Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/2/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234535
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1108234535.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore

žalobcu: J.. W. A., W. B. XX, N. S., N.. XX.X. XXXX, zastúpený: Petruška & partners s.r.o., Kupecká
18, Nitra proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 3.200,66 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 383,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% z
dlžnej sumy odo dňa 17.3.2006 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 76,04 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2008 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu
sumu 3.200,66 Eur a to z nasledujúceho dôvodu: Žalobca ako poistený uzatvoril so žalovaným
ako poisťovateľom Poistnú zmluvu XXXXXXXXXX na základe ktorej bolo poistené motorové vozidlo
predchodcu žalobcu: Mercedes Benz Vito 112,2,2 CDI, Z.: N., rok výroby 1999. Dňa 20.10.2005 došlo
k poistnej udalosti, ktorá bola žalovanému nahlásená pod číslom XXXXXXXXXX a pri ktorej došlo k

poškodeniu predmetného vozidla. Žalovaný po ukončení šetrenia udalosti vyplatil predchodcovi žalobcu
5014Eur(152052Sk).Predchodcažalobcunesúhlasilsvýškouplnenia.Keďžežalovanýtrvalnasvojom
stanovisku, nechal si vypracovať znalecký posudok 92/2006. Znalec stanovil výšku škody vzniknutej
poškodením vozidla vo výške 260500 Sk (tj 8647 Eur). Po odrátaní spoluúčasti 5% predstavuje suma,
ktorú mal žalovaný žalobcovi vyplatiť 8214,66 Eur, tj neoprávnene krátil plnenie o 3200,66 Eur, ktorých
úhrady sa žalobca domáha, spolu so zákonným úrokom z omeškania.

2. Súd vo veci vydal dňa 20.1.2009 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote
odpor, v ktorom uviedol, že žalobcovi bol dňa 9.5. 2006 uhradený doplatok poistného plnenia vo výške
3468,76 Eur.

3. Na pojednávaní konanom 20.6. 2011 zástupca žalobcu uviedol, že suma 3468,76 Eur skutočne
uhradená bola, avšak predstavuje aj sumu za predaj použiteľných zvyškov vozidla, preto na žalobe
žalobca trvá.

4. Podaním doručeným súdu 15.7. 2011 zástupca žalobcu navrhol vykonanie znaleckého dokazovania
za účelom určenia reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla ku dňu poistnej udalosti, za účelomurčenia hodnoty predajných zvyškov vozidla a za účelom určenia výšky škody vzniknutej poškodením
vozidla pri dopravnej nehode.

5. V podaní doručenom súdu 30.8. 2011 žalovaný uviedol, že suma 3468,76 Eur vyplatená žalobcovi
11.5. 2006 predstavovala hodnotu použiteľných zvyškov vozidla, ktoré žalovaný od žalobcu odkúpil.

6. Podaním doručeným súdu 29.11. 2011 sa vyjadril zástupca žalobcu: má za to, že žalovaný je povinný
žalobcovi vyplatiť (keďže sa jednalo o totálnu škodu) výšky škody - tj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu

vozidla pred poškodením plus náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu mínus hodnotu predajných
zvyškov vozidla, čo predstavuje sumu 8.647,02 Eur = 12.182,17 Eur + 0 Eur - 3.535,15 Eur, tj po odrátaní
5% spoluúčasti sa jedná o sumu 8214,67 Eur. Žalovaný zavádzajúco subsumuje hodnotu predajných
zvyškov vozidla, ktoré od žalobcu odkúpil do poistného plnenia v rámci úhrady škody.

7. Podaním doručeným súdu 18.6. 2012 žalobca založil do spisu poistnú zmluvu, zmluvné dojednania,

kompletný znalecký posudok 092/2006, ako i doplnenie otázok na znalca.

8. Uznesením 27 Cb 2/2009 - 118 zo dňa 28.5.2014 súd ustanovil do konania znalca odboru: Doprava
cestná, odvetvie: nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel.

9. Znalec Ing. Karol Štyndl v znaleckom posudku 42/2014 určil reprodukčnú obstarávaciu hodnotu
vozidla ku dňu 20.10. 2005 na sumu 10590,17 Eur, všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 20.10. 2005 na
sumu 10.485,31 Eur, hodnotu zvyškov vozidla ku dňu 20.10. 2005 na sumu 3.627,16 Eur, výšku škody
na vozidle ku dňu 20.10. 2005 na sumu 6.963 Eur.

10. V podaní žalovaného doručenom súdu 2.3. 2015 žalovaný uviedol, že závery znaleckého
dokazovania akceptuje v plnom rozsahu, avšak na pojednávaní 12.10. 2015 uviedol, že dodatočne zistil,
že znalec nezohľadnil stav počítadla km, na ktorom bolo dňa 23.11. 2004 zdokumentovaných 128.262
km.
11. Podaním doručeným súdu 12.10.2015 sa vyjadril zástupca žalobcu: poukázal na nesprávne

rozdelenie vozidla na jednotlivé konštrukčné skupiny, nesprávny stav pneumatík, poukázal na
skutočnosť, že znalec vychádzal len z jedného inzerátu a jedného vyjadrenia spoločnosti Motor Car
Bratislava, nesúhlasil s určeným koeficientom dopytu trhu, pri stanovení hodnoty zvyškov vozidla
poukázal na skutočnosť, že bola stanovená hodnota rámu vozidla, hoci vozidlo rám nemalo. S ohľadom
na uvedené skutočnosti má zástupca žalobcu za to, že objektívnejší je posudok 42/2014. Zároveň

navrhol zmenu žalobcu.

12. Súd uznesením 27 Cb 2/2009 - 180 zo dňa 18.1. 2016 pripustil zmenu žalobcu.

13. Podaním doručeným súdu 14.10. 2016 znalec Ing. Karol Štyndl doplnil znalecký posudok - vyjadril

sa k jednotlivým námietkam strán sporu (tieto nemali žiadny, resp. len minimálny dopad na zadané
otázky, na ktoré znalec odpovedal). Aj po zapracovaní oprávnených námietok strán sporu v podstate
jeho závery korešpondovali s predchádzajúcimi závermi obsiahnutými v pôvodnom znaleckom posudku.

14. V podaní doručenom súdu 23.12.2016 žalovaný zotrvával na svojej námietke týkajúcej sa

nesprávneho počtu najazdených kilometrov.

15. V podaní zástupcu žalobcu doručenom súdu 24.1.2017 sa zástupca žalobcu pridržiaval doterajších
námietok a zotrvával na tvrdení, že znalecký posudok predložený žalobcom je objektívnejší.

16. Na pojednávaní konanom dňa 11.5. 2017 zástupca žalobcu žiadal konfrontáciu znalcov.

17. Na pojednávaní dňa 13.11. 2017 boli vypočutí znalci Ing. Josef Veverka a Ing. Karol Štyndl.
Obaja zotrvávali na záveroch obsiahnutých v znaleckých posudkoch, ktoré vypracovali. Znalci pri
konfrontácii uviedli, že: čo sa týka iných koeficientov predajnosti: tieto sú oba v zákonnom limite, ich

rozdielnosť spôsobuje skutočnosť, že použili rôzne zdroje (s ohľadom na rôzny čas vyhotovovania
posudkov). Zároveň uviedli, že v tomto prípade použitie rôznych zdrojov nespôsobuje zásadnú zmenu
v určení hodnoty vozidla. Žalovaný žiadal určenie hodnoty vozidla pri zohľadnení počtu najazdených
km 150000km.18. V doplnení č. 2 znaleckého posudku 42/2014 znalec Ing. Karol Štyndl uviedol, že VHV ku dňu 20.10.
2005 v prípade, že vozidlo malo najazdených 150 000 km bola 9.333 Eur, hodnota predajných zvyškov

vozidla bola v tom prípade 3.250,80 Eur.

19. Podaním doručeným súdu 14.3. 2018 sa vyjadril žalovaný: poukázal na skutočnosť, že VHV v
čase poistnej udalosti bola žalovaným stanovená len o 404,20 Eur menej ako bola stanovená súdnym
znalcom. Hodnota predajných zvyškov vozidla bola žalovaným stanovená o 400,53 Eur viac ako ju

stanovil súdny znalec. Ak by súd teda vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní,
mala by výška plnenia predstavovať sumu 8866,76 Eur. Keďže žalovaný uhradil sumu 8482,76 Eur
prípadný doplatok plnenia predstavuje sumu 383,99 Eur.

20. Podaním doručeným súdu 4.6. 2018 zástupca žalobcu navrhol vykonanie znaleckého dokazovania

znaleckým ústavom.

21. Podaním doručeným súdu 26.4. 2019 sa vyjadril žalovaný: nakoľko nejde o zvlášť obtiažny
prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie považuje vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým
ústavom za neúčelné a nehospodárne, pričom poukazuje na konfrontáciu znalcov.

22. Na pojednávaní konanom dňa 3.10. 2019 sa zástupca žalobcu a žalovaný pridržiavali doterajších
prednesov a vyjadrení, zástupca žalobcu trval na vykonaní znaleckého dokazovania znaleckým
ústavom. Súd návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí
návrhu na vykonanie dôkazu poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Karola Štyndla bol

technicky i vecne správne vyhotovený, svoje závery riadne zdôvodnil - a to nielen v znaleckom posudku,
ale aj v jeho doplneniach, a aj pri svojom ústnom výsluchu. Súd zároveň konštatoval, že znalecký
posudok predložený žalobcom neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku (§ 209 odsek 2 CSP) a preto bude znalecký posudok predložený
žalobcom posudzovať ako listinný dôkaz. Súd konštatuje, že závery znalcov nie sú diametrálne odlišné,

oba sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené. Pri vyhodnocovaní týchto dôkazov
súd je schopný urobiť si vlastný názor na relevantnosť oboch znaleckých posudkov. S ohľadom
na uvedené súd považuje vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom za neúčelné a
nehospodárne. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že revízny znalecký posudok prichádza do úvahy
najmä tam, kde súd má pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. V tomto

prípade boli prípadné pochybnosti odstránené doplnením znaleckého posudku a výsluchom znalca.
Súd znalecký posudok Ing. Štyndla vyhodnocoval z troch hľadísk: a) antropologický (osoba znalca), b)
materiálny (reflexia posudku na skutkový stav) a c) formálny.
K bodu a): súd konštatuje, že znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný do zoznamu znalcov, ktorý
je vo vzťahu ku skúmanej otázke odborník

K bodu b): znalecký posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal a ktoré
zistil z vlastného vyšetrovania a z rozboru v súdnom spise. Znalec nielen opísal skutkový stav, ale aj
analyzoval všetky skutočnosti, ktoré boli hodnotené. Je zrejmá metóda, ktorú znalec pri spracovaní
znaleckého posudku použil. Záver posudku je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného
materiálu, a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal. Znalec odpovedal na všetky zadané otázky a medzi

týmito neexistujú rozpory
K bodu c) znalecký posudok spĺňa kritérium formálnosti (je vypracovaný v súlade zo zákonom).

23.Súdvykonaldokazovanieprednesomzástupcužalobcuažalovaného,vypočutímznalcovIng.Karola
Štyndla a Ing. Josefa Veverku, ako i listinnými dôkazmi založenými v spise a to: žalobou, odporom,

vyjadreniami strán sporu, Poistnou zmluvou, Osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie MV,
Zmluvou o finančnom leasingu, znaleckým posudkom Ing. Josefa Veverku 092/2006 a Ing. Karola
Štyndla 42/2014 v znení jeho doplnení, korešpondenciou strán sporu, vyjadrením likvidátora, ako i
ostatným spisovým materiálom a zistil stav veci zistený s vykonaním týchto dôkazov:

24. Súd mal v konaní preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná
zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla: Mercedes Benz Vito 112 2,2 CDI, EVČ:
N.. Táto skutočnosť medzi procesnými stranami nebola sporná. Rovnako nebolo sporné, že dňa 20.10.
2005 došlo k poškodeniu predmetného vozidla pri dopravnej nehode. Žalobca poistnú udalosť riadneoznámil. Žalovaný poistné plnenie poskytol vo výške 5.014 Eur (v marci 2006) a vo výške 3.468,76 Eur
(v máji 2006) - za predajné zvyšky vozidla.

25.Medzistranamisporuostalaspornávýškapoistnéhoplnenia,ktorúmážalovanýžalobcoviposkytnúť.
Žalobca neakceptuje výšku poistného plnenia, nakoľko na základe znaleckého posudku vypracovaného
Ing. Josefom Veverkom 092/2006 má za to, že výška škody na vozidla predstavuje sumu 8.647,01 Eur.
Zároveň má za to, že žalovaný vedome zavádza, keď vyplatenú hodnotu zvyškov vozidla zahŕňa do
poskytnutého poisteného plnenia.

26. Žalovaný má za to, že určil všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti správne a rovnako
určil správne hodnotu predajných zvyškov. Túto skutočnosť preukazuje podľa neho aj znalecký posudok
vypracovaný v tomto konaní, ktorého závery sa iba minimálne líšia od záverov likvidácie žalovaného.

27. Podľa § 797 ods. 1 - 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,

keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

28. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej

následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.

29. Podľa článku IX odsek 2 písmeno a) Poistnej zmluvy: Ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo
stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu
zodpovedajúcu primeraným nákladnom na znovuzriadenie alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku

poistnej udalosti, zníženú o cenu prípadných zvyškov.

30. V uvedenom prípade bola sporná všeobecná hodnota vozidla a hodnota predajných zvyškov vozidla.
Vzhľadom k tejto skutočnosti súd nechal vypracovať znalecký posudok, ktorý (po jeho doplnení) stanovil
všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 9.333,43 Eur a hodnotu predajných zvyškov

vozidla na sumu 3.250,80 Eur. Závery znalca ustanoveného v konaní sa líšia od záverov znalca, ktorý
vypracoval znalecký posudok pre žalobcu, a ktorý stanovil VHV 12.182,16 Eur a hodnotu predajných
zvyškov vozidla 3.535,15 Eur a teda z ktorého vyplýva, že žalovaný má doplatiť 3200,66 Eur (12,182,16
Eur minus 3.535,15 Eur minus 5% spoluúčasť).
31. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Veverku (predloženého žalobcom): uvedený znalecký posudok

neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku podľa § 209 odsek 2 CSP a preto súd tento znalecký posudok posudzoval ako listinný dôkaz.
Po oboznámení sa s jeho závermi, závermi znalca Ing. Štyndla, ako i výpoveďami znalcov súd dospel
k záveru, že znalecký posudok Ing. Štyndla je pre rozhodnutie vo veci relevantný. Uvedený znalecký
posudok je (po jeho doplnení) technicky i vecne správny, závery znalca sú riadne zdôvodnené, súdu sa

javí predmetný znalecký posudok ako presvedčivý čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu a logicky
odôvodnený. K námietkam žalobcu súd uvádza, že:
a) skutočnosť, či sa jedná o “rámové” alebo “bezrámové” vozidlo nie je rozhodujúca, nemá vplyv na
stanovenie VHV ( tento záver súdu vyplýva z konfrontácie znalcov)
b) Určenie iného % opotrebenia pneumatík predstavuje len minimálny rozdiel v VHV ( tento záver súdu

vyplýva z konfrontácie znalcov)
c) Použitie koeficientu dopytu: znalec Ing. Štyndl vychádzal z inzerátu v časopise Avízo a ešte z dvoch
ďalších zdrojov. Ing. Veverka použil zdroje z roku 2006, avšak k poistnej udalosti došlo v roku 2005 a
porovnával vozidlá s prevažne iným rokom výroby ako je rok výroby poisteného vozidla. Táto položka
výrazne ovplyvňuje VHV a podľa súdu mohla spôsobiť výrazný rozdiel v určení VHV (hoci oba použité

koeficienty predajnosti boli určené v zákonnom limite). Súd má za to, že znalec Ing. Štyndl použil pri
vypracovaní znaleckého posudku zdroje, ktoré v čase vypracovania znaleckého posudku boli jediné
dostupné.
d)Početnajazdenýchkilometrov-tútonezrovnalosťznalecodstránilvDoplneníč.1znaleckéhoposudku32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri určovaní výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku
Ing. Štyndla. Výška poistného plnenia žalovaného mala podľa súdu predstavovať VHV (sumu 9.333 Eur)

po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla (sumy 3.250,80Eur) a po odrátaní 5% spoluúčasti, tj.
žalovaný mal žalobcovi vyplatiť titulom poistného plnenia sumu 5.778,09 Eur. Žalovaný však žalobcovi
uhradil len sumu 5.014 Eur. Čo sa týka plnenia žalovaného vo výške 3.468,76 Eur - táto suma
predstavuje cenu za odkúpenie použiteľných zvyškov vozidla - táto však bola žalovaným nadhodnotená
a žalobcovi mala byť vyplatená len suma 3.088,26 Eur (o 380,50 Eur menej). Žalovaný je teda žalobcovi

povinný doplatiť 5.778,09 Eur (VHV po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a 5% spoluúčasti)
minus 5,014 Eur (už vyplatené poistné plnenie) minus 380,50 Eur (rozdiel medzi vyplatenou a znalcom
určenou hodnotou predajných zvyškov vozidla), tj sumu 383,59 Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
súd zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 1.3.2006, tj povinnosť plniť žalobcovi mu vznikla do 15 dní od
ukončeniašetreniapoistnejudalosti,tj.najneskôr16.3.2006.Žalobcapožadujeúrokzomeškaniaod2.3.

2006, preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania požadovaných od 2.3. 2006 do 16.3. 2006 zamietol a
priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po 15tom dni od ukončenia šetrenia poistnej
udalosti, tj od 17.3. 2006.

Súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania: nakoľko diskontná sadzba určená NBS v marci 2006

bola 3,5%, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7% z dlžnej sumy.

Keďže žalovaný sa dostal so svojím plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z
omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy, vo zvyšnej časti súd požadovaný úrok z omeškania čo do výšky
zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej
inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Súd sa pri priznávaní nároku na náhradu trov konania riadi zásadou úspechu v spore. Z uvedených
zákonných ustanovení vyplýva, že pre určenie, ktorá strana má nárok na náhradu trov konania je
kruciálne stanoviť, komu prislúcha úspech vo veci. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho
základu veci a čo do výšky priznaného nároku. CSP rozoznáva dva druhy úspechov vo veci, a síce plný

úspech a čiastočný úspech. Plný úspech môže mať žalobca aj žalovaný, avšak nikdy nie obaja súčasne.
K plnému úspechu žalobcu dochádza vtedy, ak sa výrok rozhodnutia vo veci samej zhoduje so žalobným
návrhom, o ktorom sa koná. K plnému úspechu žalovaného dochádza vtedy, ak sa žaloba v plnom
rozsahu zamietne, prípadne sa konanie zastaví, z dôvodu procesného zavinenia žalobcu. Čiastočný
úspech v spore má strana vtedy, ak súd v konečnom rozhodnutí uložil žalovanému povinnosť uhradiť

len časť sumy, ktorej uhradenie žiada žalobca. V takomto prípade súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí.

36. V danej právnej veci sa konalo o splnení povinnosti žalovaného, zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,66
Eur s príslušenstvom. Súd vo výrokovej časti tohto rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 383,59 Eur s príslušenstvom (príslušenstvo však v predmetnom prípade netvorí relevantnú sumu,
ktorá by ovplyvňovala hodnotu veci). V percentuálnom vyjadrení ide o úspech vo výške 11,98%. Z toho
logicky vyplýva, že procesnej obrane žalovaného priznal súd úspech vo výške 88,02%. Po započítanítýchto úspechov, resp. vzájomných nárokov na náhradu trov konania, má žalovaný voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v prevyšujúcej časti, tj. 76,04%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sledje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.