Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201425
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8619201425.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: S. P., F.. XX.XX.XXXX, T. H.
XXXX/XX, XXX XX H., proti žalovanej: UNIQA pojišťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, právne zastúpená: PRK Partners
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o

zaplatenie 5 214.80 Eur s prísl., o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č. k. 4Csp/74/2019 -160 zo dňa 30.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania.

II. Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. konanie zastavil a výrokom
II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, §146 ods. I, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Skonštatoval, že právny predchodca žalobcu D. P. sa podanou žalobou domáhal od žalovanej
zaplatenia 5.214.80 Eur s prísl. a náhrady trov konania.

4. Súdu prvej inštancie bolo dňa 15.04.2021 doručené podanie S. P., v ktorom uviedol, že jeho otec
D. P. dňa XX.XX.XXXX zomrel a že ako jediný oprávnený dedič po poručiteľovi sa rozhodol v konaní
nepokračovať.

5. Uznesením č. k. 4Csp/74/2019 -143 zo dňa 30.04.2021, súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní
v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, s S. P., ako so žalobcom.

6. Žalovaná spoločnosť dňa 14.06.2021 doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že
súhlasí so späťvzatím žaloby a žiadala, aby súd konanie zastavil a žalovanej priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

7. Súd prvej inštancie na základe dispozičného práva žalobcu, ktorý vzal žalobu späť ešte pred začatím
prvého pojednávania, na pojednávaní dňa 30. 06. 2021 rozhodol tak, že konanie zastavil.

8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. v zmysle § 257 CSP. Mal za to, že v danom

prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd žiadnemu účastníkovi trovy konania
nepriznal. Právny nástupca pôvodného žalobcu nezavinil zastavenie konania, práve naopak, súd prvejinštancie mal za to, že právny nástupca žalobcu späťvzatím žaloby prispel k ukončeniu sporu a nebolo
by spravodlivé ho zaviazať na náhradu trov konania, ktoré nezavinil. Preto súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto uzneseniu, výroku II. o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná. Svoje odvolanie právne odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietala, že súd
prvej inštancie porušil právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie tým, že jej neumožnil vyjadriť sa
k aplikácii ust. § 257 CSP a zároveň, že svoje závery o aplikácii ustanovenia § 257 CSP nedostatočne

odôvodnil. Postup, kedy sa žalovaná o použití moderačného práva dozvedela až zo samotného
rozhodnutiajenezákonnýaporušujúcijejzákladnéprávonaspravodlivésúdnekonanie.Vtejtosúvislosti
poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Čepek proti Českej republike,
sťažnosť č. 9815/10 z 5. septembra 2013 ako aj na Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 387/2019 zo dňa 02. apríla
2020. Ohľadom nedostatočného odôvodnenia aplikácie § 257 CSP poukázala na uznesenie NS SR,
sp. zn. 5Cdo/67/2010 zo dňa 09. júna 2010, ktorý k aplikácii § 257 CSP (toho času §150 Občianskeho

súdneho poriadku) uviedol, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva, v čom prvoinštančný
súd vidí existenciu výnimočných okolností, aby bolo možné na vzťah medzi žalovanou a žalobcom
aplikovať § 257 CSP. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil ani existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal pomery strán

a svoje rozhodnutie nepriznať nárok na náhradu trov konania založil len na tej skutočnosti, že právny
nástupca konanie o žalobe neinicioval (ale inicioval ho jeho právny predchodca). Žalovaná rozumela,
že súd prvej inštancie za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že právny nástupca
pôvodného žalobcu sa rozhodol nepokračovať v konaní o žalobe po tom, ako sa stal univerzálnym
sukcesorom pôvodného žalobcu. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže predstavovať dôvod na

aplikáciu § 257 CSP. Žalovaná taktiež poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
17. októbra 2017, sp. zn. 5Co/300/2017, v ktorom Krajský súd dospel k záveru, že skutočnosť, keď
právni nástupcovia pôvodného žalobcu vzali žalobu v celom rozsahu späť, pričom sami konanie proti
žalovaným neiniciovali, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Súd v danom prípade
správne poukázal na to, že aj keď právny nástupca konanie neinicioval, bol to on kto späťvzatím

žaloby zavinil zastavenie konania. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Zároveň žiadala, aby jej odvolací súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Namietal, že súdne konanie bolo zastavené a riešenie
sporu medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bolo zastavené pred prvým pojednávaním.
Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že v zmysle § 257 CSP existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa na to, aby súd prvej inštancie žiadnemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Uviedol,

že späťvzatím žaloby prispel k ukončeniu súdneho sporu a nebolo by spravodlivé, aby ho súd prvej
inštancie zaviazal na náhradu trov konania, ktoré nezavinil. Poukázal aj na majetkové, sociálne a osobné
pomery, že je otcom trojročnej dcéry a s jej matkou býva v prenajatom byte. Jeho príjem za rok 2020 bol
vo výške, ktorý nezakladal povinnosť podať daňové priznanie, t.j. nepresiahol sumu 2.207,10 Eur/rok.
Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá úspory. Zároveň poukázal, že

na uznesenie č.k. 3D/13/2021-63 zo dňa 14.05.2021, na základe ktorého bol vydaný majetok nepatrnej
hodnoty po nebohom otcovi. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že už vo svojom odvolaní poukázala na
skutočnosť, že pri zastavení konania sa o trovách konania rozhoduje podľa "zásady procesnej

zodpovednostizazavinenie",ktorájevyjadrenáv§256CSPaodktorejtrebaodlišovaťprípady,kedysúd
rozhoduje na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. V zmysle rozhodovacej
praxe NS SR "zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného
práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci
samej. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí [...], že zavinil zastavenie konania, a je

preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy". Právny predchodca vyvolal konanie, avšak žalobca (právny
nástupca) sa rozhodol v ňom ďalej nepokračovať. Žalobca tým, že zobral žalobu späť zavinil zastavenie
konania. Ak by žalobca nevzal žalobu späť, k zastaveniu konania by nedošlo, súd by rozhodol vo veci
samejanáslednebyrozhodolajonárokunanáhradutrovkonaniapodľazásadyúspechu.Žalobcatvrdil,že je nemajetný, ale nežiadal, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP. Súd prvej inštancie nekonštatoval,
samotný žalobca netvrdil ani nepreukazoval a nevyplývalo to ani z obsahu spisu, žiadne konkrétne
finančné či iné sociálne pomery žalobcu, v dôsledku ktorých by bolo potrebné výnimočne žalovanej

obmedziť právo na náhradu trov konania.

12. V priebehu odvolacieho konania žalovaná spoločnosť oznámila, že dňa 31. augusta 2021
došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15,
851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 653 501, (ďalej tiež len "Zanikajúca spoločnosť")

so spoločnosťou UNIQA pojištovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6, IČO: 49
240 480, (ďalej len "Nástupnícka spoločnosť") vykonávajúca podnikateľskú činnosť v Slovenskej
republikeprostredníctvomsvojejorganizačnejzložkyUNIQApojišťovna,a.s.,pobočkapoisťovneziného
členskéhoštátu,sosídlomKrasovského3986/15,85101Bratislava-mestskáčasťPetržalka,Slovenská
republika, IČO: 53 812 948. Nástupnícka spoločnosť je tak právnym nástupcom Zanikajúcej spoločnosti.
Nástupnícka spoločnosť splnomocnila spoločnosť PRK Partners s. r. o., advokátska kancelária, so

sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643 (ďalej len "PRK Partners") aby v
plnomrozsahuzastupovalaNástupníckuspoločnosťvakomkoľvekkonanípredpríslušnýmislovenskými
súdmi (t.j. vrátane tohto súdneho konania).

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. Podľa ust. § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak

len ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

16. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

17. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

18. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

19. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), spôsobilosť
fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2, veta prvá tohto ustanovenia
smrťou táto spôsobilosť zanikne.

20. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

21. Podľa ust.§256 ods.1 CSP. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane

22. Vo veci je potrebné, aj keď sa jedná iba o trovy konania, poukázať na závery dedičského konania
po poručiteľovi, ktoré sa viedlo na súde prvej inštancie pod sp.zn.3D/13/2021 a na uznesenie zo dňa
14.05.2021 z ktorého vyplýva, že predmetné dedičské konanie bolo zastavené s poukazom na § 188

ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku. Majetok nepatrnej hodnoty bol podľa výroku predmetného
uznesenia vydaný L. P. rod. T., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Pôvodný žalobca stratil procesnú
subjektivitu a súd prvej inštancie posúdil, že bude v konaní pokračovať (§ 63 ods. 1 CSP).Napriek tomu
v danom prípade prípadný dedič nevstúpil do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento zanechallen majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tretej osobe. Konanie bolo správne zastavené aj keď
z iného dôvodu ako malo byť zastavené. Predmetom odvolacieho konania je iba nárok na náhradu
trov konania. Pretože v konaní označený žalobca nevstúpil do povinností poručiteľa ako odvolací súd

deklaroval vyššie, nesúhlasil ani s pokračovaním v konaní, nemožno mu ani procesne pripísať zavinenie
spojené so zastavením konania vo vzťahu k žalovanej.

23. Odvolací súd zároveň v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej uvádza, že na základe vyššie
uvedeného by súd prvej inštancie aj po prípadnom zrušení rozhodnutia musel rozhodnúť rovnako ako

v preskúmavanom uznesení o trovách konania. Aj keby sa mohli javiť niektoré námietky ako dôvodné,
zrušenie uznesenia by bolo samoúčelné. Takéto rozhodnutie preto nemá praktický význam. Preto s
prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vo výroku II. o trovách konania.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní žalovaná úspešná nebola, preto nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalobca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil,
preto odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).