Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. jún 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 18C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206405
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Gavalierová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8716206405.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Gavalierovou v právnej veci žalobcu: H..

Š. Q., K.. XX. X. XXXX, O.: Š. XXX/XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan,
s. r. o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ulica č. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166
073, v konaní o náhradu škody 528,49 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmet sporu a tvrdenia žalobcu a dôkazy žalobcu:

Žalobca žalobou zo dňa 18.7.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 528,49 EUR s
5,05 % p.a. úrokom z omeškania od 30.6.2015 do zaplatenia dôvodiac, že viedlo sa voči nemu trestné
konanie,kderozsudkomOSPopradč.k.5T/88/2008-230zodňa9.1.2013boloslobodenýspodobžaloby
v spojení s rozsudkom KS Prešov č.k. 10To/14/2013-252 zo dňa 11.12.2013. V trestnom konaní bolo
vydané uznesenie č.k. 5T/88/2008-187 dňa 12.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.9.2011, ktorým
bolauloženáporiadkovápokutavovýške500,-EUR.Ďalejuviedol,žedňa10.6.2013požiadalvtrestnom

konaní o odpustenie poriadkovej pokuty s tým, že v uvedenom konaní sa o tom nekonalo. Dňa 28.2.2013
bolo odpísané z účtu 500,- EUR a banková pokuta vo výške 28,49 EUR. Dňa 19.6.2015 bola podaná
žiadosť na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o prerokovanie nároku spôsobenej škody a
uvedený nárok bol postúpený Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný nevyhovel pri
predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a odkázal na možnosť podania žaloby na súd z
dôvodu nedôvodnosti. Žalobca poukázal na dôkazy: oznámenie o výsledku predbežného prerokovania
nároku zo dňa 22.12.2015, vyjadrenie Generálne prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2015,

žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.6.2015, čestné vyhlásenie od H.. X. Q.,
výpis žalobcu z účtu VÚB banka a.s., uznesenie KS Bratislava č.k. E7570016612, oznámenie zo dňa
10.6.2013 z KS Bratislava, oznámenie zo dňa 20.2.2014 v konaní 5T/88/2008, žiadosť o odpustenie
poriadkovej pokuty zo dňa 10.6.2013, výzva na dobrovoľné plnenie zo dňa 3.4.2012, uznesenie OS
Poprad č.k. 5T/88/2008, výzva z KS Bratislava zo dňa 18.5.2015, rozsudok OS Poprad 5T/88/2008,
uznesenie KS Prešov 10To/14/2013, obžaloba zo dňa 9.7.2008, uznesenie OP Poprad č.k. 1Pv556/07
zo dňa 11.10.2007, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 10.9.2007, uznesenie OR PZ č.k. Č.:R.-XXX/OEK-

V.-XXXX.

2.V písomných vyjadreniach právny zástupca žalobcu poukázal na to, že uplatnený nárok je
jednoznačnezadefinovaný,pričomideonáhraduškody,ktorávzniklažalobcovitým,žemuselvtrestnomkonaní zaplatiť poriadkovú pokutu, pričom trestné konanie sa skončilo oslobodením spod obžaloby a
to znamená, že bolo vedené nezákonne a štát zodpovedá za všetku škodu, ktorá vznikla v priamej
súvislosti s týmto nezákonným trestným stíhaním. Škoda je všetko o čo sa majetok žalobcu zmenší

v dôsledku protiprávneho konania iného subjektu. Ak by nebolo vedené trestné stíhanie, tak nebol by
dôvod na uloženie poriadkovej pokuty a jediným cieľom žalovaného je vyhnúť sa zodpovednosti za
škodu, ktorú spôsobil. Ide o škodu, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným konaním
žalovaného a uvedená pokuta bola uhradená a preukázateľne sa zmenšil majetok žalobcu v priamej
príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním vedeným voči žalobcovi.

3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že podstatou sporu je skutočnosť, že bolo voči
žalobcovi vedené trestné stíhanie, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, v rámci ktorého mu bola
uložená pokuta vo výške 500,- EUR spolu so sankciou 28,40 EUR za predčasný výber a táto pokuta
bola uložená v konaní, ktoré je považované za nezákonné. Uvedená pokuta vzhľadom na súčasnú
právnu úpravu trestnoprávnych predpisov nemohla byť odpustená ani nemohol voči nej podať odvolanie,

pretože súčasný platný trestný poriadok neobsahuje ustanovenia o možnosti odvolania sa proti uloženej
pokute ani možnosti jej odpustenia. Uvedené rozhodnutie o udelení poriadkovej pokuty nebolo nikdy
riadne doručené žalobcovi a peniaze boli poukázané žalovanému. Žiadosť o predbežné prejednanie
bola pôvodne podaná Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá ju odstúpila Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré na túto výzvu odpovedalo a tým založilo svoju príslušnosť.

V danom prípade sa nežiada revízia pokuty, ale keďže pokuta bola uložená nezákonným trestným
konaním, tak nemohla byť zákonná bez ohľadu na to, či boli alebo neboli splnené podmienky na
uloženie, keďže tu nejde o samostatné konanie. Úrok z omeškania je uplatňovaný v zmysle zákonných
predpisov o výške úrokov z omeškania a od 30.6.2015, lebo vtedy bol uplatnený nárok voči Slovenskej
republike. Predmetom konania je poriadková pokuta uložená v trestnom konaní, ktoré bolo právoplatne

skončené oslobodením spod obžaloby. Pokuta bola uložená z dôvodu, že žalobca údajne neplnil pokyn
uložený mu uznesením súdu. Samotná pokuta mu bola uložená nezákonne. Zaoberať sa otázkou,
či bola pokuta zrušená právoplatným rozhodnutím, je neakceptovateľné, nakoľko Trestný poriadok v
súčasnosti neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožňovali odpustiť aj nezákonne uloženú pokutu. Pokuta
bola uložená nedôvodne, keďže bola uložená povinnosť, o ktorej žalobca nevedel, že ju má splniť.

Dôkazom o vzniknutej ujme je výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že žalobcovi bola zrazená suma 500 eur
a poplatok 28,40 eur. Krajský súd v Prešove sa pri posúdení veci dostatočne neoboznámil so súdnym
spisom.

4.Vyjadrenie žalovaného a prostriedky procesnej obrany žalovaného:

V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že škoda, ktorá mala byť žalobcovi údajne spôsobená
nezákonným výkonom verejnej moci v trestnej veci vedenej na OS Poprad č.k. 5T/88/2008 nie je
oprávnená, nakoľko pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie
predpokladov - existencie nezákonného rozhodnutia, ktoré predstavuje právny titul nároku na náhradu

škody, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo
jehonesprávnymúradnýmpostupomaškodou.Zuplatnenéhonárokuniejezrejmézakéhokonkrétneho
právneho titulu si žalobca uplatňuje svoj nárok a nejde o nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona
č.514/2003 Z.z. a orgán, ktorý mal konať za žalovaného je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
v prípade, ak sa poškodený domáha nároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení

obvinenia. Uvedené uznesenie nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie podľa §3 ods.1 písm. a)
v spojení s §5,6 ZoZŠ, keďže nenapĺňa uvedené rozhodnutie definičné znaky nezákonného rozhodnutia
podľa citovaných zákonných ustanovení. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je príčinou uloženia
poriadkovej pokuty žalobcovi v priebehu trestného konania. Príčinou vydania uvedeného rozhodnutia
ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je, že žalobca ignoroval viacero výziev súdu

na predloženie dokladov týkajúce sa práceneschopnosti, ktorá bola dôvodom odročenia pojednávania
a tým i dôvodov narušenia plynulého priebehu trestného konania. Uvedené rozhodnutie jednoznačne
nenapĺňa definičné znaky nezákonného rozhodnutia podľa §3 ods.1 písm. a) v spojení s §5 a §6 ZoZŠ.
Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo uložené v súlade so zákonom a jeho účinky nemožno
spochybňovať ani v dôsledku neodsúdenia žalobcu v predmetnom trestnom konaní. Toto rozhodnutie

priamo nesúvisí s posudzovaním viny, či neviny žalobcu ako obžalovaného preskúmavanej v trestnom
konaní, ale súvisí výlučne s procesným vystupovaním žalobcu ako obžalovaného. Žalobca sa voči súdu
napriek predchádzajúcemu napomenutiu správal urážlivo a bez dostatočného vysvetlenia nevyhovel
výzvam súdu, čím nielenže nerešpektoval autoritu súdu ako justičného orgánu, ale rušil priebeh úkonovtrestného konania. Rozhodnutie o nariadení výkonu taktiež nenapĺňa definičné znaky nezákonného
rozhodnutia a je z vecného hľadiska len rozhodnutím obsahovo nadväzujúcim na zákonné rozhodnutie
o vzniku predmetnej právnej povinnosti. Nariadený výkon rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty

bol z dôvodu, že tento si uloženú povinnosť nesplnil dobrovoľne. Čestné vyhlásenie brata žalobcu
o tom, že prevzal uznesenie o uložení poriadkovej pokuty svedčí o tom, že žalobca mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s predmetným rozhodnutím a na základe tohto rozhodnutia pristúpiť k splneniu
ním uloženej povinnosti na plnenie k čomu však nedošlo. Jedným zo základných predpokladov pre
vznik škody je existencia právnej skutočnosti, ktorá je v rozpore so zákonom a ktorej následkom je

zmenšenie majetkového stavu poškodeného. Vo vzťahu k žalobcovi nemožno v žiadnom prípade takéto
zmenšenie majetkového stavu považovať za vznik škody. Uvedená škoda nie je škodou v zmysle §
17 ods.1 ZoZŠ. Toto rozhodnutie nespĺňa formálne atribúty nezákonných rozhodnutí podľa § 5 a 6
ZoZŠ, keďže nikdy nedošlo k ich zrušeniu z dôvodu nezákonnosti, ale predovšetkým tieto rozhodnutia
nemožno považovať za materiálne nezákonné rozhodnutia, ktoré by boli vydané v rozpore s akýmkoľvek
ustanovením právneho poriadku, a ktoré by žalobcovi spôsobili škodu uplatniteľnú voči žalovanej v

zmysle zákona č.514/2003 Z.z.
5.Uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 12.7.2011 č.k. 5T/88/2008-187 nadobudlo právoplatnosť
6.9.2011 a žalobca nedisponuje právnym titulom tak, ako to deklaruje v žalobe. Konajúci súd o náhrade
škody sa nezaoberal materiálnymi atribútmi deklarovaného nezákonného rozhodnutia, ale je viazaný
výlučne skutočnosťou, či došlo k formálnemu zrušeniu rozhodnutia príslušným orgánom. Rozhodnutie

o uložení poriadkovej pokuty nemá priamu vecnú súvislosť s vedením trestného stíhania, ale je
rozhodnutím procesného charakteru, vydanie ktorého výlučne zapríčinil sám žalobca.

6.Žalovaný na pojednávaniach poukázal na to, že pre možnosť vzniku škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa vyžaduje kumulatívne naplnenie 3 zákonných predpokladov 1) existencia právnej titulu

ako dôvodu vzniku škody, vznik škody a existencia priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi
právnym titulom a škodou. Štát nie je automaticky nositeľom zodpovednosti za akékoľvek náklady
vzniknuté subjektom súkromného práva pri kontakte s verejnou mocou a uvedené rozhodnutie o uložení
pokuty nemožno jednoznačne považovať za nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s §5 a §6
zákona č. 514/2013 Z.z. V danom prípade, ak bola škoda spôsobená v trestnom konaní rozhodnutím

niektorého orgánu činného v tomto konaní tak štát má byť zastúpený Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky. Suma 25,49 EUR je poplatok účtovaný na základe interných predpisov banky
a v prípade takéhoto poplatku nemožno uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím orgánu
verejnej moci a jej zaplateniu. V prípade, ak by súd uznal oprávnenosť nároku tak uplatnená doba úroku
z omeškania nie je v súlade s § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 a úrok z omeškania mal byť priznaný

od 9.1.2016, nakoľko oznámenie o výsledku predbežného prerokovania bolo doručené 8.1.2016.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/32/2007, rozhodnutie NS ČR 25Cdo/915/2015, NS
SR 6Cdo/103/2011, NS SR8Cdo/289/2014. Žalobca nerešpektoval záväzné rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktorý vyslovil aj svoj právny názor na vec. V konaní nebola preukázaná kumulatívna existencia
zákonných predpokladov a nárok žalobcu je považovaný za bezdôvodný.

7.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán:
Na Okresnom súde Poprad sa viedlo trestné konanie voči žalobcovi č.k. 5T/88/2008, kde rozhodnutím
OS Poprad č.k.5T/88/2008-230 bol žalobca oslobodený spod obžaloby v spojení s rozhodnutím KS
Prešov 10To/14/2013-252 zo dňa 11.12.2013. V uvedenom konaní bola uznesením č.k. 5T/88/2008-187

zo dňa 12.7.2011 uložená žalobcovi poriadková pokuta vo výške 500,- EUR. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2011. Uznesením KS Bratislava č.k. E 7570016612 zo dňa 28.8.2013
bolo nariadené uspokojenie pohľadávky vo výške 500,- EUR výkonom rozhodnutia prikázaním
pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu žalobcu. Z účtu žalobcu vedenom vo VÚB banke a.s., bola
dňa 28.2.2013 odpísaná istina vo výške 500,- EUR a pokuta z istiny 28,49 EUR. Žalobca si uplatnil

nárok v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 19.6.2015 zaslaním na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky, ktorá dňa 23.6.2015 postúpila konanie z dôvodu príslušnosti na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. Dňa 22.12.2015 bolo vydané oznámenie žalovaným o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody ako nedôvodné. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom
č. k. 18C/89/2016-92 zo dňa 20. 6. 2019, kde voči I. výroku bolo podané odvolanie žalovaným a

uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co/119/2019-114 zo dňa 26. 8. 2020 bol zrušený rozsudok
prvostupňového súdu s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vec bola vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.8.Dôkazy a ich vyhodnotenie:

Súd vykonal dôkazy a to výsluch právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a listinnými dôkazmi -

oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 22.12.2015, vyjadrenie Generálne
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2015, žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 19.6.2015, čestné vyhlásenie od H.. X. Q., výpis žalobcu z účtu VÚB banka a.s., uznesenie
KS Bratislava č.k. E7570016612, oznámenie zo dňa 10.6.2013 z KS Bratislava, oznámenie zo dňa
20.2.2014 v konaní 5T/88/2008, žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty zo dňa 10.6.2013, výzva na

dobrovoľné plnenie zo dňa 3.4.2012, uznesenie OS Poprad č.k. 5T/88/2008, výzva z KS Bratislava zo
dňa 18.5.2015, rozsudok OS Poprad 5T/88/2008, uznesenie KS Prešov 10To/14/2013, obžaloba zo dňa
9.7.2008, uznesenie OP Poprad č.k. 1Pv556/07 zo dňa 11.10.2007, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa
10.9.2007, uznesenie OR PZ č.k. ČVS:R.-XXX/OEK-PP-XXXX, spis OS V. XT/XX/XXXX a judikatúru
Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/32/2007, rozhodnutie NS ČR 25Cdo/915/2015, NS SR
6Cdo/103/2011, NS SR8Cdo/289/2014.

9.Súd vychádzal pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti z listinných dôkazov, ktoré boli
navrhnuté, predložené a ďalšie dôkazy strany nenavrhli a súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný
a neopodstatnený.

10.Podľa §1 ods. 2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

11.Podľa § 2 ods.1,2, zákona č.514/2003 Z. z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán,

2.orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

12.Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č.514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13.Podľa §5 ods.1 zákona č. 514/2003 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14.Podľa §6 ods.1 zákona č. 514/2003 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15.Podľa §6 ods.2 zákona č. 514/2003 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16.Podľa §16 ods.4 zákona č. 514/2003 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súdemôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17.Podľa §17 ods.1 zákona č. 514/2003 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.1a)

18.Podľa §19 ods.1 zákona č. 514/2003 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

19. Právne posúdenie veci:

Súd posúdil žalobu vzhľadom na § 391 ods. 2 CSP ako nedôvodnú a neopodstatnenú a stotožnil
sa s tvrdeniami žalovaného, že napriek skutočnosti, že došlo k trestnému konaniu voči žalobcovi,
pričom sa trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom a v rámci tohto trestného konania bola

uložená žalobcovi uznesením Okresného súdu Poprad XT/XX/XXXX-188 zo dňa 12.7.2011 poriadková
pokuta vo výške 500,- EUR a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2011 a vo veci sa
viedol výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného odpísaním z účtu a nárok bol žalobcom
uplatnený včas a riadne voči subjektu - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá ju postúpila
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, a teda súd sa stotožnil s tým, že v danom prípade mal

byť uplatňovaný nárok voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, čo aj uvedený orgán potvrdil
tým, že vybavoval predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody v zmysle § 15 uvedeného zákona a
žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uvedené konanie súviselo s
trestným konaním, ktoré viedlo k oslobodzujúcemu rozsudku, avšak dôvod uloženia poriadkovej pokuty
bol v príčinnej súvislosti priamo s konaním súdu, ktoré viedlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby,

avšak rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty bolo založené na iných skutočnostiach, a to, že žalobca
napriek výzve súdu nesplnil jeho výzvu a pokiaľ existovali dôvody na uloženie poriadkovej pokuty,
oslobodením spod obžaloby sa účinky takéhoto rozhodnutia nezrušili. Uloženie poriadkovej pokuty
bolo sankcionované vzhľadom na správanie sa žalobcu v konaní, nesúviselo bezprostredne s tým,
či v konečnom rozhodnutí bude žalobca uznaný za vinného, alebo bude oslobodený spod obžaloby.

Nezákonnosť rozhodnutia v trestnom konaní sa nemôže vzťahovať na všetky rozhodnutia v danom
trestnom konaní. Oslobodenie spod obžaloby neznamená de facto zrušenie aj rozhodnutia o poriadkovej
pokute. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom sa posudzuje ako nárok spôsobený nezákonným
rozhodnutím. Súd z trestného spisu zistil, že uvedené uznesenie o poriadkovej pokute č. k. XT/XX/
XXXX-187 zo dňa 2.7. 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 9. 2011 a voči nemu bol prípustný opravný

prostriedok, a to sťažnosť. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na § 193 CSP a tiež
vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je oprávnený, a
preto v celosti žalobu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a §262 ods.2 CSP, a to tak, že priznal žalovanému

náhradu trov konania v pomere 100 % ako úspešnému v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.

Ak bola uložená povinnosť a povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.