Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10Csp/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211370
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3817211370.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobkyne Mgr. D. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom T., L. XXX/XX, zast. Občianskym združením OPOS so sídlom v Trenčianskej Teplej,
A. Hlinku 1084/24A proti žalovanému IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mostová
2, IČO: 36 745 804, zast. URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO:
36 646 181, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 1.238,69 eur a zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 300,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré je p o v i n n á nahradiť mu
žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe leasingovej zmluvy zo dňa 29.11.2011 uzatvorenej
so žalovaným, vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.238,69 eur a zaplatenia finančného
zadosťučinenia v sume 300,- eur. Dôvody pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti leasingovej
zmluvy zo dňa 29.11.2011, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu videla v tom, že v leasingovej

zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN z dôvodu, že medzi náklady spotrebiteľa nebolo
zahrnuté povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie, ktoré bola žalobkyňa povinná uzavrieť a
platiť a bez ktorého by nebola leasingová zmluva uzavretá. Poukázala na obsah rozhodnutia SOI
so sídlom v Bratislave zo dňa 17.1.2012, v ktorom žalovanej strane bola uložená pokuta v sume
500,- eur pre porušenie povinnosti postupovať pri výpočte RPMN podľa § 19 Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Bolo zistené, že
v rozhodnutí citovaných zmluvách uzavretých žalovanou stranou bola nesprávne uvedená hodnota

RPMN, pretože do celkových nákladov spotrebiteľa nebolo zahrnuté havarijné poistenie. Ďalší dôvod
pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru videla v tom, že v obsahu leasingovej zmluvy nebol
uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve bol uvedený len počet mesačných
splátok v rozsahu 72 mesiacov. Hodnotu bezdôvodného obohatenia v sume 1.238,69 eur vyčíslila ako
rozdiel medzi sumou 12.388,69 eur, ktorú žalovanému celkovo zaplatila a ktorá bola tvorená súčtom
úhrady v sume 3.591,70 eur, ktorú zaplatila dňa 5.10.2011 predajcovi motorového vozidla a ktorá bola
tvorená akontáciou v sume 3.345,- eur, spracovateľským poplatkom v sume 111,50 eur a prvou splátkou,

ktorú zaplatila z vlastných finančných prostriedkov v sume 135,20 eur, poplatkov v sume 144,19 eur
a zaplatených úverových splátok v sume 8.652,80 eur mínus kúpna cena motorového vozidla v sume
11.150,- eur. Opodstatnenosť nároku na finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur podľa § 3 ods. 5Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ponechala na rozhodnutie súdu. Iných nárokov sa voči
žalovanému nedomáhala. V prípade úspechu uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne,
že leasingová zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru. Poukázal na to, že zmluva v
článku 1. a v článku 2., v bode D. Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere k zmluve číslo LZC/11/20179 zo dňa 29.11.2011 obsahovala údaj o dobe trvania zmluvy v rozsahu
72 mesiacov a v splátkovom kalendári k zmluve bol údaj o splatnosti poslednej splátky stanovený

na deň 25.10.2017. Následne v článku 2. písm. g) VZP bolo uvedené, že leasingový vzťah trvá po
dobu stanovenú v leasingovej zmluve a skončí po uplynutí v zmluve dohodnutej doby leasingu v deň,
ktorý predchádza dňu, v ktorý nájomca podpísal preberací protokol. Uviedol, že leasingová zmluva v
spojení so splátkovým kalendárom obsahovala časovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, ktorá
bola žalovaným určená na základe vstupných údajov - dátumu poskytnutia leasingu, splatnosti prvej
splátky, frekvencie, výšky a počtu splátok. K dojednaniu spracovateľského poplatku medzi stranami

sporu žalovaný uviedol, že spracovateľský poplatok, jeho výška a spôsob jeho výpočtu bol uvedený
v článku 1 zmluvy a následne aj v článku 4. písm. j) Všeobecných zmluvných podmienok žalovaného
pre finančný leasing hnuteľných vecí zo dňa 29.11.2011. Žalobkyňa teda mala vedomosť o samotnom
spracovateľskom poplatku, ako aj o jeho účele, výške a spôsobe jeho výpočtu, pričom na základe
dohody medzi ňou a žalovaným tvoril súčasť prvej zvýšenej splátky, s čím žalobkyňa podpisom zmluvy a

VZP slobodne a zrozumiteľne prejavila svoj súhlas. V dôsledku toho žalovaný spracovateľský poplatok
považoval za zmluvné dojednanie v rámci zmluvnej voľnosti, ktoré neodporuje zákonu ani dobrým
mravom. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa splátkového kalendára žalovaný poukázal na to, že z
článku 2 leasingovej zmluvy vyplýva, že splátkový kalendár je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako
jej príloha č. 2 a predstavuje faktúru podľa platného zákona o DPH. Domnieval sa, že žalobkyňa

si svojvoľne zamieňala význam pojmu „neoddeliteľná súčasť zmluvy“ s faktickou súčasťou zmluvy
v podobe fyzického spojenia listín. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa v danom prípade rozumela
listina obsahujúca informácie alebo prejavy vôle, na ktoré zmluva odkazovala, t.j. ktoré boli so zmluvou
späté po stránke právnej, nie fyzicky a žalobkyňa bola so všetkými predmetnými dokumentmi, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, riadne oboznámená, čo potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom

na zmluve. K nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že nepreukázala
existenciu zákonných predpokladov zakladajúcich nárok na jeho vydanie, pretože všetky plnenia, ktoré
žalovaný od žalobkyne prijal, boli prijaté v súvislosti s poskytnutím finančného leasingu podľa zmluvy.
Zároveň z dôvodu opatrnosti vzniesol voči tomuto nároku žalobkyne námietku premlčania. K nároku na
finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur uviedol, že zákonodarca nekoncipoval uvedený nárok tak,

že automaticky vyplýva zo Zákona o ochrane spotrebiteľa bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné
predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku. Žalobkyňa odôvodnila svoj nárok na zaplatenie
finančného zadosťučinenia vo výške 300,-eur z dôvodu, že jej vznikli náklady spojené prihlasovaním a
prehlasovaním predmetu leasingu na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ako aj s inými nákladmi, ktoré
muselavynaložiťnapredmetleasingu.Spoukazomnaúčelfinančnéhozadosťučinenia,boltohonázoru,

že v prípade žalobkyne je neopodstatnený. Poukázal na to, že z leasingovej zmluvy a VZP bola práve
žalobkyňa ako užívateľka predmetu leasingu povinná znášať vyššie uvedené náklady podľa článku 3.
písm. f) VZP. Bol toho názoru, že finančné zadosťučinenie možno priznať až na základe právoplatného
rozhodnutia súdu o tom, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu k
porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky alebo povinnosti podľa osobitných právnych predpisov.

Vzhľadom k tomu, že súd o nárokoch žalobkyne zatiaľ právoplatne nerozhodol, nárok na zaplatenie
finančného zadosťučinenia nie je možné v tomto spore uplatniť a preto je potrebné naň prihliadať ako
na predčasne uplatnený.

3. K tvrdeniam žalobkyne o úročení prvej splátky, jej započítaní do výšky leasingu (úveru) a k

započítaniu sumy predstavujúcej spracovateľský poplatok do výšky leasingu (úveru) žalovaný uviedol,
že výška poskytnutého úveru predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu a 1.
zvýšenou splátkou (tzv. akontáciou), ktorá bola súčasťou platby vopred (článok 1. zmluvy). Po dosadení
konkrétnych hodnôt - od sumy 11.150,- eur žalovaný odpočítal sumu 3.345,- eur a získal sumu 7.805,-
EUR, ktorá predstavovala výšku úveru podľa zmluvy. Platba vopred okrem 1. zvýšenej úverovej splátky

obsahovala aj ďalšie zložky, a to spracovateľský poplatok v sume 111,50 eur (spracovateľský poplatok
nevstupovaldovýškyposkytnutéhoúveru,nebolsplátkouúveruapretootútosumuaninemoholbyťúver
ponížený)a1.riadnusplátkuvsume135,20eur(ztohoistina133,53eur,úrok1,67eurbezDPH),pričom
o túto splátku bol úver ponížený a následne žalobkyňa platila až druhú úverovú splátku, čo vyplýva aj zosplátkového kalendára. Všetky uvedené informácie boli uvedené v zmluve resp. v splátkovom kalendári.
Celkový súčet všetkých položiek tvoriacich platbu vopred predstavoval sumu 3.591,67 EUR a uvedenú
sumu žalobkyňa na základe splnomocnenia žalovaného ako kupujúceho zaplatila ako časť kúpnej ceny

priamo dodávateľovi predmetu leasingu - spoločnosti BMC, spol. s r.o. Zvyšnú časť v sume 7.558,30
eur zaplatil žalovaný ako kupujúci na základe faktúry vystavenej dodávateľom.

4. K tvrdeniu žalobkyne, že výška RPMN bola uvedená nesprávne vzhľadom na skutočnosť, že uzavretie
leasingovej zmluvy bolo podmienené uzatvorením poistenia predmetu leasingu s vinkuláciou v prospech

žalovaného, žalovaný považoval výpočet RPMN za správny, o čom do spisu založil detailnú špecifikáciu
jej výpočtu. V danom prípade zahrnutie poistenia do RPMN nebolo možné, nakoľko poistnú zmluvu
uzatvárala priamo žalobkyňa s príslušnou poisťovňou a v prospech žalovaného bola zriadená len
vinkulácia prípadného poistného plnenia. Žalovaný preto nemohol mať vedomosť o tom, za akých
podmienok si žalobkyňa dohodla poistenie, najmä výšku poistného a preto ho z objektívnych dôvodov
nemohol zahrnúť do RPMN. Poistné nemohlo byť zahrnuté do výpočtu RPMN aj z dôvodu, že nebolo

súčasťou úverovej splátky ako aj z dôvodu, že žalovaný nevystupoval ako sprostredkovateľ poistenia,
tak ako to bolo v prípade uvedenom v rozhodnutí SOI, ktoré bolo žalobkyňou predložené, ako aj z
dôvodu, že poistné zmluvy boli uzavreté v rovnaký deň ako leasingová zmluva. Poukázal na to, že
žalobkyňu nemožno považovať za priemerného spotrebiteľa, nakoľko v čase uzavretia leasingovej
zmluvy vykonávala podnikateľskú činnosť. Voči žalobkyni uplatnil nárok na náhradu trov konania vo

výške 100%.

5. Súd o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom č.k. 10Csp/122/2017-236 zo dňa 6.12.2018 tak, že ju
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Proti rozsudku podala
žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.

4Co/94/2019-289 zo dňa 28.11.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predbežné právne posúdenie
veci má iba predbežný charakter, musí však vychádzať zo znalosti veci a musí byť argumentačne
udržateľné. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas konania môže
v nevyhnutnej miere odkloniť od svojich predbežných záverov vo vzťahu k skutkovej stránke veci, je

ale zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť
im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, vo vzťahu
k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Ak má prezentovaný odklon v konečnom
dôsledku vplyv na meritórne rozhodnutie, je súd v záujme preskúmateľnosti vlastného procesného
postupu povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s dôvodmi a následkami tohto postupu.

Predbežné právne posúdenie veci je zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie a zjednodušenie
sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých rozhodnutí. V danej veci súd prvej inštancie
v zmysle horeuvedených zásad nepostupoval. Zo zvukovej nahrávky z pojednávania dňa 08.11.2017
vyplýva, že súd prvej inštancie pri predbežnom právnom posúdení bol toho názoru, že zmluva, ktorá je
predmetom sporu neobsahuje podstatné náležitosti spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho sudkyňa

uviedla „že asi bude musieť konštatovať , že úver je bez úrokov a poplatkov“, nie je zrozumiteľne určená
konečná splatnosť, nesprávne je vypočítaná RPMN. Následne súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok a
žalobu žalobkyne zamietol, keď v podstate mal za to, že sporná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie sa vysporiadal s odklonom od predbežného právneho

posúdenia veci na pojednávaní dňa 08.11.2018.

6. Súd s poukazom na dôvody uvádzané odvolacím súdom, ktoré viedli k zrušeniu rozsudku súdu prvej
inštancie vo veci nariadil pojednávanie a opätovne o žalobe rozhodol.

7. Žalovaná strana sa na pojednávanie neustanovila, neprítomnosť na ňom ospravedlnila a z dôležitého
dôvodu ho odročiť nežiadala, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v jej
neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením cenovej ponuky na motorové vozidlo

SUZUKI z čl. 5 spisu, e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a predávajúcim z čl. 6 až 9 spisu, kúpnej
zmluvyzodňa4.10.2011,listinnýchdôkazovzaloženýchžalobkyňoudospisunačl.13až24označených
ako dôkazy č. 5 až 12, leasingovej zmluvy č. LZC/11/20179 zo dňa 29.11.2011, Všeobecných zmluvných
podmienok žalovaného pre finančný leasing hnuteľných vecí z čl. 27 až 32 spisu zo dňa 29.11.2011,formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2011, listinných
dôkazov č. 16 až 19 založených žalobkyňou do spisu na čl. 36 až 40, odovzdávacieho protokolu
týkajúceho sa prevzatia motorového vozidla žalobkyňou zo dňa 29.11.2011, listinných dôkazov č. 20 až

25 založených žalobkyňou do spisu na čl. 42 až 50, predbežného splátkového kalendára z čl. 51spisu zo
dňa29.11.2011,splátkovéhokalendáraaplatbyapohľadávkypreleasingovúzmluvuzčl.52až56spisu,
listinných dôkazov č. 27 až 33 založených v spise na čl. 57 až 81, písomného vyjadrenia žalovaného
vo veci zo dňa 22.11.2017 a listinných dôkazov z čl. 98 až 107 spisu, písomného vyjadrenia žalobkyne
vo veci zo dňa 13.12.2017, písomného vyjadrenia žalovaného vo veci zo dňa 11.1.2018, písomného

vyjadrenia žalobkyne vo veci zo dňa 2.5.2018, rozhodnutia SOI zo dňa 17.1.2012, listinných dôkazov
založených žalobkyňou do spisu na čl. 165 až 167, stanoviska MF SR zo dňa 25.6.2010, písomného
vyjadrenia žalobkyne vo veci zo dňa 17.10.2018, návrhov na uzavretie poistnej zmluvy o havarijnom
poistení motorového vozidla z čl. 177 až 186 spisu, poistky č. XXXXXXXXXX o havarijnom poistení
motorového vozidla z čl. 187 spisu, vinkulácie poistného plnenia zo dňa 15.12.2011, žiadosti o vinkuláciu
zodňa29.11.2011,návrhovnauzavretiezmluvyopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 29.11.2011 z čl. 191až 195 spisu, poistky o PZP z čl.
196 spisu, listinných dôkazov založených žalobkyňou do spisu na čl. 201 až 237, e -mailu založeného
žalobkyňou do spisu zo dňa 4.10.2011, výpočtu RPMN interaktívnou kalkulačkou z portálu finančnej
osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, ostatných listinných dôkazov v spise založených a
zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 4.10.2011 spoločnosť BMC, spol. s r.o. so sídlom v Nitre ako predávajúci a žalobkyňa ako
kupujúca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla Suzuki
Swift 1,2 GS červenej metalízy za kúpnu cenu 11.150,- eur, ktorá bola financovaná prostredníctvom
leasingu. Splatnosť prvej časti kúpnej ceny vo forme akontácie v sume 3.591,70 eur bola medzi

zmluvnými stranami dojednaná do 10.10.2011, ktorú žalobkyňa zaplatila dňa 5.10.2011, čo vyplýva
z výpisu z internetbankingu založeného v spise na čl. 13. Dňa 29.11.2011 strany sporu uzavreli
leasingovú zmluvu č. LZC/11/20179, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 7.805,-
eur, ktorý sa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 135,20 eur. Zmluvný úrok predstavoval
7,80% ročne, RPMN 8,77% a priemerná hodnota RPMN 11,62%. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva,

že poistenie medzi stranami nebolo dohodnuté, bola dohodnutá len vinkulácia poistného plnenia z
havarijného poistenia. V zmluve bolo ďalej uvedené, že platba vopred zahŕňala zvýšenú splátku, prvú
riadnu splátku a spracovateľský poplatok v celkovej sume 3.591,70 eur, ktorú bola žalobkyňa povinná
zaplatiť dodávateľovi predmetu leasingu na jeho bankový účet, ktorý bol v leasingovej zmluve riadne
špecifikovaný. V článku 4, v bode 7. leasingovej zmluvy bolo uvedené, že výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov, resp. poplatkov sú uvedené v Splátkovom kalendári k leasingovej zmluve, ktorý je prílohou
zmluvy a jej neoddeliteľnou súčasťou. V predbežnom splátkovom kalendári k leasingovej zmluve zo dňa
29.11.2011 založenom žalobkyňou do spisu na čl. 51 je špecifikovaný spôsob splácania úveru - výška
pravidelnej mesačnej splátky, dátumu jej splatnosti, periodicity splátok, dátum splatnosti prvej splátky a
dátum konečnej splatnosti úveru.

10. Z Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere k leasingovej zmluve zo
dňa 29.11.2011, ktorý strany podpísali a ktorý je založený v spise na čl. 33 vyplýva, že medzi podmienky
upravujúce čerpanie peňažných prostriedkov, t.j. akým spôsobom a kedy dostane spotrebiteľ peniaze,
bolo zaradené poistenie predmetu leasingu (havarijné poistenie a povinné zmluvné poistenie škody

spôsobenej prevádzkou motorových vozidla).

11. Zo žalobkyňou predložených poistných zmlúv súd zistil, že dňa 29.11.2011 žalobkyňa ako poistník
so spoločnosťou UNIQA poisťovňa, a.s. uzavrela zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla
Suzuki Swift EVČ: PD XXX ED so začiatkom poistenia od 29.11.2011 na dobu neurčitú. Ročné poistné

predstavovalo sumu 211,85 eur. Vinkulácia poistného plnenia bola dojednaná v prospech žalovaného,
ktorý v poistnej zmluve vystupoval ako poistený. V totožný deň žalobkyňa ako poistník so spoločnosťou
UNIQA poisťovňa, a.s. uzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Suzuki Swift EVČ: PD 387 ED so začiatkom poistenia od
29.11.2011 na dobu neurčitú. Ročné poistné predstavovalo sumu 81,24 eur.

12. Žalobkyňa do spisu na čl. 162 založila rozhodnutie SOI, Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave
zo dňa 17.1.2012, ktorým bola žalovanému uložená pokuta v sume 500,- eur pre porušenie povinnosti
veriteľa postupovať pri výpočte RPMN podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov z dôvodu, že do výpočtu RPMN v
posudzovaných leasingových zmluvách nezahrnul havarijné poistenie napriek tomu, že vystupoval ako
splnomocnený zástupca poistiteľa a inkasanta a k podpisu poistných zmlúv došlo v rovnakom čase

ako k podpisu samotnej úverovej zmluvy, kedy veriteľ poznal výšku jednotlivých splátok dojednaného
poistného, keďže ho sám sprostredkoval.

13. Žalovaný k zaradeniu poistného do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN poukázal
na to, že poistné zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla a PZP uzatvárala priamo žalobkyňa

s príslušnou poisťovňou a v prospech žalovaného bola zriadená len vinkulácia prípadného poistného
plnenia z havarijného poistenia. Žalovaný preto nemohol mať vedomosť o tom, za akých podmienok
si žalobkyňa dohodla poistenie, najmä výšku poistného a preto ho z objektívnych dôvodov nemohol
zahrnúť do výpočtu RPMN. Poistné nemohlo byť zahrnuté do výpočtu RPMN aj z dôvodu, že nebolo
súčasťou úverovej splátky ako aj z dôvodu, že žalovaný nevystupoval ako sprostredkovateľ poistenia.
Na svoju obranu predložil vyjadrenie MF SR zo dňa 25.6.2010, z ktorého vyplýva, že pri jednotlivých

typoch poistenia a ich zahrnutia do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN je nutné
zisťovať, v ktorej fáze sa poskytujú. V prípade predzmluvnej fázy veriteľ síce vie, že na to, aby bol
spotrebiteľoviposkytnutýúver,jenutnéuzatvoriťurčitépoistenie(havarijné,poistenieschopnostisplácať
úver,poisteniefinančnejstratyapod),avšakkonkrétnefinančnépodmienkypoistnejzmluvymunemusia
byť známe a teda nebudú zahrnuté do celkových nákladov a výpočtu RPMN. Uvedie sa len existencia

povinnosti uzatvoriť konkrétne poistenie. V prípade poskytovania informácií v zmluve o spotrebiteľskom
úvere ak veriteľovi už budú známe informácie o nákladoch na poistenie, tieto sa zahrnú do celkových
nákladov a výpočtu RPMN. Vo vzťahu k PZP ministerstvo zaujal názor, že keďže povinnosť uzatvoriť
PZP vyplýva zo zákona a nemusí sa chápať ako podmienka poskytnutia úveru, nemusia sa tieto náklady
zahŕňať do celkových nákladov na poskytnutie úveru a do výpočtu RPMN.

14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 10.10.2011 so spoločnosťou BMC, spol. s r.o. so
sídlomvNitreuzavrelakúpnuzmluvu,predmetomktorejbolpredajosobnéhomotorovéhovozidlaSuzuki
SWIFT červenej metalízy za kúpnu cenu 11.150,- eur. Kúpnu cenu za predmetné vozidlo mala zaplatiť
vo forme leasingu na základe leasingovej zmluvy č. LZC/11/20179 zo dňa 29.11.2011 uzavretej so

žalovaným. Pred uzavretím leasingovej zmluvy dňa 5.10.2011 predávajúcemu v hotovosti z vlastných
finančných prostriedkov zaplatila akontáciu v sume 3.345,- eur, spracovateľský poplatok v sume 111,50
eur a prvú úverovú splátku v sume 135,20 eur. Tvrdila, že v leasingovej zmluve zo dňa 29.11.2011
bola nesprávne uvedená výška úveru v sume 7.805,- eur, ktorá podľa jej názoru mala byť ponížená o
prvú splátku v sume 135,20 eur zaplatenú z vlastných finančných prostriedkov ešte pred uzatvorením

zmluvy, na základe čoho potom bol v zmluve nesprávne uvedený aj počet splátok, ktorý by mal byť
správne uvedený v počte 71 a nie 72, pretože prvú splátku zaplatila dňa 5.10.2011 pred uzatvorením
leasingovej zmluvy. Poukázala na to, že v RPMN neboli uvedené náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s
platením povinného zmluvného poistenia a havarijného poistenia. Predložila poistku č. XXXXXXXXXX
uzavretú s poisťovňou UNIQA, na základe ktorej platí havarijné poistenie motorového vozidla. Začiatok

poistenia bol dojednaný od 29.11.2011 na dobu neurčitú. Ročné poistné predstavuje sumu 211,85 eur,
ktorésplácavštvrťročnýchsplátkach.PovinnézmluvnépoisteniebolodojednanétiežvpoisťovniUNIQA
a predstavuje sumu 81,24 eur, ktorú platí ročne. V tejto súvislosti poukázala na bod C formulára pre
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorom bolo uvedené, že medzi podmienky
čerpania spotrebiteľského úveru patrí aj poistenie predmetu leasingu, t.j. havarijné poistenie a PZP.

Výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadala od žalovaného vydať, vyčíslila sumou 1.238,69 eur. Do
hodnoty bezdôvodného obohatenia zaradila aj poplatky v celkovej sume 144,19 eur, ktorých zaplatenie
žalovaná strana potvrdila v prehľade platieb a pohľadávok, založeného v spise na čl. 104. Sumy
4,52 eur, 4,72 eur, 4,89 eur, 5,03 eur predstavovali úroky z omeškania, ktoré žalobkyňa zaplatila za
oneskorené zaplatenie tej ktorej úverovej splátky a to na základe výziev žalovanej strany na úhradu

úrokov omeškanej platby, sumu 120,- eur zaplatila spoločnosti, ktorú žalovaný poveril vymáhaním
nezaplatených úverových splátok a uvedená spoločnosť voči nej uplatnila na zaplatenie sumy 120,-
eur ako spracovateľský poplatok. Žalobkyňa doposiaľ predmetné vozidlo užíva ako nájomca. Nie je
zapísaná ako vlastník motorového vozidla v evidencii ODI. Finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur
považovala za primerané tomu, že znášala všetky náklady spojené s platením havarijného poistenia,

PZP, prvého zápisu motorového vozidla do evidencie na ODI, absolvovaním technických kontrol, údržby
vozidla po haváriách. Finančného zadosťučinenia sa domáhala ako kompenzácie vyššie uvedených
nákladov,ktorévsúvislostisprevádzkoumotorovéhovozidlaplatila.Potvrdila,žesúčasnesodovzdaním
úverovej zmluvy zo dňa 29.11.2011 jej žalovaný odovzdal Všeobecné zmluvnú podmienky pre finančnýleasing hnuteľných vecí založené na čl. 27 spisu a Formulár pre štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere založený na čl. 33 spisu. Súčasťou odovzdaných listín nebol predbežný splátkový
kalendár z čl. 51 spisu, ktorý jej bol doručený až v roku 2012 na základe jej žiadosti adresovanej

žalovanému. Splátkový kalendár, ktorý založila na čl. 52 spisu jej doručil žalovaný až v roku 2017 v
súvislosti so zmenou adresy svojho sídla. Prehľad platieb a pohľadávok, ktorý je založený v spise na čl.
53 spisu, jej bol doručovaný dňa 17.7.2017 v súvislosti so zmenou sídla žalovaného. Na splatenie úveru
žalobcovi celkom poukázala 65 úverových splátok, vrátane prvej zvýšenej úverovej splátky.

15. Žalovaný nepoprel, že žalobkyňa na splatenie úveru poukázala 65 úverových splátok a aktuálne
voči nej eviduje nezaplatené úverové splátky č. 66 až 72. K výpovedi žalobkyne uviedol, že z čl. 3
písm. f/ Všeobecných zmluvných podmienok žalovanej strany pre finančný leasing hnuteľných vecí,
ktoré sú v súdnom spise založené na čl. 27 vyplýva, že prevádzkové náklady, náklady na údržbu a
opravu motorového vozidla po celú dobu trvania leasingového vzťahu znáša žalobkyňa ako nájomca.
Finančné zadosťučinenie podľa jeho názoru neslúži na úhradu týchto nákladov, ale má byť satisfakciou

za protiprávne konanie žalovaného, ktoré žalobkyňa nepreukázala. Výška poskytnutého úveru bola
riadne uvedená v úverovej zmluve sumou 7.805,- eur a do úveru boli započítané všetky platby uvádzané
žalobkyňou. V tejto súvislosti poukázal na čl. 4 písm. g/ VZP a čl. 2 písm. b/ VZP, z ktorých vyplýva, že
výška zvýšenej splátky je uvedená v leasingovej zmluve a uvádza sa v rozpise splátok s tým, že spolu
so zvýšenou splátkou je splatná aj prvá riadna leasingová splátka, poistné a spracovateľský poplatok.

Z čl. 2 písm. b/ VZP vyplýva, že ak leasingová zmluva stanoví povinnosť zaplatenia prvej zvýšenej
splátky istiny, nadobudne zmluva účinnosť skôr, ak bude táto prvá zvýšená splátka istiny zaplatená podľa
pokynov prenajímateľa, ktorý si vyhradzuje právo určiť, že platbu zaplatí nájomca na účet dodávateľa.
Pokiaľ ide o platby úrokov z omeškania, žalovaný uviedol, tieto náklady nemôžu byť predmetom vydania
bezdôvodného obohatenia, pretože na ich platenie žalovanému vznikol riadny nárok tým, že žalobkyňa

riadne a včas neplatila úverové splátky. Z čl. 4 písm. o/ VZP vyplýva, že nájomca je povinný zaplatiť
prenajímateľovi všetky náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním a uplatnením všetkých
pohľadávok voči nájomcovi a to vrátane odmien a honorárov vyplatených tretím osobám oprávneným
vykonávať úkony v súvislosti s vymáhaním pohľadávok. Na základe toho zaplatenie sumy 120,- eur
žalovaný nepovažoval za bezdôvodné obohatenie.

16. Na právny vzťah zmluvných strán z leasingovej zmluvy č. LZC/11/20179 zo dňa 29.11.2011 sa
vzťahujú príslušné ustanovenia Zákona č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení, s poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka.

17. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa (§1 ods. 1).

18 Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§1 ods. 2).

19. Podľa § 2 písm. d/, g/, h/, i/, j/, l/ citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia leasingovej
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia leasingovej zmluvy

medzi stranami, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia leasingovej
zmluvy medzi stranami, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 4.10.2011 spoločnosť BMC, spol. s r.o. so sídlom
v Nitre ako predávajúci a žalobkyňa ako kupujúca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
osobného motorového vozidla Suzuki Swift 1,2 GS červenej metalízy za kúpnu cenu 11.150,- eur,

ktorá bola financovaná prostredníctvom leasingu. Splatnosť prvej časti kúpnej ceny vo forme akontácie
v sume 3.591,70 eur bola medzi zmluvnými stranami dojednaná do 10.10.2011, ktorú žalobkyňa
zaplatila dňa 5.10.2011, čo vyplýva z výpisu z jej internetbankingu. Dňa 29.11.2011 strany sporu uzavreli
leasingovú zmluvu č. LZC/11/20179, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 7.805,-
eur, ktorý sa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 135,20 eur. Zmluvný úrok predstavoval

7,80% ročne, RPMN 8,77% a priemerná hodnota RPMN 11,62%. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva,
že poistenie medzi stranami nebolo dohodnuté, bola dohodnutá len vinkulácia poistného plnenia z
havarijného poistenia. V zmluve bolo ďalej uvedené, že platba vopred zahŕňa zvýšenú splátku, prvú
riadnu splátku a spracovateľský poplatok v celkovej sume 3.591,70 eur, ktorú bola žalobkyňa povinná
zaplatiť dodávateľovi predmetu leasingu na jeho bankový účet, ktorý bol v leasingovej zmluve riadne

špecifikovaný. V článku 4., v bode 7. leasingovej zmluvy bolo uvedené, že výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov, resp. poplatkov sú uvedené v Splátkovom kalendári k leasingovej zmluve, ktorý je prílohou
zmluvy a jej neoddeliteľnou súčasťou. V predbežnom splátkovom kalendári k leasingovej zmluve zo dňa
29.11.2011 bol špecifikovaný spôsob splácania úveru, t.j. výška pravidelnej mesačnej splátky, dátumu
jej splatnosti, periodicity splátok, dátum splatnosti prvej splátky a dátum konečnej splatnosti úveru.

25. Z Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere k leasingovej zmluve zo
dňa 29.11.2011, ktorý strany podpísali vyplýva, že medzi podmienky upravujúce čerpanie peňažných
prostriedkov, t.j. akým spôsobom a kedy dostane spotrebiteľ peniaze, bolo zaradené poistenie predmetu
leasingu (havarijné poistenie a povinné zmluvné poistenie škody spôsobenej prevádzkou motorových

vozidla).

26. Zo žalobkyňou predložených poistných zmlúv súd zistil, že dňa 29.11.2011 žalobkyňa ako poistník
so spoločnosťou UNIQA poisťovňa, a.s. uzavrela zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidlaSuzuki Swift EVČ: PD XXX ED so začiatkom poistenia od 29.11.2011 na dobu neurčitú. Ročné poistné
predstavovalo sumu 211,85 eur. Vinkulácia poistného plnenia bola dojednaná v prospech žalovaného,
ktorý v poistnej zmluve vystupoval ako poistený. V totožný deň žalobkyňa ako poistník so spoločnosťou

UNIQA poisťovňa, a.s. uzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Suzuki Swift EVČ: PD XXX ED so začiatkom poistenia od
29.11.2011 na dobu neurčitú. Ročné poistné predstavovalo sumu 81,24 eur.

27. Z rozhodnutia SOI, Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave zo dňa 17.1.2012, ktorým bola

žalovanému uložená pokuta v sume 500,- eur pre porušenie povinnosti veriteľa postupovať pri výpočte
RPMN podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvyplýva,žepokutabolažalovanémuuloženázdôvodu,žedovýpočtuRPMN
v posudzovaných leasingových zmluvách nezahrnul havarijné poistenie napriek tomu, že vystupoval
ako splnomocnený zástupca poistiteľa a inkasanta a k podpisu poistných zmlúv došlo v rovnakom čase
ako k podpisu samotnej úverovej zmluvy, kedy veriteľ poznal výšku jednotlivých splátok dojednaného

poistného, keďže ho sám sprostredkoval.

28. Predmetná leasingová zmluva zo dňa 29.11.2011 vzhľadom na jej obsahové náležitosti je
spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov, keďže žalovaný ako dodávateľ

poskytol žalobkyni, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, bola v postavení spotrebiteľa,
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala splácať v splátkach. Vzhľadom k tomu, že ide o záväzkový vzťah
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti,
ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov.

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že leasingová zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru súd
uvádza, že v obsahu leasingovej zmluvy je uvedené, že úver je splatný v 72 mesiacoch. Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa úver pravidelne a riadne splácala až po 65 mesačnú splátku, čo vyplýva zo
splátkového kalendára z čl. 55 spisu, jednoduchým matematickým výpočtom musela dospieť k zisteniu

splatnosti poslednej úverovej splátky a tým aj ku konečnej splatnosti úveru. Na viac sa v leasingovej
zmluve nachádza článok 4., bod 7., ktorý odkazuje na splátkový kalendár, v ktorom boli uvedené výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Splátkový kalendár tvoril prílohu leasingovej zmluvy.
Žalobkyňa do spisu ako listinný dôkaz č. 26 založila predbežný splátkový kalendár datovaný dňom
29.11.2011, t.j. deň uzavretia leasingovej zmluvy, v ktorom bol špecifikovaný spôsob splácania úveru,

t.j. výška pravidelnej mesačnej splátky, dátum jej splatnosti, periodicita splátok, dátum splatnosti prvej
splátky a dátum konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu leasingová zmluva spolu s predbežným
splátkovým kalendárom obsahujú všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z.z., vrátane určenia konečnej splatnosti úveru. Žalobkyňa tvrdila, že predbežný
splátkový kalendár zo dňa 29.11.2011 jej žalovaný neodovzdal spolu s leasingovou zmluvou zo dňa

29.11.2011, ale s odstupom času v roku 2012 na jej žiadosť. Súd tvrdeniu žalobkyne neuveril, pretože
žalovaný nemal žiadny dôvod zadržiavať predbežný splátkový kalendár a neodovzdať ho žalobkyni, hoci
ostatné dokumenty, Všeobecné zmluvné podmienky pre finančný leasing hnuteľných vecí založené na
čl. 27 spisu a Formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere založený na čl.
33 spisu jej spolu s leasingovou zmluvou riadne odovzdal. Neodovzdaním splátkového kalendára by

sa žalovaný vedome vystavil riziku žalovateľnosti úveru ako bezúročného a bezpoplatkového. Takéto
konanie žalovaného súd nepredpokladal. Zo splátkového kalendára nepochybne vyplýva, že konečná
splatnosť úveru nastala dňa 25.10.2017, kedy bola splatná posledná úverová splátka. Z účelu § 9
ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, je nepochybné, že údaj o konečnej splatnosti má byť uvedený zreteľne a jasne pre

každého, aj pre tzv. priemerného spotrebiteľa. Súd zastáva názor, že uvedenie termínov splatnosti
úverových splátok, vrátane dátumu konečnej splatnosti úveru v predbežnom splátkovom kalendári zo
dňa 29.11.2011, ktorým žalobkyňa disponovala nie je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení
platnom ku dňu uzavretia leasingovej zmluvy, nakoľko v čase uzavretia leasingovej zmluvy žalobkyňa

musela mať k dispozícii aj predbežný splátkový kalendár, v ktorom bol termín konečnej splatnosti úveru
jasne a zrozumiteľne vyjadrený dátumom splatnosti poslednej úverovej splátky. Tvrdenie žalobkyne, že
predbežný splátkový kalendár jej bol doručený až v roku 2012 na jej žiadosť, súd považoval za účelové a
nepreukázané. Aj aktuálna súdna prax sa postupne odkláňa od právneho názoru, že konečná splatnosťspotrebiteľského úveru musí byť vyjadrená konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín vo veci sp. zn.
27Co/153/2018, v ktorom poukázal aj na to, že "Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017

prijala Zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým bol novelizovaný Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle ktorého sa v § 9 ods. 2 písm. d/ (v čase uzatvorenia zmluvy písm. f/), vypustili
slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“; rozhodnutie Krajského súdu Trenčín vo
veci sp. zn. 17Co/303/2017, v ktorom vo vzťahu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
konštatoval, že "formulácia 48 mesiacov je dostatočne určitá a zrozumiteľná a zodpovedá záverom SD

EU vyjadreným v rozhodnutí C-42/15 zo dňa 9.11.2016 vo veci H. P. I., a.s. c/a J. D.. Takáto formulácia
je tiež plne v súlade s vtedy platnou vyhláškou MF SR č. 620/2007 Z.z. o ustanovení vzoru formulára
o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vo vysvetlivkách k údaju o konečnej
splatnosti výslovne stanoví, že ako údaj o konečnej splatnosti sa uvádza buď konkrétnym dátumom,
alebo dĺžkou obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch, alebo rokoch. Vzhľadom na uvedené neobstojí
záver súdu prvej inštancie o chýbajúcom termíne konečnej splatnosti úveru, keďže je zrejmé, že táto

nastane po 48 mesiacoch. Prípustnosť takto vyjadrenej konečnej splatnosti skutočne vyplývala aj z vtedy
platnejvyhláškyMFSRč.620/2007Z.z.oustanovenívzoruformuláraozmluvnýchpodmienkachzmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá výslovne konečnú splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádzala ako
jednu z možných alternatív jej vyjadrenia." Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 14Co/201/2017
z 1.10.2018 uviedol: "Pokiaľ je samostatne v zmluve o pôžičke uvedená konečná splatnosť pôžičky

mesiacom a rokom 05/2019, je tento údaj dostatočný a zrozumiteľný aj pre priemerného spotrebiteľa,
ktorý si z neho môže vyvodiť, že konkrétna zmluva trvá a konečná splatnosť nastane v mesiaci máji
2019. Pokiaľ nie je v zmluve uvedený aj konkrétny deň, kedy konečná splatnosť zmluvy nastane, je
možné v kontexte s ďalšími uvedenými údajmi v zmluve - a to dňom splatnosti každej z dohodnutých
splátok v 20. deň toho - ktorého mesiaca logicky vyvodiť, že konečná splatnosť nastane v mesiaci

máj 2019 buď 20. dňom tohto mesiaca, splatením poslednej splátky v zmysle zmluvných dojednaní,
alebo najneskôr uplynutím posledného dňa tohto konkrétneho mesiaca roku 2019. Takto v zmluve o
spotrebiteľskom úvere vymienenú konečnú splatnosť zmluvy odvolací súd akceptuje ako súladnú s
požiadavkou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací
súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že termín konečnej splatnosti musí byť

v zmluve vyjadrený zásadne uvedením aj konkrétneho dňa a údaj o mesiaci a roku konečnej splatnosti
nepostačuje. Zákonná úprava nešpecifikuje podrobnejšie, čo sa pod termínom konečnej splatnosti má
uviesť a ako sa má tento údaj vyjadriť. Z účelu tejto náležitosti je možné usudzovať, že ide o vyjadrenie
toho, kedy dlžník pri riadnom splácaní splní svoje záväzky z uzavretej zmluvy. Z toho je zrejmé, že
uvedená náležitosť plní informačnú funkciu vo vzťahu ku spotrebiteľovi a má informovať spotrebiteľa o

tom, ako a s čím je spojené splatenie záväzkov."

30. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný nesprávne vypočítal RPMN, pretože do jej výpočtu nezahrnul
poistenie, ktoré bola žalobkyňa povinná platiť, súd zaujal právny názor, že zahrnutie poistenia do
RPMN nebolo možné, nakoľko poistnú zmluvu uzatvárala priamo žalobkyňa s príslušnou poisťovňou

a v prospech žalovaného bola zriadená len vinkulácia prípadného poistného plnenia. Žalovaný
nemohol mať vedomosť o tom, za akých podmienok si žalobkyňa dohodla poistenie, v čase uzavretia
leasingovej zmluvy nepoznal výšku poistného a preto ho z objektívnych dôvodov nemohol zahrnúť do
výpočtu RPMN. Súčasne je potrebné poukázať na to, že žalovaný v tomto prípade nevystupoval ako
sprostredkovateľ havarijného poistenia tak, ako to bolo v prípadoch uvedených v rozhodnutí SOI zo

dňa 17.1.2012, ktoré bolo žalobkyňou predložené. V leasingových zmluvách uvedených v rozhodnutí
SOI žalovaný vystupoval ako splnomocnený zástupca poistiteľa a inkasanta a havarijné poistenie
sám sprostredkoval, čo sa však v prípade žalobkyne nestalo. Pokiaľ ide o ďalšie náklady žalobkyne
spojené s platením povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktoré tiež neboli zahrnuté do výpočtu RPMN, súd poukazuje na vyjadrenie MF SR

zo dňa 25.6.2010, z ktorého vyplýva, že povinnosť uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavyplývapriamozozákonaanemusí
sa chápať ako podmienka poskytnutia úveru, preto sa tieto náklady nemusia zahŕňať do celkových
nákladov na poskytnutie úveru a do výpočtu RPMN, s čím sa súd stotožnil. Na základe výpočtu RPMN
súdom podľa interaktívnej kalkulačky z portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF

SR RPMN pri úvere poskytnutom v sume 7.805,- eur a žiadnych dodatočných nákladov vo výške
havarijného poistenia a PZP z dôvodov, ktoré súd vyššie uviedol, RPMN predstavovala 7,81% oproti
dojednanej RPMN v leasingovej zmluve zo dňa 29.11.2011 vo výške 8,77%. Po porovnaní výšky
vypočítanej RPMN podľa interaktívnej kalkulačky a RPMN uvedenej v leasingovej zmluve je zrejmé,že RPMN nebola dojednaná v neprospech žalobkyne. Súd súčasne poukazuje na cit. ust. § 2 písm. g/
Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
v znení platnom ku dňu uzavretia leasingovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady v tomto ustanovení špecifikované,
ktoré sú veriteľovi známe. V prípade poistenia žalovaný v čase uzavretia leasingovej zmluvy nepoznal
výšku poistného, t,j, výška tohto nákladu mu nebola známa a preto ho z objektívnych dôvodov nemohol
zahrnúť do výpočtu RPMN.

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadomktomu,žežalobkyňanebolaúspešnávčastiourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, nevznikol jej nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v platnom znení. Záverom súd poukazuje na
to, že plnenie v sume 3.591,70 eur, ktoré žalobkyňa okrem iných plnení uplatnila voči žalovanému z titulu
bezdôvodného obohatenia, zaplatila priamo predávajúcemu, spoločnosti BMC, spol. s r.o., na základe

čoho bezdôvodné obohatenie ani teoreticky v uvedenej výške nemohlo vzniknúť na strane žalovaného,
pretože uvedené plnenie nikdy od žalobkyne neprevzal, čo priamo vyplýva aj z obsahu leasingovej
zmluvy.

32. Pokiaľ súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci konštatoval, že zmluva, ktorá bola

predmetom sporu neobsahovala podstatné náležitosti spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho asi
bude úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože nebola zrozumiteľne určená konečná
splatnosť a nesprávne bola vypočítaná RPMN, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vrátane
procesnej obrany žalovaného, ktorý účinne poprel skutkové tvrdenia žalobkyne o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a nesprávne určenej výške RPMN a uviedol vlastné tvrdenia, súd právny názor

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zmenil tak, ako uviedol v odôvodnení rozsudku, kde podrobne
zdôvodnil, prečo poskytnutý úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Predbežný právny názor o
bezúročnostiabezpoplatkovostiúverusúdzaujalvčase,kedynedisponovalvšetkýmilistinnýmidôkazmi
predloženými stranami, ktoré boli spôsobilé uvedené predbežný právny názor súdu zmeniť (stanovisko
MF SR zo dňa 25.6.2010 - čl. 171 spisu, návrh havarijného poistenia motorového vozidla žalobkyne

a poistka č. XXXXXXXXXX - čl. 177 spisu, návrh povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistka č. XXXXXXXXXX o PZP - čl.191 spisu).
Po vykonaní dokazovania oboznámením uvedených listinných dôkazov súd zmenil právny názor na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

33.Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa262ods.1a255ods.1CSP.Žalobkyňabolavovecinebola
úspešná, preto jej nárok na náhradu trov konania nevznikol. Úspešnému žalovanému bol priznaný nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.