Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 28, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120208660
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120208660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny T., dieťa rodičov: matky N. F., bytom N. I. XXX/XX, T. a otca S. P., bytom V. XXX/XX, T., J.,
t.č. v M. R. XXX/XX, A. R. C., o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému

dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. septembra 2021, č. k.
35P/161/2020-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie návrh otca na zníženie
výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletého žiadal znížiť výživné na dieťa dôvodiac, že
sa od 11/2020 dostal do väzby, prišiel o zamestnanie, nemal žiaden príjem a nemohol si
plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému v sume 130,- eur, ako bolo uvedené v rodičovskej dohode z
11/2019. Uviedol, že do vzniknutej situácie sa dostal psychickým nátlakom zo strany matky. Preto žiada
o zníženie výživného, prípadne pozastavenie výživného do doby, pokiaľ nebude môcť znova pracovať.

Po nástupe do väzby jeho matka každý mesiac prispievala na maloletého Q. sumou 20,- eur mesačne.
On sa nechce vyhnúť plateniu výživného, avšak rovnako nechce, aby sa po prepustení z väzby dostal
znova do väzby kvôli dlhu na výživnom. V doplnení návrhu zo dňa 29.01.2021 otec prvotne žiadal znížiť
výživné na sumu 20,- eur mesačne a v podaní zo dňa 20.09.2021 žiadal, aby súd po dobu
výkonu väzby a výkonu trestu upravil výživné na 40 % z jeho pracovnej odmeny, čo by predstavovalo
30,- až 40,- eur mesačne. Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala návrh otca zamietnuť dôvodiac, že
otec dieťaťa bol súdený za nejakú trestnú činnosť s drogami a do výkonu trestu sa dostal

vlastným pričinením. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletého mal s platením výživného problémy
odnarodeniamaloletého.Podľaslovmatky,otecchcelplatiťpodľatoho,akosabudestretávaťsosynom.
Za obdobie 04/2020 nezaplatil vôbec a po upozornení zo strany matky v 05/2020 zaplatil 45,- eur. Za
mesiac apríl matke maloletého týždeň chodila denne suma na účet 1,05 eur. Uviedla, že otec maloletého
je od 11/2020 vo väzbe, potom vo výkone trestu a od toho času do 07/2021 jej otcova matka
posielala 20,- mesačne ako výživné a od 07/2021 jej otec maloletého neplatí žiadne výživné na syna.

Ku dňu 30.07.2021 mal otec zameškané výživné vo výške 1.148,70 eur. Kolízny opatrovník nesúhlasil
so znížením výživného dôvodiac, že zníženie nie je v záujme maloletého dieťaťa. Odporúčal návrh otca
na zníženie výživného zamietnuť.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1
veta prvá, ods.2 a 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, preto ho zamietol.
Konštatoval, že rozsudkom Okresného súd Trenčín zo dňa 25.11.2019, č. k. 35P/139/2019-42 bola
schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý Q. zverený do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 130,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy
výživnéhomalmaloletýQ. 11mesiacovamatkavtejdobebolanarodičovskejdovolenke,poberala

rodičovský príspevok v sume 220,70 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 24,34 eur mesačne.
Toho času bývala spolu s maloletým v byte svojej starej matky spolu s jej matkou a starou matkou. Na
bývanie jej prispievala sumou 90,- eur mesačne. Otec maloletého býval v domácnosti spolu so svojou
matkou v rodinnom dome, ktorý bol v jeho podielovom vlastníctve v podiele 1/3. Na domácnosť prispieval
v sume 150,- mesačne. Otec maloletého pracoval v mäsovýrobe s priemerným čistým príjmom 1.157,67
eur mesačne. Výdavky otca predstavujú 300,- eur mesačne na splácanie pôžičky v sume 2.000,- eur

na prerábku domu, bežné výdavky na stravu, ošatenie a iné, sporenie pre maloletého v
sume 100,- eur. Pred nástupom otca do väzby a výkonu trestu odňatia slobody sa maloletý
s otcom stretával nepravidelne, od nástupu do výkonu trestu je s ním v kontakte cez
videohovory. V období vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie maloletý Q. mal 2 a 3 roka, býval s
matkou a od 09/2021 začal navštevovať materskú školu. Matka spolu s maloletým býva v spoločnej

domácnosti so starou matkou. Matka jej na náklady bývania finančne prispieva v sume 100,-
mesačne a 19,- eur mesačne na elektrinu. Matka je stále na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok vo výške 387,10 eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Výdavky
matky na maloletého sú: školné 25,- eur mesačne, stravné 36,- eur mesačne, ZRŠ 30,- eur ročne,
tanečný krúžok 40,- eur na 2 mesiace. Bežné výdavky primerané jeho veku: očkovanie v dvoch dávkach

vsume176,-eura141,-eur,lieky15,-eurmesačne,sporenie10,-až15,-eurmesačne.Otecmaloletého
od 19.11.2020 bol vzatý do väzby v ÚVV X.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/33/2021 zo
dňa 04.06.2021 začal vykonávať trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov za spáchanie obzvlášť závažného
zločinu podľa § 172 ods.1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, nedovolenej
výrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ichdržanieaobchodovaniesnimi.V

odpovedi na lustráciu podľa oznámenia M. A. R. C. zo dňa 23.07.2021 bolo uvedené, že v ÚVV a ÚVTOS
nebol najprv pracovne zaradený. Podľa posledného oznámenia otca maloletého zo dňa 20.09.2021
mal začať pracovať ako pomocný kuchár, bez nároku na pracovnú odmenu, od 20.09.2021 by mal byť
zaradený do práce s nárokom na pracovnú odmenu v sume max. do 100,- eur mesačne.
Otec maloletého bol do nástupu, t. j. 18.11.2020, zamestnaný u zamestnávateľa W. Z. -

K.. s priemerným čistým zárobkom vo výške 1.295,72 eur. Otec maloletého je a bol spoluvlastníkom
nehnuteľnosti v podiele 1/3, vlastní osobné motorové vozidlo (vo svojom podaní zo dňa 04.06.2021
uviedol, že sa ide prepisovať vrátením daru na jeho matku). Výdavky otca sú nasledovné: pôžička
vo výške 6.000,- eur (mesačná splátka 200,- eur), splácanie pôžičky kamarátovi 2.000,- eur (splátka
200,- eur mesačne), dlh u matky vo výške 20.000,- eur, dlh vo výške 5.000,- eur až 6.000,-eur. Súd

konštatoval, že na strane otca došlo nepochybne k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva v jeho
umiestnení v ústave na výkon trestu s obmedzenou možnosťou príjmu maximálne do 100,- eur, teda
dôvodom, pre ktorý otec nie je schopný sa zamestnať a dosahovať prijem, aby mohol riadne plniť
vyživovaciupovinnosťvočimaloletému, jetedavýkontrestu.Zdôraznil,žeotecmaloletéhobolodsúdený
za úmyselný trestný čin súvisiaci s drogovou činnosťou, pričom pri páchaní vedel, resp. musel vedieť, že

činil nezákonne a za skutok mu hrozí trest odňatia slobody. Súd prvej inštancie považoval za potrebné
uviesť, že vníma absolútny nedostatok sebareflexie otca maloletého, keď uviedol, že k trestnej činnosti
sa dostal po psychickom nátlaku zo strany bývalej partnerky. Súd mal za to, že trestná činnosť otca
v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu maloletého a dôvodom na zníženie výživného, ktoré nie je v
záujme maloletého. Zdôraznil, že skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá žiaden

príjemalebomápríjemminimálny,jezapríčinenáibasamotnýmkonanímotcaanatentodôvodnemožno
prihliadať. Pri rozhodovaní prihliadal na potencionálne možnosti a schopnosti otca, ktorý v prípade, ak by
sa nedopustil úmyselnej trestnej činnosti a k plneniu vyživovacej povinnosti by pristupoval zodpovedne,
ďalej mohol vykonávať prácu, ktorú vykonával pred nástupom do väzby a následného výkonu trestu, kde
naposledy dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.295,72 eur. Súd pri rozhodovaní vo veci teda

aplikoval zásadu potencionality príjmov. Naviac bez povšimnutia nemohol ponechať skutočnosť, že od
doby posledného rozhodnutia u maloletého došlo k zmene pomerov, avšak nie odôvodňujúcich zníženie
výživného, ale k zmene, ktorá odôvodňuje ponechanie výživného v určenej výške, pretože na
strane maloletého došlo ešte k zvýšeniu výdavkov. Maloletý je vekovo starší, nastúpil dopredškolského zariadenia, začal sa venovať aj záujmovej činnosti, a preto je zrejmé, že náklady na jeho
výživu sa zvýšili. Súd tiež poukázal aj na skutočnosť, že otec vlastnil majetok a tohto majetku sa mieni
vzdať v prospech svojej matky, pričom takéto konanie nemôže byť na ujmu maloletého. Na základe

uvedených skutočností, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého súd prvej inštancie dospel
k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, preto ho zamietol. O trovách konania súd
rozhodol za použ. § 58 v spojení s § 52 CMP.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote odvolanie otec maloletého.
Naďalej nesúhlasil s vyživovacou povinnosťou v sume 130,- eur mesačne, a žiadal odvolací súd, aby

bola výška výživného znížená na 40 % z jeho pracovnej odmeny, čo predstavuje sumu približne 40,-
eur mesačne po dobu výkonu trestu odňatia slobody. Otec maloletého v odvolaní zdôraznil, že si je
vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ale jeho momentálne možnosti, pokiaľ ide o plnenie výživného, sú
počas výkonu trestu limitované možnosťami, ktoré ústav na výkon trestu ponúka. Poukázal na ust. §62
ods.1 až 5 Zákona o rodine a jeho majetkové pomery (nevlastní žiaden hnuteľný majetok ani osobné
motorové vozidlo). V zmysle ust. § 78 ods.1 až 3 Zákona o rodine, sa jeho majetkové pomery zmenili dňa

14.11.2020, keď bol vzatý do väzby. Uviedol, že po prepustený z výkonu trestu bude opäť zamestnaný a
potom môže súhlasiť s vyššou sumou výživného. Otec v odvolaní poukazuje na to, že tvrdenia matky nie
sú založené na pravde, vyčíslené náklady sú špekulatívne a vypočítavé zo strany matky. Ďalej uvádza,
že matka maloletého neprejavuje záujem o prispievanie na výživu maloletého, ale spolieha sa na výživu
zo strany otca o čom svedčí to, že maloletý Q. nastúpil do materskej škôlky a matka nenastúpila do

práce a tým neprejavila záujem o prispievanie na výživu maloletého. Otec ďalej namieta, že matka sa
ho snaží vykresliť ako neschopného otca.

5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. To, že je
otec maloletého vo výkone trestu, nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že otec

maloletého si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ešte pred nástupom do výkonu trestu. Otec
nevie, čo maloletý potrebuje a čo obnáša starostlivosť o dieťa. Pokiaľ ide o tvrdenia otca v odvolaní,
ktorými sa matku snažil vykresliť ako osobu špekulatívnu a vypočítavú, toto matka považuje za pomstu
za rozchod, cez ktorý sa nevie otec preniesť. K námietke otca, že nenastúpila do práce, uviedla, že do
práce nastupuje od 01.12.2021, čo je odôvodnené tým, že nevedela, ako maloletý bude znášať nástup

do materskej školy. Adaptačný pobyt v materskej škole je dva mesiace, o čom priložila aj rozhodnutie
materskej školy.

6. Otec nevyužil svoje právo písomnej repliky na vyjadrenie matky k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§
362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), prihliadnuc i
na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo

výroku vecne správne potvrdiť.

8. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh otca na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti voči maloletému zamietol dôvodiac nesplnením zákonných predpokladov takéto rozhodnutie
opodstatňujúcich a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

9. Odvolateľ (otec maloletého) namietal zmenu pomerov, ktoré uňho nastali po vzatí do väzby a
následného výkonu trestu, ťažiskovou časťou dôvodiac svojou nepriaznivou finančnou situáciou, stratou
zamestnania, ktoré skutočnosti podľa jeho názoru indikujú v prospech jeho návrhu.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ
ani netvrdil.11. Odvolací súd následne preskúmajúc vecné námietky otca tieto vyhodnotil ako neopodstatnené.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne
zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35a § 36 CMP)

vyvodil správne právne závery o nesplnení zákonných predpokladov pre otcom požadované zníženie
výživného. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutéhorozsudku,konštatujesprávnosťjehodôvodovavpodrobnostiachnaňodkazuje(§387ods.
2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi
závermi súdu prvej inštancie.

12. Nad rámec uvedeného k odvolaniu otca dodáva:

13. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného, prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie
výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu pomerov subjektov

právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri
posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča
a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

18. Pri uplatnení princípu tzv. potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd teda neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, bez ohľadu na

to, že o tento príjem v dôsledku svojho nezodpovedného (teda aj neopatrného, či nedbanlivostného a
tiež protiprávneho správania) prišiel.

19. Z obsahu spisu v konkrétnostiach vyplynulo, že otec dieťaťa sa podaným návrhom domáhal
zníženia výživného na maloletého Q., o ktorom výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom zo

dňa 25.11.2019, č.k.35P/139/2019-42, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa
maloletý Q. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho
výživu sumou 130,- eur mesačne, kedy otec bol zamestnaný a dosahoval výživnému zodpovedajúci
príjem o ktorý prišiel v dôsledku páchanej trestnej činnosti, za ktorú si odpykáva uložený mu trest.20. Súd prvej inštancie predovšetkým východiskovo náležite vymedzil relevantnou právnou úpravou
vyžadovanú zákonnú podmienku (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) pre otcom požadované rozhodnutie

(zmenu pomerov) výlučne za splnenia ktorej môže dôjsť k zmene skoršej súdnej úpravy jeho vyživovacej
povinnosti. Následne v okolnostiach posudzovanej veci správne v neprospech otcom požadovanej
zmeny vyhodnotil a označil skutočnosti zistené na strane maloletého a to nárast výdavkov spojených
s jeho vyšším vekom, ako aj nástup do materskej škôlky, navštevovanie záujmových krúžkov,
ktoré považoval z pohľadu aplikovaných noriem za kvalifikovanú zmenu pomerov, ktoré skutočnosti

otec (a to ani v priebehu odvolacieho konania) nespochybnil. Následne súd prvej inštancie správne
pristúpil jednak k rozboru príjmu výživou povinnej osoby - otca a svoj postup aj presvedčivo vysvetlil.
Opísané východiská v plnom rozsahu opodstatňujú záver, ku ktorému súd prvej inštancie dospel, t.j. že
zníženie príjmu otca vzhľadom na skutočnosti v ktorých má pôvod (páchanie závažnej trestnej činnosti a
s ňou spojený výkon trestu), požadovanú zmenu neodôvodňujú. Skutočnosť, že otec dosahuje aktuálne
nižší príjem, vzhľadom k tomu, že tento stav nemá pôvod v objektívnych, nezávisle od konania otca

vzniknutých okolnostiach (opak z vykonaného dokazovania nevyplynul), nemôže byť
vykladaná a hodnotená v neprospech výživou oprávnenej osoby- maloletého.

21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o požadovanej zmene výživného správne vychádzal z
potencionality príjmov otca, teda z príjmu, ktorý otec dosahoval u posledného zamestnávateľa pred

nástupom na výkon trestu odňatia slobody, a to u W. Z.- K. (vo výške 1.295,72 eur), keďže jeho
posledný pracovný pomer bol ukončený okamžite zo strany zamestnávateľa z dôvodu vzatia do väzby a
následného výkonu trestu otca, teda nešlo o okolnosti, ktoré by otca z objektívnych, ním nezavinených
dôvodov takto znevýhodnili. Niet teda objektívneho preukázaného dôvodu, indikujúcemu k odlišnému
posúdeniu tejto skutočnosti (straty príjmu otca). Pokiaľ sa otec maloletého zbavil možnosti dosahovať

pravidelný príjem tým, že spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený, správne súd prvej
inštancie na tieto okolnosti vo vzťahu k zákonným podmienkam uvedeným v § 75 ods. 1 Zákona o
rodine neprihliadal a s jeho záverom, že táto skutočnosť nemôže byť na ujmu maloletého v podobe
zníženej vyživovacej povinnosti otca, sa odvolací súd plne identifikuje. Uvedená skutočnosť - výkon
trestu, nemá vplyv vzhľadom na konkrétnosti posudzovanej veci na správnosť záveru o nemožnosti

zníženiavyživovacejpovinnosti,keďžesiuvedenúsituáciuoteczapríčiniljednoznačnesám,dopustením
sa protiprávneho konania, ktorá skutočnosť rozhodne nemôže byť na ťarchu maloletého v podobe
zníženia vyživovacej povinnosti otca, čím by nedôvodne bola jej znášaním v plnom rozsahu zaťažená
matka napriek tomu, že táto okrem finančnej formy jej plnenia, ju kompenzuje tiež svojou osobnou
starostlivosťou o maloletého. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a

túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb.

22. Vyhodnotením uvedených skutočností nemožno vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
nič vytknúť. Tento vo svetle správnych teoretických východísk aplikovaných na zistený skutkový stav
dôvodne posúdil, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre otcom požadované zníženie výživného

a neindikuje k takémuto záveru ani obsah podaného odvolania. Súd prvej inštancie správne pri
posudzovaní naplnenia zákonného predpokladu pre požadovanú zmenu výživného správne neprihliadal
len na aktuálne reálne dosahovaný príjem otca, ale vo svetle princípu tzv. potencionality príjmu otca
vychádzal z príjmu, o ktorý sa otec v dôsledku spáchania trestnej činnosti a okamžitého skončenia
pracovného pomeru pripravil. V neprospech otca indikuje tiež skutočnosť, že ani v čase, keď dosahoval

pôvodný príjem, sa riadne nepodieľal na plnení vyživovacej povinnosti voči maloletému. Odvolacie
námietky otca tak nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie
rozhodnutie.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Otec v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by neboli predmetom posudzovania súdom
prvej inštancie a s ktorými by sa už súd prvej inštancie nebol náležite vysporiadal, pričom ani odvolacím
prieskumom neboli zistené skutočnosti, ktoré by indikovali k odlišnému, v prospech otca vyznievajúcemu
rozhodnutiu.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

27. V mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo znamená, že každý

z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku
a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

28. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona

č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie.