Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203733
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220203733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO:
35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha,
advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/X, XXX XX T., o zaplatenie istiny 2.046,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 20. apríla 2021 č. k. 6 Csp/67/2020 - 64, čo do výroku II., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej v zamietajúcej časti
zmluvnej pokuty (výrok II.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok

III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.046,80 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 2.046,80 eur od 07.12.2018 do zaplatenia,
náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,65 eur, to všetko
v mesačných splátkach 60,00 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku vždy
najneskôr do 25. dňa toho, ktorého mesiaca, s tým, že neuhradenie čo i len jednej mesačnej splátky

má za následok splatnosť celého dlhu (výrok I.), a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol
(výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (výrok III.)

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods.
1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 9 ods. 1, 2,§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vecne tým, že v predmetnom prípade súd dospel k tomu
záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami, obsahuje všetky náležitosti formálne ako aj nevyhnutné

podstatné obsahové náležitosti, ktoré takáto zmluva v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až y) má obsahovať.
Preto súd, čo sa týka samotnej uplatnenej istiny, túto považuje za nespornú, navyše poukázal na to, že
žalovaný žalobu, čo do základu a výšky časti týkajúcej sa uplatnenej neuhradenej istiny, aj uznal.

3. Taktiež súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti náhrady nákladov spojených s mimosúdnym
uplatneným pohľadávky vo výške 108,65 eur a taktiež súd poukázal na to, že aj túto časť pohľadávky
žalovaný uznal.

4. Opačného názoru bol súd, čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty. Samotná zmluva a jej zmluvné
dojednania sú vzhľadom na formu vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou a je
jednoznačné, že obsah tejto zmluvy nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenieo zmluvnej pokute je obsiahnuté v texte, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len
doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia parametrov spotrebiteľského úveru.
Z uvedeného teda nevyplýva, že by mal žalovaný ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť obsah ustanovení o

zmluvnejpokute,apretonemožnopovažovaťustanoveniaozmluvnejpokutezaindividuálnedojednané.
Žalobcaakododávateľnepreukázalvtomtokonaníopak,apretozmluvnéustanoveniadohodnutémedzi
dodávateľom a spotrebiteľom ohľadom zmluvnej pokuty súd nepovažuje za individuálne dojednané. Z
uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Napriek zamietnutiu nároku
v časti zmluvnej pokuty súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
žalobca bol úspešný v plnom rozsahu v časti zaplatenia istiny a nárok na zmluvnú pokutu tak, ako bola
uplatnená žalobcom, súd považoval za príslušenstvo pohľadávky.

6. Rozsudok v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty napadol riadnym a včasným
odvolaním žalobca, s návrhom na jeho zmenu priznaním mu aj takto uplatnenej pohľadávky v celom
rozsahu, ako i náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Zákon neobmedzuje sankcie voči spotrebiteľovi
za omeškanie len na zákonný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadenímvládyč.87/1995Z.z.).Inakby§53bods.1Občianskehozákonníkaasúvisiacevykonávacie

ustanovenia z nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. nemali žiadny racionálny význam.

7. Podľa ustanovenia § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku
spotrebiteľa nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis.

8. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., na
ktoré sa o. i. v návrhu na začatie konania aj poukázalo (a na ktorého ustanovenia, aj keď iné, poukazuje
samotný súd).

9. Podľa ustanovenia § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto

nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ
spotrebiteľského úver.

10. Podľa ustanovenia § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., za sankcie podľa odseku 1 sa
považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so

splácaním peňažných prostriedkov.

11. Podľa ustanovenia § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

12. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môže podľa výslovnej úpravy dosiahnuť
trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania
5,05 % ročne, teda ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z
omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.

j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z
omeškania, t. j. v tomto prípade 15 % ročne. Zmluvná pokuta je 0,04 % denne, čiže 14,6 % ročne.

13. Žalovaný odvolací návrh nepodal ak odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použilzákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že
odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

15. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 2.046,80 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 %
denne a úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 2.046,80 eur od 07.12.2018 do zaplatenia

tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.700,00 eur a odo dňa
nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne
sumu 1.700,00 eur len 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.046,80 eur do zaplatenia,
náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,65 eur a náhrady
trov konania. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v rozsahu uplatnenej pohľadávky 2.046,80 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 2.046,80 eur od 07. 12. 2018 do zaplatenia, náhradu

nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,65 eur vyhovel a v ostatnej
časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

16. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa v napadnutej časti,
ktorý má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť súdom prvej

inštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodovsúdu
prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Navyše treba uviesť, že
argumentácia žalobcu v odvolaní nereflektovala na obsah a dôvod zamietnutia návrhu v napadnutej
časti. Odvolací súd však považuje za potrebné doplniť nasledovné:

18.Odvolacieargumentyžalobcusmerovalikzamietnutémunárokunazmluvnúpokutu.Vtejtosúvislosti
namietal, že si zmluvnú pokutu si uplatňoval vo výške, ktorá je v súlade so zákonom.

19. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,
že text zmluvy a dodatku bol dopredu pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,

zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy,
pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, a údaje o
požadovanom a schválenom spotrebiteľskom úvere (celková výška úveru, doba trvania zmluvy, údaj
o mesačnej platbe, ročná úroková sadzba úveru, odplata za úver určená podľa OZ, RPMN za úver,
priemerná RPMN za úver, celkové náklady spojené s úverom, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť,

termíny splatnosti splátky, dátum splatnosti prvej splátky, termín konečnej splatnosti úveru a úroková
sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok). Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom
na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 Smernice 93/13/EHS, nemožno považovať za individuálne

dojednané (ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie). Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ
nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixneformulovanýchdojednaníozmluvnejpokute(bod8.zmluvy).Moholibazmluvuakocelokodmietnuť
alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.

20. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu podpísal, rozhodne nemôže znamenať
možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej
spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred
dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol
a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie

nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby
nebola dojednaná vôbec a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.21. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy i kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z §
53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa v zmysle

§ 53 ods. 12 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute pokrýva na prvý pohľad dve situácie: kým v prvom prípade

sa zmluvná pokuta platí pre omeškanie žalovaného s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, v druhom
prípade vzniká, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými
všetky záväzky žalovaného. Toto ustanovenie ale de facto obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré sa
prekrývajú a postihujú spotrebiteľa za omeškania dvojnásobne. Veriteľovi totiž vznikne nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % denne za každý deň omeškania už v okamihu, keď sa spotrebiteľ dostane
do omeškania (napr. s prvou splátkou). Ak však omeškanie trvá dlhšie ako tri mesiace a veriteľ úver

zosplatní, pristupuje ďalšia sankcia v podobe novej zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, opäť za
každý deň omeškania. Celkovo tak zmluvná pokuta dosahuje sadzbu 0,08 % denne, čo je takmer 30 %
ročne. Hoci účelom zmluvnej pokuty je sankcionovať dlžníka v omeškaní, takáto vysoká zmluvná pokuta,
ktorá presahuje aj zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu za poskytnuté peňažné prostriedky, je celkom
zjavne neprimeraná. V prejednávanej veci pritom súd vychádzajúc z § 53 ods. 12 OZ nezistil žiadne také

okolnosti (a ani ich žalobca netvrdil), ktoré by zmluvnú pokutu v takejto výške opodstatňovali. Dotknuté
ustanovenie o zmluvnej pokute požaduje od žalovaného za nesplnenie jeho povinnosti zaplatenie
neprimeranej sankcie. Toto ustanovenie nemôže požívať súdnu ochranu, pretože podľa § 53 ods. 4
písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Keďže podľa § 53
ods. 12 OZ sa neprijateľnosť hodnotí podľa okolností v okamihu uzatvorenia zmluvy, nie je podstatné, že

žalobca si v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu len v sadzbe 0,04 % denne a vo výške, ktorú mu umožňuje
nar. vlády č. č. 87/1995 Z. z. Dôležité totiž je, že analyzované ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo
individuálnedojednanéaumožňuježalobcoviodpočiatkuzmluvnéhovzťahupožadovaťzmluvnúpokutu
v neprimeranej výške.

23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je názoru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov a preto odvolacia námietka žalobcu neobstojí.
Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom
v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na

žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole
s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej zamietajúcej časti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako vecne
správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol
i o náhrade trov konania.

25. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

27.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisujej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

28. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).