bod 36).

31. S vyššie uvedenými princípmi súvisí aj zásada daňovej neutrality, ktorá sa má vykladať tak, že
rozdielne zaobchádzanie, pokiaľ ide o DPH, v prípade dvoch poskytnutí služieb, ktoré sú zhodné
alebo podobné z hľadiska vnímania spotrebiteľa a spĺňajú tie isté potreby spotrebiteľa, postačuje napreukázanie porušenia tejto zásady (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.11.2011, The
Rank Group, C-259/10 a C-260/10, Zb. s. 1-10947, bod 36). Predchádzajúcim postupom žalovaného
boli u žalobcu založené legitímne očakávania, že aj v budúcnosti mu bude nárok na odpočítanie

dane v identických prípadoch uznaný. Žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil princíp legitímnych
očakávaní, a preto je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné.

32. Na základe uvedených žalobných dôvodov žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.
1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu

Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013.

III.
Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.08.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke

žalobcu, že daňová kontrola nebola ukončená v súlade so zákonom, sa žalovaný nestotožnil a uviedol,
že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
912403/5/3 57061/2013/KovK zo dňa 28.01.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole zaslal na adresu sídla žalobcu FIN.M.O.S, a.s., ktorý bol žalobcovi doručený dňa

31.01.2013. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava
vydal rozhodnutie č. 9104403/5/2837187/2013/KovK zo dňa 17.06.2013, ktorým žalobcovi určil rozdiel
dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eura. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie, v ktorom namietal, že protokol nebol podpísaný osobou, ktorá vypracovala protokol. Po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu správca dane zaslal daňovému subjektu dňa 05.11.2013

protokol v súlade s § 47 písm. k) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Správca
dane pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) podľa ktorého vyzval daňový subjekt, aby do 15
pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložil písomné vyjadrenie k protokolu s označením dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré žalobca nemohol predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly.

34. K námietke žalobcu, že mu nebol doručený právoplatný protokol z daňovej kontroly, ale len
pracovný dokument bez právnej účinnosti žalovaný uviedol, že protokol z daňovej kontroly nemá
povahu rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a teda sa proti nemu nemožno ani odvolať. V
zmysle platnej legislatívy SR proces nadobudnutia právoplatnosti, resp. účinnosti môže byť aplikovaný

napr. na vydané rozhodnutia a nie na protokol z daňovej kontroly, ktorý nenadobúda právoplatnosť
ani účinnosť, ale je to dokument, v ktorom správca dane uvádza výsledky daňovej kontroly vrátane
vyhodnotených dôkazov, ktoré získal v priebehu daňovej kontroly a ktoré daňový subjekt mal právo
doplňovať v rámci vyrubovacieho konania o dôkazné prostriedky, ktoré nemohol predložiť správcovi
dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že protokol bol

spolu s výzvou daňovému subjektu reálne doručený dňa 31.01.2013 a týmto dňom bola daňová kontrola
ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku). Žalobca v rámci vyrubovacieho konania (§ 68
ods. 1 daňového poriadku), ktoré začalo nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, nevzniesol voči
doručenémuprotokolužiadnunámietku,ktorúmoholamalprávouplatniťvosvojompísomnomvyjadrení
k protokolu číslo 9102403/5/357061/ 2013/KovK zo dňa 28.01.2013 alebo v rámci ústnych pojednávaní,

ktoré sa uskutočnili vo vyrubovacom procese na Daňovom úrade Bratislava dňa 04.04.2013 (zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/2712907/ 2013/KovK).

35.Knámietkamtýkajúcichsaukončeniadaňovejkontrolyuviedol,žezpredloženéhospisujeevidentné,
že daňová kontrola začala dňa 23.02.2012, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontroly na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9102403/5/2253/2012/KovK
a ukončená bola v deň doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole č. 9102403/5/357290/2013/KovK. t. j. 31.01.2013.

36. S námietkou žalobcu, že žalobca zaslaný protokol (dokument) považoval za návrh protokolu

žalovaný nemôže súhlasiť, pretože podľa platnej legislatívy správca dane vypracoval Protokol z daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a nie návrh
protokolu. Z protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.01.2013 jasne vyplýva, že v danom prípade
nešlo o návrh protokolu, ale o protokol z daňovej kontroly, pretože na prvej strane predmetnéhodokumentu je uvedené, že v danom prípade ide o PROTOKOL a nie návrh protokolu. Žalobca v rámci
vyrubovacieho konania nepodal žiadnu námietku proti náležitostiam doručeného protokolu. Správca
dane nasledujúci deň po dni (31.01.2013) doručenia protokolu začal vyrubovacie konanie v zmysle s

ustanovením § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), podľa ktorého
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a §
49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak
sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.

37. Daňový úrad Bratislava dňa 19.02.2013 prijal od žalobcu písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole (ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.01.2013). V rámci vyrubovacieho konania správca
dane v súčinnosti s daňovým subjektom vykonal úkony, o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 9104403/5/1259680/ 2013/KovK zo dňa 04.04.2013, ktorej predmetom bolo pojednávanie daňovým
subjektom FIN.M.O.S., a.s. k protokolu zo dňa 28.01.2013 a č. 9104403/5/2712907/ 2013/KovK
zo 12.06.2013, ktorej predmetom bolo pripomienkovanie dôkazov predložených daňovým subjektom

FIN.M.O.S. k protokolu zo dňa 28.01.2013. V priebehu ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa
12.06.2013 správca dane informoval daňový subjekt, že predmetná zápisnica je poslednou zápisnicou
pred vydaním rozhodnutia správcom dane k predmetnej kontrole. Zo zápisníc z ústnych pojednávaní,
ktoré sa uskutočnili vo vyrubovacom konaní v zmysle ust. § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) je evidentné, že žalobca od doručenia protokolu z daňovej kontroly dňa

31.01.2013 až do ukončenia vyrubovacieho konania nepodal žiadnu námietku proti protokolu, ktorý
správca dane zrejmou chybou doručil daňovému subjektu bez podpisov zamestnancov správcu dane,
ktorí vykonávali daňovú kontrolu.

38. Z uvedeného vyplýva, že žalobca akceptoval predmetný protokol už tým, že správcovi predložil

písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a zúčastňoval sa vyrubovacieho konania a konal
v súčinnosti so správcom dane, o čom svedčia aj hore uvedené zápisnice z ústnych pojednávaní.

39. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nevzniesol žiadne námietky voči postupu správcu dane vo
vyrubovacom konaní, ktoré bolo uskutočňované správcom dane v súčinnosti s kontrolovaným daňovým

subjektom, žalobca teda akceptuje vyrubovacie konanie, ktoré sa uskutočnilo po doručení protokolu dňa
31.01.2014 a tým aj termín ukončenia daňovej kontroly.

40. K tvrdeniu žalobcu, že v minulosti za rovnakých podmienok a na základe typovo rovnakých
zmluvných vzťahov, aké sú predmetom posudzovanej veci, realizoval podobné projekty (všetky týkajúce

sa investície do sietí verejného osvetlenia), si uplatňoval nárok na odpočítanie dane takým istým
spôsobom a v žiadnom inom skutkovo obdobnom prípade nedošlo k spochybneniu nároku na
odpočítanie dane a toto odpočítanie bolo daňovým orgánom akceptované, žalovaný uviedol, že v danom
prípade odvolací orgán nepreskúmaval žalobcom uvedené zápisnice z miestnych zisťovaní z roku 2006,
2007 a ani oznámenie o daňovej kontrole a protokol z daňovej kontroly z roku 2006, pretože predmetom

preskúmavania bolo napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/
KovK zo dňa 13.12.2013, a preto žalovaný nie je oprávnený žalobcom uvádzané tvrdenie ani potvrdiť
a ani vyvrátiť.

41. Žalovaný ani ostatné námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. K predmetnej veci prijal záver na

základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly a ktoré boli správcom dane
uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok). V zmysle citovaného ustanovenia pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zdôraznil,

že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca prijal služby od iných platiteľov DPH, avšak tieto služby nemali priame
a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane.

42.Žalovanýdospelknázoru,žezáversprávcudanezodpovedázásadámsprávnehouváženia.Žalobca
počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,
čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilopreukázať použitie prijatých zdaniteľných obchodov deklarovaných na uvedených faktúrach na účely
svojej podnikateľskej činnosti.

IV.

43. V preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/122/2014 - 97 zo dňa
22. októbra 2015 tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.03.2014, č. 1100302/1/137296/2014/1042
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KolK

zo dňa 13.12.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

44.Protiuvedenémurozsudkupodalžalovanýodvolanie,oktoromrozhodolNajvyššísúdSRuznesením
sp. zn. 2Sžf/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018 tak, že rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 1S
122/2014 - 97 zo dňa 22. októbra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že
z hľadiska uplatnenia nároku na odpočet DPH bolo potrebné vysporiadať sa s jednotlivými podmienkami

uplatnenia nároku podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. a uložil Krajskému súdu v Bratislave povinnosť
ďalšom konaní opätovne vec prejednať a vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami
účastníkov konania.

V.

Vyjadrenie žalobcu z 22.01.2019

45. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.01.2019 v reakcii na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžf/7/2016 z 27. septembra 2018 v súvislosti so splnením podmienky pre odpočítanie DPH, nakoľko
plnenia uskutočnené na vstupe musia priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe uviedol,

že zákon o DPH neustanovuje, že plnenia uskutočňované na vstupe musia priamo a bezprostredne
súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Požiadavku priamej a bezprostrednej
súvislosti definoval vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie a je splnená aj vtedy, pokiaľ platiteľ
dane prijaté plnenia použije na účely viacerých transakcií na výstupe, pričom môže ísť aj o neskoršie
alebo postupné zdaniteľné používanie týchto plnení na podnikateľské účely.

46. Žalobcom prijaté plnenia mali v zmysle uvedených princípov priame a bezprostredné spojenie s
výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane a v dôsledku
toho žalovaný nesprávne posúdil oprávnenosť nárok na odpočítanie dane. V súlade s ustanovením §
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z prijatého plnenia,

pretože toto plnenie používa a bude používať ako platca DPH na dodanie služieb Mestu Michalovce
podľa Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326 dňa 27.07.2011 (ďalej len „zmluva o
zabezpečení VO“). Samotné zmluvné strany nespochybnili vlastnícke práva k investícii, v zmysle zmluvy
o zabezpečení VO je vlastníkom investície žalobca, ktorý obstaral majetok vo vlastnom mene, znáša
všetky riziká spojené s vlastníctvom a uplatňuje vlastnícke práva k majetku, ktorý obstaral za účelom

využívania tohto majetku pri svojej ekonomickej činnosti. Majetok je riadne evidovaný v účtovníctve
žalobcu, odpisovaný a preukázateľne sa používa na podnikateľské účely žalobcu.

47. Aby mohol žalobca poskytovať Mestu Michalovce službu - prevádzkovanie verejného osvetlenia,
potrebuje na to modernizované verejné osvetlenie, ktorého súčasťou boli aj sporné dodávky. Zmluva

o zabezpečení VO navyše zakladá aj predpoklad odkúpenia modernizovaného verejného osvetlenia
v budúcnosti, čím by došlo tiež k dodaniu tovaru, ktoré bude v súlade s ustanovením § 8 ods. 1
písm. a) zákona o DPH zdaniteľným plnením podliehajúcim DPH. Žalobca na účely odpočítania DPH
nemá povinnosť automaticky „prefakturovať“ svojmu odberateľovi celé jemu dodané plnenie, musí iba
preukázať, že ním prijaté plnenie použil na dodanie ním poskytovaných zdaniteľných služieb, čo v

posudzovanom prípade bolo splnené.

48. Od počiatku zmluvného vzťahu s Mestom Michalovce bolo možné očakávať, že žalobca bude
používať prijaté plnenia (modernizované verejné osvetlenie) na dodanie zdaniteľných tovarov a služieb
mestu jednak vo forme poskytovania služieb verejného osvetlenia za protihodnotu po dobu, kým bude

žalobca jeho vlastníkom a jednak dodaním modernizovaného verejného osvetlenia mestu v momente
uplatnenia práva mesta na jeho odkúpenie za protihodnotu.49. Je nesporné, že v prípade žalobcu ide o kauzálnu súvislosť, kde obstaranie investície priamo a
bezprostredne súvisí s uzatvorenou zmluvou o zabezpečení VO prostredníctvom zariadení, ktoré sú
v majetku žalobcu a prostredníctvom nich poskytuje služby Mestu Michalovce, čo bolo preukázané

zmluvou, faktúrami za dodávku služieb, ako aj inými dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že poskytované služby
majú konkrétnu ekonomickú podstatu a sú uskutočňované v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu.

50. V kontexte uvedeného poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej boli
určené základné princípy výkladu smerníc upravujúcich spoločný systém dane z pridanej hodnoty:

a) Cieľom systému odpočtov je totiž úplne zbaviť podnikateľa zaťaženia DPH splatnej
alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH preto zaručuje
úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky týchto
činností pod podmienkou, že tieto činnosti samy podliehajú DPH (rozsudok z 22.3.2012, Klub, C-153/11,
EU:C:2012:163, bod 35 a tam citovaná judikatúra).

b) Existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe
a jedinou alebo viacerými transakciami na výstupe, čo dáva právo na odpočítanie dane, je v zásade
potrebná na to, aby bolo zdaniteľnej osobe priznané právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe a
na určenie rozsahu takéhoto práva (rozsudky z 8.6.2000, Midland Bank, C-98/98, EU:C:2000:300, bod
24, z 21.2.2013, Becker, C-104/12, EU:C:2013:99, bod 19).

c) Pokiaľ ide o povahu „priamej a bezprostrednej súvislosti“, ktorá musí existovať medzi
plnením na vstupe a plnením na výstupe, Súdny dvor usúdil, že nie je reálne pokúsiť sa o presnejšiu
formuláciu v tomto smere. Vzhľadom na rozmanitosť obchodných a podnikových transakcií je totiž
nemožnéposkytnúťvkaždomjednotlivomprípadevhodnejšiuodpoveďvsúvislostisospôsobomurčenia
vzťahu, ktorý musí existovať me dzi plneniami uskutočnenými na vstupe a plneniami uskutočnenými

na výstupe na to, aby DPH zaplatená na vstupe bola odpočítateľná (rozsudok z 21.2.2013, Becker,
C-104/12, EU:C:2013:99, bod 21).
d) Právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii
priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými
plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby tvoria

súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu
tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou
podnikateľskou činnosťou zdaniteľnej osoby (rozsudky zo 14.9.2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate
Investments, C-132/16, EU:C:2017:683, bod 29, z 8.6.2000, Midland Bank, C-98/98, Zb. s. I-4177, bod
31; z 26.5.2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. I-4357, bod 36, z 21. februára 2013, Becker, C-104/12,

EU:C:2013:99, bod 20).
e) Ak by bol zdaniteľnej osobe odmietnutý odpočet DPH splatnej na vstupe za neskoršie
zdaniteľné používanie na podnikateľské účely napriek jej pôvodnej vôli zahrnúť investičný majetok
do obchodného majetku v celom rozsahu, vzhľadom na budúce plnenia by táto osoba nebola v
celom rozsahu oslobodená od daňového zaťaženia uplatniteľného na majetok používaný na účely jej

podnikateľskej činnosti a zdanenie jej podnikateľských činností by so sebou prinášalo dvojité zdanenie v
rozpore so zásadou daňovej neutrality vlastnej spoločnému systému DPH (rozsudky z 22.3.2012, Klub,
C-153/11, EU:C:2012:163, bod 42, z 23.4.2009, Puffer, C-460/07, Zb. s. I-3251, body 45 a 46).
f) Platiteľ dane má právo na okamžité odpočítanie DPH, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť
za investičné náklady vyvolané za účelom transakcií, ktoré plánuje vykonávať a ktoré mu zakladajú

právo na odpočítanie, bez toho aby musel vyčkať na skutočné začatie vykonávania obchodov (rozsudky
z 14.2.1985, Rompelman, 268/83, Zb. s. 00655, bod 23; z 29.2.1996, INZO, C-110/94, Zb. s. I-00870,
body 16 a 17; z 8.6.2000, Breitsohl, C-400/98, Zb. s. I-04321, bod 34; z 21.3.2000, Gabalfrisa a i.,
C-110/98 až C-147/98, Zb. s. I - 01595, bod 47).
g) Pojem hospodárskej činnosti v zmysle šiestej smernice nepozostáva nevyhnutne z

jediného konania, ale môže pozostávať zo série po sebe nasledujúcich konaní (rozsudok zo 14.2.1985,
Rompelman, 268/83, Zb. s. 00655, bod 22).

VI.
Právne posúdenie veci

51. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
- O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdnehopreskúmaniarozhodnutíorgánovverenejsprávy.Tentozákonbolvčastitýkajúcejsasprávnehosúdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verenej správy, ktoré
podliehajú súdnemu preskúmaniu na základe žaloby účastníka správneho konania.

52. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

53. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

54.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazáklade žalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie
správoudanípostupsúvisiacisosprávnymzistenímdaneazabezpečenímúhradydaneaďalšiečinnosti

podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

56. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

57. Podľa § 3 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri
rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

58. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom
určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

60. Podľa § 46 ods. 8, veta prvá až piata zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, zamestnanec
správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane
vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm.
b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,

zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu,
nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť.

61. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená
dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

62. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, lehota na
vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.63. Podľa § 47 písm. k) zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, protokol musí obsahovať vlastnoručný
podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

64. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou
podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie
konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu
s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý

začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná
a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie
podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

65. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je :

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

66. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľnou osobou je každá

osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel
alebo výsledky tejto činnosti.

67. Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich
rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za

zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v
súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje, alebo môže výrazne
narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti
nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky je
zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv (ods. 4).

68. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo
zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

69. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane,

ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s
výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

70. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný

samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý
pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári
s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

71. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) a k) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone

samosprávy najmä:

g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným
stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu
verejnú dopravu,

k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce.

72. Podľa § 8 zákona o obecnom zriadení, (ods. 1) majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a
majetkové práva obce. (ods. 2) Majetok obce slúži na plnenie úloh obce. (ods. 6) Majetok obce a

nakladanie s ním upravuje osobitný zákon. (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí).

73. Podľa § 6 ods. 1 zákona 138/1991 Zb. o majetku obce, obec hospodári so svojím majetkom
samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len "správca"), ktorým je jej rozpočtová
organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. (zákon 523/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

74. Podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obce, správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností
správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca
nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať,
užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať

s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v
súlade so štatútom mesta.

75.Podľa§6ods.4zákonaomajetkuobce,správcanemôženadobudnúťmajetokdosvojhovlastníctva.
Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne

úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi
a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.

76. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu

Bratislava č. 9104403/5/5556928/2013/KovK zo dňa 13.12.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový
úrad Bratislava podľa ust. § 68 ods. 6 daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie november 2011 zo sumy XX XXX,XX eur na X XXX,XX eur a určil rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur.

77. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymipredpismiačiobsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutieorgánuverejnej
správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách

§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta
prvá SSP).

78. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

79. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust.
§ 10 SSP s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP na nariadenom pojednávaní opätovne a v súlade
s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 2Sžf/7/2016 z 27. septembra
2018 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

80. Vzhľadom na námietku žalobcu, že správca dane prekročil maximálnu lehotu na ukončenie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, nakoľko protokol doručený žalobcovi dňa 31.01.2013neobsahoval vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí protokol vyhotovili podľa §
47 písm. k) daňového poriadku. Hoci opakovane doručený protokol dňa 15.11.2013 už obsahoval
vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí protokol vyhotovili, no správca dane v rozpore

s ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu, doručeného dňa
15.11.2013. Úlohou súdu bolo preto prioritne posúdiť, či bola zachovaná lehota na vykonanie daňovej
kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, t.j. lehota jeden rok odo dňa začatia daňovej kontroly.

81. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že Daňový úrad Bratislava, ako

správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu dňa 23. februára 2012, čo vyplýva z oznámenia vykonaní
daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9l02403/5/357061/20l3/KovK
zo dňa 28.01.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie správca dane
doručil žalobcovi dňa 31.01.2013.

82. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril listom doručeným Daňovému úradu Bratislava

dňa 19.02.2013, v ktorom predovšetkým namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil základnú
otázkuvlastníctvakmajetku,ktorývznikolinvestičnoučinnosťou,zdôvoduktoréhonesúhlasilsnávrhom
protokolu a žiadal o prehodnotenie záverov správcu dane. To znamená, že žalobca si bol vedomý
skutočnosti, že správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal záver z daňovej kontroly,
ktorý je obsiahnutý v protokole. Vo vyjadrení nevzniesol žiadnu námietku voči chýbajúcim náležitostiam

protokolu, t.j. že protokol neobsahuje podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol.

83. Na základe pripomienok žalobcu a predložených dôkazov sa uskutočnilo ústne pojednávanie
dňa 04.04.2013 a dňa 12.06.2013, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č.
9104403/5/1259680/2013/KovK a č. 9104403/5/2712907/2013/KovK. Ani počas tohto ústneho

pojednávania vo vyrubovacom konaní žalobca nezniesol námietku, že protokol neobsahuje podpisy
zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol a ani námietku, že daňovú kontrolu nepovažuje za
skončenú, keď vo vyjadrení uviedol že, že počas kontroly žalobca predložil dostatočné listinné dôkazy a
vysvetlenia a účinne sa snažil vysvetliť správcovi dane problematiku, závery správcu dane sú pre neho
neprijateľné.

84. Z uvedeného, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca tým, že sa k protokolu z daňovej
kontroly zo dňa 28.01.2013 vecne vyjadril, akceptoval ho po formálnej stránke, ako výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Vo vyjadrení k protokolu nesúhlasil len s právnym posúdením
veci správcom dane. Akceptoval teda aj ukončenie daňovej kontroly, ktorá je v zmysle ust. § v 46

ods. 9 písm. a) v spojení s § 46 ods. 8 daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu,
t. j. dňom 31.01.2013, kedy bol protokol žalobcovi doručený. Správca dane formálny nedostatok
protokolu v zmysle ust. § 47 písm. k) daňového poriadku odstránil opätovným doručením protokolu
obsahujúceho náležitosť v zmysle ust. § 47 písm. k) daňového poriadku listom zo dňa 05.11.2013,
doručeným žalobcovi dňa 15.11.2013, nakoľko Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím

č. 1100302/1/434368/2013/1042 zo dňa 13.09.2013 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.
9104403/5/2837187/2013/KovKzo17.06.2013,ktorýmzaviazalsprávcudanekodstráneniuprocesného
nedostatku spočívajúceho v doručení protokolu z 28.01.2013 v súlade s ust. v § 47 písm. k) daňového
poriadku.

85. Podľa názoru súdu daňová kontrola, ktorá začala dňa 23.02.2012, bola ukončená dňa 31.01.2013,
kedy bol žalobcovi doručený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie
(§ 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku). Vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 daňového poriadku)
začalo nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, t.j. 01.02.2014. Súd námietke žalobcu, že správca
dane prekročil maximálnu lehotu na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku

nevyhovel, hoci protokol zo dňa 28.01.2013 neobsahoval vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu
dane, ktorí vyhotovili protokol. Nejednalo sa vzhľadom na uvedený formálny nedostatok, tak ako tvrdí
žalobca, o návrh protokolu. Daňový poriadok takýto pojem nepozná. Zamestnanec správcu dane z
daňovej kontroly vyhotoví protokol v zmysle ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku, ktorý obsahuje výsledok
daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov a daňový subjekt je na základe výzvy správcu dane

oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Protokol zo dňa 28.01.2013 obsahoval výsledok
daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov správcom dane. Skutočnosť, že protokol neobsahoval
vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí vyhotovili protokol možno vyhodnotiť akoformálne pochybenie správcu dane a nemôže mať za následok neukončenie daňovej kontroly dňa 31.
1. 2013, kedy bol žalobcovi protokol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole, na čo žalobca aj reagoval vyjadrením zo dňa 07.02.2013.

86. Odstraňovanie nezákonnosti postupu správcu dane v riadnom odvolacom konaní rozhodujúc o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/2837187/2013/KovK zo
17.06.2013, nemôže spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťažiť daňové konanie vadou, ktorá spôsobuje
jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly nad rámec zákonného limitu. Ďalší

postup správcu dane bol v súlade so závermi odvolacieho správneho orgánu. K uvedenému pozri
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf 24/2011.

87. Dĺžka daňovej kontroly preto neprekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania v zmysle
ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku a protokol z vykonanej daňovej kontroly doručený žalobcovi
dňa 31.01.2013, preto nemožno považovať za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý by v

daňovom konaní nemohol byť použitý tak, ako tvrdí žalobca so súčasným poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn, 3Sžf/52/2010. Pri opakovanom doručení protokolu žalobcovi dňa
15.11.2013 obsahujúcom vlastnoručné podpisy zamestnancov správcu dane, ktorí protokol vyhotovili už
nebolo potrebné vyzývať žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu, nakoľko žalobca k protokolu z 28.01.2013
sa vyjadril listom zo dňa 07.02.2013, v ktorom vzniesol svoje námietky k zisteniam vyplývajúcim z

daňovej kontroly.

88. Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca v zdaňovacom období november 2011
si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške XX XXX,XX eur, ktoré sa viaže k modernizácii verejného
osvetlenia mesta Michalovce na základe Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326, a

to z dodávateľských faktúr:
1. č. XXX zo dňa 28.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s.r.o., L. S. XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu
verejného osvetlenia mesta T. podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XXX XXX,XX eur, z toho
DPH vo výške X XXX,XX eur,
2. č. XXX zo dňa 30.11.2011 (K.) od spoločnosti W., s.r.o.. L. S. XX, X., N.: XXXXXXXX za výstavbu

verejného osvetlenia mesta Michalovce podľa rozpočtu VO-20110326 v celkovej sume XX XXX,XX eur,
z toho DPH vo výške X XXX,XX eur a
3. č. XXXXXXX zo dňa 29.11.2011 (K.) od spoločnosti U., spol. s r.o., Y. 7, T. N.: XXXXXXXX, za práce na
stavbe „Osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“ na základe Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 v
celkovej sume XXX XXX,- eur, z toho DPH vo výške XX XXX,XX eur, ktorá bola reálne vystavená, daň

bola priznaná i odvedená v mesiaci november 2011 a úhrada sa uskutočnila v mesiaci december 2011.

89. Správcom dane nebolo spochybnené reálne dodanie fakturovaných zdaniteľných obchodov
žalobcovi, ale bolo spochybnené, že deklarované zdaniteľné obchody súvisiace s modernizáciou
osvetlenia žalobca použil na účely svojej podnikateľskej činnosti (§ 49 ods. 2 zákona o DPH), a preto

rozhodnutím č. 9104403/5/5556928/20l3/KovK zo dňa 03.12.2013 správca dane určil žalobcovi rozdiel
dane v sume XX XXX,XX eur a súčasne mu znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november
2011 zo sumy XX XXX,XX eur na sumu X XXX,XX eur.

90. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca s mestom Michalovce uzatvoril zmluvu o zabezpečení

verejného osvetlenia VO -20110326 zo dňa 27.07.2011. Z preambuly z predmetnej zmluvy vyplýva, že
„Uznesením Mestského zastupiteľstva v Michalovciach č. 38 zo dňa 19.04.2011 mesto Michalovce v
záujme zlepšenia infraštruktúry ako jedného zo základných faktorov spokojnosti občanov schválilo v
rámci projektu „Komplexné riešenie modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - II. etapa“
pokračovanie v modernizácii existujúcej siete verejného osvetlenia schválilo investíciu spoločnosti

FIN.M.O.S., a.s. v rozsahu X. XXX XXX,- euro s DPH a zároveň zvýšenie svojho podielu na základnom
imaní spoločnosti FIN.M.O.S., a. s. o XXX XXX,- eura vo forme nákupu XXXX kusov akcií typu A v
menovitej hodnote XXX euro za celkovú kúpnu cenu X XXX XXX,- euro“.

91. Z čl. II. bod 1 zmluvy vyplýva, že žalobca sa na základe tejto zmluvy zaväzuje uskutočniť na

vlastné náklady investíciu šetriacu energie zariadení verejného osvetlenia a športového ihriska MFK,
nachádzajúcich sa na území mesta tvoreného katastrálnymi územiami T., zabezpečiť poskytovanie
dodávky elektrickej energie do siete verejného osvetlenia a zároveň poskytovať pre mesto
prostredníctvom modernizovaného zariadenia službu - prevádzkovanie verejného osvetlenia.92. Z čl. III. bod 2 zmluvy vyplýva, že mesto sa rozhodlo pokračovať v modernizácii siete verejného
osvetlenia a zabezpečiť po jej zmodernizovaní následnú správu a údržbu prostredníctvom žalobcu na

základe osobitnej zmluvy.

93. Podľa čl. V. bod 6 zmluvy o VO, mesto berie na vedomie, že rekonštrukcia verejného osvetlenia
realizovaná na jej území, bude realizovaná z úverových zdrojov poskytnutou bankovým subjektom. V
prípade, pokiaľ rekonštrukcia verejného osvetlenia realizovaná žalobcom na základe tejto zmluvy bude

napojená na už existujúce verejné osvetlenie patriace do majetku obce, alebo táto rekonštrukcia bude
akýmkoľvek spôsobom majetok Mesta používať, využívať, mesto sa zaväzuje poskytnúť tento majetok
žalobcovi do bezplatného užívania a to minimálne na obdobie trvania úverového vzťahu medzi žalobcom
a bankou do 30.06.2023. Týmto ustanovením nie sú dotknuté ani obmedzené vlastnícke a iné práva
mesta k uvedenému majetku.

94. Z vyššie citovanej zmluvy o zabezpečení VO vyplýva, že žalobca na základe uvedenej zmluvy
realizoval druhú etapu modernizácie existujúcej siete verejného osvetlenia športového ihriska MFK,
jednalo sa teda o modernizáciu už existujúceho verejného osvetlenia v meste Michalovce, čo nebolo
medzi účastníkmi sporné, hoci žalobca v žalobe rozporne tvrdil, že ide o vybudovanie nového umelého
osvetlenia hracej plochy futbalového štadióna a inokedy, že sa jedná o rekonštrukciu, modernizáciu

verejného osvetlenia. Uvedenému nasvedčuje i tvrdenie samotného žalobcu v žalobe (na čísle listu 4
ods. 2, č.l. 11 predposledný ods., č.l. 12 ods. 2, č.l. 17 ods. 2) ako je vo vyjadrení zo dňa 22.01.2019.
Rekonštrukciužalobcavykonalprostredníctvomsvojichdodávateľov,ktorímuvystavilifaktúryzadodané
tovary a služby.

95. Spornou zostala skutočnosť, kto z účastníkov Zmluvy o zabezpečení VO, teda či žalobca alebo
mesto Michalovce, nadobudol vlastníctvo k investícii žalobcu do rekonštrukcie verejného osvetlenia na
základe zmluvy o zabezpečení VO. Žalobca tvrdí, že majetok vytvorený investíciou žalobcu zostáva
vo vlastníctve žalobcu podľa zmluvy o zabezpečení VO, ktorý používa výlučne na výkon svojej
podnikateľskej činnosti - poskytovanie služby verejného osvetlenia mestu v súlade so zmluvou o

zabezpečení VO. Žalovaný tvrdí opak s odvolaním sa na zákon o obecnom zriadení a zákon o majetku
obce, nakoľko pôvodné osvetlenie mesta bolo vo vlastníctve mesta, a preto i zmodernizované, resp.
zrekonštruované verejné osvetlenie zostáva i naďalej vo vlastníctve mesta, z ktorého dôvodu žalobca
plnenia vykonané prostredníctvom svojich dodávateľov nemôže ďalej použiť v súvislosti so svojou
podnikateľskou činnosťou a nemôže ani hospodáriť s majetkom obce ako správca majetku obce,

nakoľko správcom môže byť len rozpočtová alebo príspevková organizácia, čo žalobca nie je, žalobca
je obchodnou spoločnosťou, ktorá má formu akciovej spoločnosti.

96. Správny súd zhodne s tvrdením žalobcu konštatuje, že zákon o obecnom zriadení a ani zákon o
majetku obci nevylučujú, aby obec plnenie svojich úloh zabezpečovala dodávateľsky prostredníctvom

iných subjektov, nakoľko z ust. § 4 ods. 3 písm. g) zák. o obecnom zriadení vyplýva, že obec pri
výkone samosprávy najmä zabezpečuje správu a údržbu verejného osvetlenia, pričom podľa písm.
k) cit. § 4 ods. 3 vyplýva, že vykonáva i vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme
zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Obec teda pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti v rámci súkromnoprávneho vzťahu na základe uzatvorenej zmluvy s iným subjektom môže

zabezpečiť vo verejnom záujme správu a údržbu verejného osvetlenia. Pri výkone vlastnej investičnej
činnosti vlastníkom vzniknutej veci sa stáva obec.

97. Avšak v preskúmavanej veci sa jedná podľa Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia o
modernizáciu už existujúceho verejného osvetlenia, ktorého vlastníkom je mesto Michalovce. To

znamená, že i zmodernizované verejné osvetlenie vo vlastníctve mesta Michalovce zostáva naďalej
vo vlastníctve mesta. Zo strany žalobcu ide teda o vložené investície do už existujúceho verejného
osvetlenia a jednotlivé súčasti osvetlenia nemožno považovať za samostatný novo vzniknutý predmet
vlastníctva, nakoľko sa jedná o súčasť veci hlavnej, ktorou je ako jeden celok už existujúce verejné
osvetlenie.

98. Špecifikácia vykonanej modernizácie verejného osvetlenia mesta Michalovce nevyplýva ani zo
žalobcom predložených faktúr, v ktorých sú fakturované položky popísané všeobecne bez uvedeniakonkrétneho množstva, druhu, s priradením celkovej sumy bez DPH a s DPH. Z uvedeného údaju nie
je možné ani zistiť, aká je cena za jednotlivých kus konkrétnej položky.

99. V administratívnom spise je založený
- Protokol (čiastkový) o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo
dňa 29.11.2011, podľa ktorého predmetom prebierky bolo: Realizácia investície - "Komplexné riešenie
modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - rozšírenie siete verejného osvetlenia podľa
ponuky ... " na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia. Dátum ukončenia prác je 25.11.2011

a
- Protokol o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo dňa
22.05.2012, podľa ktorého predmetom prebierky bolo: Realizácia investície - "Komplexné riešenie
modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce - rozšírenie siete verejného osvetlenia podľa
ponuky..."nazákladezmluvyozabezpečeníverejnéhoosvetleniazodňa27.07.2011.Dátumukončenia
prác je 22.05.2012.

100. V obidvoch prípadoch je názov stavby rovnaký - komplexné riešenie modernizácie verejného
osvetleniavmesteMichalovce-rozšíreniesieteVOpodľaponukyVO-20110326aajpredmetprebierky:
realizácia investície - „komplexné riešenie modernizácie verejného osvetlenia v meste Michalovce -
rozšírenie siete VO podľa ponuky VO - 20110326 - osvetlenie hracej plochy hlavného ihriska MFK“.

101. Súčasťou administratívneho spisu je i Stavebné povolenie Obce Kaluža č. 2011 5825 - Ka zo
dňa 26.08.2011 vydané mestu Michalovce, ktoré dňa 25.05.2011 podalo žiadosť o vydanie stavebného
povolenia na stavbu: „Futbalový štadión Michalovce - rekonštrukcia - 4. etapa - umelé osvetlenie “.

102. V zmysle rozhodnutia Obce Kaluža o povolení užívania časti stavby č. 2012/00667-Ka zo dňa
20.04.2012, bolo povolené užívanie časti stavby
SO 302 - osvetlenie hracej plochy „A“
SO 315 - núdzové osvetlenie tribún
SO 316.4 - elektrická prípojka NN pre MFK

spôsobilé na samostatné užívanie, povolenej v rámci stavby: „Futbalový štadión mesta Michalovce -
rekonštrukcia - IV. etapa - Umelé osvetlenie “ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX katastrálne
územie T.

103. I z uvedených dokladov a rozhodnutí vyplýva, že sa jednalo o žalobcom vykonanú rekonštrukciu

umelého osvetlenia týkajúcu sa futbalového štadiónu Michalovce - 4 etapa.

104. S poukazom na uvedené súd nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu poukazujúceho na nesprávnosť
skutkových zistení žalovaného v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu, ktorá má spočívať v nesprávnom právnom posúdení otázky vlastníctva, ktoré vznikne ako

výsledok investície žalobcu do verejného osvetlenia, ktorú žalobca vykonal na základe zmluvy o
zabezpečení verejného osvetlenia. Z administratívneho spisu vyplýva práve opak žabcových tvrdení,
keďže z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že investícia žalobcu bola už do existujúceho
verejného osvetlenia spočívajúca v jeho modernizácii, resp. v rekonštrukcii, ktoré bolo vo vlastníctve
mesta, a preto vlastníkom zrekonštruovaného verejného osvetlenia týkajúceho sa futbalového štadiónu

zostalo mesto Michalovce, a nie žalobca. Z dôkazov založených v administratívnom spise a
predložených žalobcom teda vyplýva, že žalobca pri obstaraní rekonštrukcie majetku mesta konal vo
svojom mene, ale na účet mesta, pre mesto bola prostredníctvom žalobcu zabezpečovaná rekonštrukcia
verejného osvetlenia na základe požiadaviek mesta z dôvodu plnenia si jeho základných povinností v
zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. a) zákona o obecnom zriadení, a to zabezpečiť správu a údržbu verejného

osvetlenia.

105. Zo zákona o obecnom zriadení vyplýva povinnosť obce starať sa o funkčnosť verejného osvetlenia
v obci, čo je verejnoprospešnou činnosťou obce (§ 4 písm. g) a k) zákona o obecnom zriadení) a z
hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty táto činnosť obce nie je vykonávaním ekonomickej činnosti

obce. Obec z hľadiska vykonávania takejto činnosti nie je zdaniteľnou osobou (§ 3 ods. 4 zákona o
DPH), dodaním služby verejného osvetlenia občanom obce obec neuskutočňuje ekonomickú činnosť,
a ak sama obstaráva majetok za účelom vykonávania tejto činnosti, alebo rekonštruuje tento majetok,
nemá nárok na odpočítanie dane a majetok, resp. prípadnú rekonštrukciu, nadobúda s daňou z pridanejhodnoty bez možnosti odpočtu dane. To znamená, že obce výkonom svojej hlavnej činnosti vyplývajúcej
zozákonaoobecnomzriadenínevykonávajúekonomickúčinnosť,niesúzdaniteľnýmiosobami,nemôžu
sa podľa zákona o dani z pridanej hodnoty stať platiteľmi dane a tým z nakupovaných tovarov a

služieb pre účely týchto činností nemajú právo na odpočítanie dane. Obec pri nadobúdaní majetku
ňou používaného na verejnoprospešné ciele, pre ktoré je obec zriadená, majetok nadobúda s daňou
z pridanej hodnoty.

106. Žalobca za rozhodujúcu právnu skutočnosť z hľadiska určenia, či žalobca nadobúdal prijaté plnenia

vo svojom mene a na svoj účet a či prijaté plnenia sú jeho vlastníctvom, považuje zmluvu o zabezpečení
VO, v zmysle ktorej (čl. V ods. 5) majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S., a.s. bude
jeho vlastníctvom. Súd neprisvedčil tejto jeho námietke, nakoľko podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS
241/07-44, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva,
že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná
výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto

poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred
formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického
dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho
obsahu.

107. Podmienky uvedené v § 49 ods. 2 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže
to zákon neustanovuje, ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil (rozsudok NS SR

sp. zn. 3Sžf 56/2016).

108. Účelom právnej úpravy zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty je, že platiteľ
dane má nárok na odpočítanie dane, ak prijaté dodávky použije pre uskutočnenie svojich zdaniteľných
dodávok, z čoho vyplýva, že podmienkou odpočítania vstupnej dane od dane, ktorú je platiteľ dane

povinný platiť z tovarov a služieb, je použitie obstaraných tovarov a služieb na účely jeho podnikania,
pričom rozsah odpočítanej dane závisí od toho, na aké podnikateľské aktivity platiteľ dane obstaraný
tovar alebo službu použije je založené na vecnom priraďovaní dane na vstupe k výstupom (zdaniteľným
transakciám) platiteľa, a to podľa toho, na aký účel je tovar alebo služba prijatá.

109. Žalobca tvrdil, že plnenia uskutočňované na vstupe, nemusia priamo a bezprostredne súvisieť s
plneniami na výstupe. Správny súd reagujúc na žalobcom uvádzanú judikatúru európskeho súdneho
dvora konštatuje, že táto nepodporuje jeho tvrdenie, že plnenie uskutočňované na vstupe nemusí
priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Je pravdou,
že Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre definoval požiadavku priamej a bezprostrednej

súvislosti plnenia uskutočňovaného na vstupe s plneniami na výstupe a tiež, že môže ísť aj o neskoršie
zdaniteľné používanie týchto plnení na podnikateľské účely. Súdny dvor EÚ v rozsudku sp. zn. C-153/11
zaujal stanovisko, že: „Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty treba vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba konajúca
vo vlastnom zmysle slova, ktorá nadobudla investičný majetok a zaradila ho do svojho obchodného

majetku, je oprávnená odpočítať daň z pridanej hodnoty zaplatenú pri nadobudnutí tohto majetku v
zdaňovacom období, v ktorom sa daň stala splatnou, a to bez ohľadu na okolnosť, že sa tento majetok
ihneď nevyužíval na podnikateľské účely. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či zdaniteľná osoba
nadobudla investičný majetok pre potreby svojej ekonomickej činnosti a prípadne posúdiť existenciu
zneužitia.

110. I podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/5/2009 môže ísť aj o neskoršie zdaniteľné
používanie týchto plnení na podnikateľské účely, avšak za podmienky, že účel použitia diela napr. aj
uvedením alternatívy účelu použitia diela musí byť známy v čase uplatnenia odpočtu DPH.

111. V zmysle judikatúry súdneho dvora Európskej únie poskytovanie služieb podlieha zdaneniu
len v prípade, ak existuje priamy vzťah medzi poskytovateľom a príjemcom, na základe čoho musí
existovať odplata vo forme odmeny pre poskytovateľa, ktorá predstavuje vyjadrenie hodnoty služby
zo strany prijímateľa. Činnosť organizácie, ktorej pôsobenie sa riadi verejným právom, nie je službouvykonávanou vo forme protislužby v zmysle smernice. Taká koncepcia predpokladá existenciu priameho
prepojenia medzi poskytovanou službou a protislužbou od druhej strany. Ak jednotlivé osoby aj majú
úžitok z činnosti, tento úžitok je nepriamy (C-l6/93 Tolsma, C-102/86 Apple & Pear, C-305/01 MKG -

Kraftfahrzeuge-FactoryGmbH).

112. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku sp. zn. C-132/16 uviedol, že: „Právo na odpočet v prospech
zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym
plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet,

ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako
také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž
priamo a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby (pozri v tomto
zmysle rozsudky z 29. októbra 2009, SKF, C-29/08, EU:C:2009:665, bod 58, a z 18. júla 2013, AES-3C
Maritza East 1, C-124/12, EU:C:2013:488, bod 28). Keď naopak tovary alebo služby nadobudnuté
zdaniteľnou osobou súvisia s plneniami oslobodenými od DPH alebo nepodliehajúcimi DPH, nemožno

ani vybrať daň na výstupe, ani odpočítať daň zaplatenú na vstupe (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok
z 29. októbra 2009, SKF, C-29/08, EU:C:2009:665, bod 59). Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v
rámci uplatňovania kritéria priamej súvislosti prislúchajúceho daňovým orgánom a vnútroštátnym súdom
prináležítýmtoorgánomasúdomzohľadniťvšetkyokolnosti,zaktorýchdošlokpredmetnýmplneniam,a
prihliadať iba na plnenia, ktoré objektívne súvisia so zdaniteľnou činnosťou zdaniteľnej osoby. Existenciu

takejto súvislosti je teda potrebné posúdiť vzhľadom na objektívny obsah dotknutého plnenia (pozri v
tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, Sveda, C-126/14, EU:C:2015:712, bod 29)“.

113. Súdny dvor Európskej únie i v rozsudku sp. zn. C-104/12 uviedol, že: „existencia priamej a
bezprostrednej súvislosti medzi daným plnením a hospodárskymi činnosťami zdaniteľnej osoby na účely

určenia, či táto osoba použila tovary a služby "na účely zdaniteľných plnení" v zmysle článku 17 ods.
2 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ
jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2001/115/ES z 20. decembra 2001, závisí od
objektívneho obsahu tovarov alebo služieb prijatých touto zdaniteľnou osobou“. V prejednávanej veci

sa jednalo o výklad šiestej smernice o DPH - čl. 17 ods. 2 písm. a) - právo na odpočet dane zaplatenej
na vstupe - nevyhnutnosť existencie priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe a
zdaniteľným plnením na výstupe - kritérium určenia tejto súvislosti - služby advokáta poskytnuté v rámci
trestného konania vedeného vo veci podplácania osobne proti konateľovi a hlavnému spoločníkovi
spoločnosti s ručením obmedzeným.

114. Podľa názoru súdu i s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru žalovaný správne tvrdil, že aby
mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a
bezprostrednéspojeniesvýstupnýmiplneniami,ktorésúdôvodompreuplatnenienárokunaodpočítanie
dane, t.j. ak existuje priamy vzťah medzi poskytovateľom a príjemcom, na základe čoho musí existovať

odplata vo forme odmeny pre poskytovateľa, ktorá predstavuje vyjadrenie hodnoty služby zo strany
prijímateľa. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v
čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu
k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane.

115. Verejné osvetlenie obce je majetkom obce tak ako každá investícia vykonaná do tohto majetku
formou rekonštrukcie a modernizácie. Vykonaná investícia rekonštrukcie verejného osvetlenia nebola
preto vykonaná na investičnom majetku žalobcu, ale bola vykonaná na majetku obce a žalobca iba
obstarával a finančne zabezpečoval rekonštrukciu majetku obce vo svojom mene na účet obce (resp. v
mene a na účet obce, pretože sa rekonštruoval majetok obce). Skutočnosť, že žalobca prijal služby od

spoločnosti U. ktorá pre neho vyhotovila faktúru a táto bola žalobcom aj uhradená, nie je ešte dôkazom
toho, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Ani skutočnosť, že žalobca bol objednávateľom diela, nie
je dôkazom o tom, že toto dielo je ním používané na dodanie zdaniteľných plnení. Žalobca bol povinný
počas daňového konania preukázať a dostatočne vymedziť použitie plnenia na účely svojho ďalšieho
podnikania v súlade sa § 49 ods. 2 zákona o DPH (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 5/2009

zo dňa 29.01.2009).

116. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že preberajúcim zhotoveného diela bolo mesto,
ktoré dielo aj prevzalo a žalobca sa podieľal na financovaní rekonštrukcie verejného osvetlenia obce,čo vyplýva z protokolu o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo dňa 22.05.2012
a čiastkového protokolu o ukončení realizácie investície do siete verejného osvetlenia zo dňa 29.11.
2011, v ktorom je obec (mesto) uvedená ako preberajúci a žalobca je uvedený ako investor. Žalobca

rekonštrukciu verejného osvetlenia zabezpečovanú pre obec obci nefakturoval. Investičný majetok
pre účely dane z pridanej hodnoty definuje § 54 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Investícia
predstavuje samostatné komponenty verejného osvetlenia, ktoré slúžia na účely poskytovania služieb
(osvetlenia mesta) mestom vo verejnom záujme občanom mesta. Tieto služby dodáva samotná obec a
žalobca sa iba podieľal na financovaní rekonštrukcie verejného osvetlenia obce a nemôže tento majetok

použiť na svoje zdaniteľné dodávky.

117. Pri dodávke služieb verejného osvetlenia ako služby dodávanej pre občanov obce nie je priamy
vzťah dodávateľa služby a príjemcu za protihodnotu, dodávateľ nemá výstupy voči príjemcovi služby
a táto činnosť nie je ekonomickou činnosťou bez ohľadu na to, kto ju poskytuje. Ide o dodanie služby
verejného osvetlenia pre občanov mesta, čo mesto zabezpečuje v zmysle zákona o obecnom zriadení

vo verejnom záujme a osvetlenie obce nie je fakturované občanom obce.

118. Napriek skutočnosti, že mesto pri nadobudnutí investičného majetku nemá právo na odpočítanie
dane, uzavrelo so žalobcom zmluvu o zabezpečení verejného osvetlenia, podľa ktorej majetok, ktorý
vznikne ako výsledok investície FIN.M.O.S., a.s., bude jeho vlastníctvom, pričom mesto je oprávnené

nadobudnúť tento majetok do svojho vlastníctva za jeho zostatkovú účtovnú hodnotu určenú ku dňu
uzavretia osobitnej zmluvy, ktorá bude upravovať formu a spôsob prevodu tohto majetku, a ktorú sú
účastníci povinní uzavrieť najneskôr do 90 kalendárnych dní od dátumu predloženia tejto požiadavky
Mestom Michalovce. Keďže mesto samotné pri nadobudnutí investičného majetku nemá právo na
odpočítanie dane a vyhlásením za vlastníka žalobcu, aby odpočítal daň z pridanej hodnoty pri budovaní

investície, je možné i podľa názoru súdu vyhodnotiť zhodne s tvrdením správcu dane ako účelovosť
(pozri nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44).

119. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne posúdenie dôkazného bremena žalobcu, tak z
administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nepreukázal, že sa jedná o vybudovanie úplne nového

verejného osvetlenia, tak ako namietal aj v podanej žalobe, hoci na inom mieste v žalobe zase uvádzal,
že sa jedná o modernizáciu verejného osvetlenia, čo uvádzal aj vo vyjadrení zo dňa 22. januára
2019. Skutočnosť, že správca dane nepovažoval ním vloženú investíciu za vybudovanie úplne nového
verejného osvetlenia, ktoré je možné oddeliť od pôvodného verejného osvetlenia, mu bola známa nielen
zvýsledkudaňovejkontrolyobsiahnutéhovprotokole,aleipočasvykonávanejdaňovejkontroly.Žalobca

bol účastníkom Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia, ktorá upravovala podmienky modernizácie
už existujúceho verejného osvetlenia a aj napriek tomu tvrdil opak a k tejto skutočnosti neprodukoval
žiaden dôkaz. Súd preto jeho námietku o unesení dôkazného bremena uznal neopodstatnenou.

120. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť

správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniaznichvyvodí,atopredovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnosti

a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania
(rozsudok NS SR 3Sžf 56/2016).

121. Súd nemohol prisvedčiť ani ostatnej námietke žalobcu, že žalovaný porušil princíp právnej
istoty a legitímnych očakávaní nadobudnutými rozhodnutiami daňových orgánov, keď správca dane

v identických prípadoch v minulosti žalobcovi uznal nárok na odpočítanie dane. K tejto námietke
správny súd uvádza, že hoci žalobca v podanej žalobe uviedol podľa neho identické prípady, kedy
správca dane vykonal u žalobcu miestne zisťovanie a daňovú kontrolu a nárok žalobcu na odpočítanie
dane nikdy nespochybnil. Poukázal pritom na zápisnice z miestneho zisťovania, oznámenia o výkone
daňovej kontroly, zápisnicu o ústnom pojednávaní, protokol o daňovej kontrole a zápisnicu o prerokovaní

protokolu, ktoré sa týkali identických prípadov. Žalobca však v podanej žalobe ani žiadnym iným
vyjadrením nekonkretizoval túto svoju námietku, súdu nepredložil predmetné zápisnice z miestneho
zisťovania, o ústnom pojednávaní, o prerokovaní protokolu a ani oznámenie o výkone daňovej kontroly,
a ani protokol o daňovej kontrole, a preto súd túto jeho námietku nemohol preskúmať a ani na ňunemohol prihliadnuť, nakoľko ani počas daňového konania sa na tieto skutočnosti neodvolal a ani z
administratívneho spisu nie je zrejmé, že by takúto námietku žalobca vzniesol, hoci táto skutočnosť mu
pri prejednávaní protokolu, respektíve aj počas daňovej kontroly, musela byť známa, nakoľko sa jedná

o ním tvrdené a predložené dôkazy z roku 2006 a 2007, a preto túto jeho námietku súd vyhodnotil ako
účelovú.

122. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané
v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú ich zrušenie. Súd zastáva

názor,žetakprvostupňovýorgánakoajžalovanýdospelikvecnesprávnemuprávnemuzáveru,ktorému
predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci.
Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

123. O nároku na náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj o nároku na náhradu trov
kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 175 ods. 1 SSP. Žalovanému napriek úspechu

v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne v konaní ani nevznikli.

124. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský

súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.

sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum
právnej pomoci.