Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 6, 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010396
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3520010396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovaného Y. J., B.. XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom T. I. XXX, okres T., trestne stíhaného na slobode
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon") v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné
na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 6. septembra 2021 t a k t o

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Obžalovaný: Y. J., B.. XX.XX.XXXX P. O.,

trvale bytom T. I. XXX, stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 11.10.2019 v čase približne o 19:00 h v obci Moravské Lieskové v pohostinstve „U Ikáša“ na adrese
Moravské Lieskové č. 90 fyzicky napadol poškodeného Y. V. tým spôsobom, že ho najprv rukou zovretou
v päsť udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený Y. V. spadol na zem, potom sa postavil a vtedy

k nemu opäť pristúpil obžalovaný, ktorý chytil do ruky rozbitý pohár a následne ho uvedeným pohárom
udrel a porezal v oblasti pravej časti krku a uvedeným konaním spôsobil obžalovaný poškodenému Y.
V. zranenia vo forme bodnoreznej rany krku vpravo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečbu s obmedzením v
bežnom spôsobe života po dobu najmenej šiestich dní, pričom ak by obžalovaný vzhľadom na spôsob
a intenzitu uskutočneného útoku zasiahol do krčnej žily alebo tepny poškodeného, tak mohlo dôjsť k
masívnemu krvácaniu poškodeného,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu činu, ktorého sa dopustil v úmysle
inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu činu nedošlo,
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods.4 Trestného zákona per analógiám na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 32 /
tridsaťdva/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje pre výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie pod sp. zn. 1T/72/2020 trestné konanie proti obžalovanému
napodkladeobžalobyOkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhomPv602/3304-24zodňa03.11.2020,
doručená tunajšiemu súdu dňa 04.11.2020, pre pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný chce uzatvoriť dohodu o vine a
treste a prokurátor nie.
Po prečítaní obžaloby prokurátorom, po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a poučení v

intenciách § 257 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného obžalobe.
Následne samosudca prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h)
Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Prokurátor
navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súhlasne sa vyjadril aj jeho obhajca. Nakoľko boli splnené
procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz

zhromaždenými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu s obžalobou vo vyšetrovacom spise, súd prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine postupom podľa § 257 Trestného poriadku a dokazovanie o skutku
v rozsahu v akom obžalovaný skutok priznal, súd nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom
o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného
(pravdivosti jeho vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä

výpoveď obžalovaného, výpoveď poškodeného Y. V., jednotlivých svedkov - L. Ž., T. V., I. Č., T. T.,
lekárska správa o ošetrení poškodeného a znalecký posudok znalca T.. Y. G., L., z odboru zdravotníctva
a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia), uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku,
ktorý po právnej stránke napĺňa všetky zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví, pričom k dokonaniu činu nedošlo, a dopustil sa fyzicky, na mieste prípustnom, výtržníctva, tým,
že napadol iného.
Zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto inému úmyselne

spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Podľa § 123
ods. 3 ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo
vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c)
ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie
dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je
konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle
spáchaťtrestnýčin,aknedošlokdokonaniutrestnéhočinu.Pokustrestnéhočinujetrestnýpodľatrestnej
sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin (§ 14 ods. 2 Trestného zákona). Z vykonaného znaleckého
dokazovania a oboznámených lekárskych správ vyplýva, že zranenia poškodeného si objektívne

vyžiadali vyšetrenie, ošetrenie ako aj liečenie. Poškodený utrpel zranenia vo forme bodnoreznej rany
krku vpravo, ktoré si vyžiadalo liečbu s obmedzením v bežnom spôsobe života po dobu najmenej šiestich
dní a ak by obžalovaný vzhľadom na spôsob a intenzitu uskutočneného útoku zasiahol do krčnej žily
alebo tepny poškodeného, tak mohlo dôjsť k masívnemu krvácaniu poškodeného.
Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, sa dopustí ten trestnoprávne

zodpovedný subjekt, ktorý slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej
neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Výtržnosť je konanie, ktoré závažným
spôsobom narušuje verejný kľud a poriadok a je preň typicky zjavne neúctivý a nedisciplinovaný
postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav
takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne

znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných. Skutok bol spáchaný na mieste verejnostiprístupnom, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla
zdržiava viac ľudí. Túto povahu má aj miesto činu, ktorým je pohostinstvo.
Na naplnenie subjektívnej stránky vyššie uvedených trestných činov je nutné úmyselné zavinenie. V

danom prípade súd vyhodnotil konanie obžalovaného po subjektívnej stránke podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestné činy spáchané v priamom úmysle, pretože obžalovaný vedel, že údermi
vedenými na hlavu a krk poškodeného pohárom, môže spôsobiť poškodenie jeho zdravia, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob jeho života a činu sa dopustil činu na mieste verejnosti prístupnom. Závažnosť konania

obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a
zdravia človeka a záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianske spolunažívania, verejného
poriadku a pokoja.
Ďalšie dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní potom zameralo na vykonanie dôkazov súvisiacich s
výrokom o treste. Poškodený Y. V. si nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania neuplatnil.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR na č. l. 102 zo dňa 17.09.2020 vyplynulo, že bol

doposiaľ 1 raz postihnutý za dopravný priestupok zo dňa 17.04.2018.
Z odpisu registra trestov na č. l. 103, 104 a 131 súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne
trestaný. V roku 1990 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Praha 4 zo dňa 21.11.1990, sp. zn.
1T/61/1990, pre trestný čin lúpeže § 234 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 roky so zaradením pre výkon trestu o 1. NVS. Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa

19.10.2012, sp. zn. 9T/50/2012, bol odsúdený pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 3
roky s probačným dohľadom a primeranými povinnosťami a obmedzeniami; odsúdenie má osvedčené
amnestiouzodňa02.01.2013.RozsudkomOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa28.03.2017,
sp. zn. 1T/189/2016, bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.

1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou
1 rok do 29.08.2018 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Odsúdenie má
osvedčené, resp. zahladené.
Na hlavnom pojednávaní boli ďalej prečítané ďalšie listinné dôkazy tak ako sú uvedené v Zápisnici z
hlavného pojednávania zo dňa 06.09.2021.

* * * * *
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedná
osoba z hľadiska veku i príčetnosti. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali jeho trestnoprávnu

zodpovednosť. Súd identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje
konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu spáchal
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke dňa 17.04.2018, keď viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená sankcia 500,- Eur a zákaz činnosti 1 rok. Svojou
podstatou ide o úmyselný priestupok a závažný priestupok, ktorým mohol ohroziť život alebo zdravie

ľudí alebo spôsobiť škodu na majetku. Preto súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to spáchanie
viac trestných činov - § 37 písm. h) Trestného zákona. Spáchanie viac trestných činov je priťažujúcou
okolnosťou bez ohľadu na druh súbehu trestných činov. Pri súbehu dvoch trestných činov - prečinov
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155

ods. 1 Trestného zákona ide o jednočinný súbeh týchto dvoch trestných činov. V tomto konaní súd v
jednom konaní rozhoduje teda o viacerých trestných činoch, ktorých sa dopustil jedným konaním a tak
nastupuje ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona. Pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný. Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody podľa zákonného ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin

najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov. Súd v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 prihliadol na vyhlásenie
obžalovaného o vine ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám, teda tak ako v prípade konania o dohode o vine
a treste. Súd teda znížil obžalovanému dolnú hranicu trestu odňatia slobody uvedenú v § 155 ods.

1 Trestného zákona (trestná sadzba 4 roky až 10 rokov trestu odňatia slobody) o jednu tretinu zo
4 rokov na 32 mesiacov trestu odňatia slobody. Súd pri úvahe, či ukladať trest podmienečný alebo
nepodmienečný dospel súd k záveru, že vzhľadom na spôsobom spáchania skutku, keď obžalovaný
úder viedol skleným pohárom na krk poškodeného, kde sa nachádzajú životne dôležité cievy a tepny,ako aj na to, že v minulosti už bol odsúdený Okresným súdom Dolný Kubín za rovnaký trestný čin,
dospel súd k záveru, že je na mieste ukladanie trestu odňatia slobody ako trestu nepodmienečného.
Odsúdenie Okresným súdom Dolný Kubín má síce osvedčené, ale len v dôsledku amnestie prezidenta

SR, teda nemusel do konca skúšobnej doby preukazovať spôsob svojho života, či si dobrodenie súdu v
podobe podmienečného trestu odňatia slobody zaslúži. I keď odsúdenie má osvedčené, v zmysle súdnej
praxe je možné prihliadať aj na osvedčené odsúdenia z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného z
hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti. Súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch

nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, čas, ktorý uplynul od spáchania skutkov po
rozhodnutie súdu za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie
podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto

uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.

2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.