Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/303/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201815
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201815.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: SD-spoločnosť, s.r.o., Bardošova 20,
831 01 Bratislava, IČO: 31 390 927, zast.: Mgr. Radek Zapletal, usadený euroadvokát, Železničná 1511,
905 01 Senica, IČO: 66 250 871, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
407988/2021 zo dňa 31.08.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného Číslo: 407988/2021 zo dňa 31.08.2021 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 10.11.2021 sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 407988/2021 zo

dňa 31.08.2021, ktorým bolo potvrdené predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané
hospodárske subjekty č. 205450/2021 zo dňa 05.05.2021 ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v sume XX.XXX,XX €.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 184 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). Svoj návrh na priznanie odkladného

účinku správnej žaloby odôvodnil tým, že vzhľadom k výške plnenia, na ktoré bol napadnutým
rozhodnutím právoplatne zaviazaný- XX.XXX,XX € s príslušenstvom od roku 2006 (obdobia za ktoré mu
bola vyrubená dodatočná daň) hrozí žalobcovi značná finančná škoda.

3. Uviedol, že daň mu bola dodatočne vyrubená z podnetu policajného orgánu, ktorý prešetroval
daňové podvody osôb podnikajúcich s reťazcom obchodov s kovovým materiálom. Uviedol, že s týmto

reťazcom neobchodoval vedome a zistenia orgánov činných v trestnom konaní by mali zostať v rovine
trestného konania a nemali by byť podkladom pre konanie daňové, nakoľko v ňom nebolo vykonané
úplné dokazovanie a vec nebola správne právne posúdená v čom žalobca zároveň vidí aj preukázanie
verejného záujmu na priznanie odkladného účinku žaloby.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.12.2021 v ktorom

uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov. Uviedol,
že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a čo najúplnejšie a zistenia správcu dane
boli v plnom rozsahu preukázané a získané v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Správca
dane a žalovaný náležite odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Uviedol,
že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli všetky zistenia správcu dane podrobne popísané v
protokole z daňovej kontroly a následne uvedené v napadnutom rozhodnutí. Správca dane vyhotovil

rozhodnutie v zmysle § 68 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a predmetné rozhodnutie obsahovalo všetky
náležitosti uvedené v § 63 ods. 3 daňového poriadku. V priebehu daňovej kontroly správca dane viedoldokazovanie, vyhodnocoval získané dôkazy jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti a všetky
dôkazy boli získané v súlade s ustanovením §24 ods. 4 Daňového poriadku.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade ak to vyslovene

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe
odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v §
185 písm. a) a b) SSP.

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva

na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP. Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí
správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé
reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu

o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na

žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu
žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma
bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto
závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie

žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutiasú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného
účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže

predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti
úhrady zistených daňových nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že
by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

13. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení
sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil

žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobyodôvodnillenvovšeobecnejrovine-tvrdeniahrozbyfinančnejškody,
ktorá by bola vysoká vzhľadom na výšku daňového nedoplatku a úroku z omeškania od roku 2006.
Bližšie však nijako nešpecifikoval a ani žiadnym spôsobom neosvedčil, bezprostredne hroziaci výkon
rozhodnutia žalovaného. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho platobnú

neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhanú daň, prípadne že by sa jej zaplatením mohol do
takejto situácie dostať.

14. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol

návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako

na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší
správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie

podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

15. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu bezprostredne
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019
„...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že

preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je
na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného
následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd

vyhodnotiť.Prisvojomrozhodovaníotakomtonávrhumusísprávnysúdbraťnazreteľvýnimočnosťtohto
inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a
musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy,
škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj
posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

16. Žalobca podľa správneho súdu tiež neosvedčil tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku
podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej
veci je verejný záujem postavený na požiadavke včasného plnenia daňovej povinnosti.17. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne
dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov,

resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil,
správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto
správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).